{"guid": "b2667a1f-e4b0-4cf9-b114-f68aaea52018:91cb4b04-7447-4919-8fb4-5dd8d8fbd763", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2", "spisova_znacka": "5Obdo/78/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/78/2019 z 21. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2020, sp. zn. 5Obdo/78/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2", "identifikacne_cislo": "6111203759", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2020-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 241/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4fe0db65-471d-4124-9734-7bfaf15fd671", "datum": "2021-05-11", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91cb4b04-7447-4919-8fb4-5dd8d8fbd763", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/78/2019\n6111203759\n21. 07. 2020\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2020:6111203759.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JAMEXI, s. r. o., so sídlom SNP 121, 965 01 Žiar\nnad Hronom, IČO 36 722 111, proti žalovanému JUDr. Erik Bilský,so sídlom kancelárie Pekárska 11,\n917 01 Trnava správca konkurznej podstaty úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o., so sídlom\nVajanského 40/7673, Trnava, IČO: 31 611 940, o 99.581,76 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde\nBanská Bystrica pod sp. zn. 61Cb/41/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 41Cob/405/2015-909 zo dňa 1. februára 2017, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného odmieta.\nII. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.\n61Cb/41/2011-781 zo dňa 9.3.2015, v prvom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nsumu 99.581,76 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.1.2011 do zaplatenia. Druhým\nvýrokom vo zvyšnej časti návrh zamietol.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 99.581,76 eur spolu\ns 9 % úrokom z omeškania titulom vrátenia plnenia z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo\ndňa 21.2.2008. Žalobca ako kupujúci uhradil žalovanému ako predávajúcemu prvú dohodnutú splátku\nkúpnej ceny, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/121/2008, potvrdeného\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/268/2010, bolo právoplatne určené, že táto\nkúpna zmluva je neplatná, teda žalobca má zato, že mu vznikol voči žalovanému nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške vyplatenej časti kúpnej ceny. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu zo\ndňa 8.12.2010 vyplatenú zálohu žalobcovi nevydal, tento sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia\nvo výške 99.581,76 eur vrátane príslušenstva (úrokov z omeškania).\n3. Vyplatenie sumy 99.581,76 eur žalovanému mal súd preukázané znením článku 8. ods. 1\nkúpnej zmluvy, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.2.2008 podpísaným bývalým konateľom\nžalovaného, ako aj svedeckými výpoveďami. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietky žalovaného\nspochybňujúceho reálne odovzdanie finančných prostriedkov, keďže konateľ žalobcu a bývalý konateľ\nžalovaného potvrdili prevzatie finančných prostriedkov. Súd nemal ani preukázaný žalovaným tvrdený\nmotív o fiktívnom vyplatení žalovanej sumy na strane preberateľa týchto finančných prostriedkov\nbývalým konateľom žalovaného.\n4. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku premlčania a uviedol, že mal v konaní preukázaný\nvznik nároku žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu neplatnosti\nnapadnutej kúpnej zmluvy a vyplatenia prvej časti kúpnej ceny vo výške 99.581,76 eur, ku ktorej priznal\nžalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 99.581,76 eur od 17.1.2011 do zaplatenia. Nárok\n\nžalobcu zamietol v časti úrokov z omeškania za obdobie od 16.11.2010 do 16.1.2011 z dôvodu, že k\nsplatnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo okamihom preukázania doručenia výzvy\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. najneskôr dňom 17.1.2011. Nakoľko bol žalobca v konaní\núspešný v rozhodujúcej časti, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.\n5. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41Cob/405/2015-909 zo dňa 1.2.2017 v prvom výroku\nnávrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Ďalším výrokom rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 99.581,76 eur spolu\ns 9 % úrokom z omeškania a trovami konania, potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n6. Odvolací súd konštatoval, že základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že k\nreálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému nedošlo, čo však nepovažoval\nza osvedčené a v tejto časti sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že k odovzdaniu sumy 99.581,76 eur reálne došlo, danú skutočnosť\npotvrdili aj svedecké výpovede, a preto mal odvolací súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\nna preukázanie svojho tvrdenia, že finančnú čiastku predstavujúcu prvú časť kúpnej ceny, neprevzal.\n7. Odvolací súd posúdil taktiež vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku ako nedôvodnú a\nzhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil nárok na úrok z omeškania odo dňa 17.1.2011, t. j. odo dňa\nnasledujúceho po doručení výzvy žalobcu na vrátenie žalovanej sumy žalovanému.\n8. Neakceptoval námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo vydané v rozpore s ust. § 221 ods. 1 OSP, nakoľko z jeho rozhodnutia vyplýva, že tento\nvykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru o uplatnenom nároku.\nSúd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi\nzisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky\nrelevantné právne otázky v konaní vznesené a vykonané dokazovanie bolo v súlade s procesnými\nzásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.\n9. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný doručil odvolaciemu súdu dňa\n29.11.2016 podanie označené ako „Stanovisko žalovaného k rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica\nzo dňa 9.3.2015 sp. zn. 61Cb/41/2011-781 - doplnenie odôvodnenia odvolania s predložením nových\ndôkazov a návrh na prerušenie konania“. Odvolací súd k uvedenému podaniu poukázal na ust. § 205\nods. 3 OSP (platnom a účinnom v čase podania odvolania, resp. aktuálne ust. § 365 ods. 3 CSP).\nKeďže dôvody odvolania mohol odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací\nsúd na doplnenie odôvodnenia odvolania, doručené žalovaným odvolaciemu súdu dňa 29.11.2016,\nneprihliadal.\n10. Odvolací súd na záver uviedol, že návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia trestného\nkonania zamietol, pretože neprebiehalo také konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá mohla mať\nvýznam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým žiadal,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPrípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP dovolateľ videl\nv tom, že odvolací súd na doplnenie odôvodnenia odvolania, doručeného žalovaným odvolaciemu súdu\ndňa 29.11.2016, neprihliadol. Týmto postupom podľa dovolateľa odvolací súd porušil zákon, ustálenú\njudikatúru všeobecných súdov (sp. zn. 3Cdo/32/2005), princípy uvedené v CSP a princípy spravodlivosti\na právo žalovaného na spravodlivý proces, resp. ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu.\n12. Uviedol, že odôvodnil svoje odvolanie uvedením všetkých dôvodov, ktoré pripúšťal vtedy platný a\núčinný zákon v ustanovení § 205 ods. 2 OSP, avšak neuviedol, v čom odvolaním napadnuté rozhodnutie\nalebo postup súdu považuje za nesprávny, čo je jedna z náležitostí odvolania podľa v ust. § 205 ods. 1\n\nOSP. Namietal, že súd prvej inštancie porušil zákon, keď v rozpore s ust. § 209 ods. 1 OSP uznesením\nnevyzval žalovaného na doplnenie chýbajúcej náležitosti jeho odvolania spočívajúcej v uvedení toho,\nv čom rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Tiež mal za to, že aj\nodvolací súd porušil zákon, keď v rozpore s ust. § 211 ods. 1 OSP sám nevyzval žalovaného, aby doplnil\nchýbajúce náležitosti odvolania, uvedením toho, v čom sa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nalebo jeho postup považuje za nesprávny, a ani žalovaného nepoučil o následkoch neodstránenia vád\nodvolania podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d/ OSP. Poukázal na to, že svoje odvolanie podaním zo dňa\n28.11.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.11.2016, doplnil o odôvodnenie, uvedením toho, v\nčom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, na ktoré bol odvolací súd povinný\nprihliadnuť a vziať ho pri svojom konaní a rozhodovaní v rámci odvolacieho konanie do úvahy. Tvrdil,\nže obsahom predmetného podania neboli nové, doteraz neuvádzané dôvody odvolania, ale išlo len o\ndoplnenie ich odôvodnenia uvedením toho, v čom žalovaný považuje postup súdu prvej inštancie a jeho\nrozsudok za nesprávny, tu poukazujúc opäť na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/32/2005.\n13. Ďalej uviedol, že v prílohe podania (doplnenia odôvodnia odvolania) žalovaný predložil odvolaciemu\nsúdu nové dôkazy, ktoré získal až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a v nadväznosti na ne podal\naj návrh na prerušenie konania. Odvolací súd ani na tieto nové dôkazy predložené žalovaným nijako\nneprihliadol a návrh na prerušenie konania zamietol bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia.\n14. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\nProcesný vývoj po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n15. Unesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/2/2017 zo dňa 6.11.2018, súd zastavil\nreštrukturalizáciu majetku dlžníka UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o. Druhým výrokom začal\nkonkurz na majetok dlžníka UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o., IČO: 31 611 940, Vajanského\n40/7673, 917 01 Trnava. Tretím výrokom vyhlásil konkurz na majetok dlžníka UNIMONT Banská\nBystrica, spol. s r. o., IČO: 31 611 940, Vajanského 40/7673, 917 01 Trnava a ustanovil do funkcie\nsprávcu Ing. S. Z., so sídlom kancelárie Čilistovská 12, 931 01 Šamorín, IČO: 40 351 165, značka\nsprávcu S 1353. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 217/2018 ku dňu\n12.11.2018. Následne uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25K/16/2018-2194 zo dňa 28.2.2019,\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. 47/2019 zo dňa 7.3.2019, bol z funkcie správcu odvolaný Ing. S.\nZ. a za nového správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský.\n16. Dňa 30.7.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie JUDr. Erika Bilského, správcu konkurznej\npodstaty úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o. označené ako „Návrh na pokračovanie v\ndovolacom konaní v zmysle § 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií“ (ďalej\naj „ZKR“).\n17. Podľa ust. § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom ku dňu podania návrhu správcu konkurznej podstaty\nv konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním\nnávrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.\n18. Podľa ust. § 52 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak\nsa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry.\nTen, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť\nešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony\nmajú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení\nkonkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.\n19. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolacie konanie pokračuje v súlade so\nzákonom na návrh samotného správcu, ktorý sa týmto úkonom stal účastníkom konania namiesto\núpadcu. Plnomocenstvá udelené pred vyhlásením konkurzu, vrátane plnej moci udelenej advokátovi pre\ndovolacie konanie, vyhlásením konkurzu zanikli.\n20. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na\nto oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) dospel k záveru, že toto nie je prípustné.\n\n21. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n22. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS\n474/2017).\n23. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\n24. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ust. § 420 písm. f/ CSP. V predmetnej veci\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobe vyhovel, v časti úrokov z omeškania návrh sčasti zamietol\na priznal náhradu trovy konania žalobcovi. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n25. Dovolateľ vadu zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP videl v tom, že odvolací súd\nna doplnenie odôvodnenia odvolania doručeného žalovaným odvolaciemu súdu dňa 29.11.2016\nneprihliadol, a že súdy nižšej inštancie nevyzvali žalovaného, aby doplnil chýbajúce náležitosti jeho\nodvolania uvedením toho, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a že\nodvolací súd nepoučil žalovaného o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa ust. § 218 ods. 1\npísm. d/ OSP.\n26. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP sú:\na) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a\nb) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva.\nPrávo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov.\n27. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu,\nnadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný)\nprocesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré\nsa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená\naj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný\npostup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry najvyššieho súdu k ust. § 237 ods. 1 písm.\nf/ OSP a judikatúry ústavného súdu) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu\nsúdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci, ani jeho odôvodnenie, funkciou\nktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.\n28. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez\nakejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n\n29. Dovolací súd uvádza, že o odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom\ntak, že vec riadne prejednal, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, stotožňujúc\nsa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a\n2 CSP). Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu advokátom žalovaného podaného\nodvolania, a ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, neprihliadol len na podanie žalovaného zo\ndňa 29.11.2019, ktorým dovolateľ namietal, že išlo doplnenie odvolania, ktoré podal viac ako rok a pol\npo doručení odvolania, tu s poukazom na zákonnú úpravu obsiahnutú v ust. § 205 ods. 3 OSP, účinného\nv čase podania odvolania, resp. úpravu obdobnú obsiahnutú v ust. § 365 ods. 3 CSP účinného v čase\nprejednania veci odvolacím súdom.\n30. Žalovaný podal odvolanie konajúc svojím právnym zástupcom, advokátskou spoločnosťou\nAdvokátska kancelária Kašuba spol. s r. o., konajúcou advokátom JUDr. Romanom Kašubom.\nTeda osobou na podanie odvolania priamo zo zákona považovanou za najkompetentnejšiu, s\npríslušným vzdelaním a so zverenou výlučnou zákonnou licenciou na poskytovanie právnych služieb.\nProstredníctvom tejto osoby sa žalovaný zároveň v dovolaní domáhal poučenia o tom, ako má odvolanie\nvyzerať a čo má obsahovať pre to, aby ho mohol odvolací súd prejednať. Takéto konanie dovolací\nsúd musí vyhodnotiť ako obštrukciu, zneužitie zákona pre oddialenie, predĺženie lehoty na podanie\nodvolania, čo je neprípustné. Tu len stručne odkazuje dovolací súd na základný princíp, platný nielen\npo prijatí Civilného sporového poriadku, formulovaný v jeho článku 11, že kto sa v styku so súdom alebo\nverejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou\nveci spojenou s touto odbornosťou. K „znalosti veci spojenej s touto odbornosťou“ je jednoznačne\nspôsobilosť advokáta napísať odvolanie spĺňajúce zákonné požiadavky, pričom k takto podanému\nodvolaniu aj odvolací súd pristupoval. Navyše, priamo z ustanovenia § 18, veta prvá, zákona č. 586/2003\nZ. z. o advokácii (ďalej len ZoA) vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné.\n31. Odvolanie bolo podané tak, ako to zákon čo do formy a základného obsahu predpokladá a bolo na\nzvážení advokáta, či takéto odvolanie zabezpečí jeho klientovi úspech v konaní. Z obsahovej stránky\nmu nemožno nič vytknúť, je v ňom to, čo zákon predpokladá. Obsahuje všeobecné náležitosti podľa ust.\n§ 42 ods. 3 OSP, účinného v čase podania dovolania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka a čo sleduje, a je podpísané a datované. Je v ňom presne uvedené, podľa § 205 ods. 1\nOSP, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda („v celom jeho rozsahu“ - odvolanie\ncitované dovolacím súdom), v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny („pre\njeho nesprávnosť a nezákonnosť“) a čoho sa odvolateľ domáha (t. j. aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie zmenil a návrh zamietol, prípadne aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie).\nOdvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo žalovaným odôvodnené tým, že:\n„a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a\nc) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, a\nd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a\ne) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené, a\nf) vyššie-uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\ng) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“\n32. Odvolací súd postupujúc presne v intenciách označeného rozsahu a dôvodov odvolania toto\nprejednal a k jednotlivým námietkam sa obsažne vyjadril. Neodoprel žalovanému spravodlivosť,\nrešpektujúc spôsob komunikácie jeho právneho zástupcu, formálno-právne perfektné odvolanie\nprejednal preskúmaním samotného procesného postupu súdu prvej inštancie, ako aj obsahu\nodôvodnenia jeho rozhodnutia a uzavrel, že toto nie je dôvodné. Nepostupoval tak, že by ho odmietol\nako odvolanie, ktoré nemá zákonné náležitosti, ale z jeho obsahu zistil, v čom podľa odvolateľa mal\npochybiť súd prvej inštancie, a s jednotlivými námietkami sa vysporiadal preskúmateľným spôsobom.\nVýslovne uviedol, že:\n\n„18. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že k reálnemu odovzdaniu\nfinančných prostriedkov žalobcom žalovanému nedošlo.\n19. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie\nsumy 99.581,76 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že uvedenú sumu\nzaplatil ako dohodnutú splátku kúpnej ceny na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností\nzo dňa 21.02.2008. Vzhľadom k skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 60Cb/121/2008, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.\n41Cob/268/2010 bolo právoplatne určené, že vyššie uvedená kúpna zmluva je neplatná, žalobcovi\nvznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vyplatenej prvej časti kúpnej ceny v sume\n99.581,76 Eur.\n20. Žalovaný v konaní spochybňoval vyplatenie vyššie citovaných finančných prostriedkov a ďalej\nvzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania výsluchom\nsvedkov dospel k záveru, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu\nžalovanému došlo a vzhľadom k tomu, že uzavretá kúpna zmluva bola posúdená ako neplatný právny\núkon vyššie citovanými rozhodnutiami okresného a krajského súdu, vznikol žalobcovi nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel\nvo výške 99.581,76 Eur, podľa § 451 a nasl. Obchod. zákonníka.\n21. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, priznal ho žalobcovi odo dňa 17.01.2011 do zaplatenia\nvo výške 9% ročne, a to z dôvodu, že po preskúmaní doručenia výzvy žalobcovi na vrátenie zaplatenej\nčiastky 99.581,76 Eur bolo zistené, že do sféry žalovaného sa výzva dostala dňa 16.01.2011, t. j.\nnasledujúci deň od doručenia tejto výzvy bol žalobca v omeškaní s jej vrátením.\n22. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,\nmusí obohatenie vydať.\n23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový\nprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\n25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací\nsúd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ku ktorému došiel na základe vykonaného\ndokazovania, pretože bolo zistené, že k odovzdaniu sumy 99. 581,76 Eur reálne došlo. Táto skutočnosť\nbola potvrdená svedeckými výpoveďami osôb zúčastnených na odovzdaní a prevzatí týchto finančných\nprostriedkov, a to Ing. Z. a Z. S.. Žalovaný z toho dôvodu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie\nsvojho tvrdenia, že neprevzal finančnú čiastku 99.581,76 eur (3.000.000,-Sk), ktorá predstavovala prvú\nsplátku kúpnej ceny.\n26. Z uvedeného dôvodu bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho\nzákonníka a žalovanému vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, pretože ako už\nbolo konštatované, kúpna zmluva bola posúdená ako neplatný právny úkon rozhodnutím okresného\nsúdu sp. zn. 60Cb/121/2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 41 Cob 268/2010. Odvolací\nsúd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že v danom prípade námietka\nžalovaného ohľadom premlčania uplatneného nároku nie je dôvodná, pretože v zmysle ust. § 394 ods. 2\nObč. zákonníka premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 21.2.2008,\nkeď došlo k vyplateniu sumy 99.581,76, pričom žaloba bola uplatnená na súde dňa 21.2.2011, t. j. v\nštvorročnej premlčacej lehote.\n27. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobcovi prislúcha\nuplatnený úrok z omeškania odo dňa 17.01.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobcu\nžalovanému na vrátenie uplatnenej sumy (16.1.2011).\n28. Odvolací súd neakceptoval dôvody žalovaného uvedené v odvolaní, a to, že napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 221 ods. 1 OSP, pretože z napadnutého rozhodnutia\njednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe ktorého dospel k\nsprávnemu právnemu záveru o uplatnenom nároku, a preto na tieto odvolacie dôvody vznesené\nžalovaným v podanom odvolaní nebral zreteľ. Žalovaný nepreukázal v čom je právne posúdenie\nokresného súdu nesprávne, neuviedol, ktoré ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy neboli doteraz\nuplatnené, neuviedol, prečo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, neuviedol, prečo podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď\nnevykonal navrhnuté dôkazy, keďže v konaní pred prvostupňovým súdom žiadne dôkazy nenavrhoval,\nneuviedol, akú vadu má na mysli, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, hoci\n\nžalovaný mal dostatočný priestor v konaní na súde prvej inštancie vznášať námietky, navrhovať dôkazy,\npreukazovať, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, a že návrh žalobcu nie je dôvodný.\n29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu vyporiadal sa\nso všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd\npreto konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a\nprávne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a vykonané\ndokazovanie bolo plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom\nObčianskeho súdneho poriadku.“\n33. Z uvedeného je zjavné, že sa odvolací súd vysporiadal so všetkými vznesenými dôvodmi odvolania,\ntieto preskúmal a precízne odôvodnil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu úvah a výroku rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Domáhanie sa prejednania iných dôvodov, ich rozšírením a vznesením ďalších\nnámietok po viac ako roku od podania riadneho odvolania, považuje dovolací súd za neprípustné.\n34. Dovolateľ v dovolaní poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/32/2005. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd zrušil a vrátil vec\nkrajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu vady zmätočnosti podľa ust. § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420\npísm. f/ CSP), keďže odvolací súd odvolania žalovaných v danej veci odmietol. Odvolanie žalovaného\n1/ odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ OSP) a odvolanie žalovanej 2/ odmietol z\ndôvodu, že z jej opravného prostriedku nebolo zrejmé, čoho konkrétne sa v odvolacom konaní domáha.\nKeďže uvedenú vadu podania neodstránila v odvolacej lehote, vychádzal odvolací súd z toho, že jej\nodvolanie nemá predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 a 2 OSP), a preto ho odmietol podľa § 218 ods. 1\npísm. d/ OSP. Dovolací súd v uvedenej veci sp. zn. 3Cdo/32/2005 zistil, že žalovaná v odvolaní z 21.\njúla 2004 skutočne neuviedla, čoho sa v odvolacom konaní domáha. Podaním zo 16. augusta 2004,\nktoré bolo okresnému súdu doručené osobne toho istého dňa, však žalovaná 2/ odvolanie doplnila a\nuviedla, že sa domáha zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Spis bol\nnásledne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach. Dovolací súd v súvislosti s týmto\npostupom skonštatoval, že „Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je\nbez právneho významu, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí odvolacej lehoty; právne významné je,\nže v čase rozhodovania odvolacieho súdu je vada odstránená. Ak odvolací súd odmietne odvolanie pre\nnesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti odvolania [§ 218 ods. 1 písm. d) Občianskeho\nsúdneho poriadku], hoci odvolanie už v čase jeho rozhodovania nemalo vady, odníme účastníkovi\nmožnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ (R25/2009)\n35. Daný prípad však nijako nemožno stotožniť s prejednávanou vecou. S poukazom na uvedený postup\nodvolacieho súdu, ako aj na obsah formálno-právne perfektného odvolania, vyhotoveného advokátom,\nktorého s poukazom na ust. § 18 ZoA (odborná starostlivosť) netreba poučovať o náležitostiach\nobsahu odvolania (čoho sa v dovolaní domáha), nemožno postup súdov nižšej inštancie kvalifikovať\nako arbitrárny či vedúci k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Odvolací súd odvolanie\nžalovaného neodmietol podľa ust. 218 ods. 1 písm. d/ OSP ako nemajúce náležitosti podľa § 205 ods.\n1 a 2 (aktuálne ust. § 386 písm. d/ CSP), ale vo veci rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu rozsudkom potvrdil s uvedením\ndôvodov, prečo tak rozhodol a s uvedením argumentácie súvisiacej so vznesenými dôvodmi odvolania.\n36. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie ani odvolací súd nemali povinnosť\nvyzvať žalovaného, riadne zastúpeného kvalifikovaným advokátom, na doplnenie odvolania. Odvolací\nsúd správne vyhodnotil, že podané odvolanie žalovaného, doručené súdu dňa 11.5.2015, obsahuje\nvšetky zákonom predpokladané náležitosti, na základe čoho ho prejednal, t. j. sa odvolaním zaoberal,\na následne vo veci rozhodol.\n37. Dovolací súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že súd prvej inštancie ani odvolací súd pri svojom\nrozhodovaní neznemožnili žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv, teda konanie pred\nodvolacím súdom nebolo poznačené dovolateľom tvrdenou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení\n§ 420 písm. f/ CSP.\n38. Vzhľadom k tomu, že konanie pred súdmi nižšej inštancie nebolo poznačené namietanou vadou\nzmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ CSP, najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol\n\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nprocesne prípustné.\n39. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešnému\nžalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne\nžiadne trovy nevnikli (k tomu viď R 72/2018).\n40. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 241/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4fe0db65-471d-4124-9734-7bfaf15fd671", "datum": "2021-05-11", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/405/2015", "guid": "7c660b32-acf1-4a50-89d2-f6ab77064580:92a6f7e8-d787-44d4-aa1e-3ca7e528fd7a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}