{"guid": "f10d93a3-2fff-4eb0-8812-dab6a37d8514:640bacf3-7149-417f-9e6b-12b586629b9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/39/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/39/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 5Sžfk/39/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1", "identifikacne_cislo": "7017200870", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/640bacf3-7149-417f-9e6b-12b586629b9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/39/2019\n7017200870\n10. 09. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): OXYN, s.r.o., (do 01.08.2018 pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o.),\nso sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, právne zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD.,\nadvokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101711425/2017 zo dňa 7. augusta 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 6S/105/2017-98 zo dňa 28. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 6S/105/2017-98 zo dňa 28. februára 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/105/2017-98\nzo dňa 28.02.2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona\nč. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.\n100734953/2017 zo dňa 02.05.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku\nurčený rozdiel v sume 70 378,30 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nseptember 2012, keď žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 70 263,11 € a vyrubil vlastnú\ndaňovú povinnosť v sume 115,19 €. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúr za dodanie\nsóje vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., Kežmarok, Slavkovská cesta 54:\n- č. 6120101244 zo dňa 17.09.2012, základ dane 88 317,45 €, DPH 17 663,49 €,\n- č. 6120101279 zo dňa 26.09.2012, základ dane 111 922,34 €, DPH 22 384,47 €,\n- č. 6120101299 zo dňa 30.09.2012, základ dane 50 428,85 €, DPH 10 085,77 €,\n- č. 6120101300 zo dňa 30.09.2012, základ dane 101 222,95 €, DPH 20 244,59 €.\n3. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane v priebehu daňovej\nkontroly preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočtu dane a vykonal za týmto účelom rozsiahle\ndokazovanie. Pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., zistil, že tovar mal byť\n\nnadobudnutý od dodávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Konateľ spoločnosti k obchodným vzťahom so\nspoločnosťou SLOVAKIA FARMA, s.r.o. a k neúplným, resp. nečitateľným dokladom uviedol, že oslovil\nkonateľa spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. (P. V.), aby objasnil informácie o pôvode sóje, a zistil,\nže pôvodcom je spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o.. CMR doklady mali vypisovať\nsamotní vodiči kamiónov, a tí na ich vypisovanie zrejme neboli preškolení.\n4. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2012 zistil,\nže spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., nie je na Slovensku registrovaná ako výrobca krmív. Na výzvu\nsprávcu dane žalobca uviedol, že neobjednával transport prepravovaného tovaru, a z toho dôvodu nemá\nžiadne doklady, alebo identifikačné údaje o prepravcovi. Tieto údaje má Podtatranská hydina, a.s., spolu\ns potvrdenými CMR o prevzatí tovaru.\n5. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií poľskú daňovú správu, z odpovede ktorej\nvyplynulo, že tovar bol nakúpený od pôvodcu Louis Dreyfus Commodities Poslak Sp. z o.o.. V rámci\nmedzinárodnej výmeny informácií s poľskou daňovou správou preveril aj prepravcov tovaru, ktorými boli\nTRANS-CO V. R., Q. R., B. Q., K.. B. A.Ó., R., T. Q., K. XXB, F. G., T. E., B. XX, K., V. N., B. X, L.-V.,\nG. B., A. - V., Q. R., T. R., Y. X, G. K.. Prepravcovia T. Q., T. E., V. N. P. G. B. mali prepravu vykonať\npre objednávateľa TRANS - CO V. R., Q. R.. Prepravca TRANS - CO V. R., Q. R., mali prepravu tovaru\nvykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom platby boli uskutočnené aj z bankového\núčtu č. B. vedeného v ČSOB a.s.. Prepravca T. R. mal prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA\nFARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna\n„BARBARA“ Sp. z o.o., 33-167 Turza 195, ktorá bola od 18.05.2010 do 27.12.2012 spoločníkom žalobcu,\ntzn., že ide o personálne prepojené osoby. U prepravcu T. E. poľský správca dane nepotvrdil, že tovar\nbol prepravený na území Slovenska. Ale nebol si istý, pretože nerozumie, a ani nehovorí po slovensky.\n6. Podľa zistení správcu dane zakladateľom a disponentom účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA\ns.r.o. bola P. V., od 13.06.2012 bol na disponovanie splnomocnený MVDr. W. K., ktorý je súčasne\naj predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s.. Správca dane taktiež získal\ninformáciu z vypočutia P. V., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 25.09.2015 uviedla,\nže MVDr. W. K. nakupoval od rôznych spoločností z Poľska a z Českej republiky mäsové výrobky,\nživú hydinu, prípadne kŕmne zmesi, cez spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a iné spoločnosti, z\ndôvodu, aby mal na vstupe spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., vysokú DPH, a týmto spôsobom\nsi ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., bola do obchodného\nregistra zapojená len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre Podtatranskú hydinu, a.s.. Reálne táto\nspoločnosť s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, ani\nprostriedky, aby mohla deklarovanú činnosť vykonávať, sídlo spoločnosti bolo len fiktívne, išlo o takmer\nprázdne kancelárske priestory. Zamestnankyňa Podtatranskej hydiny, a.s., B. W. pred Kriminálnym\núradom finančnej správy uviedla, že spoločnosť má k dispozícii pečiatky spoločnosti SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o., ktorá je jej sprostredkovateľskou spoločnosťou.\n7. Okrem uvedeného správca dane nahliadol do spisu z vyrubovacieho konania vykonávaného u\nspoločnosti Podtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie január 2013. Svedkyňa P. V. do zápisnice\no ústnom pojednávaní zo dňa 02.07.2015 uviedla, že v obchodných prípadoch nikdy s nikým zo\nspoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nerokovala, MVDr. W. K. nepozná, nikdy s ním obchodne\nnejednala, stretla sa s ním raz v Kežmarku z dôvodu udelenia disponovania s účtom inej spoločnosti.\nP. V. nevedela uviesť, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o., vo vzťahu k spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nemala vedomosť o obchodných transakciách\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., v období roka 2012, kedy jej bola udelená generálna plná moc\nkonať za túto spoločnosť. Menovaná nemala vedomosť o toku tovaru spoločnosti SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o., a nevedela kto bol objednávateľom prepravy tovaru. Tiež tvrdila, že nikdy nevlastnila pečiatku\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nepozná spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z\no.o., nikdy o nej nepočula, a s obchodnými spoločnosťami neobchodovala.\n8. Správca dane nahliadol tiež do spisu z daňovej kontroly spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., za\nzdaňovacie obdobie mesiacov január - jún, august - október 2012, a protokolu z daňovej kontroly zo\ndňa 17.6.2015 č. 20383538/2015 zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., má zapísané sídlo na\nadrese Popradská 66, Košice, jej jediným spoločníkom a konateľom od 23.10.2012 je T. M., bytom W.\nX, V. XXXX/X. V období od 20.05.2011 bola 16.08.2011 jediným spoločníkom tejto spoločnosti P. V.,\n\nbytom K., V. X, ktorá bola zároveň aj jej konateľkou v období od 20.05.2011 do 16.08.2011. V období\nod 17.08.2011 do 22.10.2012 bol konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti T. B., pochádzajúci z V.. V\nobdobí od 26.07.2012 do 10.02.2013 bola podľa informačného systému správcu dane splnomocnenou\nzástupkyňou spoločnosti P. V., bytom K., J. X. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nespolupracuje s\ndaňovými orgánmi, nepredkladá doklady k vykonávaným kontrolám, nepreberá písomnosti, na adrese\nsídla sa nezdržiava, dňa 30.09.2013 jej bola zrušená registrácia platiteľa dane, za zdaňovacie obdobie\nseptember 2012 vykázala vysoké obraty na vstupe a výstupe, s výslednou nízkou daňovou povinnosťou,\nktorá nebola uhradená. Správca budovy na Popradskej 66 v Košiciach uviedol, že spoločnosť SLOVAKIA\nFARMA, s.r.o., nepozná, táto v priestoroch fyzicky nesídli a neeviduje ani žiadnu zmluvu o nájme,\nzásielky určené tejto spoločnosti sa vracajú ako nedoručené. Daňovou kontrolou bolo preukázané,\nže za činnosťou spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., stojí P. V., ktorá na základe plnomocenstva\npodľa potreby vykonávala účelové úkony, napríklad preberala poštu, podpisovala zmluvy, vyhotovovala\nfaktúry, disponovala účtami, no na druhej strane nemala znalosť o týchto dokladoch a iných dokladoch,\nktoré mala spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., predložiť k výkonu daňovej kontroly. Nepredložila\nani plnomocenstvo, resp. mandátnu zmluvu, ktoré by deklarovali jej konanie za uvedenú spoločnosť.\nSprávca dane zároveň spochybnil jej konanie za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z dôvodu, že\njediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období, za ktoré sa vykonávala kontrola, T. B., občan\nV., potvrdil, že za určitú sumu peňazí sa stal výkonným riaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu\ndoklady, ktorým nerozumel, nakoľko nehovorí slovensky. Uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v\nmene tejto spoločnosti, a nevie, kto sú partneri SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Z uvedených skutočností\nvyplynulo, že obchody, v ktorých figurovala spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., boli uskutočňované\nlen za jediným účelom, a to za účelom znižovania daňovej povinnosti spoločnosti Podtatranská hydina,\na.s., a získania daňovej výhody v podobe odpočtu DPH na základe jej vystavených faktúr. Pre spoločnosť\nSLOVAKIA FARMA, s.r.o., nemohli slúžiť jej vykonávané obchody za účelom dosiahnutia zisku, ako to\ndefinuje Obchodný zákonník, nakoľko tovar nadobudnutý prostredníctvom intrakomunitárnych dodávok\nod zahraničných dodávateľov ďalej predávala svojmu odberateľovi Podtatranská hydina, a.s., pod jeho\nnákupnú cenu. Vystavovanie faktúr v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pre daňový subjekt\nPodtatranská hydina, a.s., bolo účelové, t.j. bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov touto\nspoločnosťou.\n9. Uvedené dôkazy podľa správcu dane preukázali to, že Podtatranská hydina, a.s., mala vedomosť o\ntransakciách poznačených podvodom, a priamo sa na nich podieľala tým, že dojednávala a vykonávala\nobchodné transakcie v mene inej spoločnosti, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá bola za\ntýmto účelom umelo vytvorená. Príslušný daňový úrad, ktorý daňovú kontrolu vykonával, skonštatoval,\nže spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., si v zdaňovacom období september 2012 neoprávnene\nodpočítala daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SLOVAKIA\nFARMA, s.r.o.. Týmto postupom došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods.1 v nadväznosti\nna § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“), pretože spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú\nekonomickú činnosť, nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne\nnemohlo spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., vzniknúť ani právo na odpočítanie dane v sume 400\n309,03 eur z dodania tovaru spoločnosťou SLOVAKIA FARMA, s.r.o.\n10. Správca dane, ktorý daňovou kontrolou preveroval deklarovaný nákup tovaru - sóje od dodávateľa\nPodtatranská hydina, a.s., na základe vykonaného dokazovania zistil pohyb tohto tovaru v reťazci\ndodávateľov: nezistené daňové subjekty - Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. - SLOVAKIA\nFARMA, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., pričom preprava tovaru\nmala byť uskutočnená z prístavov v Poľsku do Čane žalobcovi. Deklarovaným nadobúdateľom tovaru z\niného členského štátu je spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a žalobca je v tomto obchodnom reťazci\ndaňovým subjektom, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatnil odpočet DPH.\n11. Prílohu faktúr č. 6120101244, č. 6120101279, č. 6120101299 a č. 6120101300 vystavených\nspoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., tvorili dodacie listy opečiatkované a podpísané žalobcom, v\njednom prípade aj spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.. Na jednotlivých dodacích listoch označených\nčíslom dodacieho listu uvedeného na faktúre je uvedený dodávateľ Podtatranská hydina, a.s., odberateľ\nBARBARA SLOVENSKO, s.r.o., dátum výdaja, číslo a názov tovaru, merné jednotky, množstvo tovaru,\njednotková cena a cena spolu. Okrem dodacieho listu k faktúre č. 6120101299 všetky dodacie listy\n\nk predmetným faktúram vystavila B. W.. Na jednotlivých dodacích listoch je uvedené „nerealizovaný\ndoklad“.\n12. Na základe doručenej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa\npreverenia dodaní sóje spoločnosťou Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. s miestom vykládky\nČaňa - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., bolo zistené, že V. V. a B. W. sa kontaktovali v súvislosti\ns objednávkami v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom B. W. bola nielen osobou\nobjednávajúcou tovar v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ale taktiež vystavila faktúry\nspoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pre žalobcu.\n13. Na CMR dokladoch dokladujúcich prepravu sóje fakturovanej spoločnosťou Podtatranská hydina,\na.s., žalobcovi, je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ako odberateľ je\nuvedený žalobca, miesto nakládky Gdaňsk, alebo Gdyňa, Poľsko, miesto vykládky Čaňa, Slovensko, a\ntieto CMR doklady boli potvrdené žalobcom ako príjemcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tým, že\npotvrdil CMR doklady ako príjemca, mal vedomosť o tom, že tovar - sója bola dodaná priamo z Poľska,\na nemohla byť vyskladnená do skladu Podtatranskej hydiny, a.s., tak, ako je to uvedené na dodacích\nlistoch, ktoré tvorili prílohy faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., pre žalobcu.\n14. Správca dane z protokolu z daňovej kontroly, ktorú vykonal Daňový úrad Prešov v spoločnosti\nPodtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie september 2012, zistil, že táto spoločnosť nákup\nsóje deklarovala len predloženými faktúrami, pričom vystavovanie faktúr bolo účelové, bez preukázania\nuskutočnenia zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Uvedená\nspoločnosť, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala žiadne reálne sídlo, a nemala vytvorené\nžiadne podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti.\n15. Po zohľadnení všetkých dôkazov týkajúcich sa deklarovaných dodaní tovaru v reťazovom obchode,\nkde deklarovaným dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., správca dane\nskonštatoval, že na strane tejto spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská\nhydina, a.s., a následne k dodaniu tovaru pre žalobcu. S uvedeným záverom sa po podaní odvolania\nžalobcu proti rozhodnutiu správcu dane stotožnil žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n16. Žalobca vo svojej žalobe namietal to, že by potvrdením CMR dokladov z jeho strany bolo preukázané,\nže mal vedomosť o tom, že sa jedná o transakciu poznačenú podvodom, resp. o tom, že mu sója\nbola dodaná priamo z Poľska a nemohla byť dodaná zo skladu Podtatranskej hydiny, a.s., tak, ako je\nto uvedené na dodacích listoch s poznámkou „Nerealizovaný doklad“. Žalobca potvrdením dodacích\nlistov a CMR dokladov potvrdil len to, že mu tovar bol dodaný do jeho skladu v Čani, čo v daňovom\nkonaní nebolo spochybnené akýmkoľvek dôkazom. Tvrdil, že bol povinný potvrdiť prevzatie tovaru,\nlebo mu táto povinnosť vyplývala z kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k žalobcovi bol tovar dodaný zo strany\ndodávateľa Podtatranská hydina, a.s. pričom žalobca nebol oprávnený skúmať, za akých okolností\nalebo od koho ho tento dodávateľ predtým nadobudol. Osoba uvedená ako dodávateľ na faktúre\nbola totožná s osobou, ktorá reálne dodala tovar žalobcovi. Žalobca taktiež namietal nesprávnosť\nskutkového zistenia žalovaného, že mal vedomosť o spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., resp.\njej zapojení do tohto konkrétneho zdaniteľného obchodu na základe toho, že prijal platbu vo výške\n70 000,- € z účtu tejto spoločnosti. Podľa žalobcu jeho vedomosť o zapojení subjektu SLOVAKIA\nFARMA nevyplývala ani z vyjadrenia prepravnej spoločnosti T. R., ktorý uviedol, že kontakt na\nspoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. získal od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“\nsp. z o. o., ktorá bola v tom čase spoločníkom žalobcu. Toto vyjadrenie žalobca považuje za nepresné,\nresp. zavádzajúco interpretované, konštatoval, že materská spoločnosť žalobcu poskytla prepravcovi\ninformácie o predstaviteľoch spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pričom ale nemala vedomosť o\ntom, že tie isté osoby konajú súčasne za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Žalobca v žalobe\nuviedol, že záver žalovaného o tom, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. nemohla nadobudnúť a\nani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom a preto nemohla previesť vlastnícke právo\nna spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorá ho následne z toho dôvodu nemohla previesť na\nspoločnosť žalobcu, je v rozpore s ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním\nbolo preukázané, že za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. objednávali tovar pracovníci spoločnosti\nPodtatranská hydina, a.s., pre ktorú bol tovar v skutočnosti určený. Tovar sa objednával takýmto\nspôsobom - cez tzv. „sprostredkovateľov“, výlučne z dôvodu, aby Podtatranská hydina, a.s. získala pre\nseba daňovú výhodu v podobe uplatnenia odpočítania DPH na vstupe. Právny úkon - kúpna zmluva\n\nmedzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o. o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o. je nepochybne neplatný právny úkon, keďže chýba prejav vôle kupujúceho. Jedná sa súčasne\no tzv. simulovaný právny úkon - tovar skutočne bol objednaný a následne aj dodaný len dodanie\nspoločnosti Podtatranská hydina, a.s., ku ktorému by inak smerovala vôľa strán bolo zastreté dodaním\ntovaru „nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Vychádzajúc zo zákona v takom prípade platí tento\nzastretý právny úkon, tzn. kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp.\nz o. o. a kupujúcim Podtatranská hydina, a.s., ktorého predstaviteľ tovar v Poľsku skutočne objednal a\naj prevzal, zaplatil kúpnu cenu. Podľa názoru žalobcu spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. vlastníctvo\nk tovaru v občianskoprávnom zmysle nadobudla. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podľa ust. § 446\nObchodného zákonníka žalobca k tomuto tovaru vlastnícke právo nadobudol momentom, keď mu tento\ntovar bol dodaný bez ohľadu na to, či spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. sa stala vlastníkom tovaru\n- sóje momentom jeho prevzatia v Poľsku. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca v čase,\nkeď mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom, že súčasne nie\nje ani oprávnený s týmto tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Ani zo znenia CMR dokladov\nnebolo možné túto skutočnosť vyvodiť. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že ako registrovaný\nvýrobca krmív musel byť oboznámený s detailmi transakcií týkajúcich sa dodaní sóje a preto bol povinný\nvykonať opatrenia, aby zabránil svojej účasti na pochybných transakciách s DPH. Konštatoval, že medzi\nprávnymi povinnosťami týkajúcimi sa výroby krmív a daňovými povinnosťami neexistuje žiadny právny\nsúvis. Eventuálne porušenie právnych predpisov na úseku krmív, pre konštatovanie ktorého žalovaný\nnemá právomoc a ktoré nebolo na to príslušným orgánom nikdy konštatované, nemôže vyvolávať\ndaňovo-právne následky. Žalovaný napriek tvrdeniu, že v daňovom konaní sa prihliada na skutočný\nobsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať prednosť pred formálnou deklaráciou\ndodania tovaru na faktúre postupoval presne opačne, tzn., že uprednostnil formálnu deklaráciu pred\nskutočnosťou. V daňovom konaní bolo preukázané, že tovar bol žalobcovi reálne dodaný, čo žalovaný\nnespochybnil a dokonca to v napadnutom rozhodnutí uznal, pričom z vykonaného dokazovania je\nevidentné, že tento tovar žalobcovi skutočne dodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorej\npredstavitelia predtým objednali tovar v Poľsku. Všetky tieto skutkové zistenia však v napadnutom\nrozhodnutí boli znegované, výlučne s poukazom na to, že formálne tento tovar spoločnosť Podtatranská\nhydina, a.s. papierovo nadobudla od nárazníkovej spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Napadnuté\nrozhodnutia teda favorizoval formálnu deklaráciu dodania tovaru na faktúre (vo vzťahu medzi SLOVAKIA\nFARMA, s.r.o. a Podtatranskou hydinou, a.s.) pred skutočným dodaním tovaru (vo vzťahu medzi\nPodtatranskou hydinou, a.s. a žalobcom). K tvrdeniu žalovaného, že nespochybnil existenciu, resp.\ndodanie tovaru, ale spochybnil jeho dodanie za podmienok, ktoré žalobca deklaroval spornými faktúrami,\nžalobca konštatoval, že toto odôvodnenie je zavádzajúce, lebo vytvára nesprávnu predstavu, ako keby\nsi žalobca sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo\nod iného subjektu. Vo vzťahu k žalobcovi však bolo nepochybne preukázané, že tento tovar skutočne\ndodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorá je uvedená na faktúre a ktorej predstavitelia\npredtým reálne tovar objednali, prevzali aj zaplatili. Vo vzťahu k rozsahu dôkazného bremena žalobcu\npoukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 (R1/2011, rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora zo dňa 12.01.2006, spojené konanie C-354/03, C-355/03 a C-484/03, zo dňa 06.02.2014\nC-33/13). Žalobca poukázal na ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH\na konštatoval, že všetky zákonné podmienky pre odpočet dane boli splnené. Žalobca uniesol svoje\ndôkazné bremeno preukázať nielen fakturáciu, ale aj skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil\nani žalovaný. Konštatoval, že akékoľvek nedostatky zistené daňovými orgánmi sa týkajú výlučne\niných daňových subjektov a nie žalobcu. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za\npochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiadny dosah. Žalovaný vo\nvzťahu k žalobcovi neuviedol žiadne porušenie povinností, s výnimkou toho, že bol zapojený do reťazovej\nobchodnej transakcie, v rámci ktorej došlo k podvodnému konaniu. Žalobca však nezískal z toho žiadnu\ndaňovú výhodu a súčasťou toho údajne „podvodného reťazca“ sa stal až potom, čo už bol podvod\nukončený zo strany predchádzajúcich subjektov.\n17. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že účelom daňového konania je zistiť,\nči si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu, preto Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik\ndaňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné\nuloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. V daňovom konaní dôkazná povinnosť\nprioritne patrí daňovému subjektu. Jeho dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti\n\ndoložiť svoje tvrdenia dôkazmi. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní\nnároku na odpočítanie DPH sa opakovane vyjadril Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp.zn.\n2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010.\n18. Správny súd k žalobnej námietke, že by potvrdením CMR dokladov z jeho strany bolo preukázané,\nže mal vedomosť o tom, že ide o transakciu poznačenú podvodom uviedol, že túto námietku vzhľadom\nna zistenia správcu dane nepovažuje za opodstatnenú. Správca dane aj žalovaný vo svojom rozhodnutí\ndostatočne odôvodnili vedomosť žalobcu o podvodnej transakcii. Logicky zdôvodnili to, že ak by žalobca\nnadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý by bol odosielateľom tovaru, vznikla\nby žalobcovi povinnosť odviesť daň a tiež právo na odpočet tejto dane. Preto výsledný vplyv na jeho\ndaňovú povinnosť by bol nulový. Žalobca tým, že nakúpil sóju od slovenského dodávateľa cez ďalšiu\nspoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá je zmiznutou spoločnosťou uplatnil si odpočet dane\nz faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.. Správca dane aj žalovaný pritom pri\nhodnotení dôkazov vzali do úvahy to, že štatutárnymi orgánmi žalobcu sú občania Poľska, pritom\nžalobca nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez slovenské spoločnosti, pričom fakturácia\nmedzi spoločnosťami vo vnútri ekonomického reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie. Bola\nvytvorená umelo za účelom získania nadmerného odpočtu. Krajský súd tiež nepovažoval za dôvodné a\nopodstatnené tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o zapojení spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. do\nobchodného reťazca, pretože táto spoločnosť bola uvedená na CMR dokladoch a príjemcom tohto tovaru\nbol samotný žalobca. Súhlasil so záverom žalovaného, že za týchto okolností žalobca nemohol nevedieť\no účasti spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. na obchode so sójou v preverovanom zdaňovacom\nobdobí. Navyše tak, ako to sám uviedol aj žalobca v žalobe, kontakt na túto spoločnosť získal prepravca\nod spoločnosti Fyrma Handlovo-Produkcyjna BARBARA Sp. z o. o., ktorá bola spoločníkom žalobcu.\n19. Námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdiac, že právny záver o\nnadobudnutí vlastníckeho práva odporuje príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, krajský\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú a k argumentácii žalobcu, že kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis\nDreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA, s.r.o. je simulovaným právnym\núkonom v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, že tovar bol skutočne objednaný a následne\ndodaný a len dodanie spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. ku ktorému inak smerovala vôľa strán\nbolo zastreté dodaním tovaru „nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA, s.r.o. uviedol, že úlohou správcu dane,\nžalovaného a ani v súdnom konaní úlohou správneho súdu nie je posudzovať charakter právneho\núkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nadobudnúť tovar od\npoľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočet\nDPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období september 2012. Žalobca v žalobe citoval\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, rozsudky Európskeho súdneho dvora z 12.01.2006\nv spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a uznesenie Európskeho súdneho dvora vo\nveci C-33/13 zo dňa 06.02.2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory uvedených súdnych\norgánov sú v jeho prospech. Konštatoval, že nie je úlohou správneho súdu, aby na základe obyčajnej\ncitácie judikatúry v prospech žalobcu vyhľadával právne závery, ktoré podporujú jeho argumentáciu\nv súdnom konaní. Z touto žalobnou námietkou sa súd zaoberal aj v rozsudku sp.zn. 8S/43/2017, v\nktorom rozhodoval v obdobnej právnej veci žalobcu a v ktorom uviedol, že: „Napriek tomu správny\nsúd je toho názoru, že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté\nmedzi dodávateľom HYDINA SLOVENSKO, s.r.o, a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v\nprípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola\nnespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra\nSúdneho dvora vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne\nmožné úsilie na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie\npotrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do\nobchodnoprávnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere\nobchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý\npotreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere\nžalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku\nsp.zn. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen\ndostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale\naj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa.\nNajvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných\nsúkromno-právnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie\n\ntýkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre,\nzoznamy dlžníkov úpadcov, atď.). Správca dane pri preverovaní písomných dokladov, ktoré predložil\nžalobca v rámci daňovej kontroly spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť, vykonal rozsiahle\ndokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá nikdy nevykonávala\nžiadnu skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom (sója) ako vlastník a\npreto nemohlo právo nakladať s tovarom ako vlastník prejsť ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a.\ns., a následne na žalobcu. Správca dane nespochybnil dodanie tovaru žalobcovi, ani existenciu tohto\ntovaru, ale spochybnili jeho dodanie za takých podmienok, ako to žalobca deklaroval predloženými\npísomnými dôkazmi. Súd sa so záverom u správcu dane, ktoré akceptoval aj žalovaný stotožnil, keďže\nzákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočet dane, nemôžu spočívať len\nvo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými náležitosťami.\n20. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie\nzákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a preto\njeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.\ng/ a h/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V súvislosti s odôvodnením rozsudku\nkrajského súdu uviedol, že takéto odôvodnenie nepovažuje za konkrétne a dostačujúce vo vzťahu k\nposúdeniu otázky, či sťažovateľ uniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, čo bolo súčasťou jeho\ndôkazného bremena a či nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na správcu dane v súlade s\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011. V danom prípade boli dôvodom\npre vydanie daňových rozhodnutí výlučne okolnosti zistené správcom dane v rámci daňových kontrol\nvykonaných u subjektov Podtatranská hydina, a.s. a SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Krajský súd sa vo svojom\nrozsudku nezaoberal žalobnou námietkou, že tieto skutočnosti nemôžu spadať pod rámec dôkaznej\npovinnosti žalobcu, a z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, ako bola táto skutočnosť po právnej stránke\nposúdená. K okolnostiam nadobudnutia tovaru uviedol, že daňové orgány nikdy nekonštatovali, že by to\nbol sťažovateľ, ktorý by vytvoril nejaký fakturačný reťazec s nárazníkovými spoločnosťami - nepriznanie\npráva na odpočet dane bolo odôvodnené výlučne tým, že sťažovateľ mal údajne vedomosť o tom,\nže sa jedná o transakciu poznačenú podvodom, zrealizovanom na inom stupni obchodu, nie že by\nsťažovateľ sám takýto podvod zorganizoval. Tvrdenie súdu, že to bol sťažovateľ, ktorý takýto fakturačný\nreťazec vytvoril nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je naopak v zásadnom rozpore s\nviacerými dôkazmi, ktoré boli počas daňového konania zabezpečené. Sťažovateľ taktiež považoval za\notázne, či sa len zo samotného CMR dokladu mohol dozvedieť, kto predtým, a ako tovar zdaňoval z\nhľadiska DPH, nakoľko táto skutočnosť sa tam vôbec neuvádza. Rovnako bez opory vo vykonanom\ndokazovaní a nad rámec napadnutého rozhodnutia žalovaného je odôvodnenie krajského súdu, že\nštatutárni zástupcovia sťažovateľa sú z Poľska, a preto ak nakupovali tovar z Poľska sprostredkovane\ncez slovenské spoločnosti, tak táto transakcia nemá ekonomické opodstatnenie. Taktiež neobstojí\nkonštatovanie krajského súdu o daňovej výhode, ktorú mal sťažovateľ takto získať. Žalovaný ako\njeden zo zásadných dôvodov, pre ktoré nepriznal sťažovateľovi právo na odpočet dane uviedol tú\nskutočnosť, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. nemohla previesť vlastnícke právo na Podtatranskú\nhydinu, a.s., ktorá ho následne nemohla previesť na sťažovateľa. Sťažovateľ tieto skutočnosti namietal\nvychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že sťažovateľ\nvlastnícke právo nadobudol, týmto sa však krajský súd v odôvodnení rozsudku odmietol zaoberať. Pokiaľ\nsa týka tvrdenia krajského súdu, že sťažovateľ nekonkretizoval právne závery vyplývajúce z judikatúry v\njeho prospech sťažovateľ uviedol, že už súčasťou žaloby neboli celé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ale\niba ich časti, ktoré považoval za argumentáciu v jeho prospech. Konkrétne išlo o argumentáciu, v zmysle\nktorého je potrebné každú jednu transakciu v rámci určitého reťazca posudzovať samostatne a prípadné\npochybenia alebo podvodné konania na jednom stupni reťazca nie je možné prenášať na iné články\nv tomto reťazci. Vo vzťahu ku krajským súdom zmienenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017, v ktorom bola zdôraznená povinnosť obozretného\nprístupu pri výbere obchodného partnera pred realizáciou zdaniteľného plnenia sťažovateľ uviedol, že\nvyvinul primerané úsilie okolnostiam prípadu, aby si preveril svojho obchodného partnera - spoločnosť\nPodtatranská hydina, a.s.. Záverom poukázal na to, že krajský súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, ale aj Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03,\nC-484/03 ale aj C-33/13.\n\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správca dane vychádzajúc zo základných\nzásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočne množstvo relevantných dôkazov,\nktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých\nskutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo, pričom dospel k správnemu záveru, že\ndeklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.\nKrajský súd tieto skutočnosti posúdil správne a preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntoho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442\nods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n24. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n26. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100734953/2017 zo dňa 02.05.2017, ktorým\nbol sťažovateľovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 70 378,30 € na DPH\nza zdaňovacie obdobie september 2012, keď sťažovateľovi nepriznal odpočet DPH v sume 70 263,11\n€ a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 115,19 €. Správca dane tak sťažovateľovi neuznal\nodpočet dane z faktúr za dodanie sóje vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.:\n- č. 6120101244 zo dňa 17.09.2012, základ dane 88 317,45 €, DPH 17 663,49 €,\n- č. 6120101279 zo dňa 26.09.2012, základ dane 111 922,34 €, DPH 22 384,47 €,\n- č. 6120101299 zo dňa 30.09.2012, základ dane 50 428,85 €, DPH 10 085,77 €,\n- č. 6120101300 zo dňa 30.09.2012, základ dane 101 222,95 €, DPH 20 244,59 €,\nkeď po preverení pohybu tohto tovaru v reťazci dodávateľov: nezistené daňové subjekty - Louis Dreyfus\nCommodities Polska Sp. z o.o. - SLOVAKIA FARMA, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - sťažovateľ\ndospel k záveru, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods.\n1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, keďže spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nikdy\nnevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a\npreto ho následne nemohla dodať ani spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., z čoho vyvodil, že nedošlo\nk ani k dodaniu tovaru sťažovateľovi, tak ako to deklaroval predloženými dokladmi.\n28. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť\nzáverov krajského súdu, ktorý po vyhodnotení žalobných námietok sťažovateľa ako nedôvodných\nkonštatoval, že v prípade sťažovateľa neboli splnené podmienky na odpočet DPH v zmysle § 49 ods.\n1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti bolo\n(zohľadniac vnútroštátnu judikatúru ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ) potrebné zaujať právny názor\nk otázke rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a sťažovateľa s ohľadom na skutočností\ntýkajúce sa nielen dodávateľa, ale i ďalších daňových subjektov zapojených do vyššie označeného\nreťazca spoločností, resp. posúdiť či zo strany sťažovateľa išlo o vedomé zapojenie sa do obchodných\ntransakcií postihnutých podvodným konaním, čoho dôsledkom malo byť neuznanie odpočtu DPH.\n\n29. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že daňové orgány za účelom preverenia dôvodnosti\nsťažovateľom uplatneného odpočtu DPH vykonali rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo\nzistené, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nemohla dodať tovar spoločnosti Podtatranská\nhydina, a.s. a preto ani táto spoločnosť nemohla dodať tovar sťažovateľovi tak, ako to deklaroval\npredloženými dokladmi. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na viaceré zistenia (vyplývajúce aj\nz iných konaní týkajúcich sa jednotlivých daňových subjektov zapojených do posudzovaného reťazca\ndodávok tovaru), keď z výpovede P. V. zo dňa 25.09.2015 (ktorá mala byť v rozhodnom období\nsplnomocnenou zástupkyňou spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,) podanej pred orgánmi činnými v\ntrestnom konaní vyplynulo, že MVDr. W. K. (člen štatutárneho orgánu spoločnosti Podtatranská hydina,\na.s. - dodávateľ sťažovateľa) nakupoval tovar rôzneho druhu, mäsové výrobky, hydinu, krmivo z Poľska\na Českej republiky okrem iných aj prostredníctvom spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., sledujúc tak\nzníženie vlastnej daňovej povinnosti s tým, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. bola založená,\nlen za týmto účelom. Uvedená spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala\nžiadnych zamestnancov ani reálne sídlo, ktoré by nasvedčovalo ekonomickej aktivite tejto spoločnosti.\nTaktiež zo svedeckej výpovede P. V. zo dňa 02.07.2015 podanej v daňovom konaní týkajúcom sa\nspoločnosti Podtatranská hydina, a.s. vyplynulo, že svedkyňa nemala vedomosť o žiadnych obchodných\ntransakciách spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. zo spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., resp.\nani o žiadnych obchodných rokovaniach s MVDr. W. K.. Taktiež nemala vedomosť o dodávkach tovaru\nz pre SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z Poľska, nemala žiadne informácie o preprave tovaru pre spoločnosť\na nemala k dispozícii ani pečiatku tejto spoločnosti. P. V. však správcovi dane nepredložila plnú moc,\nktorá by ju oprávňovala konať za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti\nT. B., občan Maďarskej republiky sa stal jej riaditeľom len za určitú odplatu, bez toho, aby mal vedomosť\no udelení plnej moci na zastupovanie P. V., vo vzťahu k spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., bolo\nsprávcom dane taktiež zistené, že táto spoločnosť nespolupracuje s daňovými orgánmi, dňa 30.09.2013\njej bola zrušená registrácia platiteľa dane a za posudzované zdaňovacie obdobie vykázala vysoké\nobraty na vstupe aj výstupe, výsledkom čoho bola nízka a neuhradená daňová povinnosť. Spoločnosť\nSLOVAKIA FARMA, s.r.o., dodávala tovar odberateľovi - spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. iba\nfakturačne a pod nákupnú cenu. Zmienené skutočnosti tak vniesli do posudzovanej veci zásadné\npochybnosti o reálnej ekonomickej aktivite spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., resp. o jej podvodnom\nzapojení do reťazca dodávok tovaru. Závery o umelom charaktere spoločnosti SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o., boli správcom dane podporené i výsledkami daňovej kontroly v spoločnosti Podtatranská hydina,\na.s. za totožné zdaňovacie obdobie, t.j. september 2012, z ktorej vyplynulo, že kontrolovaný daňový\nsubjekt dojednával a uzatváral obchody v mene jeho dodávateľa, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA,\ns.r.o., s tým, že výstupom tejto daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania DPH na základe faktúr za\ndodanie tovaru od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Tieto skutočnosti boli potvrdené i výstupmi z\nmedzinárodnej výmeny informácií týkajúcej sa preverovania dodávok sóje spoločnosťou Louis Dreyfus\nCommodities Polska Sp. z o.o., keď miestom dodania tohto tovaru malo byť sídlo sťažovateľa, pričom\nobjednávky tovaru boli realizované zamestnancami spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. v mene\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Títo zamestnanci zároveň vystavovali faktúry v mene spoločnosti\nPodtatranská hydina, a.s. pre sťažovateľa. Zistenie správcu dane, že prepravca Rafal Literski mal\nprepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol\nprijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ Sp. z o.o., 33-167 Turza 195, ktorá\nbola od 18.05.2010 do 27.12.2012 spoločníkom sťažovateľa taktiež nasvedčuje vzájomnej kooperácií\ndotknutých daňových subjektov v reťazci dodávok tovaru a vedomosti samotného sťažovateľa umelom\nzačlenení SLOVAKIA FARMA, s.r.o. do tohto reťazca. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa CMR dokladov\nviažucich sa k preprave sóje z týchto vyplýva, že tieto doklady mali deklarovať prepravu tovaru, ktorý\nsťažovateľovi fakturovala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., avšak ako dodávateľ je v nich uvedená\nspoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. s miestom nakládky v Poľsku, resp. s miestom vykládky v sídle\nsťažovateľa. Pokiaľ teda sťažovateľ takto označené dodanie tovaru potvrdil, nepochybne musel mať\nvedomosť o tom, že pohyb tovaru nekorešponduje s fakturačným tokom tak, ako ho deklaroval a to\naj s poukazom na označenie dodacích listov ako nerealizovaných dokladov. Zistenia správcu dane\npreukázali, že síce deklarovaným nadobúdateľom tovaru, ktorý mal pôvod v Poľsku bola spoločnosť\nSLOVAKIA FARMA, s.r.o. avšak jeho preprava mala byť zrealizovaná priamo k sťažovateľovi bez toho,\naby sa tovar dostal do dispozície dodávateľa, resp. subdodávateľa sťažovateľa, t.j. uvedené daňové\nsubjekty s týmto tovarom nemohli nakladať ako jeho vlastník.\n30. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že\npodnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených\n\nna uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na\nkaždom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,\npreto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže\nod dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a\nslužieb vyúčtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\ntovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na\nfaktúre, tzn. zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH\nuvedeným na faktúre.\n31. V súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH zo zdaniteľných\nobchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného\nbremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného\nsťažovateľom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno\nzaťažuje správcu dane.\n32. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú\nprávnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH z preverovaných\nzdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.\n33. V uvedenej súvislosti musí ďalej kasačný súd zdôrazniť, že daňový subjekt v procese správy daní\n(t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1\nv spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku) okrem iného, že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3\nods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby\nza protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim\nz predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) a od dodávateľa\nzákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Dôkazná povinnosť\nsprávcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností,\nsprávca dane je oprávnený overovať celý obchodný reťazec. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného\nobchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na\nodpočet dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom\npodvode.\n34. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z vyššie\nuvedených ustanovení § 3 ods. 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1\nDaňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania\nzneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné\nbremeno len na správcovi dane. Preto je daňový subjekt už v dostatočnom časovom predstihu oprávnený\nvedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Samozrejme že daňový subjekt je aj\nv týchto prípadoch oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že\nsa nezúčastnil zneužívajúceho alebo podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o\ntom nevedel; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho oprávnením, nie povinnosťou,\nt.j. môže odmietnuť sa k týmto veciam vyjadriť.\n35. Najvyšší súd v niektorých rozhodnutiach (napríklad sp.zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010) odkázal na\nďalšie rozhodnutia Súdneho dvora (najmä rozsudky vo veciach\nC-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., podobne\nC-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa najmä uvádza, že „uplatnenie nároku\nna odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s\númyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto\nosoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý“.\n36. V uvedenej súvislosti nie je možné kasačným súdom prehliadnuť to, že Súdny dvor stanovil, že\nnie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn. C-499/10\nVlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta\nRecycling).\n\n37. Súdny dvor prostredníctvom svojej judikatúry (Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04\na C-440/04 zo dňa 06.07.2006) naznačil, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné\ndôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať\nmožnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení. V posudzovanej veci tak daňové orgány ako aj\nkrajský súd sťažovateľovi nepripísali vytvorenie podvodného fakturačného reťazca tak, ako to namietal\nv kasačnej sťažnosti, ale poukázali na to, že sťažovateľ bol článkom tohto koordinovaného reťazca\nspoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu\ndane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný\nmechanizmus tohto podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k\núniku, resp. neodvedeniu dane. Je dôležité pripomenúť, že sťažovateľovi nebolo v daňovom konaní\npreukázané ani to, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s\npredmetným tovarom. Daňové orgány sa však sústredili na preukázanie, že sťažovateľ musel, resp.\nmal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom.\nPosúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal\nprijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode. Ako\nkasačný súd - predovšetkým s poukazom na údaje v CMR dokladoch - uviedol, sťažovateľ si musel\nbyť vedomý, že pohyb tovaru nezodpovedá jeho fakturačnému toku tak, ako ho deklaroval a to aj s\npoukazom na označenie dodacích listov ako nerealizovaných dokladov, t.j. musel vedieť, že sa zapája\ndo reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Tieto\nzávery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami opísanými vo vydaných rozhodnutiach, resp.\nkasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku krajského súdu. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili\ndaňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné i podľa názoru\nkasačného súdu súhlasiť so záverom, že sťažovateľ konal neobozretne, keď za zistených okolností\nvstúpil do predmetných obchodných transakcií. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že vyvinul primerané úsilie\nokolnostiam prípadu, aby si preveril svojho obchodného partnera - spoločnosť Podtatranská hydina, a.s..\nkasačný súd nespochybňuje, že sťažovateľ nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať\nsubdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však mal právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich\nsubdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým mal obchodovať. Taktiež objem dodávky tovaru, resp.\njeho fakturovaná cena mala sťažovateľa (majúceho záujem na uplatnení odpočtu DPH a uvedomujúc\nsi možné negatívne dopady z toho plynúce v daňovom konaní) primäť k vyššej obozretnosti pri vstupe\ndo predmetnej obchodnej transakcie, ktorá nepochybne zahŕňala i potrebu venovať osobitnú pozornosť\núdajom v prepravných dokladoch.\n38. K námietke sťažovateľa, ktorý ako nedostatočné považoval odôvodnenie krajského súdu, že\nštatutárni zástupcovia sťažovateľa sú z Poľska, a preto ak nakupovali tovar z Poľska sprostredkovane\ncez slovenské spoločnosti, tak táto transakcia nemá ekonomické opodstatnenie kasačný súd uvádza,\nže táto skutočnosť (pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH sťažovateľom) v konečnom\ndôsledku nebola vyhodnotená ako kľúčová, ale iba ako možná indícia, keď s ohľadom na ďalšie zásadné\nskutkové zistenia bol vytvorený ucelený obraz o fakturačnom toku (zahŕňajúcim umelo včlenený subjekt),\nktorý nemal ekonomické opodstatnenie.\n39. Spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. je priamym dodávateľom sťažovateľa, ktorý v zmysle zákona\no DPH musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie predmetného tovaru, aby ho mohol ďalej fakturovať\na dodávať, v tomto prípade sťažovateľovi. V predmetnej veci nešlo o obchod, v ktorom by bola\nspochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený\nreálny základ deklarovaného zdaniteľného obchodu. Pokiaľ teda nebolo preukázané dodanie tovaru\ndodávateľovi sťažovateľa - Podtatranská hydina, a.s., nemohla tomuto dodávateľovi pri dodaní tovaru\nvzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru\ndaňová povinnosť, nemohla sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona\no DPH.\n40. Kasačný súd s poukazom na uvedené nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku\nrozsudku. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Námietky sťažovateľa boli v zásade\n\ntotožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite\nvysporiadal.\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nsťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npodľa § 461 S.s.p. zamietol.\n42. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/105/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}