{"guid": "0f02c72f-15a2-4572-9e6b-7a804c38932b:6a4c0a6f-15b8-4a53-81d1-1cd22fab007b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1", "spisova_znacka": "10Asan/13/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/13/2019 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 10Asan/13/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1", "identifikacne_cislo": "7017200879", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a4c0a6f-15b8-4a53-81d1-1cd22fab007b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/13/2019\n7017200879\n30. 06. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:7017200879.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nTomáš Szilárdi - MALTON, s miestom podnikania Kurská 8, Košice, IČO: 14301237, zastúpeného\nJUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom Tichá 18, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát\npráce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:\nOPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 zo 4. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/106/2017-89 z 12. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 7S/106/2017-89 z 12. decembra 2018 Krajský súd v Košiciach podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 zo 4. septembra 2017, ktorým žalovaný zmenil výrok\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, Inšpektorátu práce Košice, č.: 281/14/O-1 z 9. mája\n2017 tak, že podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a\ndoplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi\npokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedených v § 2 ods. 1 písm.\na) štvrtom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.\n2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ dňa 11. septembra\n2014 o 10.05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T. a L. B., ktoré pre neho ako zamestnávateľa\nvykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku V. a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah\npodľa Zákonníka práce.\n2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že v dňoch 11., 19., 22. a 23. septembra 2014\nvykonal inšpektorát práce u žalobcu na pracovisku v Košiciach, V. inšpekciu práce zameranú na kontrolu\ndodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré boli inšpektorátom práce zdokumentované v\nProtokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-313-32-1.2/P- A25-14 z 23. septembra 2014, ktorý bol\nprerokovaný so zamestnávateľom dňa 23. septembra 2014, ktorý k protokolu podal vyjadrenie: „V\nbudúcnosti sa tento skutok nebude opakovať.“\n\n3. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 281/14/O z 13. novembra\n2014 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,\npričom žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2042, O-554/2014 z 8. januára\n2015 uvedené rozhodnutie potvrdil. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.\nzn. 6S/14/2015 z 11. júna 2015 rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci nebolo správnym orgánom nariadené\nústne pojednávanie.\n4. Správny orgán prvého stupňa pokračoval v konaní vedenom proti žalobcovi, ktorého listom z 10.\njanuára 2017 opätovne vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj na\npredloženie ďalších listinných dôkazov, prípadne návrhu na doplnenie dokazovania. Zároveň ho prizval\nna ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolané dotknuté osoby - L. B., E. T. a U. T.. Prvostupňový\nsprávny orgán na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 3. februára 2017 vypočul žalobcu za prítomnosti\njeho splnomocneného zástupcu. Na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 25. apríla 2017, predmetom\nktorého bol výsluch svedkov E. T. a U. T., kládol týmto svedkom spoločne s účastníkom konania otázky.\nPo vykonaní týchto procesných úkonov rozhodnutím č.: 281/14/O-1 z 9. mája 2017 Inšpektorát práce\nKošice uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur.\n5. Žalovaný po zhodnotení skutkového ako aj právneho stavu dospel k záveru, že v konaní pred\nsprávnym orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v pozícii fyzickej osoby\n- podnikateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 s poukazom na §\n2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z obsahu spisu zistil, že\nfyzické osoby E. T. a L. B. v čase výkonu inšpekcie práce dňa 11. septembra 2014 o 10.05 hod.\nna pracovisku v Košiciach, V. vykonávali osobne, pre účastníka konania a za dohodnutú odmenu\npomocné stavebné práce, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho pracovnoprávny vzťah medzi oboma zmluvnými stranami. Takéto konštatovanie vychádza z viacerých dokladov, z\nktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na kontrolovanom pracovisku (zachytená napr.\nv protokole), ale aj skutočnosť, že tieto fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu tak, ako\nto skonštatoval aj správny orgán prvého stupňa. Žalovaný poukázal na zápisnice o podaní informácie\no vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11. septembra 2014, v ktorých\nobidvaja menovaní po poučení zhodne uviedli a svojim podpisom aj potvrdili, že na kontrolovanej\nprevádzke pracujú dňa 11. septembra 2014 ako pomocní robotníci už od 08.00 hod., resp. 08.30 hod.,\na to na základe ústnej dohody so žalobcom za odmenu vo výške cca 3 eurá na hodinu, resp. 2,20 eura\nna hodinu, pričom L. B. tiež dodal, že práca spočíva v upratovaní sutín, a že robí na skúšku.\n6. Žalovaný konštatoval, že znaky závislej práce (definovanej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce) boli vo veci\nnaplnené, pretože tak L. B., ako aj E. T. pre žalobcu vykonávali prácu, ktorá bola činnosťou realizovanou\nosobne zamestnancami pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa (na základe ústnej dohody\nso žalobcom), v jeho mene (tu odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že obaja menovaní boli v\nrozhodujúcom čase činní spoločne s ďalším zamestnancom žalobcu - T. M., čo dokazuje, že išlo o\npracovisko žalobcu, a teda o výkon práce v jeho mene a na jeho účet), v pracovnom čase určenom\nzamestnávateľom a za dohodnutú odmenu.\n7. Výkon nelegálnej práce považoval žalovaný za preukázaný, a to napriek odlišnej výpovedi E. T.\nna ústnom pojednávaní. Vychádzal najmä z jeho výpovede, ktorú po poučení poskytol inšpektorom\npráce dňa 11. septembra 2014, z ktorej explicitne vyplýva, že na kontrolovanej stavbe pracuje ako\npomocný robotník od 11. septembra 2014 od 8.30 hod. pre MALTON KE, a to na základe dohody s\nmajiteľom (žalobcom). Takáto výpoveď bola poskytnutá dotknutou osobou spontánne po tom, čo bola\ninšpektormi práce požiadaná o vysvetlenie dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu a preto jej\npodľa žalovaného možno logicky pripisovať vyššiu dôkaznú silu ako výpovedi na ústnom pojednávaní,\nktoré sa uskutočnilo so značným časovým odstupom (až dňa 25. apríla 2017). Žalovaný poukázal tiež na\nto, že pri kontrole dňa 11. septembra 2014 boli inšpektori práce svedkami výkonu práce troch osôb - E. T.,\nT. M. (s ktorým žalobca preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu) a L. B., ktorý vo svojej výpovedi\ninšpektorom práce uviedol, že pracuje ako pomocný robotník pri upratovaní sutín. Túto skutočnosť\n(nakladanie sutín na ulici V. v Košiciach B. a T.) potvrdil aj samotný žalobca v zápisnici z ústneho\npojednávania dňa 3. februára 2017. Žalovaný uviedol, že všetky zhromaždené dôkazy hodnotené vo\nvzájomnej súvislosti potvrdzujú záver o nelegálnom zamestnávaní E. T., ktorý pokladá za vecne správny,\nskutkovo i právne podložený.\n\n8. Žalovaný poukázal na to, že Inšpektorát práce rešpektoval právny názor súdu vyslovený v zrušujúcom\nrozsudku a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul nielen žalobcu za prítomnosti jeho\nsplnomocneného zástupcu, ale aj dve predvolané osoby (E. T. a U. T.), vo vzťahu ku ktorým žalobcovi\numožnil realizovať jeho právo vyplývajúce mu z § 21 ods. 2 správneho poriadku. Všetky predvolania\nadresované druhej dotknutej osobe, L. B., sa inšpektorátu práce vrátili ako nedoručiteľné, a preto pred\nsprávnym orgánom vypočutý na pojednávaní nebol. Inšpektorát práce podľa názoru žalovaného takýmto\npostupom zachoval právo účastníka konania na spravodlivý proces.\n9. K zmene výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že jej podstata\nspočíva v zakotvení miesta spáchania skutku do výrokovej časti tak, aby sankcionované konanie\nnemohlo byť zameniteľné s iným. Doplnený údaj týkajúci sa miesta vyplýva tak z odôvodnenia, ako aj\nz ďalších listinných dôkazov, a preto jeho zakotvenie do výrokovej časti rozhodnutia predstavuje len\nistú formu docielenia perfektnosti vydaného aktu, ktorá sama o sebe nijako nemení skutkovú podstatu\nsankcionovaného správneho deliktu.\n10. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto je primeraná všetkým okolnostiam\nprípadu, jej výška je na spodnej hranici zákonnej sadzby, pričom vzhľadom na spôsob koncipovania §\n19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce správny orgán nemal možnosť sankciu neuložiť.\n11. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov dospel k\nzáveru o ich zákonnosti. V odôvodnení rozsudku uviedol, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave nie je dôvodná. Poukázal najmä na obsahy zápisníc o podaní informácií o vysvetlení\ndôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku žalobcu, v ktorých L. B. výslovne uviedol: „na ul. V. ako\npomocný robotník - pratanie sutín. Na tejto práci som sa dohodol s p. F.. Dnes tu pracujem cca od 8.00\nhod. Dohodli sme sa na odmene cca 2,20 eur/hod. Zatiaľ sme sa na tejto práci dohodli len ústne - na\nskúšku“ a E. T. výslovne uviedol: „Na stavbe V., Ke Ťahanovce pracujem ako pomocný robotník od 11.\nseptembra 2014 od 8.30 hod pre Malton Ke. Dohodol som sa s p. Z. F., majiteľom, na odmene okolo\n3 eur/hod. Nemám ešte podpísanú dohodu“. Označeným fyzickým osobám bolo poskytnuté potrebné\npoučenie, najmä o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce (v zmysle § 16\nods. 5 zákona o inšpekcii práce).\n12. Krajský súd v Košiciach poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci ústne\npojednávanie dňa 3. februára 2017, na ktorom bol vypočutý žalobca, ako aj pojednávanie dňa 25. apríla\n2017, na ktorom svedkyňa U. T. uviedla, že v deň kontroly tam kontrolovaní pracovníci nepracovali\nna základe dohody s ňou, ale na základe dohody s p. F.. Svedok T. vypovedal okrem iného aj to, že\nv daný deň na stavbe nebol ako zamestnanec pani T., pre ktorú pracoval už v minulosti na základe\nživnostenského listu. Z uvedených skutočností možno podľa krajského súdu vyvodiť záver, že v deň\nkontroly na pracovisku žalobcu na ulici V. v Košiciach vykonávali E. T. a L. B. práce v prospech žalobcu, v\npracovnom čase, za dohodnutú odmenu, pričom obaja v zápisniciach uviedli, že sa dohodli so žalobcom.\nVyjadrenie svedka T. na ústnom pojednávaní dňa 25. apríla 2017, že iba stál na chodníku, nevykonával\nžiadnu prácu a mal záujem sa so žalobcom na práci iba dohodnúť, sa javí vo vzťahu k prvotnej výpovedi\nv čase kontroly ako účelové a v rozpore so skutočným stavom veci.\n13. Krajský súd poukázal aj na rozpor medzi tvrdením žalobcu, ktorý pred správnym orgánom na ústnom\npojednávaní dňa 3. februára 2017 vypovedal, že obaja označení pracovníci pre neho pracovali iba na\nsubdodávku, ako zamestnanci pani T., a na ulici V. iba nakladali suť do vozíka a potom sa vrátili späť na\nBerlínsku ulicu, kde pracovali, a tvrdením svedka T., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 25. apríla 2017\npoprel, aby na ulici V. v deň kontroly vykonával akúkoľvek prácu. Aj uvedené svedčí o tom, že takéto\ntvrdenie žalobcu, ako aj tvrdenie tohto svedka neodráža skutočný stav udalostí, tak ako sa tieto udiali\nna pracovisku žalobcu, na ulici V. v čase kontroly inšpektormi práce. Komplexné vyhodnotenie týchto\nskutočností podľa názoru krajského súdu dáva dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru o tom,\nže tak L. B., ako aj E. T. v deň kontroly na pracovisku žalobcu pre žalobcu vykonávali závislú prácu,\nbez toho, aby so žalobcom ako zamestnávateľom mali uzatvorený pracovný pomer, prípadne dohodu\no výkone práce, resp. o pracovnej činnosti.\n14. Prvotné informácie získané od osôb prítomných na pracovisku žalobcu, podané spontánne po\nposkytnutí potrebného poučenia bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené, majú podľa názoru krajského\n\nsúdu v okolnostiach preskúmavanej veci vyššiu dôkaznú silu. Svedok E. T. síce v priebehu konania pred\nsprávnym orgánom prvého stupňa svoje tvrdenia o dôvode prítomnosti na pracovisku žalobcu zmenil,\npodľa názoru krajského súdu však tieto jeho tvrdenia nevyvracajú prvotné zistenia inšpektorov práce\na naviac ani nie sú v súlade s tvrdeniami samotného žalobcu, preto nie sú ani spôsobilé spochybniť\nskutkové závery správneho orgánu prvého stupňa a aj žalovaného.\n15. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k protokolu z 23. septembra 2014\nvýslovne uviedol, že v budúcnosti sa tento skutok nebude opakovať, čo možno vyložiť aj tak, že si\nje vedomý zisteného porušenia zákona, ktorého sa už v budúcnosti nechce dopustiť (za situácie, že\ns kontrolovanými osobami uzavrel dohody o pracovnej činnosti dňa 16. septembra 2014). V týchto\nsúvislostiach sa tvrdenie žalobcu, že kontrolované osoby vykonávali pre neho práce iba v subdodávke,\njaví podľa názoru krajského súdu ako striktne účelové, v snahe vyhnúť sa sankcii za zistené porušenie\nzákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\n16. Ako neopodstatnenú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu o porušení procesných ustanovení\nv priebehu samotného výkonu inšpekcie práce, keď ku kontrole nebol prizvaný, ako aj to, že\nkontrolovaným osobám nebolo poskytnuté potrebné poučenie o trestnosti krivej výpovede. Krajský\nsúd uviedol, že postup inšpektorov práce bol v súlade so zákonom, pretože inšpektor práce je\npovinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi\niba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade bolo pre účely\nkontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania potrebné zachytiť bezprostredné a nikým\nneovplyvnené reakcie kontrolovaných osôb, čo v prítomnosti zamestnávateľa nebolo možné, pretože\nmohlo dôjsť k ovplyvneniu, resp. skresleniu ich odpovedí. Samotné zápisnice o podaní informácie a\nvysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku boli vypracované plne v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona o inšpekcii práce a kontrolované osoby neboli v postavení svedkov. Bolo im\nposkytnuté potrebné poučenie, najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť informácie na výkon inšpekcie\npráce. Svojimi podpismi potvrdili, že poučeniu, ktoré im bolo poskytnuté porozumeli a inšpektorom\npráce poskytli aj pravdivé informácie. Podľa krajského súdu nemožno prihliadať ani na tvrdenú nižšiu\nvzdelanostnú úroveň kontrolovaných osôb vzhľadom na ich príslušnosť k rómskemu etniku, pretože z\nobsahu týchto zápisníc nevyplývajú žiadne výhrady kontrolovaných osôb proti ich obsahu, ani žiadna\nsignalizácia inšpektorov práce o takýchto nedostatkoch kontrolovaných osôb.\n17. Krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nza dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, keď správny orgán dostatočným\nspôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6\nzákona o inšpekcii práce. Poukázal na to, že uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil\nžalobca, je obligatórne, pričom výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia, keď\nbola zohľadnená dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u\ntohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt.\n18. K návrhu žalobcu na rozhodnutie súdu v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku\ntak, že od uloženej sankcie sa upustí, krajský súd uviedol, že takýto postup vylučuje ustanovenie § 198\nods. 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak,\nako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Uložená pokuta bola stanovená\nna dolnej hranici kvalifikovanej sadzby, preto krajský súd k sankčnej moderácii nemohol pristúpiť.\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci\na odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho\nsúdneho poriadku).\n20. Poukázal na to, že prejednávanej veci predchádzalo konanie vedené pod sp. zn. 6S/14/2015, v\nktorom Krajský súd v Košiciach zrušujúcim rozsudkom nariadil správnemu orgánu vykonať vo veci\nústne pojednávanie. Sťažovateľ poukázal na to, že ústneho pojednávania dňa 9. mája 2017 sa\nosobne nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, zúčastnil sa ho len jeho právny zástupca, čo považuje za\n\nodňatie možnosti konať pred správnym orgánom a bezprostredne sa vyjadriť k záverom svedeckého\ndokazovania. Krajský súd však túto skutočnosť náležite nevyhodnotil.\n21. Sťažovateľ namietal, že v správnom konaní nebol vypočutý svedok B., čím došlo k nerešpektovaniu\nzáverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 6S/14/2015. Správny orgán nezistil\na náležite neobjektivizoval skutkový stav veci. Táto námietka nebola krajským súdom v napadnutom\nrozsudku náležite skúmaná.\n22. Sťažovateľ tiež namietal postup krajského súdu, ktorý nepovažoval za potrebné ustáliť zásadnú\nskutočnosť, a síce dokedy pracovali pre sťažovateľa pán B. a pán T. v subdodávke a od kedy mali\npracovať v pracovnom pomere. Poukázal na to, že faktúry z 29. septembra 2014 a 31. októbra 2014,\nvystavené podnikateľkou U. T.C., naznačujú subdodávateľský vzťah, týmito faktúrami boli sťažovateľovi\nfakturované vykonané práce, preto nemal potrebu zamestnávať spomínané osoby a ich prácu považoval\nza prácu v subdodávke.\n23. Krajský súd podľa sťažovateľa vôbec nezohľadnil výpoveď svedka T. v správnom konaní, kde\npotvrdil, že v deň kontroly nevykonával pre sťažovateľa žiadne práce a stál len na chodníku a čakal\nna sťažovateľa za účelom dohodnutia prípadného pracovného pomeru. Pokiaľ pán B. a pán T. pri\nkontrole tvrdili, že pre sťažovateľa pracujú, tak to bola pravda len do tej miery, že pre neho pracovali\nv subdodávke. Nakoľko ide o osoby s nízkym stupňom vzdelania, tieto nerozlišovali, či ide o pracovný\npomer alebo subdodávku.\n24. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd nevzal do úvahy jeho súčasný zlý zdravotný stav, z čoho\nvyplývajú aj jeho nepriaznivé sociálne a ekonomické pomery.\n25. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a uviedol, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci. Uviedol, že neúčasť sťažovateľa na ústnom pojednávaní dňa 25. apríla 2017\nnie je pochybením správneho orgánu. Poukázal na to, že pojednávania sa zúčastnil splnomocnený\nzástupca sťažovateľa. Rovnako poukázal na skutočnosť, že zo strany sťažovateľa nebolo správnemu\norgánu doručené žiadne ospravedlnenie a ani žiadosť o určenie iného termínu ústneho pojednávania.\nSťažovateľ sa mohol k meritu veci osobne vyjadriť na ústnom pojednávaní dňa 3. februára 2017. Pokiaľ\nide o meritum veci, podľa žalovaného nie je obrana sťažovateľa spôsobilá privodiť zamýšľaný právny\nnásledok. Žalovaný poukázal na svoje skoršie vyjadrenia, v ktorých sa podrobne zaoberal námietkami\nsťažovateľa o údajnej existencii subdodávateľského vzťahu medzi ním a U. T., ako aj výpoveďou E. T. na\nústnom pojednávaní dňa 25. apríla 2017. Zdôraznil, že sťažovateľ sankcionovaný nedostatok prvýkrát\nrozporoval až po tom, ako bol upovedomený o právnych následkoch svojho konania. Žalovaný navrhol,\naby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n27. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice, ktorým bola sťažovateľovi podľa § 19 ods. 2\npísm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní), ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ dňa\n11. septembra 2014 o 10.05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T. a L. B., ktoré pre neho ako\nzamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku V., Košice a nemal s nimi založený\npracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce.\n28. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne\nzamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,\n\nak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\n29. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická\nosoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie\nnelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\n30. Podľa § 2 ods.1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený\na) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v\nnevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,\nb) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy\nuvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,\nc) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nzamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného\nodborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,\nd) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon\ninšpekcie práce a požadovať ich kópie,\ne) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú\nalebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému\nzamestnancovi,\nf) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových\nzáznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,\ng) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa\na vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.\n32. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím\ninšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe,\nktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.\n33. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\n34. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n35. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n\n36. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok sťažovateľa posúdiť správnosť záverov krajského\nsúdu, ktorý žalobu sťažovateľa zamietol. Po oboznámení sa s podkladmi prejednávanej veci, s\nnapadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ako aj s relevantnou právnou úpravou na vec\nsa vzťahujúcou, dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol správnu žalobu.\n37. Účelom právnej úpravy zákazu nelegálneho zamestnávania ustanoveného v § 3 ods. 2 zákona\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je chrániť pracovný trh a zamedziť nelegálnemu\nzamestnávaniu fyzických osôb. Nelegálne zamestnávanie má negatívny dopad tak na samotné\nnelegálne pracujúce osoby (ktorým nie je poskytnutá ochrana vyplývajúca z pracovnoprávnych\npredpisov a predpisov o sociálnom zabezpečení), ako aj na celé podnikateľské prostredie (v ktorom\ndochádza k narušeniu rovnosti podmienok na podnikanie).\n38. Kontrolou vykonanou u sťažovateľa dňa 11. septembra 2014 na pracovisku V., Košice orgány\ninšpekcie práce zistili, že dve fyzické osoby, E. T. a L. B., vykonávali pre sťažovateľa pomocné stavebné\npráce bez toho, aby mal s nimi sťažovateľ založený pracovno-právny vzťah. V správnom konaní, ktoré\nnasledovalo po vykonanej kontrole zameranej na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania,\nsprávny orgán ustálil, že sťažovateľ, ako fyzická osoba - podnikateľ, využíval závislú prácu fyzických\nosôb a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil zákaz\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní. Za uvedené porušenie bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 5000 eur.\n39. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že krajský súd náležite nevyhodnotil skutočnosť, že\nsprávne orgány neprihliadali na výpoveď svedka T. uskutočnenú na ústnom pojednávaní 25. apríla\n2017, že sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, keď sa nemohol zúčastniť\nústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov, že v správnom konaní nebol vypočutý svedok B., a že\nfyzické osoby, ktoré mal sťažovateľ nelegálne zamestnávať, v skutočnosti pracovali pre podnikateľku U.\nT., s ktorou mal sťažovateľ subdodávateľský vzťah.\n40. Uvedené námietky sťažovateľa nepovažuje kasačný súd za opodstatnené. Ako vyplýva z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd sa so žalobnými námietkami sťažovateľa vysporiadal\na uviedol dôvody, pre ktoré nemožno argumentácii sťažovateľa priznať úspech. Najvyšší súd sa s\nargumentáciou krajského súdu stotožňuje. Aj podľa jeho názoru bol vo veci riadne zistený skutkový stav\na vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako krajský súd, ani\nkasačný súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, rovnako nezistil ani takú vadu konania,\nktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.\n41. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že v správnom konaní nebol vypočutý svedok B., a tým došlo k\nnerešpektovaniu záverov zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/14/2015,\nnajvyšší súd poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach v uvedenom rozsudku videl odňatie práva na\nspravodlivý proces v tom, že správny orgán ústne neprejednal správny delikt so sťažovateľom, nevyjadril\nvšak zároveň aj potrebu vypočuť vo veci svedka B.. Dôležité je v tejto súvislosti poukázať na to, že\nprvostupňový správny orgán predvolával na pojednávanie aj L. B., avšak tento si zásielky správneho\norgánu neprevzal. Pokiaľ správny orgán nepovažoval za nevyhnutné v konaní vypočuť L. B. a nenariadil\njeho predvedenie, najvyšší súd v tomto postupe nevidí žiadnu vadu a poukazuje na to, že sťažovateľ\nnijako nekonkretizoval, v čom by opätovné vypočutie L. B. malo zvrátiť hodnotenie dôkazov v prospech\nsťažovateľa, keďže L. B. už svoje vyjadrenie vo veci podal v čase vykonanej kontroly.\n42. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku jednotlivými výpoveďami svedkov, ako aj výpoveďami a\ntvrdeniami sťažovateľa podrobne zaoberal a vzájomne ich vyhodnocoval a s jeho závermi a logickými\núvahami sa najvyšší súd stotožňuje. V tejto veci nemožno dospieť k iným záverom, ako k tým, že v\nneskorších tvrdeniach a výpovediach možno vidieť len snahu zvrátiť, či zmierniť následky vyvolané\nzisteným a zadokumentovaným skutkovým stavom. Sťažovateľ svojou argumentáciou nijako nevyvrátil\nhodnotenie skutkového stavu a dôkaznej situácie krajským súdom (tak ako je popísané v bodoch\n11 až 15 tohto rozsudku). Prvotné spontánne výpovede, získané v čase výkonu inšpekcie, majú\nv okolnostiach preskúmavanej veci vyššiu dôkaznú silu, ako neskoršie pozmenené verzie, ktorým\nnemožno vierohodnosť priznať najmä s ohľadom na to, že nie sú podložené žiadnymi hmatateľnými\ndôkazmi.\n\n43. Pokiaľ sťažovateľ svoje tvrdenia, že L. B. a E. T. v skutočnosti pracovali pre U. T., ktorá pre\nsťažovateľa vykonávala subdodávateľské práce, preukazoval faktúrami z 29. septembra 2014 a 31.\noktóbra 2014, najvyšší súd musí konštatovať, že tieto faktúry tvrdenia sťažovateľa žiadnym spôsobom\nnepreukazujú a ani náznakom nepodporujú. Sťažovateľ bol sankcionovaný za nelegálne zamestnávanie\nzistené dňa 11. septembra 2014 na pracovisku na V. v Košiciach. Faktúra z 29. septembra 2014 je U.\nT. vystavená za plnenie uskutočnené 9. júla 2014 na ulici Gudernovej č. 2, 4, 6 a ulici Čínskej č. 27 v\nKošiciach. Faktúra z 31. októbra 2014 je U. T. vystavená za plnenie uskutočnené 31. októbra 2014 na\nulici Berlínskej č. 15 v Košiciach. Sťažovateľ nijako nekonkretizoval a nevysvetlil, akým spôsobom majú\npredložené faktúry a skutočnosti v nich uvedené vyvrátiť závery žalovaného o nelegálnom zamestnávaní\nzistenom dňa 11. septembra 2014.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže priznať úspech ani námietke sťažovateľa, že jeho\nosobnou neúčasťou na ústnom pojednávaní bolo porušené jeho právo konať pred správnym orgánom.\nAko priznal aj samotný sťažovateľ, v správnom konaní mal ustanoveného právneho zástupcu, ktorého\nsplnomocnil na svoje zastupovanie a bránenie svojich práv v konaní pred správnym orgánom, pričom\ntento právny zástupca sa zúčastnil aj ústneho pojednávania spojeného s výsluchom svedkov, preto\nnemožno súhlasiť so sťažovateľom, že mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom, keď\nsa výsluchu svedkov na ústnom pojednávaní nezúčastnil osobne sám sťažovateľ. Dôležitá je pritom\nskutočnosť, že sťažovateľ si osobnú účasť na výsluchu svedkov dňa 25. apríla 2017 nevymieňoval,\nvýsluchu sa zúčastnil jeho právny zástupca, preto mal sťažovateľ o podaných výpovediach vedomosť\na mal možnosť sa k nim vyjadriť; ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25. apríla 2017, rozhodnutie\nvo veci bolo vydané následne až dňa 9. mája 2017. Najvyšší súd poukazuje tiež na to, že sťažovateľ\nbol osobne pred správnym orgánom vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 3. februára 2017 a bola mu\ndaná možnosť vyjadriť sa k meritu veci.\n45. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného konštatuje, že rovnako ako krajský súd,\naj kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy bolo\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu, ktorý bol správne právne posúdený.\nKrajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol, pričom argumentácia sťažovateľa\nv podanej kasačnej sťažnosti nebola spôsobilá závery prijaté krajským súdom vyvrátiť. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n46. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení\ns ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi nepriznal\nnáhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}