{"guid": "88b86a29-0b97-4322-9b84-169837732e48:039c3e10-c15c-4f03-a729-7343927b62be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/75/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/75/2018 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/75/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1", "identifikacne_cislo": "7016200082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/039c3e10-c15c-4f03-a729-7343927b62be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/75/2018\n7016200082\n29. 01. 2020\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2020:7016200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu G.. B.\nD., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X L.Š., zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, so\nsídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom\nŠpitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2015/516-0012 Km zo dňa 14. decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/9/2016 z 10. októbra 2017 v znení opravného uznesenia sp. zn.\n6S/9/2016 zo dňa 31. januára 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/9/2016 z 10.\noktóbra 2017 v znení opravného uznesenia sp. zn. 6S/9/2016 zo dňa 31. januára 2018 m e n í tak, že\nrozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0012\nKm zo dňa 14. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania pred krajským súdom\na kasačného konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/9/2016 z 10.10.2017 zamietol žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0012 Km zo 14.12.2015. Žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVAŠSD/HNNV_KE_I_IV/SOC/2015/75233-0041\nz 02.10.2015, ktorým bola žalobcovi znížená pomoc hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od\n01.08.2015 do 30.09.2015.\n2. Krajský súd sa so žalobnými námietkami žalobcu nestotožnil. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný\nrozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne už rozhodnutím z 18.05.2015\nod 01.04.2015 pre tú istú ponuku aktivačného centra úradu s výkonom činností v tých istých dňoch,\nktorá bola uvedená vo výzve zo dňa 23.02.2015, krajský súd uviedol, že žalovaný rozhodnutím zo\n17.08.2015 zmenil rozhodnutie úradu práce z 18.05.2015 tak, že žalobcovi znížil pomoc v hmotnej núdzi\nna sumu 55,80 eur mesačne len za obdobie od 01.04.2015 do 31.05.2015. Ponuka na vykonávanie\npracovných činností bola na obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015, ale s rozpisom na jednotlivé dni v\nmesiacoch apríl, máj, august, september. Žalobca nevykonával túto pracovnú činnosť ani v mesiacoch\naugust a september, v dňoch, ktoré sú uvedené v ponuke pracovnej činnosti, preto úrad práce ďalším\nrozhodnutím z 02.10.2015 rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi za obdobie august a september\n2015. Súhlasil so žalobcom, že žalovaný rozhodoval na podklade tej istej ponuky, ale pracovnú činnosť\nmal žalobca vykonávať v inom období ako bolo právoplatne rozhodnuté skôr vydanými rozhodnutiami.\n\nZhodnotil, že nejde o totožnosť skutku, a preto žalovaný ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nnerozhodoval v rozpore so zásadou res iudicata a ne bis in idem. Pokiaľ žalobca namietal, že postup\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaného je v rozpore s článkom 18 ods.1 Ústavy\nSR, podľa ktorého nikoho nemožno poslať na nútené práce, pričom dôvodom pre zníženie dávky bola tá\nskutočnosť, že žalobca sa odmietol podrobiť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý ho nútil\nvykonávať proti jeho vôli prácu, krajský súd konštatoval, že Ústavný súd SR pri posudzovaní ústavnosti\nustanovení § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi dospel k záveru, že nie sú v rozpore s Ústavou\nSR, čo vyjadril v rozhodnutí z 27.05.2015 č. (US) PL. ÚS 8/2014. Zákon o hmotnej núdzi v ustanovení §\n10 ods. 3 používa pojem dobrovoľnícka činnosť pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech, alebo vo\nverejný prospech v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa ponuky, ktorá bola zaslaná žalobcovi 23.02.2015,\nmalo ísť o vykonávanie dozoru na priechodoch pre chodcov počas rannej a poobednej špičky pri školách\na zabezpečovanie verejného poriadku občianske hliadky. Ponúkané činnosti podľa názoru krajského\nsúdu neboli neprimerané alebo zaťažujúce v porovnaní s výškou poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi.\nŽalobca tiež namietal, že žalovaný o jeho odvolaní rozhodol bez toho, aby sa zaoberal námietkami\nzaujatosti, ktoré podal proti zamestnankyni úradu a riaditeľovi úradu a až po vydaní rozhodnutia z\n14.12.2015 mu listom oznámil, že keďže námietku predpojatosti voči riaditeľovi úradu podal až po vydaní\nrozhodnutia, nie je možné o nej dodatočne rozhodovať a túto námietku považoval za neopodstatnenú. K\ntomu krajský súd uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia,\nzistil a zdôvodnil, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a teda že zamestnanec, voči ktorému\nvzniesol námietku predpojatosti ho nesprávnym postupom, resp. nezákonným rozhodnutím neukrátil\nna jeho právach. Je možné podať námietku predpojatosti voči zamestnancovi správneho orgánu aj v\nodvolacom konaní, ale odvolací orgán, v danom prípade žalovaný, po podaní odvolania proti rozhodnutiu\nvo veci samej, preskúmava zákonnosť celého rozhodnutia a zo všetkých hľadísk, čo v konečnom\ndôsledku zahŕňa aj posudzovanie, či vo veci nerozhodoval zaujatý zamestnanec.\n3. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca včasnú kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal,\nže mu bol najskôr doručený rozsudok krajského súdu, v ktorom bolo nesprávne uvedené, že o žalobe\nrozhodoval senát. Namietal, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a res iudicata, keď Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny rozhodnutie z 18.05.2015 (ktorým bola žalobcovi znížená pomoc v hmotnej\nnúdzi od 01.04.2015) a rozhodnutie z 02.10.2015 (ktorým bola žalobcovi znížená pomoc v hmotnej\nnúdzi od 01.08.2015 do 30.09.2015) založil na rovnakom skutkovom základe, na tom, že žalobca údajne\nodmietol ponuku na pracovnú činnosť obsiahnutú v tej istej výzve z 23.02.2015. Uviedol ďalej, že z\nrozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal námietkami predpojatosti, ktoré žalobca riadne\npodal.\n4. Žalovaný považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny a kasačnú sťažnosť proti nemu\npodanú žiadal zamietnuť. Uviedol, že rozhodoval na základe tej istej ponuky, ale pracovnú činnosť mal\nžalobca vykonávať v inom období. K tvrdeniam o žalobcom podaných námietkach zaujatosti uviedol, že\nsprávny poriadok neustanovuje správnemu orgánu povinnosť o námietke zaujatosti vydať rozhodnutie.\nNie sú pochybnosti o predpojatosti riaditeľa úradu, najmä ak už v čase podania námietky bolo vydané\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému sa žalobca odvolal.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok - ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), preskúmal kasačnú\nsťažnosť a dospel k záveru, že je dôvodná a rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť, rozhodnutie\nodvolacieho správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie (§ 462 ods. 2 SSP).\n6. Podľa § 22 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi na konanie o hmotnej núdzi sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného\npredpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.\n7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so\nzreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť\no jeho nepredpojatosti.\n8. Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.\n\n9. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že\nzamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho\nuskutočnenia ďalšieho konania.\n10. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca vzniesol dňa 29.10.2015 námietku\npredpojatosti proti zamestnankyni úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. R. a zároveň proti riaditeľovi\núradu D.. G..\n11. O námietke predpojatosti podanej proti riaditeľovi úradu žalovaný nerozhodol, iba listom zo dňa\n15.12.2015 oznámil žalobcovi, že o jeho námietke nie je možné dodatočne rozhodovať s poukazom\nna jej podanie po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu. Tento postup žalovaného kasačný súd\nvyhodnotil ako nesprávny.\n12. Kasačný súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa v správnom konaní\ndopustil závažnej procesnej chyby, keď sa žalobcom podanou námietkou predpojatosti proti riaditeľovi\nprvostupňového orgánu vecne nezaoberal a účastníkovi len listom oznámil, že o jeho námietke\npredpojatosti nie je možné rozhodovať, pretože bola podaná až po vydaní rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu a považoval ju preto za neopodstatnenú.\n13. Zákon nelimituje podanie námietky predpojatosti vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku\npredpojatosti je možné podať aj v konaní odvolacom; dôležitý je moment, kedy sa účastník konania o\nrozhodných skutočnostiach dozvedel. Účastník správneho konania môže uplatniť námietku predpojatosti\nv priebehu celého správneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci, pričom táto možnosť nie\nje vylúčená ani v rámci odvolacieho konania. Rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia\nskutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto\nskutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní,\nje povinnosťou správneho orgánu v súlade s § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť.\n14. Úlohou správneho orgánu bolo preto námietkou predpojatosti sa riadne zaoberať a vysporiadať sa\ns ňou.\n15. Za predčasné je potrebné považovať rozhodnutie o námietke predpojatosti podanej proti\nzamestnankyni úradu, o ktorej rozhodol v tom čase tiež namietaný riaditeľ úradu. V čase kedy\nnebola správnym orgánom vyriešená otázka, či riaditeľ úradu je alebo nie je vylúčený z konania a\nrozhodovania veci z dôvodu predpojatosti, nebolo možné, aby o námietke predpojatosti podanej proti\ntejto zamestnankyni rozhodoval namietaný riaditeľ úradu.\n16. Kasačný súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil postup žalovaného ako\nzávažné procesné pochybenie, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n17. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nnie je v súlade so zákonom, a keďže krajský súd žalobu zamietol, napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že podľa § 462 ods. 2 SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť o námietke predpojatosti podľa § 9\na nasl. Správneho poriadku a následne opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\nprvostupňového orgánu.\n19. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\núplnú náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde. O ich výške rozhodne krajský súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n20. Toto rozhodnutie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/9/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}