{"guid": "5cb1b404-ec77-44b3-b963-4e107476079f:308b800c-7084-443c-97f1-7d120231e725", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1", "spisova_znacka": "1Sžak/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/5/2020 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 1Sžak/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1", "identifikacne_cislo": "7019200901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/308b800c-7084-443c-97f1-7d120231e725", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/5/2020\n7019200901\n30. 06. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:7019200901.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľky (pôv.\nžalobkyňa): U. H. Z., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka: Iránska islamská republika, Pobytový\ntábor C. B. P., právne zastúpená JUDr. Viera Melková, právnička Slovenskej humanitnej rady, so sídlom\nBudyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nPivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 5SaZ/25/2019-66 zo dňa 27. februára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5SaZ/25/2019-66 zo\ndňa 27. februára 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-76-33/2019-Ž zo dňa 22. októbra\n2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľke p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-76-33/2019-Ž zo dňa 22.10.2019 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľke azyl a\nsúčasne jej podľa § 13c a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľka bola vrátená zo Švédskeho kráľovstva na územie Slovenskej\nrepubliky na základe Dublinského nariadenia. Za účelom zdôvodnenia svojej žiadosti uviedla, že z\nkrajiny pôvodu vycestovala legálnym spôsobom na vlastný cestovný pas s platnými slovenskými vízami.\nCestovný pas si vybavila v Teheráne bez problémov. O udelenie azylu sa rozhodla požiadať z dôvodu,\nže na územie SR bola vrátená zo Švédska, kde chcela zostať žiť. Irán opustila preto, že sa jej tam\nťažko žilo, bola rozvedená, bez manžela a nič ju tam nedržalo. Jej deti majú vlastný život a chcela odísť\ndo Švédska, ktoré miluje a kde už v minulosti žila. Vo Švédsku oficiálne konvertovala na kresťanstvo\na bola pokrstená švédskou cirkvou, ktorá patrí medzi protestantské. Sama však uvádza, že je rímskokatolíckeho vierovyznania. Ako však uvádza, nie je pre ňu podstatná cirkev, ale podstatné je, že miluje\nJežiša a je kresťankou. Ku kresťanstvu inklinovala už v Iráne, kde sa modlila a vnútorne kresťanstvo\nvyznávala. Nie sú pre ňu podstatné žiadne verejné prejavy náboženstva, ale podstatné je žiť ako\nkresťanka a nie sa verejne prejavovať a dôležité je pre ňu cítiť vieru vnútorne. Kvôli kresťanstvu v Iráne\n\nnikdy žiadny problém nemala a ani neuviedla žiadne konkrétne obavy v súvislosti s jej konvertovaním. Iné\ndôvody žiadosti neuviedla, pričom predložila fotokópiu potvrdenia o krste švédskou cirkvou z 18.03.2018.\n3. Žalovaný dospel k záveru, že sťažovateľka nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie\nazylu, najmä z týchto dôvodov\n- z výpovede sťažovateľky je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy nečelila absolútne žiadnym problémom\nzo strany štátu, či neštátnych pôvodcov;\n- objektívne nebola nikdy vystavená žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, či neštátnych zložiek\npred vycestovaním z krajiny pôvodu, čo potvrdila;\n- krajinu pôvodu opustila dobrovoľne a legálne na svoj vlastný platný cestovný doklad, nakoľko sa chcela\ndostať do Švédska, kde v minulosti žila;\n- orgány štátu, z ktorého sťažovateľka pochádza, sa nemali ako dozvedieť o jej konvertovaní a žalovaný\nneposkytuje žiadne údaje o žiadateľoch krajinám z ktorých pochádzajú a ktoré je možné potencionálne\npovažovať za pôvodcov prenasledovania;\n- v Iráne v poslednom období nedošlo k žiadnym zásadným udalostiam a zmenám počas jej\nneprítomnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu;\n- skutočnosť, že sťažovateľka počas azylového konania v marci 2019 vo Švédsku oficiálne konvertovala\nna kresťanskú vieru neznamená, že v jej prípade boli automaticky splnené podmienky pre udelenie azylu\nalebo že sa automaticky stáva utečencom „sur place\";\n- sťažovateľka uviedla, že konvertovanie bolo iba vrcholom zmeny náboženstva, nakoľko v Iráne\ndiskrétne praktizovala náboženstvo už niekoľko rokov a bez akýchkoľvek problémov, prežíva ho vnútorne\na necíti potrebu verejnej prezentácie, preto v jej prípade absolútne nie je podstatné, či krstom samotné\nkonvertovanie naplnila alebo nenaplnila;\n- materiály, ktoré žalovaný zabezpečil potvrdzujú, že kresťania, ktorí v Iráne praktizujú náboženstvo\ndiskrétnym spôsobom tak, ako to robila a aj v budúcnosti chce robiť sťažovateľka, nečelia z dôvodu\nkonvertovania žiadnym problémom;\n- je nevyhnutné posúdiť dve otázky:\no či motívom jej konvertovania bolo skutočné a úprimné vnútorné presvedčenie\n- akt konvertovania bol potvrdený krstom a je nespochybniteľný;\n- jej presvedčenie byť kresťankou sa javí ako úprimné;\n- jej prežívanie kresťanstva jej postačuje a nepotrebuje inštitucionálne zakotvenie v nejakej cirkvi, najmä\nkeď sama nemá poriadnu a ucelenú predstavu, aké sú rozdiely medzi rôznymi prúdmi kresťanstva, čo\nju ani nijako nezaujíma;\n- primárnym dôvodom na odchod z Iránu nebola snaha o konvertovanie a náboženské dôvody, ale bola\nním snaha dostať sa do Švédska, kde v minulosti žila a ktoré je jej „milovanou\" krajinou;\no či konvertovanie sťažovateľky v jej prípade bude viesť k prenasledovaniu v prípade návratu do krajiny\npôvodu\n- sťažovateľka osobne neuviedla žiadne dôvody, že by jej konvertovanie viedlo k prenasledovaniu;\n- v zmysle informácií o Iráne možno jednoznačne vyvodiť záver, že moslimovia v Iráne, ktorí prestúpili\nna kresťanstvo, sú vystavení riziku iba vtedy, ak verejným praktizovaním svojej viery vzbudia pozornosť\nštátnych orgánov, čo v prípade sťažovateľky nenastalo a z vyhodnotenia jej výpovede ani to nie je reálne,\nnakoľko sama nepredpokladá, že by svoju vieru prezentovala nejako verejne a úrady sa sústreďujú\npredovšetkým na lídrov a organizátorov cirkví;\n- zatýkaní sú predovšetkým kresťania, ktorí sú aktívni vo svojej viere (pastori a učitelia zodpovední za\nostatných);\n- podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) č. 60342/16 zo dňa 19.12.2017 v prípade\nA. proti Švajčiarsku, konvertiti, ktorí nevzbudili pozornosť iránskych úradov a to aj z iných dôvodov, než z\ndôvodu konverzie a ktorí diskrétne praktizovali svoju vieru, sa nestretávajú so skutočným rizikom zlého\nzaobchádzania po návrate. Žiadatelia o azyl, ktorí prešli na kresťanstvo v zahraničí, majú v prípade\nvyhostenia do Iránu reálne riziko zlého zaobchádzania v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o\nľudských právach vtedy, ak prejavia svoju vieru spôsobom, ktorý by iránske orgány považovali za hrozbu.\nTeda to vyžaduje určitý stupeň informovanosti verejnosti, netýka sa to však bežných členov cirkví, ktorí\ndiskrétne praktizujú svoju vieru a ktorí sa nedostali do pozornosti úradov aj z iných dôvodov;\n- podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019 v spojených veciach C-71/11 a C-99/11 obava\nžiadateľa z prenasledovania je oprávnená vtedy, ak príslušné orgány s ohľadom na osobnú situáciu\nžiadateľa zastávajú názor, že je dôvodné sa domnievať, že po jeho návrate do krajiny pôvodu bude\nvykonávať náboženské úkony, ktoré ho vystavia skutočnému riziku prenasledovania. Pri individuálnom\n\nposudzovaní žiadosti o získaní postavenia utečenca uvedené orgány od žiadateľa nemôže odôvodnene\npožadovať, aby sa týchto svojich náboženských úkonov vzdal;\n- žalovaný nepožaduje aby sa sťažovateľka od svojich náboženských úkonov po návrate do krajiny\nvzdala, svoju vieru môže vykonávať presne tak, ako doteraz, teda diskrétnym spôsobom bez\nakýchkoľvek problémov;\n- vo svojich výpovediach sťažovateľka uviedla, že verejné prejavovanie viery nie je pre ňu podstatné a\nže nemá ambíciu vyznávať svoju vieru verejným spôsobom, jej rodina o jej náboženstve vie a v prípade\nostatných nie je potrebné na to upozorňovať;\n- neexistujú žiadne konkrétne dôvody domnievať sa, že dokonaná konverzia na kresťanstvo mimo jej\nkrajiny pôvodu by viedla k zvýšenému riziku prenasledovania v prípade návratu;\n- nemožno predpokladať, že by vzbudila pozornosť iránskych orgánov z iných dôvodov;\n- ani jej rodina v súvislosti s jej (sťažovateľkinou) konverziou, nečelí žiadnym problémom, ani záujmu\niránskych orgánov;\n- odpadlíctvo a konvertovanie z islamu nie sú v iránskom trestnom zákonníku zakotvené ako trestné činy\na pre odsúdenie odpadlíkov nie je stanovený žiaden konkrétny trest;\n- za posledných 10 rokov nebol vydaný trest smrti za konvertovanie;\n- úrady neohlasujú prípady proti konvertovaným a nikto v Iráne nebol zatknutý výlučne kvôli\nkonvertovaniu;\n- posledný prípad vykonaného trestu smrti za odpadlíctvo sa vyskytol v roku 1990;\n- odpadlíctvo a konvertovanie môžu byť trestané ako zločin na základe širšieho výkladu ústavy\nodvolávajúcej sa na islamské právo, pričom sú často stíhané na základe inej skutkovej podstaty,\nnajčastejšie za konanie proti Bohu a ohrozenie národnej bezpečnosti;\n- podľa správy Land info z 29.11.2017, je veľmi zriedkavé, že by boli vznesené formy obvinenia\nza odpadlíctvo a v prípadoch, keď boli vznesené, tieto vyvolali masívnu medzinárodnú kritiku, čo\npredstavovalo výzvu pre iránske orgány;\n- Medzinárodná kampaň za ľudské práva v Iráne preukázala, že od roku 1979 existujú tri\nzdokumentované prípady, keď boli kresťania obvinení z odpadnutia;\n- zákon síce zakazuje občanom oficiálne konvertovať z islamu na iné náboženstvo, aj napriek tomu je\nkonvertovanie rôznymi neformálnymi spôsobmi v Iráne bežným javom;\n- vo výročnej správe za rok 2018 organizácia Human Rights Watch napísala, že bolo známych 37\nprípadov kresťanských konvertitov, ktorí boli uväznení za misionársku prácu;\n- Amnesty International v správe za rok 2018 uviedla, že kresťania, vrátane konvertitov, naďalej čelili\nobťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu a zadržiavaniu, ako i prísnym trestom odňatia slobody;\n- Iránsky režim vyvíja tlak predovšetkým na aktívnych kresťanov, ktorí sú zatknutí za účasť na domácich\nkostoloch alebo za evanjelizačné aktivity;\n- činy a aktivita konvertitov a miera, do akej je ich konverzia viditeľná potom určia, či by mohli alebo\nnemohli byť v skutočnom ohrození;\n- tí, ktorí sa vrátia a v zahraničí konvertovali a aktívne neusilujú ovplyvňovať ostatných aby konvertovali\nna kresťanstvo a považujú náboženstvo za osobnú záležitosť a ktorí sa nebudú snažiť verejne prejavovať\nsvoju vieru, budú pravdepodobne schopní pokračovať v diskrétnom praktizovaní kresťanstva;\n4. Vo vzťahu k neudeleniu doplnkovej ochrany žalovaný najmä uviedol, že proti sťažovateľke nebolo\nvedené trestné konanie, nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná. Nevykonávala žiadnu činnosť, pre\nktorú by v prípade jej návratu jej hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia, trestu smrti alebo jeho\nvýkonu, preto v prípade návratu do krajiny pôvodu možno reálnu hrozbu vážneho bezprávia v podobe\nuloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Konvertovanie nie je podľa iránskeho trestného práva\nako také stíhateľné samo osebe a neznamená, že by jej v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozil trest\nsmrti. Žiaden z vykonaných trestov smrti nesúvisel s odpadlíctvom alebo konvertovaním, pričom tento\nfakt dokumentujú aj údaje organizácie „Iránske dokumentačné centrum pre ľudské práva (nezisková\norganizácia so sídlom v USA), Amnesty International, Human Rights Watch, Medzinárodná federácia pre\nľudské práva (International Federation for Human Rights - FIDH), či Svetová organizácia proti mučeniu\n(World Organisation against Torture - ONCT).\n5. Pokiaľ sa týka činnosti, ktorá by viedla oficiálne orgány k neprimeraným opatreniam voči osobe\nsťažovateľky vo forme mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania žalovaný uviedol, že\nz výpovede sťažovateľky vyplýva, že v minulosti nebola zo strany iránskych štátnych orgánov, ani\nneštátnych aktérov vystavená mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu a nevykonávala a ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne iránske\n\norgány k neprimeraným opatreniam voči jej osobe v prípade návratu. Na základe relevantných informácií\no krajine pôvodu v súvislosti so situáciou iránskych konvertitov možno takéto opatrenia zo strany štátu\nvoči jej osobe vylúčiť. Nemožno očakávať, že by po svojom návrate z dôvodu svojho konvertovania\na z hľadiska ďalšej manifestácie svojho vierovyznania, či aktívnej účasti na náboženskom živote mala\nvzbudiť akúkoľvek pozornosť iránskych orgánov. Dané podčiarkuje aj miera diskrétnosti, ktorú sama vo\nvzťahu k rodine a k okoliu v krajine svojho pôvodu zachováva. Pozornosť iránskych úradov nevzbudila\nani v minulosti, čo na základe dostupných informácií znamená, že by nemala byť záujmovou osobou, na\nktorú by sa mala sústrediť akákoľvek pozornosť, pričom z Iránu vycestovala legálne s platným cestovným\npasom.\n6. Vzhľadom na vyhodnotenú bezpečnostnú situáciu žalovaný vyhodnotil, že možno vylúčiť reálnu\nhrozbu vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia, počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného\nkonfliktu.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n7. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu i o neudelení azylu na Krajský súd v\nKošiciach správnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\"), nesprávne právne posúdenie veci a to, že skutkový stav, ktorý vzal\norgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.\n8. Najmä uviedla, že\n- prenasledovanie z náboženských dôvodov môže mať rôzne formy, napríklad zákaz členstva v\nnáboženskej komunite, zákaz uctievania na verejnosti alebo v súkromí alebo vážne diskriminačné\nopatrenia namierené voči osobám praktizujúcim svoju vieru alebo voči jednotlivým náboženským\nkomunitám;\n- jednotlivec by nemal byť nútený k skrývaniu, či zmene svojho presvedčenia, aby sa vyhol\nprenasledovaniu;\n- žalovaný sa zameral výlučne na informácie v neprospech sťažovateľky, pričom tieto informácie boli\núčelovo vyhodnotené;\n- žalovaný odignoroval informácie o krajine pôvodu, ktoré sám zhromaždil pod č. MUODZS-2018/000078-004;\n- z informácií uvedených v preskúmavanom rozhodnutí vyplýva, že odpadlíctvo a konvertovanie je\npostihované v krajine pôvodu;\n- hrozba vážneho bezprávia sa posudzuje na základe informácií dostupných v čase rozhodovania s\nvýhľadom do budúcna;\n- skutočnosť, že pred odchodom z krajiny pôvodu žiadateľ o medzinárodnú ochranu nebol subjektom\nvážneho bezprávia ešte neznamená, že reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia v budúcnosti\nnehrozí;\n- na základe zhromaždených informácií o krajine pôvodu nemožno vylúčiť, že by sťažovateľka bola\nvážnemu bezpráviu vystavená.\n9. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť uvádzajúc, že\n- ak žalovaný posúdil žiadosť sťažovateľky v intenciách ňou uvádzaných dôvodov, postupoval správne\na zákonne, pričom za týmto účelom vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na\nňou tvrdené skutočnosti;\n- žalobkyňa vôbec neuvádzala ani v konaní pred správnym orgánom, ani v súdnom konaní, žiadnu takúto\nskutočnosť, že by bola prenasledovaná z náboženských dôvodov v krajine pôvodu, avšak z jej výpovede\nmožno vyvodiť, že mala obavu z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu udeľovania trestu smrti konvertitom;\n- žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nijako nespochybňuje, že sťažovateľka je kresťankou;\nsťažovateľka v Iráne dlhodobo inklinovala ku kresťanstvu a diskrétne ho vyznávala, pričom takéto\nprežívanie kresťanstva jej postačovalo a nepotrebovala nejaké inštitucionálne zakotvenie v nejakej\ncirkvi, najmä keď sama nemá poriadnu a ucelenú predstavu aké sú rozdiely medzi rôznymi prúdmi\nkresťanstva, o čo sa ani nijako nezaujímala. Možno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že primárnym\n\ndôvodom jej odchodu z Iránu nebola snaha o konvertovanie a náboženské dôvody, ale bola ním snaha\ndostať sa do Švédska, kde v minulosti žila;\n- faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený;\n- žalovaný sa podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti o udelenie azylu;\n- je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom krajský\nsúd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový\nstav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní;\n- nič nenasvedčuje tomu, žeby obava sťažovateľky z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená,\nnakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade jej návratu do krajiny pôvodu bola\nvystavená reálnej hrozbe vážne bezprávia;\n- sťažovateľka potvrdila, že tak, ako pred odchodom z krajiny pôvodu, bude svoju vieru vyznávať\nv súkromní ako doposiaľ, nemala v úmysle sa angažovať verejne, pričom zo správ zabezpečených\nžalovaným vyplýva, že iba tí, ktorí svoju vieru vyznávajú verejne, a hlavne čelní predstavitelia\nnáboženských obcí, sú vystavení perzekúcii;\n- sťažovateľka nie je zorientovaná v spletí kresťanských cirkví, čo však žalovaný, ani krajský súd\nnepovažuje za skutočnosť svedčiacu v jej neprospech, avšak dané potvrdzuje jej tvrdenia, že pre ňu je\npodstatná jej viera a nie cirkev a stav jej vnútorného preciťovania kresťanstva a nie sú pre ňu podstatné\nverejné prejavy jej náboženstva;\n- na posudzovaný prípad je aplikovateľný rozsudok ESĽP vo veci A v. Švajčiarsko (č. 60342/16 zo dňa\n19.12.2017), na ktorý vo svojom odôvodnení poukazuje aj žalovaný;\n- sťažovateľka kresťanské náboženstvo vyznávala v tichosti ešte pred príchodom do Európy, nemá v\númysle vykonávať žiadne aktivity v hierarchii v cirkvi (ani doma, ani na Slovensku), naďalej chce svoju\nvieru vyznávať v tichosti a v súkromí;\n- vyššie uvedené nie je v protiklade s tým, že v súčasnosti navštevuje kostol a zúčastňuje sa\nnáboženských aktivít v rámci obce, kde navštevuje farnosť;\n- s poukazom na takto samotnou žalobkyňou deklarovaný postoj možno analogicky použiť na posúdenie\njej prípadu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/3/2010 zo dňa 02.10.2010,\nv ktorom zaujal stanovisko, podľa ktorého „Samotná existencia navrhovateľových politických názorov,\nodlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ\nnepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní pred\nodporcom rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená podmienka\npoznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade\nnavrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné za daných okolností sa domnievať, že\ndošlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych orgánov\". V posudzovanom\nprípade teda zo strany štátnych orgánov v krajine pôvodu nedošlo k verejnému proklamovaniu\nvierovyznania sťažovateľky, preto nemožno ani predpokladať, žeby sťažovateľke po jej návrate do\nkrajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie;\n- z týchto materiálov, ktoré žalovaný vyhľadal vyplýva, že odpadlíctvo a konvertovanie z islamu nie sú v\niránskom trestnom zákonníku zakotvené ako trestné činy a pre odsúdenie odpadlíkov nie je stanovený\nžiaden konkrétny trest;\n- žalovaný preukázal, že trest smrti z dôvodu odpadlíctva, t.j. aj konvertovania, nebol v krajine pôvodu v\nposlednom období udelený, aj keď vzhľadom na rozsiahlu diskrečnú právomoc súdu, sú prípady tvrdých\ntrestov, avšak aj oslobodzujúcich trestov, v závislosti od toho, akému sudcovi je vec pridelená;\n- zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o\nneudelení azylu z humanitných dôvodov a keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán\nex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, nie je možné žalovanému vyčítať, že\nsťažovateľke azyl z humanitných dôvodov neudelil;\n- požiadavka na udelenie azylu z humanitných dôvodov bola prednesená až na pojednávaní konanom\ndňa 27.02.2020, pričom v priebehu správneho konania sťažovateľka, ani jej zástupca, v konaní pred\nžalovaným danú požiadavku pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia nevzniesli;\n- z vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný požiadavkou udelenia azylu z humanitných dôvodov nemohol\nzaoberať a nebol teda povinný daným smerom viesť svoju správnu úvahu.\n10. Záverom krajský súd vyhodnotil požiadavku sťažovateľky, aby bola posudzovaná ako zraniteľná\nosoba (keďže psychiatrické vyšetrenia preukazujú, že trpí labilnou afektivitou, má depresívne rozlady,\npanické záchvaty v anamnéze, flashbacky a trpí predčasným prebúdzaním). Žalovaný k danému\nuviedol, že ostatné lekárske správy potvrdzujú, že u sťažovateľky zabrala medikamentózna liečba.\nDané potvrdzuje aj samotná výpoveď sťažovateľky, ktorá počas svojej výpovede dané problémy vôbec\n\nneuviedla, ani nespomenula a ohľadne otázky (zo strany svojej právnej zástupkyne), týkajúcej sa jej\nzdravotného stavu uviedla, že jej zdravotný stav je dobrý. Preto krajský súd dospel k záveru, že daná\nnámietka nie je dôvodná.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n11. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedla, že\n- z informácií zabezpečených žalovaným vyplýva, že odpadlíctvo v islame sa rovná vlastizrade a má tiež\nnegatívny vplyv na moslimskú spoločnosť, preto islam predpísal tvrdý trest osobe páchajúcej odpadlíctvo\n(smrť);\n- v júni 2018 vydala Sweizerische Fltichtlingshilfe SFH správu o konvertitoch v Iráne, ktorá dospela k\nzáveru že osoby, ktoré konvertovali na kresťanstvo, sú často obžalované zo zločinov politickej povahy\nalebo zo zločinov proti štátnej bezpečnosti;\n- Ministerstvo zahraničných vecí USA v správe o dodržiavaní ľudských práv v Iráne za rok 2018 uviedlo\nže úrady naďalej vykonávali popravy za trestné činy, ktoré nespĺňajú medzinárodný právny štandard\nnajzávažnejších trestných činov, medzi ktorými sú podľa zdroja aj fisad fil-arz (korupcia na zemi, vrátane\nodpadlíctva alebo kacírstva);\n- Správa austrálskeho Ministerstva zahraničných vecí a obchodu z júna 2018, uvádza, že podľa\niránskeho práva môže byť moslim, ktorý opustí svoju vieru, alebo konvertuje na iné náboženstvo,\nobvinený z odpadlíctva, pričom väčšina islamských sudcov v Iráne súhlasí, že odpadlíctvo by malo byť\nzločinom trestaným trestom smrti. Úrady používajú náboženské obvinenia (ako je urážka islamu) voči\nrôznorodej skupine jednotlivcov. V posledných rokoch táto skupina zahrnula šiitských členov reformného\nhnutia, rodených moslimov konvertovaných na kresťanstvo a podobne;\n- v marci 2017 Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie trestného súdu v Araku, ktoré odsúdilo 21 ročného\nmuža na trest smrti za odpadlíctvo;\n- Rakúske centrum pre informácie o krajine, výskum a dokumentáciu o azyle (ACCORO) v kompilácií\ninformácií o krajine pôvodu Irán z júla 2018 spresňuje, že odpadlíctvo je trestným zločinom podľa šarie,\nktorú uplatňujú iránske súdy;\n- podľa správy Spolkového úradu pre migráciu a utečencov z 25. februára 2019 bolo v meste Rasht\nzatknutých šesť ľudí za konverziu z islamu na kresťanstvo;\n- podľa výročnej správy organizácie Human Rights Watch za rok 2018 je známych 37 prípadov\nkresťanských konvertitov, ktorí boli uväznení za misionársku prácu;\n- z informácií o krajine pôvodu, citovaných v kasačnej sťažnosti vyplýva, že sa krajský súd a\nžalovaný dôvodu nezaoberali a nesprávne právne posúdili reálnu hrozbu trestu, resp. trestného stíhania\nsťažovateľky, aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že v Iráne platí svojvôľa súdov a\nsťažovateľka bude v prípade vrátenia do krajiny pôvodu vystavená reálnemu riziku prenasledovania\njednak za konvertovanie na kresťanskú vieru a zároveň aj za praktizovanie svojej viery minimálne\nspôsobom takým ako to robila vo Švédsku a aj na Slovensku, teda verejne;\n- krajský súd a žalovaný nesprávne právne posúdili vec z toho dôvodu, že sa nevysporiadali s\nvýpoveďami sťažovateľky a dôkazmi zabezpečenými sťažovateľkou do konania, podľa ktorých vyznáva\nsvoje náboženstvo nielen vnútorne a diskrétne, ale práve naopak sa po tejto stránke prezentuje verejne\nzverejňovaním fotografií a videí zo svojej účasti na bohoslužbách, resp. na stretnutiach kresťanskej\nkomunity, či už vo Švédsku alebo na Slovensku a zverejňovaním rozličných kresťanských obrázkov\nna svojom facebookovom účte, prehlbovaním si svojich vedomosti o kresťanskej viere formou návštev\nfarnosti a diskusiami o otázkach kresťanstva s miestnym správcom farnosti v Opatovskej Novej Vsi,\npravidelnou návštevou kostolov, zúčastňovaním sa náboženských obradov a oficiálnych bohoslužieb a\nstretávaním sa s kresťanskou komunitou;\n- na pojednávaní pred krajským súdom sťažovateľka vypovedala, že vo Švédsku osobne pozvala ďalších\n6 ľudí na konvertovanie na kresťanstvo, čím v plnej miere naplnila znaky skutkovej podstaty trestného\nčinu nahováranie na odpadlíctvo;\n\n- vzhľadom na sťažovateľkine faktické správanie sa ohľadom spôsobu praktizovania svojho\nnáboženstva, neprichádza do úvahy možnosť pochybovať o skutočnej vôli sťažovateľky prejavovať svoju\nvieru verejne a nie len v súkromí a diskrétne, ako to tvrdí žalovaný;\n- nie je jasné, ako si môže byť žalovaný istý, že v Iráne sa o sťažovateľkinom konvertovaní nemôžu\ndozvedieť;\n- krajský súd nesprávne právne posúdil, resp. sa nevysporiadal so skutočnosťou uvádzanou\nsťažovateľkou na pojednávaní konanom pred správnym súdom a to, že niektorí členovia jej rodiny sú\npríslušníkmi štátnych bezpečnostných zložiek;\n- žalovaný ani krajský súd nevzali do úvahy obavy z náboženského prenasledovania prejavené\nsťažovateľkou na pohovoroch so žalovaným;\n- krajský súd a žalovaný nesprávne právne posúdili vec z toho dôvodu, že nevzali do úvahy skutočnosť,\nže sťažovateľka spĺňa podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako utečenkyňa \"sur place\";\n- v návrhu na priznanie odkladného účinku sťažovateľka uviedla, že je možné vzhľadom na jej zdravotný/\npsychický stav považovať ju za traumatizovanú osobu, a preto jej návrat do Iránu by mohol predstavovať\nznačné psychické útrapy, ktoré sú uvedené v Nariadení ministra vnútra SR Č. 34 z 21.01.2014 o postupe\nmigračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle ako jeden z aspektov na udelenie azylu z\nhumanitných dôvodov.\n13. Záverom navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby\nkasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti okrem stručného zhrnutia prípadu sťažovateľky uviedol,\nže\n- vychádzal z výpovede sťažovateľky, ktorá sama uviedla, že v krajine pôvodu žiadne problémy kvôli\nkresťanskému vierovyznaniu nemala, pričom neuviedla ani žiadne konkrétne obavy súvisiace s jej\nkonvertovaním na kresťanstvo;\n- kresťania, praktizujúci náboženstvo diskrétnym spôsobom, ako to robila aj sťažovateľka, ktorá uviedla,\nže tak chce robiť aj v budúcnosti nečelia z dôvodu konvertovania žiadnym problémom;\n- sťažovateľka uviedla, že v jej prípade nie sú podstatné žiadne verejné prejavy; pričom je dôležité cítiť\nvieru vnútorne;\n- Irán je krajinou, kde v súčasnosti dochádza k uvoľneniu prísnych pravidiel v oblasti náboženstva, o\nčom svedčia správy, na ktoré bolo poukázané aj v preskúmavanom rozhodnutí;\n- udelenie azylu podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. závisí iba od uváženia správneho orgánu;\n- sťažovateľka o udelenie azylu z humanitných dôvodov nežiadala, preto sa žalovaný touto požiadavkou\nnezaoberal, pričom nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by vyžadovali žiadosť v merite veci znovu\nprehodnotiť.\n15. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a nepriznal jej odkladný účinok.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\nsťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto napadnutý rozsudok krajského\nsúdu postupom podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.,\n17. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\n18. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konvertovanie sťažovateľky na kresťanskú\nvieru (o ktorom bol žalovanému predložený krstný list zo Švédskeho kráľovstva) primárne vyhodnotil\nako úprimné. Aj napriek určitým medzerám vo vedomostiach o jednotlivých prúdoch kresťanského\nnáboženstva žalovaný uznal túto skutočnosť, z hľadiska posúdenia žiadosti o azyl, ako úprimnú\nzmenu vierovyznania sťažovateľky, preto sa v ďalšej časti preskúmavaného rozhodnutia zameral na\nposúdenie podmienok života kresťanov v krajine pôvodu sťažovateľky, najmä osôb ktoré konvertovali\nna kresťanstvo, ako aj spôsob, akým sťažovateľka svoju novú vieru praktizuje.\n19. Žalovaný svoj pri osvojení si záveru o neopodstatnenosti obáv sťažovateľky z prenasledovania v\nprípade návratu do krajiny pôvodu vychádzal z obsahu pohovorov so sťažovateľkou a zdôraznil, že táto\nverejne nepraktizuje svoju vieru, verejné prejavy viery ani nepovažuje za dôležité, nakoľko je pre ňu\npodstatným to, čo pociťuje vo svojom vnútri, a teda svoju vieru plánuje praktizovať v súkromí. Rovnako\ndodal, že sťažovateľka nie je rizikovou osobou, ktorá by obracala na inú vieru ostatných, resp. by mala\nambíciu zapájať sa do komunít, resp. viesť ich. Sťažovateľka žalovanému vytýkala nesprávnosť týchto\nzáverov, nakoľko v konaní mala dostatočným spôsobom preukázať, že svoju vieru praktizuje verejne,\nzverejňuje informácie o svojej viere a mieni tak robiť aj naďalej.\n20. Kasačný súd považoval tento sťažnostný bod za dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu mal\nza preukázané, že žalovaný vykonal so sťažovateľkou celkovo dva pohovory v dňoch 22.05.2019 a\n01.10.2019. Z týchto síce vyplýva, že sťažovateľka v Iráne praktizovala náboženstvo iba vnútorne, avšak\ntúto skutočnosť je potrebné posudzovať v kontexte odpovede, v zmysle ktorej sťažovateľka uviedla:\n„Tam sa nedá otvorene modliť, a ani som nemohla chodiť do kostola.\" Z ďalších odpovedí vyplynulo,\nže sťažovateľka svoju vieru praktizovala najmä návštevou kostolov vo Švédskom kráľovstve (počas jej\npobytov v krajine v minulosti ako aj počas azylového konania, čo následne viedlo k oficiálnemu prijatiu\nkresťanstva krstom) ako aj v Slovenskej republike, pričom nespochybnila, že pre ňu nie sú podstatné\nvonkajšie prejavy viery, ale jej vnútorné prežitie „...idem do domu Boha - Ježiša, tam sa cítim dobre...\nchcem byť medzi ľuďmi, je to lepšie, ale je dôležité cítiť vieru vnútorne...\".\n21. Z obsahu výpovede sťažovateľky vyplynulo, že sťažovateľka pôvodne praktizovala islam, keď ako\nvydatá žena, podriaďujúc svojmu okoliu sa zúčastňovala náboženských obradov, prípadne sa zúčastnila\nojedinelých udalostí ako sú pohreby; od detstva (po návšteve kresťanskej svadby u susedov Arménov\na neskôr po stretnutiach so spolužiačkou Arménkou a návštevách v ich domácnosti) inklinovala ku\nkresťanom a kresťanskej viere. V súvislosti s jej vierou nemala v krajine pôvodu nejaké vážne problémy,\navšak ako uviedla, cítila, že ľudia ju podozrievali, že je kresťanka (a „keďže nemala manžela v Iráne\nchlapi jej dávali kadejaké návrhy, ponuky, narážky, čo ju urážalo\"). Jej vzťah k novému náboženstvu\nvyvrcholil prijatím krstu vo Švédskom kráľovstve v roku 2019, pričom už predtým vieru verejne\npraktizovala, aj v spoločnosti s ďalšími žiadateľmi o udelenie azylu. Vo verejnom praktizovaní viery\npokračovala aj na území Slovenskej republiky. Kasačný súd sa stotožnil s argumentom sťažovateľky, v\nzmysle ktorého sú pre ňu dôležitými verejné prejavy viery. Aj keď z jej výpovede nepochybne vyplýva, že\nnajpodstatnejším je pre sťažovateľku vnútorné precítenie viery, je zjavné (z jej konania ako aj vyjadrení),\nže rovnako je pre ňu dôležitým verejné praktizovanie viery, spočívajúce najmä v účasti na verejných\nobradoch, prípadne stretávanie sa/ členstvo v komunite (kasačný súd vychádzal aj z obsahu potvrdenia\nfarnosti v C. B. P. zo dňa 21.01.2020 - č. l. 36) a prehlbovanie poznatkov o náboženstve. Výpoveď\nsťažovateľky o dôležitosti vnútorných pocitov, nemožno vykladať izolovane od ostatných skutočností,\nktoré vyšli v konaní najavo. Je zjavné, že sťažovateľka, tak ako to uviedla napr. na pojednávaní pred\nkrajským súdom, v prípade návratu do krajiny pôvodu síce nebude verejne praktizovať vieru, avšak z\ndôvodu obáv z prenasledovania, resp. kvôli presvedčeniu, že bude uväznená a vystavená riziku trestu\nsmrti pre zmenu vierovyznania. Podľa názoru kasačného súdu tak žalovaný nesprávne interpretoval\nvýpoveď sťažovateľky, s čím sa v podstate stotožnil ak krajský súd.\n22. Obdobného pochybenia sa dopustil takisto pokiaľ konštatoval, že sťažovateľka neuviedla žiadne\nobavy, že by jej konvertovanie viedlo k prenasledovaniu, keď počas vstupného pohovoru (č. l. 24\nadministratívneho spisu) viackrát vyjadrila svoje obavy z návratu do Iránu práve z dôvodu konvertovania.\n23. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na\nzistenie podstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti - a musí sa\nbrať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade\nnesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať\n\ndôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť \"istý\", \"presvedčený\", alebo dokonca\n\"spokojný\" s pravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade\nstačí, že sa dá \"akceptovať\".\n24. Vo svetle vyššie uvedeného sa kasačný súd nestotožnil ani s vyhodnotením opodstatnenosti\nobáv sťažovateľky z prenasledovania. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný v\nkonaní o udelenie azylu získal veľké množstvo podrobných informácií o krajine pôvodu sťažovateľky.\nNiektoré zo zistených informácií následne citoval v preskúmavanom rozhodnutí. Z týchto dospel k vyššie\nspomínaným záverom, najmä, že:\n- kresťania, ktorí v Iráne praktizujú náboženstvo diskrétnym spôsobom tak, ako to robila a aj v budúcnosti\nchce robiť sťažovateľka (závery žalovaného o spôsobe, akým sťažovateľka praktizuje vieru a ako sa\nplánuje prejavovať v prípade návratu do krajiny pôvodu pritom kasačný súd vyhodnotil ako nesprávnu\ninterpretáciu jej výpovedí), nečelia z dôvodu konvertovania žiadnym problémom;\n- moslimovia v Iráne, ktorí prestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku iba vtedy, ak verejným\npraktizovaním svojej viery vzbudia pozornosť štátnych orgánov, čo v prípade sťažovateľky nenastalo\na z vyhodnotenia jej výpovede ani to nie je reálne, nakoľko sama nepredpokladá, že by svoju vieru\nprezentovala nejako verejne a úrady sa sústreďujú predovšetkým na lídrov a organizátorov cirkví;\n- zatýkaní sú predovšetkým kresťania, ktorí sú aktívni vo svojej viere (pastori a učitelia zodpovední za\nostatných).\n25. Zároveň žalovaný konštatoval, že orgány štátu, z ktorého sťažovateľka pochádza, sa nemali\nako dozvedieť o jej konvertovaní. Avšak z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, na\nzáklade akých úvah žalovaný dospel k tomuto záveru, ktorý je napokon v priamom rozpore s tvrdením\nsťažovateľky, prezentovaným na pojednávaní pred krajským súdom dňa 27.02.2020, že o zmene svojej\nviery informovala prostredníctvom internetu svoje okolie, ako aj svoju rodinu, pričom niektorí jej rodinní\npríslušníci sú členmi bezpečnostných zložiek. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. je pre správny súd rozhodujúci\nstav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Takáto právna úprava má v\nuvedenom zmysle pre právne postavenie cudzinca zásadný význam a súčasne výrazne zvyšuje nároky\nna správny súd, ktorý musí preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\nale aj prípadné zmeny a nové skutočnosti, ktoré po vydaní rozhodnutia na strane cudzinca vznikli, resp.\nvyšli najavo. Z uvedených dôvodov nemožno žalovanému vytýkať, že sa s touto, novou skutočnosťou\nv konaní nevysporiadal. Aj napriek tomu sa jedná o informáciu, ktorá zjavne nasvedčuje záveru o tom,\nže sťažovateľka by sa mohla dostať do pozornosti štátnych orgánov. Bez významu pritom nie je ani\nskutočnosť, že sťažovateľka je rozvedená žena.\n26. Žalovaný pochybil, keď bez podrobnejšieho skúmania konštatoval, že by sa iránske štátne orgány\nnemali ako dozvedieť konvertovaní sťažovateľky. Aj v prípade, ak by iránske štátne orgány nepovažovali\nsťažovateľku za konvertitu (ak by konvertovanie úspešne tajila), z jej výpovedí je zrejmé, že nechce žiť\na ani nežila v duchu islamského náboženstva, práve naopak, možno očakávať, že aj po návrate bude\nvieru praktizovať.\n27. Podľa informácií o krajine pôvodu (Ministerstvo zahraničných vecí USA) kresťania a konvertiti z\nislamu naďalej čelili neprimeraným úrovniam zatýkania a zadržiavania. Iné správy potvrdili, že kresťania\nboli odsúdení na tresty odňatia slobody za usporiadanie súkromných vianočných stretnutí, organizovanie\na vedenie domácich kostolov a cestovanie do zahraničia za účelom účasti na kresťanských seminároch.\nPodľa Nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (29.02.2019) bolo v meste Rasht\nv posledných štyroch týždňoch zatknutých šesť ľudí za konvertovanie z islamu na kresťanstvo.\nMinisterstvo zahraničných vecí USA v správe o dodržiavaní ľudských práv v Iráne za rok 2018 uviedlo,\nže úrady naďalej vykonávali popravy za trestné činy, ktoré nespĺňajú medzinárodný právny štandard\nnajzávažnejších trestných činov, medzi ktorými sú podľa zdroja aj fisad fil-arz (korupcia na zemi, vrátane\nodpadlíctva alebo kacírstva). Správa austrálskeho Ministerstva zahraničných vecí a obchodu z júna\n2018, uvádza, že podľa iránskeho práva môže byť moslim, ktorý opustí svoju vieru, alebo konvertuje\nna iné náboženstvo, obvinený z odpadlíctva, pričom väčšina islamských sudcov v Iráne súhlasí, že\nodpadlíctvo by malo byť zločinom trestaným trestom smrti. Úrady používajú náboženské obvinenia\n(ako je urážka islamu) voči rôznorodej skupine jednotlivcov. V posledných rokoch táto skupina zahrnula\nšiitských členov reformného hnutia, rodených moslimov konvertovaných na kresťanstvo a podobne.\nUkladanie trestov smrti je zriedkavé, avšak v marci 2017 Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie trestného\nsúdu v Araku, ktoré odsúdilo 21 ročného muža na trest smrti za odpadlíctvo. V tejto súvislosti je\n\npotrebné podotknúť, že uvedený muž počas vojenskej služby zverejňoval na internete príspevky, ktoré\nboli považované za kritické voči islamu. Podľa nórskeho informačného centra pre krajinu pôvodu sú\nobvinenia z odpadlíctva, resp. za konvertovanie výnimočné, pričom z iných správ vyplýva, že osoby,\nktoré konvertovali na kresťanstvo, sú často obžalované zo zločinov politickej povahy alebo zločinov proti\nštátnej bezpečnosti.\n28. Zo správ o krajine pôvodu (č. l. 62 administratívneho spisu) vyplynulo, že posledným konvertitom\nna kresťanstvo v Iráne, ktorý bol odsúdený na smrť bol Mehdi Dibaj v roku 1994, hoci sa tento trest\nnevykonal. Európske stredisko pre právo a spravodlivosť však poukázalo na to, že táto neprítomnosť\nnedávneho trestu neznamená, že v súdnom systéme ani mimo neho nedošlo k popravovaniu\nkonvertitov. Napríklad Mehdi Dibaj a ďalší protestantskí duchovní boli brutálne zavraždení mimo\nsúdneho systému. Podľa ministerstva zahraničných vecí USA uviedlo, že trest smrti možno uložiť na\nzáklade nejednoznačných obvinení, ako napríklad „snahy proti bezpečnosti štátu\".\n29. Pokiaľ ide o materiály nachádzajúce sa v spisoch, použité v predmetnom konaní, tieto nevylučujú\nnebezpečenstvo prenasledovania konvertitov. Aj keď niektoré potvrdzujú závery žalovaného o tom, že\nbežný konvertita by nemal byť v ohrození podstatným faktorom v hodnotení opodstatnenosti obáv z\nprenasledovania je skutočnosť, či žiadateľ je osobou ktorá vzbudzuje, resp. je možné predpokladať,\nže vzbudí záujem štátnych orgánov o jeho osobu. V administratívnom spise sa teda na jednej strane\nvyskytujú také správy, ktoré jednoznačne potvrdzujú riziko prenasledovania konvertitu/odpadlíka a na\ndruhej strane také, ktoré uvedené riziko za určitých okolností zmierňujú. Problémy spravidla nemajú\ntí, ktoré svoju vieru nedávajú verejne najavo. Od žiadateľa o azyl či doplnkovú ochranu ale nie je\nmožné žiadať, aby zabránil svojmu prenasledovaniu v krajine pôvodu tým, že sa vzdá prejavov svojej\nviery. Vyplýva to aj z rozhodnutia Súdneho dvora C-71/11 a C-99/11 z 5. septembra 2012 „článok 2\npísm. c) smernice treba vykladať v tom zmysle, že obava žiadateľa z prenasledovania je oprávnená\nvtedy, ak príslušné orgány s ohľadom na osobnú situáciu žiadateľa zastávajú názor, že je dôvodné\nsa domnievať, že po jeho návrate do jeho krajiny pôvodu bude vykonávať náboženské úkony, ktoré\nho vystavia skutočnému riziku prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní žiadosti o získanie\npostavenia utečenca uvedené orgány od žiadateľa nemôžu odôvodnene požadovať, aby sa týchto\nsvojich náboženských úkonov vzdal.\"\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je pritom možné očakávať, že sťažovateľka, tak ako v čase\nprijatia krstu vo Švédskom kráľovstve a na území Slovenskej republiky, aj po prípadnom návrate do\nkrajiny pôvodu bude vyhľadávať možnosti ako ďalej praktizovať svoju vieru. Tvrdenie o tom, že tak robiť\nnebude nakoľko v danom čase už bude väznená pre konvertovanie na kresťanstvo, nemá vo vzťahu k\nustáleniu jej prípadnej budúcej činnosti výpovednú hodnotu.\n31. Preto z jej tvrdenia, že pre ňu nie sú podstatné verejné prejavy a za dôležité považuje cítiť vieru\nvnútorne, nemožno vyvodiť, že spôsob, akým prejavuje svoju vieru po odchode z krajiny pôvodu resp.\nsa ňou netají, nie je známy nielen jej najbližšiemu okoliu, rodine ale prípadne aj štátnym orgánom, najmä\nak sťažovateľka v priebehu konania pred krajským súdom uviedla, že niektorí jej rodinní príslušníci\n(zrejme informovaní o spôsobe jej života) sú zároveň príslušníkmi bezpečnostných zložiek, čo samo\nosebe umocňuje pravdepodobnosť záujmu štátnych orgánov o sťažovateľku.\n32. Záverom kasačný súd poukazuje na zásadu, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo\n\"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu \" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. V predmetnej právnej veci kasačný súd,\nrešpektujúc vyššie uvedené zásady a špecifiká konania o medzinárodnej ochrane, najmä zásadu „benefit\nof doubt\", dospel k záveru o tom, že potreba poskytnutia ochrany sťažovateľke sa javí byť opodstatnená.\n33. Vo vzťahu k dôvodom pre udelenie azylu podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. je potrebné uviesť, že\nv priebehu konania pred žalovaným, ani podľa kasačného súdu nevyšli najavo žiadne skutočnosti\nodôvodňujúce potrebu zaoberať sa zdravotným stavom sťažovateľky. Krajský súd v tejto súvislosti\nvypočul sťažovateľku, pričom táto potvrdila, že je v dobrom zdravotnom stave. Preto kasačný súd\n\nvyhodnotil argumentáciu sťažovateľky vo vzťahu k dôvodom pre udelenie azylu podľa § 9 zák. 480/2002\nZ.z., prípadne k potrebe posudzovať ju ako zraniteľnú osobu ako nedôvodnú.\nV.\n34. Návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľky dospel k záveru, že\nnie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie\nkasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné\nrozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto\npôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu.\n35. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok je stav, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná\nujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Sťažovateľka odôvodnila\nsvoj návrh tým, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bola vážne ohrozená jej bezpečnosť a tým,\nže jej bolo diagnostikovaná úzkostne-depresívna zmiešaná porucha. Nútenému návratu sťažovateľky\ndo krajiny pôvodu predchádza procesný postup príslušných správnych orgánov. Samotné rozhodnutie o\nneudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany nie je rozhodnutím o návrate sťažovateľky do krajiny\npôvodu. O takomto postupe rozhodujú príslušné správne orgány v osobitnom konaní (o vyhostení).\nKasačný súd tiež poukazuje na ust. § 2 písm. h) bod 1 zák. č. 480/2002 Z.z., v zmysle ktorého žiadateľom\no azyl je okrem iného aj cudzinec počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nsprávneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o\nudelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej\nsťažnosti.\nPodľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\nPodľa § 447 ods. 2 S.s.p. nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia §\n186 až § 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3. Podľa § 188 S.s.p. Ak správny súd návrhu žalobcu\nnevyhovie, uznesením ho zamietne.\n36. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}