{"guid": "6cd78048-bd6a-4af3-be8b-0abe10de8984:68317b42-51e7-4de1-87f1-d162e9a269e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1", "spisova_znacka": "2Asan/27/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/27/2018 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 2Asan/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1", "identifikacne_cislo": "7016201159", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68317b42-51e7-4de1-87f1-d162e9a269e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/27/2018\n7016201159\n25. 11. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:7016201159.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nV. M., N.. XX.XX.XXXX, A. B. K., Q. XXXX/X, K., D. B. N. P. B.. K., S. XX, K., právne zastúpeného JUDr.\nAnnou Lacovou, advokátkou, Pražská 4, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného\nzboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-89/2016-P zo dňa 17. augusta 2016, konajúc o kasačnej\nsťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/24/2016-42 zo dňa 18. októbra 2017, v\nspojení s opravným uznesením č. k. 10Sa/24/2016-72 zo dňa 12. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“) postupom\npodľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu ktorou sa žalobca sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-89/2016-P zo dňa 17.\naugusta 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o priestupku vydané\nOkresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č.:\nORPZ-KE-ODI2-263/2016-P zo dňa 20.06.2016.\n2. Potvrdzovaným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tak, že dňa 22. marca 2016 v čase o 10.50 hod. v K.\nna ulici N. C. zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej zn. Mercedes Benz Z.: K. na jednom z\ndvoch vyhradených parkovacích miest pre mestskú políciu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/\ns poukázaním na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).\nZa takéto konanie bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 30,- eur a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch\nzároveň uložená povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške 16,- eur.\n3. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu, vrátane\nsprávy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 22. marca 2016, úradného záznamu zo dňa 22. marca\n2016, fotodokumentácie z miesta priestupku z uvedeného dňa, rozkazu o uložení sankcie za priestupok\nzo dňa 6. apríla 2016, odporu žalobcu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok doručeného\nprvostupňovému správnemu orgánu dňa 10. mája 2016, záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B. zo dňa\n\n7. júna 2016, záznamov o podaní vysvetlenia T. T. zo dňa 7. júna 2016, úradného záznamu zo dňa 14.\njúna 2016, evidenčnej karty žalobcu zo dňa 20. júna 2016, evidenčnej karty vozidla Z.: K. XXXEC zo\ndňa 20. júna 2016, údajov o osobe zo systému REGOB, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.\njúna 2016.\n4. V odvolacom konaní začatom dňa 5. augusta 2016 žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie\nv celom rozsahu vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody na jeho zmenu\nalebo zrušenie.\n5. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na správu o výsledku objasňovania\npriestupku na úseku cestnej dopravy vypracovanej Mestskou políciou Košice, stanica Sever dňa 22.\nmarca 2016 č. písomnosti: MsP-10/2016/P-0025/BC, z ktorej vyplývalo, že žalobca dňa 22. marca 2016\nv čase o 11.00 hod. na N. C. XX v K. spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\nktorým porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, pretože motorovým vozidlom ev. zn. K.\nXXXEC továrenskej značky Mercedes stál a parkoval na vyhradenom mieste pre mestskú políciu. Po\npríchode hliadky k uvedenému vozidlu sa na mieste nachádzala neznáma osoba a to spolujazdec vodiča.\nV čase 11.00 hod. sa k vozidlu dostavil žalobca, ktorý uviedol, že nie je si vedomý priestupku, preto bola\nspísaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, na ktorú sa vodič vyjadril\na podpísal. Z miesta priestupku bola vyhotovená fotodokumentácia.\n6. Bolo zohľadnené, že vo vyjadrení podľa § 10 ods. 1 zák. č 564/1991 Zb. o obecnej polícii\nvodič motorového vozidla po poučení uviedol vysvetlenie, že svoje konanie nepovažuje za dopravný\npriestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute jeho\nmanželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania\nna vyhradenom parkovisku mestskej polície. Dodal, že na uvedenom mieste sú vyhradené dve\nparkovacie miesta a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému priestupku\nk parkovaniu MP.\n7. Krajský súd poukázal na to, že žalobca nepopieral zastavenie a státie svojho motorového vozidla\nna mieste vyhradenom pre parkovanie mestskej polície, ako ani tú skutočnosť, že išlo o zákonným\nspôsobom vyhradené parkovisko a tieto skutočnosti v konaní nerobil spornými. Krajský súd prijal záver,\nže žalobca ako vodič stál motorovým vozidlom továrenskej značky MERCEDES BENZ, EČ: K. XXXEC\ndňa 22. marca 2016 o 11.00 hod. na parkovacom mieste vyhradenom pre mestskú políciu. Žalobca do\nSprávy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy spísanej dňa 22. marca 2016\n(ktorú bez výhrad vlastnoručne podpísal) uviedol, že toto konanie nepovažoval za priestupok, pretože v\nnaštartovanom vozidle zostala jeho manželka, ktorá bola ochotná v prípade potreby vozidlo preparkovať,\nako aj to, že druhé vyhradené parkovacie miesto pre mestskú políciu zostalo voľné. Až neskôr v priebehu\nkonania pred správnymi orgánmi (v odpore zo dňa 5. mája 2016 proti rozkazu o uložení sankcie) a tiež\naj pred súdom tvrdil, že dôvodom jeho zastavenia na mieste vyhradenom na parkovanie bola náhla\nzdravotná indispozícia a snaha predísť prípadným vážnejším následkom.\n8. Krajský súd uviedol, že okolnosti zastavenia a státia motorového vozidla žalobcu boli v konaní\npred správnymi orgánmi dostatočným spôsobom preukázané a zdôraznil, že tak zo Správy o výsledku\nobjasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy spísanej na mieste samom dňa 22. marca 2016 (číslo\npísomnosti: MsP - 10/2016/P-0025/Bc) ako aj Úradného záznamu zasahujúcej hliadky v zložení: MP č.\nXXX T. T. V.. a MP č. XXX V.. V. B. z toho istého dňa (č. j.: MsP - 10/2016/P-0025/Bc) nevyplývali žiadne\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali o neštandardnom priebehu kontroly dopravného priestupku, ktorého\nsa dopustil žalobca. Žalobca do označenej správy výslovne uviedol, že svoje konanie nepovažoval za\npriestupok a žiadne tvrdenia o jeho zlom zdravotnom stave v správe neboli zachytené. V takejto podobe\nžalobca označenú správu aj podpísal. Žalobca to vysvetľoval tým, že hliadka nebola ochotná si vypočuť\njeho argumenty, a už vôbec nebola ochotná ich zaznamenať. V žalobe tvrdil, že z miesta incidentu odišiel\npreto, že sa necítil zdravotne v poriadku a hliadka mestskej polície jeho zdravotný stav zneužívala a jej\ncieľom bolo ho pokutovať a vynútiť si jeho podpis a nie vec vyšetriť. V správe o výsledku objasňovania\npriestupku bolo zachytené vyjadrenie žalobcu, ktoré aj bez výhrad podpísal, preto jeho tvrdenie o tom,\nže hliadka nebola ochotná si vypočuť jeho argumentáciu a túto aj zaznamenať, považoval krajský súd\nza účelové, v snahe sa vyhnúť zodpovednosti za daný priestupok.\n\n9. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že zastavením na vyhradenom mieste\nnepresahujúcim dobu piatich minút spáchal priestupok, ktorý nemal žiaden následok a svojím\nkonaním vzhľadom na nastupujúce akútne zdravotné problémy s veľkou pravdepodobnosťou predišiel\nnásledkom, ktoré mohli byť spôsobené na zdraví aj na majetku, preto podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona\no priestupkoch takéto konanie vylučuje spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu, ktorý inak\nvykazuje znaky priestupku. Aj keď v správnom konaní a ani pred súdom nebolo sporné, že žalobca\nv čase spáchania priestupku trpel diagnózou Diabetes mellitus 2. typ (na pojednávaní dňa 2. októbra\n2017 na potvrdenie tejto skutočnosti žalobca do spisu priložil Lekársku správu Poliklinika ProCare\nKošice s.r.o., podpísanú V.. V. T.), konanie žalobcu nebolo možné považovať za konanie v krajnej núdzi.\nKonaním v krajnej núdzi sa odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom,\nak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto\nnebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Tým je vyjadrený princíp subsidiarity,\nktorý vyžaduje, aby sa najprv vyčerpali všetky iné možné prostriedky, napr. privolanie pomoci a pod. Za\nsituácie, že žalobca začal počas vedenia motorového vozidla pociťovať nevoľnosť, tak ako to uviedol vo\nsvojej výpovedi na pojednávaní pred súdom, jeho povinnosťou bolo ihneď zastaviť motorové vozidlo a\nprivolať lekársku pomoc, alebo sa na mieste vodiča vystriedať s inou osobou, napr. s manželkou, ktorá\nzrejme bola v tom čase držiteľkou vodičského oprávnenia (žalobca po odchode do predajne ju poveril,\naby v prípade potreby preparkovala motorové vozidlo), ktorej povinnosťou bolo zaparkovať motorovým\nvozidlom na parkovacom mieste vyhradenom pre zákazníkov, pričom vo všeobecnosti je známe, že\nobdobné obchodné centrá disponujú dostatočnou kapacitou parkovacích miest pre verejnosť najmä v\ndopoludňajšom čase počas pracovného dňa (dňa 22. marca 2016 bol utorok).\n10. Krajský súd žalobu zamietol nakoľko považoval za preukázané, že správne orgány rozhodovali na\nzáklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci a spáchanie predmetného priestupku žalobcom\nv správnom konaní bolo dostatočne preukázané. Žalobcom uplatnená argumentácia nebola spôsobilá\nvyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu. Námietky a argumenty obsiahnuté v žalobe korešpondovali s odvolacími námietkami,\ns ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal.\n11. Vo vzťahu k výške pokuty uloženej na dolnej hranici stanoveného rozpätia (od 0 eur do 100\neur) krajský súd poukázal na to, že zodpovedala citovaným zákonným ustanoveniam a sankcia bola\nsprávnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Pokiaľ žalobca žiadal o upustenie od\nuloženia sankcie za priestupok krajský súd uviedol, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky\nsankčnej moderácie uvedené v ust. § 198 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP, pretože vzhľadom na výšku uloženej\nsankcie táto nebola neprimeraná povahe skutku a nemala pre žalobcu likvidačný charakter a zároveň\nvzhľadom na charakter priestupku účel správneho trestania v danej veci nebolo možné dosiahnuť\nsamotným prejednaním veci.\n12. Žalobca podal proti rozhodnutiu krajského súdu riadne a včas kasačnú sťažnosť, z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. f) SSP a § 440 ods. 1 písm. g) SSP ktorou sa domáhal zmeny rozhodnutia krajského\nsúdu tak, že najvyšší súd zruší rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-89/2016-P zo dňa 17. augusta\n2016 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávnosť opisu deja skutku, za ktorý mu bola\nuložená sankcia, tvrdil nedostatky v postupe hliadky mestskej polície, konkrétne neochotu zaznamenať\ndej ako sa stal ako aj zlý zdravotný stav, ktorý ho limitoval v komunikácii s hliadkou.\n13. Podľa žalobcu si krajský súd záznam spracovaný mestskou políciou osvojil a úplne sa s ním stotožnil,\nvyužil fakty, ktoré v zázname vôbec neboli obsiahnuté ani zaznamenané a boli v rozpore s tvrdením\nžalobcu. Konkrétne namietal tvrdenie súdu, že v danom čase bolo dostatok iných voľných parkovacích\nmiest, čo bolo v rozpore so skutkovým stavom a žalobca tvrdil, že okrem dvoch vyhradených miest pre\nmestskú políciu nebolo k dispozícii žiadne voľné parkovacie miesto.\n14. Žalobca uviedol, že nikdy nepopieral, že zastavil na vyhradenom parkovacom mieste ale na\nuvedenom mieste zastavil pre nevoľnosť, ktorá sa začala prejavovať počas riadenia motorového vozidla\na stupňovala sa. Nakoľko má diagnostikovanú cukrovku 2. typu, predpokladal, že kúpou vhodného\njedla sa jeho zdravotný stav obratom zlepší a preto sa rozhodol pokračovať v jazde a zastaviť až na\nparkovisku pred nákupným strediskom, kde nebolo žiadne voľné miesto a preto zastavil na jednom z\ndvoch vyhradených miest pre mestskú políciu. Mal za to, že jeho rozhodnutie bolo v tom čase správne,\nkeď ako vodič motorového vozidla sa rozhodol neriadiť vozidlo počas nevoľnosti za situácie, keď nevedel\n\npredvídať zhoršenie svojho zdravotného stavu a súčasne nechcel spôsobiť nehodu ani zastaviť na ceste\na blokovať ostatných vodičov a plynulosť premávky na nej. Žalobca uviedol, že prvoradým záujmom\nspoločnosti a teda polície je pomáhať občanom a chrániť ich zdravie a majetok, čo bolo popreté.\n15. Nestotožňoval sa tiež s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 28 a 29 a poukázal, že\ntvrdenia o zlom zdravotnom stave neboli zachytené v správe mestskej polície napriek tomu, že na to\nžalobca poukazoval od začiatku. Polícia s ním nebola ochotná spísať záznam v znení v akom žalobca\nprednášal. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného na základe formálne vykázaných znakov\nskutkovej podstaty priestupku ale nezdôvodnil a nekonkretizoval právne dôvody, pre ktoré považoval\nkonanie žalovaného, ktoré bolo ovplyvnené zlým zdravotným stavom, za nebezpečné pre spoločnosť\na v čom spočíval účel správneho trestania chorého človeka, ktorý sa rozhodol aj na úkor nesprávneho\nzastavenia motorového vozidla zabrániť upadnutiu do bezvedomia a tak aj dopravnej nehode. Žalobca\nnamietal, že jeho konanie nedosahovalo taký stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, aby porušovalo\nalebo ohrozovalo záujem spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. iný záujem\nchránený zákonom, pritom ani krajský súd tento záujem nešpecifikoval.\n16. Podľa žalobcu žalovaný ani krajský súd nekonkretizoval nebezpečnosť skutku pre spoločnosť,\nnezdôvodnili účelnosť trestu, v čom spočíval jeho efekt ako aj nemožnosť dosiahnuť nápravy iným\nspôsobom. Z napadnutého rozsudku nebolo žalobcovi zrejmé aká náprava žalovaného týmto trestaním\nbola dosiahnutá a pre ktoré dôvody nebolo možné postupovať podľa § 198 ods. 1 písm. a) a b) SSP.\nV čase spáchania skutku bol žalobca v ohrození zdravia a konal tak, aby ani seba a ani ostatných\núčastníkov cestnej premávky neohrozil.\n17. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trval na stanovisku vyjadrenom v rozhodnutí o\nodvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-89/2016-P zo dňa 17. augusta 2016, ako aj na skutočnostiach uvedených\nžalovaným v stanovisku k žalobe č.: KRPZ-KE-KDI2-79-002/2016 zo dňa 25. novembra 2016 a navrhol\naby kasačný súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n19. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí správnych orgánov vo veci\npriestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku,\n(ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n21. Podľa § 3 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za priestupok stačí\nzavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\n22. Podľa § 4 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok je spáchaný z\nnedbanlivosti, ak páchateľ: - a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený\nzákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí,\nalebo - b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom hoci to\nvzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\n23. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný\n\nprávny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná\nnehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.\n24. Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke,) účastník cestnej\npremávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a ďalej je povinný\nposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n25. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona. o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na\ncestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko\nvyhradené.\n26. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa\nuvádza v písm. a/ - k/ poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n27. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa\nods. 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- eur.\n28. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom nie\nje konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom,\nak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto\nnebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.\n29. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a v nadväznosti naň aj\nrozhodnutia žalovaného a konania predchádzajúceho jeho vydaniu v intenciách podanej kasačnej\nsťažnosti, dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci\nzadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom\nrelevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak\nako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a v rámci správnej\núvahy vydali dostatočne odôvodnené rozhodnutie o treste.\n30. Námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti sa v zásade zhodovali s námietkami vznesenými v\nsprávnom konaní ako aj v žalobe a neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Námietkami žalobcu sa v priebehu konania žalovaný aj krajský súd dôsledne zaoberali\na svoje závery k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedli vo svojich rozhodnutiach. Krajský súd sa so\nzáverom žalovaného o spáchaní priestupku porušením ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej\npremávke stotožnil a pripomenul, že zákone nie je uvedená žiadna výnimka, ktorá by povolila zastaviť a\nstáť na vyhradenom mieste pre zhoršený zdravotný stav, ani zastavenie a státie časovo obmedzené a\ntaktiež ani s naštartovaným vozidlom. Ak by bol za popísaných okolností vodič zo zdravotných dôvodov\npovinný zastaviť vozidlo, aby tak neohrozil seba a iných účastníkov cestnej premávky, hneď ako vystúpil\nz vozidla a šiel si zabezpečiť potraviny do obchodu, spolujazdec mal ihneď z miesta vyhradeného pre\nMestskú políciu odísť a zaparkovať na priľahlom parkovisku alebo inom vhodnom mieste. Takáto úvaha\nje logická a dôvodná aj podľa názoru kasačného súdu.\n31. Okrem toho sa kasačnému súdu javí nelogické, že v situácii, keď mal žalobca na mieste\nspáchania priestupku vážne zdravotné problémy, neuviedol túto skutočnosť do svojho vyjadrenia. Ako\nnepresvedčivé sa javí jeho tvrdenie o neochote príslušníkov PZ uviesť tvrdenia o jeho zdravotnom\nstave do Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. MsP-10/2016/P-0025/\nBc, kde žalobca vlastnoručne uviedol: „Nepovažujem to za dopravný priestupok, pretože počas doby\nzastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute moja manželka, ktorá bola ochotná preparkovať\nvozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania na vyhradenom parkovisku MP. K tomu\ndodávam, že sú vyhradené 2 parkovacie miesta a druhé bolo voľné, takže v mojom prípade nemohlo\ndôjsť dopravnému priestupku k parkovaniu“. Nie je tam žiadna zmienka o zhoršenom zdravotnom\nstave z ktorého mala vyplynúť nutnosť okamžite zaparkovať, čo aj na mieste vyhradenom pre Mestskú\npolíciu a ísť urobiť nákup potravín (naviac kasačnému súdu by sa javilo logickejšie, aby nevyhnutné\npotraviny išla zabezpečiť spolujazdkyňa, ktorej zdravotný stav bol v poriadku). Z vyjadrenia žalovaného\n\nvyplýva iba vedomé ignorovanie dopravného značenia. Kasačný súd si nedovoľuje spochybňovať\nzávažnosť preukázanej diagnózy žalobcu, ktorá ho v zmysle jeho vyjadrení mala donútiť k porušeniu\nplatných právnych predpisov. Len na doplnenie však uvádza, že ak by sa bola preukázala dôvodnosť\nargumentácie zhoršeným zdravotným stavom, vyvstáva otázka, či takto závažný zdravotný stav ktorého\nzhoršenie mohlo nastať aj mimo mesto a v aute bez spolujazdca, nemá vplyv na schopnosť žalobcu\nriadiť motorové vozidlo.\n32. K dôvodnosti a správnosti výšky uloženej pokuty kasačný súd uvádza, že touto sa dostatočne\nvysporiadal správny orgán prvého stupňa, pričom žalovaný, krajský súd aj kasačný súd sa stotožnili\nodôvodnením poukazujúcim na to, že žalobca je držiteľom vodičského preukazu od roku 1990 a v\nsledovanom období posledných dvoch rokoch bol trikrát postihnutý za porušenie pravidiel cestnej\npremávky, z toho dvakrát za obdobný skutok. Bolo dostatočne odôvodnené, že pri ukladaní sankcie\nza priestupok sa prihliadalo na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj na osobné a majetkové\npomery žalobcu. Kasačný súd považuje druh a výmeru sankcie za dostatočne odôvodnenú a rovnako\nsa stotožňuje s názorom krajského súdu, že nie sú splnené podmienky na sankčnú moderáciu.\nZa nedôvodné (vzhľadom na vedomé porušenie zákona) považuje námietky nevysporiadania sa so\nstupňom spoločenskej nebezpečnosti zvlášť v nadväznosti na výšku trestu, ktorú považuje za daných\nokolností za veľmi priaznivú pre žalobcu.\n33. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného. Orgán verejnej správy postupoval v súlade so základnými pravidlami konania,\nhodnotením dôkazov a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Priestupok bol\ndostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce\npre rozhodnutie. Orgány verejnej správy, a teda aj žalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že\nsťažovateľ sa svojím konaním dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\n§ 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a uložili sankciu v súlade s platnou právnou úpravou.\n34. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ obsahom žalobných dôvodov nespochybnil správnosť\nzáverov ani zákonnosť postupu správnych orgánov. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový\nstav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy\nv oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo dôvodné rozhodnutie súdu, ktorým\nzamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n35. Pokiaľ sa týka výsledkov kasačného konania, treba uviesť, že krajský súd sa posudzovanou vecou\ndôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a kasačný\nsúd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. Nakoľko žalobca ani v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu\nvyvrátili, jeho námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sa/24/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}