{"guid": "e03bce35-ee7c-45ee-9af8-006aced07a6c:25f201fc-66cb-444f-92dc-e631eea7c99f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1", "spisova_znacka": "10Szak/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/2/2020 z 18. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2020, sp. zn. 10Szak/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1", "identifikacne_cislo": "7020200179", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25f201fc-66cb-444f-92dc-e631eea7c99f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/2/2020\n7020200179\n18. 05. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): W. A., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť:\nRuská federácia, naposledy bytom: Z., I. I., B. Q. X, toho času umiestnený v Ú. N. U. N. P. I., D.\nXX, I., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda o\nsprávnej žalobe vo veci zaistenia, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020AV z 20.02.2020, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n5Sa/9/2020-22 zo dňa 19. marca 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania z a m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV z 20.02.2020 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 404/2011\nZ.z.“) rozhodol o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ak je to\npotrebné z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a dňom vydania rozhodnutia,\nt. j. 20.02.2020 umiestnil ho v M. (ďalej na účely rozsudku len „M.“). Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011\nZ.z. žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia do 21.05.2020.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že dňa 20.02.2020 bol pred priestormi areálu M.\nžalobca kontrolovaný policajtmi Oddelenia PZ Dunajská Streda. Dôvodom na vykonanie kontroly bola\nskutočnosť, že oddelenie PZ Dunajská Streda v rámci služobnej činnosti získalo informáciu o tom, že\nžalobca predstavuje dôvodnú hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa § 2 ods. 1 písm. l zákona č. 404/2011\nZ.z.“\n3. Uvedené vyplýva z doloženého úradného záznamu o oboznámení sa s utajovanou písomnosťou\nso stupňom utajenia „vyhradené“ spracovaného pod č. PPZ-HCP-BA8-1-32/2020, pôvodcom ktorej je\n\nSlovenská informačná služba. Predmetná skutočnosť bola dôvodom na zaistenie žiadateľa o azyl podľa\n§ 88a ods.1 písm. d/ zákon č. 404/2011 Z.z.\n4. Lustráciou v informačných systémoch PZ bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky\nnemá udelený žiadny druh pobytu a že bol na žalobcu vyhotovený záznam v schengenskom\ninformačnom systéme v zmysle čl. 26 Schengenského dohovoru č. identifikačného zápisu O. zo dňa\n04.09.2017. Záznam bol vyhotovený Rakúskou spolkovou republikou, dôvod: Odopretie vstupu alebo\npobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, opatrenie vo vnútrozemí: odovzdať osobu\norgánom cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru.\n5. Ďalšou lustráciou bolo zistené, že žalobca dňa 04.10.2019 požiadal o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky a o žiadosti nebolo do rozhodnutia žalovaného rozhodnuté.\n6. S poukazom na informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou žalovaný rozhodol o zaistení\nžalobcu v zmysle § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“).\n8. Sťažovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1\npísm. d/, e/ a g/ S.s.p.\n9. Najmä namietal, že z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bol zaistený z dôvodu ohrozenia\nbezpečnosti alebo verejného poriadku, pričom poukázal na definíciu pojmov ohrozenie bezpečnosti štátu\na ohrozenia verejného poriadku v zmysle § 2 ods. 1 písm. l/ a m/ zákona č. 404/2011 Z.z.\n10. Žalovanému v tejto súvislosti vyčítal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia odcitoval znenie\nzákonného ustanovenia, ktoré obsahuje alternatívne možnosti zaistenia, pričom nezrozumiteľnosť\nvýroku je podľa jeho názoru dôvodom na zrušenie rozhodnutia.\n11. Navrhol preto zrušiť rozhodnutie žalovaného a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo\nzaistenia.\n12. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní\nžaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému\nna ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 písm. c) S.s.p. z dôvodu, že námietku žalobcu ohľadne\nnezrozumiteľnosti výroku vyhodnotil za dôvodnú.\n13. Podľa krajského súdu výrok napadnutého rozhodnutia je koncipovaný tak, že je doslovnou citáciou\nzákonnej možnosti zaistenia žiadateľa o azyl bez toho, aby konkretizoval, z akého dôvodu stanoveného\nalternatívnym spôsobom, je žalobca zaistený.\n14. Podľa krajského súdu tejto premise zodpovedá aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vôbec nereflektuje\ntieto dva skutkové dôvody zistenia, ktoré sú zákonom o pobyte cudzincov v § 2 ods.1 písm. l/ a m/\npresne definované.\n15. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by správny orgán zvažoval tieto dôvody zaistenia, resp.\nich nejako vyhodnocoval, pričom argumentácia s poukazom na charakter utajovaných skutočností\nso stupňom utajenia „vyhradené“ z informácie SIS pod č. SIS-65/40-V-1-3/2020-S je v tejto rovine\nneakceptovateľná.\n16. To, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, resp.\noboch, musí podľa krajského súdu vyplývať z výroku rozhodnutia a tomu musí zodpovedať aj jeho\nodôvodnenie, pričom spolu musia korešpondovať a tejto eventualite musí byť venovaná náležitá\npozornosť.\n17. V preskúmavanom rozhodnutí tieto podmienky neboli splnené, preto krajský súd podľa § 230 ods.1\npísm. c/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, pričom ponechal žalobcu v zaistení majúc za to, že správna\nžaloba vzhľadom na uvedené je dôvodná.\n18. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že otázku upresnenia výroku v nadväznosti na nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia považoval za odstrániteľnú vadu konania, po odstránení ktorej za situácie\nnasledujúceho konania a doplnenia dokazovania o možnosti uložiť opatrenia v zmysle § 89 ods. 3 zákona\nč. 404/2011 Z.z., možno uvažovať prípadne o opätovnej dôvodnosti zaistenia žalobcu.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n19. Proti rozsudku krajského súdu vo všetkých výrokoch sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú\nsťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Sťažovateľ považoval záver krajského súdu, že nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a\nnedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sú odstrániteľnými vadami rozhodnutia žalovaného\na neprikázanie žalovanému bezodkladne prepustiť sťažovateľa zo zaistenia za nesprávne právne\nposúdenie.\n21. Podľa sťažovateľa rozhodnutie krajského súdu, ktorým nenariadil prepustenie sťažovateľa zo\nzaistenia je porušením čl. 9 ods.3 piata veta Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/33/EÚ,\nz 26. júna 2013, pretože podľa uvedeného článku, dotknutý žiadateľ musí byť bezodkladne prepustený\nzo zaistenia, ak je podľa súdneho preskúmavania jeho zaistenie nezákonné.\n22. Sťažovateľ navrhol preto kasačnému súdu zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného a nariadi jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.\n23. V prípade, ak by kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd správne aplikoval ustanovenie §\n230 ods.1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 88a ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z., potom sťažovateľ\nnamietal rozpornosť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zrušiť ako nezákonné a zároveň\nnepripustiť bezodkladné prepustenie žiadateľa zo zadržania pre rozpor s čl. 9 ods. 3 Smernice č.\n2013/33/EÚ a podal podnet k tomu, aby kasačný súd postupoval podľa § 110 ods. 1 písm. c/ S.s.p.,\nkonanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl.\n267 Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúceho sa súladnosti vnútroštátnej úpravy umožňujúcej neprepustiť\nžiadateľa o azyl bezodkladne zo zadržania, ak súd preskúmavajúci rozhodnutie o zaistení dospeje k\nzáveru, že rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl je nezákonné.\n24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril tak, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia\nk žalobe zo dňa 09.03.2020.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n26. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. mája 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného\no zaistení sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 písm. c) S.s.p. Bezodkladné\nprepustenie sťažovateľa nenariadil.\n28. V danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodnutia ako nezákonného, ale k zrušeniu rozhodnutia\npre sťažovateľom namietané a súdom potvrdené vady, ktoré mali charakter vád odstrániteľných, na\nčo pamätá aj ustanovenie § 230 ods. 1 písm. c/ SSP, ktoré umožňuje zrušiť napadnuté rozhodnutie z\ntakéhoto dôvodu a vec vrátiť na ďalšie konanie bez prepustenia cudzinca zo zaistenia.\n29. Podľa § 88a ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak je to\npotrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\n\n30. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia citoval ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, ktoré\numožňuje zaistiť žiadateľa o azyl alternatívne z dvoch dôvodov.\n31. Výrok, ktorý neobsahuje uvedenie konkrétneho dôvodu, pre ktorý došlo k zaisteniu, keď zákonné\nustanovenie umožňuje výber z dvoch alternatív, v danom prípade z dôvodu ohrozenia bezpečnosti\nštátu alebo z dôvodu ohrozenia verejného poriadku, pričom zákonodarca presne definuje tieto pojmy, je\nneurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, ktorý z týchto dôvodov bol dôvodom zaistenia. Podľa\nkasačného súdu ide však o vady odstrániteľné v ďalšom konaní.\n32. Preto námietka sťažovateľa, že krajský súd mal vzhľadom na to, že zrušil rozhodnutie žalovaného\nako nezákonné nariadiť jeho bezodkladné prepustenie, a keď tak neurobil, došlo k porušeniu čl. 9\nods. 3 piata veta Smernice č. 2013/33/EÚ, nemohla obstáť, pretože rozhodnutie nebolo zrušené ako\nnezákonné (to sú prípady, keď došlo k zaisteniu cudzinca, hoci vôbec neboli splnené podmienky\nzaistenia), ale bolo zrušené pre vady, ktoré sú odstrániteľné, teda môžu byť odstránené v ďalšom\nkonaní. Žalovaný v takom prípade buď bezodkladne vydá nové rozhodnutie o zaistení, ktoré už nebude\npostihnuté správnym súdom vytknutými vadami alebo prepustí sťažovateľa zo zaistenia (podľa § 90 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia).\n33. K návrhu kasačný súd dodáva, že vnútroštátny súdny orgán má procesnú autonómiu pri predkladaní\nprejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEU Súdnemu dvoru EÚ. Účastník konania nemá procesný\nnárok domáhať sa, aby ním tvrdený rozpor vnútroštátneho práva s právnymi aktami EÚ naviac bez\nformulovania takýchto otázok, boli predložené Súdnemu dvoru EÚ.\n34. Na základe vyššie uvedených záverov (pozri bližšie bod 31 a 32 tohto rozsudku), kasačný súd nezistil\nžiadne skutočnosti, ktoré by ho presvedčili o tom, že sťažovateľom navrhované prerušenie konania a\nzačatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ by mohlo byť pre kasačný súd právne významné.\n35. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p. pre sťažovateľom\ntvrdený rozpor vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje neprepustiť sťažovateľa zo zaistenia, ak je\nrozhodnutie zrušené s čl. 9 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/33/EÚ, z 26. júna\n2013 kasačný súd podľa § 452 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. a s § 162 ods. 3 C.s.p. s poukazom\nna vyššie uvedené dôvody zamietol ako nedôvodný.\nV.\n36. Z dôvodov vyššie uvedených dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď\npreskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 c) S.s.p.,.\n37. Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že\nnie je dôvodná.\n38. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom\nnepriznal. Žalovanému ich nepriznal, v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}