{"guid": "c692418f-6f80-4a0f-949a-34a8d53140e0:b47171e1-5222-4c66-9e53-77c2088da74b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/33/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/33/2018 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 10Sžfk/33/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1", "identifikacne_cislo": "7016201106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b47171e1-5222-4c66-9e53-77c2088da74b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/33/2018\n7016201106\n29. 01. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:7016201106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) Taper, spol. s r.o., Bajkalská 715/22, 821 09 Bratislava,\nprávne zastúpená JUDr. Ľubicou Masárovou, PhD., advokátkou, so sídlom Púchovská 12, 831 06\nBratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1603504/2015 zo dňa 28.\noktóbra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 6S/95/2016-115 zo dňa 26. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 1261783/2015 zo dňa\n05.08.2015 určil žalobkyni podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume 28.849,94 € na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1603504/2015 zo dňa 28.10.2015\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v zdaňovacom období január 2013 si neoprávnene deklarovala\ndodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu, t. j. do Českej republiky, pretože\nz výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane nebolo preukázané, že išlo o reálne dodávky,\nnakoľko už v skôr uvedenom obchodnom reťazci bolo zistené, že pohyblivá bola iba prvá dodávka medzi\nspoločnosťami ADAMS CORP, s.r.o. a BA-HOLZ, s.r.o., dodávka tovaru medzi ostatnými spoločnosťami\nv obchodnom reťazci nebola pohyblivá, a teda ani nebolo dostatočne preukázané, že dodávaný tovar\n\nihličnatá guľatina bola prepravená z tuzemska do iného členského štátu, t. j. do Českej republiky tak, ako\nsi to uplatňovala žalobkyňa. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotožnil s námietkou žalobkyne\nohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s\nuplatnením oslobodenia od dane, teda že z jej strany boli splnené všetky podmienky stanovené v § 43\nods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 222/2004 Z.z.“).\n5. Z predložených účtovných a daňových dokladov správca dane zistil, že žalobkyňa si uplatnila\nodpočítanie dane z faktúr od viacerých dodávateľov a výberovým spôsobom preveril dodávky od\ndaňových subjektov Fraňo Kučera CYDA, s.r.o. Wood - Servis, s.r.o. DOLIDO, s.r.o., M&D REALM s.r.o.,\nK - FOREST, s.r.o., MARCOWOOD, s.r.o., LUDOSS, s.r.o. a u týchto dodávateľov, kde zistil porušenie\nzákona č. 222/2004 Z.z., ako aj preveroval predložené doklady u dodávateľa VALTARI INVESTMENTS\ns.r.o.. Dodávateľ drevnú hmotu nakúpil od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., ktorá je personálne prepojená\nosobou J. W. (v jednej spoločnosti je spoločníkom a v druhej konateľom). Spoločnosť BA-HOLZ,\ns.r.o. nakupovala tovar drevnú hmotu od dodávateľov DECURIO, s.r.o., A. Š.G., ADAMS CORP,\ns.r.o.. Dodávka tovaru drevnej hmoty od dodávateľov DECURO, s.r.o. a fyzickej osoby A.P. Š. pre\nodberateľa BA-HOLZ, s.r.o. bola riadne preukázaná a za tovar bolo a je zaplatené. Dodávateľ spoločnosť\nADAMS CORP, s.r.o. dňa 04.03.2014 zanikla a bola zlúčená so spoločnosťou AVM, s.r.o. a správca\ndane nevypočul bývalého konateľa spoločnosti O. Ó., ani konateľa spoločnosti AVM, s.r.o. pre ich\nnekontaktnosť. Z písomnej odpovede Lesy SR, Odštepný závod Čadca bolo zistené, že na dreve,\nktoré mala dodať spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o. bolo označené ciachami, ktoré sú registrované\nna nich, ale s uvedenou spoločnosťou v rokoch 2012 a 2013 neobchodovali. Žalobkyňa teda mala\nnakúpiť tovar drevnú hmotu od spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., pričom táto dodávka,\nnebolo preukázané, aby medzi žalobkyňou ako odberateľom a dodávateľom bola pohyblivá. Spoločnosť\nVALTARI INVESTMENTS s.r.o. tovar mala nakúpiť od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., pričom nebolo\npreukázané, aby dodávka tohto tovaru bola pohyblivá. Spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o. mala nakupovať\ntovar drevnú hmotu od rôznych dodávateľov, okrem iných aj od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o..\nDodávka tovaru od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. odberateľovi BA-HOLZ, s.r.o. mala byť pohyblivá,\nz čoho teda vyplýva, že preprava mala začať u daňového subjektu ADAMS CORP, s.r.o.. Keďže táto\nspoločnosť bola nekontaktná a to prostredníctvom jej konateľa a ani po zlúčení so spoločnosťou AVM,\ns.r.o. nebola kontaktná prostredníctvom jej konateľa, nebolo preukázané, aby táto spoločnosť tovar\ndrevnú hmotu reálne aj dodala spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., nakoľko z odpovede Lesy Slovenskej\nrepubliky, Odštepný závod Čadca vyplýva, že i keď drevná guľatina bola označená ciachami, ktoré\nboli registrované na nich, s touto spoločnosťou v roku 2012 a 2013 neobchodovala, z čoho vyplýva,\nže nebolo potvrdené dodanie tovaru drevnej hmoty. Po zistení uvedených skutočností správca dane\nnepriznal žalobkyni právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré sú uvedené v jeho\nrozhodnutí od dodávateľa spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., ktorá mala nadobudnúť tento\ntovar od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v\nnadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobkyňa si uplatnila právo na odpočítanie dane v\nrozpore s uvedenými ustanoveniami, a preto nebolo uznané ako platiteľovi dane odpočítanie dane z\nfaktúr, ktoré sú uvedené v rozhodnutí od dodávateľa VALTARI INVESTMENTS, s.r.o..\n6. Z uvedených dôvodov krajský súd považuje námietku žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového\nstavu a nesprávnom právnom posúdení podmienky odpočítania dane za nedôvodnú, pretože ak\nodpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je viazané na kumulatívne splnenie\nvšetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku.\nSamotné dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou\nuplatnenia odpočtu, pričom nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať\naj vecné naplnenie, pričom v danom prípade bolo preukázané, že dodanie tovaru drevnej hmoty tak,\nako to vyplýva z predložených listinných dokladov žalobkyňou nebolo reálne uskutočnené, nakoľko\ntovar drevná hmota, ktorý mal pochádzať od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o., nebolo preukázané,\naby táto spoločnosť v kontrolovanom období mohla reálne aj vykonať dodávku drevnej hmoty. Samotná\nfaktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že skutočne žalobkyňa tovar nakúpila, pri ktorej jej vznikla\ndaňová povinnosť. Nárok na odpočet dane nespočíva len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov\npredpísaným spôsobom, ale tieto doklady musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať\nvyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch. Žalobkyňa síce predložila účtovné a daňové doklady\nku daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie, ale nevedela preukázať, že reálne k danému\nobchodu aj došlo.\n\n7. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že správca dane na ňu preniesol zodpovednosť\nza iný daňový subjekt. Žalobkyňa ako daňový subjekt pri svojej podnikateľskej činnosti je povinná viesť\nsvoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby\nv akomkoľvek prípade, teda v každej situácii mala dostatočné podklady na to, aby vedela preukázať\nexistenciu, resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Správca dane pri daňovej\nkontrole skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného\nstavu so stavom formálnym. Listinné doklady, ktoré žalobkyňa ku daňovej kontrole predložila, aj keď\nformálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú však na potvrdenie, že žalobkyňa splnila všetky\nzákonom stanovené podmienky nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od dane. Žalobkyňa\nmusí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou, ktorá je uvedená v predkladaných faktúrach, ak\nsi uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. uplatňuje si oslobodenie od dane\npri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Nie správca dane je povinný dokazovať uskutočnenie\nobchodov, pretože dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý je povinný mať a predkladať všetky\ndoklady a v prípade nejakých povinností je povinný označiť dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Teda je\npovinnosťou daňového subjektu vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočneného obchodu.\nZ judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ\ntovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky odpočítania dane splnil. Nie je opodstatnená\nnámietka žalobkyne, že správca dane na ňu neúnosne preniesol dôkazné bremeno, pretože žalobkyňa\nako kontrolovaný daňový subjekt mala správcovi dane predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje\nsvoj nárok. Totiž daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie\nbola vyzvaná správcom dane v priebehu daňovej kontroly a to najmä vtedy, ak vierohodnosť, správnosť,\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov je spochybnená. Ťažisko dôkazného\nbremena je preto na daňovom subjekte a ten v prípade existencií pochybností predložiť relevantné\ndôkazy preukazujúce v jeho prospech, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený skutočne tak, ako je\nto deklarované spornými faktúrami. Žalobkyňa o výsluchu svedkov bola informovaná, mala možnosť\nzúčastniť sa ich výsluchu a klásť svedkom aj otázky. Pri miestnom zisťovaní iným správcom, o ktorý\npríslušný správca dane ich požiadal, nešlo o výsluchy žiadnych svedkov, z ktorého dôvodu oznámenia\no výsledku miestneho zisťovania nie sú dôkazom, ktorý bol získaný v rozpore s daňovým poriadkom.\nPri hodnotení dôkazov ako správca dane, tak aj žalovaný postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods.\n3 Daňového poriadku, t. j. so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, t. j. dôkazy hodnotili podľa svojej\núvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko čo\npri správe dane vyšlo najavo. V rámci vykonávania dokazovania medzi povinnosti správcu dane nepatrí\npovinnosť vykonávať dokazovanie, resp. vyhľadávať dôkazy za tým účelom, aby sa potvrdili skutočnosti\nuvedené na predložených účtovných a daňových dokladov, teda správca dane aby preukázal, že došlo\naj k reálnemu uskutočneniu obchodu.\n8. K námietke žalobkyne, že žalovaný sa opiera o rozsudky C-245/04 a C-430/09 krajský súd uviedol,\nže uvedené rozsudky žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia neuvádza. Správca dane\nv priebehu daňovej kontroly len preveroval, v rámci ktorej dodávky tovaru deklarovanom v obchodnom\nreťazci sa tovar prepravil z tuzemska, t. j. zo SR na územie Českej republiky, ktorá dodávka bola\npohyblivá a ktorá dodávka nebola pohyblivá, a to z dôvodu, že táto skutočnosť je podstatná pre určenie\ndaňovej povinnosti. Zásadnou skutočnosťou bolo preverenie kto fyzicky prepravu daného tovaru vykonal\na získanie všetkých faktúr za vykonanie prepravy a CMR dokladov, ktorými by bolo jednoznačne\npreukázané miesto skutočného naloženia tovaru a miesto skutočného vyloženia tovaru z vozidla a tak\nby bola jednoznačne preukázaná prepravná trasa. Totiž medzinárodný nákladný list musí okrem iných\nnáležitostí obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky. V danom prípade však reťazové obchody boli\nuskutočnené tak, že ten istý tovar, na tom istom vozidle bez toho, aby bol vyložený z vozidla bol počas\nprepravnej cesty z miesta fyzickej náklady, ktorá bola na území Slovenskej republiky, na vozidlo do\nmiesta fyzickej výklady z vozidla, s predmetom predaja odberateľovi v rámci konkrétneho reťazového\nobchodu. V danom prípade však bolo preukázané, že tovar - drevná hmota sa v čase dodania už\nnachádzala na území Českej republiky a aj miesto dodania bolo v Českej republike.\n9. K námietke žalobkyne vo veciach ESD rozsudok C-78/12, C-18/13, C-277/14 a C-285/11 krajský súd\nuviedol, že žalobkyňa tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo nejakým iným relevantným spôsobom, ale na\ntoto svoje tvrdenie neoznačila, ani nepredložila žiaden dôkaz. Žalobkyňa formálne preukázala listinnými\ndokladmi o dodaní tovaru od dodávateľa, ktorý bol uvedený na predložených dodávateľských faktúrach,\n\nale nepreukázal materiálnu podstatu veci, t. j., že tovar bol aj reálne dodaný tým dodávateľom, ktorý je\nuvedený na dodávateľských faktúrach. Naopak správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonaním\ntuzemského i medzinárodného šetrenia spochybnil, že k deklarovaným tovarom reálne nedošlo takým\nspôsobom ako to žalobkyňa preukazovala predloženými listinnými dôkazmi. Preto, ak žalobkyňa tvrdí,\nže k dodaniu tovaru došlo nejakým iným relevantným spôsobom, bolo na nej, aby na toto svoje\ntvrdenie predložila, resp. označila dôkazy, ktoré v prípade potreby by bola povinná zabezpečiť, resp.\ntaké dokazovanie vykonať správca dane, ale žalobkyňa na toto svoje tvrdenie doposiaľ žiaden dôkaz\nneoznačila, ani nepredložila. Žalobkyňa si uplatnila nárok na dani z pridanej hodnoty z dodávateľských\nfaktúr, a preto ona aj musí byť schopná sama preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak,\nako je to deklarované ňou z predložených faktúr. Teda dôkazné bremeno je na žalobkyni, pretože ona\nmá povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti a správca dane dôkazy len vykonáva, čo vyplýva z\nustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Doklady musia mať povahu faktu, ale musia byť vystavené\nna materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo vyplýva z ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu SR, podľa ktorej dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie DPH, resp.\noslobodenie od dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje\ndôvodne za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na\nktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie\nod DPH uznaný ako oprávnený.\n10. Nie je opodstatnená ani námietka žalobkyne, že jej bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých\nskutočností, ktoré ju nezaťažujú ťarchou dokazovania alebo že neúnosne správca dane preniesol\ndôkazné bremeno na ňu, lebo len od nej žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj\nnárok. Žalobkyňa si uplatnila nárok na dani z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr a keďže správca\ndane spochybnil vierohodnosť údajov a predovšetkým nadobudol pochybnosť, či došlo aj k reálnemu\ndodaniu tovaru a jeho preprave do iného členského štátu, preto správca dane ju vyzýval na preukázanie\nskutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie ich vierohodnosti, správnosti alebo úplnosti. Správca\ndane od žalobkyne nežiadal predkladanie dôkazov a takých skutočností, ktoré by ho nemali zaťažovať,\nale by mali zaťažovať iný daňový subjekt.\n11. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že správca dane, ani žalovaný nedostatočne\nzistili skutkový stav, odôvodnenie ich rozhodnutí nemá náležitosti, ktoré vyžaduje Daňový poriadok, teda\nže v ňom nie je popísaný skutkový stav, aké bolo vykonané dokazovanie, ako jednotlivé dôkazy boli\nhodnotené, resp. že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,\npretože rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje\nDaňový poriadok. V odôvodnení rozhodnutí správne orgány popísali skutkový stav, aké vykonali dôkazy,\nako jednotlivé dôkazy hodnotili a žalovaný sa vysporiadal aj so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa\nuviedla v odvolaní.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že\nneúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n13. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g), h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľka namietala, že krajský súd porušil jej právo na spravodlivý proces. Krajský súd\nignoroval argumentáciu a dôkazy sťažovateľky vyvracajúce žalovaným uvádzané skutkové závery a\nlen reprodukuje skutkové závery a právne posúdenie žalovaného bez toho, aby jasne a zrozumiteľne\nvysvetlil, prečo jej argumentácia a dôkazy sú odmietnuté a prečo sa priklonil pri právnom posúdení na\nstranu žalovaného. Podľa jej názoru je rozhodnutie žalovaného založené na nezákonných dôkazoch.\n\n15. Sťažovateľka ďalej namietala, že vzhľadom na judikatúru SD EÚ nie je možné zo zistení v\ndanej veci vyvodiť záver, že tovar sťažovateľke nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach (VALTARI\nINVESTMENTS), ktoré predložila k daňovej kontrole, ktorý samotné dodanie tovaru potvrdil a uviedol\nvo svojich daňových priznaniach. Sťažovateľka tiež namietala prenesenie dôkazného bremena na ňu\nako daňový subjekt, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011.\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením\nkrajského súdu, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvoinštnančného správneho orgánu, ktorým bol\nsťažovateľke určený rozdiel v sume 28.849,94 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2013, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nkasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nkasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi\norgánmi ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n19. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n20. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n\n25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n27. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n28. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n29. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nurčí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si\nuplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n35. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\n\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n37. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\nZ uvedených dôvodov považoval kasačný súd námietku sťažovateľky týkajúcej sa rozloženia dôkazného\nbremena v rámci dokazovania na sťažovateľku za nedôvodnú. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd\nSR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne\nplnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle\nzákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu...“\n38. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne\npokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom,\nale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017,\n4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného\nrozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na\npredkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie\nzávisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.\n39. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ju dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n40. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\n\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n41. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vzhľadom na to,\nže ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je\npotom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím\na minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj\nodrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že\nzdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má\nprávo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom\nmá okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením\nvýsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza\nk preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľke, aby predložila také\ndoklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované,\nčo v prejednávanom prípade nenastalo.\n42. Krajský súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že sťažovateľka okrem\npredložených účtovných a daňových dokladov, nevyvinula žiadne úsilie k tomu, aby preukázala, že\nv rámci dodávok naplnila skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje\nvo svojich vystavených dokladoch, teda reálne dodanie tovaru drevnej hmoty, tak ako to vyplýva z\npredložených listinných dokladov sťažovateľkou. Kasačný súd považuje toto právne posúdenie krajským\nsúdom za správne.\n43. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,\nako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca\ndane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne\na presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n44. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľky. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnutné\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na\nodpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie\nbolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto\nhmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná\nexistencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n45. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o. tovar nenakúpila,\nnepredala. Preprava tovaru od prvého dodávateľa až do ČR sa tiež nepotvrdila. Následne tak nemohlo\ndôjsť k predaju tohto neexistujúceho tovaru spoločnosti BA-HOLZ s.r.o., ani spoločnosti VALTARI\n\nINVESTMENTS s.r.o. a v konečnom dôsledku tento tovar nemohla nakúpiť ani sťažovateľka. Z ďalších\npreverovaní vyplynulo, že ciachy uvádzané na Preukazoch o pôvode dreva na prepravu a spracovanie\nsíce pochádzajú zo špedičných skladov Lesov SR, štátny podnik, Odštepný závod Čadca, avšak tento\npodnik v preverovanom období so spoločnosťou ADAMS CORP, s.r.o. neobchodoval. Z uvedených\ndôvodov sťažovateľke nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti\nVALTARI INVESTMENTS s.r.o. za dodávky, ktoré mali byť nakúpené od ADAMS CORP, s.r.o. v\nzmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004\nZ.z.. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej\nvýšky základu dane, ako už kasačný súd uviedol, nepostačuje deklarovanie uskutočnenej služby zo\nstrany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože\nformálne doklady nepreukazujú reálne dodanie tovaru. Kasačný súd podotýka, že správca dane daňovou\nkontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo\nodstrániť pochybnosti o tom, že k dodaniu tovaru uvedenom na faktúre skutočne došlo.\n46. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n47. Teda rovnako ako krajský súd musí aj kasačný súd potvrdiť, že správca dane od sťažovateľa\noprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok uvedených v zákone č. 222/2004 Z.z. a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na\nodpočítanie dane. Kasačný súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp.\nnutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého\n„Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade,\nak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len\nformálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie\nsú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre\nnárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o\nDPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná\npodmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu\ndane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen\nz daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje\nmateriálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v\nskutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo\ntvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“\n48. Námietku sťažovateľky týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.\nSťažovateľka bola upovedomená o výsluchoch svedkov, mala možnosť sa zúčastniť na ich výsluchoch\na klásť svedkom otázky. Kasačný súd po preskúmaní veci nezistil ani nezákonnosť vo výsledkoch\nmiestneho zisťovania. Z vykonaného dokazovania podľa názoru kasačného súdu nevyvstala žiadna\nskutočnosť, ktorá by viedla k zrušeniu napadnutého rozhodnutia či už krajského súdu alebo žalovaného.\n49. K ďalším námietkam sťažovateľky kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\n\nproces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľky a vyvodil správne skutkové aj právne\nzávery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného ak aj prvoinštančného rozhodnutia.\n50. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}