{"guid": "3dd5ff2d-edd4-44ab-9589-5a9eaf201fb1:1c5e3136-f866-463b-a182-9defd4358f6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1", "spisova_znacka": "1Asan/14/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/14/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 1Asan/14/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1", "identifikacne_cislo": "7016200282", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-2", "nazov": "§ 72 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c5e3136-f866-463b-a182-9defd4358f6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/14/2019\n7016200282\n27. 07. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:7016200282.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu\n(v konaní sťažovateľa): X.. K. Z. - Labužník, miesto podnikania: Jána Kalinčiaka 2590/4, Michalovce,\nIČO: 17 303 664, zast.: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Colný úrad Michalovce, so sídlom Plynárenská 4, 071 01 Michalovce, o preskúmanie\nopatrenia žalovaného č. 191776/2016 zo dňa 24.02.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 8S/17/2016-63 zo dňa 29. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/17/2016-63 zo dňa\n29. novembra 2018 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 191776/2016 zo dňa 24. februára 2016\nzrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánom verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. 680000627/2016 zo dňa 07.01.2016 žalovaný ako správca dane podľa § 9 ods. 3\npísm. h/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov uznal sťažovateľa zodpovedným za správny delikt a uložil mu\npokutu vo výške 330 Eur za porušenie § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej\nregistračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „rozhodnutie o správnom delikte\") na tom základe, že na predajnom mieste v prevádzke na\nNámestí Osloboditeľov 79, 071 10 Michalovce dňa 30.11.2015 v čase o 15.00 hod. prijal tržbu v cene\n1,25 Eur, pričom ju nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej\nprijatí. Toto rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa poštou dňa 13.01.2016.\n2. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil žalovanému podanie zo dňa\n21.01.2016 označené ako „Odvolanie daňového subjektu vo veci spáchania správneho deliktu\nspôsobom uvedeným v § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008 Z. z.\" v listinnej forme, ktoré bolo žalovanému\ndoručené dňa 27.01.2016 (ďalej len „odvolanie proti rozhodnutiu o správnom delikte\").\n3. Žalovaný zaslal sťažovateľovi podanie označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu - výzva\" zo dňa\n28.01.2016 (ďalej len „výzva\"), v ktorom mu oznámil, že odvolanie proti rozhodnutiu o správnom delikte\nnebolo doručené elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n\n(ďalej len „Daňový poriadok\") a vyzval ho na odstránenie tohto nedostatku podania v lehote 15 dní odo\ndňa jej doručenia. Výzva žalovaného bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená dňa 01.02.2016.\n4. Právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu žalovaného podaním označeným ako „vyjadrenie\ndaňového subjektu vo veci spáchania správneho deliktu spôsobom uvedeným v § 16a písm. a/ zákona\nč. 289/2008 Z. z.\" zo dňa 05.02.2016. Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.\n6S/41/2014-69 z 18.06.2015 považoval písomne doručené odvolanie proti rozhodnutiu o správnom\ndelikte za súladné s platnou právnou úpravou, riadne a včas doručené v zákonom predpísanej\nforme. Zároveň poukázal na skutočnosť, že okrem požadovanej elektronickej formy podania odvolania,\nžalovaný iný nedostatok neuviedol. Žiadal, aby odvolací orgán vo veci konal a napadnuté rozhodnutie\no správnom delikte zrušil.\n5. Žalovaný doručil dňa 17.03.2016 právnemu zástupcovi sťažovateľa „Oznámenie\" zo dňa 24.02.2016\n(ďalej len „oznámenie\"), v ktorom uviedol, že na odvolanie, ktoré mu bolo doručené v listinnej podobe\ndňa 27.01.2016, nebude prihliadať, pretože podľa § 14 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku je advokát\nsťažovateľa povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového\nporiadku. Vzhľadom na to, že sťažovateľ aj napriek výzve nedoručil odvolanie v určenej lehote\nelektronickými prostriedkami, žalovaný na odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu o správnom delikte\nhľadí akoby nebolo podané.\nII.\nKonanie na správnom súde\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu o správnom delikte podal sťažovateľ prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného na Krajský súd\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd\").\n7. Krajský súd rozsudkom č. k. 8S/17/2016-63 zo dňa 29. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok\") žalobu\npostupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") ako\nnedôvodnú zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pričom sa stotožnil s právnymi\nzávermi žalovaného uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n8. Krajský súd súhlasil s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že povinnosť\ndoručovať písomnosti elektronicky sa vzťahuje aj na podanie, akým je odvolanie. Zdôraznil, že obsah\nprávnej úpravy má zabezpečiť sledovaný zámer zákonodarcu, ktorým je dosiahnutie elektronickej\nkomunikácie medzi zastúpenými osobami a finančnými orgánmi. Podľa názoru krajského súdu žalovaný\ndôvodne hľadí na podanie žalobcu ako na nepodané, pretože aj napriek poučeniu o právnych následkoch\nspojených s neodstránením nedostatkov podania, sťažovateľ nevyhovel výzve žalovaného a vytýkaný\nnedostatok doručovania elektronickými prostriedkami neodstránil.\n9. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa všeobecných ustanovení Daňového poriadku o doručovaní vo\nvzťahu k zákonným ustanoveniam o odvolaní vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú a nestotožnil sa\nani s jeho tvrdením, že sa žalovaný nevysporiadal s právnou úpravou ohľadom podaní podľa Daňového\nporiadku a obsahom odvolania proti rozhodnutiu o správnom delikte z dôvodu, že sa žalovaný nemohol\nzaoberať vecnými námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu o správnom delikte, ako keby\nbolo odvolanie riadne podané.\n10. Krajský súd ďalej skonštatoval, že sťažovateľ nepreukázal, že jeho odvolanie nebolo možné\ndoručiť elektronicky, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, alebo na základe dohody so\nsprávnym orgánom. Z uvedeného dôvodu neakceptoval ani tvrdenie sťažovateľa, že nemohol doručiť\nodvolanie proti rozhodnutiu o správnom delikte ako všeobecnú prílohu podania v elektronickej podobe.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia účastníkov konania\nA)\n\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ S.s.p. a navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie a vec\nsa vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného aj kasačného konania.\n12. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom súdu, podľa ktorého sťažovateľ v konaní nepreukázal, že\nodvolanie proti rozhodnutiu o správnom delikte nebolo možné doručiť elektronicky, prostredníctvom\nzaručeného elektronického podpisu. V tejto súvislosti poukazoval na postup pri elektronickom\ndoručovaní prostredníctvom portálu finančnej správy, kde je okno na podanie takzvanej sťažnosti\nvýrazne limitované počtom znakov, čo mu neumožňuje uplatnenie jeho práva na podanie riadneho\nodvolania. Tvrdil, že prílohu (napr. odvolanie) nie je možné pripojiť k „sprievodnému listu\", pretože portál\nnepodporuje dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte zep.\n13. Zotrval na svojom tvrdení, že platná právna úprava mu umožňuje urobiť podanie písomne alebo\nústne do zápisnice a je v právnom štáte neakceptovateľné, ak správny orgán, ktorý mal možnosť\noboznámiť sa s obsahom odvolania doručeného v zákonnej forme, hľadí naň akoby nebolo podané.\nV tomto kontexte opätovne poukázal na právne závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.\nk. 6S/41/2014-69 z 18.06.2015, podľa ktorých zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva\npožiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód interpretácie prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečuje plnohodnotnú realizáciu\nÚstavou Slovenskej republiky garantovaných práv.\n14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval sťažovateľ rozsudok krajského súdu za vecne a právne\nnesprávny a preskúmavané oznámenie žalovaného za nezákonné.\nB)\n15. Žalovaný nepovažoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú. Záver krajského súdu o tom, že\nsťažovateľ nepreukázal, že odvolanie nebolo možné doručiť elektronicky prostredníctvom zaručeného\nelektronického podpisu alebo na základe dohody, považoval za náležite odôvodnený. Vo vzťahu k\nnačrtnutému postupu sťažovateľa pri elektronickom doručovaní cez portál finančnej správy poukázal\nna § 14 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého prílohy podania môžu subjekty doručovať aj\niným ako elektronickým spôsobom, avšak za splnenia podmienky, že samotné podanie bude doručené\nelektronickými prostriedkami. Uviedol, že žalobca aj napriek výzve žalovaného odvolanie nedoručil\nelektronickými prostriedkami.\n16. Vo vzťahu k plnohodnotnej realizácii Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv sa žalovaný\nstotožnil s názorom krajského súdu, keď poukázal na novelu Daňového poriadku účinnú od 01.01.2016,\nprostredníctvom ktorej zákonodarca zaviedol elektronickú komunikáciu v daňovom konaní. Ďalej\nupozornil na skutočnosť, že postupoval v súlade s právnou úpravou, keď napriek nedodržaniu prepísanej\nformy vyzval žalobcu na odstránenie tohto nedostatku, pričom advokát sťažovateľa reagoval len\nlistinným písomným podaním, ktoré v elektronickej forme nedoručil.\n17. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.\nC)\n18. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie žalovaného tým, že opätovne poukázal na systém elektronického\ndoručovania cez portál finančnej správy. Zopakoval, že elektronicky podpísať je možné iba značne\nlimitovaný „sprievodný list\". Pokiaľ daňový subjekt chce podať vecne a právne odôvodnené odvolanie,\nmusí tak učiniť prostredníctvom prílohy, ktorú však nie je možné verifikovať elektronickým podpisom.\nTakýto postup považuje za rozporný so zákonom, pretože podanie, ktoré musí byť podpísané osobou,\nktorá ho podáva, nie je možné podpísať. V takomto kontexte by bolo kvalifikované podanie daňového\nsubjektu len prílohou.\n19. Postup žalovaného, ktorý sa odmietol vecne zaoberať odvolaním sťažovateľa proti rozhodnutiu o\nsprávnom delikte len z dôvodu, že nebolo doručené elektronicky, považoval za ústavne neudržateľný\na prísne formalistický.\n\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\") preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná, pretože závery krajského súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n21. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam. V kontexte žalobných námietok a kasačnej sťažnosti sťažovateľa bola\npredmetom posúdenia Najvyššieho súdu otázka, či bol žalovaný oprávnený neprihliadnuť na odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu o správnom delikte len z dôvodu, že mu nebolo doručené prostredníctvom\nelektronických prostriedkov.\n22. V súvislosti s posúdením tejto rozhodujúcej otázky kasačný súd poukazuje na judikatúru\nNajvyššieho súdu, ktorej predmetom bolo posúdenie otázky elektronického doručovania odvolania voči\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu, napríklad rozhodnutia sp. zn. 1Sžf/89/2016 z 06.03.2018, sp.\nzn. 5Sžf/88/2014 zo dňa 13.09.2016, sp. zn. 4Sžnz/1/2015 zo dňa 04.11.2015.\n23. Oprávnenie žalovaného neprihliadať na podanie podliehajúce režimu povinného elektronického\ndoručovania bola do Daňového poriadku zavedená zákonom č. 269/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon (ďalej len „novela Daňového\nporiadku\"). Ako vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 5 Daňového poriadku, tento osobitný režim doručovania\nsa vzťahuje iba na podania s predpísanou štruktúrovanou formou podľa Daňového poriadku a osobitných\npredpisov. Zákonodarca pojem „predpísaná štruktúrovaná forma\" konkretizuje v dôvodovej správe k\nnovele Daňového poriadku. Ide o podania, ktoré sa aj pred novelou Daňového poriadku podávali na\npredpísaných tlačivách.\n24. Právo podať odvolanie je v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu. Napriek skutočnosti, že § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku stanovuje\npovinnosť advokáta doručovať podania podľa § 13 ods. 5 finančnej správe elektronickými prostriedkami,\ntoto ustanovenie nie je uplatniteľné v prípade odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,\npretože ide o opravný prostriedok, ktorého obsah je vždy individuálny. Tento záver podporuje aj\nskutočnosť, že podľa § 72 ods. 4 v spojení s § 13 Daňového poriadku je odvolanie podaním, ktoré je\nmožné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový poriadok v žiadnom z ustanovení nespája s\npodaním odvolania v listinnej podobe sankciu jeho právnej neúčinnosti.\n25. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje aj princíp právnej istoty. Tento princíp spočíva okrem iného aj v tom, že všetky subjekty práva\nmôžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných\nprávnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. V prípade pochybností o určitosti právnej\núpravy obmedzenia práva sťažovateľa podať odvolanie v listinnej podobe, nemôže byť táto skutočnosť\nvykladaná v neprospech daňového subjektu, pretože obmedzenie práva na odvolanie ako súčasť práva\nna súdnu a inú právnu ochranu môže byť obmedzené iba zákonnou právnou úpravou. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti bol žalovaný povinný rozhodnúť v zmysle § 73 Daňového poriadku tak, že buď\nodvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, alebo ho do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania postúpi\nodvolaciemu orgánu a o takomto postupe upovedomí daňový subjekt.\n\n26. V kontexte právnych záverov Najvyššieho súdu bude v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného\nzvoliť procesný postup v intenciách odôvodnenia tohto rozsudku tak, aby boli rešpektované procesné\npráva žalobcu.\n27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\na § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy\ntohto konania priznal v plnom rozsahu. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 467 S.s.p. bude o\nvýške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8S/17/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}