{"guid": "94ee52aa-90ce-44ce-8b6b-a0de74cfe2e7:17fc32d5-f43e-40d7-93aa-a6b961633545", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1", "spisova_znacka": "3Obo/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/1/2020 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. 3Obo/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1", "identifikacne_cislo": "7000898101", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/493/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 493/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/493/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-1991/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/493#paragraf-9", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17fc32d5-f43e-40d7-93aa-a6b961633545", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/1/2020\n7000898101\n30. 01. 2020\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2020:7000898101.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej a Ľubomíry Kúdelovej v konkurznej veci úpadcu:\nPenzión**ELDORÁDO, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Nábrežná 9, 080 01\nPrešov, IČO: 31 715 656, o odvolaní JUDr. P. F., bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2019, č. k. 1K/65/2000-352, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. októbra 2019, č.\nk. 1K/65/2000-352 vo výroku 1/ a v časti, v ktorej rozhodol o odmene správcov JUDr. P. F. a JUDr. Y.\nM. H., mení tak, že odmena správcu JUDr. P. F. je 26 236,58 eur a odmena správkyne JUDr. Y. M. H.\nje 39 354,88 eur.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „konkurzný súd“) uznesením z 10.\noktóbra 2019, č. k. 1K/65/2000-352 rozvrhol sumu 710 106,07 eur získanú speňažením konkurznej\npodstaty a pri výkone funkcie na uspokojenie pohľadávok nasledovne:\n1/ Pohľadávky proti podstate podľa § 32 ods. 1 ZKV:\na/ odmena a výdavky správcov konkurznej podstaty:\n- odmena správcu JUDr. P. F. - 13 118,29 eur\n- odmena správcu JUDr. Y. M. H. - 52 473,17 eur\n- výdavky (cestovné) správcu JUDr. P. F. - 0,00 eur\n- výdavky (cestovné) správcu JUDr. Y. M. H. - 298,57 eur\nb/ v priebehu konkurzného konania boli uspokojené pohľadávky proti podstate:\nvýdavok na znalecký posudok č. 17/2018 - 600,00 eur\nvýdavky na poštovné, poplatky za overovanie - 52,22 eur\npoplatky za vedenie účtu (05/2013 - 09/2019) - 120,64 eur\ndaň z nehnuteľností za obdobie od roku 2011 do roku 2019 - 14 954,04 eur\nc/ uspokojujú sa pohľadávky proti podstate:\nvýdavky na archiváciu písomností a splnenie povinnosti registratúry - 150,00 eur\npoplatok za prijatie peňazí do notárskej úschovy - 797,80 eur\nd/ súdny poplatok za konkurzné konanie - 1 991,50 eur\n2/ Pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV - neboli uplatnené\n3/ Pohľadávky veriteľov I. triedy - uspokojujú sa:\n- veriteľ č. 2 - Slovenská konsolidačná, a. s. (pôv. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov) - 564,83 eur\n\n- veriteľ č. 3 - Slovenská konsolidačná, a. s. (pôvodne Okresný úrad práce Prešov) - 60,78 eur\n- veriteľ č. 4 - Slovenská konsolidačná, a. s. - 4 510,19 eur\n- veriteľ č. 5 - P. D. - 31 364,04 eur\n- veriteľ č. 6 - P. S. - 1 659,70 eur\n- veriteľ č. 7 - P. M. - 995,82 eur\n- veriteľ č. 8 - E. S. - 1 794,93 eur\n- veriteľ č. 9 - Y. W. - 1 062,21 eur\n- veriteľ č. 10 - GEMINI FASHION Prešov, spol. s r. o. - 93,47 eur\n- veriteľ č. 11 - Slovenská konsolidačná, a. s. (pôvodne VšZP Prešov) - 236,57 eur\n4/ Pohľadávky veriteľov II. triedy - neboli uplatnené\n5/ Po uspokojení všetkých pohľadávok všetkých veriteľov zostatok zo speňaženia majetku úpadcu v\nsume 583 207,30 eur bude zložený do notárskej úschovy u notára Mgr. Q. O., Kmeťova 13, Košice s tým,\nže peňažné prostriedky z notárskej úschovy budú vydané ustanovenému likvidátorovi úpadcu na jeho\npísomnú žiadosť o vydanie peňažných prostriedkov z notárskej úschovy, pričom ustanovený likvidátor\nbude povinný notárovi spolu so žiadosťou predložiť uznesenie valného zhromaždenia úpadcu o súhlase\nvalného zhromaždenia s takýmto postupom. Ďalšou podmienkou vydania peňažných prostriedkov z\nnotárskej úschovy bude predloženie schválenej konečnej správy likvidátorom o ukončení likvidácie a\nrozdelení likvidačného zostatku, resp. predložením konečnej správy, ktorá sa považuje za schválenú\npodľa zákona. Ak v lehote troch rokov od zloženia peňažných prostriedkov do notárskej úschovy, tieto\nnebudú uvedeným spôsobom vydané likvidátorovi spoločnosti, prostriedky z notárskej úschovy budú\npoukázané na účet spoločnosti úpadcu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia konkurzný súd uviedol, že v súlade s ustanovením § 9 Vyhlášky č. 493/1991\nZb. celkovú odmenu správcov vo výške 65 591,46 eur rozdelil v pomere 20 %, t. j. 13 118,29 eur s DPH,\npre JUDr. P. F. a 80 %, t. j. 52 473,17 eur s DPH, pre JUDr. Y. M. H.. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil to,\nako hospodárne a účelne postupovali obidvaja správcovia v konkurznom konaní.\n2.1. Prvý správca (JUDr. P. F.) preskúmal pohľadávky 13 prihlásených veriteľov, ktoré boli preskúmané až\npo výzvach súdu, pričom ani po opakovaných opatreniach konkurzného súdu nezapísal sporný majetok\núpadcu do súpisu konkurznej podstaty, urobil tak až v roku 2011. Vo vzťahu k prvému správcovi súd prvej\ninštancie skonštatoval, že neúčelne viedol konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Penzión\nEldorádo (konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/91/2007) namiesto správneho\na zákonného postupu, a to zápisu spornej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou\npodľa § 19 ods. 1 ZKV. V excindačnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.\n14Cbi/3/2011 bol Ing. S. D. (ako žalobca) neúspešný.\n2.2. Konkurzný súd skonštatoval, že konkurzné konanie bolo 10 rokov neúčelne vedené prvým\nsprávcom, čo zohľadnil pri rozdeľovaní odmeny medzi obidvoch správcov, keď JUDr. P. F. priznal iba\n20 % odmeny správcu, ako to navrhla súčasná správkyňa, ktorá viedla konkurzné konanie účelne a\nhospodárne, bez vyvolania ďalších sporov a vysporiadala vzájomné nároky medzi spoločníkmi úpadcu,\nodpredala majetok úpadcu za 80 % jeho znalecky určenej všeobecnej hodnoty v 2. ponukovom kole. Pri\nrozdelení odmeny konkurzný súd zohľadnil aj skutočnosť, že správkyňa vytvorila veľmi nízke náklady\nkonkurzu na archiváciu, cestovné a poštovné.\n3. Proti tomuto rozvrhovému uzneseniu podal dňa 21. novembra 2019 odvolanie JUDr. P. F.,\npredchádzajúci správca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti\nvýroku 1/ zmenil tak, že mu prizná odmenu vo výške 59 032,31 eur a súčasnej správkyni odmenu 6\n559,15 eur, alternatívne, aby rozvrhové uznesenie konkurzného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n3.1. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o odmene dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď skonštatoval, že neúčelne viedol konanie o určenie vlastníckeho práva na\nOkresnom súde Prešov (konanie vedené pod sp. zn. 8C/91/2007). Odvolateľ uviedol, že v predmetnom\nkonaní nevystupoval ako strana sporu, keď žalobcom bol Ing. P. M. a žalovaným Ing. S. D.. Naopak\nza neúčelné považoval opatrenie konkurzného súdu zo 4. novembra 2011, ktorým súd prvej inštancie\nvyzval Ing. S. D. na podanie vylučovacej žaloby, hoci otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola\nprávoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/91/2007.\n3.2. Odvolateľ zároveň namietal, že konkurzný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 9 Vyhlášky č.\n493/1991 Zb., nakoľko v predmetnej veci bol správcom od 13. júla 2001 do 14. marca 2016, za čo\n\nmu patrí nárok na 90 % odmeny, a to aj vzhľadom na rozsah vykonanej činnosti s dôrazom, že počas\njeho výkonu činnosti správcu nevznikli žiadne náklady zaťažujúce konkurzné konanie a bez právnych\núkonov ním vykonaných by nedošlo ani k uspokojeniu veriteľov. Za nespravodlivé považuje odvolateľ\nto, že súčasnej správkyni priznal konkurzný súd nárok na 80 % z odmeny, hoci v konkurznom konaní\nrealizovala iba speňaženie majetku a vyhotovila konečnú správu a návrh na rozvrhnutie výťažku z\nkonkurznej podstaty, čo nezodpovedá rozsahu a dĺžke činnosti novej správkyne.\n4. Správkyňa vo vyjadrení k odvolaniu z 5. decembra 2019 navrhla napadnuté rozvrhové uznesenie\npotvrdiť, keď uviedla, že zo strany predchádzajúceho správcu došlo k desaťročnému omeškaniu\npri vypracovaní súpisu majetku. Zároveň skonštatovala, že predchádzajúci správca nepostupoval pri\nvýkone svojej funkcie riadne a s odbornou starostlivosťou.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací prejednal odvolanie\nbývalého správcu JUDr. P. F. podľa ustanovenia § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je\nčiastočne dôvodné.\n6. Úvodom odvolací súd uvádza, že konkurzný súd vo svojom uznesení nesprávne skonštatoval, že\npôvodný správca neúčelne viedol spor u určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý bol vedený\nna Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/91/2007, nakoľko predchádzajúci správca nebol žalobcom v\npredmetnom spore, vystupoval len v postavení vedľajšieho účastníka konania (viď č. l. 75 a 89 súdneho\nspisu). Uvedená nesprávnosť však podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na závery vyslovené v\nnapadnutom uznesení nemala vplyv na rozhodnutie vo veci.\n6.1. Preto odvolací súd má za to, že odvolateľ nedôvodne namietal existenciu odvolacieho dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.\n7. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (t. j. nesprávne právne posúdenie\nveci) odvolací súd konštatuje, že konkurzný súd na rozhodnutie vo veci správne aplikoval ustanovenie §\n9 Vyhlášky č. 493/1991 Zb., avšak pri aplikácii predmetného ustanovenia dospel k čiastočne nesprávnym\nzáverom.\n8. Podľa § 9 Vyhlášky č. 493/1991 Zb., ak v konkurznom alebo vyrovnacom konaní bolo činných niekoľko\nsprávcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu a dĺžke doby jeho\nčinnosti.\n8.1. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že pri rozdelení odmeny medzi viacerých správcov je\nkonkurzný súd povinný prihliadať predovšetkým na dve základné kritéria, a to rozsah činnosti každého zo\nsprávcov, ako aj dĺžku činnosti jednotlivých správcov. Predmetné kritériá sú pritom v zásade rovnocenné.\n8.2. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vo vzťahu k ustanoveniu § 9 Vyhlášky č. 493/1991 Zb.\nvyplýva, že „pri rozdelení konkurznej odmeny medzi správcov konkurznej podstaty nemožno vychádzať\nlen z toho, aký príjem do podstaty bol získaný jednotlivými správcami. Súd musí pri rozhodovaní\no odmene zohľadniť dĺžku výkonu funkcie správcu, náročnosť speňažovania majetku, vymáhanie\npohľadávok v súdnych konaniach a exekúciách“ (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája\n2011, sp. zn. 5Obo/44/2011).\n9. Odvolací súd primárne konštatuje, že nie je možné dať za pravdu odvolateľovi, ktorý zastáva názor,\nže konkurzný súd mal zohľadniť predovšetkým dĺžku funkcie jednotlivých správcov a rozdeliť odmenu v\npomere 90 % pre odvolateľa a 10 % pre súčasnú správkyňu.\n9.1. Ako už bolo vyššie uvedené, základné kritériá uvedené v ustanovení § 9 Vyhlášky sú rovnocenné\na nie je možné preferovať výlučne jedno z nich, ktoré je výhodnejšie pre niektorého zo správcov. Preto\npodľa odvolacieho súdu neprichádzalo do úvahy, aby bolo o odmene správcov rozhodnuté spôsobom,\nktorý vo uviedol predchádzajúci správca vo svojom odvolaní.\n9.2. Uvedený záver platí o to viac v situácii, ak dĺžka funkcie (ktorá by inak pri uplatnení predmetného\nkritéria bola v prospech niektorého zo správcov) bola spôsobená výlučne nečinnosťou správcu, prípadne\njeho neodbornou činnosťou (k tomu viď v podrobnostiach body 11.2. až 12.2. nižšie).\n10. Naopak - okrem dĺžky doby činnosti jednotlivých správcov - je potrebné prihliadnuť aj na celkový\ncharakter konkurzu, jeho náročnosť, prípadne na rozsah a úroveň ich činnosti.\n\n11. V danom prípade išlo podľa názoru odvolacieho súdu o celkom jednoduchý konkurz, v ktorom bolo\nprihlásených celkovo 13 pohľadávok, z toho 3 pohľadávky boli popreté, pričom len jeden popretý veriteľ\nsa žalobou domáhal určenia popretej pohľadávky, ktorú v priebehu sporu uznal, v jednom prípade bolo\nvedené konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, a do konkurznej podstaty bola zahrnutá len\njedna nehnuteľnosť, ktorú bolo potrebné speňažiť (Penzión Eldorádo).\n11.1. Rovnako je z obsahu spisu zrejmé, že predchádzajúci správca vykonal v rámci svojej činnosti viac\núkonov smerujúcich k ukončeniu konkurzu, než súčasná správkyňa, ktorá vykonala speňaženie majetku\npatriaceho do konkurznej podstaty, vypracovala konečnú správu a návrhu rozvrhu výťažku.\n11.2. Napriek uvedenému trvá konkurzné konanie ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu takmer 20\nrokov, čo v okolnostiach rozhodovanej veci nemožno považovať za primerané. Preto odvolací súd\npovažuje za správny postup súdu prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o rozdelení odmeny posudzoval,\nči niektorý zo správcov bol v konkurznom konaní nečinný, či postupoval v konaní v súlade so zákonom\na či zavinil neprimerané predĺženie konkurzného konania.\n12. Za správny považuje odvolací súd postup konkurzného súdu, ktorý v okolnostiach rozhodovanej\nveci posudzoval činnosť predchádzajúceho správcu, a či ten svojou nečinnosťou nezavinil nedôvodné\npredĺženie konkurzného konania. Rovnako tak sa odvolací súd stotožňuje so záverom, že\npredchádzajúci správca v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou zapísal spornú nehnuteľnosť do súpisu\nmajetku až po viac ako 10 rokoch od vyhlásenia konkurzu, čím došlo k predĺženiu konkurzného konania\nz dôvodov, ktoré sú výlučne na strane predchádzajúceho správcu.\n12.1. Pôvodný správca (odvolateľ) mal vedomosť už v čase po vyhlásení konkurzu (t. j. v roku 2001)\no spornosti, či nehnuteľnosť Penzión Eldorádo je vo vlastníctve úpadcu, alebo či jej vlastníkom je Ing.\nS. D.. Právna úprava (§ 19 ods. 1 ZKV) ukladala správcovi povinnosť zapísať do súpisu majetku aj ten\nmajetok, pri ktorom sú pochybnosti, či patrí úpadcovi, a to spolu s poznámkou, ktorá sa týka spornosti\nmajetku a osoby, ktorej sa spornosť týka. Vyčkávanie správcu so zápisom predmetnej nehnuteľnosti\ndo súpisu majetku do skončenia sporového konania medzi tretími osobami, v ktorom sa riešila otázka\nvlastníckeho práva, nemalo oporu v zákone. Jediným právnym prostriedkom, ktorý v predmetnej situácii\nmala tretia osoba, bola žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty (podľa § 19 ods. 2 ZKV), ktorá\nmohla mať vplyv aj na predĺženie daného konkurzu. Žaloba podľa § 19 ods. 2 ZKV však bola treťou\nosobou (Ing. S. D.) iniciovaná až v roku 2011, t. j. po vyhotovení súpisu majetku s desaťročným\noneskorením. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie za správcu v konkurznom konaní\nnemá sledovať len dosiahnutie odmeny, ale je späté aj s povinnosťami, ktoré sú na správcu kladené.\nPreto ak predchádzajúci správca nedisponoval dostatočnými odbornými alebo materiálnymi kapacitami,\naby postupoval v konkurze riadne, bolo jeho povinnosťou požiadať konkurzný súd, aby ho zbavil funkcie\n(k tomu viď § 8 ods. 5 ZKV), čo však neurobil.\n12.2. Desaťročná nečinnosť predchádzajúceho správcu pri vyhotovovaní súpisu majetku úpadcu nie je\nničím ospravedlniteľná, a preto v rozhodovanej veci nemožno pri rozhodovaní o odmene prihliadať na\ndĺžku funkcie predchádzajúceho správcu (a už vôbec ju priorizovať).\n13. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 9 Vyhlášky nevylučuje, aby pri určení pomeru odmeny za\nvýkon funkcie možno v neprospech niektorého zo správcov bola zo strany konkurzného súdu použitá\nskutočnosť, že výlučne jeho nečinnosťou, prípadne postupom v rozpore so zákonom došlo k predĺženiu\nkonkurzného konania z dôvodov, ktoré sú na strane správcu. Pritom nie je vylúčená taká aplikácia\npredmetného ustanovenia, že v takejto situácii bude priznaná nižšia odmena tomu správcovi, ktorý bol\nvo funkcii dlhšie, prípadne vykonal v konkurze viacero úkonov, než iný správca.\n13.1. Na druhej strane však odvolací súd konštatuje, že ani činnosť (resp. nečinnosť) predchádzajúceho\nsprávcu v prebiehajúcom konkurznom konaní neodôvodňuje, aby bola odmena rozdelená v pomere\n20 % k 80 % v prospech súčasnej správkyne s prihliadnutím na rozsah a náročnosť úkonov, ktoré v\nkonkurze uskutočnila. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom, že konkurzným súdom určený pomer\nnie je spravodlivý.\n13.2. Naopak za spravodlivý a objektivizujúci, jednak vyšší rozsah úkonov predchádzajúceho správcu,\nale zároveň zohľadňujúci jeho nečinnosť, považuje odvolací súd pri rozdelení odmeny podľa § 9\nVyhlášky v nadväznosti na vyššie vyslovené závery pomer 40 % k 60 % v prospech súčasnej správkyne,\nktorá predmetný konkurz ukončila.\n14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že odmena, ktorá patrí správcom, predstavuje sumu 65 591,46 eur, pri\nzohľadnení vyššie uvedeného pomeru odvolací súd konštatuje, že predchádzajúcemu správcovi JUDr.\n\nF. patrí odmena za výkon funkcie v sume 26 236,58 eur a súčasnej správkyni JUDr. M. H. odmena v\nsume 39 354,88 eur.\n15. Nakoľko v rozhodovanej veci neboli podľa odvolacieho súdu v prihliadnutím na zásadu hospodárnosti\na rýchlosti konania splnené podmienky pre zrušenie a ani pre potvrdenie napadnutého uznesenia,\nodvolací súd podľa ustanovenia § 388 C. s. p., rozvrhové uznesenie konkurzného súdu výroku 1/ a/, v\nčasti odmeny správcov zmenil tak, že odmena správcu JUDr. P. F. je 26 236,58 eur a odmena správkyne\nJUDr. Y. M. H. je 39 354,88 eur.\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1K/65/2000", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}