{"guid": "cf008cd3-af25-48da-923b-091c915a5cad:cd654f7d-5da4-4ad6-a698-007bc2e4587c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/101/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/101/2019 z 29. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 7Sžsk/101/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1", "identifikacne_cislo": "7017200209", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-7", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd654f7d-5da4-4ad6-a698-007bc2e4587c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/101/2019\n7017200209\n29. 07. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:7017200209.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nA.. X.. O. I., N.., narodená XX. K. XXXX, bytom v J., J. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Janou Fabišíkovou,\nadvokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 15, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 10.\njanuára 2017, Číslo: 59527-4/2016-BA, o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03. apríla 2019, č.k.\n5Sa/12/2017-58, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 03. apríla 2019, č.k.\n5Sa/12/2017-58 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 10. januára 2017, Číslo: 59527-4/2016-BA z r\nu š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 03. apríla 2019, č.k.\n5Sa/12/2017-58, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu ako nedôvodnú, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej z 10. januára 2017, Číslo: 59527-4/2016-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie\nzo 07. septembra 2016, Číslo: 48336-77/2016-KEM, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má podľa\n§ 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku\npracovného úrazu z 27. marca 2013 v sume 8.603,00 eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“).\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 99, § 153\nods. 4 písm. c/, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., § 2 ods. 2, § 4 ods. 1,2, § 5 ods. 1, § 7 ods.\n1,6, § 8 ods. 1, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v\n\nTretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia\nustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o\nnedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci sa plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím (v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím) a závermi z neho plynúcimi. Námietku žalobkyne, že žalovaná nemala\noprávnenie prostredníctvom posudkových lekárov meniť obsah predloženého lekárskeho posudku z\n08. apríla 2015, pretože tento bol vydaný postupom predpokladaným zákonom oprávnenou osobou, t.j.\nposudzujúcim lekárom v súlade s § 4 ods. 2, § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. a v prípade, ak vznikla\npotreba posúdenia sporných otázok medicínskeho charakteru, bolo povinnosťou žalovanej zabezpečiť\nobjektívny dôkaz - znalecký posudok na posúdenie výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia vrátane jeho zvýšenia v zmysle § 10 ods. 4 menovaného zákona, vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK tomu uviedol, že žalovaná s týmto názorom žalobkyne nesúhlasila a tvrdila, že pri kontrole\nbodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne postupovala prostredníctvom\nposudkových lekárov sociálneho poistenia zákonným spôsobom. Prvostupňový správny orgán za\núčelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci nariadil znalecké dokazovanie. Závery\nposudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci opakovane vykonaných kontrol bodového hodnotenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia neboli svojvoľné, ale opierali sa o vypracovaný znalecký posudok\na nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v tomto konaní. K\nďalším námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe krajský súd uviedol, že tieto boli v podstate totožné\ns tými, ktoré boli uvedené aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia k ním zaujala stanovisko, teda sa s nimi dôsledne vysporiadala, súd sa s\njej právnymi závermi stotožnil, z ktorého dôvodu nepovažoval za potrebné sa opätovne vyjadrovať, keď\nv odôvodnení svojho rozsudku už tieto závery uviedol.\n4. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n5. Žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Konkrétne namietala zo strany správnych orgánov buď nepriznané, alebo znížené bodové\nohodnotenia za položky č. 258 - Traumatické postihnutie trojklanného nervu (priznané v rozsahu 50\nbodov, nepriznané v rozsahu 200 bodov), položky č. 259d - Poškodenie tváre sprevádzané funkčnými\nporuchami (zúženie úst, obmedzenie hybnosti sánky, defekty pery) alebo vzbudzujúce súcit alebo\nošklivosť stredne ťažkého stupňa u ženy (priznané v rozsahu 100 bodov, nepriznané v rozsahu 350\nbodov), položky č. 289 - Strata dvoch zubov (nepriznané v rozsahu 30 bodov) a položky č. 292 Odlomenie korunkovej časti zubov alebo jej prevažnej časti pri 7 a viacerých zuboch (priznané v rozsahu\n42 bodov, nepriznané v rozsahu 83 bodov).\n9. Vo vzťahu k položke č. 289 namietala, že žalovaná neprípustným spôsobom uplatnila svoju\nkompetenciu na rozklad uvedenej položky, čo znamená, že toto bodové hodnotenie nerozlišuje kogentnú\npoložku trojklanný nerv na jednotlivé vetvy, pretože určitý orgán sa musí brať ako jeden celok. Právny\nzáver o delenie trojklanného nervu na jednotlivé vetvy nemá oporu v zákone. Ak by tomu tak bolo,\nzákonodarca by zvolil postup ako napríklad pri položke č. 107c - pri zlomenine tela každého ďalšieho\nstavca sa ohodnotenie zvyšuje o 1 sadzby. Položku č. 258 je teda nutné považovať za samostatné\nochorenie prejavujúce sa osobitne svojimi špecifickými znakmi. Preto tvrdenie, že žalobkyňa mala v\nzdravotnej dokumentácii zaevidované parestézie dolnej pery a brady vľavo, a to je poškodenie nie\ncelého trojklanného nervu, ktorý má tri vetvy, ale bolo to iba poškodenie jednej vetvy uvedeného\nnervu, konkrétne dolnej vetvy (n V3) nepovažovala za správne. V tejto časti je preto znalecký posudok\nnesprávny, rozporuplný a vzájomne si odporujúci. Poukázala tiež na rozhodnutie evidované pod číslom\nR 5/1992, podľa ktorého cit.: „Postup pri hodnotení telesných poškodení v úrazovom poistení podľa\n\ndruhej vety bodu 12 Zásad pre hodnotenie (prílohy k vyhláške č. 49/1964 Zb.), t.j. hodnotenie jednotlivých\nnásledkov telesného poškodenia ako celok, prichádzal do úvahy len vtedy, ak by išlo o následky na\ntom istom úde, orgáne alebo jeho časti. Ak sa však poškodenie trebárs následné prejavilo na iných\núdoch (orgánoch), nie je rozhodujúce, že pôvodne priame poškodenie sa týkalo iba riadiaceho telesného\norgánu (napr. poškodenie miechy ako riadiaceho orgánu v centrálnej nervovej sústave).“\n10. K položke č. 259d žalobkyňa uviedla, že ide o subjektívne vyjadrovanie názorov tak znalca, ako\naj žalovanej bez toho, aby sa znalec vysporiadal s bodovým ohodnotením vyhotoviteľa lekárskeho\nposudku a svoje tvrdenia v konfrontácii aj riadne odôvodnil. Tvrdenia, že žalobkyňa má oslabenú mimiku\ntváre vpravo, má stŕpnutie dolnej pery a brady vľavo, prítomný je mierny posun zhryzu, má obmedzené\notváranie úst, nevie dobre zatvoriť pravé oko, pri zatváraní oka sa očná guľa vytáča smerom dohora\n(Bellov príznak), nevie dobre zvraštiť obočie, zabúda, neboli nijako vyvrátené.\n11. V súvislosti s položkou č. 289 žalobkyňa namietala, že ak by znalec žalobkyňu vyšetroval, zistil by, že\nžalobkyňa skutočne prišla o dva zuby, a teda bodové hodnotenie aj za túto položku je plne opodstatnené.\n12. Žalobkyňa tiež vyjadrila nesúhlas s bodovým hodnotením položky č. 292. Konkrétne namietala\nspôsob výpočtu, aký použil znalec pri ustaľovaní konečného bodového hodnotenia príslušnej pobočky.\nUviedla, že táto položka je jednoznačná pre hodnotenie pri 7 a viacerých zubov, čím je v tejto položke\nurčený maximálny počet bodov. Uplatnenie číselnej deľby zubov (za každý ďalší zub sa hodnota zvyšuje\no 4 body) nemá oporu v zákone. Ak by tomu tak bolo, potom by zákonodarca zvolil postup ako napríklad\npri položke 107c - pri zlomenine tela každého ďalšieho stavca sa ohodnotenie zvyšuje o 1 sadzby s\ntým, že aj v tomto prípade pri položke č. 292 by bol použitý výraz „každého ďalšieho“, alebo iný tak, aby\nvyjadril presné stanovenie bodov.\n13. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti ďalej\n- namietala nižšiu odbornú erudíciu znalca, ktorý korigoval bodové hodnotenie skúseného a uznávaného\nodborníka A..H..P.. N.. K.. O. S.O., P.., K., prednostu Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie,\nktorý vypracoval lekársky posudok z 08. apríla 2015 a navyše bol aj operatérom žalobkyne, z ktorého\ndôvodu poznal dokonale jej zdravotný stav,\n- aj s odkazom na odbornú publikáciu uviedla, že správnosť, či nesprávnosť postupu lekára určitého\nodboru môže hodnotiť iba odborník rovnakej odbornosti, spravidla s vyššou odbornou erudíciou, než\nakú má posudzovaný lekár,\n- zdôraznila nesprávne závery znalca, nevyšetrenie žalobkyne, nedostatočné hodnotenie skutočného\nstavu čo do rozsahu charakteru poškodenia na zdraví a utrpenej bolesti v liečebnom procese, ktoré\nžalobkyňa prežívala a trvalým následkom na poškodenom zdraví vyjadrenom v lekárskom posudku z 08.\napríla 2015; správne preto navrhovala kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že aj z judikatúry vyplýva\npožiadavka na atestáciu a odbornú kvalifikáciu (R 28/1998), a takisto na odstránenie rozporov, ak sú\ndva znalecké posudky (R 45/1984),\n- nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že žalobkyni nemusí oznamovať ustanovenie znalca, nakoľko\nsprávne orgány majú postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\n- poukázala tiež na rozhodnutie evidované pod č. R 20/2000, podľa ktorého znalecký posudok vždy\nmusí vypracovať znalec príslušnej odbornosti a je neprípustné, aby posudok vypracoval znalec inej\nodbornosti,\n- zotrvala na názore, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so zákonom, keďže\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n14. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa\n§ 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nIII.\n15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 02. septembra 2019.\n16. Plne sa stotožnila so záverom, ku ktorému dospel krajský súd. S odkazom na judikát č. R\n99/2011 nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku, hodnotí iba to, či\n\nzávery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom plynúcim z vykonaných dôkazov.\nPodľa ďalšieho judikátu č. 16/2013 „Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký\nposudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých\npre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene.\nSprávny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením\nskutočnosti z odbornej stránky.“ Z toho je zrejmé, že posudkoví lekári nie sú oprávnení zasahovať do\nbodového hodnotenia určeného znalcom, sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v\nlekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobkyne. V opačnom prípade by\ndošlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári by konali nad rámec svojich\noprávnení. K osobe znalca žalovaná uviedla, že v predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č.\n1SP/2016 znalcom v odvetví chirurgia - stomatológia. Znalec je štátom splnomocnená osoba, ktorá má\npotrebnú prax a zložila odbornú skúšku v príslušnom odbore. Ide o osobu zapísanú v zozname znalcov\nvedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý\nby spochybnil objektívny postoj znalca k veci, v ktorej vypracoval znalecký posudok s tým, že samotná\nskutočnosť, že znalec disponuje nižším počtom vedeckých titulov ako posudzujúci lekár neznižuje jeho\nodbornosť a dôveryhodnosť. Žalovaná splnila zákonnú povinnosť zistiť skutkový stav objektívne a úplne\naplikáciou § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Zdôraznila, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý\nby spochybnil závery znalca a posudkových lekárov. Ich spochybňovanie a nariaďovanie znaleckého\ndokazovania iba z titulu ich odlišnosti od predstáv žalobkyne, nie je v súlade s platnou legislatívou a\njudikatúrou. Námietky žalobkyne vyhodnotila ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie za zákonné.\n17. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n18. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 09. septembra 2019 na vedomie.\nV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej z 10. januára 2017, Číslo: 59527-4/2016-BA, ktorým táto podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové\n\nsprávne rozhodnutie zo 07. septembra 2016, číslo 48336-77/2016-KEM, ktorým bolo rozhodnuté, že\nžalobkyňa má podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 27. marca 2013 v sume 8.603,00 eur určenej podľa § 5\nzákona č. 437/2004 Z.z.\n26. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.\n27. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia (ďalej len \"lekársky posudok\") a jeho náležitosti, zásady na hodnotenie bolesti\na zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§1).\n28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s\npoškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,\nna uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh\n(ďalej len \"následok\").\n29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa\nposkytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v\nrozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.\n30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa\nposkytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.\n31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár\na vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je\nposudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje\nprimár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho\nzástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.\n32. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať\naj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ\nnáhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.\n33. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení\nbolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,\nmôžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného\npredpisu. 8) [odkaz na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“; pozn.].\n34. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského\nuplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj\nnásledkov.\n35. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch sú upravené v\nprílohe č. 1 časť II k zákonu č. 437/2004 Z.z.\n36. Podľa položky 258 prílohy č. 1 časti II\nTraumatické postihnutie trojklanného nervu (50 - 150 bodov)\n37. Podľa položky 259d prílohy č. 1 časti II\nPoškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami (zúženie úst, obmedzenie hybnosti sánky, defekty\npery) alebo vzbudzujúce súcit alebo ošklivosť stredne ťažkého stupňa u ženy (150 - 300 bodov)\n38. Podľa položky 289 prílohy č. 1 časti II\n\nStrata dvoch zubov (30 bodov)\n39. Podľa položky 292 prílohy č. 1 časti II\nOdlomenie korunkovej časti zubov alebo jej prevažnej časti pri 7 a viacerých zuboch (30 - 125 bodov)\n40. Podľa § 153 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone\nsociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia.\n41. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť úrazového\npoistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely\nnáhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.\n42. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (ďalej len \"posudkový lekár\") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej\npoisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.\n43. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n44. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n45. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní\nveci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v\nprospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n46. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\n47. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n48. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n49. Žalobkyňa predovšetkým namietala výšku bodového hodnotenia, ku ktorému dospeli správne orgány\nvo vzťahu k položkám č. 258, 259d, 289, 292 na základe vypracovaného znaleckého posudku.\n50. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s náhradou za bolesť sú jednorazové peňažné\ndávky poskytované zo systému úrazového poistenia (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).\nPodstatou poskytovania úrazovej dávky v podobe náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je\nodškodnenie dlhodobého alebo trvalého poškodenia na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé\nnásledky na životné úkony a na uplatnenie sa poškodeného v živote a v spoločnosti, a to najmä ako\nnepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie životných a spoločenských\npotrieb alebo na plnenie spoločenských úloh poškodeného.\n51. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že\n- žalobkyňa si na predpísanom tlačive dňa 01. februára 2016 uplatnila nárok na náhradu sťaženia\nspoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 27. marca 2013,\nprílohu ktorého tvoril Lekársky posudok z 08. apríla 2015 vyhotovený A..H..P.. N.. K.. O. S., P.., K.\n[zohľadnená položka č. 252 - Postkomočný syndróm - 200 bodov, položka č. 257a - Traumatická porucha\ntvárového nervu ľahkého stupňa - 130 bodov, položka č. 258 - Traumatické postihnutie trojklanného\n\nnervu - 150 bodov (s navýšením o 100 bodov), položka č. 259d - Poškodenie tváre sprevádzané\nfunkčnými poruchami (zúženie úst, obmedzenie hybnosti sánky, defekty pery) alebo vzbudzujúce súcit\nalebo ošklivosť stredne ťažkého stupňa u ženy - 300 bodov (s navýšením o 150 bodov), položka č. 289 Strata dvoch zubov - 30 bodov a položka č. 292 - Odlomenie korunkovej časti zubov alebo jej prevažnej\nčasti pri 7 a viacerých zuboch - 125 bodov, celkovo 1.185 bodov],\n- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice listom z 30. marca 2016\npožiadal znalca K.. A. H., P.. o vypracovanie znaleckého posudku na účely hodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia\n[znalec v príslušnom znaleckom posudku z 31. mája 2016 sa nestotožnil s bodovým hodnotením položky\nč. 258 z dôvodu, že u žalobkyne sa jednalo o poškodenie nie celého trojklanného nervu, ktorý má\ntri vetvy, ale iba jednej (dolnej) vetvy, čomu zodpovedá hodnotenie 50 bodov, neakceptoval položku\nč. 259d z dôvodu, že z prepúšťacích správ nevyplynulo, že by žalobkyňa mala také poškodenie tváre\nodôvodňujúce jeho hodnotenie až položkou č. 259d, neakceptoval tiež položku č. 289, nakoľko strata\ndvoch zubov nebola v zdravotnej dokumentácii zadokumentovaná; rovnako sa nestotožnil s bodovým\nhodnotením položky č. 292 s odôvodnením, že počet bodov pri odlomení korunkovej časti zubov alebo\nprevažnej časti pri 7 alebo viacerých zuboch je stanovený v rozsahu 30 až 125 bodov a keďže žalobkyňa\nutrpela stratu na 10 zuboch, za každý ďalší zub nad 7 zubov by mala byť hodnota zvýšená o 4 body,\na teda celkovo na 42 bodov],\n- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na základe kontroly\nbodového hodnotenia z 23. augusta 2016 vychádzajúc aj so záverov, ku ktorým dospel znalec, pristúpil k\nzníženiu bodového hodnotenia z pôvodne v lekárskom posudku stanovených 1.185 bodov na 522 bodov,\n- prvostupňový správny orgán na podklade príslušnej kontroly bodového hodnotenia vydal dňa 07.\nseptembra 2016, pod číslom 48336-77/2016-KEM rozhodnutie, ktorým rozhodol, že žalobkyňa má nárok\nna náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.603,00 eur,\n- na odvolanie žalobkyne po tom, čo posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice zotrval na svojich záveroch, bola vec predložená žalovanej ako odvolaciemu správnemu orgánu,\n- posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dňa 01. decembra 2016 uskutočnil kontrolu bodového\nhodnotenia a opierajúc sa o závery plynúce zo znaleckého posudku ustálil bodové hodnotenie na počte\n522 bodov,\n- žalovaná na podklade vyššie uvedených skutočností rozhodnutím z 10. januára 2017, Číslo:\n59527-4/2016-BA postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietla\na potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. septembra 2016, číslo 48336-77/2016-KEM.\n52. Po preskúmaní rozsudku krajského súdu v kontexte na skutočnosti, ktoré najvyšší súd zistil primárne\nz obsahu administratívneho spisu žalovanej, najvyšší súd dospel k záveru, že je dôvod na zmenu\nrozhodnutia krajského súdu a zrušenie a vrátenie veci žalovanej.\n53. Krajský súd mal preukázané, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci\nopakovane vykonaných kontrol bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia neboli\nsvojvoľné, ale opierali sa o vypracovaný znalecký posudok z 31. mája 2016. V tomto smere najvyšší\nsúd uvádza, že priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa v zmysle § 4\nods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. realizuje na základe lekárskeho posudku, v rámci ktorého prichádza\nk bodovému lekárskemu posúdeniu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. O vyhotovenie\nlekárskeho posudku žiada spravidla poškodený, prípadne fyzická alebo právnická osoba, ktorá za\npoškodenie zdravia zodpovedá, respektíve poskytovateľ náhrady, ak im dá na to poškodený súhlas\n(§ 7 ods. 3,4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Uvedené poškodenia na zdraví sú ohodnotené určitou sumou\nbodov s ohľadom na zákonom definované a ohraničené zásady hodnotenia aj celkové rozpätie možných\npriznaných bodov pre konkrétny pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Najvyšší súd ďalej uvádza,\nže lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú\nčinnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia s tým, že lekárska\nposudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu\na choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv sporných prípadoch (§ 153 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.).\nLekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a\nposudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V predmetnej veci sa posudkový lekár sociálneho\npoistenia nestotožnil s bodovým hodnotením plynúcim z lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcim\nlekárom A..H..P.. N.. K.. O. S., P., K.. Vzhľadom na to, že posudkový lekár v rámci kontroly bodového\nhodnotenia nemá možnosť zasahovať do bodového hodnotenia posudzujúceho lekára (meniť ho / krátiť;\n\npozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 12. mája 2011, sp. zn. 7Sžso/13/2010), posudkový lekár\npostupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. požiadal o vydanie znaleckého posudku podľa\nzákona č. 382/2004 Z.z.\n54. Vo vzťahu k znaleckému posudku najvyšší súd uvádza, že posudkoví lekári sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný\ndôkaz. Hodnotia iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim\nz dôkazov vykonaných správnym orgánom (sp. zn. 7Sžso/13/2010). Ak medzi dôkazy hodnotené\nsprávnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného\nposúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia\ndôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a\nnahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 28. marca 2012, sp. zn. 6Sžp/6/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2013\npod poradovým číslom 16).\n55. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké dokazovanie je významným druhom dôkazného prostriedku,\nprostredníctvom ktorého sa hľadajú odpovede na odborné otázky relevantné pre riadne zistenie\nskutkového stavu veci, na zodpovedanie ktorých nie je správny orgán oprávnený, respektíve presahuje\nrámec jeho kompetencie. V tomto smere potom znalecký posudok (ako výsledok znaleckého\ndokazovania) má čo do riadneho zistenia skutkového stavu pomerne zásadné postavenie v porovnaní s\nďalšími dôkazným prostriedkami využívanými v priebehu správneho konania správnym orgánov (výsluch\núčastníkov, listina, obhliadka a pod.). Táto skutočnosť však neznamená, že správny orgán bez ďalšieho\nprihliadne na znalecký posudok a závery z neho plynúce, pokiaľ v konaní boli vykonané i ďalšie dôkazy\na do značnej miery relativizujúce závery znalca. Je síce pravdou, že vo vzťahu k hodnoteniu záverov\nplynúcich zo znaleckého posudku je do istej miery obmedzená zásada voľného hodnotenia dôkazov,\ntúto však nemožno vylúčiť, a teda aj v procese dokazovania je potrebné rešpektovať zásadu kritického\nhodnotenia dôkazov vrátane znaleckého posudku. Preto zo strany správneho orgánu (ako zadávateľa\nvypracovania znaleckého posudku) je nutné hodnotiť celý proces utvárania znaleckého posudku (treba\nskúmať aj osobu znalca, najmä čo do splnenia podmienky jeho odbornosti vo vzťahu ku skúmanej veci,\nprípadne podmienku plynúcu z § 9 ods. 1,2 zákona č. 382/2004 Z.z.), vrátane prípravy znaleckého\nskúmania, zabezpečovania podkladov, priebehu znaleckého skúmania ako aj záverov, avšak v tom\nsmere, či tieto vychádzajú z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii a či sa znalec vysporiadal so\nvšetkými skutočnosťami relevantnými pre riadne objasnenie skutkového stavu veci a či nenechal pri\nsvojom postupe otvorenú žiadnu otázku, prípadne, či zodpovedal stanovené otázky tak, že to nevyvoláva\nakékoľvek pochybnosti o ich správnosti. Slovami najvyššieho súdu uvádzanými v rozsudku z 12. mája\n2011, sp. zn. 7Sžso/13/2010, posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne cit.: „ (...)\nHodnotia iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z\ndôkazov vykonaných správnym orgánom.“\n56. Po preskúmaní veci a predovšetkým do správneho konania doloženého znaleckého posudku\nvypracovaného K.. A. H., P.., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia Stomatológia, zadávateľom ktorého bol prvostupňový správny orgán, najvyšší súd dospel k záveru, že\nznalecký posudok príslušného znalca kritéria uvedené v predchádzajúcom bode nespĺňa. Nedostatky\nznaleckého posudku v takto naznačenom smere je možné predovšetkým badať v posudzovaní položky\nč. 259d prílohy č. 1 bod II zákona č. 437/2004 Z.z., vo vzťahu ku ktorej znalec sám skonštatoval,\nže pacientku (žalobkyňu) nemal možnosť vyšetriť a ďalej cit.: „ (...) takže je ťažké sa vyjadriť k\nuvedenej položke. Z prepúšťacích správ však nevyplýva, že by poškodená mala také poškodenie tváre\nsprevádzané funkčnými poruchami /zúženie úst, obmedzenie hybnosti sánky, sánka má uvádzanú\nhybnosť 4 cm, čo je dobré otváranie, nemá defekty pery a pod./ alebo poruchu vzbudzujúcu súcit, že by\nhodnotenie takouto položkou /až 259d/ a uvedenými hodnotami /na hornej hranici/, bolo opodstatnené.“\nV tomto smere najvyšší súd uvádza, že je neprípustné, aby znalec, úlohou ktorého je objasniť a dať\njednoznačnú odpoveď na odborné otázky majúce zásadnú relevanciu pre tu prejednávanú vec, aby\nvo vzťahu ku konkrétnej (a posudkovým lekárom spochybnenej) položke konštatoval, že žalobkyňu\nnemal možnosť vyšetriť, takže je ťažké sa vyjadriť k uvedenej položke. Znalcovi nič nebránilo, aby si\nžalobkyňu predvolal a osobne ju vyšetril a svoje závery následne riadne zdôvodnil. Znalec k tejto položke\nuviedol, že poškodenie na zdraví nedosahuje intenzitu ťažkého stupňa, avšak zároveň k poškodeniu\nna zdraví nepriradil žiadnu podľa neho prislúchajúcu položku, respektíve iné písmeno danej položky a\n\nzvlášť počet bodov. K tomu pristúpili posudkoví lekári v rámci kontroly bodového hodnotenia, čo je aj\nvzhľadom na vyššie spomínaný rozsudok najvyššieho súdu z 12. mája 2011, sp. zn. 7Sžso/13/2010\nneprípustné. Nad rámec najvyšší súd tiež uvádza, že k tejto položke konštatované obmedzenie hybnosti\nsánky v rozsahu 4 cm („čo je dobré otváranie“) nie je ničím podložené, keďže v zmysle ku znaleckému\nposudku pripojených príloh sa obmedzením hybnosti sánky zaoberá Prepúšťacia správa z hospitalizácie\nžalobkyne (28. marec 2013 až 05. apríl 2013), z ktorej vyplýva obmedzenie hybnosti sánky 2,5 cm. Pokiaľ\nznalec v tomto rozsahu vychádzal aj z iných lekárskych správ, tieto mali byť súčasťou predmetného\nznaleckého posudku.\n57. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že povinnosťou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\npodľa § 195 ods. 1 a 2, § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. je, aby si za účelom presného a úplného\nzistenia skutočného stavu veci, obstarala všetky dôkazy, ktorými môžu byť výpovede účastníkov\nkonania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny,\nvyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Vzhľadom na zistené skutočnosti,\nbolo povinnosťou žalovanej v prvom rade vo vzťahu k položke č. 259d postupom podľa § 17 zákona\nč. 382/2004 Z.z. požiadať znalca o doplnenie znaleckého posudku a následne za účelom presného a\núplného zistenia skutočného stavu veci vypočuť aj za prítomnosti žalobkyne znalca, ktorý by na ústnom\npojednávaní vysvetlil svoje závery konštatované v znaleckom posudku, tieto konfrontoval so zdravotnou\ndokumentáciou a umožniť žalobkyni klásť znalcovi otázky za účelom odstránenia nejasností, najmä aj\nčo do znalcom použitých a žalobkyňou namietaných spôsobov/postupov bodového hodnotenia položky\nč. 258, 289, 292 a prípadne aj 259d. Žalovaná sa spôsobom predpokladaným v § 195, § 196 zákona\nč. 461/2003 Z.z. neriadila, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzila výlučne na konštatovanie\nzáverov prijatých znalcom, teda v plnom rozsahu prijala a zároveň akceptovala závery znalca bez toho,\naby od neho požadovala vysvetlenie k daným nezrovnalostiam.\n58. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a\nhospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského\nsúdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej\nz 10. januára 2017, Číslo: 59527-4/2016-BA zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní\nvychádzajúc z vyššie uvedeného, bude potrebné postupovať vo vyššie naznačenom smere a vo veci\nopätovne rozhodnúť.\n59. K námietke žalobkyne, ktorou táto poukazovala na nižšiu odbornú erudíciu znalca v porovnaní\ns odbornou erudíciou vyhotoviteľa lekárskeho posudku z 08. apríla 2015 najvyšší súd uvádza, že\nznalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto\nzákone znalcami pre zadávateľa. Znalec K.. A. H., P.. je znalec zapísaný v zozname znalcov, ktorý\nvedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda splnil podmienky predpokladané zákonom\nč. 382/2004 Z.z. (§ 5 zákona). Vo veci ustanovený znalec, je znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie Chirurgia, ako aj Stomatológia. Nebol teda dôvod spochybňovať jeho odbornú erudíciu.\nVI.\n60. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n61. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/12/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}