{"guid": "4d20696a-30da-4d07-84d1-441f3c0a31d1:8903b5c0-4642-4946-80c6-c3065242de85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3", "spisova_znacka": "10Sžk/27/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/27/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžk/27/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3", "identifikacne_cislo": "7016201096", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8903b5c0-4642-4946-80c6-c3065242de85", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/27/2019\n7016201096\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:7016201096.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobkyne (sťažovateľky): V. Č., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XX, proti žalovanému: Centrum\nprávnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r.z. 49203/2016 zo dňa 26.07.2016, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/86/2018-138 zo dňa\n20.12.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov ako žalovaný orgán verejnej správy, rozhodnutím sp.\nzn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r.z. 49203/2016 zo dňa 26.07.2016 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.\na) zákona č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o\nposkytovaní právnej pomoci“) odňal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní\npred súdom na základe dovolania oprávnenej osoby zo dňa 21.07.2015, podaného dňa 22.07.2015,\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/481/2013-219 zo dňa 22.04.2015 z dôvodu\nneposkytnutia potrebnej súčinnosti určenému advokátovi pri poskytovaní právnej pomoci.\nII. Konanie na krajskom súde\n2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného, zamietol ako nedôvodnú. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu\nz účastníkov.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd v súvislosti s doručovaním napadnutého\nrozhodnutia žalovaného uznal za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že žalované rozhodnutie bolo doručené\njej ako žalobkyni s tým, že jej matke ako splnomocnenkyni toto rozhodnutie nebolo doručené hneď po\njeho vyhotovení. Dodal, že aj keď bolo žalované rozhodnutie adresované splnomocnenkyni žalobkyne,\nprevzala si ho žalobkyňa, čo vyplýva z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného (návratky doručenky),\nz ktorej dokumentácie tiež vyplýva, že splnomocnenej matke žalobkyni bolo rozhodnutie žalovaného\ndodatočne zaslané dňa 05.12.2016 a žalobkyňa v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa dodatočného\n\ndoručenia predmetného rozhodnutia žalobu proti tomuto rozhodnutiu už nepodala, čo súd zistil lustráciou\nv súdnom registri žalôb, kde nie je evidovaná ďalšia žaloba žalobkyne po 05.12.2016 v totožnej veci.\nV tejto súvislosti správny súd poznamenal, že v tomto registri žalôb a pred 01.07.2016 aj opravných\nprostriedkov je za posledných 6 rokov evidovaných cca 80 žalôb otca žalobkyne, ktorý k podaniam\norgánov verejnej správy podáva svoje podania hromadne, a teda netradičným spôsobom, ako to je\npoznateľné aj z obsahu predmetného súdneho spisu (napr. č. l. 54).\n4. V ďalšom konštatoval, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalované\nrozhodnutie bolo doručované zásielkou do vlastných rúk adresátovi, ktorý bol označený na zásielke\ntakto: V. Č., Splnomocnenec: V. A., B. XX, XXX XX B. W., pritom žalobkyňa ako dcéra splnomocnenkyne\nmá bydlisko na rovnakej adrese ako jej splnomocnenkyňa s tým, že žalobkyňa proti žalovanému\nrozhodnutiu, ktoré prevzala dňa 12.09.2016, podala predmetnú žalobu včas na poštovú prepravu\ndňa 27.09.2016. Uviedol, že z návratky doručenky jednoznačne nevyplýva, že by žalovaný doručoval\nrozhodnutie žalobkyni, ale naopak z nej vyplýva, že rozhodnutie bolo doručované jej splnomocnenkyni.\nPreto súd vyjadril názor, že pokiaľ žalobkyňa prevzala rozhodnutie žalovaného dňa 12.09.2016 a žalobu\nna poštovú prepravu podala dňa 27.09.2016, je nesporné, že žalobkyňa podala svoju žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného včas, ktoré rozhodnutie si sama vyzdvihla na pošte posledný deň odbernej\nlehoty (ako je to pravidlom u žalobkyni, poznamenal súd), a preto vzhľadom na špecifiká prípadu,\nnajmä na rovnaké bydliská žalobkyne a jej splnomocnenkyne, správne označenie splnomocnenkyne\nžalobkyne na zásielke, na to, že žalovaný doručoval zásielku so žalovaným rozhodnutím správne na\nadresu splnomocnenkyne žalobkyne a na to, že pokiaľ žalobkyňa prevzala zásielku so žalovaným\nrozhodnutím a svoju žalobu podala v zákonnej lehote na súd, nemohla byť v tomto prípade, za\ndaných, vyššie v tomto bode uvedených okolností doručovania rozhodnutia žalovaného, ukrátená na\nsvojich subjektívnych právach ako to tvrdila v žalobe, aj keď žalované rozhodnutie nebolo doručené\nsplnomocnenkyni žalobkyne, a teda matke žalobkyne ako jej priamej príbuznej, pretože s takouto vadou\ndoručenia rozhodnutia žalobkyni neboli spojené závažné nepriaznivé procesnoprávne následky pre\nžalobkyňu, ale naopak, bolo jej právo požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného dotýkajúceho\nsa jej práv plne uspokojené.\n5. K žalobným námietkam žalobkyne, spočívajúcich iba v holom tvrdení, že celé odôvodnenie\nrozhodnutia je „absolútne nepravdivé, účelové, doslova škandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti\na je dehonestujúce orgány verejnej správy“ a že ho preto odmieta, správny súd poznamenal, že nebol\npovinný skúmať, v akom smere je rozhodnutie žalovaného absolútne nepravdivé, účelové, doslova\nškandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pretože zákonodarca výslovne v ust. § 134 ods. 1 S.s.p.\nupravil viazanosť súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, s výnimkou ustanovenou v ust. § 134\nods. 2 S.s.p. (čo nie je prípad žalobkyne), aby neboli pochyby, že súd nemôže za žalobkyňu určovať\nrozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, pretože tu ide\no normatívne vyjadrenie zásady „sudca nech nejde nad návrhy strán“, ktorú zásadu musí súd zásadne\naplikovať, vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe všeobecnej správnej žaloby zákonnosť\nžalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Krajský súd tak v tejto časti žalobných\nnámietok žalobkyne rozhodnutie žalovaného konkrétne nepreskúmaval, lebo v správnom súdnictve platí\nzákonná koncentrácia, podľa ktorej žalobkyňa môže žalobné body meniť, ale rozširovať ich len do konca\nlehoty na podanie žaloby. Zdôraznil, že ak žalobkyňa podala žalobu v posledný deň lehoty, potom sa\nsama pripravila o možnosť rozšíriť body žaloby o ďalšie žalobné body v zákonnej lehote na podanie\nžaloby.\n6. Správny súd poznamenal, že pokiaľ žalobkyňa len všeobecne namietala, že odôvodnenie rozhodnutia\nje v hrubom rozpore s ustanoveniami § 32, § 46 zákona č. 67/1967 Zb. a zákona o poskytovaní právnej\npomoci, tak súd má naopak za to, že rozhodnutie je v súlade s namietanými ustanoveniami zákona\nč. 67/1967 Zb., pretože správny orgán presne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral\npotrebné podklady pre rozhodnutie tak, ako sú tieto uvedené v žalovanom rozhodnutí, s obsahom\nktorého rozhodnutia sa krajský súd plne stotožnil, pretože podklady plne korešpondujú s obsahom\nspisovej dokumentácie žalovaného, ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 67/1967 Zb., zákona\nč. 327/2005 Z.z. a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.\n7. Konajúci krajský súd uviedol, že vec žalobkyne preskúmal v neprítomnosti účastníkov konania,\npretože žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil,\npričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a žalobkyňa, ktorá žiadala nariadiť pojednávanie\n\nv obsahu svojej žaloby, už po dvoch odročených pojednávaniach, žiadala znovu odročiť pojednávanie\nnariadené na deň 20.12.2018 z dôvodu, že súd nenariadil pojednávanie cez prázdniny, ale na jej\nskúškové obdobie, kedy sa pripravuje na skúšky, ďalej z dôvodu, že jej súd nezaslal vyjadrenie k tomu, čo\nsúd robil cez prázdniny, čo súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v reštančnej\nveci žalobkyne, pôvodne vedenej pod sp. zn. 6S/94/2016. Preto súd bez zbytočného odkladu oznámil\nžalobkyni, že sa pojednávanie nariadené na deň 20.12.2018 uskutoční.\n8. K názoru žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe, že ak rozhodnutie žalovaného bolo uložené\nna pošte dňa 26.08.2016, tak sa považuje za doručené dňa 29.08.2016 (štátny sviatok - Výročie SNP),\npotom lehota na podanie žaloby žalobkyni uplynula dňa 13.09.2016, keďže žalobkyňa podala žalobu\naž dňa 29.09.2016, konajúci súd uviedol, že vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa\nktorej v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte treba považovať za deň doručenia rozhodnutia\ndeň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte a len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej\nuloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel, ktorá judikatúra viedla k spresneniu ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní s účinnosťou\nod 01.07.2017 v uvedenom smere, považoval názor žalovaného za nesprávny, lebo nie je súladný s\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR aplikovanej do 30.06.2017.\n9. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobkyne podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú\nzamietol.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n10. Rozsudok napadla sťažovateľka kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že ide o nesprávny a nezákonný\nrozsudok krajského súdu, ktorý vec nielenže nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným\npostupom neumožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ale aj rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia.\n11. Uviedla, že v napadnutom rozsudku sa neuvádzajú rozhodujúce a dosť závažné a rozhodujúce\nmateriálne ako aj skutkové dôkazy, ktoré majú byť súčasťou spisu. Poznamenala, že je otázne, koľko\nsúdnych konaní sa vedie o jednej žaloba a kto je zákonným sudcom. Poukázala na pohadzovanie si\nspisu počas letných prázdnin a na vytýčenie pojednávania až po začatí školského roka. Dodala, že\nnapadnutý rozsudok je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) S.s.p. a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky. V ďalšom konštatovala, že právna pomoc jej bola odňatá z dôvodu, že položila\nnesprávnu otázku. Uviedla, že konanie vykazuje závažné neodstrániteľné nedostatky, a to litispendencia\na res iuducata. Záverom požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť.\n12. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, a aby jej priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 18.04.2019, v ktorom uviedol, že sa v\nplnom rozsahu stotožňuje s výrokom ako i skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení\nrozsudku krajského súdu a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n14. V podaní zo dňa 05.07.2019 sa sťažovateľka vyjadril k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti.\nUviedla, že vyjadrenie žalovaného má len 2 body, čo zrejme znamená, že ako právnická kancelária nevie\nzaujať právne stanovisko k veci, alebo už nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k tejto právnej veci.\nVyjadrila názor, že vyjadrenie žalovaného je úbohé a obsahuje neustále sa opakujúce frázy. Dodala, že\nzotrváva na všetkých podaniach v tejto právnej veci.\nIV. Právny názor NS SR\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\nsťažovateľka včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\n\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 2N 9455/15-181/16KaPO, r.z. 49203/2016 zo dňa 26.07.2016, ktorým bol podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci sťažovateľke odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 5b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, o forme poskytnutia právnej pomoci\nrozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo\nzahraničnej oprávnenej osoby.\nPodľa § 5b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú\nosobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa\nosobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety sa advokát\nnemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak sa fyzickej osobe rozhodnutím centra\npriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum ju vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní\nprávnej pomoci s určeným advokátom alebo centrom a na udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace\ns poskytovaním právnej pomoci určenému advokátovi alebo centru; súčasťou dohody je aj súhlas\noprávnenej osoby s poskytovaním informácií centru podľa odseku 3.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo\nna úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené\nplnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže\nnečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.\nPodľa § 13 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná poskytovať centru,\nurčenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o odňatí\nposkytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo\nmediátorovi potrebnú súčinnosť,\nPodľa § 21 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych\nslužieb, ak a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého\nzáujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, b) sú záujmy advokáta\nalebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť,\nc) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne, d) informácia, ktorú má o\ninom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada,\nneoprávnene zvýhodniť, e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže\nriadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o\nposkytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi\nním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí\ndôvody uvedené v ustanovení § 21.\n17. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že dňa 28.07.2015\nbola žalovanému doručená žiadosť matky sťažovateľky (ktorá bola v čase podania žiadosti maloletá) o\n\nustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 1Co/481/2013-219 zo dňa 22.04.2015 o náhradu škody v sume 754,82 eur.\n18. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r. z. 175/2016 zo dňa 04.01.2016 priznal\nnárok na poskytnutie právnej pomoci a určil advokátku JUDr. Miroslavu Slovinskú.\n19. Dňa 02.03.2016 bola žalovanému doručená žiadosť ustanovenej advokátky o „odustanovenie“ od\npovinnosti poskytnúť bezplatnú právnu pomoc sťažovateľke. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že listom zo\ndňa 29.01.2016 vyzvala sťažovateľku k súčinnosti, ktorá reagovala až listom zo dňa 19.02.2016. V tomto\nsťažovateľka žiadala advokátku o informáciu ohľadom jej príbuzenského vzťahu k predsedovi okresného\nsúdu Spišská Nová Ves a k sudkyni Krajského súdu v Košiciach s tým, že až po jej odpovedi sa zaujme\nstanovisko na ďalší postup. Takéto konanie mala za obzvlášť neprimerané, nevhodné, neprípustné.\n20. Dňa 06.04.2016 bola žalovanému doručená žiadosť matky sťažovateľky o zmenu právneho\nzástupcu, z dôvodu že odo dňa 23.02.2016 (odo dňa doručenia listu zo dňa 19.02.2016) sa ustanovená\nadvokátka neozvala. S uvedenou žiadosťou vyjadrila sťažovateľka súhlas v podaní zo dňa 19.04.2016,\nv ktorom zároveň oznámila žalovanému, že splnomocňuje svoju matku, aby ju naďalej zastupovala v\ntejto právnej veci s tým, že podpísané splnomocnenie zo dňa 30.05.2016 bolo doručené žalovanému\ndňa 09.06.2016.\n21. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r. z. 28070/2016 zo dňa 28.04.2016 zmenil\nrozhodnutie zo dňa 04.01.2016 a na zastupovanie sťažovateľky určil advokátku JUDr. Danicu Holkovú.\n22. V podaní zo dňa 06.06.2016 oznámila splnomocnenkyňa sťažovateľky, že nesúhlasí s ustanovenou\nadvokátkou z dôvodu, že táto ich po podaní žaloby odmietla zastupovať bez dôvodu, navyše protistranu\nzastupuje advokát, ktorý sídli na tej istej adrese a tej istej budove ako ustanovená advokátka. Vyjadrila,\nže je možné sa domnievať, že u ustanovenej advokátky nie je záruka, že bude plne hájiť záujmy klienta,\npreto žiadala o zmenu advokáta.\n23. Ustanovená advokátka vo vyjadrení zo dňa 22.06.2016 uviedla, že skutočnosti uvedené v žiadosti\no zmenu advokáta sa nezakladajú na pravde. Mala za to, že výmyslami sťažovateľky bola narušená\ndôvera medzi klientom a advokátom, a preto odmietla poskytovať právnu pomoc osobe uvádzajúcej\nzavádzajúce a nepravdivé informácie.\n24. Žalovaný vo svetle uvedených skutočností rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r.z.\n49203/2016 zo dňa 26.07.2016 podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci\nodňal sťažovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní pred súdom na základe\ndovolania oprávnenej osoby zo dňa 21.07.2015, podaného dňa 22.07.2015 proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 1Co/481/2013-219 zo dňa 22.04.2015. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľka\nnepreukázala nečinnosť advokátky ani jej vzťah k protistrane, pričom žalovaný nezistil existenciu\ndôvodných pochybností o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany\npráv sťažovateľky, ktoré by zakladali možnosť žalovaného rozhodnúť o zmene v osobe advokáta.\nKonštatoval, že dôvody na zmenu v osobe advokáta sa zakladali len na subjektívnych tvrdeniach\nsťažovateľky, pričom na ich podporu neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz. Išlo len o domnienky\nsťažovateľky bez podpory relevantnými dôkazmi, ktorá tak svojím konaním zmarila na základe\nsubjektívnych dôvodov účel poskytovania právnej pomoci. Dodal, že konaním sťažovateľky, ktorým bolo\nspôsobené odmietnutie poskytovania právnej pomoci určeným advokátom a tým znemožnené udelenie\nplnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci došlo k neposkytnutiu potrebnej\nsúčinnosti, čím sťažovateľka naplnila zákonný dôvod pre odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci.\n25. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného majúc za to, že rozhodnutie\nžalovaného a tiež postup žalovaného správneho orgánu zodpovedal obsahu spisovej dokumentácie\nžalovaného a bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\n\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n27. V ďalšom kasačný súd ustálil, že má za nesporný skutkový stav tak ako bol zistený žalovaným, preto\nsa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami žalovaného ako aj s jeho právnym posúdením,\nv konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani\niného právneho predpisu. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho\nporiadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami sťažovateľky a\ns jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n28. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n29. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že žalovaný postupoval v danej veci\nv intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto krajský súd\nnepochybil, keď žalobu sťažovateľky zamietol.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň považuje za dôležité vyjadriť sa ku kasačným\nnámietkam sťažovateľky. V prvom rade by Najvyšší súd Slovenskej republiky rád uistil sťažovateľku, že\nv čase letných prázdnin sa predmetný spisový materiál určite len tak nepohadzoval medzi súdmi, tak\nako to vyjadrila v kasačnej sťažnosti. Celý spisový materiál bol v súlade s uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6S/94/2016-89 zo dňa 12.10.2017 predložený Krajskému súdu v Prešove ako súdu\nmiestne príslušnému na rozhodnutie. Nakoľko Krajský súd v Prešove sa necítil byť miestne príslušný na\nrozhodovanie vo veci, musela byť vec v zmysle ustanovenie § 18 ods. 3 S.s.p. predložená Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky na rozhodnutie, pričom bolo nevyhnutné, aby Krajský súd v Prešove spolu s\nvyjadreným nesúhlasom predložil aj celý spisový materiál, na podklade ktorého následne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol, že na konanie a rozhodovanie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v\nKošiciach (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Nds/1/2018 zo dňa 18.05.2018).\n31. Vyjadrenia sťažovateľky, že krajský súd účelovo vytýčil ústne pojednávanie po začatí školy, aby sa\nnemohla zúčastniť konania pred súdom vyhodnotil kasačný súd za ničím nepodložené a zavádzajúce,\nnakoľko z konania správneho súdu vyplýva, že tento sa sťažovateľke snažil vyjsť v ústrety, odročil\npojednávanie na jej návrh, no v súlade so zásadou hospodárnosti konania postupoval v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby predchádzal zbytočným prieťahom a vec\npreto rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Na dôvažok kasačný súd uvádza, že súd pokračuje\nv konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a\nnepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka.\nV ospravedlnení sa z pojednávania sťažovateľka uviedla, že sa ospravedlňuje z pojednávania z dôvodu,\nže je študentkou vysokej školy a v čase pojednávania má skúškové obdobie. Sťažovateľka však\nnepriložila listinné dôkazy, ktoré by mohli zakladať dôležitý dôvod, pre ktorý by sa pojednávanie mohlo\nodročiť. Byť prítomný na pojednávaní je právom účastníka konania, avšak keď toto svoje právo bez\ndôležitého dôvodu nevyužije, môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Sťažovateľka v konaní\npred krajským súdom nepreukázala, že by mala plánovanú skúšku práve na deň, ktorý by korešpondoval\ns dňom konania pojednávania, t. j. 20.12.2018. Skutočnosť, že sťažovateľka je študentkou vysokej\nškoly a má skúškové obdobie nemožno považovať za dôležitý (závažný, nepredvídateľný) dôvod na\nodročenie pojednávania, nakoľko v takom prípade by súd musel pojednávanie odročiť až do ukončenie\nvysokoškolského štúdia sťažovateľky. Kasačný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že konanie o\nsprávnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného sa uskutočnilo na základe žaloby podanej samotnou\n\nsťažovateľkou, teda išlo o konanie ňou vyvolané, z čoho možno vyvodiť, že išlo o konanie vo veci\nsťažovateľke známej. Posúdením všetkých týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že krajský súd\npochybil, keď vec prejednal bez neúčasti sťažovateľky, na strane ktorej by existoval vážny dôvod,\npre ktorý by súd mal pojednávanie odročiť. Tvrdenie sťažovateľky, že jej postupom súdu bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom, tak neobstojí.\n32. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že nie je zrejmé koľko konaní sa vedie o jednej\nžalobe a kto vlastne je zákonný sudca. K tomu kasačný súd udáva, že tieto skutočnosti boli jasné\nod počiatku. Kasačný súd však pripúšťa, že sťažovateľka mohla stratiť prehľad o tom o akej žalobe\nsa jedná a kto je zákonným sudcom v danej veci vzhľadom na množstvo konaní, ktorých bola a je\núčastníčkou konania (len na Najvyššom súde Slovenskej republiky ide o 7 konaní), preto sa rozhodol,\nže sťažovateľke tieto skutočnosti ozrejmí. Konanie o žalobe, ktorú podala sama sťažovateľka začalo na\nKrajskom súde v Košiciach dňa 30.09.2016 pod sp. zn. 6S/94/2016, ktorá bola pridelená na rozhodnutie\nsenátu 6S, sudcovi JUDr. Milanovi Končekovi. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\no miestnej príslušnosti na konanie a rozhodovanie vo veci (viď vyššie), bola vec vrátená Krajskému\nsúdu v Košiciach, kde jej bola pridelená nová spisová značka, a to sp. zn. 6S/86/2018, s tým, že\nzákonným sudcom bol stále JUDr. Milan Konček. V súvislosti s uznesením Krajského súdu Košice\nsp. zn. 7S/131/2016 zo dňa 25.10.2017, ktoré vydal JUDr. Juraj Tymko, a na ktoré sťažovateľka\npoukazovala v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že v danej veci došlo k odmietnutiu žaloby\nproti rozhodnutiu žalovaného, pretože túto podala sťažovateľkina matka, ktorá nebola v predmetnej\nveci aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením č. k. 1Sžk/12/2018 zo dňa 26.06.2018 zamietol kasačnú sťažnosť voči uzneseniu krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 7S/131/2016 zo dňa 25.10.2017. Vo svetle uvedeného vyhodnotil kasačný súd\nnámietku sťažovateľky za nedôvodnú.\n33. Sťažovateľka namietala rozpor napadnutého rozsudku krajského súdu s ustanovením § 191 ods. 1\npísm. c), d), e), f) S.s.p. a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom svoju námietku nijako neodôvodnila,\nuviedla len strohú konštatáciu o rozpore rozsudku krajského súdu s vyššie uvedenými ustanoveniami\nzákona a čl. 46 Ústavy SR. Za takejto situácie sa kasačný súd touto námietkou nemohol zaoberať a\nvyhodnotil ju ako nedôvodnú.\n34. Sťažovateľka viac krát v kasačnej sťažnosti uviedla, že žalovaný rozhodol o odňatí právnej\npomoci práve z dôvodu, že LEN položila nesprávnu otázku, a to otázku smerovanú na ustanovenú\nprávnu zástupkyňu JUDr. Miroslavu Slovinskú o jej rodinných pomeroch. V tejto súvislosti kasačný\nsúd dáva do pozornosti sťažovateľky, že poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má svoje limity.\nNie je možné (či už personálne, technicky alebo ekonomicky), aby si žiadatelia o bezplatnú právnu\npomoc diktovali svoje vlastné podmienky, za akých sú ochotní akceptovať ponúkanú právnu pomoc.\nPráve preto zákon o poskytovaní právnej pomoci myslí aj na situácie, kedy žiadatelia sami svojou\nnečinnosťou, resp. neochotou spolupracovať, prípadne kladením si vlastných podmienok umožnia, aby\nžalovaný v rámci možnosti daných mu zákonom rozhodol o odňatí nároku na poskytnutie právnej\npomoci. Takýmto spôsobom vie žalovaný zaistiť, aby právna pomoc bola poskytovaná tým, ktorý jej\nposkytovanie nepodmieňujú subjektívnymi požiadavkami. Kasačný súd považuje za samozrejmé, že\npri poskytovaní právnej pomoci je nevyhnutné, aby klient komunikoval s prideleným advokátom, avšak\nvšetka komunikácia by sa mala týkať uplatňovania práv, v súvislosti s ktorým bol nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci priznaný. Vo svetle uvedeného otázka sťažovateľky ohľadom jej rodinných pomerov na\nustanovenú právnu zástupkyňu pred tým, ako uzavreli plnomocenstvo bola nevhodná, nesúvisiaca s\nkonaním v spojitosti s ktorým jej bola advokátka pridelená a zároveň úplne irelevantná na posúdenie\nnečinnosti advokáta, jeho vzťahu k protistrane alebo na posúdenie skutočností, ktoré by bránili riadnemu\nposkytovaniu právnej pomoci v záujme ochrany práv sťažovateľky.\n35. Zároveň kasačný súd dáva do pozornosti, že vyššie uvedená skutočnosť nebola dôvodom na\nodňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak ako tvrdí sťažovateľka v kasačnej sťažnosti, ale\nviedla k tomu, že žalovaný rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r. z. 28070/2016 zo dňa\n28.04.2016 určil na zastupovanie sťažovateľky JUDr. Danicu Holkovú, nakoľko mal za to, že odmietnutie\nposkytovania právnych služieb advokátkou JUDr. Miroslavou Slovinskou bolo dôvodné. S ustanovením\nnového právneho zástupcu však sťažovateľka nevyjadrila spokojnosť, práve naopak. V oznámení zo\ndňa 06.06.2016 vyjadrila dôrazný nesúhlas s osobou ustanovenej advokátky; vyjadrila domnienku,\nže ustanovená advokátka nie je zárukou, že bude plne hájiť jej záujmy; navyše vyjadrila dôvodné\n\npodozrenie, že žalovaný ustanovením predmetnej advokátky vychádza v ústrety snahe ututlať túto\nprávnu vec. Aj na základe vyjadrenia ustanovenej advokátky, ktorá poprela sťažovateľkou uvedené\nskutočnosti a označila ich ako jej výmysly, pristúpil žalovaný k odňatiu nároku na poskytnutie právnej\npomoci. V súvislosti s uvedeným dáva kasačný súd sťažovateľke do pozornosti časť odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný jasne a výstižne vysvetlil dôvod odňatia nároku\nna poskytnutie právnej pomoci: „...oprávnená osoba nemá v zmysle uvedeného zákona právo na\n„výmenu“ žalovaným určeného advokáta kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, keďže v takom prípade\nby nebolo možné zabrániť šikanóznemu výkonu práva na poskytnutie pomoci prostredníctvom štátom\nurčeného zástupcu. Uvedeným konaním oprávnenej osoby sú taktiež spôsobované obštrukcie v konaní\npred súdom, v ktorom jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, keďže súd v dovolacom\nkonaní nemôže konať, kým nie je oprávnená osoba zastúpená advokátom. Na základe uvedeného\nmá centrum za to, že konaním oprávnenej osoby, ktorým bolo spôsobené odmietnutie poskytovania\nprávnej pomoci určeným advokátom a tým znemožnené udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s\nposkytovaním právnej pomoci, došlo zároveň k neposkytnutiu potrebnej súčinnosti určenému advokátovi\npri poskytovaní právnej pomoci, čim oprávnená osoba naplnila zákonný dôvod pre odňatie poskytovania\nprávnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.“\n36. Kasačný súd v ďalšom zdôrazňuje, že sťažovateľka nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom\nskutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený žalovaným, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a\npreto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd\ndospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj\nrozhodnutie žalovaného považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,\nktorým zamietol žalobu sťažovateľky, považovať za správne.\n37. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľky proti rozhodnutiu žalovaného za\nnedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľky podľa §\n190 S.s.p. zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n38. V súvislosti so žiadosťou sťažovateľky o oslobodenie od súdneho poplatku za podanú sťažnosť\nkasačný súd uvádza, že od tejto povinnosti je oslobodená v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 a 4 zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\n39. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n41. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "069b18d2-792c-48ce-a907-56301b679f47:5c8b3adf-68d6-4593-a0d2-c7a2a88ec607", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7611210768.2", "spisova_znacka": "1Co/481/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/481/2013 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 7, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7611210768.2"}], "citovane_v": []}