{"guid": "db72280d-d0f9-4180-a9cd-8d13d1a15048:d1d88624-b6d3-4cee-a07a-f4104f1d1302", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1", "spisova_znacka": "4Sžrk/21/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/21/2018 z 6. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. októbra 2020, sp. zn. 4Sžrk/21/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1", "identifikacne_cislo": "7017200020", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2020-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1d88624-b6d3-4cee-a07a-f4104f1d1302", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžrk/21/2018\n7017200020\n06. 10. 2020\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2020:7017200020.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\na zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobkyne: V. Y.M.,\nnar. XX.03.1946, bývajúcej na B., Q., právne zastúpená: JUDr. Mária Gombosová, Moldavská 6,\nKošice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52,\nKošice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2016/042300/Kos, zo dňa 7.\nnovembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,\nč. k. 7S/3/2017- 28, zo dňa 18. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/3/2017-28 zo dňa 18.\napríla 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice,\nodbor opravných prostriedkov zo dňa 07.11.2016, č.: OU-KE-OOP-2016/042300/Kos, ako aj rozhodnutie\nOkresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)\nzo dňa 25.08.2016, č. 2016/000436 - 17, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2016/042300/\nKos, zo dňa 07.11.2016 žalovaný odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, podľa § 5 ods.\n2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákon č. 180/1995\nZ. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej aj „zákon o navrátení\nvlastníctva k pozemkom“) postupoval zákonným spôsobom, keď rozhodol o nenavrátení žiadateľke, V.\nY., vlastníctva k pozemkom a nepriznaní práva na náhradu za pozemky - parc. č. XXXX/a/X - lúka o\nvýmere 2 kj, parc. č. XXXX/a/X - lúka o výmere 3 kj a parc. č. XXXX/a/X - lúka o výmere 9 kj 512\nštvorcových siah, zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, k. ú. U..\n3. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k účinnému prevodu vlastníctva z pôvodných\nvlastníkov na právnych predchodcov žiadateľky nedošlo, nebol totiž vykonaný zápis do pozemkovej\nknihy, majúci v tom období konštitutívny charakter. Účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1950\nnedošlo ex lege k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním, splnenie podmienok vydržania muselo byť\ndokázané a nadobudnutie vlastníctva vydržaním potvrdené. Podmienky nadobudnutia nehnuteľnosti\nskúmal a dokazovanie vykonal Okresný súd Košice - vidiek v roku 1995, pričom rozsudkom č. k.\n6C/376/1994-28, z 11. októbra 1995 určil, že nehnuteľnosti vedené v PKV č. XXX, k. ú. U. ako mpč.\n\nXXXX/a/X - lúka o výmere 2 kj, identickej s parc. č. XXXX/XX - lúka o výmere 9699 m2, mpč. XXXX/a/X\n- lúka o výmere 3 kj, identickej s parc. č. XXXX/XX - lúka o výmere 1 ha 7264 m2 a mpč. XXXX/a/X - lúka\no výmere 9 kj 4512 štv. siah, identická s parc. č. XXXX/XX - lúka o výmere 8273 m2, patria do dedičstva\npo nebohom Š. Y., zomrelom 03. septembra 1969. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho\norgánu o nesplnení podmienok podľa § 2 v spojení s § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.\n4. Krajský súd mal za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k\nnehnuteľnostiam žiadosťami doručenými Obvodnému pozemkovému úradu, Košice - okolie - 20.\ndecembra 2004, č. 2204/01304 a č. 2004/1305, dôvodiac, že pôvodný vlastník nehnuteľností ku ktorým\nžiadala vrátiť vlastnícke právo, D. Y., bol rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Moldave nad Bodvou,\nč. T 40/56-75 z 10. februára 1956 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. mája\n1956, č. k. 3To/167/56-75, uznaný vinným a odsúdený na trest odňatia slobody za trestný čin ohrozenia\njednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uznesením bývalej\nOkresnej prokuratúry v Moldave nad Bodvou z 24. januára 1956, č. PV 281/55 v spojení s uznesením\nbývalého Ľudového súdu v Moldave nad Bodvou z 10. februára 1956, č. T 40/56-43, bol vzhľadom na\noznačené trestné stíhanie zaistený všetok jeho majetok, hnuteľný a nehnuteľný, spolu s prírastkom a\nvýťažkom. Rehabilitovaný bol uznesením Okresného súdu Košice - vidiek zo 14. februára 1991, č. k.\n1Rt/9/91, v rozsahu zrušenia rozsudku bývalého Ľudového súdu, ako aj všetkých na neho nadväzujúcich\nrozhodnutí. Žalobkyňa špecifikovala nehnuteľnosti, ku ktorým žiadala priznať vlastnícke právo. Zo\nžiadosti z toho istého dňa pod č. 2004/01304 plynie, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV\nč. XXX, k. ú. U., išlo o parc. č. XXXX/a/X, parc. č. XXXX/a/X a XXXX/a/X, pričom predložila identifikáciu\nparciel z 2. februára 1994, podľa ktorej boli časti parciel vyvlastnené pre povodie Bodrogu a Hornádu a\nčasť (v roku 1953 až 1954) vyvlastnila aj železnica.\n5.Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že\nvlastníctvo k nehnuteľnosti v PKV č. XXX, bolo pod B 1, 2 na základe č. d. 12 bolo zapísané v prospech\ngrófa N. C. a manželky I., rod. G. od 4. januára 1918 do 24. októbra 1957. Prídelovou listinou č. 1210 z\n21. októbra 1957 k nehnuteľnostiam v PKV č. XXX bolo 24. októbra 1957 pod B-35 vložené vlastnícke\nprávo v prospech Československého štátu v správe Štátneho majetku v Turni nad Bodvou. Rozsudkom\nOkresného súdu Košice - vidiek, č. k. 6C/376/1994-28, právoplatného 5. decembra 1995 bolo vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam vo výrokovej časti zapísané pod Z-1157/95, v prospech D. Y. na LV č. XXXX,\nk. ú. U..\n6. Krajskému súdu bolo z administratívneho spisu známe stanovisko žalobkyne, podľa ktorej jej nebohý\notec D. Y. nadobudol označené pozemky mpč. XXXX/a/X, XXXX/a/X a XXXX/a/X titulom vydržania s\ntým, že vydržacia lehota uplynula 1. januára 1951. Označené pozemky boli intabulované na základe\nkúpnopredajnej zmluvy z roku 1924, došlo však k pochybeniu úradníkov katastra (tvrdiac, že veľa\npodielov bolo pri prenášaní z jednej PKV do inej postrácaných, podané boli žiadosti o vykonanie opráv,\ndošlo k chybám vo výpočtoch) alebo bolo zrušenie zápisu zámerom vtedajších úradníkov pri konfiškácii,\nPKV č. XXX je v dezolátnom stave, listiny sú povytrhávané. Disponuje potvrdením grófa s manželkou,\nsvedčiacim o kúpnopredajnej zmluve z roku 1924 s očakávaním na potvrdenie pozemkovým úradnom\na výzvou v maďarčine z 15. augusta 1943, adresovanou otcovi - hospodáriacemu gazdovi od grófa\nza abaújturniansku župu s pečiatkou, aby pozdĺž turnianskej lúky vypratal vodné koryto, pretože išlo o\nneodkladnú záležitosť a železnice na svojom území vodné koryto už vyčistili. Predmetné skutočnosti\npodľa žalobkyne svedčali o tom, že úpravou vodného toku v Turni nad Bodvou boli štátom zabrané\npozemky jej otca, v období rokov 1948 až 1990.\n7. Krajský súd reštitučnú vec posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o\nnavrátení vlastníctva k pozemkom (tzv. reštitučný zákon). Vyslovil, že žalobkyňa v priebehu správneho\nkonania tvrdila, že jej svedčí oprávnenie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, pretože\nvlastníctvo k pozemkom zapísaným v PKV č. XXX,. k.ú. U. v rozsahu, ku ktorým vlastníctvo nebolo\nprávnemu predchodcovi priznané rozsudkom Okresného súdu Košice- vidiek, č. k. 6C/376/1994-28\nz 11. októbra 1995 v rozhodnom období, od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, prešlo na štát\nspôsobom v zmysle § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. V čase prechodu vlastníctva k\nnehnuteľnostiam na štát (t. j. k 24. októbru 1957, na základe prídelovej listiny č. d. 1210) bol skutočným\nmimopozemnoknižným vlastníkom otec, pretože nehnuteľnosti nadobudol na základe vydržania, priamo\nzo zákona podľa skorších právnych predpisov najneskôr k 1. januáru 1951. Kúpna zmluva z roku 1924,\nktorou starý rodičia odkúpili pozemky od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov (grófa C. a barónky\n\nI., rod. G.), aj následná darovacia zmluva v prospech otca žalobkyne už boli predmetom súdneho\nprieskumu a Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 11. októbra 1995, č. k.: 6C/376/1994-28 určil, že\nnehnuteľnosti vedené v PK zápisnici č. XXX, k. ú. U. ako mpč. XXXX/a/X -lúka o výmere 2 kj, identická\ns parcelou č. XXXX/XX - lúka p výmere 9.699 m2, mpč. XXXX/a/X - lúka o výmere 3 kj, identická s\nparc. č. XXXX/XX - lúka o výmere 1 ha 7264 m2 a mpč. XXXX/a/X - lúka o výmere 9kj 4512 štv. siah,\nidentická s parc. č. XXXX/XX - lúka o výmere 8273 m2 patria v celosti do dedičstva po nebohom Š.\nY.. Civilný súd v rozhodnutí dospel k záveru, že rodičia právneho predchodcu žalobkyne na základe\nkúpnopredajnej zmluvy z roku 1924 odkúpili od pôvodných PK vlastníkov nehnuteľnosti označené vo\nvýroku, zaplatiac 13. apríla 1924 kúpnu cenu vo výške 27.500 korún. Nehnuteľnosti spolu s rodičmi\nužíval aj právny predchodca žalobkyne, ktorému nehnuteľnosť po kúpe ústne darovali až do združenia\ndo miestneho roľníckeho družstva, v užívaní mu nik nebránil, užíval ju v presvedčení, že je jeho vlastná.\nSúd tak prijal záver o dôvodnosti žaloby a dobromyseľnosti právneho predchodcu počas vydržacej doby\nv zmysle zák. č. 141/1950 Zb., podľa § 868 Občianskeho zákonníka rozhodol o splnení podmienok\nvydržania vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobkyne. Správny súd v nadväznosti\nna to zdôraznil, že vo výroku súdneho rozhodnutia sú označené konkrétne časti pôvodných mpč. parciel,\nnie častí parciel žiadaných žalobkyňou v správnom konaní. Výrok a odôvodnenie rozsudku vo vzťahu\nk neuvedeným častiam pôvodných pozemnoknižných parciel pre správny orgán ani pre súd tak nie\nsú záväznými. Rozhodnutia o nepriznaní nároku žalobkyne boli v podstate odôvodnené neunesením\ndôkazného bremena v zmysle § 5, a teda že by právny predchodca bol skutočným vlastníkom parciel,\nktorých vlastníctvo prešlo prídelovou listinou z roku 1957 na Československý štát, vo vzťahu k tomu,\nže ako vlastníci parciel v PKV boli vedení gróf N. C. s manželkou I. rod. G.. Za podstatné považoval\nzodpovedanie otázky posudzovania splnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva k pôvodným\nmpč. parcelám, zapísaným vo vložke č. XXX, k. ú. U., najmä či nastalo ex lege.\n8. Krajský súd zdôraznil, že v zmysle intabulačného princípu sa právne vzťahy k nehnuteľnostiam\nzakladali zápisom do pozemkovej knihy, podľa uhorského obyčajového práva na Slovensku do 1.\njanuára 1951, kedy bol prelomený zák. č. 141/1950 Zb. platil tzv. Stredný občiansky zákonník, ktorým sa\nzrušila povinnosť zápisu do pozemkovej knihy a konštitutívnosť zápisu bola nahradená deklaratórnym,\nosvedčujúcim princípom. V období pred účinnosťou tzv. Stredného občianskeho zákonníka mohol byť\nvlastníkom spravidla iba ten, kto bol zapísaný do pozemkovej knihy, zo všeobecného pravidla existovali\nvýnimky, pri vydržaní, dedení, dražbe, nadobudnutí nehnuteľností mocenským aktom štátu - rozsudok\nNSSR z 28. marca 2012, sp. zn. 10Sžr/54/2011). Krajský súd tak dospel k názoru, že povinnosťou\nsprávnych orgánov bolo zaoberať sa otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom\nžalobkyne mimo pozemkovej knihy titulom vydržania. Povinnosťou správneho orgánu bolo tiež presne\nšpecifikovať predmet reštitučného konania a identifikovať časti pôvodných pozemnoknižných parciel\nzapísaných v PKV č. XXX, k. ú. U., ktoré neboli predmetom rozhodnutia o určení predmetu dedičstva\nz roku 1995 a vzhľadom na spresnenie rozhodovať iba o týchto častiach mpč. parciel. Záverom\nskonštatoval, že pri aplikácii zákona o navrátení vlastníckeho práva k pozemkom nie je namieste príliš\nreštriktívny výklad bez možnosti zohľadniť skutkové a právne skutočnosti majúce vplyv na konečné\nrozhodnutie vo veci.\n2.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, podľa ktorého v reštitučnom konaní bolo povinnosťou\nsprávnych orgánov vyhodnotiť otázku nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom\nžalobkyne, mimo pozemkovej knihy, titulom vydržania tvrdeného žalobkyňou, podmienky ktorého mali\nbyť splnené k 1. januáru 1950 ex lege. Zdôraznil že okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, konajúci\no reštitučnom nároku podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom nie je oprávnený v reštitučnom\nkonaní skúmať splnenie podmienok vydržania ani rozhodnúť či došlo k nadobudnutiu vlastníctva\nvydržaním, inak by konal nad rámec zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Okresný úrad,\npozemkový a lesný odbor má kompetenciu rozhodovať o nadobudnutí vlastníctva vydržaním len v konaní\no obnove evidencie pozemkov podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z. z. Žalobkyňa má možnosť domáhať sa\nvlastníckeho práva súdnou cestou rovnako ako v prípade časti parciel vedených v PKV č. XXX, k. ú. U.,\nmpč. XXXX/a/X-lúka, mpč. XXXX/a/X lúka a mpč. XXXX/a/X - lúka, o ktorých Okresný súd Košice - vidiek\n\nrozsudkom, č. k. 6C/376/1994-28 z 11. októbra 1995, rozhodol, že patria do dedičstva po nebohom D.\nY., zomrelom L.11. Žalovaný v kasačnej sťažnosti ďalej namietal názor správneho súdu, podľa ktorého\nbolo povinnosťou správneho orgánu špecifikovať predmet reštitučného konania a vykonať identifikáciu\nčastí pôvodných pozemnoknižných parciel, zapísaných v PKV č, XXX, k. ú. U.u, neobsiahnuté vo\nvýroku rozsudku súdu o určení predmetu dedičstva z roku 1995, vzhľadom na spresnenie vykonané\nžalobkyňou rozhodovať iba o dotknutých častiach mpč. parciel. Žalovaný zaujal stanovisko, v zmysle\nktorého žiadosťou žalobkyne č. 01305/2004 z 20. decembra 2004 bol uplatnený reštitučný nárok po\nnebohom Š. Y. na nehnuteľnosti vedené v PKV č. X, č. XX, č. XXX, č. XXX, č. XX, č. XXX., č. XXX, č.\nXXX., č. XXX, č. XXX, č. XXX, k. ú. R., PKV č. XXX, k. ú. U. a PKV č. 83, k.ú. M., pričom nárok bol\nuplatnený ako celok. Žalovaný tak bol povinný rozhodnúť o parcelách vedených v PKV č. XXX, k. ú. U.\nv celom rozsahu a výmere, inak by nerozhodol o celom nároku uplatnenom predmetnou žiadosťou.\n3.\n12. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 27.11.2018, v ktorom uviedla, že\npovažovala za neprípustné, aby správny orgán v konaní podľa zák. č 503/2003 Z. z. nezistil úplne a\nsprávne skutkový stav veci, dôvodiac tým, že sa skutková otázka týkala vlastníckeho práva právneho\npredchodcu nadobudnutého vydržaním ex lege, čím sa reštriktívne obmedzil len na údaje z pozemkovej\nknihy. Stabilizovaná judikatúra v otázke konkurencie vlastníckych žalôb a reštitučných nárokov vylučuje\nmožnosť uplatniť reštitučný nárok inak ako podľa špeciálnej, reštitučnej úpravy, nárok na navrátenie\npozemkov tak nemohla uplatňovať vlastníckou žalobou. Požiadavka krajského súdu na rozhodovanie len\no skutočne uplatňovaných reštitučných nárokov upresnených v priebehu konania, vyplýva z požiadavky\nna náležitého zistenia skutkového stavu identifikáciou nárokov. Záverom vyjadrenia navrhla, aby\nkasačný súd v súlade s § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.\n4.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. reštitučného zákona\nods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená\nosoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára\n1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901> ods. 2 Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku\nprešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch\nuvedených v ustanovení § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>,\nzomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2003/503/20180901> alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými\nosobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto\nčasti pozemku,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo\npred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\n\nZZ/2003/503/20180901>, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich\nzomrelo, jeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\nosobami jeho deti.\nPodľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku\na) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v\ntrestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov\nb) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/1947/142/> o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb.\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/46/> o novej pozemkovej reforme,\nc) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom\nkonaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,\nd) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave\nprávnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych\nútvarov,\ne) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),\nf) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo\nktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/1950/183/>o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali\npre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,\ng) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,\nh) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,\ni) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan\npred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,\nprípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou\nnadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,\nj) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\nk) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,\nl) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,\nm) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,\nn) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,\no) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,\np) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,\nr) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,\ns) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/55/> o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho\nvýrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/1955/50/>o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,\nt) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj\nfyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.\nods. 2) obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov\nz konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z\nkonfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú\ntrvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa\nosobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov\no pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku\n1.\nods. 3) ak bolo v období od 1. apríla 1964 do 31. decembra 1989 odňaté vlastnícke právo k pozemku\nbez vyvlastňovacieho alebo iného rozhodnutia orgánu štátu, alebo bez registrácie kúpnej zmluvy\nštátnym notárom, oprávnená osoba má právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku, ak pozemok\nnebol odňatý, ale zostal v držbe oprávnenej osoby odo dňa zrušenia vlastníckeho práva v evidencii\nnehnuteľností do dňa uplatnenia práva podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2003/503/20180901>, a ak k tomuto pozemku nebolo v evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke\nprávo štátu, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\n\nods. 4) Pozemky, pri ktorých prešlo vlastníctvo na štát alebo na inú právnickú osobu podľa odsekov\n1 a 2 a podľa osobitného predpisu možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha\npoľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje, aj ak oprávnenej osobe\nvznikol ďalší nárok na navrátenia vlastníctva k pozemku po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo\nbola vyhlásená za mŕtvu. Do uvedenej výmery sa započíta výmera pozemkov vydaných tým istým\noprávneným osobám podľa osobitného predpisu.\nods. 5) oprávnená osoba je povinná po navrátení vlastníctva k pozemku zaplatiť štátu nedoplatok\nprídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získal; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej\nštát alebo iná právnická osoba pri prevode pozemku vyplatila, ako aj náhradu za zhodnotenie pozemku.\nLehotu na zaplatenie určí obvodný pozemkový úrad.\nPodľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nods. 1) Správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len „navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, že\nnavrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto\nzákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.\nods.2) Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol\nvlastníctvo k pozemku vydržaním.\nods. 3) Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr\ns podaním námietok (§ 7 ods. 2).\n15. Kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil skutkový stav, z ktorého\nplynie, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.11.2016, podľa § 56 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní zamietol odvolanie V. Y. a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v\nodvolacom konaní okrem iného skonštatoval, že k účinnému prevodu vlastníctva z pôvodných vlastníkov\nna predchodcov žiadateľky nedošlo, vzhľadom na absenciu zápisu do pozemkovej knihy, majúceho\nkonštitutívny charakter. Podmienky nadobudnutia nehnuteľností skúmal a dokazovanie vykonal Okresný\nsúd Košice - vidiek v rozsudku, pričom rozsudkom č. k. 6C/376/1994-28 z 11. októbra 1995 určil, že časť\nnehnuteľností patrí do dedičstva po nebohom D. Y.\n16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Košiciach,\nč. k. 7S/3/2017-28 zo dňa 18.04.2018, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a preto primárne\nv medziach kasačnej sťažnosti súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n17. Žalobkyňa dňa 20.12.2004 požiadala o navrátenie vlastníctva v zmysle príslušných ustanovení\nzákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, pôvodne vedeným v k. ú. U., v PKV č. XXX a to, mpč.\nXXXX/a/X, mpč. XXXX/a/X a mpč. XXXX/a/X v PKV č. X, č. XX., č. XXX, č. XXX, č. XX, č. XXX, č.\nXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, k. ú. R., PKV č. XXX, k.ú. U. a PKV č. XX, k. ú. R. ktoré boli\nodňaté z vlastníctva D. Y.- otca žalobkyne. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie bývalého Obvodného\npozemkového úradu Košice- okolie č. 2013/00109-2- Kr zo dňa 20.03.2013, ktoré bolo na základe\npodaného opravného prostriedku zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/19/2013- 40\nzo dňa 27.09.2013 a vec bola vrátená na nové konanie. Dôvodom zrušenia bola nespreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené.\n18. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n19. Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom v ustanoveniach § 2 pomerne širokým spôsobom\nvymenúva oprávnené osoby, ktoré si môžu uplatniť právo na navrátenie vlastníctva k pozemku. V\nustanovení § 3 ods. 1 písm. a) až t) vymenúva prípady odňatia či spôsoby straty a zbavenia vlastníctva\noprávnených osôb alebo ich právnych predchodcov či ďalších osôb k pozemkom, predstavujúce\n\nzákonnú podmienku a predpoklad, s ktorými reštitučný zákon spája nárok na navrátenie vlastníctva\nk pozemkom. Správny orgán nevyhovel žalobkyňou uplatnenému návrhu na navrátenie vlastníctva\nz dôvodov, že jednak nie je oprávnenou osobou, pretože nepreukázala skutočnosť, že pozemky,\nidentifikované v návrhu vlastnili právni predchodcovia žiadateľky a následne tiež nebol preukázaný\nprechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom charakterizovaným v zákone.\n20. Najvyšší súd pri posudzovaní konkrétnej veci žalobkyne bol viazaný právnym názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v judikáte č. 8/2014 publikovaný v Zbierke stanovísk č. 1/2014\npodľa ktorého v ustanovení § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona č. 180/1999 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov je kogentným spôsobom ustanovené, kto je oprávnenou osobou na\nnavrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky v prípade splnenia taxatívne\nstanovených zákonných ustanovení § 3. Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby pozostávajúce\nz listiny preukazujúcej vlastníctvo žiadaných pozemkov, a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba\npodľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi,\nako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, je povinný\npozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku. (Rozsudok NS SR z 18.12.2007, sp. zn.\n1Sžo/67/2007).\n21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania\nnáhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená\nosoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 a súčasne preukázala\nsplnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2. 3 ako aj, že žiadané\nnehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe ( od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú\nprávnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3. Právo na navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatní v lehote ust. § 5 ods. 1 (do 31. decembra\n2004) ak žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané\nnehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ( zákon č. 229/1991 Zb.).\n22. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.\nÚS 173/08-10 zo dňa 27.05.2008 v ktorom konštatoval, že správny poriadok je všeobecným predpisom\n(lex generalis) upravujúci jednotlivé procesy prebiehajúce vo verejnej správe. Z toho jeho postavenia\nvyplýva, že právnu reguláciu správneho konania často predstavuje veľké množstvo osobitných predpisov\n( lex specialis), ktoré môžu obsahovať úpravu odlišnú od procesných pravidiel zakotvených v správnom\nporiadku. Tak je to aj v prípade zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. V jeho ust. § 5 ods. 1 v\nprvej vete sa uvádza, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do\n31.12.2004 na Obvodom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže\nskutočnosti podľa § 3. Z uvedenej formulácie podľa ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že v konaní\no reštitučnom nároku žiadateľa spočíva dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie reštitučného nároku výlučne na žiadateľovi. Táto podoba právnej\núpravy má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami správneho poriadku zakotvujúci v určitých\nprípadoch povinnosť správneho orgánu (a nie len účastníka konania) náležite objasniť skutočný stav\nveci. S poukazom na vyslovený právny názor ústavného súdu najvyšší súd poukazuje, že v predmetnom\nkonaní dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobkyni a preto právny názor krajského súdu uvedený v\nbode 28 napadnutého rozsudku nie je správny. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že je oprávnenou\nosobou podľa § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a žiadané pozemky prešli na\nštát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom ust. v § 3, bolo jej povinnosťou podľa §\n33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu, alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by\nspôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jej tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti\nmalo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.\nSprávny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný stav vo veci,\npričom zo zistených dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v žiadosti o navrátenie vlastníctva alebo\npriznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom\nžalovaného, listinné dôkazy predložené navrhovateľkou neboli spôsobilé preukázať, že bola oprávnenou\nosobou podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom alebo priznania\nnáhrady za žiadané pozemky, pretože zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že k účinnému\nprevodu vlastníctva z pôvodných vlastníkov na právnych predchodcov žiadateľky nedošlo, pretože\nnebol vykonaný zápis do pozemkovej knihy, ktorý v tom období mal konštitutívny charakter. Pôvodnými\nvlastníkmi parciel č. XXXX/A/X vo výmere 9kj 512štv. Siah, XXXX/A/X vo výmere 3kj a č. XXXX/A/X vo\n\nvýmere 2kj zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. U. boli gróf N. C. s manželkou barónkou I.\nrod. G. od 04.01.1918 do 24.10.1957. Vychádzajúc z kópie originálnej pozmnoknižnej vložky iné vložky\nvo vzťahu k týmto parcelám a k vlastníctvu týchto parciel do roku 1957 nenašli. V pozemnoknižnej\nvložke v časti B pod poradovým číslom 35 je zapísané č.d. XXXX zo dňa 24.10.1957, na základe ktorého\nsa podľa prídelovej listiny danej Okresným národným výborom v Moldave nad Bodvou dňa 21.10.1957\nskladá vlastnícke právo k Československému štátu v správe štátneho majetku v Turni nad Bodvou v\npodiele 1/1. Tento zápis potvrdzuje prechod vlastníckeho práva na štát z pôvodných vlastníkov grófa N.\nC. a jeho manželky barónky I. M.. G..\n23. Najvyšší súd má tiež za preukázané, že riaditeľstvo vodných tokov v Bratislave listom č.\n11/1203-57/1967 zo dňa 04.10.1967 požiadalo stredisko geodézie v Moldave nad Bodvou na základe\npriloženej hospodárskej zmluvy č. 6/P.D/67 o prevod správy národného majetku patriacemu štátnym\nmajetkom N.P. v Turni nad Bodvou a to okrem iných aj k častiam parc. č. XXXX/a/X vo výmere\n1606 m2 č. XXXX/a/X o výmere 1810 m2 podľa priloženého geometrického plánu. K účinnému\nprevodu vlastníctva z pôvodných vlastníkov na právnych predchodcov žiadateľky nedošlo, nakoľko nebol\nvykonaný zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal v tomto období konštitutívny charakter. Účinnosťou\nzákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka nedošlo priamo ex lege k nadobudnutiu vlastníctva\nvydržaním. Splnenie podmienok vydržania muselo byť dokázané a nadobudnutie vlastníctva vydržaním\npotvrdené. Podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na základe\nvykonaného dokazovania vec správne právne posúdili, že listinné dôkazy predložené navrhovateľkou\nneboli spôsobilé preukázať, že bola oprávnenou osobou podľa § 2 v spojení s § 3 zákona o navrátení\nvlastníctva k pozemkov, nakoľko pozemky neprešli z vlastníctva jej právneho predchodcu, otca Š. Y., T..\nXX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.02.1948\ndo 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.\n24. Kasačný súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v správnom ako aj v súdnom konaní o navrátenie\nvlastníctva k pozemkom, vedenom podľa reštitučného zákona neuniesla dôkazné bremeno, z ktorých\nmožno ustáliť právne závery, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k pozemkom v k.\nú. TO. od grófa C. a manželky barónky rod. G. kúpnou zmluvou. Vychádzajúc z kópie originálnej\npozemnoknižnej vložky iné zmeny vo vzťahu k týmto parcelám a k vlastníctvu týchto parciel do roku\n1957 nenastali.\n25. Kasačný súd uvádza skutočnosť, že v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 zápis nadobudnutia\nvlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol podmienkou prevodu vlastníctva. Všetky vlastnícke a\niné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikali, menili sa alebo zanikali mimo pozemkovej knihy, teda\npriamo právnou listinou. Zápis do pozemkovej knihy mal len deklaratórny význam. Prevod vlastníctva\nz pôvodných vlastníkov na právnych predchodcov žalobkyne nedošlo, nakoľko nebol vykonaný zápis\ndo pozemkovej knihy, ktorý mal v tomto období konštitutívny charakter. Súd má za to, že vlastníkom\nnehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy mohol byť spravidla len ten, kto bol v pozemkovej knihe\nako vlastník zapísaný, z tohto všeobecného pravidla existovali len výnimky (pri vydržaní, dedení, dražbe,\nnadobudnutí nehnuteľnosti mocenským aktom štátu). Na základe uvedeného kasačný súd zastáva\nnázor, že v prebiehajúcom konaní o reštitučnom nároku žalobkyne nebolo povinnosťou správnych\norgánov vyhodnotiť otázku prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom\nžalobkyne, a to aj mimo pozemkovej knihy titulom vydržania, ani rozhodnúť o tom, že došlo k\nnadobudnutiu vlastníctva vydržaním, pretože dôkazné bremeno v konaní o reštitučnom nároku žiadateľa\ntýkajúce sa preukázania splnenia hmotno-právnych podmienok na priznanie reštitučného nároku\nspočíva výlučne na žiadateľovi. Ak by okresný úrad, pozemkový a lesný odbor skúmal, či boli podmienky\nvydržania splnené a rozhodol by o vydržaní, konal by nad rámec zákona o navrátení vlastníctva k\npozemkom. Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor má kompetenciu rozhodovať o nadobudnutí\nvlastníctva vydržaním, ale len v konaní o obnove evidencie pozemkov podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.\n5.\n26. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa\n§ 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude krajský súd v zmysle\nustanovenia § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. Úlohou krajského súdu bude preto\nvec opätovne právne posúdiť a následne rozhodnúť, pričom krajský súd svoje rozhodnutie náležitým\nspôsobom odôvodní.\n\n27. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/3/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}