{"guid": "6b79f249-04ea-4aa9-87fc-88e3535ac0f3:68c649a8-ed6b-4f22-afae-dbac9b2baf83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1", "spisova_znacka": "3Asan/32/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/32/2019 z 14. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. 3Asan/32/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1", "identifikacne_cislo": "7015200303", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68c649a8-ed6b-4f22-afae-dbac9b2baf83", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/32/2019\n7015200303\n14. 01. 2020\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca\nspravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nA. C., nar. XX.XX.XXXX, B., zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Štúrova 27, Košice, proti\nžalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti\nďalších účastníkov konania: 1. S. C., B. a 2. Z.P., D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-KE-OOP1-2014/048017/VAN zo dňa 29.12.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/32/2015-96 zo dňa 30.04.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nZˇalobcovi prizna´va vocˇi zˇalovane´mu pra´vo na u´plnu´ na´hradu trov kasacˇne´ho konania.\nĎalší účastníci nemajú právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“)\nrozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2014/002561 zo dňa 28.07.2014 podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o priestupkoch“)\nzastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona\no priestupkoch (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“). K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že\nspáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Priestupku sa mal\ndopustiť obvinený Z.P. (ďalej aj len ,,obvinený“) tým, že dňa 12.02.2013 v popoludňajších hodinách mal\nz vchodovej brány obytného domu na D. viackrát zakričať na navrhovateľov A. C. a S. C. (spolu ďalej aj\nlen ,,navrhovatelia“) vulgarizmy špecifikované v rozhodnutí, čím mal narušiť občianske spolunažívanie\nublížením na cti inému tým, že navrhovateľov urazil. Navrhovateľom bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona\no priestupkoch v spojení s § 1 písm. a) vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma\ntrov konania o priestupku, uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania, každému vo výške 16 euro.\nŽalobca podal odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2014/048017/VAN zo dňa 29. 12.\n2014 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\norgánu.\n2. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a konštatoval, že jeho postup\nbol v súlade so zákonom. Obvinený spáchanie priestupku poprel, v čoho dôsledku ide o tvrdenie proti\ntvrdeniu a dôkazné bremeno nesú navrhovatelia, pričom poukázal aj na zásadu in dubio pro reo.\nPokiaľ ide o dôkaz, ktorým je obrazovo-zvukový záznam z incidentu, tento nemožno použiť, nakoľko bol\n\nvyhotovený bez súhlasu obvineného. Navrhovatelia boli už pri podaní návrhu na prejednanie priestupku\npoučení o tom, že ak bude konanie zastavené, bude im uložená povinnosť nahradiť trovy konania.\nV odvolaní neuviedli nové skutočnosti a nenavrhli nové dôkazy odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia, preto žalovaný ich odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n3. Z administratívneho spisu vyplýva, že vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového\norgánu predchádzali viaceré iné rozhodnutia. Dňa 25.02.2013 navrhovatelia podali návrh na začatie\nkonania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mali dopustiť obvinený spolu s\nmanželkou S.P. tak, že navrhovateľov mali verbálne napadnúť vulgarizmami špecifikovanými v návrhu\na tým im ublížiť na cti, keď ich pred v tom čase okoloidúcimi chodcami urazili a vydali na posmech.\nObvinený popieral vinu, návrh považoval za pomstu a upozornil na dlhodobé vzájomné nezhody.\nKonanie voči S.P. bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Rozhodnutím\nč. OU-KE-OVVS2-2013/02479 zo dňa 24.10.2013 (ďalej aj len ,,rozhodnutie zo dňa 24.10.2013“) sa\nobvinený uznal vinným a bola mu uložená pokuta vo 20 euro. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie\nnavrhovatelia aj obvinený. Navrhovatelia v doplnení odvolania namietali zaujatosť pracovníka správneho\norgánu povereného prejednaním priestupku, v čoho dôsledku navrhovali jeho vylúčenie. Navrhovali\ndoplniť dokazovanie oboznámením sa s obrazovo-zvukovým záznamom. Žalovaný rozhodnutím č. OUKE-OOP1-2014/08930/VAN zo dňa 17.03.2014 zrušil rozhodnutie zo dňa 24.10.2013 a vec vrátil na\nďalšie konanie. Navrhovatelia, ako aj obvinený zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach resp.\nnávrhoch a dňa 04.07.2014 navrhovatelia doručili prvostupňovému orgánu písomný návrh na odpustenie\nplatenia trov konania, ku ktorému doložili potvrdenie o tom, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi.\nNásledne prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vydali preskúmavané rozhodnutia.\nII.\n4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/32/2015-96 zo dňa 30.04.2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania proti\nžalovanému, pričom ďalším účastníkom toto právo nepriznal.\n5. V odôvodnení rozsudku krajský súd popísal skutkový stav, ktorý predchádzal rozhodnutiu\nprvostupňového orgánu, ako aj priebeh celého administratívneho konania. Žalobca namietal, že správne\norgány nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko odmietli vykonanie dôkazu, ktorým bol obrazovozvukový záznam z incidentu bez toho, aby realizovali test proporcionality, nereagovali na vznesenú\nnámietku zaujatosti a neposúdili ani stav hmotnej núdze v súvislosti s povinnosťou náhrady trov konania.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na úvahu správneho orgánu, podľa ktorej sa sám rozhodne,\nči vykoná navrhnutý dôkaz alebo využije iný dôkazný prostriedok, pričom navrhovatelia nenavrhli\nvýsluch ďalšieho svedka. Nakoľko bol obrazovo-zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu obvineného,\nžalovaný ho vyhodnotil ako nezákonný. Uviedol, že navrhovatelia nepreukázali stav hmotnej núdze a ani\nnepožiadali o odpustenie povinnosti nahradiť trovy konania, hoci boli o tejto povinnosti poučení. Žalovaný\nnemal vedomosť ani o vznesení námietky zaujatosti. Účastník S. C. potvrdil všetky skutočnosti uvedené\nv žalobe a účastník, ktorým je obvinený, uviedol, že sa cíti byť konaním žalobcu a S. C. poškodený.\n6. Krajský súd správne citoval § 12 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1 a\n3 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 3, 4 a 5, § 46 a § 47 ods. 1\na 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“).\nKonštatoval, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, najmä s\npoukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, nakoľko správne orgány sa nezaoberali testom proporcionality vo vzťahu k\nnevykonanému dôkazu, ktorým bol obrazovo-zvukový záznam, ktorý správne orgány vyhodnotili ako\nnezákonný. Požiadavku súladu dôkazov s právnymi predpismi je potrebné interpretovať čo najširšie\na to aj s ohľadom na princípy vyplývajúce z nadnárodných predpisov. Dôkazmi, ktoré boli získané\nv rozpore so zákonom, sú najčastejšie dôkazy získané svojpomocne účastníkmi konania a dané k\ndispozícii správnemu orgánu. Správny orgán musí posúdiť, či je v danom prípade namieste uprednostniť\nverejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo právo dotknutej osoby\nna ochranu osobnosti. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného vykonať\ntest proporcionality tak, ako žiadali navrhovatelia. Navrhovatelia vzniesli v doplnení odvolania zo dňa\n23.12.2013 námietku zaujatosti, ktorou sa žalovaný vôbec nezaoberal, čo je preukázané tým, že vo\n\nvyjadrení k žalobe uviedol, že o nej nemá vedomosť. Táto skutočnosť má za následok, že postup\nžalovaného trpí vadou, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k namietanej povinnosti\nnahradiť trovy konania krajský súd pripomenul, že táto otázka bude závisieť od výsledku konania,\npričom správny orgán bude musieť náležite odôvodniť rozhodnutie o nej po posúdení toho, či okolnosti\nprednesené žalobcom nie sú hodné osobitného zreteľa. Žalovaný uviedol, že navrhovatelia nepreukázali\nstav hmotnej núdze a nepožiadali o odpustenie trov konania, čo však vyvracia ich písomné podanie zo\ndňa 04.07.2014.\nIII.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. V kasačnej sťažnosti namietal, že nebude možné sa riadiť právnym názorom krajského súdu,\nnakoľko priestupok už nie je možné prejednať z dôvodu zániku zodpovednosti v zmysle § 20 zákona o\npriestupkoch. Namietal, že krajský súd v súvislosti s testom proporcionality poukázal na čl. 16 ods. 2 s\nodkazom na čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ,,C.s.p.“), ktorý\nvšak nadobudol účinnosť 01.07.2016, pričom rozhodnutie žalovaného bolo vydané už 29.12.2014.\n9. Žalobca a ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj len ,,S.s.p.“) a zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná. Stotožňuje\nsa s právnym názorom krajského súdu, že tým, že sa žalovaný nezaoberal testom proporcionality\nv súvislosti s navrhovaným dôkazom, ani vznesenou námietkou zaujatosti a ani posúdením otázky\nnáhrady trov konania, spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a došlo tiež k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\n11. Kasačný súd si je vedomý, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán v zmysle § 20 ods. 1 zákona o\npriestupkoch nebude môcť opätovne prejednať priestupok, nakoľko dňa 12.02.2015 uplynula objektívna\nprejednacia lehota. Napriek tomu kasačný súd ako garant ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu\ncíti potrebu zaoberať sa dotknutou vecou a vysloviť svoj právny názor bez ohľadu na to, či bude na danú\nvec formálne aplikovateľný. Toto právne posúdenie veci je naplnením ústavou garantovaného práva na\nsúdnu ochranu a v budúcnosti môže byť využiteľné pre obdobné prípady.\n12. Žalovaný nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorým bol obrazovo-zvukový záznam, nakoľko tento\nvyhodnotil ako nezákonný z dôvodu, že obvinený na jeho vyhotovenie neudelil súhlas. V tejto súvislosti\nsa žalovaný nezaoberal požiadavkou navrhovateľov vo vzťahu k vykonaniu testu proporcionality. V\nsprávnom konaní sa nezriedka vyskytujú dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, avšak\nich použitie resp. vykonanie môže byť za splnenia určitých podmienok prípustné. Pôjde najmä o\nobrazovo-zvukové záznamy vyhotovené bez vedomia alebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na\nzázname zachytený. Pri predmetných záznamoch vzniká konflikt s ustanoveniami občianskeho práva\nupravujúcimi ochranu osobnosti a prejavov osobnej povahy (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka),\nako aj s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 16, 19 ústavy. Mimoriadny význam\nprípustnosti aplikácie takto nadobudnutých dôkazov sa objavuje v situácii, kedy dochádza k tzv. dôkaznej\nnúdzi. Správny orgán je v takomto prípade oprávnený zvážiť použitie aj takéhoto dôkazu, avšak je\npotrebné, aby realizoval test proporcionality. Cieľom testu proporcionality je posúdenie otázky, či je\nnamieste uprednostniť verejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo\nprávo dotknutej osoby na ochranu osobnosti. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v prípade civilného\nsúdneho konania takýto problém rieši Civilný sporový poriadok v čl. 16 ods. 2, podľa ktorého súd pri\nprejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so\nzákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl.\n3 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že C.s.p. nadobudol účinnosť až po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia. Táto námietka je irelevantná, nakoľko z textu odôvodnenia krajského súdu\nje zrejmé, že riešenie vyplývajúce z C.s.p. uviedol len na účely ilustrácie, resp. poukázania na určitú\n\nanalógiu a nie za účelom konštatovania, že žalovaný mal v čase vydania rozhodnutia (t. j. v dobe, kedy\nnebol C.s.p. účinný) aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n13. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu\nproporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie\nje možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu\ndôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo\nvzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality\nodôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou\nzáujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom. Zodpovedanie týchto otázok a s tým spojená možnosť\nprípustnosti nezákonného dôkazu však môže nastať až po posúdení toho, či obstaraný záznam vôbec\npredstavuje zásah do osobnostných práv dotknutej osoby a za predpokladu, že takýto dôkaz zaobstarala\nsúkromná osoba a teda nie v prípade, ak túto nezákonnosť spôsobil konajúci správny orgán alebo iný\norgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí. Tieto orgány sú totiž prísne viazané zákonom na\nzáklade tzv. legálnej licencie v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n14. V prípade, ak bol dôkaz v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotovený v rozpore so zákonom,\nje potrebné ešte pred vykonaním testu proporcionality v prvom rade posúdiť, či vykonanie takéhoto\ndôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, pričom uvedené treba posúdiť\ns ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Relevantným tak napríklad je, či bol\nzáznam vyhotovený na mieste, ktoré samo o sebe prezumuje zabezpečenie súkromia dotknutej\nosoby. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či bol záznam vyhotovený napr. v obydlí dotknutej osoby,\nalebo na verejnom priestranstve, kde je miera súkromia objektívne znížená či už z dôvodu zákonom\naprobovaného monitorovania verejných priestranstiev alebo pohybu okoloidúcich osôb. Vychádzať\ntreba aj zo samotnej intenzity (krik počuteľný v širšom okolí oproti šepotu) zaznamenaného prejavu.\nĎalším relevantným faktorom je identifikovateľnosť dotknutej osoby na základe obstaraného záznamu.\nAbsencia identifikovateľnosti osoby totiž vylučuje spôsobilosť záznamu zasiahnuť do práv takejto osoby.\n15. Pokiaľ je jednoznačné, že záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zasiahol do práv dotknutej\nosoby, je potrebné prihliadať na subjekt, ktorý takýto záznam vyhotovil. Ak je totiž zhotoviteľ záznamu a\ndotknutá osoba v rovnocennom právnom postavení (t. j. nejde o rozdielne postavenie, o aké ide v prípade\nštátneho orgánu a fyzickej osoby), nemožno automaticky vylúčiť možnosť jeho použitia aj napriek tomu,\nže nebol vyhotovený v súlade so zákonom.\n16. Možno teda uzavrieť, že vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného\nsúkromnou osobou bez súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím\nna skutkové okolnosti prípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, intenzita prejavu)\nprípustné. Táto prípustnosť je však podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu\nprejednávajúcemu priestupok.\n17. Vo vzťahu k námietke zaujatosti, ktorou sa žalovaný nezaoberal, možno poukázať na judikatúru\nkasačného súdu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 371/2009), podľa ktorej možno uplatniť\nnámietku zaujatosti v priebehu celého správneho konania, vrátane odvolacieho konania, až do vydania\nrozhodnutia vo veci. Rozhodujúca je existencia skutočnosti nasvedčujúcej zaujatosť zamestnanca a\nokamih, kedy sa o tejto účastník konania dozvedel. Ak účastník konania túto námietku uplatní, správny\norgán je v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 správneho poriadku povinný o tejto námietke rozhodnúť\nformou rozhodnutia. Vznik akejkoľvek pochybnosti o nedodržaní zásady nestrannosti správneho orgánu,\nktorá zaručuje objektívnosť konania a rozhodovania, môže mať za následok vadnosť rozhodnutia vo\nveci samej a môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Za závažnú\nprocesnú vadu treba považovať situáciu, pokiaľ sa o takejto námietke nerozhodne z formálneho hľadiska\nrozhodnutím. O to zásadnejšie je preto pochybenie žalovaného, nakoľko tento nielen nerozhodol, ale sa\nnámietkou ani len nezaoberal, resp. ju neposúdil. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že\npostup žalovaného trpí vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., ktorá má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia.\n18. Kasačný súd vo vzťahu k námietke ohľadne povinnosti nahradiť trovy konania poukazuje na\nodôvodnenie krajského súdu a pripomína, že z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovatelia\njasne formulovali žiadosť o oslobodenie od tejto povinnosti s poukazom na doklad preukazujúci ich\n\nstav hmotnej núdze, čo vyvracia vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.12.2017, v ktorom uvádza, že\nnavrhovatelia nepožiadali o odpustenie tejto povinnosti a ani nepredložili doklad o ich hmotnej núdzi,\nhoci boli už pri podaní návrhu pred orgánom policajného zboru a pred podaním výpovede pred\nprvostupňovým orgánom poučení o tejto povinnosti. Žalovaný je povinný jednak riadne posúdiť návrh\nna oslobodenie od tejto povinnosti a následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\n19. Nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že medzi jednotlivými účastníkmi pretrvávajú dlhodobé\na permanentne opakujúce sa nezhody, kasačný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti možné\nriziko opätovného vzniku konfliktu a s tým spojenú potrebu určitej prevencie takýchto situácií. V tomto\nsmere poukazuje na možnosti prevencie v podobe inštitútov civilného práva v zmysle § 325 ods. 1 v\nspojení s ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. za účelom eliminovania uvedeného rizika.\n20. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 a\n§ 175 ods. 1, 2 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu trov kasačného konania, keďže v konaní bol úspešný. Ďalším účastníkom konania sa v zmysle\n§ 169 S.s.p. právo na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko im žiadne nevznikli. Sťažovateľovi právo\nna náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nVykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného súkromnou osobou bez\nsúhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím na skutkové okolnosti\nprípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, intenzita prejavu) prípustné. Táto prípustnosť je\nvšak podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu prejednávajúcemu priestupok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}