{"guid": "ba091cbc-5fca-4038-947f-5b694166a57e:dbe35745-2f27-4c9f-a516-cdb8bf69d76e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4", "spisova_znacka": "5Sžfk/38/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/38/2019 z 2. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2020, sp. zn. 5Sžfk/38/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4", "identifikacne_cislo": "7014200854", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2020-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Iné", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbe35745-2f27-4c9f-a516-cdb8bf69d76e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/38/2019\n7014200854\n02. 06. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:7014200854.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): A.. C. H., bytom R. XXX, F.,\nJ. - Y., Č. K., zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31,\nTrnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Colný úrad Košice, so sídlom Komenského 39/A, Košice, o\npreskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 1095631/1/308797/2014 zo 4. júla 2014, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/91/2014 z 28. februára 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.\n6S/91/2014 z 28. februára 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp.zn. 6S/91/2014 z 28.02.2019 žalobu\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 1095631/1/308797/2014 zo 04.07.2014\npodľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol\na o náhrade konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobou napadnutým oznámením žalovaný, reagujúc\nna návrh žalobcu na zastavenie exekučného konania na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice\nč. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001, tomuto návrhu nevyhovel.\n3. Rozsudkom č. k. 6S/91/2014-47 z 05.05.2016 krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu žalobcu\nzamietol. Na kasačnú sťažnosť žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní súdneho\na administratívneho spisu, posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel k záveru,\nže krajský súd nereagoval na právnu argumentáciu žalovaného a nevysporiadal sa s jeho námietkou\nuvedenou v písomnom vyjadrení zo 17.09.2014, že žalobou napadnuté oznámenie žalovaného nie je\nrozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických osôb. Preto Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Sžf/58/2016 z 28.03.2018 zrušil rozsudok krajského súdu\nč.k. 6S/91/2014-47 z 05.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajskému súdu uložil odstrániť\nvytýkané nedostatky a vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu.\n4. Krajský súd poukázal na to, že správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v čl.\n46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Správny súdny\nporiadok však negatívnou enumeráciou v § 7 SSP (pred 01.07.2016 v § 248 OSP) kvantitatívne zužuje\nrozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Po preskúmaní obsahu\nžaloby krajský súd skonštatoval, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, akým konkrétnym spôsobom\nmohli byť napadnutým oznámením žalovaného jeho subjektívne práva priamo dotknuté. V tejto súvislosti\n\nkrajský súd dodal, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na\nzreteli aj charakter napádaného rozhodnutia alebo opatrenia, a teda či rozhodnutie alebo opatrenie,\nktoré bolo vydané v správnom konaní zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a\nprávnických osôb alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických\nalebo právnických osôb, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov ako sú napr. odvolanie a rozklad.\n5. Podľa názoru krajského súdu napadnuté oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím vydaným v\nsprávnom konaní, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, ale v prvom rade je správou,\nktorou žalovaný len zhrnul doteraz známy skutkový a právny stav veci žalobcu, keďže na toto oznámenie\nsa nevzťahuje ani požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp.\nosobitného predpisu. Závery tohto oznámenia nie sú také, že by nimi bolo alebo mohlo byť zasiahnuté do\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu konkrétnym spôsobom, pretože po vydaní\npredmetného oznámenia zostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vydaním, pričom\nžalobca ani nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\n6. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 66/2001/KE-M/\nNC z 15.01.2001 rozhodol o colnom dlhu podľa § 196 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 colného zákona č. 180/1996\nZ.z., ktorý vznikol prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu. Dlžníkovi fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie A.. C. H. - H., P. XX, F. podľa § 220 ods. 4 v spojení s § 196\nods. 1 písm. a/ a ods. 2 colného zákona oznámil sumu colného dlhu vo výške 2 633 753,- Sk s tým,\nže vzniknutý rozdiel colného dlhu je dlžník povinný uhradiť do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nna účet žalovaného. Podaním č. 48186/2005-5631 z 12.12.2005 žalovaný požiadal Colné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky v Bratislave o vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi A.. C. H. - H., bytom O. XXXX/\nXX, F.. Pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia Colného úradu Košice o dovymeraní colného dlhu č.\n66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001. Keďže žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní od\njeho doručenia, o čom bol riadne poučený v rozhodnutí, nepodal, nadobudlo rozhodnutie vykonateľnosť\ndňa 14.05.2001 a právoplatnosť dňa 18.05.2001, pretože toto rozhodnutie v zmysle § 272 ods. 1 colného\nzákona nemalo odkladný účinok. Exekučný titul sa teda stal vykonateľným a tým boli splnené podmienky\npre vymáhanie pohľadávky upravené v zákone č. 446/2002 Z.z.\n7. Krajský súd na základe uvedeného zistenia, riadiac sa právnym názorom vysloveným v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/58/2016 z 28.03.2018, reagujúc na právnu\nargumentáciu žalovaného uvedenú v písomnom vyjadrení zo 17.09.2014, skonštatoval, že žalobca\nnevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky (proti rozhodnutiu Colného úradu Košice o dovymeraní\ncolného dlhu č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001), ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a súčasne\nskonštatoval, že oznámenie žalovaného č. 1095631/1/308797/2014 zo 04.07.2014 nie je rozhodnutím\nvydaným v správnom konaní, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu a navyše žalobca\nv podanej žalobe ani neuviedol, akým konkrétnym spôsobom mohlo byť predmetným oznámením\nžalovaného jeho subjektívne právo priamo dotknuté, pričom uvedenie tohto tvrdenia je povinnosťou\n(povinnosť tvrdenia), ktorú má žalobca uviesť v správnej žalobe, či už podľa § 247 ods. 1 OSP alebo\npodľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, a preto považoval krajský súd žalobu žalobcu za neprípustnú v zmysle § 7\npísm. a/ veta pred bodkočiarkou SSP (obdobná ale užšie vymedzená úprava bola v § 247 ods. 2 OSP\ns inými právnymi následkami) a § 7 písm. b/ SSP.\n8. K žalobným námietkam žalobcu, že rozhodnutie, ktoré bolo bez uvedenia identifikačného čísla\npovinnej osoby a raz sa v ňom uvádza fyzická osoba oprávnená na podnikanie a raz s.r.o., a\nktoré uvádza adresu, ktorá je k osobe žalobcu absolútne nevýznamná, nie je možné považovať za\njednoznačne identifikovateľné voči povinnej osobe, krajský súd, riadiac sa názorom vysloveným v\nuznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/58/2016 z 28.03.2018, pre úplnosť uviedol,\nže v rozhodnutí č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 bol ako dlžník označený subjekt - A.. C. H. - H.,\nP. XX, XXX XX F.. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že miestom podnikania tohto subjektu\nbola adresa P. XX, XXX XX F. - R., a to od vzniku oprávnenia na podnikateľskú činnosť (30.09.1992)\naž do ukončenia podnikateľskej činnosti (dňa 27.05.1998). Z uvedeného dôvodu túto žalobnú námietku\nvyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.\n9. Pokiaľ išlo o žalobnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že neuvedenie IČO, ako jedného z\nidentifikačných znakov, je takým nedostatkom, ktorý absolútne znemožní identifikáciu určitého subjektu,\nkrajský súd uviedol, že sa jedná o formálny nedostatok, ktorý na identifikácii dlžníka nemôže nič zmeniť,\n\npretože zo zvyšného obsahu uvedeného rozhodnutia je jeho identifikácia zrejmá. Okrem toho zánik\nživnostenského oprávnenia nezbavuje žalobcu záväzkov, ktoré vznikli z dovtedajšej jeho podnikateľskej\nčinnosti, a na jeho postavenie v exekučnom daňovom konaní nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, či v\nexekučnom konaní je označený ako podnikateľ alebo nepodnikateľ, keďže v jeho prípade ide o totožnú\nfyzickú osobu.\n10. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca ako sťažovateľ prostredníctvom advokáta\nv zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a\nnavrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne aby uznesenie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie.\n11. V dôvodoch uviedol, že krajský súd sa nedržal pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ndôsledne preskúmať napadnuté oznámenie žalovaného a bez akejkoľvek úvahy a hlbšieho rozboru\nsa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím vydaným v\nsprávnom konaní, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu a tiež bližšie nerozviedol a\nneuviedol ani zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých nie je nutné v daňovom exekučnom konaní na\nnávrh účastníka konania vydať rozhodnutie. Absenciu odôvodnenia záveru krajského súdu považuje\nžalobca za vadu, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu a zakladá dôvod\nna jeho zrušenie.\n12. Žalobca opakovane namietal, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné podmienky na\nzačatie exekučného konania, a to existencia exekučného titulu, nakoľko rozhodnutie, ktoré je žalovaným\npovažované za exekučný titul nie je jednoznačne identifikované ako rozhodnutie voči žalobcovi.\nNesúhlasil s názorom krajského súdu, že v preskúmavanej veci nedošlo k zásahu do subjektívnych práv\na povinností a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Uviedol, že výkon rozhodnutia je\njedným z najzávažnejších zásahov do subjektívnych práv a právom chránených záujmov. K tomu, že\nnevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky žalobca s poukazom na čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uviedol, že je možné a contrario konštatovať, že aj neuplatnenie si svojho práva nesmie nikomu\nspôsobiť ujmu.\n13. Krajský súd sa podľa žalobcu nevysporiadal so žalobnými námietkami, ktoré odkazovali na\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-233/08. V tejto súvislosti uviedol, že Súdny\ndvor Európskej únie požaduje doručenie exekučného titulu, ale aby mohlo byť považované doručenie\nza právne perfektné, musí byť rozhodnutie identifikovateľné voči osobe, ktorej má byť doručované.\nOpätovne namietal, že rozhodnutie, ktoré bolo bez uvedenia identifikačného čísla povinnej osoby a raz\nsa v ňom uvádza fyzická osoba oprávnená na podnikanie a raz s.r.o., a ktoré uvádza adresu, ktorá\nje k osobe žalobcu absolútne nevýznamná, nie je možné považovať za jednoznačne identifikovateľné\nvoči povinnej osobe. Žalovaný teda nemohol vydať jednoznačné a nezameniteľné rozhodnutie voči\nžalobcovi v roku 2001 s uvedením adresy, ktorá v čase vydania rozhodnutia neexistovala. Povinný\nuvedený v exekučnom titule nie je jednoznačne identifikovateľný so žalobcom. Žalobca tiež namietal,\nže v spise neexistuje dôkaz, že mu exekučný titul bol doručený. Tvrdil, že s rozhodnutím sa oboznámil\naž v marci roku 2006 na Colnom úrade Košice, kedy požiadal o nahliadnutie do spisu a o vyhotovenie\nkópie rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vo veci sa vedie konanie aj v systéme správneho\nsúdnictva v Českej republike, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prahe č.j. 47 Af 3/2013-157\nz 01.12.2015.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že žalobca opätovne spochybňuje\nzákonnosť rozhodnutia colného úradu č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 o dovymeraní colného\ndlhu, pričom toto rozhodnutie nenapadol riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho toto\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa názoru žalovaného nie je v moci\núčastníka konania považovať akékoľvek svoje podanie doručené súdu za opravný prostriedok proti\nprávoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu colného úradu č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001, najmä\nak od právoplatnosti a vykonateľnosti uplynulo 15 rokov, už len z hľadiska princípu právnej istoty. V tomto\nprípade podľa žalovaného spočíva právna istota v tom, že po vyčerpaní resp. z vlastnej viny nevyčerpaní\nvšetkých zo zákona možných opravných prostriedkov, ktoré zákonodarca podmieňuje dodržaním\nzákonných lehôt, v ktorých môžu byť podané, je možné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie\npovažovať za riadny exekučný titul.\n\n15. K spochybneniu doručenia rozhodnutia colného úradu o dovymeraní colného dlhu žalobcovi\nžalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom Colného úradu Praha V\nosobne, pričom žalobca potvrdil prevzatie predmetného rozhodnutia dňa 03.05.2001 svojím podpisom a\njeho totožnosť bola overená na základe cestovného dokladu. Fotokópia dokladu o doručení tvorí prílohu\nvyjadrenia žalovaného.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods.\n1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n17. Predmetom kasačného konania bolo uznesenie, ktorým krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP\nodmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 1095631/1/308797/2014\nzo 04.07.2014. Žalobu žalobcu považoval krajský súd za neprípustnú v zmysle § 7 písm. a/ veta pred\nbodkočiarkou SSP a § 7 písm. b/ SSP. Krajský súd skonštatoval, že žalobca nevyčerpal všetky riadne\nopravné prostriedky proti rozhodnutiu Colného úradu Košice o dovymeraní colného dlhu č. 66/2001/KEM/NC z 15.01.2001, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a že napadnuté oznámenie žalovaného\nč. 1095631/1/308797/2014 zo 04.07.2014 nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré by\nmohlo byť predmetom súdneho prieskumu, pričom žalobca v podanej žalobe ani neuviedol, akým\nkonkrétnym spôsobom predmetným oznámením žalovaného mohlo byť jeho subjektívne právo priamo\ndotknuté.\n18. Žalobou napadnutým oznámením žalovaný reagoval na návrh žalobcu na zastavenie daňového\nexekučného konania, vedeného na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC\nz 15.01.2001. Žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu voči rozhodnutiu Colného úradu Košice č.\n66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 a zároveň uviedol, že o vymáhanie dotknutej pohľadávky požiadal Colnú\nsprávu Českej republiky. Mal za to, že splnil všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon o medzinárodnej\npomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, keď požiadal o vymáhanie pohľadávky, ktorá\nvznikla na základe rozhodnutia, ktoré bolo riadne doručené, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť,\nčím sa stalo exekučným titulom pre začatie exekučného konania.\n19. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 66/2001/KE-M/NC z\n15.01.2001 rozhodol podľa § 220 ods. 4 v spojení s § 196 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 180/1996\nZ. z. colný zákon o dovymeraní colného dlhu dlžníkovi A.. C. H. H., P. XX, XXX XX F. v sume 2 633\n753,- Sk. V zmysle vyznačenej doložky toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2001 a\nvykonateľnosť dňa 14.05.2001.\n20. Listom z 12.12.2005 požiadal žalovaný Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky o zabezpečenie\nvymáhania pohľadávky na podklade rozhodnutia žalovaného č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 v\nČeskej republike v zmysle zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých\nfinančných pohľadávok.\n21. Colný úrad Praha D1 výzvou č. V/899/06-1768-021 z 24.01.2006 podľa § 73 ods. 1 zákona č.\n337/1992 Sb. o správě daní a poplatků (ďalej len „zákon č. 337/1992 Sb.“) vyzval žalobcu na zaplatenie\nnedoplatku podľa rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 s tým, že v\nprípade, ak v stanovenej lehote tejto výzve nevyhovie, bude nedoplatok vymáhaný exekúciou podľa\n§ 73 ods. 3 a 6 zákona č. 337/1992 Sb. Dňa 13.11.2009 vydal Colný úrad Praha D1 upomienku o\nnezaplatení nedoplatku podľa rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001, v\nktorej upozornil žalobcu na jeho dlh a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy.\n22. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že vo veci sa vedie konanie aj v systéme správneho súdnictva v\nČeskej republike, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prahe č.j. 47 Af 3/2013-157 z 01.12.2015. Z\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 10 Afs 277/2015-114 z 11.05.2016 vyplýva,\nže žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Prahe domáhal ochrany pred nezákonným zásahom\nžalovaného (Colný úrad pre Stredočeský kraj) spočívajúceho vo vymáhaní finančných pohľadávok\nna podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001. Krajský súd v\nPrahe rozsudkom č.j. 47 Af 3/2013-157 z 01.12.2015, na ktorý poukázal žalobca v kasačnej sťažnosti,\nžalobu žalobcu zamietol. Najvyšší správny súd Českej republiky rozsudkom č.j. 10 Afs 277/2015-114\n\nz 11.05.2016 rozsudok Krajského súdu v Prahe č.j. 47 Af 3/2013-157 z 01.12.2015 zrušil a žalobu\nodmietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyplýva,\nže dňa 21.12.2005 požiadala slovenská strana Generálne riaditeľstvo ciel o vymáhanie pohľadávky\nna podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 voči žalobcovi a\nžalovaný Colný úrad pre Stredočeský kraj medzičasom vydal exekučný príkaz, ktorým nariadil daňovú\nexekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov žalobcu.\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n26. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa\ncolných predpisov neboli v lehote splatnosti uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v\ncolnom exekučnom konaní.\n27. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z. colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v\nktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie podľa odseku 1 a na úkony súvisiace s\nvymáhaním sa primerane použije osobitný predpis (zákon č. 563/2009 Z.z.).\n28. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové exekučné konanie začína správca dane\nna podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom\nvydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie\nprávoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.\n29. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane daňové exekučné konanie zastaví\nrozhodnutím, ak\na) exekučný titul bol zrušený,\nb) exekučný titul sa nestal vykonateľným,\n\nc) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,\nd) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,\ne) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto\npráva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,\nf) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,\ng) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.\n30. Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia\no začatí daňového exekučného konania (§ 90 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane daňové\nexekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak nastane niektorý z dôvodov podľa § 96 ods. 1 písm. a/ až\ng/ Daňového poriadku.\n31. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že o zabezpečenie vymáhania\npohľadávky voči žalobcovi v Českej republike na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č.\n66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 požiadal žalovaný listom z 12.12.2005 Colné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky ako príslušný orgán Slovenskej republiky v zmysle § 2 písm. e/ zákona č. 446/2002 Z.z. o\nvzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Podľa obsahu administratívneho spisu je daňové\nexekučné konanie na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001\nvedené príslušným orgánom Českej republiky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č.j. 10 Afs 277/2015-114 z 11.05.2016. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd\naj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/216/2013-46 zo 16.04.2014, ktorým krajský súd\npodľa § 250t ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal uloženia povinnosti žalovanému Colnému úradu Košice vydať rozhodnutie v zmysle § 63\nods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vo veci návrhu žalobcu z 22.02.2013 na zastavenie exekučného konania\nvedeného na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001. Krajský\nsúd mal za preukázané, že predmetné daňové exekučné konanie je vedené orgánmi Colnej správy v\nČeskej republike, z ktorého dôvodu dospel k záveru, že nakoľko žalovaný daňové exekučné konanie\nnezačal, nemohol ani rozhodnúť o návrhu žalobcu na zastavenie daňového exekučného konania formou\nrozhodnutia podľa § 96 ods. 1 a § 63 zákona č. 563/2009 Z.z.\n32. Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vyžaduje na ich\nprieskum správnym súdom splnenie podmienky, že musí ísť o také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch.\n33. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo znamená, že súdnemu prieskumu\nzákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi verejnej správy\ns výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní\nsprávnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy\nnepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú taxatívne vymedzené v\nustanovení § 7 Správneho súdneho poriadku.\n34. Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku teda naďalej platí, že v systéme správneho\nsúdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu\nverejnej správy na základe žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého\nvyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,\nktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb\nalebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\n35. Občiansky súdny poriadok upravoval právomoc správneho súdu vymedzením rozhodnutí správnych\norgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny poriadok, aj keď právna\núprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v Správnom súdnom poriadku\nstanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí\nalebo opatrení orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach účastníka konania (§ 248 písm. a/ OSP, § 7 písm. e/ SSP).\n\n36. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také\nsprávne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu,\nže sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb\nalebo sa ich priamo dotýkajú.\n37. Kasačný súd sa však stotožnil s názorom krajského súdu, že napadnuté oznámenie žalovaného\npožiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve nespĺňa, a ako také nepodlieha\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práv a právom chránených\nzáujmov žalobcu. Ako už bolo vyššie uvedené daňové exekučné konanie na podklade rozhodnutia\nColného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 je vedené príslušným orgánom Českej\nrepubliky a žalobca ako dlžník má v rámci tohto konania možnosť využiť obranu prostredníctvom návrhu\nna zastavenie exekúcie podľa platných právnych predpisov Českej republiky. A teda ak žalovaný daňové\nexekučné konanie na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001\nnezačal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku, potom žalobou napadnuté oznámenie žalovaného\nnemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že žaloba žalobcu\nsmeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý je procesnej povahy, a ktorý nemal za následok ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu, z ktorého dôvodu súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP\nnepodlieha. A teda postup krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g/\nSSP ako neprípustnú odmietol, bol v súlade so zákonom.\n39. Pokiaľ námietky žalobcu smerovali proti rozhodnutiu Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/\nNC z 15.01.2001 o dovymeraní colného dlhu, kasačný súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je\npredmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. Uvedené rozhodnutie je samostatným výsledkom\nadministratívneho konania, je rozhodnutím vo veci samej, z ktorého dôvodu má povahu spôsobilého\nsamostatného predmetu súdneho prieskumu. Na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia platil\nosobitný postup, ktorý ale žalobca nevyužil a nebránil sa proti nemu dokonca ani podaním riadneho\nopravného prostriedku (odvolania). Rozhodnutie Colného úradu Košice č. 66/2001/KE-M/NC z\n15.01.2001 mal žalobca možnosť namietať v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, čo však nevyužil,\nprípadne pri uplatnení niektorého z mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca nepodal ani žalobu\nna preskúmanie predmetného rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. V tejto veci nebol žalobca úspešný ani s návrhom na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky, ktoré mu oznámilo, že uvedené rozhodnutie mimo\nodvolacieho konania už nemožno zrušiť, ani zmeniť, pretože uplynula trojročná prekluzívna lehota od\nprávoplatnosti rozhodnutia. Žalobca nebol úspešný ani s podávaním podnetov na Krajskú prokuratúru\nv Košiciach a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, pretože ani v jednom prípade prokurátor\nnepodal protest.\n40. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP\nzamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v\nkasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky\npodľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}