{"guid": "2fb9f4fe-6021-4c9e-abe8-a4215e18bcd1:73f1d04a-53a4-4dfb-a8c6-2ec60d5121dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1", "spisova_znacka": "2Tdo/4/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/4/2020 z 31. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. 2Tdo/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1", "identifikacne_cislo": "6117010615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "datum_vydania": "2020-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-n", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. n) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-5", "nazov": "§ 371 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-8.pismeno-d", "nazov": "§ 34 ods. 8 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-8.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "nazov": "§ 38 ods. 8 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-438h", "nazov": "§ 438h TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-438h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-438h"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-43", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-47", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-438h"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73f1d04a-53a4-4dfb-a8c6-2ec60d5121dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/4/2020\n6117010615\n31. 03. 2020\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov\nJUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného K. Š. pre obzvlášť\nzávažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí\nkonanom dňa 31. marca 2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného K. Š. proti uzneseniu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 21. novembra 2017, sp. zn. 5To/104/2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. b), písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného K. Š. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie predchádzajúce dovolaniu\nRozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 13.\nseptembra 2017, sp. zn. 5Tk/2/2017, bol obvinený K. Š. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu\nvraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\ndňa 19. februára 2017 v presne nezistenom čase od 16.00 h do 19.00 h v izbe č. 315 na 2. poschodí\nv budove penziónu „D.“ na I. B. č. X v D. D. v úmysle usmrtiť E. J., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom\nR. D., okres Ž., ju najprv zozadu škrtil nestotožneným širokým kusom tkaniny, následne ju premiestnil\nna posteľ do ležiacej polohy, kde sediac na stehnách poškodenej, aby jej znemožnil pohyb, doposiaľ\nnestotožneným bodno - rezným nástrojom jej na tele spôsobil mnohopočetné bodno - rezné poranenia,\nlokalizované najmä v oblasti krku, záhlavia a horných končatín obojstranne, z ktorých 59 preniklo\nkožou s dĺžkou bodných kanálov nepresahujúcou 6 cm, následkom ktorých na mieste podľahla, pričom\nbezprostrednou príčinou smrti bol krvácavý šok v dôsledku veľkej straty krvi mimo cievne riečisko do\nvonkajšieho prostredia, a to napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T\n8/00 zo dňa 24. mája 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. októbra 2000, bol\nodsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestný čin vraždy podľa § 41 ods. 1, § 219 ods. 1,\nods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody\nvo výmere 23 rokov, kde z výkonu trestu odňatia slobody bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp.\nzn. 6Pp 95/16 zo dňa 28. júla 2016 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 6 rokov.\nZa to mu prvostupňový súd uložil podľa § 145 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 4, ods. 8\npísm. d), § 36 písm. l), písm. m), § 37 písm. m), § 38 ods. 8, § 47 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia\nslobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody\nzaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\n\nPodľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil zhabanie veci, a to\n1 ks sommeliérskej vývrtky s rukoväťou vyrobenou z plastickej hmoty čiernej farby.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť škodu\npoškodeným Ing. Q. X., nar. XX. K. XXXX, bytom I. P. XXX/X, R. D., vo výške 947,30 eur a Ing. C. D.,\nnar. XX. F. XXXX, bytom U. XXXX/XX, D. D., vo výške 1395,- eur.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodených O. J., nar. XX. R. XXXX, bytom\nW. P. XXX, R. D. - Š. a W. K., nar. XX. O. XXXX, bytom V. XXX, okres Ž., s nárokom na náhradu škody\nodkázal na občianske súdne konanie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní obvineného K. Š. proti uvedenému rozsudku\nprvostupňového súdu uznesením z 21. novembra 2017, sp. zn. 5To/104/2017, podľa § 319 Trestného\nporiadku odvolanie obvineného K. Š. ako nedôvodné zamietol.\nII.\nDovolanie\na vyjadrenie k nemu\nProti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj rozsudku Okresného súdu Banská\nBystrica podal obvinený K. Š. dovolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Gerega\npísomným podaním z 22. októbra 2019, osobne podaným 23. októbra 2019, z dôvodov uvedených v §\n371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený odôvodnil\ntým, že pri rozhodovaní vo veci samej nebol pripojený celý spis Okresného súdu Trenčín sp. zn.\n6Pp/95/2016, ale súd vychádzal len zo správy Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá slúžila ako\npodklad pre rozhodnutie súdu. So spisom 6Pp/95/2016 sa neoboznámili ani znalkyne MUDr. U. J. a\nMgr. C. Č., ktoré tak vychádzali z nekompletného spisového materiálu. Podľa obvineného sa nevzala do\núvahy ani prognóza vývoja jeho osobnosti z hľadiska fyzického veku v čase jeho prípadného budúceho\npodmienečného prepustenia. Obvinený poukázal aj na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu\nneboli známe stanoviská poškodených, ku ktorým sa vyjadroval vo svojich podaniach. Nie je mu zrejmé,\nči boli jeho podania týkajúce sa nárokov poškodených strán týmto aj doručené. Poukázal taktiež na to, že\nhlavné pojednávanie konané na prvostupňovom súde bolo otvorené, hoci bolo preukázané, že svedok\n- poškodený K. nemal vykázané doručenie obžaloby. Z tohto dôvodu je obvinený toho názoru, že celý\nspisový materiál prvostupňového súdu bol odvolaciemu súdu predložený predčasne.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku obvinený uviedol,\nže napriek legislatívnej zmene uňho prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami,\npričom ako poľahčujúce okolnosti boli uňho uvedené len § 36 písm. l) Trestného zákona (obvinený sa\npriznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval) a § 36 písm. m) Trestného zákona (obvinený skutok\nsám oznámil príslušným orgánom).\nV ďalšej časti podaného dovolania obvinený uviedol, že novelou č. 214/2019 Z. z. z 26. júna 2019 došlo k\nvypusteniu § 34 ods. 8 Trestného zákona, čo podľa jeho názoru znamená, že vo vzťahu k jeho odsúdeniu\nbolo potrebné postupovať podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. augusta 2019 v § 438\npísm. h) Trestného zákona. Podľa obvineného je zjavné, že odsudzujúcimi rozsudkami prvostupňového\ni odvolacieho súdu došlo k nezákonnému postupu, pretože bola korigovaná prax ukladania doživotného\ntrestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Obvinený je toho\nnázoru, že uňho došlo k uloženiu absolútneho doživotného trestu, ktorý je v rozpore so základnými\nľudskými právami a slobodami, čo vo svojej judikatúre konštatuje aj Európsky súd pre ľudské práva,\nkeď uvádza, že zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku má za následok porušenie\nčlánku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený odôvodnil tým,\nže odvolací súd nesprávne právne posúdil použitie nielen hmotnoprávneho ustanovenia, ale aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vinter a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 9. júla 2013,\nvo veci Lászlo Magyar proti Maďarsku z 20. mája 2017 a vo veci Kafkaris proti Cypru z 12. februára\n\n2008. Podľa obvineného je neprijateľné, aby nedisponoval akoukoľvek možnosťou preskúmania jeho\nžiadosti o podmienečné prepustenie súdom. Novela účinná od 1. augusta 2019 pritom podľa obvineného\nodstránila nežiaduci mechanizmus a vytvorila nové podmienky pre posúdenie jeho odsúdenia.\nNa základe uvedeného sa obvinený domáhal toho, aby dovolací súd akceptoval obsah jeho dovolania a\nrozhodujúc vo veci zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/104/2017,\na naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/2/2017, a to vo všetkých\njeho výrokoch a prikázal súdu prvého stupňa odstrániť vytýkané procesné nedostatky tak, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nZároveň, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 305/09 a\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čačko proti Slovenskej republike, č. 49/905/08,\nobvinený uviedol, že využije ešte možnosť doplniť svoj názor a argumentáciu v rámci tohto dovolacieho\nkonania, pričom dodal, že namieta najmä okolnosti týkajúce sa postupu prvostupňového súdu pri\npoučovacích povinnostiach a právach obvineného, čo by podľa jeho názoru malo vyplývať najmä zo\nzvukovej nahrávky prvostupňového súdu.\nNásledne, podaním z 28. októbra 2019 obvinený doplnil podané dovolanie vlastným písomným podaním,\nv ktorom rozšíril dovolacie dôvody o § 371 ods. 1 písm. g), písm. n) Trestného poriadku. Opätovne tiež\npoukázal na nesúlad uloženého trestu odňatia slobody na doživotie s článkom 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, pričom uložením tohto trestu podľa neho došlo k porušeniu článku\n3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože ide o nepreskúmateľný trest.\nK dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i), písm. n) Trestného poriadku obvinený\nuviedol, že odvolací súd zjavne ignoroval jeho odvolacie námietky týkajúce sa nemožnosti použitia § 34\nods. 8 písm. d) Trestného zákona, čím došlo k zjavnému porušeniu zákona v jeho neprospech a vytýkané\nchyby konania súdu prvého stupňa neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. S\npoukazom na uvedené obvinený namietal nielen zamietnutie jeho odvolacích námietok týkajúcich sa\npoužitia § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona, ale aj porušenie zásady ne bis in idem, uvedenej v\n§ 38 ods. 1 Trestného zákona, keďže predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z\n24. mája 2000, sp. zn. 1T/8/2000, umožnil aplikáciu § 145 ods. 3 Trestného zákona, pričom Okresný\nsúd Banská Bystrica vo svojom rozsudku z 13. septembra 2017 použil túto okolnosť na aplikáciu § 34\nods. 8 písm. d) Trestného zákona, hoci ide stále o tú istú okolnosť (predchádzajúci čin, resp. skutok).\nObvinený zároveň poukázal aj na to, že z dikcie ustanovenia § 34 ods. 8 Trestného zákona je zrejmé, že\nnespĺňa zákonom stanovené podmienky pre použitie tohto ustanovenia. Z jeho odpisu registra trestov\nje totiž nesporné, že má dva záznamy. Prvý z roku 1990, ktorý mu bol zahladený a z tohto dôvodu, s\npoukazom na § 93 ods. 1 Trestného zákona, sa naňho hladí akoby nebol odsúdený. Druhý záznam tvorí\njeho odsúdenie Krajským súdom Banská Bystrica sp. zn. 1T/8/2000, ktoré je však podľa obvineného\nzákonným znakom trestného činu, ktorý umožnil použitie § 145 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Vo\nvzťahu k zásade ne bis in idem obvinený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 116, roč. 2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2011, sp. zn. 4\nTdo 20/2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2014, sp. zn. 3 Tdo\n55/2013. Zároveň podľa obvineného neobstojí ani odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu na str.\n10, kde je uvedené: „... zároveň súd rozhodol o nemožnosti podmienečného prepustenia z tohto trestu\nza splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach podľa § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona, keďže\nskutok spáchal v dobe podmienečného prepustenia.“ Obvinený poukázal na to, že zákonodarca takýto\ndôvod nepozná a aj z tohto dôvodu podľa jeho názoru nebola splnená podmienka uvedená v § 34 ods.\n8 písm. d) Trestného zákona.\nObvinený k tomu doplnil, že v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 13.\nseptembra 2017, sp. zn. 5Tk/2/2017, ako aj zamietnutia jeho odvolania uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 21. novembra 2017, sp. zn. 5To/104/2017, došlo podľa jeho názoru k preukázateľnému\nporušeniu zákona v jeho neprospech, konkrétne v uložení trestu odňatia slobody na doživotie bez\nmožnosti podmienečného prepustenia. Aktuálna právna úprava (prechodné ustanovenie v § 438h\nTrestného zákona, ktoré od 1. augusta 2019 upravuje možnosť podmienečného prepustenia podľa §\n67 ods. 2 Trestného zákona aj odsúdeného, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie\npodľa § 34 ods. 8 Trestného zákona) podľa názoru obvineného neodstraňuje a nerieši porušenie\n\nzákona prvostupňovým i odvolacím súdom pri použití ustanovenia § 34 ods. 8 písm. d) Trestného\nzákona. Aktuálna právna úprava je podľa obvineného nepostačujúca najmä vo vzťahu k právu na\nspravodlivé súdne konanie, právu na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a\nzákladného práva obvineného na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej normy, ktorá\nmá základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky (napr. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Aktuálna právna úprava taktiež obvinenému podľa jeho názoru odníma právo na náhradu\nškody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, keďže musel znášať utrpenie, traumu a beznádej pre\nnezákonné uloženie trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Aj\nnapriek zmene zákona od 1. augusta 2019 obvinený trvá na tom, aby dovolací súd vyniesol výrok o\nporušení zákona v jeho neprospech, spočívajúceho v použití § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona o\nneprípustnosti podmienečného prepustenia.\nK dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že\njeho odvolacie námietky smerovali proti získaniu jeho vyhlásenia o vine nezákonným spôsobom, avšak\nodvolací súd ich v podstate ignoroval a zľahčoval. Obvinený v tejto súvislosti doplnil, že prvostupňový\nsúd získal jeho vyhlásenie o vine nezákonným spôsobom, keďže predseda senátu ho na hlavnom\npojednávaní 11. septembra 2017 úmyselne a účelovo oklamal, aby urobil vyhlásenie o vine, keď ho poučil\no možnosti urobiť takéto vyhlásenie, avšak v poučení uviedol: „Vyhlásenie obvineného o vine bude mať\nveľký rozsah na ďalšie konanie.“ Keď tomu obvinený stále nerozumel a váhal s vyhlásením, predseda\nsenátu mu vysvetlil poučenie o následku vyhlásenia o vine nasledovne: „Iná trestná sadzba bude keď\nsa priznáte a budete odsúdený a iná trestná sadzba bude ak sa nepriznáte a budete odsúdený.“ S\npoukazom na toto poučenie obvinený urobil vyhlásenie o vine, vychádzajúc z poučenia predsedu senátu,\nže v prípade vyhlásenia o vine bude mať inú trestnú sadzbu ako bez tohto vyhlásenia. Vzhľadom na\nvýsledok konania, ktorým je uloženie trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného\nprepustenia je však podľa obvineného preukázané, že jeho vyhlásenie bolo získané nezákonným\nspôsobom, a to úmyselným zavádzaním predsedu senátu. Zavádzajúcim poučením predsedu senátu o\nprísľube inej trestnej sadzby v prípade vyhlásenia o vine došlo podľa obvineného k zásadnému porušeniu\njeho práva na obhajobu.\nPorušenie práva obvineného na súdnu ochranu nastalo podľa jeho názoru aj tým, že odvolací súd\nsa nevysporiadal s jeho námietkou napádajúcou výrok o náhrade škody poškodenému Ing. C.. D..\nObvinený v rámci svojho odvolania namietal výšku priznaného nároku, ktorý podľa neho odporoval\nreálne vzniknutej škode. Z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu však podľa obvineného nie je\nzrejmé, ako sa s touto jeho odvolacou námietkou súd vysporiadal, čím boli porušené jeho práva, keďže\nškoda je neprávom navýšená o 774,- eur. Neoprávnená výška škody spočíva podľa obvineného v tom,\nže poškodený si neprávom naúčtoval nepravdivé položky, konkrétne, že samotným skutkom nedošlo\nk poškodeniu a znehodnoteniu pravej, oddeliteľnej postele, keďže skutok sa stal na druhej strane\npostele, čo znamená, že škoda vo výške 170,- eur za pravú nepoškodenú posteľ je podľa obvineného\nneoprávnená. Poškodený si zároveň účtoval ako škodu náhradu za zrušenie rezervácie izby č. 315 v\ndňoch 25. a 26. februára 2017, a to v sume 2 x 84 eur. Podľa obvineného však ide o zjavný podvod,\nako aj o úmysel získať neoprávnený zisk, pretože je nesporné, že ak by v dňoch 25. a 26. februára\n2017 mala v izbe č. 315 bývať pani Š. (podľa vyúčtovania poškodeného) a za túto izbu by zaplatila 2\nx 42,- eur, nemohla tam zároveň bývať pani D. a platiť za tie isté dni sumu 2 x 42,- eur, keďže cena\nizby za 1 noc je 42,- eur pre dve osoby. Správne vyúčtovanie za izbu č. 315 za dva dni tak malo byť 2 x\n42,- eur a nie 2 x 84,- eur, ako to nesprávne vyúčtoval poškodený. Neoprávnene účtovanou položkou je\npodľa obvineného aj ubytovanie zamestnancov firmy T., ktorí mali byť ubytovaní v izbe č. 315 v dňoch\n8. a 9. marca 2017 za sumu 520,- eur. Táto suma by podľa obvineného pokrývala ubytovanie na 12\ndní, resp. 10 dní aj s raňajkami, avšak podľa účtovania poškodeného išlo len o 3 dni a z tohto dôvodu\npodľa obvineného nemohlo ani teoreticky dôjsť k strate zisku vo výške 520,- eur za dva dni, Navyše, v\nspráve uverejnenej v Novom čase 24. februára 2017 bolo okrem iného uvedené: „V izbe, kde sa to stalo,\nuž vymenili aj zariadenie, povedal zdroj Nového času.“ Aj z uvedeného podľa obvineného vyplýva, že\nvýmena zariadenia izby č. 315 sa udiala do 23. februára 2017 a teda nie je predstaviteľné, že by izba\nč. 315 ešte 8. a 9. marca 2017 nebola sprevádzkovaná.\nV rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku obvinený namietal\naj skutočnosť, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa\nnezákonne získaného dôkazu - znaleckého posudku z odboru psychológia a psychiatria, ktorý podľa\njeho názoru urobili znalci pod nátlakom naňho. Znalkyne obvineného navštívili vo väzbe ešte počas\n\nprípravného konania za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom ho chceli vypočuť ku skutku,\nčo však obvinený odmietol s poukazom na to, že dovtedy ešte nevypovedal pred vyšetrovateľom.\nNapriek tomu naňho znalkyne začali robiť nátlak v tom smere, že musí vypovedať, inak to bude mať\npre neho zlé následky (odmietnutie spolupráce) a znalkyne si posudok vyhotovia aj tak. Obvinený v\ntejto súvislosti poukázal na § 121 ods. 1 Trestného poriadku (k výpovedi ani k priznaniu nesmie byť\nobvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť)\na uviedol, že podľa jeho názoru je nesporné, že nezákonné donucovanie k výpovedi sa vzťahuje aj na\nvýpoveď pred znalcami. Z uvedeného je podľa obvineného zrejmé, že znalecký posudok je nezákonne\nzískaným dôkazom, vyhotoveným nátlakom na obvineného, aby vypovedal za každú cenu. Takýto\nznalecký posudok tak podľa obvineného nemôže byť súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre výkon\nrozhodnutia a nemal byť ani vykonaný na hlavnom pojednávaní.\nVo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody na doživotie obvinený uviedol, že na uloženie takéhoto\ntrestu neboli splnené podmienky uvedené v § 47 ods. 1 Trestného zákona, keďže základnou ideou\ntohto ustanovenia je to, že uloženie trestu odňatia slobody na doživotie vyžaduje účinná ochrana\nspoločnosti. Podľa obvineného je však nesporné, že ak je spoločnosť chránená trestom odňatia slobody\nvo výmere 12 rokov za štyri skutky kvalifikované ako vražda a jeden skutok kvalifikovaný ako pokus\nvraždy (ako v prípade iného obvineného) a ak je chránená trestami odňatia slobody vo výmere 23\nrokov za mnohonásobné vraždy členmi organizovaného zločinu, potom je podľa obvineného zrejmé,\nže v jeho prípade bude spoločnosť účinne chránená trestom odňatia slobody do 25 rokov, keďže v\nprípade prepustenia na slobodu by mal mať takmer 80 rokov. Obvinený pritom poukázal na to, že nie\nje úkladným nájomným vrahom páchajúcim sofistikované skutky s vopred uváženou pohnútkou ani\nčlenom organizovaného zločinu (opätovne poukázal na inú trestnú vec), ale je invalidným dôchodcom\npo dvojnásobnej endoprotéze, ktorého fyzické schopnosti a možnosti sa každým dňom zmenšujú a\njeho zdravotný stav sa zhoršuje. Nie je takou hrozbou pre spoločnosť, akou boli a sú páchatelia\nviacnásobných vrážd, ktorí sú fyzicky zdatní a napriek tomu im boli uložené tresty odňatia slobody do\n25 rokov.\nNavyše, prvostupňový súd pri konštatovaní splnenia podmienky podľa § 47 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku vychádzal aj z právoplatného zahladeného odsúdenia obvineného, čo je však podľa\nobvineného v rozpore s § 93 ods. 1 a § 128 ods. 6, ods. 7 Trestného zákona. Vo vzťahu k § 47 ods. 1 písm.\nb) Trestného zákona obvinený uviedol, že podstatou tohto ustanovenia je skutočnosť, že nie je nádej,\nže by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. V predmetnej veci\nvšak znalci pripustili nápravu obvineného, keď uviedli: „...k prípadnej zmene by mohlo dôjsť len vtedy,\nak by si on sám začal uvedomovať, že s ním nie je niečo v poriadku a musel by podstúpiť intenzívnu\nterapiu.“ Predseda senátu však podľa obvineného v priamom rozpore s týmto záverom klamal, keď tvrdil,\nže obvinený neprejavil žiaden záujem ani potrebu po psychoterapii a neprejavil ani dodatočný záujem o\nnápravu. Naopak, obvinený vo svojej záverečnej reči prejavil záujem o nápravu a svoju zmenu a prejavil\nzáujem a potrebu pracovať na sebe. Existujúca možnosť nápravy a záujem obvineného o nápravu podľa\njeho názoru vylučuje naplnenie § 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.\nPrvostupňový súd vo svojom rozsudku navyše použil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)\nTrestného zákona, čím podľa obvineného opätovne došlo k porušeniu zákona v ustanovení § 38 ods. 1\nTrestného zákona, keďže priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je už obsiahnutá v\nokolnosti odôvodňujúcej použitie § 145 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Uvedené porušenie obvinený\nnamietal už v podanom odvolaní, avšak odvolací súd napadnutý rozsudok nezrušil a porušenie zákona\nneodstránil.\nVýrok o treste je podľa obvineného aj v rozpore s § 38 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého pri\nurčovaní trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností\na priťažujúcich okolností. Obvinený pritom poukázal na to, že nejde o možnosť, ale o povinnosť súdu,\nktorá sa podľa obvineného týka aj výmery trestu na 25 rokov alebo na doživotie. Ustanovenia o znížení\nhornej hranice trestnej sadzby alebo o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby sa nepoužijú v prípade, ak\nje v osobitnej časti Trestného zákona stanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.\nUvedené sa však podľa obvineného nevzťahuje na § 38 ods. 2 Trestného zákona, keďže v prípade\nobvineného boli dve poľahčujúce okolnosti a jedna priťažujúca okolnosť, ktorá je však podľa jeho názoru\nv rozpore s § 38 ods. 1 Trestného zákona. Pri zjavnej prevahe poľahčujúcich okolností mal prvostupňový\nsúd na túto prevahu prihliadnuť, čo však podľa obvineného neurobil.\n\nV ďalšej časti doplnenia dovolania obvinený uviedol, že prvostupňový súd mu mal vymerať trest podľa\n§ 43 Trestného zákona, pretože po právnej stránke ide o ďalší trest, keďže prvostupňový súd ho odsúdil\nza trestný čin, ktorý obvinený spáchal skôr, ako bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný. S\npoukazom na to, že Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 6Pp/95/2016 dňa 8. februára\n2019 nariadil výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov a 15 dní, došlo k\nprekročeniu najvyššej možnej výmery trestu odňatia slobody podľa § 43 a § 46 Trestného zákona.\nPrvostupňový súd tak mal podľa obvineného zrušiť rozsudok, v ktorom bol odsúdený za trestný čin,\nktorý obvinený ešte celý nevykonal a bol povinný riadiť sa zákonom určenou najvyššou výmerou trestu\nodňatia slobody. Podľa obvineného je nesporné, že prvostupňový súd bol povinný počkať na rozhodnutie\nOkresného súdu Trenčín o určení výkonu zvyšku trestu a až následne mal vyhlásiť výrok o treste podľa\n§ 43 Trestného zákona a zároveň zrušiť nevykonaný zvyšok trestu vo výmere 5 rokov 6 mesiacov a\n15 dní. Uvedené pochybenie neodstránil ani odvolací súd, čím podľa obvineného porušil § 317 ods. 1\nTrestného poriadku.\nNa základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nvyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach § 34 ods. 8 písm. d), § 37 písm.\nm), § 38 ods. 1, ods. 2, § 43, § 46, § 47 ods. 1 písm. a), písm. b), § 93 ods. 1 § 128 ods. 6, ods. 7\nTrestného zákona, § 34 ods. 1, ods. 5, § 257 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 8, § 119 ods. 2, ods. 4, § 121\nods. 1, § 317 ods. 1, § 321 ods. 1 písm. d) a § 319 Trestného poriadku, aby podľa § 386 ods. 2 Trestného\nporiadku zrušil s výrokom o porušení zákona v neprospech obvineného napadnuté rozhodnutie a aj\npredchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a zároveň podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku aby\nobvineného vzal do väzby.\nK dovolaniu obvineného sa podaním zo 17. decembra 2019 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry\nBanská Bystrica (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolanie obvineného\npovažuje za nedôvodné. Poukázal pritom na skutočnosť, že dovolanie obvineného podané\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Gerega neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli\nznáme už odvolaciemu súdu pri rozhodovaní o odvolaní obvineného, s výnimkou nezaoberania sa\nprognózou vývoja osobnosti obvineného z hľadiska jeho fyzického veku v čase do úvahy pripadajúceho\npodmienečného prepustenia, neznalosti stanovísk poškodených v čase rozhodovania odvolacieho súdu,\nobsahu novely Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019 a rozhodnutia Okresného súdu Trenčín z 8.\nfebruára 2019. So všetkými uvádzanými dôvodmi odvolania sa odvolací súd vysporiadal v napadnutom\nuznesení.\nVo vzťahu k tvrdeniu obvineného, že pri rozhodovaní vo veci samej nebol pripojený celý spis Okresného\nsúdu Trenčín sp. zn. 6Pp/95/2016 prokurátor poukázal na to, že prvostupňový, ako aj odvolací súd\nmali pri svojom rozhodovaní k dispozícii trestné spisy Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/27/1990\na Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1T/8/2000, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok\ntýkajúci sa duševného stavu obvineného, pričom tieto spisy boli k dispozícii aj znalkyniam MUDr. U.\nJ. a Mgr. C. Č. pri koncipovaní záverov ich znaleckého dokazovania. Aj po zabezpečení správy, ktorá\ntvorila jeden z podstatných podkladov pre rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o podmienečnom\nprepustení obvineného a jej prezentovaní znalkyniam, tieto na hlavnom pojednávaní zotrvali na záveroch\nvypracovaného znaleckého posudku. Prokurátor v tomto smere prisvedčil konštatovaniu odvolacieho\nsúdu, že spisový materiál súdu rozhodujúceho o podmienečnom prepustení nevypovedá o tom, ako sa\nodsúdený správa v záťažových situáciách mimo výkonu trestu, o čom podrobne vypovedali obe znalkyne\nnielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v znaleckom posudku.\nK tvrdeniu obvineného, že súd nevzal do úvahy prognózu vývoja jeho osobnosti z hľadiska fyzického\nveku, prokurátor poukázal na obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11. septembra 2017, na\nktorom znalkyňa Mgr. C. Č. na otázku prokurátora jednoznačne odpovedala, že k podobnému správaniu\nako pri tomto skutku by mohlo, s poukazom na zvýšený vek obvineného v budúcnosti, dôjsť aj vo vzťahu\nk iným blízkym ľuďom, nielen k partnerke. Osobnosť človeka sa mení a vyvíja počas celého života, avšak\nnie v podstatných vlastnostiach a črtách. Podľa prokurátora je nepochybné, že tieto skutočnosti vzali do\núvahy oba súdy v rámci svojej rozhodovacej činnosti o vine a treste obvineného.\nVo vzťahu k chýbajúcim stanoviskám poškodených, ku ktorým sa obvinený vyjadroval vo svojich\npodaniach, prokurátor uviedol, že poškodení Ing. Q. X. a Ing. C. D. si nárok na náhradu škody\n\nriadne a včas uplatnili v predmetnom trestnom konaní, pričom jej výšku aj riadne preukázali. Zvyšní\ndvaja poškodení boli odkázaní na občiansko-súdne konanie. Aj napriek namietaným skutočnostiam\nv odvolaní obvineného vo vzťahu k nedoručeniu prvostupňového rozsudku všetkým poškodeným,\nprokurátor poukázal na to, že tieto námietky boli vyvrátené v odvolacom konaní. Zo zápisnice z verejného\nzasadnutia odvolacieho súdu z 21. novembra 2017 je podľa prokurátora zrejmé, že poškodení sa napriek\nupovedomeniu verejného zasadnutia nezúčastnili, pričom nie je povinnosťou poškodených vyjadrovať\nsa k podaniam obvineného.\nVo vzťahu k poškodenému W. K., ktorý pred hlavným pojednávaním nemal vykázané doručenie\nobžaloby, prokurátor uviedol, že obhajca obvineného túto skutočnosť namietal ako dôvod na odročenie\nhlavného pojednávania spolu so skutočnosťou, že bola upravená právna kvalifikácia. Zo zápisnice z\nhlavného pojednávania konaného dňa 11. septembra 2017 podľa prokurátora nepochybne vyplýva, že\npoškodený W. K. sa na toto hlavné pojednávanie dostavil, bola mu doručená obžaloba, pričom súhlasil so\nskrátením lehoty na prípravu hlavného pojednávania a to, že poškodený sa na súd dostaví neskôr, bolo\npredsedovi senátu známe už na začiatku hlavného pojednávania. Rovnako tak namietaná skutočnosť vo\nvzťahu k zmene právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe nebola zo strany súdu akceptovaná,\npretože zo strany prokurátora nedošlo k úprave právnej kvalifikácie, ale k návrhu, aby tak urobil súd,\nčomu v konečnom dôsledku nebolo vyhovené.\nK obvineným uvádzanej skutočnosti, že uňho prevažovali poľahčujúce okolnosti, prokurátor poukázal\nna § 38 ods. 8 Trestného zákona, pričom považoval za potrebné poznamenať, že úprimné oľutovanie\nako kumulatívna podmienka pre uplatnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného\nzákona predstavuje vnútorný postoj páchateľa k svojmu protiprávnemu konaniu, vyjadrený aj celkovým\nsprávaním obvineného po spáchaní skutku, pričom v tomto prípade obvinený síce formálne opakovane\nprejavil ľútosť, avšak pri vyšetrení duševného stavu sa tieto prejavy ľútosti javili plytké a skôr ako prejavy\nsebaľútosti, čo konštatovali aj príslušní znalci pri jeho predchádzajúcom odsúdení. K ďalšej obvineným\nprezentovanej poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v oznámení skutku príslušným orgánom prokurátor\npoznamenal, že toto oznámenie bolo vykonané za okolností, z ktorých vyplývalo, že v krátkom čase\npo spáchaní skutku by bolo zrejmé, kto sa ho dopustil. Toto oznámenie polícii považuje prokurátor za\nprejav vypočítavosti zo strany obvineného, čomu nasvedčujú aj výpovede jeho príbuzných v prípravnom\nkonaní, podľa ktorých chcel oznámenie urobiť čo najskôr, aby ho niekto nepredbehol.\nV ďalšej časti svojho vyjadrenia prokurátor poukázal na to, že zákonom č. 214/2019 Z. z. boli upravené\npodmienky vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu obvinených, ktorým bol uložený trest odňatia\nslobody na doživotie, konkrétne bol vypustený § 34 ods. 8, § 67 ods. 3 a v § 67 ods. 2 a § 68 ods. 1\nTrestného zákona a boli upravené podmienky, za ktorých možno po dvadsiatich piatich rokoch výkonu\ntrestu odňatia slobody osobu odsúdenú na doživotie podmienečne prepustiť. Prokurátor poukázal aj\nna znenie § 438h, § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a v nadväznosti na to uviedol, že tvrdenie\nobvineného o tom, že rozhodnutiami konajúcich súdov došlo k nezákonnému postupu, je v rozpore\ns vyššie uvedenými skutočnosťami. Navyše, obvinený si podľa prokurátora protirečí, keď v dovolaní\ncituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 69/2013,\na dôvodí, že dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom\núčinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Prokurátor poukázal aj na to, že prvostupňový súd\nukladal obvinenému trest podľa zákona platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku, pričom podľa\nrovnakých predpisov postupoval aj odvolací súd. Vyššie uvedená novela Trestného zákona, vrátane\nprechodného ustanovenia uvedeného v § 438h Trestného zákona, poskytuje obvinenému možnosť\npriamo zo zákona, za splnenia zákonných podmienok, požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu\ntrestu odňatia slobody.\nK obvineným namietanému získanému vyhláseniu o vine nezákonným spôsobom prokurátor poukázal\nna zápisnicu o hlavnom pojednávaní z 11. septembra 2017, z ktorej je zrejmé, že obvinený bol\npredsedom senátu, za účasti jeho obhajcu, poučený o svojich právach, vrátane práva urobiť niektoré\nz vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Následne predseda senátu pojednávanie prerušil\na pred samotným vyhlásením obvinenému poskytol možnosť poradiť sa s obhajcom. Po tejto porade\nurobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku a kladne odpovedal na zákonom stanovené otázky.\nProkurátor v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie obhajcu obvineného JUDr. Jána Gerega z 24. októbra\n2017, v ktorom obhajca konštatoval, že pokiaľ obvinený urobil z vlastnej vôle vyhlásenie o vine podľa §\n257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, konalo sa len vo vzťahu k výške trestu a ochrannému opatreniu.\n\nObhajca obvineného ďalej uviedol, že obvinenému dôrazne uviedol, čo predstavuje vyhlásenie o vine.\nToto vyhlásenie vykonal obvinený slobodne, po predchádzajúcej porade s obhajcom, ktorý mu riadne\nvysvetlil následky tohto vyhlásenia. Uloženie trestu odňatia slobody obvinenému, ktorého výška je\nv rozpore s predstavou obvineného, nemôže byť podľa prokurátora posudzované ako nesúladné so\nzákonom. Uvedené skutočnosti podľa prokurátora negujú tvrdenie obvineného, že jeho vyhlásenie o\nvine bolo získané nezákonným spôsobom, úmyselným zavádzaním a navádzaním sudcu.\nProkurátor sa stotožnil s konštatovaním odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 34 ods. 8 Trestného\nzákona, účinné v čase rozhodovania o treste, predstavovalo fakultatívnu možnosť súdu rozhodnúť o\ntom, aby odsúdený na doživotie nemohol byť podmienečne prepustený, a to za splnenia zákonom\nstanovených podmienok, pričom jednou z nich bolo aj spáchanie a potrestanie za niektorý z taxatívne\nurčených trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Trestného zákona, medzi ktorými figuroval aj\ntrestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona. Ustanovenie § 34 ods. 8 Trestného zákona\nteda neupravovalo výšku trestu, ale podmienky, za ktorých mohol súd rozhodnúť o neprípustnosti\npodmienečného prepustenia pri treste odňatia slobody na doživotie. Z tohto dôvodu podľa prokurátora\nnemožno hovoriť o dvojitom pričítaní tej istej okolnosti pri ukladaní trestu, resp. pri rozhodovaní o výške\ntrestu.\nPokiaľ ide o obvineným namietaný nezákonne získaný dôkaz vo forme znaleckého posudku z odboru\npsychológia a psychiatria, prokurátor uviedol, že táto skutočnosť nebola obvineným namietaná ani v\nprípravnom konaní, ani v konaní pred prvostupňovým súdom. Podľa prokurátora je nepredstaviteľné,\naby znalecké dokazovanie v príslušnom odbore bolo vykonané až po tom, čo obvinený vypovedá\nv prípravnom konaní. Tento záver by podľa prokurátora viedol k nemožnosti vykonania znaleckého\ndokazovania v prípade, že obvinený využije svoje zákonné právo na odopretie výpovede.\nProkurátor je toho názoru, že s námietkou obvineného týkajúcou sa nesplnenia zákonných podmienok\npre uloženie doživotného trestu odňatia slobody sa súdy oboch stupňov náležite vysporiadali vo svojich\nrozhodnutiach. Navyše, podľa prokurátora existujúci právny systém neumožňuje porovnávať skutkový\nstav zistený v inej trestnej veci so skutkovým stavom ustáleným konajúcimi súdmi v predmetnej\ntrestnej veci a na základe takéhoto porovnania hodnotiť závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť, resp.\nprimeranosť uložených trestov.\nNa základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 382 písm. c)\nTrestného poriadku dovolanie obvineného K. Š. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nK vyjadreniu prokurátora sa podaním z 27. decembra 2019 vyjadril obvinený K. Š. vlastným písomným\npodaním, v ktorom uviedol, že prokurátor sa nesnaží odstrániť preukázanú nezákonnosť, na ktorú\nobvinený v podanom dovolaní poukazuje, ale naopak, vo svojom vyjadrení úmyselne nepoukazuje na\ndôvody, pre ktoré bolo dovolanie podané a odvádza pozornosť od dovolateľom uvádzaných faktov.\nUvedené podľa názoru obvineného odporuje záujmu a výkonu spravodlivosti a z tohto dôvodu považuje\nvyjadrenie prokurátora i jeho záverečný návrh za odporujúci zákonu. Zopakoval, že k prerušeniu\nhlavného pojednávania dňa 11. septembra 2017 nedošlo z dôvodu porady o vyhlásení obvineného,\nale z dôvodu porady senátu o úprave obžaloby. Obvinený taktiež zopakoval, že jeho vyhlásenie o vine\nbolo získané nezákonným spôsobom, konkrétne nezákonnou ponukou predsedu senátu o inej trestnej\nsadzbe. Podľa obvineného je bezpredmetné, že o vyhlásení sa radil s obhajcom, podstatné je podľa\njeho názoru len to, že bez poučenia predsedom senátu o inej trestnej sadzbe by vyhlásenie o vine nikdy\nneurobil.\nVo vzťahu k namietanému znaleckému posudku obvinený uviedol, že argument prokurátora o tom, že\ntáto skutočnosť nebola obvineným namietaná v prípravnom konaní ani v konaní pred prvostupňovým\nsúdom, je bezpredmetný, irelevantný a snaží sa odpútavať pozornosť od skutočne uvádzaného dôvodu\ndovolania. Obvinený taktiež poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť znaleckého posudku napadol v\nodvolaní proti rozsudku, avšak odvolací súd na túto jeho námietku žiadnym spôsobom nereagoval.\nPodľa názoru obvineného vyjadrenie prokurátora len zahmlieva jasné porušenie zákona, je\nneobjektívne, zavádzajúce a doterajšie porušenie zákona nechce riešiť, ale prekryť ďalším porušovaním\nzákonov v neprospech obvineného.\n\nK dovolaniu obvineného sa podaním zo 7. januára 2020 vyjadril obvinený aj prostredníctvom\nsvojho obhajcu. V tomto vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a\nstanoviskách, pričom nesúhlasí s tým, že je možné len mechanicky vychádzať z práva platného v čase\nrozhodovania prvostupňového i odvolacieho súdu, keďže platné právo vo vzťahu k tzv. doživotnému\ntrestu bolo v tom čase v rozpore s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva, čo bolo\nuvádzané aj v dôvodovej správe k zákonu č. 214/2019 Z. z.\nK dovolaniu obvineného sa podaním zo 17. decembra 2019 vyjadrili aj poškodené E. K. a W. K.\nprostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Ladislava Slováka. Vo svojom vyjadrení uviedli, že\nrozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu považujú za správne, dostatočne odôvodnené a vydané\npo riadne vykonanom dokazovaní, plne v súlade so zákonom. Argumenty, ktoré obvinený v podanom\ndovolaní uvádza, podľa nich nie sú dôvodné a teda nenapĺňajú ani uplatnené dovolacie dôvody. Z\ntohto dôvodu poškodené žiadajú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie\nobvineného zamietol.\nSpis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 21. januára\n2020.\nPo predložení veci sa podaním z 3. februára 2020 obvinený K. Š. vyjadril k vyjadreniu poškodených.\nVo svojom vyjadrení uviedol, že poškodené vo svojom vyjadrení nijako argumentačne, rozborovo a ani\nprávne neodôvodňujú svoje stanovisko. Obvinený vzhľadom na situáciu a svoje postavenie chápe ich\npostoj, avšak nestotožňuje sa s ich názorom, ani s navrhovaným petitom. V ďalšej časti vyjadrenia\nobvinený opätovne uviedol totožné skutočnosti, aké už uvádzal v podanom dovolaní.\nIII.\nKonanie pred dovolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že\ndovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku],\nv zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne\nobsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola\nsplnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred\npodaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté, hoci\npredtým rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo vyhlásenie o vine obvineného. Tým bola splnená\npodmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku pre jeho prerokovanie vo vzťahu k výroku\no treste.\nSúčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nnakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\na vo vzťahu k dovolacím námietkam týkajúcim sa výroku o vine bolo dovolanie podané neoprávnenou\nosobou.\nÚvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\nrozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne\nuvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.\nZároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom\nuvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia\na konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený okrem iného namietal, že bol k priznaniu viny donútený, ako\naj postup prvostupňového súdu, keď poučoval obvineného o jeho právach.\nVo vzťahu k týmto dovolacím námietkam obvineného je potrebné v prvom rade poukázať na uznesenie\nnajvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12, roč. 2017, v zmysle ktorého „Ustanovenie §\n257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne\ns ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a\nods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol\nvyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti\nrozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže\npodať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1,\n§ 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku].“\nVychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že oprávnenou osobou na podanie dovolania proti\nrozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia o vine obvineného (v časti týkajúcej sa výroku o\nvine) je iba minister spravodlivosti, pričom jeho oprávnenie na podanie dovolania je v tomto prípade\nlimitované uplatnením jediného dovolacieho dôvodu, a to dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\nKeďže obvinený K. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 11. septembra 2017 urobil vyhlásenie o tom, že je\nvinný zo spáchania skutku a prvostupňový súd toto jeho vyhlásenie prijal, proti výroku o vine s poukazom\nna vyššie uvedené nie je oprávnený podať dovolanie. Oprávnenou osobou na podanie dovolania proti\nvýroku o vine je v tomto prípade len minister spravodlivosti, ktorý môže dovolanie podať z dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na základe uvedeného dovolanie obvineného vo vzťahu k\ntýmto jeho dovolacím námietkam najvyšší súd odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 382\npísm. b) Trestného poriadku.\nPokiaľ obvinený v podanom dovolaní namietal, že k porušeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku došlo aj tým, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli známe\nstanoviská poškodených k jeho podaniam, k tomu najvyšší súd uvádza, že tieto ani nemohli byť známe,\nnakoľko poškodení sa k odvolaniu obvineného nevyjadrili.\nK námietke obvineného o tom, že hlavné pojednávanie bolo otvorené, hoci nebolo preukázané, že jeden\nz poškodených má vykázané doručenie obžaloby, najvyšší súd poukazuje na to, že nepreukázanie\ndoručenia obžaloby niektorému z poškodených nemôže mať za následok zásadné porušenie práva\nobvineného na obhajobu; toto by malo len nepreukázané doručenie obžaloby samotnému obvinenému\nalebo jeho obhajcovi. Nad rámec uvedeného však najvyšší súd poukazuje na str. 4 zápisnice o hlavnom\npojednávaní konanom 11. septembra 2017, kde je uvedené „Počas prestávky sa dostavil poškodený W.\nK., ktorému bola doručená obžaloba s výzvou a predvolaním, zároveň súhlasí so skrátením lehoty na\nprípravu pojednávania.“ (č.l. 1100 spisu).\nNapokon, k dovolacej námietke obvineného, že v predmetnej veci nebol pripojený celý spis Okresného\nsúdu Trenčín sp. zn. 6Pp/95/2016, najvyšší súd poukazuje na to, že s touto námietkou sa už vysporiadal\nkrajský súd na str. 8 napadnutého uznesenia, keď uviedol: „Pokiaľ sa jedná o námietky obžalovaného\no tom, že sa okresný súd neoboznámil aj s celým trestným spisom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.\n6PP/95/2016, ale len s nejakou správou, ktorá mala slúžiť pre podmienečné konanie, krajský súd\nsa s týmto argumentom obhajoby, resp. obžalovaného nestotožnil. Konanie obžalovaného vo výkone\ntrestu odňatia slobody tak, ako je to zrejmé z obidvoch pripojených spisov, teda aj zo spisu Okresného\nsúdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/27/1990, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T/8/2000,\nbolo nepochybne ideálne. V prvom prípade, keď bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu\ntrestu odňatia slobody, mal 19 odmien, v druhom prípade mal 13 odmien. Obidve znalkyne pritom, keď\nskúmali duševný stav obžalovaného, poznali tieto uznesenia okresných súdov, ktorými bol obžalovaný\nprepúšťaný z výkonu trestu odňatia slobody a aj sa nimi zaoberali. Okolnosti, ktoré by mohli byť zrejmé z\ntrestného spisu OS Trenčín, nevypovedajú o tom, ako sa obžalovaný správa v záťažových situáciách v\n\nprípade, ak by došlo k odmietnutiu alebo k nesplneniu jeho požiadaviek a preto doplnenie dokazovania\nv tomto smere podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné a nič by nezmenilo na konštatovaní o tom,\nako sa obžalovaný správa v záťažových situáciách, o čom obidve znalkyne podrobne vypovedali nielen\nna hlavnom pojednávaní, ale aj v rozsiahlom znaleckom posudku.“\nS vyššie uvedeným odôvodnením krajského súdu sa stotožňuje aj najvyšší súd a k tomu len dopĺňa,\nže ani táto dovolacia námietka obvineného nebola spôsobilá naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nezákonnosť znaleckého posudku znalkýň MUDr.\nU. J., MUDr. W. Q. a Mgr. C. Č., keďže znalkyne ho mali nútiť vypovedať ku skutku.\nK tomu možno uviesť, že podstatou znaleckého dokazovania nie je výsluch obvineného, ale objasnenie\nskutočností dôležitých pre trestné konanie. V predmetnej veci boli znalkyne MUDr. U. J.N., MUDr. W.\nQ. a Mgr. C. Č. do konania pribraté za účelom posúdenia toho, či obvinený trpel duševnou chorobou\nalebo poruchou (v čase spáchania trestného činu alebo v minulosti), či vzhľadom na svoj duševný stav\nmohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať, či chápe\nzmysel trestného konania, či jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný,\nči je závislý na omamných alebo psychotropných látkach alebo na požívaní alkoholických nápojov,\nďalej za účelom jeho komplexného psychologického vyšetrenia, posúdenia jeho schopnosti správne a\núplne vnímať sledované a prežité udalosti, zistenia pohnútky obvineného k spáchaniu trestnej činnosti\nspolu s vyjadrením sa k prípadnej jeho recidíve v budúcnosti, ako aj za účelom prognózy, či vzhľadom\nna osobu obvineného je možné očakávať nápravu pri uložení trestu odňatia slobody a či takýto\ntrest môže u obvineného splniť výchovný účel. Účelom a zmyslom znaleckého posudku teda nebol\nvýsluch obvineného (ten je samostatným úkonom trestného konania a samostatným dôkazom), ale\nzodpovedanie položených otázok z odvetvia psychiatrie a psychológie znalkyňami. Obvinený pritom v\npodanom dovolaní nenamietal samotné závery znaleckého posudku, nenamietal dokonca ani jednotlivé\npoužité psychodiagnostické metódy, ani spoluprácu so znalkyňami v rámci vyšetrenia, namietal iba to,\nže znalkyne ho mali nútiť vypovedať o skutku, bez bližšej špecifikácie toho, akým spôsobom by ho k\ntomu mali nútiť a z akého dôvodu by ho mali nútiť vypovedať len ku skutku, keď počas vyšetrovania s\nnimi spolupracoval. Ani znalkyne na hlavnom pojednávaní neuviedli žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by\nbolo možné vyvodzovať, že sa voči obvinenému dopustili nátlaku a z obsahu ich výpovedí k posudku\nje zrejmé, že svoje závery opierali o dôsledné preskúmanie psychického aj psychiatrického stavu\nobvineného, pri ktorom samozrejme nemohli obísť aj skúmanie samotných detailov skutku, resp. vzťahu\nobvineného ku skutku. Ak takéto vyšetrenie duševného stavu chápal obvinený ako nátlak k výpovedi\no skutku, je táto jeho námietka irelevantná, pretože znalec sa pri kladení otázok z odpovedí na ktoré\nmá dospieť k záveru o duševnom zdraví obvineného nemôže vyhnúť aj otázkam viažucim sa ku skutku\nako takému.\nVyšetrenie duševného stavu obvineného - znalecký posudok - aj keby obsahoval ucelenú spontánnu\nvýpoveď obvineného, nemôže nahrádzať jeho výpoveď pred vyšetrovateľom po riadnom zákonnom\npoučení a súd na ňu v konečnom dôsledku neprihliada práve pre to, že nie je vykonaná oprávneným\norgánom a po zákonnom poučení, a teda taký znalecký posudok nie je nezákonne vykonaným dôkazom\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nVo vzťahu k týmto dvom dovolacím dôvodom je v prvom rade potrebné vysvetliť ich vzájomný vzťah.\n\nVzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods.\n1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a\ndruhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu\npotom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej\npovahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného,\nale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku (stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010, uverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, roč. 2011 - III.).\nVychádzajúc z uvedeného je potom potrebné konštatovať, že pod dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku je možné podradiť iba tie prípady, v ktorých bolo rozhodnutie založené\nna nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia. Naproti tomu pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku možno\npodradiť prípady, v ktorých bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený\ntaký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, teda aj prípad trestu odňatia\nslobody na doživotie, uloženého na základe použitia § 47 ods. 1 Trestného zákona (fakultatívne uloženie\ntrestu odňatia slobody na doživotie).\nObvinený v podanom dovolaní namietal, že v jeho prípade neboli splnené podmienky na uloženie\ndoživotného trestu odňatia slobody podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona. V nadväznosti na túto jeho\ndovolaciu námietku najvyšší súd poukazuje na to, že obvinenému bol ukladaný trest podľa § 145 ods.\n3 Trestného zákona. Toto ustanovenie umožňovalo obvinenému uložiť trest odňatia slobody na 25\nrokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Keďže obvinenému bol uložený trest odňatia slobody na\ndoživotie, teda trest v trestnej sadzbe uvedenej v § 145 ods. 3 Trestného zákona, nedošlo k naplneniu\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, keďže obvinenému nebol uložený\ntrest odňatia slobody mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby.\nPokiaľ ide o dovolaciu námietku obvineného, v zmysle ktorej mu mal prvostupňový súd vymerať trest\npodľa § 43 Trestného zákona, pričom mal zrušiť rozsudok, ktorým bol odsúdený za trestný čin, ktorý ešte\ncelý nevykonal a v ktorom mu ostáva vykonať 5 rokov 6 mesiacov a 15 dní, k tomu najvyšší súd uvádza,\nže uložením trestu odňatia slobody na doživotie v tomto konaní nedošlo k uloženiu trestu v rozpore s\n§ 43 Trestného zákona. Prvostupňový súd nemohol konať obvineným navrhovaným spôsobom, teda\nzrušiť predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. mája 2000, sp. zn. 1T/8/00,\nktorým bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f)\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože tento postup by bol možný len v prípade ukladania súhrnného\ntrestu, teda ak by prvostupňový súd obvineného odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol\nsúdom prvého stupňa vyhlásený rozsudok za iný jeho trestný čin. Takáto situácia však v predmetnej\nveci nenastala.\nRovnako tak prvostupňový súd nemohol ani čakať na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o osvedčení\nalebo neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, a to z dôvodu, že\nOkresný súd Trenčín mohol rozhodnúť až po tom, čo jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu\nBanská Bystrica nadobudlo právoplatnosť.\nV tejto časti najvyšší súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 25. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 280/2019, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť obvineného K. Š. proti\nuzneseniu Okresného súdu Trenčín z 8. februára 2019, sp. zn. 6Pp/95/2016 a uzneseniu Krajského súdu\nv Trenčíne z 15. apríla 2019, sp. zn. 3Tos/31/2019. Z bodu 33. tohto uznesenia vyplýva: „Obdobne za\nústavne akceptovateľné je potrebné považovať právne závery, podľa ktorých nie je vylúčené rozhodnutie\no povinnosti vykonať zvyšok trestu odňatia slobody v situácii, keď je už skôr právoplatne uložený trest\nodňatia slobody na doživotie.“\nNámietka obvineného smerujúca k tomu, že ak mu bolo nariadené vykonať doposiaľ nevykonaný zvyšok\nz trestu odňatia slobody na 23 rokov v trvaní 5 rokov 6 mesiacov a 15 dní, pretože sa neosvedčil,\nnemohol mu Okresný súd Banská Bystrica v novom konaní uložiť znovu doživotie, neobstojí, pretože\ntrest odňatia slobody na doživotie je trestom odňatia slobody s najvyššou - neobmedzenou - výmerou,\nktorá je spôsobilá v sebe obsiahnuť akýkoľvek trest odňatia slobody aj v ďalšej maximálnej výmere. Z\ntoho vyplýva, že popri treste odňatia slobody na doživotie je možné uložiť aj ďalší trest odňatia slobody\n\nna doživotie, ktorý sa subsumuje do jediného trestu odňatia slobody na doživotie. Z toho dôvodu zvyšok\ntrestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov 6 mesiacov a 15 dní, ktorého výkon bol obvinenému nariadený\nrozhodnutím Okresného súdu Trenčín, bude vždy len súčasťou jedného a toho istého trestu odňatia\nslobody na doživotie, uloženého mu prvostupňovým súdom.\nVychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného\nporiadku v predmetnej veci naplnený nebol.\nDovolacie námietky obvineného týkajúce sa namietaného použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37\npísm. m) Trestného poriadku, ako aj nezohľadnenia poľahčujúcich okolností, možno s poukazom na\nvyššie uvedené stanovisko podradiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nJe pritom potrebné poukázať na to, že už odvolací súd v napadnutom uznesení na str. 8 uviedol:\n„Pravdou je, že obžalovanému okresný súd nesprávne priznal jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle\n§ 37 písm. m) Trestného zákona, keďže v podstate táto okolnosť je obligatórnym znakom skutkovej\npodstaty trestného činu vraždy v zmysle § 145 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Samotná toto\nskutočnosť však nič nemenila na tom, aký druh a výmeru trestu je možné obžalovanému ukladať, keďže\nv ust. § 145 ods. 3 Trestného zákona je uvedené, že obžalovaný, ktorý sa dopustí takéhoto trestného\nčinu, bude odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov alebo doživotie. V tomto smere má\npravdu aj krajský prokurátor, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, že zníženie\nhornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v\nrámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a zníženie alebo zvýšenie zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody\nna 25 rokov alebo doživotie. Z tohto teda jednoznačne vyplýva, že priznanie, či nepriznanie priťažujúcej\nokolnosti v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona nemalo absolútne žiadny vplyv na to, aký trest\nneskôr bude obžalovanému ukladaný.“\nK tomu dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 371 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorého\n„dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona\nzásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.“ Rovnako ako odvolací súd, aj súd dovolací musí na\njednej strane konštatovať, že prvostupňový súd obvinenému nesprávne pričítal priťažujúcu okolnosť\npodľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Na druhej strane, v predmetnej veci bol vo výroku o treste\npoužitý aj § 38 ods. 8 Trestného zákona, ktorého posledná veta znie: „Zníženie hornej hranice alebo\nzvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej\nčasti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.“ Keďže\nkonanie obvineného bolo právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.\n1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý možno uložiť len trest odňatia slobody na dvadsaťpäť\nrokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, s poukazom na § 38 ods. 8 Trestného zákona nemohlo\nv predmetnej veci dôjsť k úprave dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby, a preto zistené porušenie\nzákona spočívajúce v nesprávnom použití § 37 písm. m) Trestného zákona by žiadnym (a už vôbec nie\nzásadným) spôsobom neovplyvnilo postavenie obvineného.\nRovnako tak ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného zákona bolo dôvodom, pre ktorý napriek prevahe\npoľahčujúcich okolností nedošlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby, ako to obvinený v podanom\ndovolaní namietal.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal aj porušenie zásady ne bis in idem uvedenej v\n§ 38 ods. 1 Trestného poriadku, keďže rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. mája 2000,\nsp. zn. 1T/8/2000, použili konajúce súdy aj na kvalifikáciu podľa § 145 ods. 3 Trestného zákona, aj na\nvylúčenie možnosti podmienečného prepustenia podľa § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona.\nVo vzťahu k uvedenej dovolacej námietke najvyšší súd poukazuje na znenie § 38 ods. 1 Trestného\nporiadku, v zmysle ktorého „na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť\nako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod\nzákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej\ntrestnej sadzby.“\n\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že zásada ne bis in idem sa vzťahuje len na prípady, kedy okolnosť,\nktorá je zákonným znakom trestného činu (v tomto prípade predchádzajúce odsúdenie obvineného)\nnesmie byť zároveň zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť, priťažujúca okolnosť, okolnosť, ktorá\npodmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť,\nktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. V predmetnej veci však predchádzajúce odsúdenie\nobvineného nebolo duplicitne použité ani v jednom z uvedených prípadov [vynímajúc priťažujúcu\nokolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorou sa najvyšší súd zaoberal v predchádzajúcej\nčasti tohto rozhodnutia], naopak, na základe predchádzajúceho odsúdenia obvineného prvostupňový\nsúd podľa § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona rozhodol o neprípustnosti podmienečného prepustenia\nobvineného z výkonu trestu odňatia slobody. Nešlo teda o okolnosť, ktorá by mala vplyv na zvýšenie\nalebo zníženie trestnej sadzby, ale o okolnosť, ktorá sa týkala úpravy možnosti, resp. nemožnosti\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, teda úplne iného konania.\nPokiaľ obvinený v podanom dovolaní namietal vyčíslenie škody poškodeným Ing. C. D., k tomu možno\nuviesť, že táto námietka je námietkou skutkovou, ktorú dovolací súd pri dovolaní podanom obvineným\nnemôže s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku skúmať ani\nmeniť. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je skutkový prieskum\ndovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na zákaz skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku\n[§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou]. Skutkový prieskum by bol v dovolacom\nkonaní možný len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu\nuvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nS poukazom na uvedené možno konštatovať, že ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku v predmetnej veci naplnený nebol.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. n) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol obvinenému uložený\ntrest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu\nnie je prípustné.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal, že uňho došlo k uloženiu absolútneho doživotného\ntrestu, ktorý je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj so základnými ľudskými\nprávami a slobodami.\nK tomu možno uviesť, že obvinenému bol ukladaný trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti\npodmienečného prepustenia podľa § 34 ods. 8 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019.\nPodľa tohto ustanovenia „ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť,\nže podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ bol už\npotrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.“ Keďže obvinený už bol v minulosti odsúdený za\ntrestný čin vraždy, ktorý je obsiahnutý v § 47 ods. 2 Trestného zákona, prvostupňový súd rozhodol, že\nmu uloží trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Neprípustnosť\npodmienečného prepustenia obvineného odôvodnil nasledovne: „Z uvedeného súdu vyplýva, že žiadny\nčasovo ohraničený trest odňatia slobody nie je dostatočným na nápravu obžalovaného a preto je\npotrebné ho potrestať výnimočným trestom odňatia slobody na doživotie za splnenia podmienok\nuvedených v ustanoveniach podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona a zároveň súd rozhodol o nemožnosti\npodmienečného prepustenia z toho trestu za splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach podľa § 34\nods. 8 písm. d) Trestného zákona, keďže skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.\nSúd uložil taký trest, aby už obžalovaný nikdy nemohol spáchať podobný skutok, pre ktorý je odsúdený.“\nKrajský súd k tomu vo svojom uznesení uviedol: „Ak obžalovaný namietal, že mu bol uložený trest\nodňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného odsúdenia a táto okolnosť mu bola dvakrát\nzapočítaná, tak ani s takouto argumentáciou sa krajský súd nestotožnil. Ustanovenie § 67 ods. 3\nTrestného zákona hovorí o prípade, ak už bol niekto právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na\ndoživotie a opätovne sa dopustil trestného činu, za ktorý mu bol znovu uložený trest odňatia slobody\nna doživotie. Ide o obligatórnu povinnosť, ktorú súd musí akceptovať. V prípade ust. § 34 ods. 8\npísm. d) Trestného zákona však ide o fakultatívnu možnosť, kedy príslušný súd dôjde k záveru, že je\npotrebné obžalovanému uložiť aj zákaz o tom, že nemôže byť podmienečne prepustený z výkonu trestu\nodňatia slobody, ak už bol potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Trestného zákona, teda za\nrôzne trestné činy, ale medzi iným aj za trestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona. V danom\n\nprípade ide o to, že tu súd môže, nie musí takýto zákaz uložiť a pre takýto zákaz musí mať zákonné\npodklady, čo v danom prípade podľa názoru krajského súdu bolo aj splnené, keďže zo záverov znalkýň\nz odboru psychiatrie a psychológie práve skutočnosť, že obžalovaný v záťažových situáciách opätovne\nmôže zlyhať, vyplývala. Už aj s ohľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného pri hodnotení\nosoby obžalovaného musí aj krajský súd konštatovať, že trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov,\nktorej sa obžalovaný aj fakticky domáhal, je trestom nedostatočným, nie je možné takýto trest ohľadne\nobžalovaného akceptovať a aj podľa názoru krajského súdu len trest odňatia slobody na doživotie a\nto aj bez možnosti podmienečného prepustenia môže splniť svoj účel, keďže obžalovaný, pokiaľ je na\nslobode, napriek prejavovanej snahe o nápravu, v záťažových situáciách nedokáže konať racionálne a\nspôsobuje ujmy na zdraví svojim partnerkám, s ktorými si vytvorí vzťah. Krajský súd má za to, že len\ndiferenciácia obžalovaného od spoločnosti, bez možnosti jeho podmienečného prepustenia môže splniť\nsvoj účel, keď náprava a prevýchova obžalovaného fakticky vzhľadom aj na závery znalcov vo všetkých\ntroch konaniach, kde sa obžalovaný dostal do rozporu so zákonom, takýto záver konštatuje.“\nZároveň je k tomu potrebné uviesť, že zákonom č. 214/2019 Z. z. (ktorý v podanom dovolaní uvádzal aj\nobvinený), účinným od 1. augusta 2019, došlo (okrem iného) k vypusteniu § 34 ods. 8 Trestného zákona\ntýkajúceho sa možnosti uloženia trestu odňatia slobody na doživotie bez podmienečného prepustenia.\nTýmto zákonom sa do Trestného zákona doplnilo aj prechodné ustanovenie § 438h Trestného zákona,\nv zmysle ktorého „ustanovenia § 67 ods. 2 a § 68 ods. 1 v znení účinnom od 1. augusta 2019 sa použijú\naj na odsúdeného, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie podľa § 34 ods. 8 alebo § 67\nods. 3 v znení účinnom do 31. júla 2019.“ Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu „prechodným\nustanovením sa ustanovuje, že na trest odňatia slobody na doživotie uložený podľa § 34 ods. 8 alebo §\n67 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 sa použije navrhovaná právna úprava, t.\nj. tieto osoby môžu byť podmienečne prepustené v súlade s ustanovením § 67 Trestného zákona.“\nVychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest podľa platnej a účinnej právnej\núpravy v čase jeho ukladania. Zároveň, na základe zmeny právnej úpravy od 1. augusta 2019, s\npoukazom na prechodné ustanovenie § 438h Trestného zákona, je aj obvinenému K. Š. umožnené\npožiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po splnení podmienky uvedenej\nv § 67 ods. 2 Trestného poriadku (najskôr po výkone dvadsiatich piatich rokov trestu odňatia slobody).\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. n) Trestného\nporiadku v predmetnej veci naplnený nebol.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej\nveci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c), písm.\ng), písm. h), písm. i), písm. n) Trestného poriadku a vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného\nvzťahujúcim sa k výroku o vine tieto boli podané neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu dovolanie\nobvineného K. Š. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. b), písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}