{"guid": "283ce8c6-4a0e-4e3d-934e-c2ef45cc2054:84ddca50-9b8d-4fb7-9481-3bc7ae6a94c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2020 z 24. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 4Cdo/85/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1", "identifikacne_cislo": "6719201440", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2020-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-391", "nazov": "§ 391 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-391", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-370", "nazov": "§ 370 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-370", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-370", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84ddca50-9b8d-4fb7-9481-3bc7ae6a94c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/85/2020\n6719201440\n24. 06. 2020\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2020:6719201440.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného P.. P. I., bývajúceho v W. W., P. XX, zastúpeného\nJUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou vo Veľkej Lúke, Novomeského 1266/25, proti povinnej P.. U. I.,\nbývajúcej vo N., S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou v Bratislave,\nNámestie SNP 13, o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletej O. I., narodenej XX. X. XXXX,\nbývajúcej u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,\nso sídlom v Martine, Ladislava Novomeského 4, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5 Em\n2/2019, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2020 sp.\nzn. 2 CoE 267/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen uznesením z 2. augusta 2019 č. k. 5 Em 2/2019-201 odložil výkon uznesenia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. marca 2019 č. k. 12 CoPno 1/2019-1005 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 3. apríla 2019 č. k. 17 CoP 7/2019-1143 do právoplatného skončenia\nkonania o dovolaní matky podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. apríla 2019\nč. k. 17 CoP 7/2019-1143 o zamietnutí návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. marca 2019 č. k. 12 CoPno 1/2019-1005, na základe\nktorého mala matka (povinná) povinnosť dočasne odovzdať maloletú dcéru do osobnej starostlivosti otca\n(oprávneného). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odlúčenie maloletej od matky v aktuálnom\nčase sa po zhodnotení šetrenia pomerov v domácom prostredí maloletej javí ako nevyhovujúce pre\ncitovú stabilitu maloletej a aj vzhľadom k tomu, žeby sa u nej mohol zhoršiť zdravotný stav, ktorý je\nznačne podmienený jej psychickým stavom. Z týchto dôvodov mal za to, že odlúčenie maloletej od matky\nby nebolo priaznivé pre vývoj maloletej, čo podľa jeho názoru je dôvodom pre odklad výkonu rozhodnutia\nv zmysle § 389 ods. 1 C.m.p.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného (otca) z 29. januára 2020 sp. zn. 2 CoE\n267/2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pretože dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie\nvydané, neexistovali. Konštatoval, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému\ntitulu nie je zákonným dôvodom pre odloženie jeho výkonu, a zároveň dodal, že v posudzovanej veci\nnezistil splnenie podmienok pre postup podľa § 389 ods. 1 C.m.p., teda že by bol výkonom rozhodnutia\nvážne ohrozený život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletej, ktoré musia byť preukázané, a nie\nzaložené len na hypotetickej úvahe súdu.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala povinná (matka) dovolanie, ktorého prípustnosť\na opodstatnenosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Uviedla, že\nvady zmätočnosti vymenované v § 420 C.s.p. súdna prax považuje za natoľko závažné, že by mali viesť\n\nk zrušeniu každého rozhodnutia, ktoré je nimi postihnuté, a nie len rozhodnutia vo veci samej alebo\nktorým sa konanie končí, pretože inak môžu spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu na právach účastníka\nkonania. Namietala, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu jej bolo porušené právo na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces, a to tým, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je v príkrom rozpore so\nskutočnosťami, ktoré boli preukázané, a že dostatočne nezohľadňuje všetky relevantné skutočnosti, čo\nho robí arbitrárnym. Zároveň súdom oboch nižších inštancií vytýkala, že neboli jej doručované niektoré\npodania oprávneného, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania.\nPodľa jej názoru odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nerozhodol v najlepšom záujme\nmaloletého dieťaťa, ktorý musí prevážiť nad záujmom rodiča. Zo zistených pomerov a s prihliadnutím na\nvyjadrený názor maloletého dieťaťa vyplýva, že maloletá má a bude mať najlepšie podmienky pre svoj\nriadny a bezproblémový vývin vytvorené a zabezpečené u matky a nie je daná potreba bezodkladne\ninak upraviť pomery rodičov k nej. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.\n4. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu povinnej uviedol, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému zákon prípustnosť dovolania vylučuje. Preto navrhol, aby ho dovolací súd ako neprípustné\nodmietol, resp. ako nedôvodné zamietol.\n5. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu povinnej nevyjadril.\n6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Právna úprava v Civilnom mimosporovom poriadku týkajúca\nsa prípustnosti dovolania v civilných mimosporových konaniach (§ 76 a § 77 C.m.p.) sa však nevzťahuje\nna konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 až § 391 C.m.p.), preto bolo potrebné\nposudzovať prípustnosť dovolania povinnej podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník konania, v ktorého neprospech (posudzujúc z\nprocesného hľadiska) bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1\nC.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba ako\nprocesne neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n8.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n8.2. Civilný sporový poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok a jeho mimoriadna\npovaha sa prejavuje, okrem iného, aj v prísne regulovaných predpokladoch jeho prípustnosti. Z\nustanovenia § 419 C.s.p. vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len)\nak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nPrípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.\n8.3. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n9. V posudzovanej veci povinná dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil\nuznesenie súdu prvej inštancie o odklade výkonu rozhodnutia.\n10.1. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 C.s.p. nie je prípustné.\n10.2. V zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných\nvád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. Základným (a spoločným) znakom všetkých\nrozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 C.s.p., je\nto, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade,\nže dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma\n\nprimárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa\no existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy,\nak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa\nkonanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k\ndovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n10.3. Zmyslom právneho inštitútu odkladu výkonu rozhodnutia je reakcia na vzniknutý stav (situáciu)\npo právoplatnosti exekučného titulu, kedy je namieste - s ohľadom na ochranu najlepšieho záujmu\nmaloletého - vo výkone rozhodnutia nepokračovať, ale ho odložiť na vymedzený čas, resp. ohraničené\nobdobie (v danom prípade do rozhodnutia súdu o dovolaní matky proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu\nna zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletú dcéru do\nosobnej starostlivosti otca). Odložením výkonu rozhodnutia sa teda vykonávacie konanie nekončí, ale po\nuplynutí vymedzeného času alebo odpadnutí prekážky, na ktorý (resp. počas trvania ktorej) bol odklad\npovolený, súd bude ďalej vo vykonávacom konaní pokračovať a po riadnom zisťovaní, či sa povinný\npodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať\nrozhodnutiu, rozhodne, či nariadi výkon rozhodnutia a následne či výkon rozhodnutia uskutoční alebo\nkonanie bez jeho uskutočnenia zastaví, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne.\nDovolací súd so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že uznesenie o odklade výkonu rozhodnutia nie\nje ani rozhodnutím vo veci samej (teda meritórnym rozhodnutím o predmete, pre ktorý sa vedie súdne\nkonanie), ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí.\nZ týchto dôvodov prípustnosť dovolania povinnej v zmysle § 420 C.s.p. nevyplýva (tiež porov. 3 Cdo\n242/2018).\n11.1. Prípustnosť dovolania proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie\nsúdu prvej inštancie o odklade výkonu rozhodnutia, nevyplýva ani z ustanovenia § 421 C.s.p., pretože\ndovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. prípustné len\nproti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorým buď potvrdil, alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie,\na nie aj proti zrušujúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu.\n11.2. Napokon dovolací súd považuje vo vzťahu k argumentácii povinnej o odklone od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) za potrebné dodať, že odloženie\nvýkonu rozhodnutia je vždy výsledkom posúdenia čisto individuálnych, jedinečných skutkových okolností\nkaždej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, a\npreto nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady. V takejto individuálnej otázke sa teda ani\nnemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom\nustanovených východísk pre odklad výkonu rozhodnutia postupujú totiž súdy vždy diferencovane v\nkaždom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. Povinná vo svojom\ndovolaní neuvádza spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. z čoho konkrétne vyvodzuje\nprípustnosť dovolania (nešpecifikuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vo vzťahu k ňou\nkonkretizovanej právnej otázke, od ktorej sa mal podľa jej názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nodkloniť; porov. R 83/2018), a preto na jeho podklade nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n12. Z uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie povinnej smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné, a preto ho podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.\n13. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 453 ods. 1\nC.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.\n14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoE/267/2019", "guid": "5af0d60f-63b0-4ea0-85c9-58445cd703e1:9a66b033-04b0-4567-8c0d-3c61d782e246", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}