{"guid": "c37c6100-ff49-49e0-864f-02f076dc4bb2:29e843d8-baf3-4dfb-8f42-31bac98897d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2", "spisova_znacka": "2Obdo/17/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/17/2020 z 27. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 2Obdo/17/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2", "identifikacne_cislo": "6917211607", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29e843d8-baf3-4dfb-8f42-31bac98897d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/17/2020\n6917211607\n27. 05. 2020\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2020:6917211607.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Roman Nadok - NRM s miestom podnikania Teplý\nVrch 35, 980 23 Teplý Vrch, zast. Advokátska kancelária SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom\nHorná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791 proti žalovanému: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi\naugsburského vyznania na Slovensku Kraskovo, so sídlom 980 26 Kraskovo, IČO 31 934 161, zast.\nAdvokátska kancelária GABE - Banská Bystrica, s. r. o. so sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská\nBystrica, IČO: 36 855 936 o zaplatenie náhrady škody v sume 51.646,50 Eur s príslušenstvom, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. októbra 2018, č. k.\n43Cob/73/2018-251, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť\nzaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.10.2017 domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy 113.622,30 Eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej\nsumy od 21.12.2015 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý mal\nžalobcovi vzniknúť za obdobie rokov 2006 až do súčasnosti tým, že žalovaný ako prenajímateľ nesplnil\nsvoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy č. 042/06 uzavretej dňa 02.01.2006 odovzdať žalobcovi\nako nájomcovi do užívania predmet nájmu - poľnohospodárske pozemky spolu vo výmere 44,91 ha.\nVýšku ušlého zisku žalobca určil sumou 230,- Eur na hektár pôdy, t. j. spolu 10.329,30 Eur za rok, čo\nodvodil od výšky dotácií, ktoré sú žalobcovi vyplácané zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry\nza pôdu, ktorú má žalobca prenajatú od iných subjektov. Následne žalobca vzal späť žalobu v časti\nrozsahu náhrady škody uplatnenej za obdobie rokov 2006 až 2012 v sume 61.975,80 Eur, a to ešte pred\ndoručením žaloby žalovanému. Žalobca trval na zaplatení sumy 51.646,50 Eur s 9,05 % ročným úrokom\nz omeškania z uvednej sumy od 21.12.2015. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol\nv celom rozsahu. Namietal, že nájomná zmluva č. 042/06 predložená žalobcom nebola platne uzavretá,\nkeďže nie je opatrená podpisom zborového farára a zborového dozorcu, ktorí boli oprávnení konať v\nmene žalovaného jedine spoločným konaním. Žalovaný túto zmluvu ani neeviduje. Súd prvej inštancie\npoukázal na úpravu § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. podľa ktorého nájomná zmluva týkajúca sa\nprenájmu pozemkov musela mať obligatórnu písomnú formu, pričom písomný právny úkon s poukazom\nna § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno považovať za platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.\nZmluva č. 042/06 nebola zo strany žalovaného ako prenajímateľa podpísaná zborovým predsedníctvom,\nt. j. zborovým farárom a zborovým dozorcom, čo zakladá v zmysle § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho\nzákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko v tomto prípade bola písomná forma právneho\núkonu zo zákona obligatórna. Nejde o prípad tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho\nzákonníka ako to tvrdil žalobca. Platné uzavretie nájomnej zmluvy nie je možné podľa súdu prvej\ninštancie vyvodiť ani z predloženého Dodatku č. 2 zo dňa 06.08.2007 k zmluve. Podľa súdu prvej\n\ninštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom bezpečne vyplynul záver o neplatnosti nájomnej\nzmluvy, preto nemôžu byť splnené podmienky vzniku nároku na náhradu akejkoľvek škody vzniknutej\nporušením tejto zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu\nnedôvodne, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že\nžalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v\ncelom rozsahu.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 25.10.2018 č.\nk. 43Cob/73/2018-251 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správnej potvrdil a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.\n3. Odvolací súd sa po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie s týmto ako vecne správnym, v\nzmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. stotožnil v celom rozsahu, ako aj s právnym názorom súdu\nprvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy č. 042/06\nzo dňa 2.1.2006, ktorú žalobca v konaní predložil a z ktorej odvodzoval svoj nárok na náhradu škody\ns tvrdením, že žalovaný povinnosti z tejto nájomnej zmluvy porušil. Zmluva nebola platne uzavretá z\ndôvodu, že za žalovaného ju nepodpísali osoby, oprávnené konať za žalovaného. Posúdenie toho, či\nk prejavu vôle právnickej osoby došlo zákonom predpokladaným spôsobom konania štatutárov (t. j.\nosôb oprávnených konať za právnickú osobu) nie je otázkou výkladu prejavu vôle. Ide o posúdenie\ntoho, či vôbec došlo k právnemu úkonu v predmetnej veci, teda o posúdenie, či bola vôbec uzavretá\nvyššie uvedená písomná zmluva predložená žalobcom. Žalobca správne namietal, že pokiaľ ide o\nvýklad právnych úkonov, prioritu má výklad, ktorý zakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý\nzakladá neplatnosť zmluvy, ak sú možné oba výklady a to najmä v obchodnoprávnych vzťahoch. Ako\nvšak už bolo uvedené, otázka náležitosti konania štatutárov za právnickú osobu nie je otázkou výkladu\nprejavu vôle. Navyše, v tomto prípade nejde o obchodno-právny vzťah a v konaní nebola preukázaná\nvôľa oboch zmluvných strán zmluvu uzavrieť. Odvolací súd považoval za správny postup súdu prvej\ninštancie, ktorý pre posúdenie otázky, či sa právny vzťah medzi stranami sporu riadi Obchodným\nzákonníkom alebo Občianskym zákonníkom vychádzal z úpravy § 261 Obchodného zákonníka účinného\nk 02.01.2006, kedy mala podľa žalobcu byť uzavretá zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok.\nAplikácia súčasnej právnej úpravy Obchodného zákonníka na posúdenie vzniku právneho vzťahu by\nviedla k neprípustnej priamej retroaktivite. Z uvedeného dôvodu je preto právne irelevantné posúdenie\nrozsahu peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanému zo štátneho rozpočtu. Súd prvej inštancie\npri posudzovaní platnosti zmluvy nemal preto dôvod prihliadať na rozlišovanie absolútnej a relatívnej\nneplatnosti právnych úkonov v zmysle úpravy § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluva o nájme\npozemkov na poľnohospodárske účely v zmysle § 14 ods. 1 Zák. č. 504/2003 Z. z. musela byť uzavretá\npísomne. Nedodržaním zákonom ustanovenej formy právneho úkonu bola spôsobená v zmysle § 40\nods. 1 Občianskeho zákonníka jeho absolútna neplatnosť, ktorá nastala priamo zo zákona. Z absolútne\nneplatného právneho úkonu nenastanú právne následky, súd na ňu prihliada ex-offo. Právo dovolať sa\nabsolútnej neplatnosti nepodlieha premlčaniu. V ostatnom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa\n§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ďalej tým, že je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), alebo ktorá\nbola odvolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.).\n5. Dovolateľ namietal, že oba konajúce súdy vyhodnotili svojvoľne tú skutočnosť, či je zmluva platná,\nalebo nie. Súd prvej inštancie sa síce odvoláva v bode 30 svojho rozhodnutia na ustanovenie §\n1 ods. 3 cirkevného nariadenia č. 7/98, avšak celkom svojvoľne vyhodnotil, že zmluva je neplatná,\nhoci predmetné ustanovenie hovorí o neúčinnosti. Žalobcovi nie je zrejmé akou úvahou dospel súd\nprvej inštancie, ako aj odvolací súd k záveru, že zmluva je neplatná, keď má byt' podľa predmetného\n\nzákona neúčinná. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutie\nodvolacieho súdu za zmätočné.\n6. Za nesprávny tiež považuje záver okresného a krajského súdu, ktorý posúdili, že zmluva nebola\nplatne uzavretá z dôvodu, že za žalovaného ju nepodpísali osoby, oprávnené konať za žalovaného V\ntejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR MCdo/76/2002, kde podľa názoru žalobcu\nsa týmto názorom súdy pri riešení danej otázky odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v uvedenom rozsudku. „Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť\nspoločnosti a koná v jej mene. V zmysle § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka obmedzenie tohto práva\npredstavenstva stanovami spoločnosti nie je účinné voči tretím osobám. V danom prípade to znamenalo,\nže keď aj predstavenstvo akciovej spoločnosti riadne uzavrelo zmluvy o prevode nehnuteľnosti bez\nsúhlasu valného zhromaždenia, nebolo možné povedať, že tieto zmluvy sú z tohto dôvodu neplatné. V\nprípade, že by akciová spoločnosť' mala námietky voči tomuto kroku a došla by k záveru, že týmto jej bola\nspôsobená škoda, zakladá to len vnútorný vzťah medzi predstavenstvom a spoločnosťou. Podľa § 66\nods. 2 Obchodného zákonníka by mohla žalovať len náhradu škody, ak by pre ňu boli splnené aj ostatné\nhmotnoprávne predpoklady\". Podľa názoru dovolateľa nájomná zmluva č. 042/06 vyjadruje vôľu oboch\nzmluvných strán a tieto sa ňou niekoľko rokov riadili. Riadil sa ňou žalobca, keď uhrádzal dohodnuté\nnájomné a daň z nehnuteľnosti, riadil sa ňou aj žalovaný, keď si zaplatené nájomné ponechal. Príloha č.\n2 nájomnej zmluvy č. 042/06 zo dňa 06.08.2007 bola predložená do konania zo strany žalovaného ako\npríloha nájomnej zmluvy bez číselného označenia. Táto príloha obsahuje všetky náležitosti nájomnej\nzmluvy a aj podpisy oboch „štatutárov\" žalovaného.\n7. Ďalej dovolateľ poukázal na\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n5Cdo/205/2008, podľa ktorého povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti, bez ohľadu\nna tvrdenia účastníkov konania skúmať splnenie zákonných ustanovení, ich prejavu vôle obsiahnutej v\nprípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka.\nMá za to, že pokiaľ súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd mali za to, že nájomná zmluva č. 042/06\nvrátene jej prílohy č. 2 je absolútne neplatná, mal ex offo prihliadať na zmluvu ako na celok, vrátane\npríloh k nej a aj tieto prílohy posúdiť podľa ich obsahu. V takom prípade by nemohol dospieť k záveru,\nže nájomná zmluva je absolútne neplatná.\n8. V ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.5.2006, sp. zn. 26Cdo/1789/2005,\npodľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je taký výklad, ktorý nezakladá neplatnosť' zmluvy\npred takým výkladom, ktorý zakladá jej neplatnosť.\n9. Ďalej žalobca poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu ČR v Prahe zo dňa 29.04.2004 sp. zn.\n9Cmo/559/2003, ktoré posúdilo dôsledky nedodržania stanoveného spôsobu konania štatutárneho\norgánu z hľadiska ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospelo k záveru o relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu z tohto dôvodu.\n10. Poukázal ďalej na Rozsudok NS ČR zo dňa 21.12.2005, sp. zn. 29Obo/ 937/2003, podľa ktorého\nvo všeobecnosti platí, že prílohy a dodatky ak majú byť súčasťou listín majú byť stranami podpísané,\npokiaľ sú nimi vydané a majú tvoriť so základnou hlavnou listinou jeden nedeliteľný celok. Z uvedeného\ntiež vyplýva, že ak prílohy, ktoré tvoria súčasť' písomne uzavretej zmluvy a ktoré účastníci podpísali\na na ktoré zmluva odkazuje čo do svojho predmetu, nie sú podpísané, nespôsobuje to samo o sebe\nneplatnosť zmluvy.\n11. Dovolateľ poukazuje na fakt, že na Prílohe č. 2 zo dňa 06.08.2007 sú uvedené dva podpisy, a to\npodpis p. U. a p. M.. Dovolateľ uvádza, že pokiaľ listina obsahuje zmluvu a dodatok k tejto zmluve, pričom\npodpísaný je len zmluvou pripojený dodatok, časť judikatúry sa prikláňa k názoru, že podpisy sa vzťahujú\nna celý predchádzajúci text, teda ako na dodatok, tak aj na samotnú zmluvu. Ďalej dovolateľ v dovolaní\nuvádza, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že právny vzťah medzi stranami sporu sa\nriadi Občianskym zákonníkom. Zdôrazňuje, že záväzkový vzťah, ktorý vznikne na základe protiprávneho\nkonania je záväzkovým vzťahom, ktorý vznikne so zákona. Zodpovednostný záväzkový právny vzťah\nje samostatným právnym dôvodom vzniku záväzku a pretože ide o mimozmluvnú zodpovednosť nie\nje podmienkou jej vzniku existencia zmluvného vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Podstatou\nzáväzkového právneho vzťahu, ktorý vznikne na základe zákona, je to, že v dôsledku určitého správania\nsa účastníkov vznikne nový záväzkový vzťah priamo na základe zákona.\n\n12. V závere dovolania dovolateľ poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie NS SR 1MObdoV/15/2006, v zmysle ktorého „táto úprava konania štatutárneho orgánu\nv mene spoločnosti má za následok, že právne úkony smerujúce navonok spoločnosti, nevyžadujúce\nobligatórne písomnú formu, resp. ich písomná forma nebola stranami dohodnutá môžu robiť členovia\npredstavenstva samostatne. Pri právnom úkone vyžadujúcom právnu formu, ktorý zakladá práva a\npovinnosti spoločnosti voči tretím osobám, musia však navonok robiť právne úkony v mene spoločnosti\ndvaja členovia predstavenstva. a to predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstva, resp. v\nneprítomnosti predsedu predstavenstva dvaja členovia predstavenstva. Vzhľadom na uvedené nemožno\npovažovať list žalovaného z 12. júna 2002 za uznanie dlhu, resp. je neplatným právnym úkonom,\nkeďže zákon preň vyžaduje písomnú formu a v zmysle úpravy konania v mene spoločnosti žalovaného,\nrozdielnej od ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka písomné právne úkony sú povinní\nv mene spoločnosti robiť súčasne dvaja členovia predstavenstva, tento právny úkon dvaja členovia\npredstavenstva neurobili čomu nasvedčuje, že podpis druhého člena predstavenstva na uvedenom\ndoklade absentuje\".\n13. S ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že otázka platnosti právnych úkonov v mene\nprávnickej osoby smerom navonok, voči tretím osobám, je rozhodovaná rozdielne. Z týchto dôvodov\nnavrhuje dovolaciemu súdu napadnutý Rozsudok zrušiť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n14. K dovolaniu žalobcu sa písomne dňa 18.2.2019 vyjadril žalovaný. K prípustnosti dovolania podľa\nust. § 420 písm. f/ C. s. p. uvádza, že z obsahu uvedených skutočností, ktorými žalobca odôvodňuje\nprípustnosť dovolania, však nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by čo len teoreticky mohli založiť\nprípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia a to z dôvodu, že ich obsahom nie je procesná\nnesprávnosť, t. j. nesprávny procesný postup konajúceho súdu, ale ich obsahom je nesúhlas s právnym\nposúdením veci zo strany súdu (neplatnosť vs. neúčinnosť zmluvy, nevysvetlenie, čo sa rozumie\nprávnym dokladom, a či sa právnym dokladom rozumie aj zmluva). V tejto súvislosti poukázal na právne\nzávery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.3.2017, sp. zn. 3Cdo/26/2017, podľa\nktorého nedostatočne zistený skutkový stav, alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nkonania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. K prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. žalovaný uvádza, že\nžalobca v podanom dovolaní nekonkretizoval právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol, ako ju\nvyriešil odvolací súd, žiadnym spôsobom nevysvetlil v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a neuviedol, ako mala byť otázka správne\nriešená. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 6.3.2017. Pokiaľ\nžalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. MCdo/76/2002 odvolací súd sa nemohol odchýliť\nod uvedeného rozhodnutia, a to už len z toho dôvodu, že uvedené rozhodnutie žiadnym spôsobom\nnerieši predmet sporu a týka sa výlučne akciovej spoločnosti, kde žalovaný nepochybne nemá formu\nakciovej spoločnosti a tiež sa týka ustanovenia § 191 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o tom, že\nobmedzenie práva predstavenstva stanovami spoločnosti nie je účinné voči tretím osobám. Uvedená\notázka nebola predmetom dotknutého súdneho konania. Ďalej žalobca bez bližšieho zdôvodnenia\npoukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, ktoré rieši výklad obsahu právneho úkonu.\nŽalovaný má za to, že predmetom sporu nebola spornosť výkladu obsahu zmluvy, ale tá zásadná\nskutočnosť', či zmluva vôbec platne vznikla. Otázka platnosti právneho úkonu nie je otázkou výkladu\nobsahu inak platne uzatvorenej zmluvy. V ostatnom žalobca poukazuje opätovne na svoje právne názory\na stanoviská, ktoré prezentoval v doterajšom priebehu súdneho konania a vytýka konajúcemu súdu\nnesprávne právne posúdenie veci. Žalobca taktiež poukazuje bez bližšieho zdôvodnenia na rozhodnutia\nNS ČR sp. zn. 26Cdo/1789/2005, 29Odo/937/2003, 25Cdo/1817/2004, ako aj na rozhodnutia Vrchného\nsúdu v Prahe sp. zn. 9Cmo/559/2003 a 5Cmo/318/1997. Bez ohľadu na obsah uvedených rozhodnutí\nNS ČR a Vrchného súdu v Prahe, a bez ohľadu na skutočnosť, či a v akom rozsahu sa týkajú predmetu\nsporu, uvedenými rozhodnutiami nie je možné odôvodňovať prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods.\na písm. a) C. s. p., a to už len z toho dôvodu, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\nNS SR, ale ide o rozhodnutia súdov Českej republiky.\n\n16. K prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p. žalovaný uvádza, že žalobca bez\nbližšieho zdôvodnenia poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1MObdoV/15/2006 a len konštatuje, že s\nohľadom na uvedené uznesenie je otázka platnosti právnych úkonov v mene právnickej osoby smerom\nnavonok voči tretím osobám rozhodovaná rozdielne. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval túto\notázku, neuviedol, ako ju vyriešil odvolací súd, a neuviedol rozhodnutia NS SR, t. j. minimálne jedno\nrozhodnutie, majúce konkrétny názor a minimálne jedno rozhodnutie, ktoré o tej istej otázke rozhodlo\nprotichodne a neuviedol, ktoré z takýchto protichodných rozhodnutí považuje žalobca za správne.\n17. Z týchto dôvodov navrhuje dovolaciemu súdu, aby odmietol dovolanie žalobcu, a to z dôvodu jeho\nneprípustnosti a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd\") [ustanovenie §\n35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")], po zistení, že dovolanie\npodal včas žalobca zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (ustanovenie § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné, s tým, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanovení\n§ 431 až 435 C. s. p.\n19. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n20. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon vyslovene neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.. Otázka posúdenia či\nsú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do vylúčenej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n21. Podľa ustanovenia § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca, alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodol vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. Podľa ustanovenia § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 C. s. p.\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.\n24. Zo samej podstaty dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu\núpravu, ktorá stanovuje podmienky za ktorých možno na podklade dovolania výnimočne prelomiť\nzáväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia súdu predstavujúceho už res iudicata nemožno interpretovať\nrozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená\n(meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti, to platí o všetkých\nmimoriadnych opravných prostriedkoch.\n\n25. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na\nskutočnosť ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.\n26. Podľa ustanovenia § 431 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie v čom spočíva táto vada (ods. 2).\n27. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (ods. 2).\n28. Dovolanie v civilnom sporovom poriadku prešlo zásadnou koncepčnou zmenou. Je koncipované ako\nmimoriadny opravný prostriedok sporovej strany. Na základe teoretických úvah, doterajších skúseností\nsúdnej praxe a na základe rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva sa určili dve\nzákladné úlohy, ktoré má dovolatenie plniť po a/ náprava najzávažnejších procesných pochybení, t.\nj. zmätočných rozhodnutí. Zákon nerezignuje na požiadavku individuálnej spravodlivosti, dovolanie\nvšak pripúšťa len v prípade závažných procesných pochybení, b/ riešenie otázok zásadného právneho\nvýznamu a zjednocovanie judikatúry.\n29. Dlhodobo je riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry vnímané\nako podstatný prvok naplnenia princípu právnej istoty. Naplnením tejto úlohy plní dovolanie aj\ncelospoločenskú úlohu (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomášovič a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár ChBeck : Praha, 2016, str. 1346).\n30. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ustanovenie § 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (Porovnaj ustanovenie § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie\nvykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447\npísm. f/ C. s. p. je (procesnou), povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim\nspôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania, a v dovolaní náležite vymedzí dovolací dôvod\n(ustanovenie § 420 C. s. p. v spojení s ustanovením § 431 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej\nviazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom.\n31. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodil v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nHlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý\nproces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n32. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, nakoľko z obsahu\nrozhodnutia nevyplýva ako dospel k záveru, že zmluva je neplatná, keď má byť podľa predmetného\nzákona (§ 1 ods. 3 Cirkevného nariadenia č. 7/98) neúčinná. Oba konajúce súdy, t. j. súd prvej\ninštancie, ako i odvolací súd vyhodnotili svojvoľne tú skutočnosť, či je zmluva platná, alebo nie. Týmto\npodľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\nNereflektovanie zásadných tvrdení žalobcu v priebehu konania predstavuje podľa jeho názoru vážne\nporušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.\n33. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. sú\n- zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde, a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované\nustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\n\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných ústavou SR.\n34. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov, a iných orgánov Slovenskej republiky.\n35. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecných záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n36. Pod pojmom „procesný postup\" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd\nviedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti\njej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou\nuplatneného nároku.\n37. Pokiaľ „postupom súdu\" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci\nv Civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu\" nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho\nodôvodnenie) úlohou ktorej je vysvetliť dôvody so zreteľom na ktoré súd rozhodol.\n38. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ za vadu konania, ktorou mu súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že podľa neho\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. považuje to, že\nsúdy podľa dovolateľa dostatočne nevysvetlili, akou úvahou dospeli k záveru, že zmluva je neplatná a\nnie neúčinná. Odôvodnenie napadnutých rozsudkov z uvedeného dôvodu považuje za nepresvedčivé,\na zmätočné.\n39. Uvedenými námietkami, vzťahujúcimi sa k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ako i odvolacieho súdu\ndovolateľ zjavne vyjadril svoj nesúhlas s výsledkom sporu, skutkovým a právnym posúdením veci. To, že\nsúdy nižších inštancií nepostupovali, resp. nerozhodli podľa predstáv dovolateľa, však nepredstavuje\nvadu konania a dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) C. s. p. Z obsahu podaného dovolania vyplýva,\nže dovolateľ vytkol súdu prvej inštancie, ako i odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci.\nSamotným právnym posúdením veci však nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nlebo právnym posúdením veci sa neodníma možnosť uplatnenia jej procesných práv. Dovolateľ pritom\nnámietky voči právnemu posúdeniu veci subsumoval pod námietky zmätočnosti procesného postupu\noboch dotknutých súdov, avšak nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa vymedzeného\ndovolacieho dôvodu v ust. § 420 písm. f) C. s, p. nezakladá.\n40. O tom či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 C. s. p. rozhoduje dovolací súd výlučne\nna základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n(ust. § 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade\nzávisí od toho ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie.\n41. Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní prípustnosť\nktorého vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, neoznačí rozhodnutia\n\ndovolacieho súdu rozhodované rozdielne, nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá bola rozhodovaná dovolacím súdom\nrozdielne, prípadne tú, ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil, dovolací súd\nnemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch, alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku, a ktorý\njudikát, stanovisko, alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodoval by\nbez relevantného podkladu. Na druhej strane bez skonkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu, ako\naj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesno-právnych a hmotno-právnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie, alebo odvolací\nsúd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje\ndovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej\nproblematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených,\nposudzovať, či dovolací súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil\nprocesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nie len (všeobecne) novej koncepcii\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia\n§ 421 ods. 1 C. s. p.\n42. Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods.1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré podkladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 C. s. p. ). Žalobca prípustnosť\ndovolania opieral o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p., avšak spôsobom zodpovedajúcim\nustanoveniam § 432 až § 435 C. s. p. dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladali tieto\nustanovenia.\n43. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal\ndovolateľ vysvetliť (a označením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR doložiť), v čom sa riešenie právnej\notázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako by\nmala byť táto otázka správne riešená.\n44. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobca v podanom dovolaní nekonkretizoval právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom, neuviedol ako ju vyriešil odvolací súd, žiadnym spôsobom tiež nevysvetlil, v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a\nneuviedol ako mala byť otázka správne riešená. Žalobca v podanom dovolaní poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/76/2002, pričom dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa od\nuvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemohol odchýliť a to z dôvodu, že uvedené rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR nerieši predmet sporu, keď uvedené rozhodnutie sa týka výlučne akciovej\nspoločnosti a obmedzenia práv predstavenstva spoločnosti, čo nie je predmetom tohto sporu. Pokiaľ\nžalobca bez bližšieho zdôvodnenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008,\ndovolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie rieši výklad obsahu právneho úkonu. Výklad obsahu\nzmluvy však nebol predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd v danom prípade\nposudzovali zmluvy, od ktorej žalobca odvíjal svoje nároky z hľadiska jej platnosti a dospeli k záveru, že\notázka náležitosti konania štatutárov za právnickú osobu nie je otázkou výkladu prejavu vôle.\n45. Pokiaľ žalobca v podanom dovolaní bez bližšieho zdôvodnenia poukazuje na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/1789/2005, 29Odo/937/2003, 25Cdo/1817/2004, ako aj na\nrozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo/559/2003 a 5Cmo/318/1997, nejedná sa o ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu, t. j. Najvyššieho súdu SR, ale ide o rozhodnutia súdov Českej\nrepubliky, čo v danom prípade nie je možné pripustiť, ani akceptovať ako odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n46. K prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. dovolací súd uvádza, že žalobca\nsíce poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/15/2006, v ktorom citoval časť\nuvedeného uznesenia, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval túto otázku, neuviedol ako ju vyriešil\nodvolací súd a neuviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, minimálne jedno, ktoré o tej istej otázke\n\nrozhodlo protichodne a neuviedol ktoré z takýchto protichodných rozhodnutí považuje žalobca za\nsprávne.\n47. Ak teda dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., je\njeho povinnosťou a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, b/ uviesť ako ju riešil, c/\noznačením konkrétnych odlišných (aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť,\nže predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne.\n48. Dovolateľ je povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý\nz predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 C. s. p. zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje\nuvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad,\nv ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil, alebo nedostatok\nniečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 C. s. p. (aj v tejto súvislosti\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2017). Samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas s právnymi závermi\nkonajúcich súdov a kritika ich prístupov zvolených pri právnom posudzovaní veci ale významovo\nnezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 C. s. p., resp. § 432 ods. 2 C. s. p.\n49. Dovolací súd si zároveň plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu,\npokiaľ by sa pri posudzovaní náležitostí dovolania uplatňoval prílišný formalizmus, alebo nadmerný tlak\nna dopĺňanie náležitostí dovolania, ktoré nemajú oporu v zákone, alebo idú nad rámec zákona. V rozpore\ns týmito princípmi, ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia Civilného sporového poriadku\nvyžadujú istú mieru, nie len obsahového, ale aj formálneho vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná\nstrana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého, ak nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou)\npovinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod.\n50. Keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom\npredpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\ndovolací súd uzatvára, že dovolanie podané žalobcom nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené\nzákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov, ktorých garanciou splnenia má byť\npovinné právne zastúpenie dovolateľa.\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal\nexistenciu vady zmätočnosti uvedenej v ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pričom dovolanie žalobcu neobsahuje\nvyššie uvedené zákonné vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s.\np. a preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447\npísm. c/ a f/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou\ndovolania.\n52. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.).\n53. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradík.\n54. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451\nods. 3 veta druhá C. s. p.).\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}