{"guid": "56a56e72-787b-413a-bbac-4c4f97f0c03a:9f0e6f1a-d764-4f8c-ab10-5ae338310324", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1", "spisova_znacka": "4Tdo/44/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/44/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 4Tdo/44/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1", "identifikacne_cislo": "6717010025", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Šišková", "sudca_id": 749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-siskova-749", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "nazov": "§ 155 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-3.pismeno-i", "nazov": "§ 123 ods. 3 písm. i) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-3.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-4", "nazov": "§ 123 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-155", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-14", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-123", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f0e6f1a-d764-4f8c-ab10-5ae338310324", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/44/2019\n6717010025\n26. 05. 2020\nJUDr. Alena Šišková\nECLI:SK:NSSR:2020:6717010025.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudkýň\nJUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej, v trestnej veci proti obvinenému T. W. pre zločin\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 26. mája 2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného T.\nW. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. novembra 2017, sp. zn. 5To/110/2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. W. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") z 20.\nseptembra 2017, sp. zn. 5T/5/2017, bol obvinený T. W. (ďalej tiež „obvinený\" alebo „dovolateľ\") uznaný\nvinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a)\nTrestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že :\n- dňa 15. septembra 2016 v čase okolo 20:05 hod. v meste Z., okr. Z., na ulici I. cesta pri čerpacej\nstanici Shell fyzicky napadol O. V., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom Z., U. XXXX/X a to tak, že po tom\nčo ho dobehol ho udieral päsťou do pravej strany tváre, následne po páde na zem ho prisadol a ďalej\nho bil päsťami, pričom keď sa zodvihol, tak ho ešte kopol pätou nohy do spodnej časti chrbta, čím\ntýmto konaním mu spôsobil zranenia a to mnohopočetné zlomeniny prednej, bočnej steny a bázy pravej\nčeľustnej dutiny s výraznou dislokáciou fragmentov do dutiny s tým súvisiacim krvácaním do pravej\nčeľustnej dutiny a prítomnosťou krvi v okolitých prínosových dutinách ako aj podkožným krvným výronom\ns prítomnosťou vzduchu, zlomeninu jarmového oblúka vpravo s miernym posunom kosti do stredu,\nzlomeninu nosových kostí s posunom fragmentov, otras mozgu ako funkčné poškodenie centrálneho\nnervového systému, zlomeninu IX. rebra vpravo vzadu, zlomeninu priečneho výbežku 2. driekového\nstavca, odreniny a krvnú podliatinu na pravom pleci a v oblasti pravého lakťa, krvnú podliatinu v oblasti\npravej lopatky a odreninu na rozhraní hrudnej a driekovej časti vpravo s dobou liečenia 5 až 8 týždňov.\nZa to okresný súd obvinenému T. W. uložil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods.\n2, ods. 5, § 41 ods.1, § 46 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon\nktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa\nobvinenému zároveň uložil povinnosť nahradiť poškodenému Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom\nBratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, škodu spôsobenú trestným činom vo výške 1105,38 Eur.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podali okresný prokurátor a obvinený odvolania, ktoré Krajský\nsúd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") uznesením z 22. novembra 2017, sp.\nzn. 5To/110/2017 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\n\nProti naposledy označenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech\nprostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici,\nKukučínová 20, dovolanie, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nV dôvodoch podaného dovolania obvinený namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku],\nktorý mal byť správne právne kvalifikovaný podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prípadne podľa §\n156 ods. 3 Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 123 ods. 3 písm.\ni) Trestného zákona v spojení s § 123 ods. 4 Trestného zákona definujúcich ťažkú ujmu na zdraví na\núčely Trestného zákona a namietal, že obvinený už po 7 dňoch nastúpil do práce, z čoho vyplýva, že\nsa „subjektívne cítil v poriadku\" a „teda rozsah zranení mu umožňoval pracovať\", poškodený sa po\nprepustení z nemocnice neliečil, liečbu ignoroval, preto ani znalec nevedel presne stanoviť dobu liečenia,\nktorú síce určil v rozpätí 5 až 8 týždňov zároveň však nevylúčil možnosť, že ak by sa poškodený riadne\nliečil, potom jeho liečba mohla trvať aj len 5 týždňov, teda 30 dní (poznámka najvyššieho súdu - zrejme\nide o chybu v počítaní, pretože 5 týždňov je 35 dní). Podľa názoru dovolateľa, prístup poškodeného,\nktorý znemožnil objektívne ustálenie doby liečenia, nemôže byť na neprospech obvineného a keďže o\ndobe liečenia existujú pochybnosti, za daných okolností táto situácia mala byť vyhodnotená v prospech\nobvineného a zistený skutok mal byť právne kvalifikovaný miernejšie, teda podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona prípadne podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Napokon obvinený ešte namietal, že\nz vykonaného dokazovania, podľa jeho názoru, nevyplynul záver, že by jeho úmyslom bolo spôsobenie\nťažkej ujmy na zdraví poškodenému, keďže poškodeného nenapádal žiadnou zbraňou a aj znalec MUDr.\nŤažký uviedol, že údery mohli byť aj strednej intenzity, z čoho možno usudzovať, že neudieral celou silou\na teda nemohol predpokladať, že by mohol spôsobiť ťažkú umu na zdraví (chýba úmysel vo vzťahu k\nspôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví). Na podklade uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie\nkonanie.\nK podanému dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej tiež\n„prokurátorka\"), ktorá navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol. Vo svojom vyjadrení prokurátorka poukázala na mnohopočetné\nzranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené pôsobením mechanického násilia tupého charakteru,\npričom zo spôsobu útoku, jeho intenzity, zamerania útoku, ako aj okolností predchádzajúcich útoku zo\nstrany obvineného, možno prijať záver, že obvinený bol uzrozumený s tým, že svojím konaním môže\npoškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Obvinený poškodeného udieral päsťou aj potom, čo\nuž poškodený nehybne ležal na zemi, pritom v útoku nepokračoval len preto, že mu v tom zabránili\niné osoby, ktoré ho odtiahli od nehybného ležiaceho poškodeného. Obvinený spôsobil poškodenému\nzranenia, ktoré ho ohrozovali na živote, pretože boli spojené so silným krvácaním, pričom poškodený sa\nmohol zadusiť krvou v prípade jej vdýchnutia. Aj keď znalec pripustil strednú intenzitu úderov, zároveň\nišlo o údery, prípadne kopanec, veľkou prudkosťou. Dobu liečenia nebolo možné z dôvodu neliečenia sa\npoškodeného presne stanoviť, avšak práve preto, že poškodený ďalšiu liečbu nepodstúpil, môžu u neho\nnastať ďalšie komplikácie v budúcnosti, ústna dutina môže byť nefunkčná, môžu na nej vznikať rôzne\npolypy a iné zápaly. Podľa názoru prokurátorky v prejednávanej trestnej veci oba súdy (tak okresný, ako\naj krajský) správne zistili a ustálili dobu liečenia poškodeného a konanie obvineného správne právne\nposúdili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 377 Trestného\nporiadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie\ndovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h)\nTrestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobami\noprávnenými na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods.\n1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil\nďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),\na že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods.\n1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\n\nÚvodom je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný\nčin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za\nvinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho\nposúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol\nsubsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone,\npričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane\nnapríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).\nNaposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za\nbodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je\nrozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nDovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za\nvinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého rozsudku, zodpovedá znakom\nskutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým rozsudkom podradený.\nObvinený T. W. bol v úvode označeným rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného zo zločinu\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. S takto\nustáleným právnym posúdením zisteného skutku sa krajský súd, ako to vyplýva z jeho v úvode\noznačeného uznesenia, v plnom rozsahu stotožnil.\nPodľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa\nodňatím slobody na štyri roky až desať rokov.\nPodľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona\nrozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.\nPodľa § 123 ods. 4 Trestného zákona sa poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas na účely tohto zákona\nrozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní\nnajmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života\npoškodeného.\n\nPodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje\nk dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k\ndokonaniu trestného činu.\nAko to už bolo vyššie opakovane zdôraznené, v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku dovolací súd nemôže skúmať a ani meniť správnosť a úplnosť skutkového stavu\nvyjadreného v takzvanej skutkovej vete rozsudku zisteného súdmi v základnom konaní.\nZ obsahu skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil a pojal do takzvanej skutkovej vety svojho\nrozsudku plynie, že zranenia, ktoré obvinený spôsobil poškodenému si vyžadujú dobu liečenia minimálne\n5 týždňov, teda 35 dní. Je síce pravdou, že doba liečenia bola v spomínanom skutku vyjadrená intervalom\nod 5 do 8 týždňov, avšak pokiaľ súd prvého stupňa, s čím sa krajský súd bez výhrad stotožnil, v\nskutku svojho rozhodnutia ustálil dobu liečenia vyššie uvedeným rozsahom bez bližšej konkretizácie\nza akých konkrétnych podmienok vzťahujúcich sa na prejednávaný prípad si spomínané zranenie\nvyžaduje aký konkrétny rozsah liečenia, vychádzajúc z jednej zo základných zásad trestného konania „v\npochybnostiach v prospech obvineného\" platí, že zranenia poškodeného si v tomto konkrétnom prípade\nvyžadovali liečenie po dobu 5 týždňov, niet pritom pochýb, že vzhľadom na charakter utrpených zranení\n(mnohopočetné zlomeniny čeľuste, zlomeniny jarmovej kosti, nosa, rebra, výbežku stavca) zistená\nporucha zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného, a to najmä pri pití, jedení,\ndýchaní a pohybe poškodeného.\nNámietky obvineného poukazujúce na to, že poškodený po siedmich dňoch začal pracovať, a preto si\nliečenie jeho zranení dlhšiu dobu nevyžadovalo, ako aj námietky smerujúce k záveru, že na vyliečenie\nzranení poškodeného postačovala kratšia doba napríklad 30 dní, sú skutkového charakteru, ktorými sa\nobvinený snaží dosiahnuť prehodnotenie a zmenu zisteného skutkového stavu podľa svojich predstáv.\nVzhľadom ale na to, ako to už bolo niekoľkokrát zopakované, že dovolací súd vychádzajúc z ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť,\nnámietky vyššie uvedeného charakteru žiaden dovolací dôvod ani vyplývajúci z ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňajú.\nNa strane druhej porucha zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie po dobu 5 týždňov, teda\n35 kalendárnych dní, nie je vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení ťažkou ujmou na zdraví v\ntrestnoprávnom zmysle. Oba súdy (tak okresný, ako aj krajský) preto v prejednávanej veci správne\nprávne neposúdili konanie obvineného ako dokonaný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1\nTrestného zákona, ktoré prichádza do úvahy v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, ale ako zločin\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona.\nNa tomto mieste sa žiada potom uviesť, že právna veta rozsudku okresného súdu trpí vadou, ktorú\nkrajský súd ponechal bez povšimnutia, spočívajúcou v tom, že konanie obvineného popisuje ako\ndokonaný trestný čin podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona bez vyjadrenia, že ide o pokus spomínaného\ntrestného činu. Na strane druhej zo slovného, ale aj paragrafového označenia trestných činov, ktorých\nsa obvinený dopustil, jednoznačne plynie, že ide o pokus spomínaného zločinu a táto skutočnosť je\njednoznačne zrejmá aj z odôvodnenia, či už rozsudku okresného súdu alebo uznesenia krajského\nsúdu. Preto spomínané pochybenie nemá zásadný vplyv na práva a postavenie obvineného a nenapĺňa\nžiaden dovolací dôvod. Navyše obvinený túto vadu ani vecne nenamietal, pritom v dovolacom konaní\nsa prieskumná právomoc najvyššieho súdu obmedzuje na vecné vymedzenie dovolateľom uplatneného\ndovolacieho dôvodu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R\n51/2014), teda na konkrétne dovolateľom vymedzené chyby napadnutého rozhodnutia alebo konania\npredchádzajúceho tomuto rozhodnutiu.\nObvinený ďalej v podanom dovolaní v podstate namietal, že mu nebol preukázaný úmysel spôsobiť\npoškodenému ťažkú ujmu na zdraví, keďže poškodeného nenapádal žiadnou zbraňou a aj do konania\npribratý znalec z odboru zdravotníctvo uviedol, že údery mohli byť aj strednej intenzity, z čoho možno\nusudzovať, že neudieral celou silou, a teda nemohol predpokladať, že by mohol poškodenému spôsobiť\nťažkú umu na zdraví.\n\nK vyššie uvedeným námietkam je potrebné uviesť, že aj záver o zavinení páchateľa musí byť preukázaný\nvýsledkami dokazovania. Z vykonaného dokazovania musí logicky vyplynúť zistenie, či v prejednávanej\nveci je/nie je prítomné zavinenie v zmysle trestnoprávnom a v akej forme, čo je síce záver právny, ale aj\nprávny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu\nvyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu.\nAvšak skutočnosti psychického života významné pre právny záver o tom, či tu je/nie je zavinenie a v akej\nforme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatne´ okolnosti napĺňajúce znaky trestného\nčinu a nemôžu bytˇ teda realizovane´, respektíve prehodnocovane´ v dovolacom konaní dovolacím\nsúdom (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/22/2013, 6Tdo/49/2015).\nAko to už bolo vyššie uvedené dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom\nurčeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod\npreto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním\nsubjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému\ntrestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok\nprejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne\nposúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy\nsamotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom, a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť\n(rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 3/2011).\nZ oboma súdmi (okresným, ale aj krajským) ustáleného skutku plynie, že obvinený poškodeného\nopakovane päsťou udieral do tváre, po páde ho prisadol, ďalej ho bil päsťami, následne ho kopol\npätou nohy do spodnej časti chrbta, v dôsledku čoho spôsobil poškodenému mnohopočetné zlomeniny\ntváre, rebra, stavca a otras mozgu. Na tomto mieste nie je možné súhlasiť s názorom obhajoby, že by\númyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví nasvedčovalo len použitie zbrane. Vyššie naznačenému názoru\nby bolo možné prisvedčiť za situácie, že by išlo o jeden úder päsťou bez použitia zbrane, kedy naozaj\nspravidla k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví nedochádza, respektíve k takémuto následku dochádza\nskôr ojedinelé, preto je za takejto situácie akceptovateľný záver, že páchateľ takéhoto konania nie je\nani len uzrozumený s tým, že by mohol poškodenému ťažkú ujmu na zdraví spôsobiť. V prípade ale,\nže obvinený poškodeného opakovane udiera päsťou do hlavy, kde je uložený životne dôležitý orgán\n(mozog) a následne aj ďalších časti tela, a to aj za situácie, že poškodený už po páde leží na zemi a\npotom ho ešte aj kopne, pričom mu spôsobí početné zlomeniny rôznych časti tela, a to najmä v oblasti\nhlavy (teda nešlo o údery zanedbateľnej intenzity) si musí byť vedomý toho, že poškodenému môže\nspôsobiť zranenia vyžadujúce si dobu liečenia spojenú so závažným obmedzením v obvyklom spôsobe\nživote presahujúcu 42 kalendárnych dní, teda bol minimálne uzrozumený s tým, že poškodenému ťažkú\nujmu na zdraví môže spôsobiť a len v dôsledku náhody obvinený v prejednávanej veci s ohľadom\nna vyššie naznačený spôsob vedenia útoku, jeho zameranie a spôsobené zranenia takýto následok\nnespôsobil. Obvinený sa teda dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v úmysle tento trestný\nčin spáchať, a len v dôsledku náhody, teda okolností nezávislých na jeho vôli, k dokonaniu uvedeného\ntrestného činu nedošlo. Preto oba súdy tak okresný, ako aj krajský postupovali správne, keď konanie\nobvineného právne posúdili ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.\nNakoľko obvinený T. W. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní zjavne nenaplnil ním uplatnený\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na\nneverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/110/2017", "guid": "523a5f8d-77a5-4b6c-9083-be6fce13e4d4:be68ddb8-41b9-477d-bf5c-0294a2c0788e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "9695b569-3976-4953-b1e3-7e2950c7db49:aecfa58d-50ef-4b6b-861f-367e9547ad6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1", "spisova_znacka": "5Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/7/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1"}, {"guid": "fa0f7217-7657-4488-9b18-89599e2d127a:3f9e7813-e753-4fb9-8e83-20b3ff6f97a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1", "spisova_znacka": "4Tdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/17/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1"}, {"guid": "cca0aa2e-ca03-402a-9f5f-96a068ba90b9:691ef904-9edc-4f3f-be35-738dc1b4328a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1", "spisova_znacka": "2Tdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/6/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1"}, {"guid": "6c7e8ef3-8dff-4c4c-ad29-a0e8e91cea6d:3644218b-c5f4-44ad-9492-f0dd2950b974", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1", "spisova_znacka": "5Tdo/48/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/48/2018 z 25. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1"}, {"guid": "8e18c555-49eb-4c83-9727-085ed18c36d9:2babaf82-e2c3-47bb-a248-4c4ab9648638", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3116011697.1", "spisova_znacka": "5Tdo/85/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/85/2017 z 11. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3116011697.1"}, {"guid": "e0df6a1d-08fd-4e0a-b0e7-a74104e80cf4:2e1893e7-9bb0-4498-9513-51bf7c807b30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2513010151.1", "spisova_znacka": "6Tdo/49/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/49/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2513010151.1"}], "citovane_v": []}