{"guid": "ef5fbcb3-158a-4054-9ba1-385e13954618:79616ce9-d35a-4fc1-8e1d-531a620a34e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1", "spisova_znacka": "5Obo/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/7/2019 z 1. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. októbra 2020, sp. zn. 5Obo/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1", "identifikacne_cislo": "7017200182", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2020-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "nazov": "§ 261 ods. 6 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588.odsek-1", "nazov": "§ 588 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-2", "nazov": "§ 216 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-216"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-1", "nazov": "§ 216 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-216"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-588", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-216"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79616ce9-d35a-4fc1-8e1d-531a620a34e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/7/2019\n7017200182\n01. 10. 2020\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a\nčleniek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu: TAJANA,\ns. r. o., so sídlom Dukelská 58/65, Giraltovce, IČO: 31 703 585, právne zastúpeného: AK - TARABČÁK\ns. r. o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Ing. Miroslav Pelák, so sídlom\nLipová 4, Bardejov - Nová Ves, správca konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo\nBardejov, so sídlom Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305, právne zastúpenému: Advokátska\nkancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304,\no vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu (v konkurznom konaní Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 3K/271/99), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/1/2017-525 zo\n16. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. novembra\n2017, č. k. 9Cbi/1/2017-525 m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej\npodstaty úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732\n305 tieto nehnuteľnosti:\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 2860 m2,\n- Stavba-dielne-garáž, súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 643 m2,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 2172 m2,\n- Stavba súp. č. XXX, postavená na parcele parc. č. XXX/X CKN,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 696 m2,\n- Stavba súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 104 m2,\n- Stavba súp. č. XXX (v súpise KP uvedené ako súp. č. XX), postavená na parcele parc. č. XXX/X CKN,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 141 m2, všetky zapísané na LV č. XXX,\nkat. úz. U..\n- Stavba súp. č. XXX, postavená na parcele parc. č. XXX/X (v súpise KP uvedená ako parc. č. XXX/\nX) CKN,\n- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4362 m2, všetky zapísané na\nLV č. XXX, kat. úz. J..\n- Stavba súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX CKN,\n- Parcela parc. č. XXX CKN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, všetky zapísané na LV\nč. XXXX, kat. úz. Z..\nII. Vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.\nIII. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 9Cbi/1/2017-525 zo 16.\nnovembra 2017 (v poradí štvrtým) rozhodol tak, že v prvom výroku žalobu zamietol. Druhým výrokom\npriznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou z 28. novembra 2008 a\ndoručenou súdu 1. decembra 2008, sa žalobca domáhal voči žalovanému (ďalej aj „správca“) vylúčenia\nz konkurznej podstaty (ďalej aj „KP“) úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova\n682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305 (ďalej len „úpadca“) viacerých nehnuteľností, v katastri nehnuteľností\nvlastnícky zapísaných na žalobcu, a to na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX katastrálne územie\n(ďalej aj „kat. úz.“) U., č. XXXX kat. úz. Z. a č. XXX kat. úz. J., ktoré boli správcom dňa 13. februára 2008\nzapísané do súpisu rozšírenej konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vyhlásenom Krajským súdom\nv Košiciach (ďalej aj „konkurzný súd“), uznesením zo 6. februára 2000, sp. zn. 3K/271/99. Súd prvej\ninštancie uviedol, ako boli tieto nehnuteľnosti (čiastočne rozdielne) opísané v žalobe (petite žaloby), v\nsúpise správcu a v oznámení z 27. októbra 2008, ktorým konkurzný súd o. i. vyzval žalobcu na podanie\nexcindačnej žaloby proti správcovi v určenej lehote. Ich „jednoduchým porovnaním“ dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že „nie je možné uvedené nehnuteľnosti identifikovať, a preto tieto nehnuteľnosti\nnie je možné ani vylúčiť z konkurznej podstaty, pretože takéto rozhodnutie by nebolo vykonateľné.“\nCitoval ust. § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKV“) a uviedol, že rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou\nskutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do\nkonkurznej podstaty. Petit žaloby nekorešponduje s obsahom rozšírenia konkurznej podstaty správcom\nz 13. februára 2008 a vzhľadom na uplynutie lehoty pre podanie návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej\npodstaty nie je už možné petit žaloby meniť, rovnako ako už nie je možné meniť ani zápis rozšírenej\nkonkurznej podstaty. Preto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné žalobe vyhovieť. O náhrade\ntrov konania rozhodol za aplikácie ust. § 255 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a v plnom rozsahu ju priznal v konaní úspešnému žalovanému.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj\n„odvolateľ“) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Odvolateľ súdu prvej inštancie primárne vytýkal, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho\nsúdu v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí (uznesenie z 8. februára 2017, sp. zn. 5Obo/24/2015,\n5Obo/27/2016) k vyhodnoteniu výpovede svedka Ing. J. a k výpisu z uznesenia 7. riadnej (členskej)\nschôdze (úpadcu). K opätovnému rozhodnutiu vo veci samej malo dôjsť až po doplnení dokazovania\nvo vzťahu k obsahu poznámky správcu v zápise nehnuteľností do KP, k právoplatným rozhodnutiam\n(Okresného súdu Svidník) v konaniach sp. zn. 6C/376/2000 a sp. zn. 5C/905/2000 a tiež k listu právneho\nzástupcu Jednota Bardejov z 12. januára 1998. Keďže súd prvej inštancie dokazovanie nevykonal\na dôkazy nevyhodnotil podľa pokynu odvolacieho súdu, prijal prekvapivé rozhodnutie, a tým naplnil\nodvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie jasne nevysvetlil svoj záver\no nemožnosti uvedené nehnuteľnosti identifikovať, a z tohto o nemožnosti ich vylúčiť z KP, pretože\ntaké rozhodnutie by nebolo vykonateľné. Podľa odvolateľa ide o formalistický prístup súdu, v rozpore s\nmateriálnym právnym štátom, keď nezobral do úvahy text výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008.\nPráve v súlade s obsahom tejto výzvy súdu sa žalobca aj aktuálne domáha vylúčenia predmetných\nnehnuteľností. Uvedený záver súdu prvého stupňa je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Vo vyjadrení\nzo 4. apríla 2013 žalobca podal vysvetlenie niektorých rozdielov v označení nehnuteľností, ktoré majú\nlen formálny charakter a nespôsobujú nemožnosť veci identifikovať. Odvolateľ zdôraznil, že žalobu bol\npovinný podať podľa výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008 a nemohol predpokladať, že rozšírenie\nsúpisu nie je plne v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností. Konkurzný súd vymedzil predmet konania\niba určením LV a katastrálnym územím, čo žalobca rešpektoval, pričom ďalej jednotlivé nehnuteľnosti\noznačil tak, ako boli v tom čase zapísané na LV. Z opatrnosti, vzhľadom na mylný text výzvy súdu,\n\nžalobca uplatnil nárok aj vo vzťahu k LV č. XXXX (nie LV č. XXXX) kat. úz. Z., čo aj zodpovedalo zápisu\ndo KP. Žalobca napriek zneniu výzvy súdu nehnuteľnosti označil nielen LV a kat. úz., ale aj konkrétnymi\núdajmi, vrátane titulov, ktorými ich nadobudol. Určité odlišnosti v pomenovaní nehnuteľností mali byť\nodstránené súdom v dokazovaní. Ak ani medzi stranami nebolo v konaní sporné, o ktoré nehnuteľnosti\nide, tak súd z toho mal vychádzať [§ 120 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nplatnom a účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), resp. § 151 ods. 1 CSP]. Žalobca navrhol, aby\nsi súd prvej inštancie pre odstránenie rozdielov petitu žaloby od zápisov na LV, vyžiadal správu o stave\ntýchto zápisov v katastri nehnuteľností k 13. februáru 2008, k 1. decembru 2008 a aktuálny stav. V\nsúlade s tým žalobca upresnil petit žaloby, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako neprípustnú\n(oneskorenú) zmenu excindačnej žaloby, nepripustil ju a týmto postupom uprel žalobcovi jeho dispozičné\npráva s predmetom žaloby. O totožnosti, identifikovateľnosti dotknutých nehnuteľností, svedčia aj listinné\ndôkazy (č. l. 374, 377 - 383), zabezpečené z príslušnej správy katastra, ktoré však súd prvej inštancie\nv napadnutom rozhodnutí nespomenul a nevyhodnotil.\n5. Pre odstránenie rozporov odvolateľ doložil k odvolaniu geometrický plán č. X/XXXX z 13. mája 2002\nvo vzťahu k označeniu, identifikácii nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. J. s tým, že parcely č. XXX/\nX a č. XXX/X vznikli z pôvodnej parcely XXX/X CKN o výmere 4988 m2, ktorá v čase zapísania do\nKP v uvedenej výmere už neexistovala, bola rozdelená. Tento dôkaz súdu prvej inštancie bez svojej\nviny nepredkladal, keďže nemohol predpokladať závery súdu k identifikácii vylučovaných nehnuteľností.\nOdvolateľ uviedol, že pokiaľ žiadal vylúčiť aj nehnuteľnosti na LV č. XXX, kat. úz. J., a to parc. č. XXX/X .\nCKN o výmere 4362 m2, parc. č. XXX/X CKN o výmere 626 m2 a parc. č. XXX/X CKN o výmere 1670\nm2, hoci ich všetky nenadobudol od úpadcu, urobil tak z opatrnosti, vzhľadom na výzvu konkurzného\nsúdu ako (všetky) zapísané na LV č. XXX, kat. úz. J.. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí k tomu\nvyjadriť. Odvolateľ uviedol, že zmyslom konania o vylúčenie vecí zo súpisu je rozhodnúť, či v ňom\nzostanú zapísané a či ich následne môže správca speňažiť.\n6. S poukazom na vyhl. č. 32/2003 Z. z. o označovaní ulíc a číslovaní stavieb odvolateľ uviedol, že\nsúpisné čísla dostatočne identifikujú nehnuteľnosť - budovu (tu stavbu súp. č. XXX na LV č. XXX, kat.\núz. J.). Zdôraznil, že podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“), sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak. Ustanovenie § 7 cit. zákona obsahuje o. i. parcelné čísla, údaje o parcelách registra\nC, druhy a výmery pozemkov a súpisné čísla (písm. b) a tieto sú hodnoverné, kým sa nepreukáže\nopak. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by nehnuteľnosť označená v rozšírení súpisu ako\nstavba súp. č. XXX a v žalobe ako motorest súp. č. XXX, boli rozdielne veci. V zmysle § 70 ods. 2\nkatastrálneho zákona domnienka hodnovernosti a záväznosti platí obdobne aj vo vzťahu k zapísanému\ndruhu pozemku. Z ust. § 71 katastrálneho zákona vyplýva, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, záväzné\nsú iba údaje katastra nehnuteľností, a teda iba údaje uvedené na LV môžu slúžiť ako podklad pre\nvyhotovenie verejných listín, vrátane rozsudkov súdov. Ak teda boli v petite žaloby navrhované na\nvylúčenie nehnuteľnosti, identifikované v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností, pričom je zrejmé,\nže sú to tie isté nehnuteľnosti, ako sú uvedené v rozšírení KP, nemôže to byť prekážkou pre ich vylúčenie\nz KP. Tomu nebráni ani prípadne uvedená vyššia výmera pozemku (napr. u parc. č. XXX/X CKN, LV\nč. XXX, kat. úz. J.), keďže je potrebné vychádzať z výmery pozemku na LV zapísanej v čase vydania\nrozhodnutia.\n7. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nemal s identifikáciou dotknutých nehnuteľností žiadne\nproblémy pri svojich prvých dvoch rozsudkoch vo veci z 21. júna 2010 a z 24. novembra 2011, ktorými\nžalobe vyhovel v plnom rozsahu a v tomto štádiu konania žalovaný (ne)identifikovateľnosť nehnuteľných\nvecí navrhovaných na vylúčenie z KP ani nenamietal. Výnimku tvorila parcela č. XXX/X na LV č. XXX,\nkat. úz. J., žalobcom nadobudnutá od SR zmluvou č. C., a ktorá v KP nebola zapísaná. Za podstatný\npre rozhodnutie odvolateľ považoval stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP).\n8. K dôvodnosti žaloby odvolateľ poukázal na závery odvolacieho súdu v predchádzajúcom kasačnom\nrozhodnutí z 8. februára 2017. Uviedol, že vo vzťahu k žalovaným tvrdenej neplatnosti zmlúv o\nnadobudnutí dotknutých nehnuteľností od úpadcu svoju argumentáciu podal v písomnom stanovisku\npredloženom na pojednávaní 19. októbra 2017. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964\nZb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) sú pojmovými znakmi\n(podstatnými náležitosťami) kúpnej zmluvy len predmet kúpy a kúpna cena. Vedľajšie dojednania, napr.\n\no spôsobe zaplatenia kúpnej ceny (tu započítaním), neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy nespôsobujú.\nOpačný právny názor prezentovaný žalovaným označil za nesprávny. Práve z výpovede Ing. J. a\nlistín, ku ktorým svedok vypovedal, vyplýva, že práve úpadca ako predávajúci bol iniciátorom predaja\nnehnuteľností, tiež navrhol spôsob zániku záväzku započítaním kúpnej ceny. O existencii pohľadávok\nVIZOPu voči Jednote, ktoré nadobudol žalobca (TAJANA), svedčí obsah listu z 12. januára 1998,\nzáväzky voči VIZOPu boli splnené oznámenému cessionárovi (TAJANA); dohoda o prevzatí dlhu z\nJednoty na Svojpomoc bola akceptovaná a splnená. Súdu prvého stupňa odvolateľ vytkol, že neposúdil\nobsah zmluvy z hľadiska namietaných dôvodov neplatnosti, t.j. pre rozpor so zákonom a rozpor s dobrými\nmravmi. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov vyplýva\npotreba preferencie výkladu o platnosti právnych úkonov pred výkladom o ich neplatnosti (napr. I. ÚS\n242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/20014, I. ÚS 640/2014, 4Cdo/132/2007). Za\npodstatné považoval, že vôľa predávajúceho (úpadcu), v konaní potvrdená výpoveďou svedka Ing. J.,\nnie je v rozpore s obsahom zmluvy. Zdôraznil, že dohoda v kúpnej zmluve ohľadom spôsobu zániku\nzáväzku (pohľadávky) na zaplatenie kúpnej ceny, nemôže spôsobiť neplatnosť celej kúpnej zmluvy, ale\nani neplatnosť tohto dojednania.\n9. Podľa odvolateľa boli predmetné kúpne zmluvy uzavreté v súlade so zákonom (§ 588 a nasl. OZ).\nZa nedôvodné označil tvrdenie protistrany o neplatnosti kúpnych zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi\nz dôvodu, že žalobca ako kupujúci nemal mať platnú pohľadávku voči predávajúcemu a napriek\ntomu ju započítal na kúpnu cenu. Ak to bol úpadca, kto inicioval uzavretie kúpnych zmlúv a navrhol\naj spôsob zaplatenia kúpnej ceny započítaním, tak to nemôže byť hodnotené v neprospech žalobcu\nako kupujúceho; nemôže sa neplatnosti domáhať ten, kto navrhol riešenie, ktoré by malo neplatnosť\nspôsobiť.\n10. Pokiaľ existovali nezrovnalosti ohľadom zapísania dotknutých nehnuteľností správcom do súpisu\nKP, tak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysvetlil, či konkurzný súd postupoval v súlade\ns § 19 ods. 2 ZKV a či jeho výzva z 27. októbra 2008 vo vzťahu k zapísaným nehnuteľnostiam na LV\nč. XXXX, kat. úz. Z., mohla vyvolať zákonné účinky a či vo vzťahu k zapísaným nehnuteľnostiam v\nkat. úz. J. zodpovedala tomu, čo bolo do podstaty zapísané. Podľa odvolateľa nezrovnalosť vo výzve\nohľadom (nesprávne) uvedeného č. LV XXXX možno považovať za odstránenú tým, že žaloba bola\npodaná správne ohľadom nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. Z.. Vzhľadom na formuláciu zápisu\nnehnuteľnosti v kat. úz. J. je potrebné, aby z rozsudku bolo zrejmé, či parcela parc. č. XXX/X CKN\nbola zapísaná do súpisu alebo nie. Ak nebola, potom sa v odôvodnení rozhodnutia mal prejaviť aj tento\ndôvod zamietavého výroku v tejto časti. Zo zápisu do KP nie je zrejmé, aké príslušenstvo a súčasti\nnehnuteľností boli zapísané - v tejto časti odvolateľ považoval zápis ako právny úkon pre jeho neurčitosť\nza neplatný (§ 39 v spojení s § 37 ods. 1 OZ).\n11. Správca zapísal do podstaty nehnuteľnosti s poznámkou: „Tento vyššie uvedený majetok zapisujem\ndo konkurznej podstaty s poznámkou, nakoľko je o neho vedený spor na OS Svidník pod sp. zn.\n6C 376/2000 a 5C 905/2000“ (ďalej tiež „poznámka“) a podľa odvolateľa táto poznámka špecifikuje\ndôvod, výhradu vo vzťahu k vlastníkovi a vymedzuje pochybnosti o dôvodnosti zápisu. Keďže došlo k\nskončeniu v poznámke uvedených súdnych konaní (žaloby o určenie vlastníctva úpadcu boli právoplatne\nzamietnuté), tak odpadol dôvod zápisu do konkurznej podstaty a správca mal povinnosť veci vylúčiť.\nOdpadol v súpise zapísaný dôvod spornosti a iné dôvody nie je (incidenčný) súd oprávnený skúmať. V\ntomto smere odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\ntiež „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) v excindačných sporoch (sp. zn. 4Obo/40/2009 z 21. apríla\n2009, 4Obo/47/2008 z 25. novembra 2008, 2Obo/122/2008 z 15. októbra 2008, 3Obo/69/2011 z 12.\njúna 2012). Z nich má podľa odvolateľa vyplývať, že o neplatnosti zmluvy môže byť rozhodnuté len\nmeritórne v príslušných konaniach a nie ako o predbežnej otázke.\n12. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vylúči\nnehnuteľnosti (zapísané do podstaty s poznámkou) z konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC,\nspotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305, v konaní na Krajskom súde\nv Košiciach sp. zn. 3K/277/99 (správne malo byť uvedené 3K/271/99 - pozn. dovolacieho súdu) a prizná\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania.\n13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a označil ho za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považoval za vecne správne. K nehnuteľnostiam v kat. úz. J. uviedol, že do KP zapísal\n\nlen stavbu súp. č. XXX, postavenú na parcele č. XXX/X. Preto žaloba o vylúčenie pozemkov zo súpisu\nKP je nedôvodná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení. Nemožno rozhodovať\no vylúčení vecí z podstaty, ak veci do KP neboli zaradené. Rozhodnutia Okresného súdu Svidník č. k.\n6C/376/2000-547 z 24. februára 2010 a sp. zn. 5C/905/2000 z 22. apríla 2010 nemajú na predmetné\nkonanie žiadny vplyv, keďže k zamietnutiu žalôb došlo bez meritórneho rozhodnutia o vlastníctve\nnehnuteľností. Konanie o určenie vlastníctva nie je možné stotožňovať s konaním o vylúčenie veci z KP,\nčo vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo/96/2008 (R 52/2010), podľa ktorého od žaloby o\nurčenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (excindačnú\nžalobu) upravenú v ustanovení § 19 ods. 2 ZKV. Žalovaný zvýraznil, že predmetné nehnuteľnosti patria\ndo KP úpadcu, keďže je ich jediným vlastníkom z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv č. C. z\n12. júna 1997, č. C. zo 16. júla 1997 a č. C. zo 16. júla 1997, keďže neboli urobené vážne, zrozumiteľne\na určito, obchádza sa nimi zákon a boli urobené v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené zmluvy boli\nprostriedkom, aby majetok úpadcu de facto prešiel na žalobcu pod zámienkou platenia dlhu, ktorý reálne\nneexistoval (na vymyslenú pohľadávku). V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2MCdo/2/2006 (R 61/2009), podľa ktorého kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom,\naby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa\nprejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (k prepadnej zálohe), je neplatná. Podľa žalovaného\nkúpna cena v danom prípade nebola úpadcovi nikdy uhradená a žalobca nemal úmysel kupovať, ale\npreviesť na seba majetok za započítania nárokov na kúpnu cenu s „neexistujúcim záväzkom žalobcu voči\núpadcovi“. Konanie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/535/01, zavŕšené rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2Obo/219/2005, podľa žalovaného dokazuje, že žalobca nikdy nebol veriteľom úpadcu, že\nplatne nenadobudol od spoločnosti VIZOP spol. s r. o. pohľadávku voči Jednote SD Bardejov, že úpadca\nnepristúpil k dlhu Jednoty SD Bardejov voči VIZOP spol. s r. o. a že zmluva o postúpení pohľadávky\nmedzi VIZOP spol. s r. o. a žalobcom je neplatným právnym úkonom. Z uvedeného vyplýva, že ak\nžalobca nebol veriteľom Jednoty SD Bardejov, tak nebol veriteľom úpadcu a nemohlo dôjsť k započítaniu\njeho domnelého nároku voči úpadcovi s kúpnou cenou. Predstavenstvo úpadcu na 7. riadnej schôdzi z\n23. júna 1997 existenciu pohľadávky voči žalobcovi poprelo a rozhodlo, že zmluvnú čiastku a pokutu za\nJednotu SD nepreberá; zápisnica o tom bola predmetom dokazovania. Žalovaný navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť\ntrovy odvolacieho konania.\n14. Odvolateľ námietky vo vyjadrení žalovaného považoval za nedôvodné, zvýraznil argumentáciu\nuvedenú v odvolaní a zopakoval svoj odvolací návrh na rozhodnutie o spore.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), po zopakovaní a doplnení\ndokazovania v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 a 2 CSP), dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti\nodvolania žalobcu, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 a § 390\nCSP) a v časti zamietavého výroku potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n16. Primárne najvyšší súd uvádza, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolaní proti rozsudkom\nkrajských súdov, ktoré vo veci konali a rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platí napriek\nskutočnosti, že právna úprava Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 výslovne\nneupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských\nsúdov ako súdov prvej inštancie, na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 (viď ustanovenie\n§ 10 ods. 2 OSP), s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (viď ustanovenie\n§ 31 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP,\nv zmysle ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom\nsúde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa konanie začalo. Uvedené\nznamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako súde prvej inštancie,\nsa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku. Táto istá zásada platí aj pre štádium\nodvolacieho konania, že pokiaľ podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 o odvolaniach proti\nrozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie rozhodoval najvyšší súd, tak je najvyšší súd\nodvolacím súdom vo veciach, v ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj podľa\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Zároveň tento záver vyplýva aj z aplikácie čl. 4 Základných\nzásad, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, ako aj z ustanovenia § 34 CSP v spojení s\nustanovením § 31 ods. 2 CSP. V ustanovení § 31 ods. 2 CSP je výslovne upravená funkčná príslušnosť\n\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov vydaným v sporoch o\nabstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného vyplýva záver, že aj v ďalších veciach,\nv ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie podľa predpisov účinných do 30. júna\n2016, rozhoduje o odvolaniach najvyšší súd (rovnako viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017,\nsp. zn. 3Obo/18/2017 a uznesenie zo 14. mája 2020, sp. zn. 5Obo/12/2019).\nK výroku o zmene meritórneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby.\n17. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu,\nže „jednoduchým porovnaním“ obsahu oznámenia konkurzného súdu z 27. októbra 2008, petitu\nexcindačnej žaloby a obsahu rozšírenia konkurznej podstaty z 13. februára 2008 dospel k záveru,\nže nehnuteľnosti, ktoré žalobca požadoval vylúčiť z KP, nie je možné identifikovať, „pretože takéto\nrozhodnutie by nebolo vykonateľné.“ S uvedeným záverom sa odvolací súd nemohol stotožniť, keďže bol\nnepochybne výsledkom „zjednodušeného“ a neodôvodnene formálneho prístupu súdu prvej inštancie k\nposúdeniu a rozhodnutiu sporu, a to bez rešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu\nv predchádzajúcom uznesení z 8. februára 2017.\n18. Je zrejmé, že najvyšší súd bol pri prejednaní a rozhodnutí sporu limitovaný v procesnej rovine\ndôvodmi odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a vo vecno-právnej rovine (tak ako\naj súd prvej inštancie) predmetom sporu podľa vymedzenia v žalobe (§ 216 ods. 1 CSP) a vzhľadom\nna právny charakter uplatneného nároku, zápisom vylučovaných vecí do rozšíreného súpisu konkurznej\npodstaty úpadcu jej správcom (§ 19 ods. 1 ZKV). Práve a len vo vzťahu k tomuto zápisu mohla\nbyť nastolená otázka vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia o vylúčení vecí z KP. Podľa ust. §\n232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá\nspočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Z hľadiska\nzáverov súdu prvej inštancie nebol žalovaný správca povinný vylúčiť z konkurznej podstaty ním zapísané\nnehnuteľnosti, lebo ich nebolo možné podľa vymedzenia v žalobe stotožniť so zapísanými v rozšírenom\nsúpise KP úpadcu, pričom za relevantné pre identifikáciu vecí považoval aj oznámenie - výzvu\nkonkurzného súdu podľa § 19 ods. 2 ZKV. K uvedenému pristupuje ďalšie, pre rozhodovanie určujúce\nhľadisko, a to právny charakter vylučovaných vecí, ktoré tvoria nehnuteľnosti, t. j. podľa definície v § 119\nods. 2 OZ, pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Keďže nehnuteľnosti, vlastnícke a\niné právne vzťahy k nim sú evidované/zapísané v na to určenom registri spôsobom predpísaným podľa\nkatastrálneho zákona, bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadať aj na zápisy dotknutých nehnuteľností v\nkatastri nehnuteľností. Pritom podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok súdu je rozhodujúci\nstav v čase jeho vyhlásenia. Z tohto dôvodu bol relevantný aj aktuálny stav zápisov dotknutých\nnehnuteľností v katastri nehnuteľností.\n19. K zvolenému procesnému postupu v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že kľúčové bolo zistenie\no nerešpektovaní súdom prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v\njeho kasačnom uznesení z 8. februára 2017. V tomto uznesení (sp. zn. 5Obo/24/2015, 5Obo/27/2016)\nnajvyšší súd výslovne uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť výpoveď Ing. J. zo 14. marca 2013 (č. l.\n345) ako aj výpis z uznesenia zo 7. riadnej schôdze predstavenstva Svojpomoc SD Bardejov z 23.\njúna 1997 (č. l. 353), z hľadiska platenia kúpnej ceny dohodnutej v dotknutých kúpnych zmluvách,\nďalej doplniť dokazovanie o právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Svidník v konaniach uvedených\nsprávcom v poznámke k zápisu sporných nehnuteľností do KP, pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000\na tiež o list právneho zástupcu JEDNOTA, s. d. Bardejov z 12. januára 1998 a až po doplnení\ndokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vo veci rozhodnúť.\nUvedené nadväzovalo na predchádzajúce, v spore vyslovené právne závery najvyššieho súdu, ktorý\nuž v uznesení z 31. januára 2011, sp. zn. 5Obo/4/2011, 5Obo/6/2011, ktorým bol zrušený v poradí\nprvý prvoinštančný rozsudok, uviedol, že pre správne rozhodnutie sporu bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie vykonať dokazovanie o skutočnostiach zistených a namietaných žalovaným a zistiť, či išlo o\nplatné, alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom, teda ustáliť, či sporné nehnuteľnosti\nboli zaradené do súpisu oprávnene alebo neoprávnene a vylúčiť ich z konkurznej podstaty úpadcu.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. novembra 2009 sp. zn. 1 M\nObdoV/11/2009 a schválené stanovisko obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 23. novembra\n2009, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra\nnehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný, ale nie\nzáväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 katastrálneho zákona). V konaní o vylučovacej žalobe podľa\n\nustanovenia § 19 ods. 2 ZKV, ak správca konkurznej podstaty popiera, že žalobca je vlastníkom\nnehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty, napriek zápisom žalobcu ako vlastníka v katastri\nnehnuteľností, je potrebné na zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie.\n20. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nTýmto ustanovením sa súd prvej inštancie pri novom prejednaní a rozhodnutí sporu napadnutým\nrozsudkom neriadil a tento svoj rozporný postup ničím neodôvodnil, čím nepochybne došlo k naplneniu\nodvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace práva na spravodlivý proces\ntreba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody\nalebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,\nak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie\nako celok je nepresvedčivé (obdobne viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2019, sp. zn.\n6Cdo/98/2017). Najvyšší súd už v predchádzajúcom uznesení z 8. februára 2017 súdu prvej inštancie\nvysvetlil, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty\nspravodlivého procesu. Za nedostatočne zdôvodnený rozsudok možno považovať rozsudok, kde dôvody\núplne alebo čiastočne absentujú, alebo kde je extrémny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho\nskutkovými zisteniami, prípadne, kde právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú, alebo zistenia sú uvedené len všeobecne, súhrnne bez špecifikácie jednotlivých dôkazov,\nz ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Uvedenú vadu videl najvyšší súd aj v tom, že súd prvej\ninštancie pre dostatočné (čo do odôvodnenia preskúmateľné) vyriešenie základného predpokladu žaloby\no vylúčenie predmetných nehnuteľností z KP úpadcu nevyhodnotil aj vyššie uvedené dôkazy.\n21. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal bez doplnenia dokazovania a vyhodnotenia\ndôkazov podľa záväzného právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom kasačnom uznesení\nodvolacieho súdu z 8. februára 2017, boli by splnené dôvody pre opätovné (tu piate) zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 2 písm. b/ CSP).\nUvedenému procesnému postupu v danom odvolacom konaní však bránilo splnenie podmienok\nustanovenia § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej\ninštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na b/ odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.Preto\nza rešpektovania naposledy citovaného zákonného ustanovenia najvyšší súd v odvolacom konaní na\nprejednanie veci nariadil pojednávanie (1. októbra 2020) a za prítomnosti sporových strán v potrebnom\nrozsahu zopakoval dokazovanie dôkazmi, ktoré podľa obsahu spisu mal k dispozícii súd prvej inštancie\na doplnil ho o všetky právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach vedených Okresným súdom Svidník\npod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000, list právneho zástupcu JEDNOTA, s. d. Bardejov z 12. januára\n1998 a o podanie správcu adresované konkurznému súdu z 13. februára 2008, o rozšírení konkurznej\npodstaty.\n22. Z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach,\ndospel odvolací súd k nasledovným, pre vec relevantným zisteniam a záverom.\n23. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. februára 2000, sp. zn. 3K/271/99, vyhlásil konkurz na\nmajetok úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, IČO: 31 732 305 a za\nsprávcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Miroslava Peláka (žalovaného). Správca dňa 14. februára\n2008 doručil konkurznému súdu písomné podanie z 13. februára 2008 o rozšírení konkurznej podstaty,\nv ktorom uviedol, že zapisuje do súpisu KP nasledovný majetok: „ - stavba č. súp. XXX, postavená na\nparcele č. J. - zastavaná plocha vo výmere 4988 m2 s príslušenstvom a súčasťami, ktorá je zapísaná\nna liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J. a nehnuteľnosti parcela č. KN XXX/X - zastavaná plocha vo\nvýmere 2860 m2, stavba číslo súpisné XXX postavená na parcele č. J., parcela č. J.- zastavaná plocha\nvo výmere 643 m2, parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 2172 m2, stavba číslo súpisné XXX\npostavená na parcele č. J., parcela č. J. -zastavaná plocha vo výmere 696 m2, stavba súpisné číslo XXX,\npostavená na parcele č. J., parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 104 m2, stavba súpisné číslo XX\npostavená na parcele č. J., parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 141 m2, všetko s príslušenstvom\na súčasťami, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. U.. - budova č. súp. XX postavená\nna parcele J. a parcely J. - zastavaná plocha o výmere 360 m2 s príslušenstvom a súčasťami, ktoré\n\nnehnuteľnosti sú zapísané na Katastrálnom úrade N. - Správa katastra vo Svidníku na LV č. XXXX k. ú.\nZ.. Tento vyššie uvedený majetok zapisujem do konkurznej podstaty s poznámkou, nakoľko je o neho\nvedený súdny spor na OS Svidník pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000. Tieto súdne spory sú vedené\nproti odporcovi - žalovanému TAJANA, s. r. o., Giraltovce, Dukelská č. 58/65.“\n24. Konkurzný súd pod č. k. 3K/271/99-417 zo dňa 27. októbra 2008 oznámil žalobcovi (TAJANA, s. r. o.),\nže v dotknutej konkurznej veci „zapísal správca konkurznej podstaty Ing. Pelák do podstaty s poznámkou\nnehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. U., na LV č. XXXX kat. úz. Z. a na LV č. XXX kat. úz. J.“\na vyzval žalobcu, aby v súlade s ust. § 19 ods. 2 ZKV podal v lehote 30 dní od doručenia prípisu žalobu\nna Krajský súd v Košiciach proti správcovi konkurznej podstaty o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej\npodstaty a že ak žaloba nebude podaná včas, predpokladá sa, že vec je zahrnutá do súpisu oprávnene.\n25. Žalobca dňa 1. októbra 2008 podal (osobne do podateľne) na Krajský súd v Košiciach žalobu o\nvylúčenie vecí z konkurznej podstaty, z dôvodu, že patria do jeho vlastníctva, a to zapísané na LV č.\nXXX kat. úz. U., na LV č. XXXX kat. úz. Z., na LV č. XXX kat. úz. J. a aj na LV č. XXXX kat. úz.\nZ. (podľa výzvy konkurzného súdu) a špecifikoval ich. Uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na prvých\ntroch listoch do vlastníctva nadobudol od predávajúceho SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov\nkúpnymi zmluvami, ktoré doložil. K pozemkom par. č. XXX/X zast. plochy vo výmere 4362 m2, par. č.\nXXX/X zast. plochy vo výmere 1670 m2 a par. č. XXX/X zast. plochy vo výmere 626 m2 uviedol, že ich\nnadobudol od SR - Okresný úrad Svidník zmluvou zo 16. marca 1999 č. C. a zmluvou z 20. októbra 2005\nod SR - Krajský úrad Prešov, C.. Navrhol, aby súd uložil žalovanému vylúčiť z KP úpadcu nehnuteľnosti\nna: „LV č. XXX k. ú. U. - budova stavebnín, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - soc. bud. dopravy,\nsúp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - dielne - garáž, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - sklad, súp. č.\nXXX na parc. XXX/X CKN, -parc. XXX/X CKN o výmere 2860 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/\nX CKN o výmere 643 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 2172 m2, zast. plochy\na nádvoria, -parc. XXX/X CKN o výmere 696 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere\n194 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 141 m2, zast. plochy a nádvoria, LV č.\nXXXX k. ú. Z. - budova súp. č. XX na parc. XXX, - parc. XXX CKN o výmere 360 m2, zast. plochy a\nnádvoria, LV č. XXX k. ú. J. - motorest, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - parc. XXX/X CKN o výmere\n4362 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 1670 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. XXX/X CKN o výmere 626 m2, zast. plochy a nádvoria, zapísané do konkurznej podstaty, č. k. 3K\n271/99, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“\n26. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu\npodstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,\nktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. (1). Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala\ndo súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba\nnie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. (2). K citovanému\nzákonnému ustanoveniu najvyšší súd uvádza, že žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie veci\nz konkurznej podstaty, do ktorej ju správca nesprávne zapísal a zabral (vylučovacia, excízna, intervenčná\nžaloba) je svojou povahou obdobne ako excízna žaloba v exekúcii (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku),\nprocesnou, verejnoprávnou žalobou a nie žalobou súkromnoprávnou. Predpokladá vyhlásenie konkurzu\na jeho trvanie a spravuje sa procesnými predpismi vrátane obmedzení nimi uložených. Procesný nárok\nna vylúčenie veci z konkurznej podstaty teda nemôže vzniknúť skôr, než bol konkurz vyhlásený a\nnevyhnutne zaniká, len čo sa konkurzné konanie skončilo a konkurz bol zrušený. Žalobca sa v dôsledku\ntoho vylučovacou žalobou domáha rozhodnutia o priznaní práva vyplývajúceho z procesných predpisov\n(§ 19 ZKV). O práve založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú iba právnym dôvodom\nžaloby, sa súd preto vyjadruje ako o predbežnej otázke v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri Steiner,\nV., Mazák, J.: Konkurz a vyrovnanie, systematický výklad, Druhé prepracované vydanie, Iura Edition\n1997, s. 70). Je zrejmé, že vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo. Súd o takej\nžalobe rozhodne tak, že buď žalobu zamietne, alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo\nsúpisu podstaty. Výrokom o excindačnej (excíznej) žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo k veci,\navšak touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou otázkou.\n(pozri Ďurica, M., Zákon o konkurze a vyrovnaní, Prvé vydanie, Poradca podnikateľa 2001, s. 163).\nŽaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (§ 19 ods. 2) nie je žalobou na určenie vlastníckeho práva.\nZahrnutím majetku do súpisu konkurznej podstaty (alebo jeho vylúčením zo súpisu) sa nikdy nemení\nvlastník tohto majetku. Pokiaľ bude mať správca za dostatočne preukázané, že určitý majetok do\n\nkonkurznej podstaty nepatrí, nezahrnie ho ani do súpisu. Obdobne potom pokiaľ správca zistí, že určitý\nmajetok bol do súpisu zapísaný neoprávnene, môže ho sám zo súpisu vyradiť.\n27. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku kládol dôraz na obsah výzvy konkurzného súdu\nučinenej podľa § 19 ods. 2 ZKV z hľadiska identifikovateľnosti vecí zahrnutých správcom do konkurznej\npodstaty, tak odvolací súd odchylne od tohto prístupu zdôrazňuje, že zmyslom a účelom výzvy podľa §\n19 ZKV je predovšetkým časové hľadisko, teda určenie lehoty pre podanie vylučovacej žaloby, v ktorej\nsa možno ešte účinne domáhať vylúčenia určitého majetku zo súpisu podstaty, keďže po tejto lehote\nex lege nastupuje nevyvrátiteľná domnienka, že taký majetok bol zahrnutý do súpisu oprávnene. Preto\n„jednoduché porovnanie“ s obsahom výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008 (č. l. 81), ktorým\ndôvodil súd prvej inštancie, nemalo zásadnú relevanciu čo do špecifikácie vylučovaných nehnuteľností.\nOdvolací súd naviac zdôrazňuje, že nepresné, či mylné uvedenie nehnuteľností konkurzným súdom,\nktorých sa zápis do súpisu KP týkal, pre účely postupu - výzvy na podanie vylučovacej žaloby žalobcom\nv určenej lehote, nemôže byť hodnotené na ťarchu žalobcu a to práve aj z dôvodu vyššie vysvetleného\nprocesného (verejnoprávneho) a nie súkromnoprávneho charakteru excindačnej žaloby proti správcovi.\n28. Odvolací súd dodáva, že samotná výzva konkurzného súdu na podanie žaloby o vylúčenie veci z\nKP nezakladá legitimáciu pre začatie takého konania. Napokon excindačnú žalobu môže aj bez takej\nvýzvy podať každý, kto spochybňuje zaradenie konkrétnej veci do súpisu podstaty. Legitimáciou pre\nzačatie konania o vylúčenie veci zo súpisu je samotné zaradenie tohto majetku do súpisu konkurznej\npodstaty. Výzva na podanie excindačnej žaloby iba ukončuje lehotu, v ktorej možno takú žalobu podať.\nPreto pre posúdenie žaloby v danej veci z hľadiska vymedzenia jej predmetu, správnosti a dôvodnosti\nuplatneného nároku, nebolo podstatné to, ako (nepresne, mylne) veci opísal konkurzný súd vo výzve\nadresovanej žalobcovi, ale to, ako boli veci správcom zapísané do súpisu KP, vrátane znenia poznámky\nk dôvodu spornosti zápisu. Z tohto hľadiska aj pri porovnaní označenia (identifikácie) nehnuteľností v\nrámci zahrnutia do rozšíreného súpisu podstaty, v petite žaloby a v katastri nehnuteľností, bolo podľa\nnázoru odvolacieho súdu možné sa vecne zaoberať nárokom žalobcu tak, ako bol uplatnený.\n29. V poznámke k rozšíreniu konkurznej podstaty správca uviedol, že ohľadom zapísaného majetku „je\nvedený súdny spor na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000.“ Z doplneného\ndokazovania bolo preukázané, že uvedené konania, ktoré viedol úpadca, resp. správca voči žalovanému\nTAJANA s. r. o. (tu žalobca), o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri\nnehnuteľnosti vlastnícky na žalobcu, boli právoplatne skončené zamietnutím žalôb pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na takom určení, teda bez toho, aby bolo meritórne rozhodnuté o spore\no vlastníctvo strán k týmto veciam, práve s poukazom na vedenie daného incidenčného sporu ako\nprednostného. Ak aj spornosť zahrnutia vecí do súpisu, z hľadiska zapísanej poznámky o vedení\nsúdnych konaní o určenie vlastníctva k predmetným veciam, skončením uvedených súdnych konaní\nformálne odpadla, pre rozhodovanie v danom incidenčnom konaní bolo relevantné, že správca sám veci\nzo súpisu (doteraz) nevyradil a naďalej ich považoval za súčasť majetkového portfólia úpadcu určeného\nk speňaženiu. To bol dôvod, pre ktorý žalobca na podanej žalobe trval a súčasne, pre ktorý bolo potrebné\nsa zo strany súdu naďalej zaoberať otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto incidenčnom\nspore.\n30. Úspešnosť vylučovacej žaloby v incidenčnom konaní na strane žalobcu predpokladá\npreukázanie, že mu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným do konkurznej podstaty,\nnež úpadcovi. V posudzovanom prípade žalobca, okrem listov vlastníctva príslušného katastra\nnehnuteľností, nepochybne aj aktuálne svedčiacich o zápise vlastníckeho práva žalobcu k predmetným\nnehnuteľnostiam, doložil kúpne zmluvy, ktorými predmetné nehnuteľnosti nadobudol od úpadcu v dobe\npred vyhlásením konkurzného konania. Žalovaný správca v rámci obrany proti žalobou uplatnenému\nnároku spochybnil vlastnícke právo žalobcu z dôvodu ním tvrdenej absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv.\nPodľa už vyššie prezentovaného názoru (ods. 19), v konaní o vylučovacej žalobe podľa ustanovenia § 19\nods. 2 ZKV, ak správca konkurznej podstaty popiera, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej\ndo konkurznej podstaty, napriek zápisom žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností, je potrebné na\nzistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie. Keďže údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný,\nale nie záväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 katastrálneho zákona), pričom žalobca doloženými listami\nvlastníctva, podporenými listinami o nadobudnutí predmetných nehnuteľností do vlastníctva (kúpne\nzmluvy), dostatočne osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom incidenčnom spore, teda že mu\n\nsvedčí lepšie (hmotné) právo k vylučovaným veciam zahrnutým do súpisu, došlo k presunu dôkazného\nbremena v spore na žalovaného vo vzťahu k ním uplatnenej obrane.\n31. Neplatnosť dotknutých právnych úkonov videl žalovaný v spornosti/nezákonnosti dohody o spôsobe\núhrady dojednanej kúpnej ceny (medzi žalobcom a úpadcom). Z dokazovania vyplynulo, že v kúpnej\nzmluve z 12. júna 1997 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. U. (vklad do KN povolený 24. júna 1997 pod\nč. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod 4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná započítaním.\nPredávajúci preberá dlh v zmysle ust. § 531 ods. 2) Občianskeho zákonníka a to za JEDNOTU spotrebné\ndružstvo Bardejov,087 32 Giraltovce, IČO: 00 169 072, - vo výške 3 124 593.- Sk, čo predstavuje\nistinu, - vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky a zmluvnú pokutu z istiny\n3 124 593.- Sk. Predmetný spor t. č. prebieha na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6 Cb 4483/95.“\nKúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho (TAJANA s. r. o.) podpísalo aj\nspotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V kúpnej zmluve zo 16. júla 1997\no kúpe nehnuteľností v kat. úz. Z. (vklad do KN povolený pod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod\n4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná čiastočným započítaním úrokov z omeškania a zmluvnej\npokuty z istiny 3 124 593.-Sk, t. j. z prevzatého dlhu za Jednotu spotrebné družstvo Bardejov, so sídlom v\nGiraltovciach, IČO : 00 169 072.“ Kúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho\n(TAJANA s. r. o.) podpísalo aj spotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V\nkúpnej zmluve z 12. júna 1997 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. J. (vklad do KN povolený 24. júna 1997\npod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod 4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná započítaním.\nPredávajúci preberá dlh v zmysle ust. § 531 ods. 2) Občianskeho zákonníka a to za JEDNOTU spotrebné\ndružstvo Bardejov, 087 32 Giraltovce, IČO: 00 169 072, - vo výške 3 124 593.- Sk, čo predstavuje\nistinu,- vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky a zmluvnú pokutu z istiny\n3 124 593.- Sk. Predmetný spor t. č. prebieha na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6 Cb 4483/95.“\nKúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho (TAJANA s. r. o.) podpísalo\naj spotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V kúpnej zmluve zo 16. marca\n1999 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. J., a to pozemok parc. č. J. zastavaná plocha o výmere 4988 m2\ns príslušenstvom, ktoré predstavujú trvalé porasty na uvedenom pozemku a oplotenie v aeráli studní\n(vklad do KN povolený 17. novembra 1999 pod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II), že kupujúci zaplatí\nkúpnu cenu do 30 dní od platnosti (obojstranného podpísania) zmluvy na účet predávajúceho Slovenská\nrepublika - Okresný úrad Svidník. V kúpnej zmluve z 20. októbra 2005 o kúpe nehnuteľností v kat. úz.\nJ., a to pozemok parc. č. J. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1670 m2 (V 209/06), zmluvné strany\ndohodli (čl. III), že kupujúci zaplatí kúpnu cenu do 60 dní po udelení súhlasu MF SR k zmluve na určený\núčet predávajúceho Slovenská republika - Krajský úrad v Prešove.\n32. Z listiny doloženej žalovaným (prílohová obálka) - originálu zápisnice zo 7. riadnej schôdze\npredstavenstva úpadcu, konanej 23. júna 1997 vo Svidníku, ktorej predsedal Ing. O. J., predseda\npredstavenstva, bolo zistené, že v bode VII. Rôzne, bod 2/ štvrtá odrážka, predstavenstvo úpadcu\nschválilo vysporiadanie „čiastky 3 124 593,- Sk pozostávajúcej z 2 364 377,- + 760 216,- úroky a\nďalšie napočítané úroky firmou TAJANA za objekty: motorest F. J., stavebniny Z. a časť C OD Z. s\ntým, že zmluvnú čiastku a pokutu Svojpomoc SD za Jednotu SD Bardejov nepreberá. Táto je riešená\nna Krajskom súde v Košiciach. V prípade rozhodnutia súdu v neprospech Jednoty SD Bardejov sídlo\nv Giraltovciach, túto nech si rieši s firmou TAJANA Giraltovce. Svojpomoc SD Bardejov pohľadávky\ns vyššie uvedeného titulu pre TAJANU Giraltovce popiera v plnej výške. Po preverení skutočností\nčlenovia predstavenstva došli k jednoznačnému rozhodnutiu, že nedošlo k právoplatnému nadobudnutiu\npohľadávky od Vizopu s. r. o. Prešov a následnej dohody o uznaní záväzku po lehote splatnosti a\nzáznamu zo dňa 25. 7. 1995 Jednotou SD Giraltovce.“\n33. Z listiny na č. l. 70 spisu vyplýva, že medzi žalobcom a úpadcom bola dňa 29. júla 1997 uzavretá\npísomná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov (vo výške 4.542.260,--Sk), pričom v\ndohode je výslovne uvedené: „Započítajú sa čiastky na základe prevzatia dlhu za JEDNOTU, spotrebné\ndružstvo Bardejov, so sídlom v Giraltovciach v kúpnych zmluvách zo dňa 12. 6. 1997 a 16 .7. 1997 nehnuteľnosť na LV č. XXXX...“.\n34. Z listiny na č. l. 366 spisu, na ktorú poukazoval žalobca, písomného podania právneho zástupcu\nJednota SD Bardejov, JUDr. Milana Majerníka, z 12. januára 1998, adresovaného Okresnému súdu\nSvidník v konaní VIZOP s. r. o. c/a Jednota SD Bardejov, sp. zn. 1Rob/620/97, vyplýva prehlásenie\n\n(v súvislosti s tam podanou žalobou), že: „...naše záväzky voči VIZOP-u s. r. o. boli splnené nám\noznámenému cesionárovi - TAJANE s. r. o.“\n35. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 14. marca 2013 vypovedal ako svedok, Ing. Anton Kožík,\npredseda predstavenstva úpadcu od novembra 1996 do 31. decembra 1998, ktorý uviedol (zápisnica na\nč. l. 343 - 346), že: „Dlh, za ktorý my sme predali nehnuteľnosti,vznikol ešte za Jednoty SD Bardejov so\nsídlom Giraltovciach v rokoch zhruba 1993-1995, tam som ani nepracoval. Pri vzniku Jednoty preberali\nsme dlhy za isté jednotky, to znamená Jednotu Bardejov so sídlom v Giraltovciach a za Jednotu\nSvidník so sídlom v Svidníku, kde som bol ja predtým predsedom. O prevzatí týchto dlhov rozhodovalo\npredstavenstvo Svojpomoci a jednotlivé predstavenstvá družstiev.....prevzali sme viaceré pohľadávky od\niných zhruba 40 mil., pohľadávky sme vyrovnávali rôznym spôsobom buď odpredajom,....Boli jednania\nmedzi Tajanou a Svojpomocou na základe ich dohôd, ktoré predchádzajúci zástupca urobil s Tajanou.\nKeďže sme nemali finančné prostriedky, ponúkli sme im predaj neefektívnych prevádzkových jednotiek,\nže týmto vysporiadame dlhy....Neuznali sme Tajane úroky a penále v takej výške ako pôvodne boli.\nPovažovali sme to za neprimerané a vtedy sme to vyrovnávali kúpnopredajnými zmluvami, dovtedy\nsme im uznali úroky a zmluvnú pokutu. Vždy sme vyrovnávali dlhy tak, že z majetku bardejovského\nvyrovnávali sme dlhy za Bardejov a z majetku svidníckeho za Svidník.“\n36. Vo vzťahu k prejudiciálnej otázke vlastníctva vylučovaných nehnuteľností, podľa názoru odvolacieho\nsúdu, vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný nepreukázal svoju obranu proti žalobe,\nzaloženú na tvrdení o neplatnosti troch dotknutých kúpnych zmlúv, v roku 1997 uzavretých medzi\núpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorými žalobca preukazoval svoje vlastnícke\nprávo k vylučovaným veciam. Tvrdenú absolútnu neplatnosť dotknutých právnych úkonov malo vyvolať\ndojednanie o spôsobe úhrady kúpnej ceny započítaním, podľa žalovaného neexistujúcich pohľadávok.\nV tom videl žalovaný rozpor zmlúv so zákonom, prípadne jeho obchádzanie, resp. rozpor s dobrými\nmravmi (§ 39 OZ).\n37. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 6 veta prvá zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v\nznení platnom a účinnom ku dňu 12. júna 1997 a 16. júla 1997 (deň uzavretia kúpnych zmlúv), táto\nčasť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím\nna všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (1) Zmluvy medzi osobami uvedenými\nv odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='12.%206.1997'>\na <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='12.%206.1997'>, ktoré nie sú\nupravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa\nspravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. (6) Je nepochybné, že predmetné kúpne zmluvy\nboli uzavreté medzi podnikateľmi (spoločnosťou s ručením obmedzeným a spotrebným družstvom),\navšak z citovanej právnej úpravy vyplýva, že na ich právne posúdenie sa neaplikuje Obchodný zákonník\ns osobitnou úpravou záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, keďže ich\npredmetom boli výlučne nehnuteľnosti. Kúpna zmluva medzi podnikateľmi, týkajúca sa nehnuteľností, sa\nposudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne o kúpnej zmluve (§ 588 a nasl). Podľa\nust. § 588 ods. 1 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu\nodovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú\ncenu. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o\ndvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo\nvzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu\nvznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať\na zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli\n(dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán\nnevyžaduje ďalšie náležitosti. Esenciálnymi, pre platné uzavretie zmluvy podstatnými náležitosťami,\nteda sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy a dohoda o kúpnej cene. K predmetu kúpy sa\nviaže záväzok predávajúceho predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a záväzok kupujúceho predmet kúpy\nprevziať a k dohode o kúpnej cene sa viaže záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu dohodnutú\ncenu. Uvedené náležitosti, ktoré sú z hľadiska kogentnej zákonnej úpravy v ust. § 588 ods. 1 OZ\npodstatné pre vznik kúpnej zmluvy, boli vo všetkých troch kúpnych zmluvách splnené. Žalovaným\nnamietané zmluvné ustanovenie o spôsobe zaplatenia (tu započítaním) platne dohodnutej kúpnej ceny\ntvorí len vedľajšie dojednanie, ktoré samotné neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje.\n\n38. Z výpovede svedka, Ing. O. J., v rozhodnej dobe predsedu predstavenstva úpadcu, vyplývalo,\nže prevody nehnuteľného majetku na veriteľov boli obvyklým spôsobom vysporiadania záväzkov\npochádzajúcich a úpadcom nadobudnutých (prevzatých) od Jednota SD. S touto výpoveďou svedka\nobsahovo korešpondujú aj listinné dôkazy na č. l. 70 a 366 spisu (ods. 33, 34). Na uvedené zistenie\nv kontexte uzavretých právnych úkonov kúpnych zmlúv nemá právne relevantný vplyv zápis (v jeho\noriginálnom znení v prílohovej obálke spisu) o obsahu 7. riadnej schôdze predstavenstva úpadcu z\n23. júna 1997 s (dodatočným) konštatovaním, že úpadca zmluvnú čiastku a pokutu za Jednotu SD\nnepreberá. Bolo to totiž už v čase po uzavretí kúpnych zmlúv z 12. júna 1997. K uzavretiu tretej kúpnej\nzmluvy zo 16. júla 1997 došlo napriek záverom predstavenstva úpadcu, na ktoré poukazoval žalovaný,\npričom aj v tejto kúpnej zmluve došlo k dojednaniu o úhrade (tu časti) kúpnej ceny započítaním. Ani z\ntohto dôkazu preto nebolo možné vyvodiť nezákonný prevod nehnuteľností úpadcu na žalobcu uzavretím\npredmetných kúpnych zmlúv. Fotokópiu výpisu z uznesenia zo 7. riadnej schôdze predstavenstva\nSvojpomoc SD Bardejov, konanej 23. júna 1997, v spise na č. l. 353, odvolací súd pre jeho čiastočne\nodlišný obsah oproti originálu zápisnice (v prílohovej obálke) a tiež vzhľadom na spochybnenie tohto\nvýpisu svedkom Ing. J. a žalobcom, nepovažoval za vierohodný dôkaz čo do jeho pravdivosti a preto\nz neho nevychádzal pri rozhodovaní.\n39. Podľa odvolacieho súdu to, či fakticky k zaplateniu kúpnej ceny zo strany kupujúceho následne\ndošlo v zmluve dojednaným, či iným spôsobom, nemá z hľadiska právnej úpravy (§ 588 a nasl. OZ)\nvplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Ani prípadné dodatočné zistenie o nenaplnení dohody o úhrade kúpnej\nceny kompenzáciou (napr. pre spornosť vzájomných pohľadávok a pod.) ako vedľajšieho dojednania,\nnespôsobuje neplatnosť uzavretia kúpnej zmluvy a prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Keďže došlo\nk riadnej a platnej dohode o kúpnej cene, zo strany predávajúceho mohlo dôjsť k jej vymáhaniu, bez\nohľadu na sporné dojednanie o spôsobe jej zaplatenia. V tomto smere nebol relevantný ani argument\nžalovaného o výsledku konania najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/219/2005, z ktorého malo vyplývať, že\nžalobca nebol veriteľom úpadcu. Obrana žalovaného sa teda týkala samotnej úhrady kúpnej ceny, ktorá\nskutočnosť relevantne nespochybnila nadobudnutie dotknutých nehnuteľností do vlastníctva žalobcu\ntak, ako je aj aktuálne toto vlastníctvo v prospech žalobcu zapísané v katastri nehnuteľností. Vykonaným\ndokazovaním sa žalovanému nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o neplatnosti kúpnych zmlúv pre\nobchádzanie zákona či pre rozpor s dobrými mravmi, čo malo súvisieť s úmyslom nadobudnúť majetok\núpadcu bez zaplatenia, či v podobe prepadnej zálohy. Z dokazovania vyplynulo, že pred uzavretím\nkúpnych zmlúv úpadca usporadúval záväzky prevzaté za Jednota SD, podľa svedka Ing. J. cca v hodnote\n40 mil. (Sk), pričom išlo o samotným úpadcom dobrovoľne zvolený spôsob usporiadania - prevodom\nvlastného majetku (v dobe pred vyhlásením konkurzu), ktorý sa môže dodatočne správcovi javiť ako\nnevýhodný, resp. ukracujúci veriteľov úpadcu, ako sa vyjadril aj na pojednávaní pred odvolacím súdom,\nže „v konkurznej podstate po vyhlásení konkurzu týmto nezostalo nič,“ avšak bez vplyvu na (ne)platnosť\npredmetných kúpnych zmlúv.\n40. Keďže žalobca v konaní dostatočne uniesol svoje dôkazné bremeno, že mu svedčí lepšie (tu\nvlastnícke) právo k veciam správcom zahrnutým do (rozšírenej) konkurznej podstaty úpadcu, ktoré\nžalovaný v rámci vykonaného dokazovania k jeho obrane proti žalobou uplatneným nárokom nevyvrátil,\ntak odvolací súd zmenou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vyhovel žalobe\no vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v rozsahu a s ich nepochybnou identifikáciou tak, ako je vyjadrené\nv prvom výroku tohto rozsudku.\n41. Pri rozhodovaní musel odvolací súd podľa ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP rešpektovať rozsah žalobného\nnávrhu a neprekročiť ho (zásada non ultra petita). Súčasne limitujúcim bol aj rozsah a spôsob zápisu\nnehnuteľných vecí v súpise. Pri parcele parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 104 m2,\nžalobca požadoval - uvádzal výmeru 194 m2 (ako znie zápis na LV č. XXX, kat. úz. U.), avšak do súpisu\nbola zahrnutá len výmera 104 m2, ktorá bola pre excindáciu rozhodujúca. Pri parcele parc. č. XXX/X\nCKN, zastavaná plocha a nádvoria (LV č. XXX, kat. úz. J.) musela byť rešpektovaná výmera 4362 m2\npodľa petitu žaloby, nie výmera 4988 m2 uvedená v súpise. Žalobcom v žalobe uvádzané parcely č.\nXXX/X CKN o výmere 1670 m2 a č. XXX/X CKN o výmere 626 m2 v súpise nie sú vyjadrené, preto\nnemohlo byť rozhodnuté o ich vylúčení zo súpisu. Pri budove súp. č. XX na parc. č. XXX CKN, zast.\nplocha o výmere 360 m2 (LV č. XXXX kat. úz. Z.) síce odvolateľ opodstatnene vytýkal zahrnutie do\nsúpisu aj príslušenstva a súčastí bez ich konkretizácie, avšak žalobným návrhom sa nedomáhal ich\nvylúčenia zo súpisu.\n\nK potvrdzujúcemu výroku.\n42. Vo zvyšnej časti, v ktorej žalobou uplatnený nárok nezodpovedal zápisu dotknutých nehnuteľností v\nsúpise správcu, bolo zamietnutie nároku žalobcu dôvodné, preto došlo v tejto časti k potvrdeniu rozsudku\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP. V podrobnostiach odkazuje (a contrario) odvolací súd na\ndôvody rozhodnutia v ods. 41.\n43. Pokiaľ žalobca mienil dodatočne upresniť, či objasniť uplatnenie nároku ohľadom pozemku parc.\nč. 571/1 zast. plochy, pôvodne vo výmere 4988 m2, doložením geometrického plánu (č. l. 541 - 542) k\nsvojmu odvolaniu, tak odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 378 ods. 1 CSP sa na konanie na odvolacom\nsúde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n44. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto\nprostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so\nzreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie\nzopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok\nuvedených v § 366 CSP.\n45. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní zároveň tvrdil splnenie podmienok pre použitie\nnových prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 písm.\nc/ a d/ CSP, toto jeho tvrdenie bolo predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolateľ tvrdil, že nový\ndôkaz (geometrický plán č. 5/2002 zo 14. mája 2002) nebolo možné a potrebné predkladať, pretože\nsúd ani nenaznačil, že by mal mať s identifikáciou nehnuteľností problém, teda bez svojej viny ho\nodvolateľ nemohol uplatniť v konaní. Podľa odvolacieho súdu, napriek dôvodom uvedeným odvolateľom,\nneboli splnené podmienky pre možnosť v dokazovaní vykonať doložený geometrický plán ako nový\ndôkaz. Konanie o spore sa vedie od 1. decembra 2008, pričom dôkaz je datovaný z roku 2002. Z\npriebehu konania už v štádiu pred súdom prvej inštancie boli stranám zrejmé určité nezrovnalosti medzi\noznačením, vymedzením nároku na vylúčenie nehnuteľností podľa petitu žaloby oproti súpisu konkurznej\npodstaty. Naviac, ide o dôkaz, ktorý odvolateľ mohol zabezpečiť do skončenia dokazovania na súde prvej\ninštancie. Preto dôvody uvádzané odvolateľom pre zahrnutie tohto nového dôkazu do vyhodnocovania\njeho nároku sú neopodstatnené. Na tento dôkaz ako novotu (podľa § 366 CSP) preto nemohlo byť\nodvolacím súdom pri rozhodovaní prihliadané.\n46. Prevažne úspešnou stranou v spore bol žalobca, ktorého neúspech tvoril len nepatrnú časť k\npredmetu celého sporu. Preto mu proti žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov (celého) konania\n(§ 255 ods. 1 per analogiam, § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n47. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2, posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nPodľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba\na jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cbi/1/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}