{"guid": "87903a7f-c6c6-4e25-913f-7521e3a743ec:dc8f442a-b55e-4bbc-b683-e6127a336d45", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1", "spisova_znacka": "7Cdo/111/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/111/2017 z 27. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2020, sp. zn. 7Cdo/111/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1", "identifikacne_cislo": "7013897815", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-1", "nazov": "§ 135a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-2", "nazov": "§ 135a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 130 ods. 1 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-38", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8f442a-b55e-4bbc-b683-e6127a336d45", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/111/2017\n7013897815\n27. 02. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:7013897815.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. S., bytom G. - S. XXX, zastúpenej JUDr.\nTiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Ďurkovská 45, 044 19 Ruskov, proti žalovaným 1/ INTERPORT\nTRANS, s.r.o., so sídlom Areál prekladisko Haniska, 040 66 Košice, IČO: 36 391 182 a 2/ BB - TRADE,\ns.r.o., so sídlom Areál prekladisko Haniska, 040 66 Košice, IČO: 31 725 376, obom zastúpeným JUDr.\nMichalom Hvozdom, advokátom so sídlom Tyršovo nábrežie, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 14 C 270/2000, o\ndovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2016 sp. zn. 1 Co\n311/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 14C/270/2000-232 z 30.\njanuára 2008 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Uviedol, že aj keď\nnepreskúmal a ani nemohol preskúmať vecnú správnosť a zákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, pri\nzisťovaní jeho účinnosti zistil, že nie je dôkaz, že takéto vyvlastňovacie rozhodnutie vôbec bolo doručené\nmatke žalobkyne, a už vôbec nie do vlastných rúk alebo iným zákonným spôsobom, k účinnému\nvyvlastneniu teda nedošlo. Súd prvej inštancie skúmal aj kúpnu zmluvu z 11. apríla 1975, kedy sa\nvyžadovala písomná forma. Z tejto zmluvy, ani zo žiadnych iných dôkazov podľa neho nevyplýva, či\nna strane kupujúceho uzavrel zmluvu subjekt spôsobilý takúto zmluvu uzavrieť. Nie je podľa neho\nzákonná podmienka spôsobilosti právneho subjektu na strane kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu na\nkúpu nehnuteľnosti, takáto zmluva je podľa § 38 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 46 OZ platného a účinného\nv roku 1975 neplatná, pretože zmluvu neuzavrel na to oprávnený subjekt. Ani takáto zmluva nemohla\nmať za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom išlo o absolútnu neplatnosť. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem, z dôvodu, že nie je\nzapísaná ako vlastníčka predmetných sporných nehnuteľností, hoci vlastnícke právo k nim nadobudla\ndedením. Nestotožnil sa s námietkami žalovaných 1/ a 2/, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva\nmalo dôjsť vydržaním, nakoľko chýbala dobromyseľnosť pri vstupe do držby na základe neúčinného\nvyvlastňovacieho rozhodnutia a absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, štát (v správe štátneho - národného\npodniku) nebol spôsobilým subjektom na dobromyseľnú držbu s účinkami vydržania vlastníckeho práva\na poľnohospodárska pôda (roľa) nebola spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva podľa §\n135a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení novely č. 131/1982 Z.z.\nNa odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 19.\noktóbra 2016 sp. zn. 1 Co 311/2013 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa\n§ 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol druhým rozsudkom po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 1 Cdo 114/2010 zrušil jeho\n\nprvý rozsudok, ktorým odvolací súd žalobu zamietol. V intenciách zrušujúceho uznesenia najvyššieho\nsúdu doplnil dokazovanie, na základe ktorého vyvodil záver, že označené vyvlastňovacie rozhodnutie\nnebolo doručované vyvlastňovacím orgánom, bývalým ONV Košice - vidiek priamo účastníkom\nvyvlastňovacieho konania, ale toto im malo byť doručované prostredníctvom dožiadaného bývalého\nMNV Veľká Ida. Z uvedených dátumov je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že toto rozhodnutie nemohlo\nnadobudnúť právoplatnosť 20. februára 1973 (tak, ako bolo vyznačené), pokiaľ bola táto požiadavka\ndoručená bývalému MNV 14. februára 1973 a na realizáciu bolo odoslané 19. februára 1973. Podľa\nodvolacieho súdu je teda zjavné, že právoplatnosť rozhodnutia bola vyznačená bez ohľadu na doručenie\núčastníkom vyvlastňovacieho konania, preto takéto neprávoplatné rozhodnutie ani nemohlo vyvolať ním\npredpokladané účinky, a to prechod vlastníckeho práva na štát. Za správny považuje odvolací súd aj\nzáver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy z 11. apríla 1975, a to v dôsledku nedostatku\npredpísanej písomnej formy. Táto skutočnosť má podľa neho za následok absolútnu neplatnosť takejto\nzmluvy. Konštatoval, že pokiaľ uvedenú zmluvu za Mototechnu n.p. mal uzavrieť závod Prešov, tento\nnemal právnu subjektivitu a nemohol vo vlastnom mene nadobúdať práva a záväzky. Odvolací súd má za\nto, že na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia, ako aj na základe neplatnej kúpnej zmluvy\nnemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na socialistickú organizáciu, v prospech ktorej bola nehnuteľnosť\nvyvlastňovaná, resp. kupovaná ani vydržaním, takýto nadobúdateľ nebol dobromyseľný. Uviedol, že\npokiaľ štátny orgán pochybil postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. postupoval protiprávne)\numožnil, aby sa štát stal detentorom vecí, nie je možné uvažovať o zásade, že v pochybnostiach sa má za\nto, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov nemožno\npodľa odvolacieho súdu ani vyvodiť, že vstupom do takejto držby mohlo dôjsť k naplneniu základnej\npodmienky, ktorú inštitút vydržania ako originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyžaduje, a tým\nje dobromyseľnosť držby.\nŽalovaní 1/ a 2/ podali voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že súdy im nesprávnym\nprocesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súdy nižších inštancií odklonili\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Argumentujú, že\nabsentuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva, nakoľko nepodala žalobu\nviac ako osem rokov. Posúdenie naliehavého právneho záujmu, ako aj otázky vydržania odvolacím\nsúdom, považujú za nesprávne. Tvrdia, že odvolací súd nerešpektoval záväzný názor najvyššieho súdu\nv zrušujúcom rozhodnutí a posúdenie dobromyseľnosti je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Ďalšie\nargumenty žalovaných 1/ a 2/ sa týkajú hodnotenia nesprávnych skutkových záverov odvolacieho súdu.\nPoukazujú tiež na to, že sa odvolací súd nevysporiadal s ich námietkou o spôsobilosti/nespôsobilosti\npoľnohospodárskej pôdy byť spôsobilým predmetom vydržania. Právne posúdenie odvolacieho súdu,\nže všeobecný súd je oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva správne akty vyvlastňovacie rozhodnutie, resp. registráciu kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom, považujú za nesprávne\na v tomto právnom posúdení vidia odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti. Namietajú aj nesprávne\nprávne posúdenie odvolacieho súdu nemožnosti prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/ a pasívnej\nlegitimácie žalovanej 1/. Žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne\na zároveň žiadali o odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.\nNajvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie.\nNajvyšší súd následne po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená\nosoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba odmietnuť.\nV danom prípade bolo dovolanie podane´ za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za\núčinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme\nopravných prostriedkov civilného sporového konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je\n„ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie bytˇ vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím\n\nsúdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vidˇ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013,\n3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia,\nči sú, alebo nie sú splnene´ podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patri´\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo\n255/2014).\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nv dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP) alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1\nCSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad\nrozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nŽalovaní 1/ a 2/ namietali dokazovanie a nedostatočne zistený skutkový stav súdmi nižších inštancií, ako\naj odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, z čoho možno vyvodiť, že namietali\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nPodstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4 Cdo 3/2019, 8\nCdo 152/2018, 5 Cdo 57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane\nodňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny\nnázor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.).\nZ hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nDovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,\niba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\nV súvislosti s námietkou žalovaných 1/ a 2/ o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nje potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré\nsa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\nUvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej\nveci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne\nlen celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\nV posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V\nodôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových\ntvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako\nich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne\nzávery. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi\nskutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom\nna všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho skutkovými i právnymi závermi.\nZ uvedeného je teda celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru\ndovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) náležitosti v zmysle § 393 CSP. Pokiaľ žalovaní 1/ a\n2/ tvrdia, že ich námietka o spôsobilosti, resp. nespôsobilosti poľnohospodárskej pôdy byť spôsobilým\npredmetom vydržania ostala odvolacím súdom nepovšimnutá, dovolací súd poukazuje na to, že súd\nprvej inštancie sa touto okolnosťou zaoberal na č.l. 6 rozsudku. Za procesnú vadu konania podľa\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv dovolateľa. Takisto samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi\n\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže\nsama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04),\nani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04).\nDovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nNajvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa\núčastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo\n26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie\nuvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej\nprávnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného\nsporového konania.\nNajvyšší súd dodáva, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v\nzmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej\nprávnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R\n42/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo\n108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru\ndovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1.\njúla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ neopodstatnene namietajú, že\nim odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť ich\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nŽalovaní 1/ a 2/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nt. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\n\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia,\nktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v\nktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací\nsúd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. V zmysle\njudikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho\nsúčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.\nSprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\nZ obsahu dovolania žalovaných 1/ a 2/ odôvodneného § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je zrejmé, že\nžalovaní 1/ a 2/ v cit. rozhodnutiach, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, uvádzajú všeobecné\ndôvody vydržania, ako psychický stav a vnútorné presvedčenie dobromyseľnosti držby, subjektívny pocit\ndržiteľa. Nepoukazujú ani na jeden prípad posudzovania dobromyseľnosti, ktorý by zakladal neúčinné\nvyvlastňovacie rozhodnutia štátneho orgánu a nadobúdateľom vlastníctva by bol štát. K jednotlivým\nrozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré žalovaní 1/ a 2/ citujú, dovolací súd vzhľadom\nna už vyššie uvedené uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu.\nPokiaľ namietajú nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v tom, že všeobecný súd je oprávnený\npreskúmavať mimo rámca správneho súdnictva správne akty - vyvlastňovacie rozhodnutie, resp.\nregistráciu kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom, pričom vidia odklon od rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 24/2007,\n2 MCdo 10/2013, dovolací súd uvádza, že v cit. rozhodnutiach ide o inú situáciu. Navyše súd prvej\ninštancie a odvolací súd nepreskúmavali obsahovú vecnú správnosť a zákonnosť vyvlastňovacieho\nrozhodnutia, ale len, či ide o právoplatné a účinné rozhodnutie, čo je v súlade so súdnou praxou, viď\nsp. zn. 4 Cdo 123/2003, uverejnená pod SP XVI/2007: „okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný\nsprávny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci\npríslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť\na či je vykonateľný,“ R 220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov.\nNapokon k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolacieho súdu ohľadom pasívnej\nlegitimácie žalovanej 1/, ako aj k absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení\nvlastníckeho práva, dovolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ neuviedli rozhodnutie, od ktorého sa mal\nodvolací súd odchýliť. Zároveň pokiaľ namietajú, že nesprávne právne posúdenie môže rovnako vyvstať\naj v súvislosti so skutkovými zisteniami, so spôsobom, akým k nim odvolací súd dospel, najvyšší súd\npoukazuje na bod 29 tohto uznesenia, najmä na to, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska\n§ 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu\n(teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku).\nSamotné polemizovanie dovolateľov s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo\n140/2017).\nDovolací súd dodáva, že žalovaní 1/ a 2/ neformulovali právnu otázku, od ktorej riešenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a od ktorej sa odvolací súd odklonil. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie na základe iných skutočností a to, že k účinnému vyvlastneniu nedošlo, nebola\nsplnená zákonná podmienka spôsobilosti právneho subjektu na strane kupujúceho uzavrieť kúpnu\n\nzmluvu na kúpu nehnuteľností, takáto zmluva bola absolútne neplatná, pretože zmluvu neuzavrel na to\noprávnený subjekt a nemohla mať za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ v časti, v ktorej namietali vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietali nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,\nv ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\nNajvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}