{"guid": "dfa57ed1-1d0f-4004-b1d7-c898670eb5fa:331d7381-b39d-4edb-9e05-46215061e043", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1", "spisova_znacka": "3Tdo/30/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/30/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. 3Tdo/30/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1", "identifikacne_cislo": "6219010028", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "nazov": "§ 156 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-140", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/331d7381-b39d-4edb-9e05-46215061e043", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/30/2020\n6219010028\n15. 07. 2020\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2020:6219010028.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr.\nJany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M.na neverejnom zasadnutí konanom 15. júla 2020\nv Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného Y. Y.\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/109/2019 zo 6. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. Y. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej aj len ,,súd prvého stupňa\" alebo ,,okresný súd), sp.\nzn. 11T/66/2014 z 20. októbra 2016 bol obvinený Y. Y. (ďalej aj len ,,obvinený\") uznaný za vinného zo\nspáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na\n§ 140 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona\nna skutkovom základe, že\n- dňa 11. 01. 2018 v J. U. na miestnej komunikácii neďaleko rodinného domu č. XXX teda na\nmieste verejnosti prístupnom Y. Y. v čase okolo 09,30 h napadol Mgr. T. T. tak, že bez akejkoľvek\npredchádzajúcej výmeny názorov pristúpil k jeho motorovému vozidlu v ktorom sedel, otvoril dvere a\nudrel ho jedenkrát päsťou do oblasti tváre, na ľavú stranu, pod ľavé oko so slovami „pamätáš si ma ty\nfrajer\", na čo on odpovedal, že nepamätá, aby prestal a dal mu pokoj, na čo ho začal opätovne udierať\nrukou minimálne trikrát na pravú časť tváre so slovami „nepamätáš si ma z G., kde si do mňa vyskakoval\nty kokot, ak aj dnes budeš do mňa vyskakovať, tak ťa zabijem\", čím toto konanie u Mgr. T. T.,nar. XX.\nT. XXXX, trvale bytom O. U. XX, X. X. vzbudilo dôvodnú obavu a strach o jeho život a zdravie, pričom\nmu boli podľa lekárskych správ spôsobené zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a otras\nmozgu, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu PN od 11. januára 2018 do 26. januára 2018.\nZa to súd prvého stupňa obvinenému uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.\nm), písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 53 ods. 1 Trestného zákona úhrnný\ntrest domáceho väzenia vo výmere 2 (dva) roky s tým, že podľa § 53 ods. 2 Trestného zákona uložil\nobvinenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinnosť zdržiavať sa vo svojom obydlí a to\nv dome na adrese V. XX/XX, J. U. vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestoroch a to v dňoch\npondelok, streda, piatok v čase od 14.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa, v utorok, štvrtok, sobotu\nnepretržite a v nedeľu v čase od 13.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa, ako aj povinnosť viesť\nriadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa § 4 a § 5 zákona č. 78/2015 Z. z.\nSúd prvého stupňa takisto vo výroku o treste stanovil, že podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona po dobu\nvýkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase\n\nprobačného a mediačného úradníka len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas, tento čas\nsa započítava do výkonu trestu.\nNapokon súd prvého stupňa obvinenému postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil\npovinnosť nahradiť poškodeným: 1/ Sociálna poisťovňa, a. s., pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27,\nIČO: 30 807 484, škodu vo výške 75,30 Euro, 2/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, Nitra,\nIČO: 35 942 436, škodu vo výške 873,96 Euro a 3/ Mgr. T. T., nar. XX. T. XXXX, bytom O. U. XX, X.\nX., škodu vo výške 1.144,80 Euro.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie tak obvinený vo svoj prospech a okresný prokurátor\nOkresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši v neprospech obvineného. O podaných odvolaniach rozhodol\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,krajský súd\" alebo ,,odvolací súd\") ako odvolací súd na\nverejnom zasadnutí uznesením, sp. zn. 4To/109/2019 zo 6. novembra 2019 tak, že podľa § 321 ods. 1\npísm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/8/2019 z\n15. mája 2019 v časti vo výroku o treste s tým, že podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému\npodľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2,\nods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu\nodňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a postupom podľa\n§ 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného Y. Y. zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený dovolanie, v ktorom poukázal na údajné naplnenie\ndovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku [vo veci konal alebo rozhodol orgán\nčinný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného\nkonania] a písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom právnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť\na úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku obvinený uviedol, že v\nkonaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 0Tp/195/2019, ktorého predmetom bol návrh\nprokurátora na vzatie obvineného do väzby v inej trestnej veci vyšlo najavo, že sudca JUDr. Ján\nŠulgan je voči obvinenému zaujatý a síce z dôvodu, že bol v minulosti vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2C/161/2016 z dôvodu negatívneho vzťahu\nvoči manželke obvineného. Krajský súd preto v tejto inej trestnej veci v dôsledku námietky zaujatosti\nvznesenej obvineným k osobe označeného sudcu rozhodol uznesením pod sp. zn. 4Tpo/94/2019\ntak, že JUDr. Šulgan je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Práve s poukazom na (tu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky doslova cituje z podaného dovolania obvineného) ,,novozistené\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo až po rozhodnutí odvolacieho súdu\" je zrejmé, že JUDr. Šulgan bol v\nčase svojho rozhodovania zaujatý voči osobe obvineného a musel mať o tejto zaujatosti vedomosť, v\ndôsledku čoho mal povinnosť predložiť spis na rozhodnutie o jeho prípadnej zaujatosti nadriadenému\nsúdu. Nakoľko však tak neurobil, došlo k porušeniu práva obvineného na spravodlivý súdny proces.\nOkrem toho má obvinený vážne pochybnosti, či vôbec jeho trestnú vec rozhodol zákonný sudca,\nnakoľko podľa rozvrhu práce okresného súdu mal jeho trestnú vec prejednať JUDr. Slavomír Cimerman\na nie JUDr. Šulgan. Obvinenému nie je dodnes zrejmé, prečo došlo v jeho trestnej veci k zmene\nzákonného sudcu a prečo nebol o tejto zmene vôbec vyrozumený. Napokon uvedený dovolací dôvod\npodporuje aj skutočnosť, že vo veci viedol vyšetrovanie poverený príslušník PZ, ktorý bol zaujatý pre\njeho pomer k veci a osobe obvinenému, ako uvádzal obvinený už v konaní predchádzajúcom podaniu\ndovolania. Rovnaký poverený príslušník PZ zároveň vyšetroval aj trestnú vec vedenú na základe jeho\ntrestného oznámenia podaného na poškodeného a zároveň aj trestnú vec tvoriacu v súčasnosti predmet\ndovolacieho prieskumu. Preto nemohol postupovať objektívne a nezaujato pre pomer k veci a osobe\nobvineného tak, ako to predpokladá § 31 ods. 1 Trestného poriadku aj s poukazom na ustálenú judikatúru\nESĽP v tejto oblasti. Odvolací súd ani okresný súd sa však s uvedenými námietkami zaujatosti náležite\nnezaoberali, čím znovu porušili právo obvineného na spravodlivý súdny proces.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený v podstate argumentoval\nvýlučne s poukazom na to, že v konaní údajne nebol produkovaný jediný priamy dôkaz a ani nepriame\ndôkazy, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu o tom, že sa skutok preukázateľne stal\ntak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Obvinený v ďalšom obsahu podaného dovolania ďalej\n\nrozporoval a v rozsiahlej miere aj hodnotil výsledky vykonaného dokazovania a domáhal sa aplikácie tak\nprincípu prezumpcie neviny, ako aj zásady in dubio pro reo. Okrem toho označil rozsudok súdu prvého\nstupňa za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, nakoľko nerozumie, prečo súd konštatoval aj existenciu\nosobitného motívu ,,z pomsty\". Takisto sa nestotožnil s prihliadnutím súdu prvého stupňa na odsúdenie\nobvineného v inej trestnej veci pre trestný čin úverového podvodu. V rámci dotknutého konania totiž\ndošlo k schváleniu dohody o vine a treste súdom, pričom vzhľadom na charakter tejto trestnej činnosti\nna ňu súd prvého stupňa nemal vôbec prihliadať.\nS odkazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na\npodklade podaného dovolania tak, že\n- postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vysloví rozsudkom porušenie zákona v neprospech\nobvineného (pozn.: nešpecifikujúc konkrétne zákonné ustanovenie, ku ktorého porušeniu malo dôjsť)\nrozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4To/109/2019 zo 6. novembra 2019 a rozsudkom\nOkresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/8/2019 z 15. mája 2019\n- zruší rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4To/109/2019 zo 6. novembra 2019 ako aj\nrozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/8/2019 z 15. mája 2019 s tým, že\n- Okresnému súdu Veľký Krtíš prikáže, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nRovnopis dovolania obvineného bol postupom podľa § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie\nprokurátorovi Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (ďalej aj len ,,prokurátor\"). Prokurátor k dôvodu dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku označeného obvineným v podanom dovolaním\nuviedol, že obvinený v čase konania pred okresným súdom ako ani v odvolacom konaní žiadnu\nnámietku zaujatosti voči osobe zákonného sudcu nevzniesol, hoci mal vedomosť o rozhodnutí predsedu\nOkresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. Spr. 1391/16 z 9. novembra 2016. Naviac, čo sa naposledy\noznačeného rozhodnutia predsedu okresného súdu týka je v ňom jasne konštatované, že sudca\nJUDr. Ján Šulgan sa vyjadril, že negatívny vzťah má výlučne k manželke obvineného (ktorá bola v\ninej veci vedenej pred okresným súdom v procesnom postavení žalobcu v 2. rade), avšak zároveň\nkonštatoval, že nemá žiadny vzťah k žalobcovi v 1. rade - obvinenému Y. Y.. Z uvedeného vyplýva, že\nvzťah JUDr. Šulgana k obvinenému nebol takej intenzity, aby vznikli pochybnosti o jeho nestrannom a\nnezaujatom rozhodovaní. Prokurátor takisto poukázal na skutočnosť, že JUDr. Ján Šulgan prejednával\na rozhodoval aj inú trestnú vec obvineného, a síce vec vedenú pred dotknutým okresným súdom pod\nsp. zn. 3T/22/2017, pričom v jej rámci rovnako nedošlo k žiadnemu vzneseniu obdobnej námietky\nzaujatosti obvineným. Pokiaľ potom obvinený tvrdí, že vyšetrovanie proti jeho osobe viedol ten istý\npoverený príslušník PZ, ktorý vyšetroval aj inú trestnú vec vedenú na základe trestného oznámenia\npodaného obvineným na poškodeného, ide o zjavne nedôvodnú námietku, ktorú obvinený opakuje už\nod prípravného konania a tak orgány činné v trestnom konaní ako aj súd sa s ňou riadne vysporiadali.\nPoverený príslušník vo veci preveroval a zabezpečoval všetky dôkazy svedčiace tak v prospech, ako\naj v neprospech obvineného s tým, aby na konci prípravného konania mohol vec objektívne posúdiť\nna podklade vykonaného dokazovania a rozhodnúť na základe nazhromaždených dôkazov, ktoré\nnásledne objektívne a bez akejkoľvek zaujatosti, resp. svojvôle aj vyhodnotila. Nad rámec uvedeného\nprokurátor skonštatoval, že námietka zaujatosti podaná obvineným voči poverenému príslušníkovi PZ\nje nedôvodná, nepodaná bezodkladne a namieta ňou navyše len výlučne procesný postup policajta,\npričom s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku sa o takto formulovanej námietke nekoná. Čo\nsa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený v podstate len\npokračuje vo svojej obhajobe v konaní predchádzajúcom podaniu dovolania a smeruje najmä proti\nspôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdov nižšieho stupňa. Inak povedané,\nobvinený v podstate spochybňuje ustálený skutkový stav a prezentuje vlastnú verziu skutku založenú\nna inom, pre neho priaznivom hodnotení vykonaného dokazovania, čo je v rozpore s obsahom § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nS poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nobvineného odmietol postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku nakoľko je zrejmé, že nie sú\nsplnené dôvody dovolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd\" alebo ,,dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu primárne zistil, že dovolanie je prípustné\n(§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b)\nTrestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného\nporiadku) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok\n\n(§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie\npodal prostredníctvom svojho obhajcu.\nPo vykonaní vyššie uvedenej predbežnej prieskumnej povinnosti najvyšší súd dospel k záveru, že nie sú\nnaplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. e) a písm. i) Trestného poriadku a to riadiac\nsa nasledovným:\nNajvyšší súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len\ntých najzávažnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v\nustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úlohou dovolacieho súdu bolo teda posúdiť, či dovolateľove\nnámietky obsahovo napĺňajú niektorý z ním uplatnených dovolacích dôvodov.\nPodľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto\nokolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v\nkonaní pred odvolacím súdom; to neplatí ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nAk obvinený namietal zaujatosť zákonného sudcu JUDr. Jána Šulgana, hoci mu tieto okolnosti museli byť\nz vyššie podrobne uvedeného opisu skutkových okolností nepochybne známe už v pôvodnom konaní,\nstačí konštatovať, že ak by obvinený pred konaním hlavného pojednávania mal naozaj obavu, že JUDr.\nJán Šulgan bude voči nemu vystupovať zaujato, nestranne a neobjektívne, malo by predsa byť prioritným\nzáujmom obvineného preukázať pravdivosť svojich tvrdení o jeho prípadnej zaujatosti a doložiť za týmto\núčelom relevantné informácie preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení - (vigilantibus leges sunt scriptae zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura\n- právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým\nnie spiacim). Nič také však obvinený neučinil; naopak, urobil tak až v podanom dovolaní.\nMožno sa potom len domnievať, že je tomu tak preto, že ak by medzi nimi existoval - z pohľadu\nobvineného nepochybne negatívny vzťah, malo byť v záujme obvineného (od samého začiatku konania\nna súde), aby ho menovaný sudca predsa nesúdil (!).\nNad rámec uvedeného nedá najvyššiemu súdu nepoznamenať, že čo sa týka obvineným\nuvádzaného ,,prekvapenia\" spočívajúceho v tom, že jeho vec nesúdil pôvodný zákonný sudca JUDr.\nSlavomír Cimerman, označený sudca oznámil dňa 13. februára 2019 svoju zaujatosť z dôvodu, že\nobvineného dlhé roky pozná, tykajú si a v minulosti sa ako rodiny navštevovali a udržiavajú priateľský\nvzťah; z toho dôvodu požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej\nveci (č. l. 228). Na podklade uvedeného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn.\n5Nto/3/2019 z 19. februára 2019 tak, že podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 31\nods. 1 Trestného poriadku sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana vylúčil z vykonávania úkonov v trestnej\nveci obvineného vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/8/2019 (č. l. 233 spisu).\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že tieto skutočnosti boli obvinenému nepochybne známe v čase konania\nhlavného pojednávania pred okresným súdom konanom bezprostredne po pridelení jeho trestnej veci\nJUDr. Šulganovi. Z toho dôvodu najvyšší súd vyhodnotil s tým súvisiace námietky obvineného ako\nrýdzo účelové. Uvedené primerane platí aj vo vzťahu k obvineným namietanej zaujatosti príslušníčky\nPolicajného zboru, s ktorou sa ostatne vysporiadal už okresný súd keď uviedol, že pokiaľ mal obvinený\npocit, že je polícia voči nemu zaujatá, nič nebránilo tomu, aby namietal zaujatosť dotknutej príslušníčky\nPolicajného zboru vykonávajúcej skrátené vyšetrovanie skôr, než až po preštudovaní spisu. Naviac,\nsamotný okresný súd skonštatoval, že obvinený je známy podávaním všemožných námietok voči rôznym\norgánom (viď. str. 5 odôvodnenia rozsudku okresného súdu).\nNajvyšší súd v tejto súvislosti bez ohľadu na vyššie vyjadrené uzatvára, že s odkazom na vyššie uvedený\nopis podstatných okolností je zrejmé, že dovolacie námietky, ktoré obvinený v podanom dovolaní\nsubsumoval pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, neboli namietané\nnajneskôr v odvolaní. Preto na ne najvyšší súd nemohol prihliadať a obmedzil sa len na vyššie vyjadrené\nkonštatovania.\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Skutkový\nstav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť\nskutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými\nustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa\nuž v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy.\nObvinený v podanom dovolaní neuviedol žiadne vecné skutočnosti, ktoré by mali naplniť dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd konštatuje, že v uvedenom kontexte sa\nmožno len domnievať, že pod citovaný dovolací dôvod mal obvinený v úmysle zrejme podradiť námietky,\nktorými smeruje proti odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, pričom hodnotí\ncelkový priebeh konania.\nNajvyšší súd preto pripomína, že v dovolacom konaní nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku [veta za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] samozrejme vyjmúc takú procesnú situáciu, ak je osobou podávajúcou dovolanie minister spravodlivosti\nv rámci jeho dispozičnej právomoci zverenej § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Skutkový stav môže\nnajvyšší súd hodnotiť zo skutkového hľadiska len pomerne izolovaným prístupom a to síce, či skutok\nalebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené; teda či boli právne kvalifikované v\nsúlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.\nPreto v dovolacom konaní na podklade mimoriadneho opravného prostriedku nemožno preverovať\núplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov - výnimkou je len už\nnaposledy označené ustanovenie Trestného poriadku - nakoľko tieto predstavujú otázky upravené\nnormami procesného práva, ktoré nie sú hmotnoprávnej povahy. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti,\nže dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej\ninštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na citované nemôže\nnajvyšší súd teda ani ďalej spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich\nhodnotenie, nakoľko uvedená činnosť je zákonom zverenou doménou, ba priam privilégiom v konaní\npred súdmi nižšej inštancie.\nČo sa týka samotného obsahu dovolania najvyšší súd poznamenáva, že nosným motívom podaného\ndovolania je pokračovanie obvineného vo svojej obhajobnej argumentácii prezentovanej už v konaní tak\npred súdom prvého stupňa, ako aj v podanom odvolaní. V tejto súvislosti obvinený spravidla opakuje\n(až na malé výnimky) námietky predložené v predchádzajúcom konaní a vôbec nereflektuje právnu\nkonštrukciu ním uplatňovaného dôvodu dovolania.\nInak povedané, z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený v ním podanom dovolaní\nprostredníctvom obhajcu však evidentne nerozlišuje skutkové námietky od námietok právnych. Ako\nvšak už najvyšší súd zdôraznil vyššie, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\nrozhodnutiam súdu určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych\npochybení a v zásade vôbec neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy nižších\nstupňov, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania (výnimkou je len už zmieňovaný dôvod\ndovolania dostupný iba pre ministra spravodlivosti). Pre materiálny obsah podaného dovolania je pritom\nbez významu použitie pojmu „právny záver\", ak z materiálneho hľadiska obvinený napáda zjavne záver\nskutkový. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je teda obvineným síce\nsprávne uplatňovaný z formálneho hľadiska, no s poukazom na vecný obsah argumentácie obvineného\nobsiahnutej v podanom dovolaní ide celkom zjavne výlučne o námietky skutkového charakteru, ktoré\npredstavujú z pohľadu daného dovolacieho konania neprípustné námietky.\nNajvyšší súd sumarizujúc konštatuje, že pokiaľ obvinený v podanom dovolaní neuvedie námietku\nprávneho charakteru, nie je pri viazanosti uplatnenými vecnými námietkami (a nie dôvodmi dovolania\npodľa § 371 Trestného poriadku) nielen povinnosťou, ale ani možnosťou dovolacieho súdu sa následne\nakokoľvek vyjadrovať k otázke samotnej správnosti právnej kvalifikácie ustáleného konania. Ako už\ntotiž bolo podrobne zdôraznené vyššie, skutková veta tak, ako bola ustálená zo strany súdov nižšieho\nstupňa, je pre dovolací súd (konajúci iba na podklade dovolaní obvinených) záväzná - v predmetnom\n\nmimoriadnom opravnom konaní už nemožno prehodnocovať ustálené skutkové závery, skúmať ich\núplnosť či správnosť.\nNa ústavne konformné vysporiadanie sa s námietkami obvineného takejto povahy plne postačuje strohé\nkonštatovanie, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými (ale tiež právnymi) závermi\nsúdu prvého stupňa, a tieto považoval sa dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi. Akákoľvek\nďalšia argumentácia dovolacieho súdu je v konečnom dôsledku s poukazom na už doposiaľ uvedené\nzbytočná, keďže by išlo len o opätovné opakovanie už vyššie podrobne precizovaných právnych úvah.\nPokiaľ teda obvinený opakovane poukazuje (tak ako už aj pred odvolacím súdom) na to, že existujú\ndôvodné pochybnosti o tom, že skutok vôbec spáchal, resp. zistený skutkový stav hodnotí inak, ako\nskôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy, takýto argument nezodpovedá označenému dovolaciemu\ndôvodu.). Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými (ale tiež právnymi) závermi súdu\nprvého stupňa, a tieto považoval sa dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi, nie je najvyšší súd\noprávnený na ďalšie prehodnocovanie materiálnych dôvodov ustálených súdmi nižšieho stupňa a teda\nskúmať, či tieto ,,správne\" vykonali, prípadne vyhodnotili určité dôkazné prostriedky a z nich získané\npoznatky slúžiace na ustálenie skutkového stavu v miere spoľahlivo postačujúcej pre spravodlivé\nrozhodnutie vo veci.\nDovolaciemu súdu neprislúcha už v tretej inštancii preskúmavať správnosť skutkových zistení a\nhodnotenie dôkazov súdmi nižšieho stupňa na podklade dovolania podaného obvineným, naopak, pre\ndovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený Y. Y. spáchal skutok tak, ako\nje podrobne opísané v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj\nodvolací súd. Povedané inými slovami, pre dovolací súd je podstatnou výlučne tá skutočnosť, že vo\nveci tvoriacej predmet dovolacieho prieskumu použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové\nokolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkových\npodstát označených trestných činov a ktoré majú zároveň tomu zodpovedajúci odraz v právnej vete,\nčomu zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa §\n156 ods. 1, ods.2 Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom\nsúbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.\nV nadväznosti na vyššie opísané úvahy najvyšší súd konštatuje, že z dôvodu úplnej absencie\nkvalifikovane uvedených a spôsobilých dovolacích námietok vzťahujúcich sa k dovolaciemu dôvodu\nuvedenému v naposledy označenom ustanovení Trestného poriadku argumentáciu obvineného aj v tejto\nčasti odmietol ako zjavne nedôvodnú a nepodloženú.\nRiadiac sa vyššie vyjadreným najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}