{"guid": "aa5ccb58-a41a-4cb4-a399-0c799bbfb207:ec26afba-1b24-4a19-ae55-8a74e7b11ec0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1", "spisova_znacka": "8Asan/19/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/19/2020 z 20. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2020, sp. zn. 8Asan/19/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1", "identifikacne_cislo": "7019200215", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/488-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/488-2013/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/488", "nazov": "zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/488-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2013/488#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/488#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec26afba-1b24-4a19-ae55-8a74e7b11ec0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/19/2020\n7019200215\n20. 08. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: F.. I. A., Z. XX.\nZ. XXXX, K. B. A. XXX/X, XXX XX F. D., právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou\nso sídlom kancelárie Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresnému úradu Košice,\nodboru opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2019/015987/HAV z 11. marca 2019 a o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/63/2019-59 z 30. januára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/63/2019-59 z 30. januára 2020\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KEOOP2-2019/015987/HAV z 11. marca 2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej\ndopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/005073 z 24. januára 2019, ktorými bola\nžalobkyni uložená pokuta vo výške 150,- eur podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.\no diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n488/2013 Z. z.“) za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu tým, že 8. januára 2017 v čase o\n14:42:28 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 348,47 km, smer PP motorovým vozidlom do 3,5 ton,\nkategórie M1, značky CHEVROLET CRUZE, identif. číslo vozidla VIN: A. s evidenčným číslom (M.) A.\nbez úhrady diaľničnej známky; a súčasne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a priznal\nžalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného\nvyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa 8. januára 2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala\nvymedzený úsek cesty Dl, 348,47 km, smer PP, vozidlom KE583KI bez úhrady diaľničnej známky,\ntak ako je vymedzený skutok v rozhodnutí správneho orgánu prvého a druhého stupňa, so svojim\nmotorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne\nzakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje\nvozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. 9. júna 2016, s tým rozdielom, že evidenčné číslo vozidla\nv čase zakúpenia známky bolo K.. Následne v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa zmenila\npriezvisko, došlo k zmene adresy jej bydliska, prehlásila na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo\n\nz okresu Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho jej bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o\nevidencii vozidla a pridelené nové evidenčné vozidla A.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že\nsa stále jedná o to isté vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo\nlen k zmene osobných údajov vlastníka vozidla.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že vyhodnotiac daný skutkový stav, aplikujúc naň príslušné citované\nustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie žalobkyne\nformálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového\nvozidla podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť,\nčo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej\npodstaty správneho deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky\nsprávneho deliktu, to znamená, či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné,\nvzhľadom na okolnosti prípadu. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že\nčisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, avšak čisto formálne\npoňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom\ndôsledku k nespravodlivosti v postihu žalobkyne. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú\núlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo\nk prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených\nzákonom, ale VOP, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho\ntrestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného\nsprávneho orgánu sa v uvedenom smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom\nrozhodnutí nevyskytuje (v uvedenom kontexte poukázal správny súd aj na napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave vo veci sp. zn . 14S/3/2017 z 25. apríla 2018 a rozsudky Krajského súdu v Košiciach\nvo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20. septembra 2018, resp. sp. zn. 6S/88/2018 z 11. apríla 2019) a\npreto ho považoval za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej stránky správneho deliktu vo\nveci žalobkyne má za následok nezákonnosť rozhodnutia.\n4. Správny súd uzavrel, že dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je teda predovšetkým\nabsencia materiálnych dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí,\nkeď pri formálnom posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti\nadministratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto\nsmere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobkyne v podanom odpore, kde\nnamietala, že predmetné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. malo zaplatenú diaľničnú\nznámku za celý rok 2016, platnú do 31. januára 2017, čo bolo v konaní nesporne preukázané.\n5. Správny súd súčasne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, z dôvodu aby podal návrh na\nzačatie konania o súlade právneho predpisu, resp. jeho časti podľa čl. 125 Ústavy SR, a to vzhľadom na\nvyslovený právny názor správneho súdu v odôvodnení rozhodnutia pri vyhlásení rozsudku zo 16. januára\n2020, keďže podľa žalovaného ide o rozpor zákonného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013\nZ. z. v znení zákona s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, keď tento taktiež\nnepovažoval za opodstatnený, pretože po porade senátu dospel k záveru, že ust. § 5 ods. 4 zákona č.\n488/2013 Z. z. nie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní\núspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n7. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci. Navrhol, aby kasačný súd\nzrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n8. V odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd ústavne nekonformne vykladal\na aplikoval ustanovenie § 10a ods. l zákona č. 488/2013 Z. z. v spojení s jeho názorom. Sťažovateľ\nnamietal, že v uvedenom konaní ide o spáchanie správneho deliktu, nie o spáchanie priestupku,\npričom s uvedenou skutočnosťou sa správny súd v celom konaní nevysporiadal a počas celého\nkonania si tieto dva inštitúty zamieňal. V odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje podaným\nodporom, a touto situáciou akoby konanie ďalej nepokračovalo. Ani v najmenšom neprihliadol na\n\nzásadné námietky sťažovateľa v rozhodnutí a stanoviskách k žalobe, čo má za následok vydanie\nzmätočného, nepreskúmateľného a predovšetkým rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zákone. Sťažovateľ\nďalej namietal, že výklad ustanovení § 5 ods. 1 a § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. správnym súdom\nmožno hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia (excesu) zo štandardného výkladu (a\npredstavuje tým nepredvídateľnú interpretačnú ľubovôľu), resp. je v rozpore so všeobecne uznávanými\nzásadami zákonnosti. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s\njeho (pre vec podstatnými) odvolacími námietkami, v dôsledku čoho nemožno napadnutý rozsudok\npovažovať za jasný a zrozumiteľný, tzn. za riadne odôvodnený. S poukazom na judikatúru súdov\nnižšieho stupňa správny súd v podstate len odkázal na odôvodnenie rozsudku týchto súdov, ktoré\nnemožno aplikovať na tento prípad.\n9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na obsah administratívneho spisu mal za to, že správny\norgán prvého stupňa obstaral všetky do úvahy pripadajúce dôkazy na základe ktorých bezpochyby\nustálil skutkový stav. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, pre ktoré\nbola žalobkyni uložená pokuta, je potrebné vziať do úvahy viaceré právne skutočnosti, a síce, že\nzodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že\nsa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna\nstránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednavaného správneho deliktu. Obdobne\nto platí aj o namietanej materiálnej stránke správneho deliktu. Je to dané tým, že už len samotná\nskutočnosť, že určité ľudské konanie, správanie, je zákonodarcom (v osobitnom zákone) formálne\nvyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť, závažnosť, neprijateľnosť. V\ntomto prípade sa spoločenská nebezpečnosť, neprijateľnosť spája aj s generálnym pôsobením na\nostatné subjekty. Nemožno predsa ospravedlňovať prevádzkovateľov, ktorí na základe predkladaných\nrôznych subjektívnych (často irelevantných) dôvodov, v ktorých sa odvolávajú na neznalosť, opomenutie,\nšikanu správneho orgánu a pod., si neplnia povinnosti ustanovené zákonom. Materiálny znak je tak\nsubsumovaný a konzumovaný formálnym znakom protiprávnosti, čo znamená, že typová závažnosť je\nvyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkovej podstaty (skutkových podstát) správneho\ndeliktu. Z uvedeného vyplýva, že na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych\nznakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa\nmateriálny prvok. Žalovaný preto je toho názoru, že obidva správne orgány postupovali správne, keď pri\nsvojom rozhodovaní nebrali do úvahy materiálny korektív.\n10. V pokračovaní kasačej sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že jemu ako orgánu štátu zo zákonného\nustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní predovšetkým vyplýva chrániť záujmy štátu a\nspoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností. Bez ohľadu na uvedené sťažovateľ si zastáva názor, že k naplneniu materiálneho znaku\nsprávneho deliktu došlo a dochádza, a to v podobe nákladov štátu spojených s prejednávaním\nsprávneho deliktu. Ide o nie nezanedbateľne náklady materiálno - technické, personálne, finančné. Nad\nrámec veci a na účely väčšej presvedčivosti svojho právneho záveru sťažovateľ považuje za potrebné\nuviesť, že je neprimerané prizerať sa na tento problém zo strany správneho súdu takouto jednoduchou\noptikou s tvrdením, že porušovaním povinností zo strany prevádzkovateľov vozidiel (nedôvodným\nospravedlňovaním, až bagatelizovaním porušovania zákonom stanovených povinností) štátu nie je\nspôsobená žiadna škoda. Správny súd ako orgán štátu sa podľa názoru sťažovatelia musí vyrovnať so\nvšetkými hľadiskami pre uloženie pokuty a nie iba s niektorými, žalobkyňou vybranými. Inak sa takého\nrozhodnutie stáva nepreskúmateľné.\n11. Žalobkyňa svoje právo nevyužila a v správnym súdom stanovenej lehote sa ku kasačnej sťažnosti\nžalovanej nevyjadrila.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade\ns ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 20. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\n\nskúmal aj napadnuté oznámenia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých oznámení\nžalovaného správneho orgánu.\n14. Kasačný súd úvodom konštatuje, že skutkový stav, tak ako bol zistený správnymi orgánmi, nebol\nvo veci sporný a teda je nepochybné, že žalobkyňa 8. januára 2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala\nvymedzený úsek cesty Dl, 348,47 km, smer PP, so svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET\nCRUZE, VIN: A. s EČV A., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne zakúpenú a zaregistrovanú\ndiaľničnú známku, avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje vozidlo zn. CHEVROLET\nCRUZE, VIN: A. 9. júna 2016, kedy bolo evidenčné číslo vozidla (v čase zakúpenia známky) K..\n15. Sporným v konaní zostalo, či porušenie povinností vyplývajúcich žalobkyni zo Všeobecných\nobchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady\nDiaľničnej známky, v kontexte s evidenčnou zmenou, ku ktorej vo vzťahu k motorovému vozidlu,\nktorého je žalobkyňa držiteľkou, došlo, zakladá v nadväznosti na užívanie vymedzeného úseku cesty Dl\nnaplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona\nč. 488/2013 Z. z..\n16. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, závery\nsprávneho súdu považuje za skutkovo aj právne správne a rozsudok považuje za vyčerpávajúco\nodôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačnej sťažnosti je totožné právne posúdenie, s ktorým\nposúdením sa kasačný súd plne stotožňuje, plne naň odkazuje bez toho, aby opakoval dôvody tam\nuvedené.\n17. Na zdôraznenie správnosti rozsudku správneho súdu kasačný súd uvádza, že na objasnenie a\nsankcionovanie predmetného správneho deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka\n(kumulatívne), pričom v prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno\npotom hovoriť o správnom delikte. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o\njej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v\npochybnostiach v prospech obvineného).\n18. Z povahy správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.\nvyplýva, že objektom skutkovej podstaty správneho deliktu, teda spoločensky chráneným záujmom, je\nfiškálny záujem štátu manifestovaný v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní\nvymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej\nznámky. V konaní je nepochybné, že vo vzťahu k motorovému vozidlu zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A.\npoplatková povinnosť splnená bola, hoc táto nebola správne zaevidovaná, tzn. pri užívaní vymedzených\núsekov ciest týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, a teda fiškálny záujem\nštátu nebol dotknutý. Objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods.\n2 zákona č. 488/2013 Z. z. nie je naplnený, tzn. nie súd naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej\npodstaty správneho deliktu, a teda nejde o správny delikt.\n19. Na uvedený záver o absencii naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa\n§ 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. nemá vplyv ani žalovanou\nodkazovaná nehospodárnosť a nákladnosť správneho konania a nákladov na vybudovanie a udržiavanie\nelektronického kontrolného systému, keď sankcionované nie je porušenie povinností prevádzkovateľa\nvozidla vyplývajúcich z Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky\n- Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky, ale užívanie vymedzených úsekov ciest bez\núhrady diaľničnej známky.\n20. Vzhľadom na uvedené závery sa potom kasačný súd ďalšími námietkami žalovaného nezaoberal,\nkeď tieto neboli spôsobilé ovplyvniť správnosť rozhodnutia správneho súdu. Vychádzajúc z uvedeného\na s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol podľa §\n461 S.s.p..\n\n21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p.. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania\npriznal plne úspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/63/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}