{"guid": "19ed1896-1871-4a41-9ec7-882ae5e1df38:ccd4fcbd-f357-4b21-9e43-9ea7b6fe3139", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/46/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/46/2019 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/46/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1", "identifikacne_cislo": "7018200303", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccd4fcbd-f357-4b21-9e43-9ea7b6fe3139", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/46/2019\n7018200303\n30. 09. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:7018200303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej\nveci žalobcu: R. U., trvale bytom X. - Y. X., adresa na doručovanie: J.. N.. Š. XXXX/XXX, XXX\nXX W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi\na štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3241-0002 Sz zo dňa 5.2.2018, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/17/2018-36 zo dňa 5.\ndecembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/17/2018-36 zo dňa\n5. decembra 2018 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2018/3241-0002 Sz zo dňa 5.2.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred krajským súdom a náhradu\ntrov konania pred kasačným súdom v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k.\n6Sa/17/2018-36 zo dňa 5. decembra 2018 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/\n3241-0002 Sz zo dňa 5.2.2018 žiadajúc správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu mal preukázané, že správny orgán prvého stupňa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nrozhodnutím č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE II, III/SOC/2017/38315-88 zo dňa 7.12.2017 žalobcovi\nznížil dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur a odňal mu preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v\nsume 61,60 Eur od 1.12.2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobcu vyzval, aby v lehote do\n5 dní reagoval na jeho výzvu, označenú ako ponuka, zaslanú mu v prílohe, doručenú 10.11.2017 a\nupozornil ho na to, že ak odmietne ponuku, neakceptuje ju, alebo sa nedostaví na výkon prác, dávka\npriznaná podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa podľa § 10 ods. 3 zníži o 61,60 Eur. Príjemcovi\nboli ponúknuté pracovné činnosti v čase od 1.12.2017 do 31.3.2018 podľa rozpisu činností. Pretože\nžalobca nereagoval, správny orgán to považoval za jeho nesúhlas zúčastniť sa výkonu tejto činnosti,\n\na preto mu odňal prv priznanú dávku v hmotnej núdzi s odkazom na § 25 ods. 2 zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi, podľa ktorého sa dávka odníme alebo zníži a nevyplatí sa alebo vyplatí v nižšej\nsume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Konštatoval, že\nžalobca je posudzovaný ako nezamestnaný a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,\nnemá žiadny príjem, a preto podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa suma pomoci v\nhmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmov, odkazom na § 10 ods. 3 zákona o\npomoci v hmotnej núdzi. Proti doručenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa. Osvojil si jeho odôvodnenie, že svojim rozhodnutím zo 7.12.2017 podľa § 10 ods. 3 a § 25\nods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom\nminime znížil dôvodne dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur žalobcovi s poukazom na fakt, že\nžalobca sa v lehote do 5 dní nevyjadril, či prijíma ponuku zaslanú správnym orgánom prvého stupňa na\nvykonávanie činností a považoval to za odmietnutie ponuky. Žalovaný poukazom na obsah odvolania\nžalobcu uviedol, že žalobca je rozvedený, pomoc v hmotnej núdzi je mu poskytovaná od 1.7.2010,\npráceneschopný bol od 21.12.2013 do 25.4.2017. Prvostupňový správny orgán dňa 16.10.2017 zaslal\nžalobcovi výzvu na predloženie dokladov potrebných na preukázanie, že je v hmotnej núdzi. Ponúkol\nmu vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne za obdobie 5.12.2017 až 31.3.2018 bezvýsledne.\nVýzvu z 10.11.2017 si žalobca neprevzal. S poukazom na § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z.\no pomoci jeho dávka jednotlivca v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mu bola dôvodne znížená podľa § 10\nods. 3 zákona. Žalobcovi od 1.1.2017 bola poskytovaná preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu\nzačatia konania vo veci jeho nároku na invalidný dôchodok v sociálnej poisťovni. Jej rozhodnutím zo dňa\n24.4.2017 bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Prvostupňový správny orgán 16.11.2017\nv tejto súvislosti vyzval žalobcu, aby preukázal do 8 kalendárnych dní priznanie invalidného dôchodku\na potvrdenie sociálnej poisťovne, či koná o jeho prípadnom odvolaní. Žalobca podal odvolanie proti\nrozhodnutiu Sociálnej poisťovne a Krajský súd v Košiciach konal o jeho žalobe.\n3. Ďalej krajský súd zistil, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod\nsp. zn.\n3Sa/24/2017 bolo preskúmané rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,\nústredie, Bratislava č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2017, ktorým vo veci invalidného dôchodku žalobcu\nodvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu/sociálnej poisťovne/ z\n24.4.2017, ktorým zamietol žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobcovi, potvrdil.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003\nZ. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z. alebo zákon\no pomoci v hmotnej núdzi“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 10 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3,\nods. 8 písm. a/, § 7 ods. 2, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, v spojení s právnou\núpravou ustanovenou v zákone č. 71/19767 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen správny poriadok), citujúc ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2, 3\nuvedeného zákona, postupom podľa prvej a tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol v celom rozsahu.\n5. Správny súd mal preukázané, že žalovaný rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa\n§ 10 ods. 3, § 25 ods. 2 ZoPvHN odňal žalobcovi dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne\nod 01.06.2016 s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca nereagoval na ponuku práce v rozsahu\n32 hodín mesačne, ktorú prevzal, čo sa považuje za odmietnutie ponuky. Predmetné rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu.\nVoči tomuto rozhodnutiu žalobca podal včas správnu žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný sa vôbec\nnezaoberal jeho zdravotným stavom s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 2\npísm. h) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čím nedostatočne zistil skutkový stav a neskúmal ďalšie\nzákonné podmienky súvisiace s odňatím dávky, hoci zákonodarca vymedzeným skupinám osôb priznal\noslobodenie od povinnosti zúčastňovať sa v rozsahu 32 hodín mesačne na prácach alebo aktivitách v\nzmysle § 10 ods. 3, ako podmienky pre neodňatie dávky. Žalobu v danej veci posudzoval správny súd\nneformálne, keďže v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach podanej fyzickou osobou nie je súd\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.\n6. Krajský súd poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu nie je len v priebehu administratívneho\nkonania zabezpečovať a vyhodnocovať dôkazy, ktoré svedčia v neprospech (napr. poberateľa dávky),\n\nale takisto v súlade so zákonnými ustanovenia aj zhromaždiť a vykonať aj dôkazy v jeho prospech. Danú\npovinnosť má správny orgán najmä vtedy, ak v prípade správnym orgánom aplikovaného zákonného\nustanovenia (v preskúmavanom prípade § 10 ods. 3 ZoPvHN) je nevyhnuté posúdiť aj iné zákonné\nustanovenia, ktoré aplikáciu daného ustanovenia za splnenia v ňom stanovených podmienok vylučuje (v\npreskúmavanom § 7 ods. 2 ZoPvHN). Krajský súd uviedol, že v posudzovanom prípade ak by žalobcu\nbolo možné zaradiť do niektorej zo skupín uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN, nebolo by možné zo strany\nsprávneho orgánu pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia podľa § 10 ods. 3 ZoPvHN. Krajský\nsúd konštatoval, že v rozhodnutí správneho orgánu nechýba správna úvahu, ktorá vychádza z právnej\núpravy, aplikovanej na zistený skutkový stav. Žalobcu nebolo možno zaradiť do niektorej z daných\nkategórií uvedených v § 7 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Na danom stave je významným\ntvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil aktuálne potvrdenie o svojej dočasnej práceneschopnosti,\nani vyžadované rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Správny orgán vykonal dokazovanie, či\nžalobca patrí do niektorej z kategórií fyzických osôb uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN a túto svoju správnu\núvahu náležite odôvodnil. Len v prípade, ak by žalobca patril do niektorých zákonnom uvedených skupín,\nnebolo by možné v jeho prípade pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 10 ods. 3\nZoPvHN. Jeho aplikáciu ustanovenia priamo vylúčil § 10 ods. 8 ZoPvHN, ktorý v písmene a) ustanovuje,\nže § 10 odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h).\nV danom smere je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné, lebo konštatuje nepreukázaný stav\npráceneschopnosti, alebo invalidity žalobcu, ktoré ak v minulosti žalobca preukázal, jeho argumenty boli\nsprávnymi orgánmi až do vydania preskúmavaných rozhodnutí akceptované, pokiaľ ide o jeho nároky\nna preddavky na dávku v hmotnej núdzi. V posudzovanej veci krajský súd argumentáciu žalovaného\nuvedenú v odôvodnení rozsudku v bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 12, 14 až 19, 23 až 25, 27, 30, 35 považoval za\ndôvodnú. Nároky žalobcu o odškodnení správny súd hodnotil ako neopodstatnené.\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že ich náhradu\nnepriznal neúspešnému žalobcovi ani žalovanému, ktorý odôvodnené trovy konania neuplatnil.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n8.1. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca vyslovil svoj nesúhlas s právnym posúdením\na odôvodnením krajského súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Žalobca namietal\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu pre nedostatok dôvodov, keďže správny\nsúd sa dostatočne nevyporiadal s jeho námietkami uvedenými v žalobe, pričom s niektorými jeho\nnámietkami sa nevyporiadal vôbec. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ako aj žalovaného, že nedal\nodpoveď na výzvy úradu práce, poukazom na to, že mu boli doručené dve výzvy na preukázanie\npožadovaných skutočností a na obe podal odpoveď. Taktiež nesúhlasil s argumentáciou súdu, ako aj\nžalovaného, že bolo právoplatne rozhodnuté o jeho žiadosti na priznanie invalidného dôchodku, keďže\no jeho žiadosti na priznanie invalidného dôchodku právoplatne rozhodnuté nebolo. Vytýkal správnemu\nsúdu, že mu odňal právo na spravodlivý proces, keďže nechal bez povšimnutia jeho tvrdenia, že mu zo\nstrany žalovaného boli doručené dve výzvy na preukázanie požadovaných skutočností, na ktoré zaslal\nodpoveď. Namietal, že vo veci nebol zistený skutočný stav v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku\na v správnom konaní došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej dôvodil, že zákon o\nhmotnej núdzi požaduje výkon činností v rozsahu najviac 32 hodín mesačne, pričom prioritne ponecháva\naktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky a až následne je osoba povinná podriadiť sa ponuke na\nvýkon menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté. Zdôraznil, že pre posúdenie proporcionality\ntakejto požiadavky je relevantné, že zákonodarca z tejto povinnosti vyňal osoby, ktoré sa nemôžu\nplnohodnotne zúčastniť na výkone požadovaných činností z objektívnych a zákonom predpokladaných\ndôvodov, akým sú vek, invalidita, zlý zdravotný stav, namietajúc porušenie zákona o hmotnej núdzi.\n\nVytýkal žalovanému, ako aj správnemu súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k jeho\nzdravotnému stavu.\n8.2. Žalobca záverom poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyslovil názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne\na medzinárodnoprávne garantovaných princípov materiálneho právneho štátu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n9. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 28.2.2019. Žalovaný sa ku kasačnej\nsťažnosti žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n9.1. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol\nvo veci na základe správneho skutkového a právneho posúdenia veci. Stotožnil sa s vyjadreniami\npodanými v konaní súdneho prieskumu dňa 18.4.2018, 2.5.2018 a na pojednávaní súdu dňa 2.10.2018.\nZastával názor, že v predmetnej veci v správnom konaní vychádzal z objektívneho a dostatočne\nzisteného stavu veci a svojim postupom neporušil zákon. Vyslovil tiež názor, že žalobca kasačné\ndôvody nevymedzil, keď v dôvodoch kasačnej sťažnosti neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia veci krajským súdom.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je\ndôvodná.\n11. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6Sa/17/2018-36 zo dňa 5. decembra 2018, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadajúc jeho zrušenie a\nvrátenie veci na ďalšie konanie.\n12. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n13. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych\nsociálnych dávok, Bratislava č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3241-0002 Sz zo dňa 5.2.2018,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE II, III/SOC/2017/38315-88\nzo dňa 7.12.2017. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa žalobcovi znížil dávku v\nhmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur a odňal mu preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur\nod 1.12.2017.\n14. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\n\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n15. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n16. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nnevykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postupom podľa Správneho\nsúdneho poriadku, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného za nesprávny.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n20. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\n\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n21. Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov účinný v čase rozhodovania žalovaného v znení do 3.3.2019 (ďalej tiež len zákon č.\n417/2013 Z. z. alebo zákon o pomoci v hmotnej núdzi) upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a) pomoci\nv hmotnej núdzi, b) osobitného príspevku a c) jednorazovej dávky. Tento zákon sa vzťahuje na občana\nSlovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, 1) a cudzinca zdržiavajúceho\nsa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom 2) alebo medzinárodnou zmluvou,\nktorou je Slovenská republika viazaná (§ 1 ods. 1, 2 uvedeného zákona).\n22. Zákonodarca hmotnú núdzu definuje v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 1 tak, že hmotná\nnúdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima\nustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom\nvlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť\npríjem. Za základné životné podmienky na účely tohto zákona považuje jedno teplé jedlo denne,\nnevyhnutné ošatenie a prístrešie (§ 2 ods. 2).\n23. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky\nustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods.\n2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr\nv kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej\nnúdzi (ďalej len \"dávka\"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené\ndieťa, e) príspevok na bývanie (§ 9 ods. 1, 3 zákona č. 417/2013 Z. z.).\n24. Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka je 61,60 eura mesačne,\nak ide o jednotlivca (§ 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z.).\n25. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak,\ndávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý\nnie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, 12) a nezúčastní sa\nna základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou\norganizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej\nrepubliky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v\njej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len \"organizátor dobrovoľníckej činnosti\") v rozsahu 32\nhodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu\nalebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác\nna predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní\nnásledkov mimoriadnej situácie.\n26. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods.\n3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1\na v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.).\n27. Úrad určí osobitného príjemcu, ak a) sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol\núčel, na ktorý je určená, b) možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi\n\nsa nedosiahne účel, na ktorý je určená, c) pomoc v hmotnej núdzi je splatná ku dňu smrti príjemcu a\nčlenovia domácnosti sú neplnoletí, alebo sú osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, d) členovi\ndomácnosti sa poskytuje iná sociálna dávka prostredníctvom osobitného príjemcu. Osobitný príjemca je\nobec, iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.\nOsobitný príjemca je povinný pomoc v hmotnej núdzi použiť v prospech členov domácnosti a na účel,\nna ktorý je určená (§ 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 417/2013 Z. z.).\n28. Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa môže priznať, ak a) začalo konanie o 1. nároku (§ 6\n- prebieha konanie o nárokoch napr. konanie o výživnom, o dávkach sociálneho poistenia, nárokoch\nz pracovnoprávnych vzťahoch a iné.), 2. peňažnom príspevku na opatrovanie, 3. určení otcovstva,\nb) bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa a\nnezaopatreného plnoletého dieťaťa na účely začatia konania o náhradnom výživnom. Po ukončení\nkonania podľa odseku 1 písm. a) úrad rozhodne o pomoci v hmotnej núdzi a rozhodne o doplatení\npomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení. Úrad zúčtuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi so\nzaplateným výživným, s priznaným rodičovským príspevkom, opakovaným peňažným príspevkom na\npodporu náhradnej starostlivosti o dieťa, peňažným príspevkom na opatrovanie alebo náhradným\nvýživným (§ 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 417/2013 Z. z.).\n29. Podľa § 25 ods. 1 až 6 zákona č. 417/2013 Z. z. ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok\npriznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom.\nPomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak\nsa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme,\nak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.\nAk sa zistí, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok neboli priznané, hoci sa priznať mali, vyplácali\nsa v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako patrili, alebo sa priznali neskôr, nárok na pomoc v hmotnej\nnúdzi a osobitný príspevok sa priznajú v sume ako patrili odo dňa, od ktorého mali byť priznané.\nPoskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve\núradu podľa § 28 ods. 2 písm. b) v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na ich poskytovanie\nalebo na ich výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený.\nÚrad rozhodne o obnovení poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku od\nkalendárneho mesiaca, v ktorom príjemca preukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie pomoci\nv hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a nárok na\nposkytnutie osobitného príspevku zaniká odo dňa zastavenia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a\nodo dňa zastavenia poskytovania osobitného príspevku, ak v lehote troch mesiacov odo dňa zastavenia\nich poskytovania príjemca nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na ich poskytovanie.\nFyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo\nposkytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume,\nako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť\nzvýšené o 10%.\n30. Vchádzajúc z uvedenej právnej úpravy účelom zákona pomoci v hmotnej núdzi je upraviť podmienky\nposkytovania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.\nZákonodarca dôraz kladie na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi\nzabezpečená adresnosť, zásluhovosť, ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo\nnevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, pričom sa vychádza z ústavnej garancie\nzabezpečenia základných životných podmienok, ktoré sa návrhom zákona ustanovujú ako jedno teplé\njedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi sa navrhuje poskytovať formou\ndávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Príspevky sú: ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok\nna nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. V oblasti posudzovania hmotnej núdzi vymedzuje okruh\nosôb spoločne posudzovaných, ktoré tvoria domácnosť. Upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú\ndo príjmu na účely posúdenia hmotnej núdzi a vymedzuje príjmy, na ktoré sa bude prihliadať len\nčiastočne, alebo vôbec. V rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa má prihliadať na zásluhovosť.\nZa účelom zvýšenia aktívnej účasti občana na riešení hmotnej núdze zákonodarca vymedzuje\nvýšku dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky v hmotnej núdzi je podmienená od aktivity plnoletého\npráceschopného člena domácnosti a to účasťou na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti\nalebo na prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na\nodstraňovaní jej následkov. S cieľom zníženia dlhodobého pasívneho zotrvávania v systéme pomoci v\n\nhmotnej núdzi sa navrhuje, aby za každého plnoletého člena domácnosti sa výška dávky znížila, ktorý sa\nmesačne v rozsahu minimálne 32 hodín nezúčastní výkonu menších obecných služieb, dobrovoľníckych\nčinností, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie\na na odstraňovaní jej následkov. Aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi\nzákonodarca upravuje určenie osobitného príjemcu v prípade, ak v čase rozhodovania o pomoci v\nhmotnej núdzi pre domácnosť, je určený osobitný príjemca na inú dávku poskytovanú úradom.\n31. Zákonodarca uvedeným zákonom súčasne ukladá povinnosti žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi a\npríjemcovi pomoci hmotnej núdzi, najmä preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre nárok na\npomoc v hmotnej núdzi. Zároveň vymedzuje práva a povinnosti zamestnanca úradu, ktorý plní úlohy vo\nveciach pomoci v hmotnej núdzi. Vo veci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi má napr. zamestnanec\núradu právo overovať si skutočnosti o žiadateľovi alebo príjemcovi v mieste jeho pobytu. Požadovať\npotrebné informácie a vysvetlenia priamo od žiadateľa a príjemcu, alebo od iných osôb, ako napr. od\nsusedov, príbuzných a súčasne mu ukladá, aby údaje ktoré sú úradu známe z vlastnej činnosti alebo\nktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy, od občana nevyžadoval. Za tým\núčelom zákonodarca ustanovuje súčinnosť a povinnosť spolupráce úradov s organizáciami, s orgánmi\nsamosprávy a ďalšími subjektmi, ktoré sú povinné poskytovať informácie týkajúce sa pomoci v hmotnej\nnúdzi a na žiadosť úradu sú povinné poskytnúť požadované údaje nevyhnutné na rozhodovanie o\nnárokoch podľa citovaného zákona. Táto povinnosť orgánom vzniká z dôvodov komplexnosti a zložitosti\nproblému, ktorý navrhovaný zákon rieši.\n32. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL ÚS 8/2014, v ktorom ústavný súd konštatoval:\n„15. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva a slobody\" sú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od\nekonomických a hospodárskych možností štátu\" (PL. ÚS 19/08), a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa\nčl. 51 ods. 1 ústavy možno \"domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú\",\nteda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje\nzákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd)\npre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude\ngarantovať. V tejto súvislosti však ústavný súd už vyslovil právny názor, že \"priestor pre voľnú úvahu\nposkytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity\ntreba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých\nje ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva už svojou povahou síce nabádajú na právnu\núpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah), ten však nesmie zasiahnuť samotnú podstatu týchto\npráv ani sa dotknúť iných práv zakotvených v ústave a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Ústavný súd môže v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak\ndotknutá právna norma nerešpektuje konkrétne ústavné garancie niektorého zo základných práv, na\nktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 11/2013). V tomto rozhodnutí sa ústavný súd odvolal na\nústavnú teóriu, podľa ktorej k reálnemu uskutočňovaniu väčšiny hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\npráv sa \"vyžaduje určité pozitívne plnenie zo strany štátu (status positivus)...\" (PALÚŠ, I. - SOMOROVÁ,\nĽ. Štátne právo Slovenskej republiky. Vydanie druhé. Košice: UPJŠ, 2008. s. 161), t.j. jeho zákonný\nobsah a rozsah, ako aj ústavné garancie ich zabezpečovania štátom, ktoré bezprostredne súvisia s\ndoktrínou tzv. pozitívneho záväzku štátu, ku ktorej sa ústavný súd výslovne prihlásil vo veci vedenej pod\nsp. zn. II. ÚS 8/96, keď uviedol, že \"Pozitívnym záväzkom štátu sa chránia aj práva a slobody ustanovené\nv Ústave Slovenskej republiky. Obsahom pozitívneho záväzku štátu je povinnosť podniknúť opatrenia\nna ochranu práv, ktoré v ústave priznal občanovi...\" (m. m. PL. ÚS 2/04 alebo PL. ÚS 17/2008).\n16. Podľa zákona o hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto\nzákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si\nnevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením\nnárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Zákon teda považuje hmotnú núdzu za stav, ktorý vznikol\nnie z viny dotknutej osoby (\"nevedia alebo nemôžu prácou... zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem\")\na takáto osoba nedokáže tento stav zvrátiť vlastnou aktivitou a ani pomocou členov domácnosti (\"...\nkeď príjem členov domácnosti\"). Uvedené východiská považuje ústavný súd za dôležité pre samotné\nposúdenie namietaného nesúladu zákona o hmotnej núdzi.\n17. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi,\nktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1\n\nústavy, treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom\nSlovenskej republiky), kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť pomoc aspoň\nna zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú\njedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Z pohľadu ústavného súdu však nie je v\nrozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb\nna zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané,\nneodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.\n18. K obdobným záverom dospel ústavný súd i v inej veci v súvislosti s posudzovaním podstaty\nobdobnej dávky sociálnej pomoci podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 599/2003 Z. z. o\npomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď\nvyslovil, že dávka sociálnej pomoci, ktorá je určená na \"pomoc\" v hmotnej núdzi fyzickej osobe a s ňou\nspoločne posudzovaným osobám, má zabezpečiť základné životné podmienky tejto fyzickej osoby a s\nňou spoločne posudzovaných osôb za ich prispenia a aktívnej účasti (PL. ÚS 3/04).\n19. Zákon o hmotnej núdzi požaduje výkon činností v rozsahu najviac 32 hodín mesačne, pričom\nprioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne\nje dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon menších obecných služieb, ktoré mu budú\nponúknuté. Pre posúdenie proporcionality takejto požiadavky je relevantné, že zákonodarca z tejto\npovinnosti vyňal osoby, ktoré sa nemôžu plnohodnotne zúčastniť na výkone požadovaných činností\nz objektívnych a zákonom predpokladaných dôvodov, akými sú vek, invalidita, zlý zdravotný stav,\nstarostlivosť o závislého člena rodiny, a taktiež osoby, ktoré sa aktívne snažia zabezpečiť svoje životné\npotreby iným spôsobom, napríklad výkonom absolventskej praxe (§ 10 ods. 8 zákona o hmotnej núdzi).\nTakéto vyčlenenie skupín (ktoré napokon nebolo ani navrhovateľmi namietané) na základe v zákone o\nhmotnej núdzi uvedených dôvodov je ústavne akceptovateľné.\n20. Ústavnú konformnosť požadovaného výkonu menších obecných činností v rozsahu 32 hodín\nmesačne ústavný súd posudzoval predovšetkým vo vzťahu k sume dávky v hmotnej núdzi 61,60 €,\nktorá má byť krátená v prípade odmietnutia výkonu takýchto činností. Aj keď pri výkone činností podľa\n§ 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi nejde o výkon práce v pracovnom pomere alebo obdobnom\npracovnom vzťahu, nemôže byť časový rozsah výkonu požadovaných činností v zjavnom nepomere k\nvýške sumy krátenej dávky, v takom prípade by ústavný súd musel kvalifikovať požadované činnosti v\nrámci testu proporcionality ako neprimerané či zbytočne zaťažujúce. Napokon treba mať na pamäti, že\nosoba, ktorá bude vykonávať požadované činnosti, bude zväčša vnímať svoju prácu ako prostriedok\nzárobku či svojej užitočnosti a socializácie, a nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením\ndávky, ako to účelovo (politicky) vnímajú navrhovatelia. Ak cieľom napádanej právnej úpravy bolo zvýšiť\nefektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných prostriedkov, aktivovať občanov v hmotnej núdzi\na posilniť ich motiváciu pracovať, prvoradá je pozitívna motivácia takýchto osôb na výkon požadovaných\nčinností. Ústavný súd konštatuje, že pomer časového rozsahu činností a výšky potenciálne krátenej\ndávky v hmotnej núdzi je pod hranicou hodinovej minimálnej mzdy, avšak i s ohľadom na okolnosť, že\npožiadavka na výkon menších obecných služieb podľa § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi nezakladá\npracovnoprávny vzťah, ústavný súd ju považuje síce za hraničnú, ale ústavne ešte stále akceptovateľnú,\nnajmä z hľadiska jej účelu a cieľa, ktoré treba rešpektovať, pretože v súčasnej dobe sú skutočne\nrelevantné.\n21. Na podporu uvedenej argumentácie ústavný súd dodáva, že požadované menšie obecné služby\nvykonávané potenciálnymi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi by mali smerovať k verejnému prospechu\na blahu obce a celej jej komunity, teda aj tej riadne zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné\nprostriedky pre uvedené dávky. Táto skutočnosť má z pohľadu ústavného súdu chrániť potenciálnych\npoberateľov dávky pred neodôvodnenou prácou bez výsledku či zmyslu, ktorá by vzbudzovala zbytočný\npocit dezilúzie.\n22. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného nesúladu prihliadal taktiež na to, že dávka v hmotnej\nnúdzi, ktorá sa poskytuje za podmienok uvedených v § 10 zákona o hmotnej núdzi, nie je jediným\na výlučným prostriedkom sociálneho systému, ktorého cieľom je naplnenie obsahu základného práva\ngarantovaného čl. 39 ods. 2 ústavy. Zákon o hmotnej núdzi poskytuje možnosť priznať aj iné príspevky\nna účely sociálnej ochrany v hmotnej núdzi, konkrétne ochranný príspevok, aktivačný príspevok,\npríspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie, taktiež ďalšie plnenia možno uplatniť\nna základe zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Aj keď\nv rámci tejto argumentácie treba prisvedčiť i navrhovateľom, že práve dávka v hmotnej núdzi je\nnajčastejším prostriedkom a poslednou sociálnou sieťou ochrany pred hmotnou núdzou, napriek tomu\n\nvšak nemožno vylúčiť poskytnutie zákonnej ochrany cez ďalšie inštitúty sociálnej pomoci, najmä v\nprípadoch spoločného posudzovania viacerých členov domácnosti.\n23. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, ako aj z čl. 39 ods. 3 ústavy ústavný súd konštatuje, že\npožiadavka výkonu menších obecných služieb podľa § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi ako podmienky\nna poskytnutie dávky v hmotnej núdzi obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá\nprávna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného\nzáujmu (bod 20), čo potvrdzujú aj navrhovatelia (\"arg. netvrdíme, že podmieňovanie práva na základné\nživotné podmienky určitou aktivitou potenciálnych poberateľov je... nesprávne, iba tvrdíme, že v tejto\npodobe je v rozpore s čl. 39 ods. 2 ústavy\"), ani nepredstavuje taký intenzívny zásah do sféry hodnôt\nchránených ústavou (čl. 39 ods. 2 ústavy), osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských\npráv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva.\n24. Uvedené závery nepreukázali ani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak\nvylúčenie svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti\nprávneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).“\n33. Vo svetle uvedeného kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť na to, že zo záverov právneho\nposúdenia problematiky pomoci v hmotnej núdzi uvedeného v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo\ndňa 27.05.2015 Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.\nzn. 10Sžsk/5/2017 zo dňa 28. februára 2018, ktorým v obdobnej právnej veci rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 21S/34/2016-35 zo dňa 2. novembra 2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10256-0002Zv zo dňa\n20.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu vyplýva citujúc nasledovné:\n„Najvyšší súd mal preukázané, že krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190\nSSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10256-0002Zv zo dňa 20.11.2015, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie sťažovateľa a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie č. ZA1/OPvHN/SOC/2015/62236 zo\ndňa 09.09.2015, ktorým sa sťažovateľovi podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi (ďalej len „zákon“) odňala pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.08.2015.\nNáhradu trov konania krajský súd žalobkyni nepriznal.2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský\nsúd konštatoval, že žalobkyňa v žalobe namietala, že prvostupňový správny orgán a žalovaný, ktorý jeho\nrozhodnutie potvrdil, nesprávne právne posúdili vec, keď dospeli k záveru, že bola naplnená podmienka\nv zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t.j. neúčasť žalobkyne na vykonávaní prác\npodľa zákona, pretože sa iba nedostavila na výzvu správneho orgánu, čo však nie je odmietnutím,\nnepostačuje na konštatovanie nezúčastňovania sa na vykonávaní prác. Vo vzťahu k tejto námietke súd\nuviedol nasledovné.3. Dňa 29.07.2015 prvostupňový správny orgán vystavil ponuku na výkon činnosti v\nrozsahu 32 hodín mesačne pre orgány daných činností, ktorým je mesto Žilina na obdobie od 14.08.2015\ndo 31.12.2015, ponuka bola žalobkyni zaslaná s výzvou, aby sa dňa 11.08.2015 o 10:00 hod. dostavila\nna Mestský úrad Žilina na prijatie ponuky a absolvovanie školenia BOZP. Zároveň bola aj poučená, že\nak ponuku odmietne alebo po jej akceptovaní na výkon činnosti nenastúpi, bude jej v zmysle § 10 ods. 3\nzákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka pomoci v hmotnej núdzi znížená o sumu 61,60 Eur. Rozsudok\nnapadol sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou, v ktorej uviedol, že s napadnutým rozsudkom v\ncelom rozsahu nesúhlasí z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., teda z dôvodu, že správny\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.6. V ďalšom sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti uviedol, že: - vo svojej žalobe zo dňa 02.02.2016 namietal nesprávne právne posúdenie\nveci správnym orgánom pri posudzovaní podmienok na zníženie dávok v hmotnej núdzi sťažovateľa, v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd upriamil pozornosť\nna to, že jedným z hlavných znakov právneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1\npísm. a/ Ústavy Slovenskej republiky je súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky,\nktorá je nadradená všetkým ostatným prameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nmá každý právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\nUstanovenie § 2 ods. 2 zákona špecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými\nživotnými podmienkami sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie\ntýchto potrieb sa osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza\n\nje podľa § 2 ods. 1 zákona stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima\nustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom\nvlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť\npríjem.20. Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona vyplýva, že ak nastane niektorá zo situácií uvedených\nv tomto ustanovení, dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti.\nK otázke ústavnosti zníženia, prípadne odňatia pomoci v hmotnej núdzi, ako aj k otázke, či takýmto\npostupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo strany štátu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie\nzákladných životných podmienok, sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. PL. ÚS\n8/2014-41 zo dňa 27.05.2015. Podľa názoru kasačného súdu aktívna účasť občana prostredníctvom\ndobrovoľníckej činnosti prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k znovuosvojeniu si\npracovných návykov, k zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu práce a tým k zvýšeniu možnosti\ndostať sa z hmotnej núdze. Kasačný súd poukazom na to, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods.\n3 zákona nespadajú pod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle dohovoru Medzinárodnej\norganizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, konštatoval, že naopak, úmyslom zákonodarcu\nbolo prostredníctvom pracovnej činnosti uvedenej v tomto ustanovení motivovať občana v hmotnej núdzi,\naby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na\ndávke v hmotnej núdzi. Vo svetle uvedeného kasačný súd nesúhlasil s takou interpretáciou ustanovenia\n§ 10 ods. 3 zákona, akú použili orgány verejnej správy, keď nereagovanie sťažovateľa na Ponuku\nvyhodnotili bez ďalšieho (predovšetkým bez prihliadnutia na uzatvorené dohody) za odmietnutie ponuky.\nKasačný súd zdôraznil, že nedostavenie sa sťažovateľa v určenom termíne na určené miesto nie\nje možné v zmysle zákona vyhodnotiť ako odmietnutie ponuky a na základe odmietnutia ponuky\nkonštatovať nezúčastňovanie sa na vykonávaní prác s následkom zníženia dávky o sumu 61,60 Eur.\nKasačný súd na základe uvedeného ustálil, že ak orgány verejnej správy napriek uvedenému ustálili\nsplnenie predpokladov na postup v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona, nemožno takýto ich\npostup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný\nv predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol zákonne,\nkeď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním sťažovateľa. Rovnako pochybil krajský\nsúd, ak považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom. 26. Kasačný súd tak\ndospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, pretože záver\norgánov verejnej správy oboch stupňov v danej veci nepovažuje za zákonný. Z uvedených dôvodov\nkasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti za dôvodné, spôsobilé\nspochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a teda relevantné na vyhovenie\nkasačnej sťažnosti. 27. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po\nvyhodnotení námietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“\n34. Zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis kasačný súd v posudzovanom prípade zistil, že prvostupňový správny orgán žalobcovi ako\npoberateľovi dávky v hmotnej núdze zaslal výzvu s ponukou na výkon prác v rozsahu 32 hodín\ns príslušným poučením zo dňa 16.10.2017, ktorá bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa\n10.11.2017. Druhou výzvou zo dňa 6.11.2017 prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby v lehote\n8 dní predložil úradu rozhodnutie Sociálnej poisťovni o priznaní resp. nepriznaní invalidného dôchodku.\nTáto výzva bola doručená žalobcovi dňa 15.11.2017. Prvostupňový správny orgán obe uvedené výzvy\nadresoval žalobcovi na adresu v X. (I. výzva adresovaná žalobcovi - X. Č. X, II. výzva adresovaná\nžalobcovi - X., M. XX). Žalobca obe výzvy prevzal na adrese - W., J.. N.. Š. XXX. Žalobca na obe výzvy\nposlal úradu vyjadrenia, ktoré boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 20.11.2017. Už z\ndoručovania uvedených výziev vyplýva chaotický postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý napriek\ntomu vyhodnotil doručenie zásielok riadne a včas, pričom z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca\nna adrese, na ktorú mu boli výzvy s poučením doručované sa nezdržuje. Následne správny orgán prvého\nstupňa vyhodnotil konanie žalobcu ako odmietnutie ponuky na vykonanie ponúknutých prác a úplne\nbez povšimnutia nechal písomné vyjadrenia žalobcu. Už uvedený postup prvostupňového správneho\norgánu svedčí o tom, že úrad danému prípadu nevenoval náležitú starostlivosť, keď si nezabezpečil\ndostatok skutkových poznatkov, na základe ktorých by mal preukázanú sociálnu odkázanosť žalobcu.\nTakéto konanie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné posúdiť ako formalistické, čo je v rozpore s\núčelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pokiaľ prvostupňový správny orgán žalobcovi dávku hmotnej\nnúdze znížil o sumu 61,60 eur, bez toho, aby mal preukázané, či žalobca sa môže podrobiť výkonu\nponúknutých prác v intenciách uvedených vyššie (nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 8/2014), rozhodol\nvo veci predčasne. Invalidita žalobcu, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o\n\nviac ako 70%, je jednou z podmienok, ktorá by podmieňovala (vylučovala, resp. znížila rozsah) jeho\npovinnosti vykonať ponúknuté práce. Jeho povinnosť vykonať ponúknuté práce je však podmieňovaná\naj ďalšími zákonnými podmienkami ako sú jeho vek, resp. jeho nepriaznivý zdravotný stav (nemusí\ndosiahnuť stupeň invalidity). Uvedeným skutočnostiam žalovaný v oboch stupňoch nevenoval náležitú\npozornosť. Už z označenia tlačiva úradu „Ponuka“ je zrejmé, že pre naplnenie účelu zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi, zákonodarcom sledovaným, bolo výkonom ponúknutých prác tiež zapojiť sociálne\nodkázaných do pracovného procesu, a tým im pomôcť v ich socializácii v spoločnosti, okrem iného aj\nv tom, že svojou prácou vykonávanou vo verejnom záujme, sa svojou zásluhou pričinia na vyplácanie\npriznanej dávky. Prvostupňový správny orgán žalobcovi dávku hmotnej núdze znížil o sumu 61,60 eur,\npričom skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca je rozvedený,\nnie je pritom zrejmé, či žije sám alebo či žije s ďalšími osobami v domácnosti. Bez presného zistenia\nskutkového stavu na preukázanie sociálnej odkázanosti žalobcu nie je možné posúdiť, či dávka hmotnej\nnúdze mu poskytovaná, je poskytovaná ako jedinému členovi domácnosti, alebo do domácnosti, v ktorej\nžije s ďalšími fyzickými osobami. Z uvedených dôvodov povinnosťou žalovaného v oboch stupňov bolo\nzamerať svoju pozornosť tiež na to, či žalobca žije sám a či znížením priznanej dávky pomoci v hmotnej\nnúdzi v celej výške jej priznania, nenastáva v prípade žalobcu stav, že sa dostáva do hmotnej núdze,\nzákonodarcom predpokladanej v právnej úprave ustanovenej v § 2 zákona č. 417/2013 Z. z.\n35. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd vyhodnotil postup žalovaného, v oboch stupňoch, v konaní\no znížení pomoci v hmotnej núdzi u žalobcu, za výslovne formalistický, majúci za následok konanie v\nrozpore s účelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vo svetle právneho záveru vysloveného Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015, ako aj právneho názoru\nvysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobnej veci v rozsudku sp. zn. 10Sžsk/5/2017\nzo dňa 28. februára 2018, kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že povinnosťou správneho orgánu,\nktorému zákon č. 417/2013 Z. z. zveril do právomoci rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí\ndávky pomoci v hmotnej núdzi, je pristupovať v konaní a rozhodovaní o priznaní alebo odňatí, resp.\nznížení tejto pomoci s náležitou starostlivosťou v súlade s účelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi, s\nprihliadnutím pri priznávaní tejto pomoci na individuálne potreby a možnosti každého žiadateľa o pomoc\nv hmotnej núdzi a v prípade zníženia alebo odňatia dávky pomoci v hmotnej núdzi na individuálny status\npoberateľa. V posudzovanom prípade však uvedené nevyplýva.\n36. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie a skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu kasačný súd námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a odňatí\npráva na spravodlivý proces vyhodnotil ako dôvodné. Na rozdiel s názorom krajského súdu kasačný\nsúd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného a postup mu predchádzajúci nie je\nsúladné so zákonom. Žalovaný právnymi skutočnosťami zakladajúcimi splnenie zákonných podmienok\npre zníženie a odňatie žalobcovi nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa v intenciách vyššie uvedených\nnáležite nezaoberal.\n37. Z vyššie uvedených dôvodov na základe skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich\nz administratívneho spisu a poukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd považujúc námietky\nžalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti za dôvodné dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je vecne a právne nesprávne a súčasne žalovaný postupom v konaní odňal žalobcovi právo\nna spravodlivý proces. Z týchto dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP kasačnej sťažnosti žalobcu\nvyhovel a napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nmal úspech, priznal právo ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}