{"guid": "93b1f2ab-9700-4894-ba93-1e3ff6f117bf:b8adb7e2-d80a-4d37-842d-30184d439b88", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1", "spisova_znacka": "10Szak/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/1/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Szak/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1", "identifikacne_cislo": "7020200023", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8adb7e2-d80a-4d37-842d-30184d439b88", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/1/2020\n7020200023\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:7020200023.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): M. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, právne\nzastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/1/2020- 22 zo 22. januára\n2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 4\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZoPC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2020 z dôvodu, že existuje\nriziko jej úteku, nemá žiadne finančné prostriedky a ani ubytovanie z čoho vyplýva, že v prípade\nnezaistenia by sa zdržiaval na neznámom mieste, nakoľko na území SR nemá žiadnych rodinných\npríslušníkov a ani žiadne väzby k tejto krajine.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu\nvo veci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“). Krajský súd v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri\nneformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu\nžalobu z nasledujúcich dôvodov:\n3. -v súvislosti s námietkou nevyužitia alternatív k zaisteniu správny súd uviedol, že táto námietka\nnemôže obstáť, pretože u žalobcu vzhľadom na doterajšie okolnosti (pozri 19. a 20. bod rozsudku)\nexistuje značné riziko úteku. Keďže o týchto skutočnostiach žalovaný správny orgán nemá kompetenciu\nrozhodnúť (o priepustke rozhoduje ministerstvo) a vzhľadom na to, že v minulosti práve takúto priepustku\n\nžalobca zneužil na útek z územia Bulharskej republiky, čím zmaril azylové konanie, je takáto eventualita\nv súčasnosti vylúčená,\n4. -v súvislosti s požiadavkou aplikácie § 23a ods.1 zákona o azyle správny súd uviedol, že táto\nnámietka nemôže obstáť, nakoľko žalovaný nedisponuje žiadnou právomocou, aby mohol nariadiť\nudelenie priepustky,\n5. - žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní\nsprávne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho\nrozhodnutie je v súlade so ZoPC a medzinárodnými predpismi.\n6. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol.\n\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote\npodal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v\n8. § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n9. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:- nesúhlasí s právnym posúdením existencie rizika jeho úteku, -nesúhlasí s právnym posúdením\nexistencie azylových dôvodov v prípade sťažovateľa, v tejto súvislosti poukázal na dlhodobo nepriaznivú\nsituáciu v Afganistane, poukázal na to, že ani v jednom prípade žiadateľa o azyl z Afganistanu\nnerozhodol migračný úrad v roku 2019 o neposkytnutí doplnkovej ochrany, - sťažovateľ bol dňa\n07.02.2020 zo zaistenia prepustený do Záchytného tábora v Humennom, preto odpadla jeho požiadavka\nbezodkladného prepustenia zo zaistenia, - záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sa v celom rozsahu zrušuje.\n10.\nB) Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ZoPC) štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak\nmožno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia\nalebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny\npríslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal\nnáhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane,\no predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12\n\nmesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny\npríslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. e/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na\ndosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88\nods. 1 písm. c).\nPodľa § 88 ods.1 písm. c/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel\nzabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,85) <. ak existuje značné\nriziko jeho úteku.\nŽiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa\nodseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm.\ne) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1\npísm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.\n13. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n14. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ bol dňa 07.08.2019 kontrolovaný hliadkou\ndiaľničného oddelenia KDI KR PZ a Mýtnej polície na diaľnici D2 od Jaroviec smerom dom Bratislavy.\nSťažovateľ nevedel žiadnym spôsobom preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu. Bolo zistené,\nže sťažovateľ je štátnym príslušníkom Afganskej islamskej republiky a snaží sa dostať smerom do\nRakúskej republiky. Následne bolo zistené, že je žiadateľom o azyl v Bulharskej republike, ktoré\nje príslušné na začatie konania vo veci prevozu účastníka na územie iného členského štátu podľa\nDublinského nariadenia. Dňa 20.08.2019 sťažovateľ požiadal o udelenie azylu na území SR. Dňa\n08.08.2019 bol sťažovateľ rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA6-198/009/2019-AV zaistený podľa § 88 ods.\n1 písm. c/ ZoPC.\n15. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 20.08.2019 sťažovateľ požiadal o udelenie azylu na\núzemí SR. Na základe príkazu na prepustenie podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod6 ZoPC bol sťažovateľ dňa\n18.10.2019 z ÚPZ Medveďov prepustený. Nakoľko však naďalej existoval dôvod na vrátenie sťažovateľa\nna územie iného členského štátu, konkrétne Bulharskej republiky, kde je sťažovateľ žiadateľom o\nazyl, a v jeho prípade existovalo značné riziko úteku, žalovaný dňa 18.10.2019 začal konanie vo veci\nzaistenia sťažovateľa ako žiadateľa o azyl a toho istého dňa bol zaistený rozhodnutím č. PPZ-HCPBA6-262-009/2019-AV podľa § 88a ods. 1 písm. e/ ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu\njeho prevozu podľa Nariadenia EP a rad (EÚ) č. 604/2013, nakoľko existuje riziko jeho úteku.\n16. Predĺženie zaistenia (preskúmavané rozhodnutie) bolo odôvodnené tým, že v prípade účastníka\nkonania je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia pričom ide o predĺženie prvej 6 mesačnej lehoty zaistenia a\nnie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov, z dôvodu, že účastník konania\nje žiadateľom o azyl a o jeho žiadosti nebolo ku dňu rozhodnutia o predĺžení zaistenia právoplatne\nrozhodnuté. Účastník konania bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie na územie SR, v jeho prípade\nexistuje riziko úteku, nakoľko nemá žiadne finančné prostriedky a ani ubytovanie, z čoho vyplýva, že\nv prípade nezaistenia by sa zdržiaval na neznámom mieste nakoľko na území SR nemá žiadnych\nrodinných príslušníkov a ani žiadne väzby k tejto krajine. S poukazom na to, že boli splnené podmienky\npodľa § 88a ods. 1 písm. e/ ZoPC, bolo potrebné rozhodnúť vzhľadom na vyššie uvedené dôvody o\npredĺžení zaistenia.\n17. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že v preskúmavanej veci nezistil\nžiadne dôvody, ktoré by spochybňovali zákonnosť predĺženia zaistenia sťažovateľa, ktorý bol zaistený\ndňa 18.10.2019 ako žiadateľ o azyl rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-262-009/2019-AV podľa § 88a ods.\n1 písm. e/ ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia EP a rad\n(EÚ) č. 604/2013, nakoľko existuje riziko jeho úteku.\n18. V čase rozhodovania žalovaného o predĺžení zaistenia nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o azyl\nna území SR, konanie o jeho vrátenie na územie Bulharskej republiky podľa Dublinského nariadenia\nnebolo ukončené.\n19. Účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. e/ ZoPC je zabezpečenie prípravy alebo výkonu\njeho prevozu podľa Nariadenia EP a rad (EÚ) č. 604/2013, nakoľko existuje riziko jeho úteku. Podľa\nkasačného súdu aj pri predĺžení zaistenia cudzinca z uvedeného dôvodu je nutné naďalej vychádzať\nz nutnosti zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu ako aj existencie rizika úteku cudzinca,\nktorého výkon prevozu sa nepodaril či už pre nespoluprácu cudzinca alebo počas doby zaistenia z\nobjektívnych dôvodov zabezpečiť jeho prevoz podľa Dublinského nariadenia (analógia § 88 ods. 4\nZoPC).\n\n20. Z ustanovenia § 88 a ods. 2 ZoPC vyplýva, že celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa\nodseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. Presiahnutie zákonom povolenej\ndoby po jeho predĺžení sťažovateľ nenamietal, zo zaistenia bol dňa 07.02.2020 prepustený. Domáhal\nsa zrušenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia pre nesprávne právne posúdenie existencie rizika úteku\na existencie azylových dôvodov.\n21. Pod pojmom riziko úteku je potrebné rozumieť samotné podozrenie z existencie rizika úteku.\nPritom posudzovanie existencie hrozby úteku cudzinca je nutne vždy úvahou pravdepodobnostnou,\nzaloženou v určitej miere na odhade. Preto niekedy pre záver o existencii rizika úteku (§ 88 ods.\n2 zák. č. 404/2011 Z.z.) postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná\nskutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však iba v prípade, že takáto eventualita je\nnajpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia byť\nvýznamne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.\n22. Pokiaľ teda správny orgán na základe vyhodnotenia predchádzajúceho správania sťažovateľa,\n(opustenia pobytového zariadenia v Bulharskej republike, kde bol sťažovateľ žiadateľom o azyl) a jeho\núteku do inej krajiny, kde následne požiadal o azyl, pričom je nepochybné, že konanie o jeho vrátenie\nna územie Bulharskej republiky prebieha, videl jeho snahu o zmarenie prevozu na územie, vyhodnotil\nako existenciu rizika úteku, takejto úvahe správneho orgánu nemožno nič vytknúť.\n23. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2014, sp. zn. 1Sža 23/2014 vyplýva, že riziko\núteku podľa § 88 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., je potrebné vždy v konaní o zaistení cudzinca posúdiť\nindividuálne. Záver o riziku úteku nemožno odôvodňovať zovšeobecnením predošlého správania sa\niných cudzích štátnych príslušníkov.\n24. Je nepochybné, že žalovaný v danom prípade posudzoval existenciu rizika úteku sťažovateľa\nindividuálne, neodvolával sa na predošlé správania sa iných cudzích štátnych príslušníkov, naopak\npoukazoval na konkrétne správanie sa sťažovateľa, ktoré aj podľa najvyššieho súdu mohlo indikovať\ntakýto predpoklad správania sa sťažovateľa v budúcnosti.\n25. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti inštitútu\nzaistenia a jeho predĺženia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie,\ndokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv\njednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte\ncudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom.\n26. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa\n30.03.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia\ndokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv\njednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných\nnielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.\n27. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu, ako aj určenie\nspôsobu a rozsahu dokazovania patrí do kompetencie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, a teda ÚPZC ani žalovaný nie sú oprávnení meritórne posúdiť žiadosť sťažovateľa, resp.\nurčiť, ktoré úkony je potrebné vykonať za účelom ich posúdenia.\n28. Žalovaný sa zaoberal aj možnosťou uloženia miernejších opatrení a v preskúmavanom rozhodnutí\ndostatočným spôsobom odôvodnil, prečo v prípade sťažovateľa nie je možné využiť menej závažné\nopatrenia v zmysle § 89 ZoPC.\n29. K otázke udelenia alebo neudelenia priepustky podľa § 23 ods. 3 písm. c) resp. § 23a ods. 1\nzákona o azyle kasačný súd zhodne ako krajský súd uvádza, že o týchto skutočnostiach žalovaný nemá\nkompetenciu rozhodnúť. Kasačný súd poukazuje na to, že v minulosti práve takúto priepustku sťažovateľ\nzneužil na útek z územia Bulharskej republiky, čím zmaril azylové konanie, pričom konanie o výkone\njeho prevozu podľa Nariadenia EP a rad (EÚ) č. 604/2013 prebieha práve z dôvodu, že sťažovateľ\npožiadal o udelenie azylu na území Bulharskej republiky, nevyčkal na rozhodnutie o svojej žiadosti, čím\nvyvolal sám konanie o jeho návrate do Bulharska.\n30. Kasačný súd má za to, že ani námietka nesprávneho právneho posúdenia existencie azylových\ndôvodov sťažovateľa nemohla obstáť, pretože rozhodovanie o žiadosti o azyle (a teda aj posúdenie\nexistencie azylových dôvodov) je vecou konania pred migračným úradom MV SR a nie žalovaného.\n31. Podľa názoru kasačného súdu úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia môže\nobstáť jedine v prípade, ak sťažovateľ svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnosť o predĺžení\njeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky predĺženia jeho zaistenia, čo\nsa však v danom prípade sťažovateľovi nepodarilo.\nV.\n\n32. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal, nakoľko nezistil existenciu zákonného dôvod na ich priznanie (§\n467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}