{"guid": "3c680768-a476-425a-b011-42fe4d6d7078:2996a6cc-719b-4aa1-a51a-333b7e317658", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1", "spisova_znacka": "1Sžak/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/9/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. 1Sžak/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1", "identifikacne_cislo": "7020200264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2996a6cc-719b-4aa1-a51a-333b7e317658", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/9/2020\n7020200264\n27. 10. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:7020200264.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): K. T. E., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika,\nposledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: obec E. K., časť V. X, okres E. P., provincia E. W.,\nbez dokladov totožnosti, toho času miesto pobytu Centrum pre deti a rodiny, ul. Kpt. Nálepku č.\n369/5, Medzilaborce, zastúpený zákonným zástupcom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stropkov,\npracovisko Medzilaborce, Dobrianskeho 89, 068 01 Medzilaborce, poverenou zamestnankyňou A.. O.\nI., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava,\no správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 5SaZ/1/2020 zo dňa 6. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-226-16/2019-Ž zo dňa 07.02.2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\nsúčasne mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že sťažovateľ je maloletým žiadateľom o\nudelenie azylu, ktorému bol ustanovený opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, ktorý\nza neho požiadal dňa 09.10.2019 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR z dôvodu jeho náboženského presvedčenia.\n3. V priebehu pohovoru sťažovateľ uviedol, že má ukončené nižšie stredné vzdelanie, pre nedostatok\npeňazí v ďalšom štúdiu nepokračoval. Po skončení školy jeho rodičia rozhodli, že za pomoci\nprevádzačov odcestuje z Vietnamu a dopraví sa do Nemecka, kde by mohol pokračovať v štúdiu. Pred\ncestou mu bez problémov rodičia vybavili cestovný pas, ktorý mu neskôr po ceste prevádzači zobrali. Po\ndohode s prevádzačom sa dopravil z miesta bydliska do hlavného mesta Hanoj (august 2019), odkiaľ sa\nlegálne letecky dopravil do Moskvy. Na letisku ho čakal ďalší prevádzač, ktorý ho odviezol na neznáme\n\nmiesto, kde do 01.09.2019 zotrval. Potom sa prepravil na územie Ukrajiny a následne až na hranice so\nSR, kam pokračoval pešo cez les, spolu s ďalšími cudzincami ich zadržala polícia.\n4. Poukázal na nízku životnú úroveň v krajine pôvodu a nedostatok finančných prostriedkov na štúdium.\nVo vzťahu k náboženským dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že vo Vietname vládne jedna (komunistická)\nstrana a bez známostí je ťažké presadiť sa. Nikto z rodiny, vrátane neho, vo Vietname nemal konkrétny\nproblém.\n5. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ ani v náznakoch neuviedol nič také, z čoho by vyplynulo, že by mal\non alebo niekto iný z rodiny nejaké problémy kvôli ich kresťanskému - katolíckemu vyznaniu. Nebol\nani členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie, o politiku sa nezaujímal a v podstate jej ani\nnerozumel. Nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie. Jediným problémom rodiny bol nedostatok\npeňazí, čo malo negatívny vplyv na ich životnú úroveň, s ktorou rodičia neboli spokojní. Iné dôvody\npri objasňovaní svojej žiadosti o azyl neuviedol. V krajine pôvodu sa mu nikdy nič nestalo a nikdy\nnemal žiadne problémy s vietnamskými štátnymi orgánmi. Taktiež nespomenul, že by mal problémy\nso súkromnými osobami. Žalovaný dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré sťažovateľ opustil krajinu\npôvodu, sú ekonomické, prípadne osobného charakteru. Tieto dôvody však nespĺňajú charakteristické\nznaky definície azylovo relevantného prenasledovania. Dôvod opustenia krajiny pôvodu sťažovateľom\nbezprostredne súvisel s nepriaznivou ekonomickou situáciou v krajine, pričom nebolo ničím preukázané,\nže by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo\nslobody alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu vykonané, podporované alebo\ntrpené oficiálnymi vietnamskými orgánmi, respektíve skupinou obyvateľstva a preto žalovaný dospel k\nzáveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu.\n6. Rovnako neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z výpovede sťažovateľa je\nzrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný a vo\nVietname nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo\nvážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, možno hrozbu tejto formy vážneho\nbezprávia vylúčiť. Žalovaný tiež vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Vietnam sa všeobecne považuje za bezpečnú krajinu.\n7. Vo vzťahu k vyjadreniu sťažovateľovho opatrovníka žalovaný zdôraznil, že sťažovateľ neuviedol\nnijakú skutočnosť, z ktorej by či už priamo alebo nepriamo vyplynulo, že bol v krajine svojho pôvodu z\nakéhokoľvek dôvodu prenasledovaný. Vo Vietname sa mu nič nestalo, dokonca ani v súvislosti s jeho\nvierovyznaním, a nielen jemu, ale ani nikomu z rodiny. Nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany\nštátnych orgánov, čo potvrdzuje aj fakt, že pred odchodom z krajiny mu rodičia bez problémov vybavili\ncestovný pas. Problémy kresťanov katolíkov neboli potvrdené informáciami, ktoré do konania predložil\nsamotný opatrovník. Obmedzenia existujú pre kňazov, ktorí vo svojich kázňach nemôžu napádať\nkomunistický režim alebo riešiť politické otázky. Vietnamská ústava stanovuje, že všetci jednotlivci\nmajú právo na slobodu vierovyznania, vrátane slobody nenasledovať žiadne náboženstvo. Zakazuje\nobčanom porušovať slobodu vierovyznania alebo využívať výhody vierovyznania za účelom porušovania\nzákona. Bežní vietnamskí kresťania katolíci, ku ktorým možno zaradiť aj sťažovateľa, sa vo všeobecnosti\nnestretávajú s problémami kvôli svojmu vierovyznaniu.\n8. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že sa jedná o zraniteľnú osobu, sama o sebe nie je dôvodom na\nudelenie medzinárodnej ochrany. Okrem iných špecifík, týkajúcich sa posudzovania azylovej žiadosti,\npodanej zraniteľnou osobou zdôraznil, že napriek odôvodneniu žiadosti o azyl inými skutočnosťami alebo\ndôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 13, § 10, § 13a alebo § 13b zák. č. 480/2002 Z.z., nebola\nsťažovateľova žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ale bola riadne v merite veci posúdená.\n9. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ bol od zadržania umiestnený v zariadení, bol mu súdom ustanovený\nopatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Chodí do školy, je zabezpečený jeho prístup ku\nvzdelaniu, má zabezpečenú primeranú zdravotnú starostlivosť a napriek tomu, že sa v priebehu\nazylového konania nepreukázalo jeho prenasledovanie vo Vietname a svoj rodinný život v krajine pôvodu\nhodnotil pozitívne, ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo zotrvať na území SR minimálne\ndo dosiahnutia plnoletosti. V každom prípade zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle\nnevyplýva, že by maloletému žiadateľovi o azyl mala byť automaticky udelená medzinárodná ochrana.\n\n10. K dôvodom žiadosti o azyl, týkajúcim sa príslušnosti sťažovateľa k sociálnej skupine žalovaný\nuviedol, že ustanovený opatrovník neuviedol žiadnu charakteristickú črtu alebo spoločný pôvod sociálnej\nskupiny, ktorej príslušníkom mal byť sťažovateľ a z toho dôvodu mal mať opodstatnené obavy z\nprenasledovania v krajine pôvodu. Keďže v priebehu konania žalovaný nezistil žiadne charakteristické\nznaky, ani spoločný pôvod, na základe ktorých by bolo možné sťažovateľa považovať za príslušníka\nurčitej sociálnej skupiny, možno jednoznačne vylúčiť, že by v krajine pôvodu mohol čeliť prenasledovaniu\nz dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\n11. Žalovaný posudzoval žiadosť sťažovateľa aj z hľadiska možnosti udeliť mu azyl z humanitných\ndôvodov, pričom dospel k záveru, že nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú\nuvedené v Nariadení ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 (neúspešní žiadatelia z radov prestarnutých,\ntraumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať\nznačné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne aj smrť).\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n12. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\"), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a ako aj to, že žalovaný na základe vykonaného\ndokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n13. V žalobných bodoch najmä uviedol, že\n- svoju žiadosť zakladá na náboženských dôvodoch nakoľko kresťania čelia v krajine pôvodu\nprenasledovaniu a taktiež na dôvodoch príslušnosti k sociálnej skupine a svojmu sociálnemu pôvodu,\npre ktoré sa mu nedostávalo všetkých potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší rozvoj;\n- viaceré správy preukazujú prenasledovanie kresťanov vo Vietname;\n- v prípade maloletých utečencov môžu formy ich prenasledovania nadobúdať iné podoby a rovnako sa\nv ich prípade zohľadňujú pri vyhodnocovaní splnení zákonných kritérií pre udelenie azylu špecifiká dané\nich vekom, stupňom vyspelosti, zraniteľnosti a podobne;\n- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl,\nposudzovaná z pohľadu dieťaťa;\n- aj odopieranie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv preto môže byť relevantné pri posudzovaní\ndetskej žiadosti o azyl tak, ako je relevantné odopieranie politických a občianskych práv;\n- maloletý sťažovateľ, ako kresťan katolík, patrí vo Vietname k ohrozovanej skupine a v prípade návratu\nmu hrozí, že bude vystavený zaobchádzaniu nezlučiteľnému s Dohovorom o právach dieťaťa, okrem\nútokov sa bojí odopretia vzdelania a sociálnych potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší vývoj a iných\ndiskriminačných zákonných, či správnych opatrení;\n- konanie, ktorému čelia kresťania vo Vietname, možno definovať ako vážne bezprávie v podobe\nneľudského a ponižujúceho zaobchádzania a preto je rovnako nedôvodný záver žalovaného, že neboli\nv jeho prípade splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany;\n- záver o tom, že v predmetnej veci neboli zistené dôvody pre udelenie azylu z humanitných dôvodov\nje neodôvodnený a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní;\n14. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť uvádzajúc, že\n- sťažovateľ ohľadne perzekúcie z náboženských dôvodov, či už jeho alebo jeho rodiny, neuviedol žiadne\nskutočnosti;\n- z výpovede sťažovateľa vyplýva, že z daného náboženského dôvodu ani jemu, ani jeho rodine nebolo\nnijak ublížené a neboli vystavení žiadnej forme prenasledovania z tohto dôvodu, pričom neboli vystavení\nvôbec žiadnej forme prenasledovania ani z nijakého iného dôvodu v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- žalovaný získal dostatok materiálov týkajúcich sa nielen ekonomickej situácie v rôznych regiónoch\nVietnamu, ale najmä z pohľadu rešpektovania slobody vierovyznania v krajine pôvodu;\n- v krajine pôvodu platí sloboda vierovyznania a obmedzenia existujú pre kňazov, ktorí vo svojich kázňach\nnemôžu napádať komunistický režim alebo riešiť politické otázky;\n- aj keď z predložených materiálov vyplývajú informácie o problémoch, s ktorými sa stretávajú všeobecní\nkresťania, členovia iných náboženstiev a etnických skupín, sťažovateľ svojou výpoveďou tieto problémy\nnepotvrdil;\n\n- sťažovateľ na pojednávaní konanom pred krajským súdom dňa 06.07.2020 uviedol, že hlavným\ndôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola zlá ekonomická situácia jeho rodiny, do ktorej sa dostala\njeho rodina po tom, čo jeho otec ochorel;\n- v prejednávanej veci faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený;\n- žalovaný sa podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu;\n- neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade sťažovateľovho návratu do krajiny pôvodu bol\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia;\n- sťažovateľ v správnej žalobe sociálnu skupinu nešpecifikoval, neuviedol žiadnu charakteristickú črtu,\nresp. spoločný pôvod sociálnej skupiny, ktorej príslušníkom mal byť a rovnako ako správny orgán, ani\nkrajský súd nezistil žiadne takéto charakteristické znaky, na základe ktorých by mal pristúpiť k skúmaniu\nžiadosti sťažovateľa ako príslušníka určitej sociálnej skupiny;\n- formu prenasledovania rýdzo voči deťom v krajine pôvodu neuvádza ani sťažovateľ vo svojich\nvýpovediach a rovnako ani neuvádzal, žeby bol vystavený špecifickej forme prenasledovania z daného\ndôvodu on sám;\n- samotná skutočnosť, že ide o maloletého žiadateľa o azyl a aj o zraniteľnú osobu nezakladá\nautomatické udelenie azylu bez splnia podmienok uvedených v § 8 a násl. zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov je vecou voľnej správnej úvahy\nžalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný (1Sža/34/2008 z\n13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí\na hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom;\n- žalovaný náležite odôvodnil, prečo nepristúpil k udeleniu azylu z humanitných dôvodov a jeho správna\núvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom prihliadol aj nato, že maloletý žiadateľ\nnebol v krajine pôvodu prenasledovaný v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. a dokonca v jeho prípade možno\nkonštatovať, že nebol vôbec prenasledovaný.\nII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n15. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že\n- žalovaný pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a\npredvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými\nje SR viazaná (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/12/2010);\n- právo na udelenie azylu z humanitných dôvodov sa bude spravidla týkať osôb, ktorých obavy o svoj\nživot budú blízke dôvodom na udelenie azylu (napríklad, ak bola osoba mučená, znásilnená alebo\nvystavená iným závažným podobám psychického alebo fyzického násilia) (rozsudok NS SR sp. zn.\n8Sža/7/2008);\n- svoju žiadosť zakladá na náboženských dôvodoch nakoľko kresťania čelia v krajine pôvodu\nprenasledovaniu a taktiež na dôvodoch príslušnosti k sociálnej skupine a svojmu sociálnemu pôvodu,\npre ktoré sa mu nedostávalo všetkých potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší rozvoj;\n- viaceré správy preukazujú prenasledovanie kresťanov vo Vietname;\n- sťažovateľ ako kresťan katolík patrí vo Vietname k ohrozovanej skupine obyvateľstva;\n- sťažovateľ pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí, pred svojím opatrovníkom, ako aj v konaní pred\nsúdom vypovedal o svojom predošlom ťažkom živote vo Vietname a o ceste do Európy, kedy nielen že\nnevedel, kam cestuje, ale zažil aj neľudské zaobchádzanie zo strany prevádzačov a ich fyzické útoky;\n- v prípade maloletých utečencov môžu formy ich prenasledovania nadobúdať iné podoby a rovnako sa\nv ich prípade zohľadňujú pri vyhodnocovaní splnení zákonných kritérií pre udelenie azylu špecifiká dané\nich vekom, stupňom vyspelosti, zraniteľnosti a podobne;\n- žalovaný mal povinnosť skúmať, aké formy vážnych porušení základných ľudských práv môžu vo\nVietname postihovať osobitne deti, a to najmä vzhľadom na práva dieťaťa zakotvené v Dohovore o\nprávach dieťaťa;\n\n- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl,\ndieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa;\n- deťom sú priznané viaceré špecifické práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa (právo na\nživot, rozvoj, nebyť podrobený krutému a neľudskému zaobchádzaniu), ktoré uznávajú ich mladý vek\na odkázanosť a sú základom pre ich ochranu, rozvoj a prežitie, preto aj odopieranie ekonomických,\nsociálnych a kultúrnych práv môže byť relevantné pri posudzovaní detskej žiadosti o azyl tak, ako je\nrelevantné odopieranie politických a občianskych práv;\n- ujmu utrpenú dieťaťom je potrebné vyhodnotiť z pohľadu jej celkového dopadu na dieťa a neprikladať\nprvky dôležitosti iba určitým porušeniam práv, resp. požadovať splnenie kritérií, ktoré sa kladú na\ndospelého žiadateľa o azyl;\n- sťažovateľ sa bojí odopretia vzdelania a sociálnych potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší vývoj a má\nstrach o svoju existenciu;\n- vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sťažovateľ je ako prívrženec kresťanskej katolíckej viery v\nkrajine pôvodu ohrozený, môže byť terčom sociálneho vylúčenia a odopretia sociálnych a kultúrnych\npráv, prístupu k vzdelaniu, môže čeliť existenčným problémom, v predmetnej veci boli dané dôvody pre\nudelenie azylu z humanitných dôvodov;\n- maloletá osoba, voči ktorej bolo použité fyzické aj psychické násilie zo strany prevádzačov a ktorej\nbola počas cesty odopretá strava, spadá do kategórie traumatizovaných osôb;\n17. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby\nmu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania.\nB)\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti okrem stručného zhrnutia prípadu sťažovateľa uviedol,\nže\n- žalovaný sa podrobne zaoberal dôvodmi sťažovateľovej žiadosti a zaujal k nim aj náležité stanovisko;\n- interpretácia dohovoru (o právach dieťaťa - pozn. kasačného súdu) je v rozpore so samotným\nDohovorom o právach dieťaťa, tento je potrebné vykladať v jeho celistvosti, pričom žiadne ustanovenie\ndohovoru nemôže mať prednosť pred iným ustanovením dohovoru;\n- v zmysle čl. 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, interpretovať medzinárodnú\nzmluvu treba v súlade s textom jej preambuly, ako aj jej dodatkov;\n- pre najlepší záujem rozvoja osobnosti dieťaťa musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí;\n- pokiaľ rodičia sťažovateľa nemali dostatok vlastných finančných prostriedkov, mohli peniaze, ktoré\nsi zrejme požičali, a ktorými zaplatili jeho cestu do Európy, využiť práve na to, aby mu vo Vietname\nzabezpečili ďalšie vzdelávanie a zvýšili tak šancu na lepšiu budúcnosť;\n- rozdiely v ekonomických podmienkach pre život, prípadne v kvalite vzdelávacích inštitúcií nie sú\ndôvodmi na udelenie azylu, ani azylu z humanitných dôvodov;\n- sťažovateľ počas pohovoru neuviedol žiadne náznaky toho, na základe čoho právna zástupkyňa v\nkasačnej sťažnosti konštruuje náboženské problémy, resp. neprekonateľné prekážky jeho sociálneho a\nkultúrneho uplatnenia v krajine pôvodu;\n- sťažovateľ ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo na tolerovaný pobyt na území Slovenskej\nrepubliky minimálne do dosiahnutia plnoletosti, ako to vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;\n19. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nedôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n\n21. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. V prípade sťažovateľa žalovaný dospel k záveru o tom, že dôvody, ktoré v žiadosti o udelenie\nazylu uviedol sú skôr sociálno-ekonomickej povahy a nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu.\nVo výpovedi sťažovateľa nebolo možné identifikovať náznaky problémov týkajúcich sa vierovyznania\nsťažovateľa, nešpecifikoval sociálnu skupinu, neuviedol žiadnu charakteristickú črtu, resp. spoločný\npôvod sociálnej skupiny, ktorej príslušníkom mal byť a žalovaný nezistil žiadne takéto charakteristické\nznaky, na základe ktorých by mal pristúpiť k skúmaniu žiadosti sťažovateľa ako príslušníka určitej\nsociálnej skupiny. Zároveň dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu\nz humanitných dôvodov.\n23. Po preskúmaní administratívneho spisu bolo možné konštatovať, že sťažovateľ vo vzťahu k\nzmieneným dôvodom jeho azylovej žiadosti, t. j. k náboženským dôvodom a príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, neuviedol žiadne charakteristické črty, na základe ktorých by ho bolo možné\nidentifikovať ako príslušníka určitej sociálnej skupiny, ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť, že sťažovateľ (prípadne jeho rodina) bol vystavený niektorej z foriem prenasledovania, resp.\nže by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol mať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo\nrelevantných dôvodov. V administratívnom konaní vyplynulo, že v krajine pôvodu nemal žiadne problémy\nkvôli jeho vierovyznaniu. Z jeho výpovedí vyplynulo, že v krajine pôvodu bol hlavným problémom jeho\nrodiny nízka životná úroveň.\n24. V tejto súvislosti kasačný súd zhodne s krajským súdom poukazuje na konštantnú judikatúru, v\nzmysle ktorej je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v\nrozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho\nustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla povinnosť, aby\nsi sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1 Sžo KS/154/2005 z 27.02.2007).\nTeda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré\nžiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.\n25. Napriek vyššie naznačeným nedostatkom, žalovaný pristúpil k meritórnemu posúdeniu žiadosti\nsťažovateľa aj z týchto hľadísk, pričom sa napokon zaoberal možnosťou udeliť mu azyl podľa § 9 zák.\nč. 480/2002 Z.z., t. j. z humanitných dôvodov.\n26. Zo správ o krajine pôvodu, ktoré do konania predložila zástupkyňa sťažovateľa pojednávajú o\ndiskriminácii a obťažovaní veriacich ako aj o ich monitorovaní komunistickou vládou. Podľa informácií o\nkrajine pôvodu, získaných žalovaným tvoria rímski katolíci 7% z celkového počtu obyvateľov Vietnamu,\ntáto cirkev je registrovaná a štátom uznaná. Ústava Vietnamu stanovuje, že všetci jednotlivci majú\nprávo na slobodu vierovyznania, vrátane slobody nenasledovať žiadne náboženstvo. Zakazuje občanom\nporušovať slobodu vierovyznania alebo využívať výhody vierovyznania za účelom porušovania zákona.\nKatolícki kresťania majú najviac oprávnení a slobôd zo všetkých kresťanských skupín a na miestach\nk tomu určených môžu slobodne praktizovať svoje náboženské vierovyznanie. V prípade záležitostí\ntýkajúcich sa ich náboženstva nemajú s miestnymi úradmi žiadne problémy. Problémy nastávajú v\nprípade, ak napádajú tamojší režim alebo riešia politické otázky. Vzhľadom na tamojší režim, ktorý je\nv zmysle predložených správ možné hodnotiť ako nedemokratický, (minimálne formálne) usilujúci sa o\npokrok v určitých oblastiach (napr. náboženstvo o čom svedčí aj pokrok v spolupráci medzi Vietnamom\na Svätou stolicou), je možné zhodnotiť, že kresťanská komunita v krajine pôvodu sťažovateľa môže čeliť\nurčitým obmedzeniam a prísnejšej regulácii zo strany štátnych orgánov, a za určitých, vyššie načrtnutých\npodmienok aj prenasledovaniu. V prejednávanom prípade sa však nevyskytli akékoľvek náznaky o\nangažovanosti sťažovateľa, prípadne jeho rodiny v oblasti politiky. Vo výpovedi sťažovateľa nebolo\nmožné identifikovať nič, čo by nasvedčovalo iný dôvod opustenia krajiny pôvodu ako ťaživá sociálnoekonomická situácia. Nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi alebo políciou.\n\n27. Takisto prípady nevraživosti medzi určitými skupinami obyvateľstva, ktoré sa podľa predložených\nspráv o krajine pôvodu vyskytujú aj vo Vietname, hoc založené na azylovo relevantných dôvodoch\n(náboženstvo) sa vyskytujú viac-menej v každej krajine.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n28. Ťaživá sociálno-ekonomická situácia rodiny sťažovateľa, ani obmedzený prístup ku vzdelaniu nie\nsú skutočnosťami, podraditeľnými pod niektorý z relevantných dôvodov v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z..\nZa prenasledovanie v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. je nutné považovať len také ohrozenie života\nči slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom nepriaznivá ekonomická\nsituácia a nevyhovujúce životné podmienky, v ktorých sťažovateľ žil so svojou rodinou pred odchodom\nz krajiny pôvodu, nie sú relevantným dôvodom pre udelenie azylu.\n29. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zák. č. 480/2002\nZ.z. alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o\nazyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\n30. Definícia utečenca v zmysle Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z. v sebe zahŕňa subjektívny\na objektívny prvok. Subjektívny prvok vyžaduje výskyt strachu, chápaného ako predvídavé očakávanie\nnebezpečenstva v prípade návratu do krajiny pôvodu. Objektívny prvok, ktorý zohráva kľúčovú rolu,\npredstavujú objektívne dôvody pre predpoklad, že obavy žiadateľa o udelenie azylu z prenasledovania\nsa zhmotnia, teda preukazovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. Odôvodnený strach z\nprenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom Dohovore\na v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru,\nalebo uplatňovania politických práv. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi vyššie spomínanými dôvodmi\na opodstatneným strachom z prenasledovania. Tieto dva prvky musia byť vzájomne previazané. V\nprípade sťažovateľa však objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského Dohovoru\na zák. č. 480/2002 Z.z. absentuje. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Preto\nmožno jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako také, nevychádzajú z dôvodov\nuvedených v Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z..\n31. Sťažovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z., pretože\njeho strach z prenasledovania je obavou subjektívnou bez preukázania reálnej objektívnej hrozby\nprenasledovania vo vzťahu k jeho osobe.\n32. K sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ namietal nesprávnosť záverov krajského súdu a\nžalovaného, týkajúcich sa neudelenia azylu podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. kasačný súd uvádza, že tento\n\npovažuje za nedôvodný, prikláňa sa k názoru krajského súdu a napokon aj k argumentácii žalovaného\nvyjadrenej v preskúmavanom rozhodnutí.\nPodľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n33. Podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa\nv konaní nezistia dôvody podľa § 8. Z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváženie) vyplýva, že\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a správne súdy, ktoré preskúmavajú\nrozhodnutia Ministerstva vnútra- migračného úradu (v texte aj „žalovaný\"), neurčujú žalovanému, ktoré\ndôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho\nrozhodnutia preto, že nepovažovalo za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu správneho súdu\ntakýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie ministerstva v\ndanej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre\norgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu.\n34. Nenárokovateľnosť azylu z humanitných dôvodov a široké správne uváženie obmedzujúce prípadný\nsúdny prieskum súvisí so skutočnosťou, že túto formu medzinárodnej ochrany je možné udeliť z\ndôvodov, ktoré platný zák. č. 480/2002 Z.z. zastrešuje pod jednotným pojmom ako humanitné, pričom\nbližšie neupravuje, ktoré skutočnosti chápe ako humanitné dôvody. Špecifikom je práve jeho povaha ako\nmedzinárodná ochrana sui generis. Nemožno ju odvodiť od Ženevského dohovoru o právnom postavení\nutečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967 ani z Ústavy Slovenskej republiky.\n35. Zo zaužívanej praxe žalovaného vyplýva určitý príkladný výpočet, ktorým skupinám žiadateľov\nmožno udeliť azyl z humanitných dôvodov. Jedná sa najmä o žiadateľov z radov prestarnutých,\ntraumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať\nznačné fyzické, alebo psychické útrapy, prípadne smrť.\n36. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, okrem všeobecných východísk, týkajúcich sa\nmožnosti udeliť žiadateľovi azyl z humanitných dôvodov, vyplýva, že sťažovateľ nespadá ani pod\njeden z vyššie uvedených prípadov humanitných dôvodov. Pokiaľ teda žalovaný nepovažoval dôvody\nsťažovateľa za takú okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných\ndôvodov, pričom túto úvahu preukázateľne uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a\npodporil ju vykonaným dokazovaním, nebolo možné považovať argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú.\nV.\n37. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov tohto\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5SaZ/1/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}