{"guid": "d78d4c9b-4ec0-4a44-9a2a-305df3015280:a6a8c36d-df67-41db-9b26-03aa25312372", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1", "spisova_znacka": "8Asan/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/24/2019 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 8Asan/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1", "identifikacne_cislo": "7015201054", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6a8c36d-df67-41db-9b26-03aa25312372", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/24/2019\n7015201054\n30. 04. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:7015201054.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: R.. M.\nV., I. X. V. XXXX, G. Z. Š. XX, XXX XX N., korešpondenčná adresa Škultétyho 2, 040 01 Košice,\nprávne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom kancelárie Račí potok 3, 040 01\nKošice, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému\ninšpektorátu, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-57/2015-P z 3. júla 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/105/2015-69 z 25. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/105/2015-69 z 25. mája\n2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,\nKrajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI2-57/2015-P z 3. júla 2015 z r u š u j e a vec v\nr a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj na náhradu trov konania\npred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd\") rozsudkom č. k. 6S/105/2015-69 z 25. mája\n2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEKDI2-57/2015-P z 3. júla 2015, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán zmenil rozhodnutie\nOkresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie č.\nORPZ-KS-ODI2-203/2014-P z 26. marca 2015 čo do výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalobcu\nuhradiť paušálnu sumu trov konania vo výške 33,- eur s tým, že rozhodnutie v zostávajúcej časti, že\n„...žalobca dňa 24.04.2014 v čase o 11:00 hod. spolu zavinil s V. H. dopravnú nehodu a to tak, že žalobca\nviedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Honda Civic, evidenčné číslo N. po štátnej ceste\nI/68 v smere od Obce Budimír v okrese Košice - okolie na Obec Bretejovce v okrese Prešov, kde na\n102,061 km pri obchádzaní z ľavej strany stojaceho autobusu pri odbočke na križovatku tvaru „T\" na\nObec Ploské v okrese Košice - okolie v tom istom smere jazdy pravou prednou časťou nárazníka narazil\ndo pred ním idúceho bicykla značky MERIDA, ktorý riadil cyklista V. H., ktorý sa už zaraďoval pred\nstojací autobus do pravého jazdného pruhu k pravému okraju vozovky v smere na Bretejovce od Obce\nBudimír, následkom čoho cyklista po náraze spadol z bicykla na vozovku a utrpel ľahké poranenia, na\nzáklade ktorých bol prevezený rýchlou zdravotnou službou na ošetrenie na traumatológiu a následne\nprepustený do domáceho liečenia. Nárazom osobného motorového vozidla do zadného kolesa bicykla\n\ndošlo k poškodeniu cestného bicykla v celkovej výške cca 2.700,00 Eur ku škode jeho majiteľa V.\nH.. Poškodením osobného motorového vozidla jeho majiteľovi - žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Po\nudalosti vodiči boli podrobení dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Počas ošetrenia na\núrazovej chirurgii bol V. H. opätovne podrobený dychovej skúške na alkohol za prítomnosti funkcie R\nOO PZ KVP pplk. B. G. s negatívnym výsledkom, nakoľko cyklista je príslušníkom policajného zboru. K\npoškodeniu VPZ nedošlo.; čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 1, § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.\")\ns poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. a uznal ho za vinným zo\nspáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon\no priestupkoch\"), za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 150,eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch ho zaviazal uhradiť paušálnu sumu trov konania\nvo výške 16,- eur; zostalo nezmenené. Súčasne žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že ako vyplýva z obsahu pripojených\nadministratívnych spisov a predovšetkým z vykonaného dokazovania, žalobca spolu zavinil s V. H.\n(cyklistom) dopravnú nehodu, pri ktorej k zraneniu fyzických osôb nedošlo, ale bola spôsobená škoda na\ncestnom bicykli V. H. vo výške cca 2.700,- eur. Zo záveru vykonaného znaleckého dokazovania znalcom\nz odboru cestná doprava vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča\nvozidla - žalobcu na skutočnosť, že cyklista sa po obídení autobusu nezaraďuje k pravému okraju.\nZároveň znalec uviedol, že aj technika jazdy cyklistu z technického hľadiska nebola správna z dôvodu,\nže aj on mal obchádzať stojací autobus v bezpečnom odstupe a to optimálne s bočným odstupom asi\n1 m, väčší bočný odstup bol zbytočný, keďže oproti neprichádzalo žiadne motorové vozidlo a autobus\nstál, teda nebol predpoklad, že sa bude pohybovať, a preto treba nechať väčšiu vzdialenosť. Keďže\nautobus, ktorý predbiehal cyklista, stál, mohol sa cyklista hneď po obídení autobusu zaradiť k pravému\nokraju vozovky, nakoľko v okamihu zrážky došlo pred autobusom, pričom cyklista bol vzdialený 1,1\nm od stredovej čiary. Z uvedených dôvodov správne orgány pri posudzovaní priestupku konštatovali,\nže dopravnú nehodu zavinil žalobca spolu s cyklistom, t. j. V. H.. Preto správny súd námietky žalobcu\nohľadne nedostatočne a úplne zisteného skutkového stavu, ako aj vyhodnotenia jednotlivých dôkazov\npovažoval za neopodstatnené majúc za to, že v danej veci bol úplne a presne zistený skutkový stav veci\na pri hodnotení dôkazov správne orgány postupovali v súlade s § 34 ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok), keď hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Tak, ako uviedol aj žalovaný, znalecké dokazovanie vo\nveci bolo vykonané znalcom z odboru cestná doprava a to na základe tých skutočností a dôkazov,\nktoré sú obsahom pripojených administratívnych spisov. Znalec pri vykonávaní znaleckej činnosti musí\npostupovať v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. Je povinný znaleckú činnosť vykonávať osobne, riadne, v určenej lehote,\núčelne, hospodárne. Aj podľa názoru správneho súdu odborný posudok znalca z odboru cestná doprava\nbol vypracovaný v súlade s obsahom administratívnych spisov a napokon treba uviesť aj to, že znalecký\nposudok je listinným dôkazom, ktorý správny orgán musí hodnotiť tak, ako každý iný listinný dôkaz.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\nžalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že porušil všeobecne\nzáväzne právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla\ndopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví a inému bola spôsobená škoda na majetku.\nSprávny súd námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval za neopodstatnené, lebo v danom\nprípade správnymi orgánmi bol zistený úplne skutkový stav veci, správne orgány vyvodili zo zisteného\nskutkového stavu správny záver, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o\npriestupkoch, za ktorý mu bola uložená pokuta v súlade s § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch.\nOdôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitostí, ktoré vyžaduje § 46 ods. 3 správneho poriadku,\npretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutie sa vysporiadal so všetkými námietkami,\nktoré boli vznesené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Prvostupňový správny\norgán takisto v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie\nrozhodnutia a vykonané dôkazy hodnotil podľa správnej úvahy, vysporiadal sa so všetkými námietkami\nžalobcu.\n4. S námietkou žalobcu, že v konaní a predovšetkým v rozhodnutí samotného žalovaného je vada, na\nktorú treba prihliadať, pretože z výroku rozhodnutia nie je zrejme ako rozhodol, keďže nie je uvedené,\nči rozhodnutie bolo zmenené, potvrdené, lebo zmenená bola iba časť výroku ohľadne náhrady trov\n\nkonania, sa správny súd nestotožnil, pretože žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a zmenil iba výrok o náhrade trov priestupkového konania,\nale v ostatnej časti ako uviedol rozhodnutie je nezmenené, to znamená, že v ostatnej časti výrok ostáva\ntak, ako je uvedený v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.\n5. O trovách konania žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. tak, že žalobca nemá právo na\nnáhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný.\n6. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a že sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok\ntak, že žalobe vyhovie.\n7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ doslovne zopakoval žalobné body a namietal, že vzhľadom na ním\npoukazované rozpory vo výpovediach účastníkov dopravnej nehody a svedkov, správny orgán nemohol\nsprávne vyhodnotiť skutkový stav a zároveň znalec, pokiaľ tento vychádzal z týchto výpovedí, nemohol\nsvoj znalecký posudok vyhotoviť riadne s opísaním reálneho skutkového stavu. Za danej situácie, keď\ni zo znaleckého posudku vyplýva, že k dopravnej nehode došlo nesprávnou technikou jazdy cyklistu,\nnemal byť uznaný vinným zo spáchania priestupku.\n8. Sťažovateľ ďalej namietal, že v priestupkovom konaní prostredníctvom právneho zástupcu žiadal\nopätovne za jeho prítomnosti vypočuť všetkých účastníkov, ako aj svedkov a prípadne vykonať\nkonfrontáciu na odstránenie rozporov, pričom správne orgány oboch stupňov nevenovali týmto návrhom\nžiadnu pozornosť a rovnako im nevenoval žiadnu pozornosť ani správny súd.\n9. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny orgán sa vôbec nevysporiaadal s\njeho námietkami, neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, v ktorom absentovala správna úvaha, ktorou sa\nsprávny orgán riadil. Uviedol, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základne zásady\nspravodlivého konania, ktoré práva mu boli upreté, a to i správnym súdom.\n10. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal závery správneho súdu ohľadne výroku\nodvolacieho správneho orgánu, kde nebolo uvedené, či rozhodnutie bolo zmenené alebo potvrdené,\npretože zmenená bola len časť výroku ohľadne náhrady trov konania, pričom odvolací správny orgán\nuviedol, že rozhodnutie v ostatnej časti ostáva „nezmenené\", ktorý výrok správny poriadok, ani iné\nprávne predpisy nepoznajú. V uvedenom kontexte poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR vo veciach sp. zn. 5Sžf/144/2013, sp. zn. 5Sžf/38/2012 a sp. zn. 5Sžf/48/2014, podľa ktorých:\n„Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o správe daní ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne\npráva a povinnosti účastníkov konania. Musí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver\nsprávneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý\na presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj\npri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a\nurčite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí\nsprávnych orgánov obidvoch stupňov. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku rozhodnutia bolo jasné, kto\nje adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne\nprávo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu\nmusí obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa\nprvostupňové rozhodnutie mení (a ako) alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje.\" Sťažovateľ\nuzavrel, že žalovaný zmenil časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ale prvostupňové\nrozhodnutie v časti, ktoré nemenil, nepotvrdil tak, ako to zákon vyžaduje a odvolanie nezamietol; čo má\nza následok nezákonnosť rozhodnutia.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 23. marca 2016;\nzotrval na závere, že sťažovateľ sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí\na navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil, ako vecne správny.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „kasačný súd\") ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k\n\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho\nsúdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Sťažnostné dôvody kasačný súd zhrnul do\ndvoch zásadných okruhov, a to námietky porušenia práva sťažovateľa na obhajobu a s tým súvisiaci\nnedostatočne zistený skutkový stav; a námietka formálnych nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia.\n14. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal kasačný súd osvedčené, že sťažovateľ\nspochybňoval závery znaleckého posudku (vyjadrenie z 20. marca 2015), ako aj, že právny zástupca\nsťažovateľa v administratívnom konaní na pojednávaní 26. marca 2015 žiadal vypočuť svedkov\ndopravnej nehody, ako aj druhého účastníka, a na základe toho dopočuť znalca k vypracovanému\nznaleckému posudku, resp. nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Uvedeným návrhom obvineného\nna doplnenie dokazovania nebolo zo strany žalovaných správnych orgánov vyhovené, pričom v\nodôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho\nsprávneho orgánu (žalovaného) absentuje akékoľvek zdôvodnenie, ako sa s uvedeným návrhom na\ndoplnenie dokazovania správny orgán vysporiadal.\n15. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch má obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju\nobhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.\n16. Súčasťou práva obvineného na obhajobu je aj právo navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Dôkazmi\nsú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správne orgány sú počas konania\npovinné dať možnosť účastníkovi, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať a za týmto\núčelom navrhovať dôkazy. Povinnosťou správneho orgánu následne je navrhovanými dôkazmi sa riadne\nzaoberať a tieto buď vykonať alebo sa vysporiadať s dôvodmi ich nevykonania v rozhodnutí. O tom,\nči bude ten-ktorý dôkaz vykonaný alebo nie, rozhoduje správny orgán, pričom je povinný prihliadať na\nhospodárnosť a rýchlosť konania, účelnosť dôkazov, ale najmä tiež na skutočnosť, že účelom správneho\nkonania je spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Tu je potrebné vychádzať zo zásady, že aj keď\nprávomoc správneho orgánu rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie priestupku ako\naj výbere dôkazných prostriedkov vyplýva z jeho vrchnostenského postavenia, ako aj z vyšetrovacieho\nprincípu, musí túto svoju právomoc uplatňovať tak, aby v konaní o priestupkoch rešpektoval procesné\npráva obvineného z priestupku, základné zásady právneho konania a čl. 6 ods. 1 Dohovor. K porušeniu\npráva na spravodlivý proces obvineného z priestupku dochádza napríklad vtedy, ak správny orgán\nobmedzí právo osôb, ktoré čelia obvineniu z priestupku, vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe\na dosiahnuť predvolanie a vypočutie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov\nproti sebe (primerane rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 4As/2/2005 z 20. januára 2006).\nV takom prípade je totiž vysoká pravdepodobnosť, že záver o skutkovom stave bude prijatý len na\nzáklade jednostranných dôkazov. Tento právny názor súdu je príkladom interpretácie práva obvineného\nv súlade s čl. 6 ods. 3 Dohovoru.\n17. Skutočnosť, že správny orgán nevykonal sťažovateľom navrhnuté dôkazy, menovite vypočutie\nsvedkov na pojednávaní s možnosťou konfrontácie, a zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia tento\npostup nezdôvodnil, je porušením práva na obhajobu sťažovateľa. Navyše, z obsahu vyjadrení svedkov\ndopravnej nehody (L. O. F. L. Z.) vyplýva rozpor ohľadne hustoty premávky na inkriminovanom mieste,\nčo malo byť faktorom ovplyvňujúcim správanie sa vodičov. Z vyjadrení sťažovateľa a cyklistu V. H.\nvyplýva rozpor v správaní sa účastníkov dopravnej nehody. Uvedené rozpory bolo potrebné zo strany\nsprávneho orgánu odstraňovať, resp. sa s nimi vysporiadať (vysvetliť ich), pričom minimálne vo vzťahu k\npriamym účastníkom dopravnej nehody (sťažovateľ a cyklista) sa javí ako vhodné vykonať konfrontáciu,\na to najmä v nadväznosti na opakovane sťažovateľom opisované správanie cyklistu, ktorý mal náhle,\nbez akéhokoľvek znamenia, zmeniť smer jazdy a „vojsť pred auto sťažovateľa\". S nosnou obranou\n\nsťažovateľa sa žalovaný nevysporiadal, túto vo svojom rozhodnutí odmietol, a to bez bližšej úvahy, ako\nk uvedenému záveru dospel. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 6Sžo/414/2009 z 22. septembra 2010, podľa ktorého je úlohou správneho orgánu\nprostredníctvom dokazovania vysporiadať sa s tvrdeniami účastníkov konania a náležite zistiť skutkový\nstav. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov až potom, ako vykoná všetky úkony s cieľom\nodstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.\n18. V uvedenom kontexte poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/133/2010\nz 8. februára 2011, podľa ktorého, ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť\ndôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Možno preto\nuzavrieť, že v kontexte sťažovateľom namietaných rozporov vo výpovediach svedkov a najmä vzhľadom\nna rozpor vo výpovedí sťažovateľa a cyklistu V. H., ktoré neboli odstránené, potom možno konštatovať,\nže skutkový stav, ktorý tvorí základ napadnutého rozhodnutia, nebol náležite zistený, čo je samé o sebe\ndôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n19. Námietkou formálnych nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia sa kasačný súd viac nezaoberal,\nnakoľko táto je, vzhľadom na závery kasačného súdu obsiahnuté v bodoch 17. a 18, viac bezpredmetná.\n20. Záverom kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/10/2013 z 12.\ndecembra 2013 a rozsudok č. k. 4Sž/168/1996, zverejnený v ZSP 10/1997, s. 21, na podklade ktorých\nmožno pripustiť výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán),\nktorá vyplýva z ustanovenia § 134 ods. 1 S.s.p. (pôvodne § 249 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok), a ktorú predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí\ntakými vadami, na ktoré musí prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia\nnamietala, a poukazuje na skutočnosť, že súčasťou preskúmavaného rozhodnutia je záver správneho\norgánu, že cyklista V. H. spoluzavinil predmetnú dopravnú nehodu, pričom však tento nebol účastníkom\nkonania, nebolo mu umožnené k obvineniu zo spoluzavinenia dopravnej nehody sa vyjadriť, ani mu\nnebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu. Navyše, ako vyplýva z pripojeného administratívneho\nspisu žalovaného č. KRPZ-KE-OPO-104/2015, rozhodnutím č. KRPZ-KE-OPO-104-002/2015 zo 14.\napríla 2015 bolo disciplinárne konanie voči V. H. podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície pre podozrenie zo spáchania priestupku porušením ust. § 3\nods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., čím takto naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods.\n1 písm. g) zákona o priestupkoch, zastavené so záverom, že jednoznačnou príčinou vzniku dopravnej\nnehody je porušenie ust. § 14 ods. 1 a § 15 ods. 3, ods. 5 písm. b) a písm. c) zákona č. 8/2009 Z.\nz. vodičom - sťažovateľom. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného (prvostupňové aj druhostupňové\nsprávne konanie tvorí jeden celok (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo-o-ks/126/2006\nz 21.marca 2007)) v nadväznosti na disciplinárne rozhodnutie č. KRPZ-KE-OPO-104-002/2015 zo 14.\napríla 2015, predstavuje vo vzťahu k V. H. porušenie zásady ne bis in idem, ktorá zakazuje dvojité\nstíhanie, súdenie alebo potrestanie za ten istý skutok tej istej osoby.\n21. Na základe uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného nie je v súlade so zákonom, a keďže správny súd žalobu zamietol, v súlade s ustanovením\n§ 462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. e) a\npísm. g) S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa s tým, že je\nviazaný právnym názorom kasačného súdu. Žalovaný zohľadní vytýkaný nedostatok ohľadne vyslovenej\nspoluviny V. H., pričom bude vychádzať zo záverov rozhodnutia č. KRPZ-KE-OPO-104-002/2015 zo 14.\napríla 2015; ako aj zohľadní odkazované závery kasačného súdu ohľadne porušenia práva sťažovateľa\nna obhajobu a s tým súvisiacu potrebu doplnenia dokazovania za účelom odstránenia rozporov.\nKasačnému súdu sa javí vhodné doplniť dokazovanie v naznačenom smere za prítomnosti znalca tak,\naby tento mohol v nadväznosti na novo zistené skutočnosti eventuálne doplniť svoj znalecký posudok\nč. 4/2014 z 18. januára 2015.\n23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 k § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako náhradu trov konania\n\npred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}