{"guid": "523b354d-d620-4459-9518-4002230ee36f:7befdbab-d39e-48bb-a96c-2c90c5038f87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3", "spisova_znacka": "6Sžk/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/11/2018 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 6Sžk/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3", "identifikacne_cislo": "7013200686", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/17/#paragraf-6.odsek-7", "nazov": "§ 6 ods. 7 zákona č. 17/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/17/#paragraf-6.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/17-2008/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-1", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-33", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/2008/17#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7befdbab-d39e-48bb-a96c-2c90c5038f87", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/11/2018\n7013200686\n20. 05. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:7013200686.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): C.. R. Y., X. S. XX, T., právne zastúpený: JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka,\nZa amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach,\nKuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.03.2013 č.\nKRPZ-KE-VO-84-013/2013, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa 7. decembra 2017 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa 7.\ndecembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust.\n§ 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) rozhodol tak,\nže zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84-113/2013 zo dňa 18.03.2013 ako aj personálny\nrozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 447 zo dňa 28.07.2011 a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že ich úplnú náhradu priznal úspešnému\nžalobcovi.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia\nnadriadeného žalobcu uvedeného v personálnom rozkaze riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru v Košiciach zo dňa 28.07.2011 č. 477 a z obsahu odôvodnenia uvedeného v žalovanom rozhodnutí\nje možné konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný potvrdil, je v rozpore s rozhodnutím\ndruhostupňovým, ak druhostupňový správny orgán ako podklad svojho rozhodnutia hodnotil ako dôvod\nnepriznania osobného príplatku žalobcovi nedostatok finančných prostriedkov, ktorým argumentuje\npredovšetkým, a aj keď sa nestotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, personálnym\nrozkazom, napriek tomu toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n3. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní pred žalovaným druhostupňovým správnym orgánom došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia. Toto krajský súd videl v tom, že žalovaný odôvodnenie svojho\nrozhodnutia oprel o nedostatok finančných prostriedkov, ku ktorým skutočnostiam sa však žalobca už\nnemal možnosť vyjadriť v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, a teda nemal možnosť\nnavrhovať dôkazy na svoje tvrdenia, ktoré práva mu priamo vyplývajú z ust. § 238 ods. 1 a 3 zákona\n\nč. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a v dôsledku toho bolo žalobcovi\nodňaté právo konať v predmetnom administratívnom konaní, pretože žalobca nemal možnosť uplatnenia\nodvolacích námietok proti prvostupňovému rozhodnutiu, a teda nemal možnosť uplatniť svoje práva\nv dvojinštančnom konaní pred správnymi orgánmi. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán pred\nvydaním svojho rozhodnutia tieto skutočnosti - (nedostatok finančných prostriedkov), ktoré použil ako\npodklad pre vydanie svojho rozhodnutia a ktoré použil v odôvodnení svojho rozhodnutia, však vopred\nžalobcovi neoboznámil. Preto správny súd považoval postup žalovaného za nesprávny a taký, ktorý\nznemožnil žalobcovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru v ust. § 238 ods. 3 priznáva.\n4. Podľa názoru krajského súdu ani postup žalovaného, pokiaľ išlo o služobné hodnotenie žalobcu\nzo dňa 24.09.2008, nebol súladný s ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, pretože tento rozhodný dôkaz žalovaný nevyhodnotil úplne a dôsledne,\npretože okrem argumentu, ktorý použil žalovaný a ktorý svedčil v neprospech žalobcu, v uvedenom\nhodnotení sa uvádza aj, že: „Znalosti právnych predpisov získané štúdiom i vlastnou iniciatívou uplatňuje\nvo výkone štátnej služby na úseku svojho služobného zaradenia. Má dobrú znalosť všeobecných\nprávnych predpisov, ako aj interných prepisov upravujúcich činnosť poriadkovej polície, najmä na\núseku dokumentovania priestupkov a plnenia úloh základných útvarov Policajného zboru. Vykonáva\nsamostatné odborné činnosti pri príprave plánovacích dokumentov, spracovávaní rozborov, analýz,\nspráv a informácii, ako aj kontrolnú a metodickú činnosť na odboroch poriadkovej polície okresných\nriaditeľstiev Policajného zboru a obvodných oddeleniach Policajného zboru v rámci kraja hlavne vo\nvzťahu k referentom špecialistom. Koordinuje a usmerňuje činnosť funkcionárov obvodných oddelení\nPolicajného zboru na úseku činnosti služby poriadkovej polície. Dodržiava zásady služobnej zdvorilosti,\nje priateľskej a rozvážnej povahy. Zo strany občanov nebola na jeho chovanie a konanie zaznamenaná\nžiadna sťažnosť. Nemá sklony k porušovaniu disciplíny a za svoju prácu bol viackrát disciplinárne a\npersonálne ocenený. Hodnotený spĺňa požiadavku spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. T.. C.. R. Y. je bezúhonný v zmysle § 27 ods. 2 písm. f/\nzákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.“\n5. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí, ako na to poukázal aj sám žalobca v žalobe, tieto časti\nslužobného hodnotenia žalobcu, ktoré svedčili v prospech žalobcu, nebral v úvahu a argumentoval\nlen skutočnosťami, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, a teda pre nepriznanie osobného príplatku\nžalobcovi. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí sa preto služobnému hodnoteniu žalobcu, ktoré sám\npovažuje za základný predpoklad na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, dôsledne\nnevenoval, ak zvýraznil len jeden odsek z tohto služobného hodnotenia a neposudzoval ho komplexne\nako celok.\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol krajský súd názoru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, pretože žalovaný svojím postupom odňal\nmožnosť žalobcovi konať pred správnym orgánom tým, že žalobca nebol oboznámený s podkladmi pre\nrozhodnutie žalovaného, ktoré spočívali v nedostatku finančných prostriedkov na Okresnom riaditeľstve\nPolicajného zboru v Košiciach, ktorý nedostatok bol dôvodom nepriznania osobného príplatku žalobcovi.\n7. Z tohto dôvodu považoval krajský súd procesné námietky žalobcu za dôvodné a rozhodnutie\nžalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) dňa 30.01.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal\nzrušenia vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n9. V odôvodení kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je presvedčený, že krajský súd nesprávne\nprávne posúdil vec, nakoľko ust. § 238 ods. 1 a 3 zákona o štátnej službe krajský súd interpretoval v\nintenciách výkladu ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v ktorom\nje výslovne zakotvená povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania a osobám zúčastneným\nmožnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp.\n\nnavrhnúť jeho doplnenie. Krajským súdom prezentovaný výklad odporuje účelu a zmyslu právnej úpravy\nvykonanej zákonom č. 201/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, ktorým podľa dôvodovej správy bolo zrýchlenie konania a rozhodovania\nvo veciach služobného pomeru policajtov, čo pri dodržiavaní niektorých inštitútov správneho poriadku\nnie je vždy možné. V rámci tejto úpravy boli ustanovenia o konaní doplnené v potrebnom rozsahu a\nv nadväznosti na to bolo zo zákona o štátnej službe vypustené ustanovenie o subsidiarite správneho\nporiadku. Z toho teda vyplýva, že na konanie podľa zákona o štátnej službe sa všeobecný predpis o\nsprávnom konaní nevzťahuje.\n10. Sťažovateľ v kontexte vyššie uvedeným zdôraznil, že krajský súd nemôže podľa jeho právneho\nnázoru vykladať ustanovenia zákona o štátnej službe inak ako bol zámer zákonodarcu, čo v tomto\nprípade vypustením subsidiarity správneho poriadku bolo zjednodušenie, resp. zrýchlenie konania vo\nveciach služobného pomeru policajtov. Neobstojí preto podľa názoru sťažovateľa použitie výkladu\nustanovení správneho poriadku k ustanoveniam zákona o štátnej službe, keďže ide o osobitnú\nnormatívnu úpravu konania.\n11. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe oprávnenému\norgánu, resp. nadriadenému, pri ustanovení policajta do funkcie ani odvolaciemu orgánu, v rámci\nrozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu o ustanovení policajta do funkcie, neukladá povinnosť\noboznámiť ho s podkladmi rozhodnutia.\n12. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje názor krajského súdu uvedený v bode\n18 napadnutého rozsudku za nesprávny a uvádza, že postupoval v súlade s názorom Najvyššieho\nsúdu SR, podľa ktorého súdna judikatúra za zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu nepovažuje ani\nsituáciu, keď správny orgán zmení iba text odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V prípade, ak\nje výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, avšak je potrebné iné odôvodnenie, odvolací orgán\nrozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedenie, ktoré dôvody\nho viedli k jeho rozhodnutiu. V tomto prípade je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, že krajský súd sa pri\nsvojom rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n13. Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd náležite zúžil dôvod nepriznania osobného príplatku v\nrozhodnutí sťažovateľa iba na nedostatok finančných prostriedkov. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza,\nže zo znenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľa je zrejmé, že ťažiskovým dôvodom nepriznania\nosobného príplatku je úroveň plnenia služobných úloh žalobcom, čo je zreteľne vyjadrené v celom\nodseku jeho rozhodnutia, ktorým sa zmenilo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, kde sa okrem\nfinančnej stránky zvýrazňuje aj úroveň plnenia služobných úloh, resp. to, že tieto neodôvodňujú priznanie\nosobného príplatku žalobcovi.\n14. Sťažovateľ konštatoval, že krajský súd podľa jeho názoru nevenoval náležitú pozornosť preskúmaniu\nnapadnutého rozhodnutia sťažovateľa, nakoľko sťažovateľ sa dostatočným spôsobom venoval otázke\nslužobného hodnotenia žalobcu a s týmito namietanými skutočnosťami sa vo svojom rozhodnutí náležite\nvysporiadal. Má za to, že krajský súd vo svojom odôvodnení účelovo použil iba časť služobného\nhodnotenia žalobcu, pričom túto žalobnú námietku vôbec nekonfrontoval s vyjadrením sťažovateľa a na\nneho nereagoval.\n15. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským\nsúdom, aj vzhľadom na charakter podkladu, s ktorým mal byť podľa názoru krajského súdu žalobca\noboznámený pre vydaním rozhodnutia, ktorým je nedostatok finančných prostriedkov. Vyvodiť tento\nzáver odôvodňuje skutočnosť, že dňa 16.02.2011 bol sťažovateľovi správcom rozpočtovej kapitoly\nsekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR doručený rozpis záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly\nMV SR na rok 2011, v ktorom bolo stanovené nerealizovať úpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú\nnárok na zvýšenie čerpania platových prostriedkov v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch. V zmysle\nuvedeného bola v rámci rozpočtovej organizácie sťažovateľa prijatá zásada neprijať opatrenia, ktoré\nmajú dopad na čerpanie platových prostriedkov.\n16. Sťažovateľ je presvedčený, že uvedený rozpis rozpočtovej kapitoly ako aj vlastné opatrenie\nsťažovateľa z neho vychádzajúce sú opatreniami organizačnej povahy v oblasti mzdových prostriedkov,\nktorých dôvodnosť, resp. vhodnosť príslušný služobný orgán podriadeným nedokladuje.\n\n17. Vzhľadom k tomu má sťažovateľ za to, že aj prípadné vyjadrenie žalobcu k uvedenému podkladu,\nteda k preukázaniu nedostatku finančných prostriedkov v dôsledku prijatých opatrení v oblasti mzdových\nprostriedkov, by nebolo spôsobilé pre žalobcu pozitívne ovplyvniť napadnuté rozhodnutia a bolo by\nlen formálnym zopakovaním celého konania. V tejto súvislosti poukazuje na ustálený právny názor\nNajvyššieho súdu SR, podľa ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníkov\nkonania (4Sž/98-102/02, 6Sžo/130/2009).\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd preskúmavaný\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil.\n19. Ku kasačnej sťažnosti podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, ktoré\ndoručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.03.2018. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s právnym\nnázorom sťažovateľa v žiadnom bode uvedenej kasačnej sťažnosti. Má za to, že správny súd v\nnapadnutom rozsudku správne vyhodnotil skutkový ako aj právny stav a navrhuje, aby kasačná sťažnosť\nbola zamietnutá ako nedôvodná a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov kasačného konania.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n20. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v\nmedziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP)\na že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, bez nariadenia pojednávania vec\npreskúmal a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR podľa ust. § 137 ods. 4\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorým tento podľa ust. §\n191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd\nza preukázané, že prvostupňovým rozkazom - personálnym rozkazom č. 447 zo dňa 29.07.2011 bolo\nrozhodnuté tak, že podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bol C.. C.. R. Y. dňom 01.08.2011 v\nstálej štátnej službe ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ\nzápad, Zboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského\nriaditeľstva PZ v Košiciach. Podľa ust. § 85 ods. 1, 5 zákona č. 73/1998 Z.z. bol zaradený do 04. platovej\ntriedy.\n23. Súčasne mu bol priznaný rizikový príplatok podľa § 88a zákona č. 73/1990 Zb. a čl. 4 ods. 5, 8\nnariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 vo výške 33,50 Eur.\n24. Voči tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté\ndruhostupňovým rozhodnutím žalovaného Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. KRPZ-KEVO-84/013/2013 zo dňa 18.03.2013 tak, že odvolanie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného\nriaditeľstva PZ v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011 bolo ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona\nzamietnuté a vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.\n25. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že z preskúmavaného\npersonálneho rozkazu vyplývalo, že odvolateľovi pri ustanovení do funkcie starší referent - poverený\npolicajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Západ, odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bol prehodnotený osobný príplatok, ktorý mu bol priznaný na\npredchádzajúcej funkcii a tento mu nebol priznaný z dôvodu, že od 1. augusta 2011 bude vykonávať\ninú funkciu s inou náplňou činnosti. Zároveň bolo poukázané na § 91 ods. 2 zákona, podľa ktorého\nmožno osobný príplatok priznať s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich\n\nzložitosť a náročnosť. Nadväzne na to odôvodnenie obsahuje záver, že tieto kritériá nemožno hodnotiť\npri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu.\n26. V rámci odvolacieho konania riaditeľka Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako\ndruhostupňový orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo 477 zo dňa 28. júla 2011 spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, ako aj námietky uvedené v odvolaní a svojim rozhodnutím číslo KRPZ-KEVO-376-004/2011 zo dňa 10. októbra 2011 odvolanie ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona zamietla\na napadnuté rozhodnutie potvrdila.\n27. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva právny názor, podľa ktorého podľa § 91 ods. 2 zákona\npríslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia\nslužobných úloh, ich zložitosť a národnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu\nfunkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že\nosobný príplatok „možno priznať“. Ide teda o „nenárokovú“, tzv. „pohyblivú zložku“ služobného príjmu\npolicajta. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných\nplatových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v\ntýždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „nariadenie ministra vnútra“) osobný príplatok priznáva nadriadený, ktorý je oprávnený policajta\nustanoviť alebo vymenovať do funkcie.\n28. Nadväzne na to žalobca podal dňa 6. decembra 2011 na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj „krajský\nsúd“) žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). V žalobe namietal,\nže prvostupňový orgán rozhodol o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, svojim postupom odňal žalobcovi právo na konanie a svoje rozhodnutie\nnáležite neodôvodnil. Podľa neho tento nedostatok neodstránil ani druhostupňový orgán. Konštatoval,\nže v dôsledku postupu druhostupňového, ako aj prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na\nsvojich právach.\n29. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade\ns platnou právnou úpravou, pričom konštatoval, že bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho\nbol vyvodený aj správny právny záver a tieto rozhodnutia nie sú v rozpore so zákonom aj po formálnej\nstránke.\n30. Na základe uvedeného krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. považoval námietky v žalobe za\nneopodstatnené, žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozsudkom sp.zn. 7S/152/2011 zo dňa 13.06.2012.\n31. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobca odvolal. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného číslo KRPZ-KEVO-376-004/2011 zo dňa 10. októbra 2011 ako aj personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach číslo 477 zo dňa 28. júla 2011 vo výroku o priznaní príplatkov v chýbajúcej\nčasti týkajúcej sa osobného príplatku, resp. chýbajúcom výroku o nepriznaní osobného príplatku podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n32. Najvyšší súd v danej veci po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade nekonali v intenciách právnych\nnoriem, pričom vo veci si nezadovážili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia a vo\nveci nezistili náležite skutočný stav, a preto ich rozhodnutia považoval za predčasné.\n33. O odvolaní rozhodol rozsudkom sp.zn. 4Sžo/47/2012 zo dňa 27.11.2012 tak, že rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach č.k 7S/152/2011-48 zo dňa 13.06.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa\n10.10.2011, č. KRPZ-KE-VO-376-004/2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n34. Uložil žalovanému, aby v ďalšom konaní si zadovážil skutočnosti umožňujúce objektívne predmetnú\nvec posúdiť a rozhodnúť.\n\n35. Svoj právny názor podrobne rozpísal na str. 14 - 17 svojho rozsudku, ktorým bol žalovaný podľa ust.\n§ 250j ods. 7 O.s.p. viazaný.\n36. Na základe vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vydalo Krajské riaditeľstvo PZ\nv Košiciach rozhodnutie č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým rozhodlo tak, že\nodvolanie C.. C.. R. Y., ako nedôvodné, podľa ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., zamietlo a\nprvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 477 zo dňa 28.07.2011) potvrdilo.\n37. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný si v ďalšom konaní zadovážil\nskutočnosti umožňujúce objektívne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť, pričom vychádzal najmä\nz platného služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008, jeho osobného spisu, vyjadrenia\nOkresného riaditeľstva PZ v Košiciach, k otázke finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov\nv čase jeho ustanovenia do funkcie, vyjadrenia centra podpory Košice, Ministerstva vnútra SR č. CPKEOMP-43-001/2013 k otázke finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov v roku 2011 a z\nnávrhu na dokazovanie predloženého odvolateľom, ktorému druhostupňový orgán podľa § 238 ods. 3\nzákona umožnil navrhnúť dôkazy, ktoré by chcel v rámci ďalšieho konania uplatniť.\n38. Žalobca v rámci ďalšieho dokazovania využil svoje procesné práva a navrhol pri rozhodnutí\nvychádzať z jeho posledného služobného hodnotenia zo dňa 24.09.2008, priebežného hodnotenia\nvykonaného nadriadeným za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011 a od 01.04.2011 do 30.06.2011, z\nprehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a z predmetu o výške osobného\npríplatku od jeho prijatia do polície, až do času napadnutého rozhodnutia.\n39. Poukázal na to, že po dobu predchádzajúcich rokov vykonával vyššie funkcie, dosahoval dobré\nvýsledky pri plnení služobných činností. V závere navrhol, aby žalovaný s ohľadom na jeho doterajšie\npracovné výsledky zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že mu prizná osobný príplatok vo výške 220,Eur.\n40. Žalovaný v rámci ďalšieho konania sa zameral na posudzovanie oblasti plnenia služobných úloh\nžalobcu v zmysle ust. § 91 ods. 2 a nadväzne na to splnenia podmienok v zmysle všeobecných zásad\npriznávania osobného príplatku uvedených v prílohe nariadenia ministra vnútra, aj na oblasť posúdenia\nfinančných možností prvostupňového orgánu, realizovať priznanie osobného príplatku žalobcovi pri\njeho ustanovení do funkcie, keďže základným predpokladom pre priznanie alebo zvýšenie osobného\npríplatku policajtovi je, že príslušný nadriadený disponuje v rámci rozpočtu mzdových prostriedkov\nvoľnými finančnými prostriedkami určenými na osobný príplatok policajtov. Zistil, že Okresné riaditeľstvo\nPZ v Košiciach v čase rozhodovania o ustanovení žalobcu do funkcie nemalo voľné finančné prostriedky\nna osobné príplatky policajtov. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj oddelením miezd a platov\ncentra podpory Košice Ministerstva vnútra SR, ktorého stanovisko bolo v rámci ďalšieho konania\nodvolacím orgánom zabezpečené. Žalovaný uviedol, že z uvedeného stanoviska vyplýva, že „KR PZ dňa\n16.02.2011 obdržalo od správcu rozpočtovej kapitoly sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR rozpis\nzáväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly MV SR na rok 2011, v ktorom bolo stanovené nerealizovať\núpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie čerpanie platových prostriedkov v roku\n2011 a v nasledujúcich rokoch. Okrem platových prostriedkov príslušníkov Policajného zboru bol v\ndanom roku stanovený ako záväzný ukazovateľ. V zmysle uvedeného rozpočtová organizácia Krajské\nriaditeľstvo PZ v Košiciach prijala zásadu neprijať opatrenia, ktoré majú dopad na čerpanie platových\nprostriedkov.“\n41. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že je zrejmé, že prvostupňový orgán nedisponoval\nv rozhodnom období voľnými finančnými príplatkami na osobné príplatky policajtov, teda osobný\npríplatok žalobcovi aj z tohto dôvodu nebol priznaný. V tejto súvislosti opakovane poukázal na čl.\n6 ods. 7 nariadenia ministra vnútra, podľa ktorého priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku\nje možné realizovať iba v závislosti na určených ukazovateľoch rozpočtu mzdových prostriedkov\na vývoji ich čerpania. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové\nrozhodnutie (personálny rozkaz) potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny\norgán uviedol, že sú viazaní názorom najvyššieho súdu, nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia\nprvostupňového orgánu, a to v časti odôvodňujúcej nepriznanie osobného príplatku odvolateľovi z\ndôvodu, že od 01.08.2011 bude vykonávať inú funkciu s inou náplňou činnosti, s poukazom na ust.\n§ 91 ods. 2 zákona s tým, že tieto kritériá nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie,\n\nale až po určitom čase jej výkonu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný konštatoval, že\nosobný príplatok sa odvolateľovi nepriznal z dôvodu dodržania záväzných ukazovateľov rozpočtu\nmzdových prostriedkov a ich čerpania v rámci rozpočtovej kapitoly Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach\nv súlade s rozpisom záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly Ministerstvo vnútra SR na rok 2011\nč. SE-ORF2-2011/000467-8 zo dňa 31.01.2011, v zmysle ktorého bolo stanovené nerealizovať úpravy\nosobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšené čerpanie platových prostriedkov v roku 2011\na v nasledujúcich rokoch, v dôsledku čoho Okresného riaditeľstvo PZ v Košiciach nedisponovalo v\nrozhodnom období voľnými finančnými prostriedkami na osobné príplatky.\n42. Osobný príplatok nebol priznaný aj z dôvodu, že úroveň plnenia služobných úloh konštatovaná v\nplatnom služobnom hodnotení žalobcu zo dňa 24.09.2008 nezodpovedá požiadavkám obsiahnutých vo\nvšeobecných zásadách priznávania osobného príplatku podľa prílohy č. 2 nariadenia ministra vnútra SR\nč. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby na základný čas\nslužby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov, teda\núroveň plnenia služobných úloh neodôvodňovala priznať osobný príplatok.\n43. Žalovaný ďalej uviedol, že pri hodnotení plnenia služobných úloh nadriadený vychádzal z platného\nslužobného hodnotenia, nakoľko služobné hodnotenie je podľa § 27 ods. 1 zákona základným\npodkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov.\n44. Ďalej uviedol, že k priznaniu osobného príplatku môže nadriadený pristúpiť v závislosti od stavu\nukazovateľov rozpočtu mzdových prostriedkov a vývoji ich čerpania po posúdení plnenia služobných\núloh menovaného vo funkcii, do ktorej sa zaraďuje, s dôrazom na splnenie podmienok všeobecných\nzásad priznávania osobného príplatku ako aj zásad rozpracovaných pokynom riaditeľa Okresného\nriaditeľstva PZ v Košiciach č. 1/2009 o osobnom príplatku príslušníkov PZ.\n45. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.05.2015 žalobu, v ktorej navrhol, aby Krajský súd\nv Košiciach napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho\norgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n46. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa\n21.05.2015 tak, že Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\n47. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie na Najvyšší súd SR, o ktorom bolo rozhodnuté\nuznesením sp.zn. 6Sžo/152/2015 zo dňa 26.04.2017 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa 21.05.2015 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplynulo, že najvyšší súd považoval rozsudok krajského\nsúdu za nepreskúmateľný, keďže tento dostatočným spôsobom nereagoval vo svojom rozhodnutí\nna všetky žalobcove námietky, v dôsledku čoho podľa názoru odvolacieho súdu vo veci postupoval\nnedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd konštatoval,\nže prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nerešpektoval\nprávny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí (sp.zn. 4Sžo/47/2012).\nNajvyšší súd konštatoval, že Krajský súd v Košiciach na žalobné námietky nereagoval vôbec a\nnedostatočným spôsobom sa vysporiadal s porušením procesných zásad v konaní.\n48. Následne Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa 07.12.2017 rozhodol\ntak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84/113/2013 zo dňa 18.03.2013 ako aj personálny\nrozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 447 zo dňa 28.07.2011 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n49. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť dňa 30.01.2018.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n50. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení vydania prvostupňového rozhodnutia) tento\nzákon upravuje štátnu službu príslušníkov PZ, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov\n\nNárodného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (ďalej len\n„štátna služba“).\n51. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,\nzmenami a skončením štátnej služby príslušníkov PZ, príslušníkov Slovenskej informačnej služby,\npríslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.\n52. Podľa ust. § 33 ods. 1 cit. zákona policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak\nspĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do\nfunkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,\nak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady\nna funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.\nPri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery\nslužobného hodnotenia a zdravotný stav policajta.\n53. Podľa ust. § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v znení účinnom v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n54. Podľa ods. 3 cit. ust. účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\n55. Podľa ods. 4 cit. ust. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n56. Podľa čl. 6 ods. 7 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach\npríslušníkov PZ, priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku je možné realizovať iba v závislosti na\nurčených ukazovateľoch rozpočtu mzdových prostriedkov a vývoji ich čerpania.\n57. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n58. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n59. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n60. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj procesnoprávnymi predpismi.\n61. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n62. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\n\na s takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n63. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach, po jeho preskúmaní, konštatoval, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná.\n64. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6Sžo/152/2015 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč.k. 6S/109/2013-71 zo dňa 21.05.2015 s tým, že tomuto súdu bolo uložené, aby zaujal stanovisko\nk žalobným námietkam, v ktorých bolo uvedené, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní bolo opreté o\núplne iný dôvod, čím bola odňatá žalobcovi možnosť podať riadny opravný prostriedok, keďže o\nzmene dôvodu rozhodnutia sa tento dozvedel až z textu odvolacieho rozhodnutia a nebol s ním\noboznámený v priebehu administratívneho konania a k námietke, že nebol rešpektovaný právny názor\nodvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4Sžo/47/2012. Krajský\nsúd v Košiciach rozsudkom, ktorý jej predmetom kasačnej sťažnosti zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nKRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013, s tým, že konštatoval porušenie práv žalobcu, pričom\nargumentoval ust. § 238 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj vytýkal žalovanému (sťažovateľovi)\nnesprávnosť právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 24.09.2008,\nktoré tento súd považoval za nesúladné s ust. § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe.\n65. Kasačný súd konštatoval, že Krajský súd v Košiciach nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu,\nkeď najvyšší súd uložil krajskému súdu povinnosť zaujať stanovisko k žalobným námietkam žalobcu.\nNeznamená to automaticky, že tento súd týmto žalobným námietkam vyhovie. Krajský súd k nim mal\nzaujať relevantné právne stanovisko a svoj právny názor riadne odôvodniť.\n66. V rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2017 bolo, okrem iného, Krajskému súdu v Košiciach\nuložená povinnosť zaujať stanovisko k námietke, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní\nbolo opreté o úplne iný dôvod, čím mu podľa žalobcu bola odňatá možnosť podať riadny opravný\nprostriedok. Krajský súd v Košiciach konštatoval v tomto prípade porušenie procesných práv žalobcu,\npričom argumentoval ust. § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe.\n67. Najvyšší súd SR konštatoval, že s týmto právnym názorom Krajského súdu v Košiciach nie je možné\nsa stotožniť. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca v priebehu administratívneho\nkonania produkoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôkazy. Jeho procesné práva mu neboli\nupreté a žalovaný správny orgán postupoval v konaní v súlade s ust. § 238 cit. zákona.\n68. V danom prípade je potrebné súhlasiť s právnym názorom sťažovateľa, že na konanie podľa zákona\no štátnej službe sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a cit. zákona).\n69. Rovnako je možné súhlasiť s názorom sťažovateľa, že žiadne ustanovenie zákona o štátnej\nslužbe oprávnenému orgánu, resp. nadriadenému, pri ustanovení policajta do funkcie ani odvolaciemu\norgánu v rámci rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu o ustanovení policajta do funkcie, neukladá\npovinnosť oboznámiť ho s podkladmi tohto rozhodnutia. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal bod\n18 napadnutého rozsudku, v ktorom sa konštatuje nesprávnosť postupu sťažovateľa na základe toho,\nže druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu aj napriek tomu, že doplnil jeho\nodôvodnenie. Kasačný súd konštatoval, že v tomto prípade je možné súhlasiť s právnym názorom\nsťažovateľa uvedeným v kasačnej sťažnosti a síce, že v tomto prípade treba vychádzať aj z ustálenej\njudikatúry tunajšieho súdu, z ktorej vyplýva, že za zmenu rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia nie\nje možné považovať situáciu, keď správny orgán zmení iba text odôvodnenia rozhodnutia správneho\norgánu v prípade, ak je výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, avšak bolo potrebné iné, resp.\nspresňujúcejšie odôvodnenie.\n70. Okrem toho je možné konštatovať, že nedostatok finančných prostriedkov v nadväznosti na\nnariadenie ministra vnútra SR č. 17/2008, bol jedným z dôvodov nepriznania osobného príplatku. Ďalšia\nbola aj skutočnosť, že úroveň plnenia služobných povinností u žalobcu nezodpovedala požiadavkám\nobsiahnutých vo všeobecných zásadách priznávania osobného príplatku podľa prílohy 2 cit. nariadenia.\n\n71. Tiež skutočnosť, že ide o „pohyblivú“, čiže „nenárokovateľnú“ zložku služobného príjmu. Kasačný\nsúd konštatoval, že aj prípadné vyjadrenie sa sťažovateľa by nebolo spôsobilé presadiť pre žalobcu iné\nrozhodnutie, a to vzhľadom práve k tej skutočnosti, že ide o „nenárokovateľnú“ zložku príjmu.\n72. Rovnako je možné súhlasiť so sťažnostnou námietkou, v ktorej sťažovateľ namieta nesprávny\nprávny názor krajského súdu, prezentovaný v bodoch 19 - 20 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva\nnázor, že postup sťažovateľa, pokiaľ ide o služobné hodnotenie žalobcu, nebol súladný s § 238 ods.\n4 zákona o štátnej službe, pretože tento rozhodný dôkaz sťažovateľ nevyhodnotil úplne a dôsledne,\npričom nebral v úvahu časti služobného hodnotenia, ktoré svedčili v prospech žalobcu. V tomto prípade\nsa kasačný súd stotožnil s námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti a konštatoval, že preskúmavané\nrozhodnutie sťažovateľa tejto otázke venuje dostatočnú pozornosť a svoj právny názor ohľadom\nnamietanej skutočnosti presvedčivo v rozhodnutí odôvodnil, rovnako ako aj odôvodnenie nerealizovania\núpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie čerpania platových prostriedkov v roku\n2011 a nasl.\n73. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n74. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd postupoval v súlade s ust. § 462 ods. 1 SSP\na napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n75. O trovách konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd.\n76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/109/2013", "guid": "2de8fecc-1695-4ad2-a5a2-7530dd409082:af53d3be-06df-44f6-93d8-eae5f78fad88", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}