Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2019 z 29. 6. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2020, sp. zn. 10Asan/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1 Najvyšší súd | 10Asan/17/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1 | 2020-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acad814e-6875-44dc-997b-7d9fd5d87c61 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobkyne (sťažovateľky) MIP STAV, s.r.o., so sídlom Školská 174/57, 044 11 Trstené pri Hornáde, IČO:
31 682 715, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., so sídlom Cimborkova 13,
040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01
Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017
zo dňa 8. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 7S/4/2018-52 zo dňa 24. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Košice, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 444/16/O-2 zo dňa
14.08.2017 uložil žalobkyni pokutu vo výške 8.000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z.z.“) za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod
4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne:
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
dňa 08.07.2016 o 09.45 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb F. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí
pre ňu vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center, Južná trieda
117, Košice a mali s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohody o
pracovnej činnosti a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou bolo zistené, že F. K. bol
prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 11.26 hod., A. K. bol prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10.19 hod., O. L. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne
dňa 08.07.2016 o 11.26 hod., J. L.X. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o
10.19 hod.



2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017 zo
dňa 08.11.2017 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a tiež konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v
súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.
V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny
právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej
stránke. Žalovaný sa podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym
aplikovaním na prejednávaný prípad.

5. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel krajský súd k záveru,
že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol
jej odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvej inštancie i žalovaného.

6. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov vykonaných v tzv. predsprávnom
konaní, t. j. v priebehu výkonu inšpekcie, keďže podľa jej názoru realizovaná kontrola dňa 08.07.2016
ani priebehom, ani výsledkom nezodpovedala správnemu poriadku, ani jeho základným zásadám,
ani čl. 6 Dohovoru a ani čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto dôkazy získané počas
kontroly nemôžu byť podkladom pre uloženie pokuty, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Krajský súd poukázal na to, že výkon inšpekcie práce sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku.
Ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú len na konanie špecifikované v § 21 ods. 3 veta
prvá zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektori práce v preskúmavanom prípade postupovali pri výkone
inšpekcie práce v súlade s ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z., vyžiadali od žalobkyne ako
zamestnávateľa predloženie dokumentácie, záznamov a iných podkladov potrebných na výkon
inšpekcie práce, vyžiadali od nej informácie a vysvetlenia a po zistení nedostatkov u kontrolovaného
subjektu vypracovali protokol, ktorý prerokovali so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa. Samotný
protokol z výkonu inšpekcie práce obsahujúci opis zistených skutočností, ktoré boli vyhodnotené
ako porušenie predpisov, ktoré boli predmetom kontroly, listinné dôkazy, z ktorých inšpektori práce
vychádzali, stanovisko, resp. vyjadrenie zamestnávateľa boli podkladom pre vydanie prvoinštančného
rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného. Predmetný protokol nesporne preukazoval protiprávne konanie
žalobkyne ako zamestnávateľa spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu
k menovaným zamestnancom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. v znení
účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu). Námietka žalobkyne, že výkon inšpekcie
práce (kontrola) sa uskutočnila v rozpore so správnym poriadkom a jeho zásadami, teda nie je spôsobilá
vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Správny súd v tejto súvislosti
zdôraznil, že správne konanie v predmetnej veci sa začalo až vydaním Oznámenia o začatí správneho
konania.

7. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správne orgány vychádzali iba z dôkazov, vykonaných v priebehu
inšpekcie a nevyhodnotili dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu správneho konania, t. j. výsluchy
svedkov, obsah ktorých odporuje obsahu vyjadrení, učinených v priebehu výkonu inšpekcie (zápisnice
o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, zápisnice o podaní
informácie zamestnávateľom) tvrdiac, že rozpory neboli v správnom konaní odstránené, ani túto žalobnú
námietku nebolo možné akceptovať. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov dôkazy, ktoré boli vykonané najmä na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 03.04.2017 na
základe návrhu žalobkyne, vyhodnotili, a to takým spôsobom, že ich neakceptovali a svoje stanovisko
v tejto súvislosti dostatočným spôsobom aj odôvodnili, keď konštatovali, že uvedené fyzické osoby



začali s výkonom dohodnutej práce pre účastníka konania ešte pred ich samotným prihlásením do
registra poistencov, čo potvrdzujú zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej
osoby na pracovisku zo dňa 08.07.2016 vyhotovené inšpektormi práce priamo na mieste samom
počas výkonu inšpekcie a opatrené vlastnoručnými podpismi kontrolovaných fyzických osôb, pričom
z týchto vyplýva, že uvedené osoby začali s výkonom práce pre účastníka konania už od 8.00 hod.
a pokiaľ ide o O. L., tento začal s výkonom dohodnutej práce od 9.00 hod. Tvrdenia žalobkyne, že
uvedené osoby pre žalobkyňu v predmetný deň nevykonávali žiadne práce, ale že len boli pripravení
začať pracovať, vyhodnotili ako účelové a zavádzajúce a to aj z toho dôvodu, že účastník konania k
zmene svojich pôvodných tvrdení uvedených v štádiu výkonu inšpekcie pristúpil až v rámci začatého
správneho konania, tzn. až po takmer troch mesiacoch od výkonu inšpekcie práce a navyše vykazujú
diametrálne odlišnú výpovednú hodnotu oproti skutkovým zisteniam získaným počas výkonu inšpekcie.
Prvotné podané informácie považoval správny orgán za hodnoverné a pravdivé, keďže boli podané
intuitívne bez možnosti akéhokoľvek zavádzania či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. S
touto argumentáciou sa správny súd v celom rozsahu stotožnil a zároveň na jej podporu poukazuje aj
na zápisnicu o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 08.07.2016, do ktorej O. O. v rozpore s jeho
výpoveďou na ústnom pojednávaní dňa 03.04.2017 uviedol, že menované 4 fyzické osoby vykonávajú
práce na stavbe BC Business center Rastislavova Košice oddnes 08.07.2016 cca od 9.00 hod., že
on ich tam priviezol, majú robiť pre MIP Stav, pracovné nástroje sú tiež uvedenej firmy a má s nimi
objednávku. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala jednoduchosťou týchto fyzických osôb, ktoré podpísali
nevediac čo podpisujú a že títo odpovedali iba na položené otázky a svoje odpovede nerozvíjali v zmysle
ich svedeckých výpovedí na ústnom pojednávaní, uvedené je ťažké predpokladať u O. O., ktorý mal
rovnako možnosť v priebehu inšpekcie inšpektorom ozrejmiť všetky okolnosti týkajúce sa prítomnosti
uvedených fyzických osôb na pracovisku tak, ako to učinil na ústnom pojednávaní. Z uvedeného hľadiska
je irelevantným aj tvrdenie žalobkyne, že jej konateľ v čase spisovania zápisnice o podaní informácie
zamestnávateľom pri výkone inšpekcie práce uviedol v nej uvedené skutočnosti v dôsledku svojej
neinformovanosti.

8. Žalobkyňa v žalobe argumentovala, že nie je subjektom, ktorý porušuje zákaz nelegálneho
zamestnávania, pretože sa nevyhýba plneniu daňových a odvodových povinností voči štátu,
objekt chránený zákonom nebol zasiahnutý a pre posúdenie vzniknutej situácie ako nelegálneho
zamestnávania chýba materiálna stránka vytýkaného správneho deliktu, pretože legitímne sledovaný
cieľ a účel dotknutej právnej úpravy nebol nijako narušený. Aj túto námietku žalobkyne vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil so záverom žalovaného aj prvoinštančného správneho
orgánu, že žalobkyňa tým, že dňa 08.07.2016 využívala závislú prácu zamestnancov, s ktorými mala
založený pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 07.07.2016, resp.
08.07.2016 so začiatkom výkonu práce dňa 08.07.2016, nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči
Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, keďže ich nenahlásila do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začiatkom výkonu činnosti, ale ich preukázateľne
nahlásila, a to v prípade F. K. dňa 08.07.2016 až o 11.26 hod., O. L. 08.07.2016 až o 11.26 hod.,
A. K. dňa 08.07.2016 až o 10.19 hod. a J. L. dňa 08.07.2016 o 10.19 hod., teda až po začatí
výkonu dohodnutej práce týmito fyzickými osobami, naplnila svojím konaním znaky skutkovej podstaty
nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a porušila tak zákaz
nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., t. j. spáchala správny delikt, za
ktorý jej orgán verejnej správy bol povinný uložiť sankciu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z. Skutočnosť, že žalobkyňa si splnila túto zákonom stanovenú povinnosť neskôr, ani dôvody
alebo okolnosti, pre ktoré menované osoby do registra poistencov v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod
1. zák. č. 461/2003 Z.z. neprihlásila v lehote stanovenej v danom ustanovení nemôže ovplyvniť záver
žalovaného, že žalobkyňa svojím konaním naplnila definíciu nelegálneho zamestnávania, t. j. porušila
zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýto výklad by bol v rozpore s textom právnej normy. Pokiaľ
žalobkyňa argumentovala, že zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať s ohľadom na skutočný
účel zákona a nie čisto formalisticky, správny súd uviedol, že žalovaný takýmto spôsobom postupoval
a vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam preskúmavaného prípadu správne posúdil konanie
žalobkyne ako nelegálne zamestnávanie.

9. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zákon č. 82/2005 Z.z.
neumožňuje orgánu verejnej správy skúmať, či bol objekt ochrany zasiahnutý, t. j. či došlo alebo nedošlo
k ukráteniu na poistnom. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom
o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe



objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje
povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho
korektívu správneho deliktu. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri
posudzovaní zisteného porušenia právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k
spáchaniu správneho deliktu došlo vrátane zavinenia. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej
sankcie.

10. Žalobkyni bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta vo výške 8.000 €. Podľa
názoru správneho súdu výška pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená blízko dolnej hranice stanovenej
sadzby je primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobkyne a následkov, ktoré z tohto porušenia
vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú.
Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností.

11. Podľa názoru správneho súdu správne orgány pri jej ukladaní zohľadnili všetky zákonom stanovené
kritériá, ktoré má na mysli § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj
účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Pri jej ukladaní zohľadnili,
že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinností s prihliadnutím
na závažnosť sociálnych dopadov na zamestnancov a prihliadli na to, že toto protiprávne konanie
trvalo iba krátky čas, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka
konania a predmetný nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Úvahy správneho orgánu o
výške pokuty sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správne orgány nevybočili z medzí
správneho uváženia, ani ho nezneužili. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu,
ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobkyni, ale musí mať silu odradiť nezákonného postupu aj
nositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci
významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej
sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu
zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.

12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

III.
Konanie na kasačnom súde

13. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f,), g), h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie.

14. Sťažovateľka namietala neaplikáciu základných trestných zásad na konanie o správnych deliktoch.
Namietala aj nevyvrátenie tvrdení, že vyslúchané osoby nepracovali a len čakali na pokyn na pridelenie
práce. Ďalšie námietky sa týkali nevysporiadania sa krajského súdu so všetkými žalobnými námietkami
sťažovateľky. Sťažovateľka sa nestotožnila ani s odôvodnením výšky uloženej pokuty, ktoré považuje
za nešpecifické, všeobecné a nesprávne.

15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti



ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2020 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutí
správnych orgánov o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania
súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu
účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si
ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľkou a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté
v administratívnom spise.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
.
19. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenie zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

23. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch inštancií postupovali
v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok
skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou
relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto
krajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľky zamietol.

24. Teória správneho práva hmotného vymedzuje správny delikt ako protiprávne konanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu
ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky,



medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým
správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest).

25. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil prečo ukladá sankciu a súčasne odôvodnil aj jej
výšku. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán
náležitým spôsobom odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo
základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa
názoru kasačného súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému
správnemu deliktu. V danom prípade v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
správny orgán mohol uložiť pokutu od 2.000 € až do výšky 200.000 €, pričom v prípade nelegálneho
zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000 €. V danom prípade prvoinštančný
správny orgán uložil pokutu vo výške 8.000,- €, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu.
Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom
na uvedené považuje rovnako ako krajský súd aj kasačný súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu i
dostatočne správnymi orgánmi odôvodnenú, a to v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.

26. Kasačný súd tiež skúmal, či neskorší právny predpis neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by pre
sťažovateľku umožňovala uloženie inej, priaznivejšej sankcie, alebo či vôbec je v čase rozhodovania
skutok kladený sťažovateľke za vinu protiprávnym činom. Na túto skutočnosť sú povinné správne orgány
prihliadať počas celého správneho konania (aj odvolacieho); rovnako to platí pre správne súdy. Tiež
na tomto mieste kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
120/2010 zo dňa 12. mája 2010, v zmysle ktorého každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej
právnej normy a ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať.

27. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že oproti právnemu stavu ku dňu rozhodovania
prvoinštančného správneho orgánu (14.08.2017) i žalovaného (08.11.2017) došlo s účinnosťou od
01.01.2018 k zmene v tom, že § 7ca zákona č. 82/2005 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 bod b) zákona
č. 82/2005 Z.z. v prospech zamestnávateľov predĺžilo lehotu na prihlásenie zamestnanca do registra
sociálneho poistenia, a teda lehotu, od ktorej sa výkon závislej činnosti bez prihlásenia do príslušného
registra považuje za nelegálne zamestnávanie, na 7 dní od vzniku zákonnej povinnosti s tým, že v
prípade ak kontrola začala pred uplynutím sedemdňovej lehoty, pre zabezpečenie beztrestnosti musí k
prihláseniu dôjsť pred začatím tejto kontroly.

28. Z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nesporne vyplýva, že na účely skúmania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
je žiaduce eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a
štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne a vylúčiť prípady, keď
zamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil
len s malým oneskorením.

29. V predmetnej veci mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľka dňa 08.07.2016 o 09:45
hod. v čase kontroly využívala závislú prácu štyroch fyzických osôb F. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí
pre ňu vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center. Menovaní
mali so sťažovateľkou založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti zo
dňa 08.07.2016 a A. K.Č. zo dňa 07.07.2016, pracovnoprávny vzťah začínal dňa 08.07.2016, pričom
sťažovateľka si nesplnila včas oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, čo je porušením § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti
voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané elektronickým výpisom z registra
Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že F. K. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa
08.07.2016 o 11:26 hod., A. K. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10:19
hod., O. L.X. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 11:26 hod. a J.Š. L. bol
prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10:19 hod., teda až po začatí výkonu práce
a po začatí kontroly. Na sťažovateľku preto nebolo možné aplikovať novelou zavedené posunutie hranice
administratívnej zodpovednosti za správny delikt.



30. V súvislosti s uvedenými kasačnými dôvodmi kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť
sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sa v podstate neodlišovala od dôvodov podanej žaloby
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s relevantnými dôvodmi ktorej sa krajský súd v
dostatočnom rozsahu vysporiadal, pričom jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný
súd za vecne správne. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil
nedostatky právneho posúdenia, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.

31. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že sťažovateľka
nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi
verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností
napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne
a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa
podrobne zaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s
ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Kasačný súd má rovnako za
nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej
veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v
plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym
posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení
Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

32. Prioritne kasačný súd musí vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, že správnymi orgánmi bolo
jednoznačne preukázané, že sťažovateľka ako zamestnávateľ využívala závislú prácu fyzických osôb
F. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí pre zamestnávateľa dňa 08.07.2016 o 09:45 hod. vykonávali zemné
a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center, mali s ňou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti) a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou v
Sociálnej poisťovni bolo zistené, že fyzická osoba F. K. bol zamestnávateľom prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 11:26 hod., A. K. bol zamestnávateľom prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 10:19 hod., O. L. bol zamestnávateľom prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 11:26 hod. a J. L. bol zamestnávateľom prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 10:19 hod. Správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci
vychádzali z viacerých dôkazov, a to zo Zápisníc o podaní informácie, z dohôd o pracovnej činnosti, ako
aj z výpisov z registra Sociálnej poisťovne. Z takto získaných dôkazov považuje aj kasačný súd skutkový
stav za náležite zistený a preukázaný a správne orgány dospeli k správnemu záveru, že zo strany
sťažovateľky došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

33. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom
delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať
„analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu,
voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené
v Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. To však neznamená, že
povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa
ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, čo je povinnosťou len orgánov činných v trestnom
konaní. Po preskúmaní danej veci kasačný súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
alebo k nerešpektovaniu zásad trestania.

34. Nemožno uprieť právnemu zástupcovi sťažovateľky, že v kasačnej sťažnosti použil značné množstvo
argumentácie, ale kasačný súd zdôrazňuje, že podstatnými okolnosťami sú 1/ skutočnosť, že F. K., A.
K., O. L. a J. L. vykonávali v čase kontroly Inšpektorátu práce závislú prácu pre sťažovateľku 2/ títo
pracovníci neboli v čase výkonu kontroly sťažovateľkou prihlásení do registra Sociálnej poisťovne, 3/
sama sťažovateľka ich tam preukázateľne prihlásila až dodatočne po začatí kontroly.

35. Správnosť žiadnej z týchto skutočností nebola relevantne spochybnená. Námietky týkajúce sa
výsluchu svedkov - kontrolovaných pracovníkov sú irelevantné, pretože tí sa k otázke prihlásenia do



registra Sociálnej poisťovne nevyjadrovali, podstatné pre rozhodnutie boli listinné dôkazy a záznamy
v Sociálnej poisťovni produkované žalovaným, resp. na základe jeho konania. Dodatok protokolu
neobsahoval žiadne zásadné skutočnosti spochybňujúce existenciu či preukaznosť vyššie uvedených
skutočností a dôkazov zásadných pre záver o preukázaní spáchania správneho deliktu sťažovateľkou.

36. K ďalším námietkam sťažovateľky kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne
zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľky a vyvodil správne skutkové aj právne
závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti
preskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.

37. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom a ani námietky sťažovateľky uvádzané v kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku
neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani
Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia
§ 461 S.s.p.

38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a
analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.