{"guid": "8476af5e-52b1-43cc-9ae4-b0480e52a253:82b02a58-3f68-4766-85af-c4253b941a0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1", "spisova_znacka": "4Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 4Asan/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1", "identifikacne_cislo": "6819200255", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82b02a58-3f68-4766-85af-c4253b941a0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/2/2020\n6819200255\n10. 09. 2020\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2020:6819200255.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: E. Z., E. W.\nXXX, S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný\ninšpektorát, Ul. 9. mája 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-BB-KDI2-32-002/2018 zo dňa 31. decembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sa/3/2019-67 zo dňa 07. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sa/3/2019-67 zo\ndňa 07. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods.\n1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-32-002/2018 zo dňa 31.12.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 169 SSP.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva,\nže rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.\nORPZ-RA-OPDP62-22/2018-Sk z 21.05.2018 bol žalobca ako obvinený z priestupku uznaný vinným zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), nakoľko\nporušil § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“). Podľa § 22 ods. 2 písm. a/\nzákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400 € a tiež sankcia zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom zákaz činnosti sa počíta odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia.\n3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-17-002/2018 zo dňa\n25.07.2018 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové\nprejednanie a rozhodnutie z dôvodu formálnych chýb predvolania žalobcu na ústne pojednávanie dňa\n21.05.2018 a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia uloženej sankcie.\n4. Po ústnom prejednaní priestupku dňa 09.10.2018 bol žalobca rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-RAOPDP62-22/2018-SK zo dňa 09.10.2018 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko porušil § 4 ods. 2\n\npísm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. na tom skutkovom základe, že dňa 06.02.2018 v čase o 17:30 hod. viedol\nako vodič jazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla zn. Q. S., ev. č. S. XXX I. a prívesu\nnákladného špeciálneho zn. R. U., ev. č. S. XXX Y. po ceste II. triedy č. 532 na ulici M. R. Štefánika v obci\nRevúca, kde bol pri čerpacej stanici GAS zastavený a kontrolovaný policajtom Okresného dopravného\ninšpektorátu, odboru poriadkovej a dopravnej polície ORPZ v Revúcej, kde počas kontroly bolo zistené,\nže viedol jazdnú súpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., ktorej najväčšia prípustná\ncelková hmotnosť presahovala 3.500 kg a nepresahovala 4.250 kg, pričom takáto jazdná súprava môže\nbyť vedená držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B s príslušným harmonizovaným kódom, ktorý\nmožno udeliť, len ak absolvoval osobitný výcvik v autoškole, alebo zložil osobitnú skúšku z vedenia\nmotorového vozidla, a teda je zrejmé, že viedol vyššie uvedenú jazdnú súpravu s vodičským oprávnením\nskupiny B, ale bez príslušného harmonizovaného kódu, ktorý by ho oprávňoval viesť takúto jazdnú\nsúpravu. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300\n€ a tiež sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom zákaz činnosti\nsa počíta odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nPri určení druhu a výmery uložených sankcií prvostupňový orgán uviedol, že prihliadal na závažnosť\npriestupku, že sa jedná o závažný priestupok, pričom závažnosť (spoločenská nebezpečnosť) tohto\nkonania je nízka. Ďalej na spôsob následku, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a okolnosti,\nza ktorých bol skutok spáchaný, pričom správny orgán bral v úvahu subjektívne a objektívne okolnosti,\nktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, ako aj mieru zavinenia obvineného, kde poľahčujúco\nvzal do úvahy skutočnosti, že svoj skutok na ústnom pojednávaní oľutoval, spôsob spáchania, že vodič\nviedol po ceste II. triedy v obciach jazdnú súpravu, ktorej najväčšia prípustná hmotnosť presahovala\n3.500 kg ale nepresahovala 4.250 kg, pričom takáto jazdná súprava môže byť vedená len držiteľom\noprávnenia skupiny B, pričom o takejto povinnosti nevedel. Prihliadol na to, že v čase vedenia tejto\njazdnej súpravy sa zaoberal svojou náplňou práce, starostlivosťou o dobytok, ktorá je jeho živobytím\na taktiež, že jeho konaním nevznikla žiadna škoda na cudzom majetku, resp. zdraví, ako aj na to,\nže vedením vyššie uvedenej jazdnej súpravy neohrozil plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky.\nPrvostupňový orgán zohľadnil, že túto jazdnú súpravu viedol len krátky úsek a po krátky čas, teda\npriestupok nepáchal dlhšiu dobu. Vzal do úvahy tiež to, že za sledované obdobie posledných piatich\nrokov sa žalobca 9 x dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, no tieto\nneboli spáchané závažným spôsobom. Po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že uložené\nsankcie sú vzhľadom k nízkej spoločenskej nebezpečnosti, ako aj k vyššie uvedenému primerané,\nnakoľko boli uložené v spodnej možnej hranici za spáchaný priestupok a budú v dostatočne preventívne\na výchovno-preventívne pôsobiť na osobu žalobcu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal protiprávneho\nkonania napĺňajúceho pojmové znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zákaz\nčinnosti bolo možné uložiť za tento priestupok, nakoľko ide o činnosť, na ktorú treba povolenie alebo\nsúhlas štátneho orgánu a páchateľ (žalobca) spáchal priestupok touto činnosťou, pričom tento bol\nuložený v spodnej možnej hranici za spáchaný priestupok.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že o porušení\npredpisov v tom čase nemal vedomosť, pretože nevedel, že na vedenie takejto jazdnej súpravy potrebuje\nvodičské oprávnenie skupiny BE, na základe čoho absolvoval v autoškole odborný výcvik úspešne a\nzískal vodičské oprávnenie skupiny BE. Uviedol, že uloženie sankcie bude mať pre neho likvidačný\ncharakter, nakoľko je samostatne hospodáriaci roľník a náplňou jeho práce je obhospodarovanie pôdy a\nchov hovädzieho dobytka, ktorú prácu vykonáva sám. Býva v E. W. a každý deň dochádza na farmu na\nokraji obce S. A.. Sankcia je v rozpore so zásadou proporcionality, t. j. primeranosti správneho trestania\na je zjavne neprimeraná závažnosti skutku a osobe páchateľa. Žiadal, aby žalovaný od uloženej sankcie\nupustil, pretože táto sankcia má pre neho likvidačný charakter.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-32-002/2018 zo dňa 31.12.2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný dospel k\nzáveru, že vykonané dokazovanie postačuje na vyvodenie odôvodneného záveru o naplnení skutkovej\npodstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c)\nzákona o priestupkoch. Nevedomosť žalobcu o tom, že svojím postupom alebo konaním porušuje\nzákon považoval za irelevantnú, pretože na naplnenie skutkovej podstaty priestupku stačí zavinenie z\nnedbanlivosti. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona o\npriestupkoch, pričom prihliadal na závažnosť priestupku, na spoločenskú nebezpečnosť tohto konania,\nna spôsob, následky, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, ako aj okolnosti, za ktorých bol\npriestupok spáchaný, pričom bral v úvahu subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku\n\nznižujú alebo zvyšujú. Žalovaný dospel k záveru, že uložené sankcie sú v súlade s požiadavkami\nindividuálnej prevencie a sú v súlade s požiadavkami generálnej prevencie. K námietke likvidačného\ncharakteru uloženej sankcie zákazu činnosti žalovaný uviedol, že sankcia pokuty ako aj sankcia zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov bola uložená v minimálnej výške možnej sadzby\nza postihnuteľný priestupok, preto nemohol zohľadniť námietky žalobcu uvedené v odvolaní.\n7. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) nebolo vydané v súlade so zákonom.\n8. K námietke žalobu, že sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá mu bola uložená je\nneprimeraná závažnosti skutku a osobe páchateľa, je nespravodlivá, pretože je preňho, ako samostatne\nhospodáriaceho roľníka likvidačná, krajský súd uviedol, že z platnej právnej úpravy a z nesporne\nzisteného skutočného stavu veci vyplýva, že oprávnenie uložiť sankciu zákazu činnosti si žalovaný vyložil\nnesprávne, pretože sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý ho interpretoval a aplikoval\nširšie než zodpovedá jeho právnemu obsahu.\n9. Krajský súd uviedol, že na ukladanie trestov a sankcií všeobecne platí právnym poriadkom\nrešpektovaná zásada nulla poena sine lege, vyjadrujúca zásadnú požiadavku na uplatňovanie\nrozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci ukladať tresty a sankcie jedine zo zákonných dôvodov\na zákonným spôsobom. Uloženie sankcie zákazu činnosti uplatneným spôsobom nezodpovedalo\nzistenému skutkovému stavu veci a teda bolo neprimerané okolnostiam prípadu, pretože spôsobilo\nžalobcovi väčšiu ujmu na jeho subjektívnych právach, než predpokladá zákon. K výkladu práva krajský\nsúd poukázal na závery Ústavného súdu SR v náleze č. III. ÚS 72/2010 z 04.05.2010.\n10. Krajský súd uviedol, že z ust. § 14 ods. 1 zákona o priestupkoch zreteľne plynie, že popri splnení\nostatných podmienok na uloženie sankcie zákazu činnosti je potrebné pri jej uložení skúmať aj to, či\npáchateľ spáchal priestupok postihovanou činnosťou alebo alternatívne len v súvislosti s ňou. Krajský\nsúd dospel k záveru, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá všeobecne, pričom niet pochýb o tom, že žalobca nespáchal priestupok vedením\nmotorového vozidla (na vedenie motorového vozidla vodičské oprávnenie mal), ale vedením jazdnej\nsúpravy podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., pozostávajúcej síce z motorového vozidla, ale\naj z prívesu nákladného špeciálneho, na vedenie ktorej jazdnej súpravy sa vyžadovalo ďalšie vodičské\noprávnenie.\n11. Krajský súd konštatoval, že zo skutkového zistenia je zrejmá disproporcia uloženej sankcie zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlá všeobecne so špecifickou činnosťou, ktorou bol priestupok spáchaný.\nSprávne a v súlade so zákonom mohla byť žalobcovi za vedenie jazdnej súpravy bez príslušného\nvodičského oprávnenia (vodičského oprávnenia skupiny B s príslušným harmonizovaným kódom alebo\nvodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny BE) spolu so sankciou pokuty uložená\niba sankcia zákazu činnosti viesť jazdnú súpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.\nz., neoprávneným vedením ktorej žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky. Vedenie motorového vozidla bolo podľa názoru krajského súdu nepochybne činnosťou\nsúvisiacou s činnosťou, ktorou bol priestupok spáchaný. Z ust. § 14 ods. 1 zákona o priestupkoch (ako\naj z podstaty veci) vyplýva pre uloženie sankcie zákazu činnosti priorita zakázania činnosti, ktorou bol\npriestupok spáchaný, ktorá tak má prednosť pred možnosťou zakázať činnosť súvisiacu, ktorú je tak\nmožné použiť. Podľa názoru krajského súdu bolo v danom prípade možné zákaz činnosti žalobcovi\núčinne uložiť práve takýmto spôsobom keďže uloženie takto formulovanej sankcie zákazu činnosti\nby žalobcu obmedzilo len na činnosti, ktorou priestupok spáchal a na ktorú v čase rozhodovania o\npriestupku už bol oprávnený, o čom konajúce správne orgány vedeli (podľa Evidenčnej karty žalobcu\nz 09.10.2018), ktorá je súčasťou priestupkového spisu a bola podkladom prvostupňového ako aj\nnapadnutého rozhodnutia bol žalobca od 14.06.2018 oprávnený na vedenie motorových vozidiel skupiny\nBE, ktoré oprávňuje žalobcu aj na vedenie jazdnej súpravy podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009\nZ. z..\n12. K námietke týkajúcej sa likvidačného charakteru uloženej sankcie zákazu činnosti, ktorá bola\naj súčasťou dôvodov odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu, krajský súd\nuviedol, že jednotlivé inštitúty zákona o priestupkoch nie je možné v praxi aplikovať izolovane od ďalších\nsúvisiacich inštitútov zákona, naopak je žiaduci systematický výklad zákona, zohľadňujúci vzájomne\n\nnadväzujúce ustanovenia zákona. Krajský súd dospel k záveru, že likvidačný charakter sankcie zákazu\nčinnosti je okolnosťou na strane žalobcu, teda na túto námietku bolo potrebné prihliadať ako na osobu\npáchateľa.\n13. Podľa názoru krajského súdu z úvah žalovaného k námietke likvidačného charakteru sankcie zákazu\nčinnosti ako aj z jeho postupu (a postupu prvostupňového orgánu), v rámci ktorého si k jej náležitému\nvyhodnoteniu nezabezpečili v podstate žiadne podklady možno vyvodiť, že žalovaný nedospel k záveru,\nže s prihliadnutím na osobu páchateľa by bolo možné alebo vhodné rozhodnúť o sankčnom postihu\nžalobcu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky inak. V prípade, pokiaľ by\nprvostupňový orgán alebo žalovaný dospeli k záveru, že sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nby mala pre žalobcu likvidačný charakter a súčasne k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie\npriestupku prípadne s inou uloženou sankciou (pokuta), mali možnosť od uloženia tejto sankcie upustiť.\nVzhľadom k tomu, že k tejto otázke považoval krajský súd skutkový stav za nedostatočne zistený a\nsprávny súd nenahrádza orgány verejnej správy, nebolo možné uplatniť postup podľa § 198 ods. 1 písm.\na), b) SSP a upustiť od uloženej sankcie zákazu činnosti v rámci tzv. sankčnej moderácie priamo súdom.\n14. Krajský súd poukazujúc na možnosť aplikovať na preskúmavanú vec základné zásady ukladania\ntrestov, v tomto prípade trestnoprávnu zásadu spravodlivosti, resp. humánnosti a primeranosti trestu\ndospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Zároveň\nuviedol, že v ďalšom (odvolacom) konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť tak, aby v rámci\nprávneho posúdenia veci neopomenul platnú právnu úpravu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, a to aj so zohľadnením všeobecnej časti zákona o priestupkoch (najmä § 14 ods. 1,\nprípadne § 11 ods. 3). V súvislosti s námietkou likvidačného charakteru uloženej sankcie zákazu činnosti\nkrajský súd poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, z ktorej vyplýva zákaz ukladania likvidačných\nsankcií.\n2.\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. V úvode kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že s právnym posúdením a odôvodnením krajského\nsúdu nesúhlasí. Mal za to, že v ustanovení § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch sú vymedzené sankcie,\nktoré je správny orgán oprávnený, resp. povinný uložiť páchateľovi priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky, pričom obligatórnosť uloženia sankcie, ako aj druh a výška sankcie závisí od\nskutku, ktorého sa páchateľ priestupku dopustil. Žalovaný poukázal na komentár Zákon o priestupkoch\nVeľký komentár, doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a kolektív, ISBN 978-80-8155-061-4, rok 2016\nstr. 125, podľa ktorého je správny orgán povinný uložiť sankciu (pokutu a zákaz činnosti), pričom výška\nsankcie (výška pokuty a doba zákazu činnosti) je na uvážení prejednávajúceho správneho orgánu.\nPovinnosť správneho orgánu uložiť sankciu nastupuje v prípade, ak sa páchateľ dopustil priestupku\npodľa písm. a) až c), kedy je správny orgán povinný uložiť pokutu od 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti\nod jedného roku do piatich rokov, alebo priestupku podľa písm. h) tretieho bodu, kedy je správny orgán\npovinný uložiť pokutu od 500 € do 1.000 € a zákaz činnosti od šiestich mesiacov do troch rokov.\n17. Žalovaný namietal nesprávnu úvahu krajského súdu týkajúcu sa aplikácie § 11 ods. 3 zákona\no priestupkoch, podľa ktorého možno od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k\nnáprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Žalovaný uviedol, že ide o ustanovenie,\nktoré sa nachádza vo všeobecnej časti zákona o priestupkoch, pričom v špeciálnej časti sú opísané\njednotlivé skutkové podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým je\naj priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) - vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského\noprávnenia. Za uvedený priestupok sa podľa § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona uloží pokuta\nod 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Žalovaný mal na základe\nlitery zákona, ako aj výkladu kolektívu autorov komentára k zákonu o priestupkoch za to, že sankcie\npokuta a zákaz činnosti sa v danom prípade uložiť musia. Pokiaľ krajský súd v predmetnom rozsudku\nnabáda k záveru, že v danom prípade mal byť použitý postup podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch\n\n- upustiť od uloženia sankcie, nie je podľa názoru žalovaného uvedený postup možný v súlade s\nustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorý je podľa názoru žalovaného voči §\n11 ods. 3 zákona o priestupkoch ustanovením špeciálnym. Žalovaný uviedol, že si je vedomý tvrdosti\npriestupkového zákona a z ľudského hľadiska rozsudok krajského súdu plne chápe, avšak má za to,\nže krajský súd tým, že pri svojom rozhodovaní uprednostnil všeobecné ustanovenie § 11 ods. 3 zákona\no priestupkoch a nevzal do úvahy špeciálne ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch,\nnepostupoval v medziach stanovených zákonom. V danom prípade aj zákonodarca § 22 ods. 2 zákona\no priestupkoch vzhľadom na závažnosť naplnenia skutkovej podstaty priestupku rozlíšil nebezpečnosť\nkonania páchateľa priestupku pre spoločnosť v tom, že presne určil, kedy sa sankcia uloží a kedy sankciu\nuložiť možno.\n18. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu, že žalovaný mal pri\nrozhodovaní brať do úvahy, že žalobca bol v čase rozhodovania o priestupku oprávnený viesť jazdnú\nsúpravu, nakoľko už bol držiteľom vodičského oprávnenia BE. Mal za to, že pre rozhodnutie vo veci\nje dôležitý stav v čase spáchania priestupku, čo znamená, že žalobca dňa 06.02.2018 v čase o 17:30\nhod. viedol ako vodič jazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla zn. Q. S., ev. č. S.\nXXX I., ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť je 2.190 kg a nákladného špeciálneho prívesu\nR. - U., ev. č. S. XXX Y., ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť je 2.000 kg s vodičským\noprávnením skupiny „B“ bez príslušného harmonizovaného kódu, ktorý k vedeniu uvedenej jazdnej\nsúpravy potreboval, t. j. viedol jazdnú súpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.,\nktorej najväčšia prípustná celková hmotnosť presahovala 3.500 kg a nepresahovala 4.250 kg. Tvrdenie\nžalovaného potvrdil aj krajský súd v bode 46. rozsudku. Pretože žalobca nebol v čase porušenia pravidiel\ncestnej premávky držiteľom uvedeného vodičského oprávnenia nebolo možné predmetné skutočnosti\nvziať do úvahy. K tvrdeniu krajského súdu, že žalobca nespáchal priestupok vedením motorového\nvozidla, na vedenie ktorého vodičské oprávnenie mal, žalovaný uviedol, že žalobca viedol jazdnú\nsúpravu zloženú z osobného motorového vozidla a nákladného špeciálneho prívesu, ktorá je z hľadiska\npohľadu na bezpečnosť a plynulosť inak vnímaná ako motorové vozidlo.\n19. K tvrdeniu krajského súdu, že žalobcovi mohla byť za vedenie jazdnej súpravy uložená sankcia\nzákazu činnosti len vedenia jazdnej súpravy, vedením ktorej spáchal priestupok proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky žalovaný uviedol, že zákaz činnosti je sankciou, ktorá má represívny\ncharakter a silný preventívny prvok. Priestupca nielenže pociťuje postih za priestupok v nemožnosti\nvykonávať činnosť vedenia motorových vozidiel, ale je to aj nástroj, ktorých by sa osoba mohla dopustiť v\nbudúcnosti pri výkone danej činnosti. Žalovaný mal za to, že uložením sankcie zákazu činnosti týkajúcej\nsa len vedenia jazdnej súpravy, by nebol splnený úmysel zákonodarcu sprísniť represívny charakter\nukladania sankcie pre páchateľov priestupkov, ktoré spadajú do skupiny najprísnejšie postihovaných\na svojimi účinkami môžu najviac ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a tým aj záujem\nspoločnosti.\n20. Žalovaný ďalej namietal právne posúdenie krajského súdu, že žalovaný nezohľadnil námietku\nlikvidačného charakteru sankcie zákazu činnosti, ktorá je okolnosťou na strane žalobcu. Mal za to,\nže prvostupňový orgán postupoval v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom prihliadal na\nzávažnosť priestupku, na spôsob, následky, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a okolnosti,\nza ktorých bol priestupok spáchaný. Bral v úvahu subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť\npriestupku znižujú alebo zvyšujú. Prvostupňový správny orgán prihliadal na mieru zavinenia obvineného,\nkde poľahčujúco vzal do úvahy skutočnosti, že účastník konania svoj skutok na ústnom pojednávaní\noľutoval. Ďalej prihliadal na spôsob spáchania, že účastník konania ako vodič viedol po ceste II. triedy v\nobci jazdnú súpravu podľa§ 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. s vodičským oprávnením skupiny\n„B“ bez príslušného harmonizačného kódu z nedbanlivosti. Prihliadol na to, že v čase vedenia tejto\njazdnej súpravy sa zaoberal svojou náplňou práce, ktorá je jeho živobytím, taktiež, že jeho konaním\nnevznikla žiadna škoda na cudzom majetku, alebo zdraví, ako aj na to, že vedením vyššie uvedenej\njazdnej súpravy neohrozil plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky. Prvostupňový orgán zohľadnil,\nže túto jazdnú súpravu viedol krátky čas, a že sa obdobie posledných piatich rokov dopustil deviatich\npriestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na základe uvedeného uložil žalobcovi\nsankciu pokutu vo výške 300 €, čo je dolná hranica možnej sadzby za najprísnejšie postihnuteľný\npriestupok a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, čo je rovnako dolná hranica\nmožnej sadzby za najprísnejšie postihnuteľný priestupok. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu\no likvidačnom charaktere sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v napadnutom rozhodnutí\n\nuviedol, že pri preskúmavaní uloženej sankcie zákazu činnosti nemohol zohľadniť odvolacie námietky\nžalobcu, pretože sankcia bola uložená v najmenšej možnej sadzbe. Žalovaný uviedol, že oba orgány\nverejnej správy brali pri ukladaní sankcie na zreteľ aj osobu páchateľa.\n21. Žalovaný podotkol, že väčšina sankcií ukladaných páchateľom priestupkov má likvidačné účinky.\nÚčelom zákonodarcom stanovených sankcií za jednotlivé priestupky je v čo najväčšej možnej miere\nzamedziť páchaniu protiprávnych konaní, hlavne pri priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, kedy takéto konanie môže mať závažné ba až fatálne následky, či už na osobu\npáchateľa, alebo na iných účastníkov cestnej premávky. Úvahy o neprimeranosti sankcií majú priestor v\nzákonodarnom procese, nepatria však do prebiehajúceho konania, ktoré je viazané zásadou zákonnosti\n- platným právom, ktoré nepripúšťa v ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch akúkoľvek\nodchýlku od rozmedzia stanovených sankcií. Žalovaný mal za to, že rozsudok krajského súdu je\nporušením princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, pretože vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia predmetnej veci. Právoplatnosťou rozsudku krajského súdu môže dôjsť k tomu, že\nvodiči, ktorí sú držiteľmi vodičských oprávnení na vedenie motorových vozidiel budú môcť viesť jazdné\nsúpravy bez príslušného vodičského oprávnenia, pričom aj v týchto prípadoch môže byť sankcia zákazu\nčinností vo vedení motorových vozidiel pre nich likvidačná, a to z rôznych dôvodov.\n3.\n22. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného písomne nevyjadril.\n4.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n26. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n27. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n28. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n29. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu má kasačný súd preukázané, že žalobca\nsa správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. KRPZ-BB-KDI2-32-002/2018 zo dňa 31.12.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o priestupku, ktorým sa žalobca uznal vinným zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona\no priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 06.02.2018 v čase o 17:30 hod. viedol ako vodič\njazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla zn. Q. S., ev. č. S. XXX I. a prívesu nákladného\n\nšpeciálneho zn. R. U., ev. č. S. XXX Y. po ceste II. triedy č. 532 na ulici M. R. Štefánika v obci Revúca, kde\nbol pri čerpacej stanici GAS zastavený a kontrolovaný policajtom Okresného dopravného inšpektorátu,\nodboru poriadkovej a dopravnej polície ORPZ v Revúcej, kde počas kontroly bolo zistené, že viedol\njazdnú súpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z., ktorej najväčšia prípustná celková\nhmotnosť presahovala 3.500 kg. a nepresahovala 4.250 kg, pričom takáto jazdná súprava môže byť\nvedená držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B s príslušným harmonizovaným kódom, ktorý možno\nudeliť, len ak absolvoval osobitný výcvik v autoškole alebo zložil osobitnú skúšku z vedenia motorového\nvozidla, a teda je zrejmé, že viedol vyššie uvedenú jazdnú súpravu s vodičským oprávnením skupiny B,\nale bez príslušného harmonizovaného kódu, ktorý by ho oprávňoval viesť takúto jazdnú súpravu, čím\nporušil § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. s poukázaním na § 76 ods. 7 citovaného zákona. Podľa\n§ 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300 Eur a taktiež\nsankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov. Žalobca považoval sankciu uloženú\norgánom verejnej správy za neprimeranú a navrhol krajskému súdu, aby podľa § 198 ods. 1 písm. b)\nSSP rozhodol o upustení uloženej sankcie, prípadne aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie rozhodnutie.\n30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nč. k. 20Sa/3/2019-67 zo dňa 07.05.2019, ktorým krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n5.\n31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n32. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku\nupustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.\n33. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na\nzávažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom\nbol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o priestupkoch zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v\nosobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov,\na ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na\nktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou\nalebo v súvislosti s ňou.\n35. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby\nspolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo\nautoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 3bb) podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo\npreskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského\npreukazu povolenú jazdu,\n36. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa\nuloží pokuta od 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\n37. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\n38. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku\nuznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,\n\nvyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.\n3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o\nnároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).\n39. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n40. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n41. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n42. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n43. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného\nvodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí,\nak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu,8a) podrobuje sa skúške z\nvedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má\npovolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.\n44. Podľa § 75 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. do skupiny motorových vozidiel B patria:\na/ motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny AM, A1, A2, A a T, ktorých najväčšia prípustná celková\nhmotnosť nepresahuje 3.500 kg, a ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb\nokrem vodiča; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou\nprípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg,\nb/ motorové vozidlá podľa písmena a) s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková\nhmotnosť presahuje 750 kg za predpokladu, že najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy\nnepresahuje 4.250 kg.\n45. Podľa § 76 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie\nmotorových vozidiel skupiny B sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny\nB oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a B1; jazdnú\nsúpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b), ktorej najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3.500 kg a\nnepresahuje 4.250 kg, oprávňuje viesť len vodičské oprávnenie skupiny B s príslušným harmonizovaným\nkódom, ktoré možno udeliť po absolvovaní osobitného výcviku v autoškole 41a) alebo po zložení\nosobitnej skúšky z vedenia motorového vozidla. Vodičské oprávnenie skupiny B po dvoch rokoch od jeho\nudelenia oprávňuje viesť aj motorové vozidlá skupiny A1 s automatickou prevodovkou, a to len na území\nSlovenskej republiky. Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť na území Slovenskej republiky\naj motorové vozidlá skupiny T, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3.500 kg a\njazdnú súpravu pozostávajúcu z motorového vozidla skupiny T a prípojného vozidla za predpokladu, že\nnajväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 3.500 kg.\n6.\n46. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\n47. Krajský súd poukazujúc na možnosť aplikovať na preskúmavanú vec základné zásady ukladania\ntrestov - v tomto prípade zásadu spravodlivosti, resp. humánnosti a primeranosti trestu dospel k\nzáveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP. Krajský súd konštatoval, že na ukladanie trestov a sankcií všeobecne platí\nprávnym poriadkom rešpektovaná zásada nulla poena sine lege, vyjadrujúca zásadnú požiadavku\nna uplatňovanie rozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci ukladať tresty a sankcie jedine zo\nzákonných dôvodov a zákonným spôsobom, v danej veci však dospel k záveru, že uloženie sankcie\nzákazu činnosti uplatneným spôsobom nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu veci a bolo\nneprimerané okolnostiam prípadu, pretože spôsobilo žalobcovi väčšiu ujmu na jeho subjektívnych\nprávach, než predpokladá zákon.\n48. Žalovaný s názorom krajského súdu nesúhlasil, pričom poukázal na ust. § 22 ods. 2 zákona o\npriestupkoch, v ktorom sú vymedzené sankcie, ktoré je orgán verejnej správy oprávnený, resp. povinný\nuložiť páchateľovi priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom obligatórnosť\nuloženia sankcie, ako aj druh a výška sankcie závisí od skutku, ktorého sa páchateľ priestupku dopustil.\n49. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že princíp subsidiarity trestného postihu vo verejnom\npráve vyjadruje požiadavku obmedziť trestanie (sankcionovanie) na prípady, keď je to odôvodnené\nzávažnosťou a spoločenskou škodlivosťou protispoločenského správania. Je špecifickým premietnutím\nprincípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby obmedzenie základných práv jednotlivcov v dôsledku\nsankcií bolo primerané a súladné s účelom trestania v právnom štáte. Jednou zo zásad ukladania trestov\npodľa trestného zákona je zásada úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. Vyhodnotenie stupňa\nspoločenskej škodlivosti správneho deliktu v konkrétnom prípade sa premieta v rozhodnutí o druhu\na rozsahu sankcie, ktorú vykonávateľ verejnej správy ukladá páchateľovi. Pri výbere druhu trestu sa\nuplatňuje princíp nulla poena sine lege. Primeranosť uloženej sankcie sa nepremieta len v druhu sankcie,\nktorú správny orgán uložil, ale aj v jej výmere. Výmera sankcie (výška pokuty, dĺžka zákazu činnosti atď.)\nsa určuje na základe kritérií ustanovených zákonmi. Ak tak ustanovuje zákon v rámci výchovnej funkcie\nadministratívnej zodpovednosti má správny orgán právomoc rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie.\n50. V súvislosti s námietkou žalovaného, týkajúcou sa ukladania sankcií podľa § 22 ods. 2 zákona o\npriestupkoch kasačný súd uvádza, že zákonodarca vyslovene ustanovil, že za priestupky podľa § 22 ods.\n1 písm. a) až c) zákona o priestupkoch sa uloží (súčasne) pokuta a zákaz činnosti. Za priestupok podľa\n§ 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zákonodarca neumožnil orgánu verejnej správy možnosť\nvýberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení § 22 ods. 1\npísm. a) až c) zákona o priestupkoch ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil\npovinnosť uložiť sankciu vo forme pokuty (od 300 € do 1.300 €) a súčasne sankciu zákazu činnosti (od\njedného do piatich rokov). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje i na svoje skoršie rozhodnutia sp.\nzn. 1Sžd/15/2011 zo dňa 17.07.2011, sp. zn. 3Sžo/84/2015 zo dňa 22.02.2017.\n51. Krajský súd v odôvodnení krajského súdu konštatoval, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi\nuložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všeobecne, pričom však niet pochýb o tom, že\nžalobca nespáchal priestupok vedením motorového vozidla (na vedenie motorového vozidla vodičské\noprávnenie mal), ale vedením jazdnej súpravy podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.\nz., pozostávajúcej síce z motorového vozidla, ale aj z nákladného špeciálneho prívesu, na vedenie\nktorej jazdnej súpravy sa vyžadovalo ďalšie vodičské oprávnenie. Krajský súd s poukazom na zásadu\nproporcionality dospel k záveru, že žalobcovi mohla byť za vedenie jazdnej súpravy bez príslušného\nvodičského oprávnenia spolu so sankciou pokuty uložená iba sankcia zákazu činnosti viesť jazdnú\nsúpravu podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., neoprávneným vedením ktorej spáchal\npriestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n52. S uvedeným názorom krajského súdu sa kasačný súd nestotožnil, pretože zákon o priestupkoch\nneupravuje možnosť uloženia sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo len určitej skupiny. Zákon\no priestupkoch v § 14 ods. 1 ustanovuje všeobecne, že zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky\nuvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na\npäť rokov, ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere\nalebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto\n\nčinnosťou alebo v súvislosti s ňou, pričom v odseku 4 § 14 hovorí o upustení zvyšku zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlo. Kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že žalobca spáchal priestupok proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch vedením\nmotorového vozidla zn. Q. S., ku ktorému pripojil nemotorové prípojné vozidlo zn. R. U., čím vytvoril\njazdnú súpravu, vzhľadom na hmotnosť ktorej bolo potrebné vydanie vodičského oprávnenia skupiny B\ns harmonizovaným kódom 96.\n53. Sankcia zákazu činnosti má najmä preventívny charakter a jej účelom je zabrániť možnému\nopakovaniu páchania priestupku. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že uložením sankcie\nzákazu činnosti týkajúceho sa len vedenia jazdnej súpravy, by nebol splnený úmysel zákonodarcu\nsprísniť represívny charakter ukladania sankcií pre páchateľov priestupkov, ktoré spadajú do skupiny\nnajprísnejšie postihovaných a svojimi účinkami môžu najviac ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky, a tým aj záujem spoločnosti.\n54. Žalovaný nesúhlasil so záverom krajského súdu, že v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil námietku\nlikvidačného charakteru sankcie zákazu činnosti, ktorá je okolnosťou na strane páchateľa, pretože oba\norgány verejnej správy brali pri ukladaní sankcie na zreteľ aj osobu páchateľa a uložili mu sankcie\nna dolnej hranici za najprísnejšie postihnuteľný priestupok. Vzhľadom na uvedené pri preskúmavaní\nuloženej sankcie zákazu činnosti už nemohol zohľadniť odvolacie námietky žalobcu, pretože sankcia\nbola uložená v najmenšej možnej sadzbe.\n55. Krajský súd vyslovil názor, že orgány verejnej správy si k náležitému vybaveniu námietky\nlikvidačného charakteru sankcie zákazu činnosti nezabezpečili v podstate žiadne podklady, preto\nžalovaný nedospel k záveru, že s prihliadnutím na osobu páchateľa by bolo možné alebo vhodné\nrozhodnúť o sankčnom postihu žalobcu za priestupok inak. Ak by dospeli k záveru, že sankcia zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlá by mala pre žalobcu likvidačný charakter a súčasne k náprave páchateľa\npostačí samotné prejednanie priestupku prípadne s inou uloženou sankciou (pokuta), mali možnosť od\nuloženia tejto sankcie upustiť. Vzhľadom k tomu, že k tejto otázke považoval krajský súd skutkový stav\nza nedostatočne zistený nemohol uplatniť postup podľa § 198 ods. 1 písm. a), b) SSP a upustiť od\nuloženej sankcie zákazu činnosti v rámci tzv. sankčnej moderácie priamo súdom.\n56. Uvedený záver krajského súdu považuje kasačný súd za nesprávny.\n57. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania\nna návrh žalobcu rozsudkom:\na) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného\nrámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter,\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n58. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa\nosobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.\n59. Zo žaloby pôvodne doručenej Okresnému súdu Revúca dňa 05.02.2019 má kasačný súd\npreukázané, že žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, že v zmysle § 198\nods. 1 písm. b) SSP upúšťa od uloženia sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. KRPZ-BBKDI2-32-002/20018 zo dňa 31.12.2018, prípadne aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Uvedené konštatoval i krajský súd v bode 7. odôvodnenia rozsudku: „... Ďalej poukázal\nna to, že podľa § 198 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, správny súd môže na základe\nvýsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie,\nak účel správneho trestania môže dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Podľa jeho názoru je\nzrejmé, že k náprave páchateľa došlo a účel správneho trestania bol dosiahnutý ešte pred tým, ako\nbolo právoplatne ukončené konanie o priestupku. Bezodkladne po tom, ako zistil, je zrejmé, nie je\npostačujúce pre jazdnú súpravu ktorú viedol, prihlásil sa na odborný výcvik v autoškole na vodičské\noprávnenie skupiny BE a toto, že k náprave páchateľa došlo a účel správneho trestania bol dosiahnutý\nešte pred tým, ako bolo právoplatne ukončené konanie o priestupku. Bezodkladne po tom, ako zistil,\nže jeho vodičské oprávnenie vodičské oprávnenie aj získal. To znamená, že obdobné konanie sa už v\n\nbudúcnosti nebude opakovať, a teda účel správneho trestania bol dosiahnutý“. Zároveň v závere bodu\n50. odôvodnenia rozsudku krajský súd uviedol: „V danom prípade, bolo možné zákaz činnosti žalobcovi\núčinne uložiť práve takýmto spôsobom nakoľko uloženie takto formulovanej sankcie zákazu činnosti\nby žalobcu obmedzilo len na činnosti, ktorou priestupok spáchal a na ktorú v čase rozhodovania o\npriestupku už bol oprávnený (resp. už v čase prvého rozhodovania o priestupku, kedy žalobca nebol\ndržiteľom takého oprávnenia, ale prejavil snahu ho získať by malo takýto potenciál), o čom konajúce\nsprávne orgány vedeli (podľa Evidenčnej karty žalobcu z 09.10.2018, ktorá je súčasťou priestupkového\nspisu a bola podkladom prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia bol žalobca od 14.06.2018\noprávnený na vedenie motorových vozidiel skupiny BE, ktoré oprávňuje žalobcu aj na vedenie jazdnej\nsúpravy podľa § 75 ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.).“\n60. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Správny súdny poriadok v rámci sankčnej\nmoderácie správnym súdom pripúšťa možnosť upustenia od uloženia sankcie, ak účel správneho\ntrestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (§ 198 ods. 1 písm. b/). Upustenie od\npotrestania je prostriedkom výchovného charakteru, pri ktorom sa okrem závažnosti deliktu berú do\núvahy aj spôsobené následky, priznanie páchateľa, oľutovanie svojho konania, ako i prípadná účinná\nsnaha po náprave spôsobenej ujmy alebo škody. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie\nÚstavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.12.2011, sp. zn. I. ÚS 468/2011-9, z ktorého cituje:\n„Najvyšší súd už v minulosti skonštatoval, že plná jurisdikcia umožňuje správnemu súdu priamo ukladať\naj sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu, a preto za použitia logického\nvýkladu (argumentum a maiori ad minus) môže súd zmierňovať uložené sankcie až na úroveň upustenia\nod potrestania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž 36/2006). Aj podľa ústavného súdu je\nústavne konformné a zároveň rešpektujúce účel plnej jurisdikcie správneho súdu v intenciách čl. 6 ods. 1\nDohovoru, ak správny súd reformačným výrokom zmierni sankciu uloženú pôvodne správnym orgánom.\nO zmiernení sankcie pritom možno uvažovať jednak v rovine (i) uloženia totožného druhu sankcie v\nmiernejšej výmere, ale aj v rovine (ii) uloženia iného druhu sankcie, ktorý je čo sa týka dôsledkov zjavne\nmiernejší ako pôvodne uložený druh sankcie, či v rovine absolútnej (iii) teda v upustení od potrestania“.\n61. Na základe zisteného skutkového stavu kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd nerozhodol\nsprávne pokiaľ zrušil rozhodnutie žalovaného za účelom doplnenia podkladov potrebných na\nvyhodnotenie námietky likvidačného charakteru sankcie zákazu činnosti a na nové rozhodnutie v\nodvolacom konaní. Kasačný súd preto nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého\nrozsudku krajského súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP a k vráteniu veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\n62. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opakovane vec posúdiť, prihliadnuť na poľahčujúce\nokolnosti prípadu (napr. na skutočnosť, že žalobca disponoval vodičským oprávnením skupiny BE už v\nčase prejednania priestupku, žalobca svoje konanie oľutoval, konaním žalobcu nevznikla žiadna škoda\nna cudzom majetku, alebo zdraví, vedením jazdnej súpravy neohrozil plynulosť ani bezpečnosť cestnej\npremávky, atď. Následne zváži možnosť využiť moderačné právo a rozhodnúť o upustení od uloženia\nsankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže žalobca už v priebehu konania zložil chýbajúcu\nskúšku a je držiteľom oprávnenia skupiny BE. Prihliadne aj na skutočnosť, akú prácu žalobca aktuálne\nvykonáva a či vedenie predmetného druhu jazdnej súpravy je nevyhnutné pri realizácii pracovnej činnosti\nžalobcu.\n7.\n63. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne\nkrajský súd.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/3/2019", "guid": "776203ee-59bf-4e96-a81a-86a7089a920a:261093b3-1a73-4132-b111-27d4624ee471", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e23164c-6ccb-4d5b-a350-e54ba49a95a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e23164c-6ccb-4d5b-a350-e54ba49a95a4"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "d9f01d3c-2405-48b5-be14-ec730aba7907:25e53b4b-25ff-408e-8bc2-e064b2666733", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Sa/3/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/3/2019 z 22. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9f01d3c-2405-48b5-be14-ec730aba7907:25e53b4b-25ff-408e-8bc2-e064b2666733"}], "citovane_v": [{"guid": "58c25770-22a5-412d-a667-cb75bf2a72ec:a0f4c9e2-e0d9-45e9-b12c-300023225697", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200409.1", "spisova_znacka": "4Asan/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/9/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200409.1"}, {"guid": "9a2781c7-c5ae-4a5e-8c96-4fa2e272b17d:8fbc7b4c-6007-4963-a145-3b920910c4b3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201759.1", "spisova_znacka": "BA-1S/269/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/269/2020 z 17. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201759.1"}, {"guid": "d556bcc4-9977-4e03-8cc8-f17d4161c7ae:afd0d020-017b-4f42-9392-8ff0446d5678", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6020200409.1", "spisova_znacka": "20Sa/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/14/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200409.1"}]}