{"guid": "033131c9-1e1f-4542-950b-2ea6971b2658:acad814e-6875-44dc-997b-7d9fd5d87c61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1", "spisova_znacka": "10Asan/17/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2019 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 10Asan/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1", "identifikacne_cislo": "7018200014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acad814e-6875-44dc-997b-7d9fd5d87c61", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/17/2019\n7018200014\n30. 06. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:7018200014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobkyne (sťažovateľky) MIP STAV, s.r.o., so sídlom Školská 174/57, 044 11 Trstené pri Hornáde, IČO:\n31 682 715, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., so sídlom Cimborkova 13,\n040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01\nKošice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017\nzo dňa 8. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 7S/4/2018-52 zo dňa 24. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Košice, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 444/16/O-2 zo dňa\n14.08.2017 uložil žalobkyni pokutu vo výške 8.000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006\nZ.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 125/2006 Z.z.“) za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod\n4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne:\n§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že\ndňa 08.07.2016 o 09.45 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb F. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí\npre ňu vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center, Južná trieda\n117, Košice a mali s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohody o\npracovnej činnosti a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č.\n461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou bolo zistené, že F. K. bol\nprihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 11.26 hod., A. K. bol prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10.19 hod., O. L. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne\ndňa 08.07.2016 o 11.26 hod., J. L.X. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o\n10.19 hod.\n\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017 zo\ndňa 08.11.2017 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a tiež konanie, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v\nsúlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.\nV správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny\nprávny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej\nstránke. Žalovaný sa podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými\nnámietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym\naplikovaním na prejednávaný prípad.\n5. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel krajský súd k záveru,\nže argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol\njej odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie potvrdil. V konaní bolo\ndostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol\nšpecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvej inštancie i žalovaného.\n6. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov vykonaných v tzv. predsprávnom\nkonaní, t. j. v priebehu výkonu inšpekcie, keďže podľa jej názoru realizovaná kontrola dňa 08.07.2016\nani priebehom, ani výsledkom nezodpovedala správnemu poriadku, ani jeho základným zásadám,\nani čl. 6 Dohovoru a ani čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto dôkazy získané počas\nkontroly nemôžu byť podkladom pre uloženie pokuty, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nKrajský súd poukázal na to, že výkon inšpekcie práce sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku.\nUstanovenia správneho poriadku sa vzťahujú len na konanie špecifikované v § 21 ods. 3 veta\nprvá zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektori práce v preskúmavanom prípade postupovali pri výkone\ninšpekcie práce v súlade s ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z., vyžiadali od žalobkyne ako\nzamestnávateľa predloženie dokumentácie, záznamov a iných podkladov potrebných na výkon\ninšpekcie práce, vyžiadali od nej informácie a vysvetlenia a po zistení nedostatkov u kontrolovaného\nsubjektu vypracovali protokol, ktorý prerokovali so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa. Samotný\nprotokol z výkonu inšpekcie práce obsahujúci opis zistených skutočností, ktoré boli vyhodnotené\nako porušenie predpisov, ktoré boli predmetom kontroly, listinné dôkazy, z ktorých inšpektori práce\nvychádzali, stanovisko, resp. vyjadrenie zamestnávateľa boli podkladom pre vydanie prvoinštančného\nrozhodnutia i rozhodnutia žalovaného. Predmetný protokol nesporne preukazoval protiprávne konanie\nžalobkyne ako zamestnávateľa spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu\nk menovaným zamestnancom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. v znení\núčinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu). Námietka žalobkyne, že výkon inšpekcie\npráce (kontrola) sa uskutočnila v rozpore so správnym poriadkom a jeho zásadami, teda nie je spôsobilá\nvyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Správny súd v tejto súvislosti\nzdôraznil, že správne konanie v predmetnej veci sa začalo až vydaním Oznámenia o začatí správneho\nkonania.\n7. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správne orgány vychádzali iba z dôkazov, vykonaných v priebehu\ninšpekcie a nevyhodnotili dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu správneho konania, t. j. výsluchy\nsvedkov, obsah ktorých odporuje obsahu vyjadrení, učinených v priebehu výkonu inšpekcie (zápisnice\no podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, zápisnice o podaní\ninformácie zamestnávateľom) tvrdiac, že rozpory neboli v správnom konaní odstránené, ani túto žalobnú\nnámietku nebolo možné akceptovať. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov dôkazy, ktoré boli vykonané najmä na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 03.04.2017 na\nzáklade návrhu žalobkyne, vyhodnotili, a to takým spôsobom, že ich neakceptovali a svoje stanovisko\nv tejto súvislosti dostatočným spôsobom aj odôvodnili, keď konštatovali, že uvedené fyzické osoby\n\nzačali s výkonom dohodnutej práce pre účastníka konania ešte pred ich samotným prihlásením do\nregistra poistencov, čo potvrdzujú zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej\nosoby na pracovisku zo dňa 08.07.2016 vyhotovené inšpektormi práce priamo na mieste samom\npočas výkonu inšpekcie a opatrené vlastnoručnými podpismi kontrolovaných fyzických osôb, pričom\nz týchto vyplýva, že uvedené osoby začali s výkonom práce pre účastníka konania už od 8.00 hod.\na pokiaľ ide o O. L., tento začal s výkonom dohodnutej práce od 9.00 hod. Tvrdenia žalobkyne, že\nuvedené osoby pre žalobkyňu v predmetný deň nevykonávali žiadne práce, ale že len boli pripravení\nzačať pracovať, vyhodnotili ako účelové a zavádzajúce a to aj z toho dôvodu, že účastník konania k\nzmene svojich pôvodných tvrdení uvedených v štádiu výkonu inšpekcie pristúpil až v rámci začatého\nsprávneho konania, tzn. až po takmer troch mesiacoch od výkonu inšpekcie práce a navyše vykazujú\ndiametrálne odlišnú výpovednú hodnotu oproti skutkovým zisteniam získaným počas výkonu inšpekcie.\nPrvotné podané informácie považoval správny orgán za hodnoverné a pravdivé, keďže boli podané\nintuitívne bez možnosti akéhokoľvek zavádzania či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. S\ntouto argumentáciou sa správny súd v celom rozsahu stotožnil a zároveň na jej podporu poukazuje aj\nna zápisnicu o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 08.07.2016, do ktorej O. O. v rozpore s jeho\nvýpoveďou na ústnom pojednávaní dňa 03.04.2017 uviedol, že menované 4 fyzické osoby vykonávajú\npráce na stavbe BC Business center Rastislavova Košice oddnes 08.07.2016 cca od 9.00 hod., že\non ich tam priviezol, majú robiť pre MIP Stav, pracovné nástroje sú tiež uvedenej firmy a má s nimi\nobjednávku. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala jednoduchosťou týchto fyzických osôb, ktoré podpísali\nnevediac čo podpisujú a že títo odpovedali iba na položené otázky a svoje odpovede nerozvíjali v zmysle\nich svedeckých výpovedí na ústnom pojednávaní, uvedené je ťažké predpokladať u O. O., ktorý mal\nrovnako možnosť v priebehu inšpekcie inšpektorom ozrejmiť všetky okolnosti týkajúce sa prítomnosti\nuvedených fyzických osôb na pracovisku tak, ako to učinil na ústnom pojednávaní. Z uvedeného hľadiska\nje irelevantným aj tvrdenie žalobkyne, že jej konateľ v čase spisovania zápisnice o podaní informácie\nzamestnávateľom pri výkone inšpekcie práce uviedol v nej uvedené skutočnosti v dôsledku svojej\nneinformovanosti.\n8. Žalobkyňa v žalobe argumentovala, že nie je subjektom, ktorý porušuje zákaz nelegálneho\nzamestnávania, pretože sa nevyhýba plneniu daňových a odvodových povinností voči štátu,\nobjekt chránený zákonom nebol zasiahnutý a pre posúdenie vzniknutej situácie ako nelegálneho\nzamestnávania chýba materiálna stránka vytýkaného správneho deliktu, pretože legitímne sledovaný\ncieľ a účel dotknutej právnej úpravy nebol nijako narušený. Aj túto námietku žalobkyne vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil so záverom žalovaného aj prvoinštančného správneho\norgánu, že žalobkyňa tým, že dňa 08.07.2016 využívala závislú prácu zamestnancov, s ktorými mala\nzaložený pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 07.07.2016, resp.\n08.07.2016 so začiatkom výkonu práce dňa 08.07.2016, nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči\nSociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, keďže ich nenahlásila do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začiatkom výkonu činnosti, ale ich preukázateľne\nnahlásila, a to v prípade F. K. dňa 08.07.2016 až o 11.26 hod., O. L. 08.07.2016 až o 11.26 hod.,\nA. K. dňa 08.07.2016 až o 10.19 hod. a J. L. dňa 08.07.2016 o 10.19 hod., teda až po začatí\nvýkonu dohodnutej práce týmito fyzickými osobami, naplnila svojím konaním znaky skutkovej podstaty\nnelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a porušila tak zákaz\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., t. j. spáchala správny delikt, za\nktorý jej orgán verejnej správy bol povinný uložiť sankciu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.\n125/2006 Z.z. Skutočnosť, že žalobkyňa si splnila túto zákonom stanovenú povinnosť neskôr, ani dôvody\nalebo okolnosti, pre ktoré menované osoby do registra poistencov v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod\n1. zák. č. 461/2003 Z.z. neprihlásila v lehote stanovenej v danom ustanovení nemôže ovplyvniť záver\nžalovaného, že žalobkyňa svojím konaním naplnila definíciu nelegálneho zamestnávania, t. j. porušila\nzákaz nelegálneho zamestnávania. Takýto výklad by bol v rozpore s textom právnej normy. Pokiaľ\nžalobkyňa argumentovala, že zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať s ohľadom na skutočný\núčel zákona a nie čisto formalisticky, správny súd uviedol, že žalovaný takýmto spôsobom postupoval\na vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam preskúmavaného prípadu správne posúdil konanie\nžalobkyne ako nelegálne zamestnávanie.\n9. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zákon č. 82/2005 Z.z.\nneumožňuje orgánu verejnej správy skúmať, či bol objekt ochrany zasiahnutý, t. j. či došlo alebo nedošlo\nk ukráteniu na poistnom. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom\no inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe\n\nobjektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje\npovinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho\nkorektívu správneho deliktu. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri\nposudzovaní zisteného porušenia právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k\nspáchaniu správneho deliktu došlo vrátane zavinenia. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej\nsankcie.\n10. Žalobkyni bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta vo výške 8.000 €. Podľa\nnázoru správneho súdu výška pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená blízko dolnej hranice stanovenej\nsadzby je primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobkyne a následkov, ktoré z tohto porušenia\nvyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú.\nZároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností.\n11. Podľa názoru správneho súdu správne orgány pri jej ukladaní zohľadnili všetky zákonom stanovené\nkritériá, ktoré má na mysli § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj\núčel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Pri jej ukladaní zohľadnili,\nže porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinností s prihliadnutím\nna závažnosť sociálnych dopadov na zamestnancov a prihliadli na to, že toto protiprávne konanie\ntrvalo iba krátky čas, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka\nkonania a predmetný nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Úvahy správneho orgánu o\nvýške pokuty sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správne orgány nevybočili z medzí\nsprávneho uváženia, ani ho nezneužili. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu,\nktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobkyni, ale musí mať silu odradiť nezákonného postupu aj\nnositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci\nvýznamu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej\nsankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu\nzložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania\nnárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n13. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f,), g), h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľka namietala neaplikáciu základných trestných zásad na konanie o správnych deliktoch.\nNamietala aj nevyvrátenie tvrdení, že vyslúchané osoby nepracovali a len čakali na pokyn na pridelenie\npráce. Ďalšie námietky sa týkali nevysporiadania sa krajského súdu so všetkými žalobnými námietkami\nsťažovateľky. Sťažovateľka sa nestotožnila ani s odôvodnením výšky uloženej pokuty, ktoré považuje\nza nešpecifické, všeobecné a nesprávne.\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\n\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2020 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutí\nsprávnych orgánov o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľkou a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté\nv administratívnom spise.\n18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\n.\n19. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n20. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je\npovinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenie zamestnanca\npodľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti\na zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej\ndohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto\npoistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň\nnasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch\nuvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).\n23. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch inštancií postupovali\nv danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľky zamietol.\n24. Teória správneho práva hmotného vymedzuje správny delikt ako protiprávne konanie fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu\nustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky,\n\nmedzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým\nsprávnym deliktom konkrétnu sankciu (trest).\n25. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil prečo ukladá sankciu a súčasne odôvodnil aj jej\nvýšku. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán\nnáležitým spôsobom odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo\nzákladných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa\nnázoru kasačného súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému\nsprávnemu deliktu. V danom prípade v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.\nsprávny orgán mohol uložiť pokutu od 2.000 € až do výšky 200.000 €, pričom v prípade nelegálneho\nzamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000 €. V danom prípade prvoinštančný\nsprávny orgán uložil pokutu vo výške 8.000,- €, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.\nUložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu.\nUložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných\npovinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom\nna uvedené považuje rovnako ako krajský súd aj kasačný súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu i\ndostatočne správnymi orgánmi odôvodnenú, a to v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.\n26. Kasačný súd tiež skúmal, či neskorší právny predpis neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by pre\nsťažovateľku umožňovala uloženie inej, priaznivejšej sankcie, alebo či vôbec je v čase rozhodovania\nskutok kladený sťažovateľke za vinu protiprávnym činom. Na túto skutočnosť sú povinné správne orgány\nprihliadať počas celého správneho konania (aj odvolacieho); rovnako to platí pre správne súdy. Tiež\nna tomto mieste kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n120/2010 zo dňa 12. mája 2010, v zmysle ktorého každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej\nprávnej normy a ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať.\n27. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že oproti právnemu stavu ku dňu rozhodovania\nprvoinštančného správneho orgánu (14.08.2017) i žalovaného (08.11.2017) došlo s účinnosťou od\n01.01.2018 k zmene v tom, že § 7ca zákona č. 82/2005 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 bod b) zákona\nč. 82/2005 Z.z. v prospech zamestnávateľov predĺžilo lehotu na prihlásenie zamestnanca do registra\nsociálneho poistenia, a teda lehotu, od ktorej sa výkon závislej činnosti bez prihlásenia do príslušného\nregistra považuje za nelegálne zamestnávanie, na 7 dní od vzniku zákonnej povinnosti s tým, že v\nprípade ak kontrola začala pred uplynutím sedemdňovej lehoty, pre zabezpečenie beztrestnosti musí k\nprihláseniu dôjsť pred začatím tejto kontroly.\n28. Z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov nesporne vyplýva, že na účely skúmania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\nje žiaduce eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a\nštátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne a vylúčiť prípady, keď\nzamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil\nlen s malým oneskorením.\n29. V predmetnej veci mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľka dňa 08.07.2016 o 09:45\nhod. v čase kontroly využívala závislú prácu štyroch fyzických osôb F. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí\npre ňu vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center. Menovaní\nmali so sťažovateľkou založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti zo\ndňa 08.07.2016 a A. K.Č. zo dňa 07.07.2016, pracovnoprávny vzťah začínal dňa 08.07.2016, pričom\nsťažovateľka si nesplnila včas oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, čo je porušením § 3 ods.\n2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti\nvoči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané elektronickým výpisom z registra\nSociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že F. K. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa\n08.07.2016 o 11:26 hod., A. K. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10:19\nhod., O. L.X. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 11:26 hod. a J.Š. L. bol\nprihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 o 10:19 hod., teda až po začatí výkonu práce\na po začatí kontroly. Na sťažovateľku preto nebolo možné aplikovať novelou zavedené posunutie hranice\nadministratívnej zodpovednosti za správny delikt.\n\n30. V súvislosti s uvedenými kasačnými dôvodmi kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sa v podstate neodlišovala od dôvodov podanej žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s relevantnými dôvodmi ktorej sa krajský súd v\ndostatočnom rozsahu vysporiadal, pričom jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný\nsúd za vecne správne. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil\nnedostatky právneho posúdenia, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.\n31. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že sťažovateľka\nnevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi\nverejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne\na dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa\npodrobne zaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s\nktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Kasačný súd má rovnako za\nnesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej\nveci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v\nplnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym\nposúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení\nSprávneho poriadku ani iného právneho predpisu.\n32. Prioritne kasačný súd musí vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, že správnymi orgánmi bolo\njednoznačne preukázané, že sťažovateľka ako zamestnávateľ využívala závislú prácu fyzických osôb\nF. K., A. K., O. L. a J. L., ktorí pre zamestnávateľa dňa 08.07.2016 o 09:45 hod. vykonávali zemné\na čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center, mali s ňou založený pracovnoprávny\nvzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti) a nesplnila povinnosť podľa osobitného\npredpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou v\nSociálnej poisťovni bolo zistené, že fyzická osoba F. K. bol zamestnávateľom prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 11:26 hod., A. K. bol zamestnávateľom prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 10:19 hod., O. L. bol zamestnávateľom prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 11:26 hod. a J. L. bol zamestnávateľom prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne dňa 08.07.2016 až o 10:19 hod. Správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci\nvychádzali z viacerých dôkazov, a to zo Zápisníc o podaní informácie, z dohôd o pracovnej činnosti, ako\naj z výpisov z registra Sociálnej poisťovne. Z takto získaných dôkazov považuje aj kasačný súd skutkový\nstav za náležite zistený a preukázaný a správne orgány dospeli k správnemu záveru, že zo strany\nsťažovateľky došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.\n33. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom\ndelikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať\n„analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu,\nvoči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené\nv Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. To však neznamená, že\npovinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa\nustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, čo je povinnosťou len orgánov činných v trestnom\nkonaní. Po preskúmaní danej veci kasačný súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k porušeniu\nalebo k nerešpektovaniu zásad trestania.\n34. Nemožno uprieť právnemu zástupcovi sťažovateľky, že v kasačnej sťažnosti použil značné množstvo\nargumentácie, ale kasačný súd zdôrazňuje, že podstatnými okolnosťami sú 1/ skutočnosť, že F. K., A.\nK., O. L. a J. L. vykonávali v čase kontroly Inšpektorátu práce závislú prácu pre sťažovateľku 2/ títo\npracovníci neboli v čase výkonu kontroly sťažovateľkou prihlásení do registra Sociálnej poisťovne, 3/\nsama sťažovateľka ich tam preukázateľne prihlásila až dodatočne po začatí kontroly.\n35. Správnosť žiadnej z týchto skutočností nebola relevantne spochybnená. Námietky týkajúce sa\nvýsluchu svedkov - kontrolovaných pracovníkov sú irelevantné, pretože tí sa k otázke prihlásenia do\n\nregistra Sociálnej poisťovne nevyjadrovali, podstatné pre rozhodnutie boli listinné dôkazy a záznamy\nv Sociálnej poisťovni produkované žalovaným, resp. na základe jeho konania. Dodatok protokolu\nneobsahoval žiadne zásadné skutočnosti spochybňujúce existenciu či preukaznosť vyššie uvedených\nskutočností a dôkazov zásadných pre záver o preukázaní spáchania správneho deliktu sťažovateľkou.\n36. K ďalším námietkam sťažovateľky kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľky a vyvodil správne skutkové aj právne\nzávery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.\n37. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je v súlade\nso zákonom a ani námietky sťažovateľky uvádzané v kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku\nneboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom\nuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia\n§ 461 S.s.p.\n38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}