{"guid": "c28189fb-e155-4fe5-b917-9007acd5eb2f:dacb882d-a9e6-437f-a663-3eadbc10f017", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1", "spisova_znacka": "5Sžk/33/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/33/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. 5Sžk/33/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1", "identifikacne_cislo": "6019200288", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dacb882d-a9e6-437f-a663-3eadbc10f017", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/33/2020\n6019200288\n19. 11. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:6019200288.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): npor. T. T., nar. XX. Y. XXXX, A., právne zastúpený: VIKTÓRIA\nHELLENBART, advokátska kancelária, M. Rázusa 146/23, Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezidenta\nPolicajného zboru č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo dňa 16. marca 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/97/2019-89 zo dňa 11. júna 2020,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/97/2019-89 zo dňa 11. júna 2020 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo 16. marca 2017 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) a\nzrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici\n(ďalej aj len ,,KR PZ“) č. 473 z 18. novembra 2016 o uvoľnení zo služobného pomeru (ďalej aj\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalobca podal podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície (ďalej aj len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v\nštátnej službe príslušníka Policajného zboru na predpísanom tlačive, ktorú nadriadenému doručil dňa\n08.11.2016. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 18.11.2016 a oznámené žalobcovi vyhlásením\ndňa 06.12.2016, pričom týmto rozhodnutím riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej\nBystrici plk. JUDr. U.G. uvoľnil žalobcu podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zo služobného pomeru\nv štátnej službe príslušníka Policajného zboru ku dňu 31.12.2016 s odôvodnením, že sa tak dohodli so\nžalobcom.\n3. Pred oznámením prvostupňového rozhodnutia žalobcovi bolo jeho nadriadenému dňa 02.12.2016\ndoručené stanovisko žalobcu k jeho žiadosti o uvoľnenie (ďalej aj len ,,stanovisko“), v ktorom uviedol,\nže táto žiadosť bola úkonom, ktorý nezodpovedal jeho slobodnej vôli. Absenciu slobodnej vôle\nzdôvodňoval poukazom na svoj záujem nastúpiť do služby dňa 05.11.2016 a tvrdením, že obvodná\nlekárka zmenila svoje rozhodnutie o ukončení pracovnej neschopnosti a jej trvanie predĺžila až na\n\nintervenciu nadriadených. Súčasne žalobca uviedol, že nadriadený v rozpore s lekárskymi správami\npredvídal, že bude zo služobného pomeru aj tak prepustený, a preto mu predložil riadne vyplnenú a\npripravenú žiadosť s tým, že toto je pre žalobcu pre jeho osobné pomery výhodnejšie. Riaditeľ KR PZ na\nzáklade tohto stanoviska inicioval dňa 06.12.2016 pracovné stretnutie, ktorého účelom bolo posúdenie\nstanoviska žalobcu, ktoré vyhodnotili ako žiadosť anulovanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného\npomeru. Pracovného stretnutia sa zúčastnil zástupca riaditeľa a súčasného vedúceho operačného\nstrediska operačného odboru KR PZ v BB (ďalej aj len ,,zástupca riaditeľa operačného strediska“)\npplk. Mgr. F. Q., posudkový lekár oddelenia Lekárskych posudkových činností odboru zdravotníctva,\nsekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR MUDr. N. F., vedúci\npersonálneho oddelenia Centra podpory Banská Bystrica mjr. Ing. R.V. a zástupcovia Odborového zväzu\nPolície (predseda KR OZP pri KR PZ v Banskej Bystrici mjr. Ing. A. V. a predseda ZO OZP pri ORPZ\nv Lučenci kpt. Ing. M.L.). Na základe vyjadrení zúčastnených riaditeľ KR PZ nesúhlasil s požiadavkou\nžalobcu, aby sa na jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru neprihliadalo a ani s jej späťvzatím.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. Krajský súd sa nestotožnil s namietanou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia pre chýbajúce\ndôvody, pretože žalovaný uviedol, na základe ktorých skutočností bolo rozhodnuté, aj ako tieto\nskutočnosti boli právne posúdené a ako sa vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.\nPodľa krajského súdu námietka, že žalovaný v odôvodnení neuviedol, prečo nebolo žiadosti o\nanulovanie žiadosti vyhovené, nebola dôvodná, pretože nadriadený nemá zákonom stanovenú\npovinnosť zdôvodňovať nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie z funkcie. Naopak, postup pre\ntakýto prípad je upravený osobitne v § 191 ods. 4 až 6 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý prvostupňový orgán\ndodržal tak, ako to vyplýva z obsahu správneho spisu. Krajský súd mal za preukázané, že žalobcova\nžiadosť bola posúdená aj ako späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, pričom v súlade\ns 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. príslušný nadriadený žalobcu bezodkladne žalobcovi oznámil, že\nso späťvzatím žiadosti nesúhlasí.\n5. Ako nedôvodnú posúdil krajský súd aj námietku neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného\npomeru z dôvodu absencie slobodnej vôle, pretože z obsahu úkonov popísaných v napadnutom\nrozhodnutí, ktoré žalobca nerozporoval vyplývalo, že žalobca bol posudkovým lekárom po tom, ako\ntento preskúmal jeho zdravotnú dokumentáciu oboznámený so zákonným postupom. Pokiaľ sa jednalo\no žalobcovu námietku, že nebol prizvaný na pracovné stretnutie iniciované riaditeľom KR PZ za účelom\nprejednania jeho žiadosti o anulovanie resp. späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, k\ntejto krajský súd uviedol, že v tomto prípade ide o postup, ktorý nie je upravený v zákone č. 73/1998 Z.\nz. a pokiaľ si nadriadený, ktorý má rozhodnúť o súhlase alebo nesúhlase so späťvzatím žiadosti v tomto\nkonkrétnom prípade zvolal poradu, takému postupu nemožno nič vytknúť. Podstatným je, že nadriadený\nrozhodol tak, že nesúhlasí a toto bezodkladne písomne oznámil žalobcovi postupom v zmysle § 191\nods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z.\n6. Krajský súd sa v kontexte námietky neplatnosti právneho úkonu zaoberal aj posudzovaním okolností,\nza ktorých bola žiadosť podaná a skutočnosťami, ktoré nastali pred začatím preskúmavaného konania.\nMal za preukázané, že žalobca sa spolu so zdravotnou dokumentáciou dostavil k posudkovému lekárovi,\nktorý ho informoval o tom, že diagnóza, ktorou trpí, predstavuje nespôsobilosť na službu v Policajnom\nzbore a tiež ho informoval o tom, že buď bude posúdený lekárskou komisiou jeho zdravotný stav a\nnásledne uvoľnený pri takejto diagnóze zo služby policajta, alebo je možné sa tomu vyhnúť podaním\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Krajský súd poukázal na to, že posudkový lekár je\npodľa zákona oprávnený na posudzovanie zdravotného stavu policajta a podľa interného predpisu\nNariadenia Ministerstva vnútra SR č. 139 z 19.10.2015 tak robí v spolupráci s určeným obvodným\nlekárom. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že žalobca tak dostal len také informácie, ktoré\nsú obsahom ustanovení zákona a ustanovení Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.\n139/2015, pričom uvedené nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako psychický nátlak. Informovanie\no alternatíve podania žiadosti o uvoľnenie taktiež nepredstavovalo nátlak a bolo na žalobcovi, aby sa\nsám rozhodol. Krajský súd považoval za sporné tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom čase na pracovisko\nprišiel z dôvodu, že chcel nastúpiť do práce a nie podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru,\npretože toto tvrdenie je v rozpore s tým, ako popisoval svoje jednotlivé úkony v žalobe. Krajský súd\nprijal záver, že informácia ohľadom postupu pri ochorení žalobcu upraveného v právnom predpise nemá\ncharakter bezprávnej vyhrážky a žalovaný preto žiadosť žalobcu o uvoľnenie správne právne posúdil\nako platný právny úkon. Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nátlaku zo strany\n\nnadriadeného a taktiež nepreukázal ani nedostatok slobodnej vôle v administratívnom konaní. Ani v\nkonaní pred súdom žiadny dôkaz na svoje tvrdenia nenavrhol.\n7. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátkou včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie\nkonanie. Namietal, že žiadosť o uvoľnenie nepodal slobodne a vážne a preto na ňu žalovaný nemal\nprihliadať a teda nemal existovať ani dôvod vydať prvostupňové rozhodnutie. Namietal, že dokladom\no práceneschopnosti, na ktorom je prečiarknutý termín ukončenia s poznámkou ,,na pokyn MUDr. N.\nF.“ preukázal jeho intervenciu. Uviedol, že jeho nadriadený popisuje skutkové okolnosti inak a preto\nnamietal, že nie je obvyklé, aby bez konfrontácie dotknutých osôb bola jedna verzia vyhodnotená ako\núplne pravdivá a druhá úplne nepravdivá. Namieta, že krajský súd neodôvodnil, prečo uveril výpovediam\nsťažovateľovho nadriadeného. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu, že MUDr. F. je oprávnený\nprehodnocovať zdravotný stav sťažovateľa a zasahovať do kompetencií obvodnej lekárky. Poukázal\nna to, že bol liečený špecialistami v zdravotníckom zariadení a podľa prepúšťacej správy bol jeho\nzdravotný stav dobrý a mohol nastúpiť do služby. Sťažovateľ ďalej uviedol, že lekárska posudková\nčinnosť je proces, ktorého výsledok nie je založený len na názore jedného človeka, pričom orgánmi\nlekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia, nie MUDr. F.. Namietal,\nže výsledkom objektívneho prehodnotenia jeho zdravotného stavu by bol záver o jeho spôsobilosti,\nkeďže tak jeho zdravotný stav vyhodnotili špecialisti, ktorí ho liečili v zdravotníckom zariadení. Sťažovateľ\nďalej namietal, že nebol prizvaný na pracovné stretnutie, ktorého predmetom bolo posúdenie žiadosti\no anulovanie, resp. späťvzatie jeho žiadosti o uvoľnenie. Spochybňuje to, či sa reálne uskutočnilo\npracovné stretnutie, keďže nie je uvedený čas, kedy sa stretnutie malo konať a nie je jasné, ktoré osoby\nsa ho zúčastnili, keďže pplk. Q. v ten deň osobne doručoval sťažovateľovi prvostupňové rozhodnutie v\nobci U., 70 km od F.. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ bola jediným dôvodom rozhodnutia o uvoľnení jeho\nžiadosť, tak nerozumie, prečo nebolo zohľadnené jeho stanovisko, že túto žiadosť nepodal na základne\nslobodnej vôle a teda aby sa na ňu neprihliadalo.\n8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti s jej obsahom nestotožnil, pridržal sa vyjadrenia k\nžalobe a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n10. Kasačný súd vyhodnotil ako kľúčové pre posúdenie veci, či bol postup nadriadeného resp.\nžalovaného vo vzťahu k neakceptovaniu žiadosti sťažovateľa, ktorej predmetom bolo anulovanie resp.\nspäťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zákonný. Subsidiárne je však potrebné zaujať\nstanovisko aj k argumentácii sťažovateľa ohľadom absencie slobodnej vôle.\n11. Podľa § 191 ods. 1 až 6 a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2018 (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“)\n(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.\n(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za\ndeň doručenia žiadosti.\n(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne\nnadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného\npomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je\npolicajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí\nk vyplnenému predpísanému tlačivu.\n\n(4)\nAk policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako\nje o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa\ntým bez ďalšieho opatrenia končí.\n(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím\npodpisom na tejto žiadosti.\n(6)\nAk príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,\nbezodkladne to oznámi policajtovi.\n(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do\njedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.\n12. Kasačný súd má za preukázané skutkové východiská spočívajúce v tom, že sťažovateľ po ukončení\nhospitalizácie na jeho vlastnú žiadosť absolvoval stretnutie s posudkovým lekárom MUDr. F., ku ktorému\nsa dostavil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou. Na tomto stretnutí posudkový lekár sťažovateľa\ninformoval, že diagnóza, ktorou trpí, predstavuje nespôsobilosť na službu v Policajnom zbore a tiež ho\ninformoval zákonnom postupe vo vzťahu k prieskumnému konaniu a uvoľneniu zo služobného pomeru,\nči už na základe výsledkov prieskumného konania alebo na základe vlastnej žiadosti. Sťažovateľ\ndoručil dňa 08.11.2016 svojmu nadriadenému písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru na\npredpísanom tlačive. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 18.11.2016 a oznámené sťažovateľovi\nvyhlásením dňa 06.12.2016. Ešte pred oznámením prvostupňového rozhodnutia sťažovateľovi, tento\ndňa 02.12.2016 adresoval svojmu nadriadenému stanovisko, v ktorom uviedol, že žiadosť o uvoľnenie\nbola úkonom, ktorý nezodpovedal jeho slobodnej vôli a preto žiada, aby sa na ňu neprihliadalo.\nDňa 06.12.2016 riaditeľ KR PZ inicioval pracovné stretnutie, ktorého účelom bolo posúdenie žiadosti\nsťažovateľa o anulovanie žiadosti o uvoľnenie a ktorého výsledkom bol nesúhlas s anulovaním resp.\nspäťvzatím žiadosti o uvoľnenie.\n13. Kasačný súd s poukazom na právnu úpravu v § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatuje, že postup\nprvostupňového orgánu bol v súlade s týmto ustanovením. Kým v § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.\nz. je upravená povinnosť príslušného orgánu uvoľniť zo služobného pomeru policajta, ak o to požiada,\ntak v § 191 ods. 4 citovaného zákona je prostredníctvom normatívnej formulácie vyjadrená možnosť\nsprávnej úvahy príslušného orgánu vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, či bude akceptovať, resp. súhlasiť so\nspäťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Zjednodušene povedané, kým žiadosť o uvoľnenie je spojená de facto\ns nárokom na vyhovenie tejto žiadosti, tak žiadosť o späťvzatie závisí od posúdenia a teda od správnej\núvahy príslušného orgánu.\n14. Zo spisu najmä s poukazom na zápisnicu z pracovného stretnutia zo dňa 06.12.2016 je zrejmé,\nže riaditeľ KR PZ si za účelom náležitého posúdenia žiadosti sťažovateľa o anulovanie resp.\nspäťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zadovážil podklady v podobe vyjadrení subjektov\nzúčastnených na tejto pracovnej porade, kasačný súd má za preukázané, že správna úvaha, výsledkom\nktorej bol nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola svojvoľná.\nKasačný súd s poukazom na § 27 ods. 2 SSP k uvedenému nesúhlasu so späťvzatím môže konštatovať,\nže nezistil jej vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. K namietanej neprítomnosti\nsťažovateľa na predmetnom pracovnom stretnutí kasačný súd uvádza, že z ustanovenia § 191 ods. 4\nzákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva povinnosť predvolať sťažovateľa a preto postup príslušného orgánu\nnemožno označiť ako nezákonný. Sťažovateľova žiadosť bola posúdená aj ako späťvzatie žiadosti o\nuvoľnenie zo služobného pomeru, pričom v súlade s § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. príslušný\nsťažovateľov nadriadený, bezodkladne žalobcovi oznámil, že so späťvzatím žiadosti nesúhlasí.\n15. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku ohľadom absencie slobodnej vôle a s tým spojenej neplatnosti\nprávneho úkonu - žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, kasačný súd sa stotožňuje so závermi\nkrajského súdu (v bodoch 48, 50 a 51 napadnutého rozsudku) a s poukazom na judikatúru Ústavného\nsúdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/08 zo dňa 12.06.2008) konštatuje, že\nza nátlak, alebo bezprávnu vyhrážku nemožno považovať skutočnosť, že sťažovateľ bol posudkovým\nlekárom informovaný o možnom následnom postupe v prípade nepodania si žiadosti o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru. Okrem uvedeného je potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ mal na výber\n\na posudkový lekár ho informoval o zákonných alternatívach ďalšieho postupu. Keďže sa sťažovateľovi\nnepodarilo v konaní hodnoverným spôsobom preukázať, že skutočne v prejednávanej veci malo dôjsť\nk nátlaku uvedené tvrdenie sa javí ako účelová obrana sťažovateľa, majúca za cieľ spochybniť vlastné\nrozhodnutie podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru urobené pod dojmom informácií o\nprávnych následkoch.\n16. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne\nodôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje\ns odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n17. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nKým v § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je upravená povinnosť príslušného orgánu uvoľniť zo\nslužobného pomeru policajta, ak o to požiada, tak v § 191 ods. 4 citovaného zákona je prostredníctvom\nnormatívnej formulácie vyjadrená možnosť správnej úvahy príslušného orgánu vo vzťahu k rozhodnutiu\no tom, či bude akceptovať, resp. súhlasiť so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Zjednodušene povedané,\nkým žiadosť o uvoľnenie je spojená de facto s nárokom na vyhovenie tejto žiadosti, tak žiadosť o\nspäťvzatie závisí od posúdenia a teda od správnej úvahy príslušného orgánu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/97/2019", "guid": "32f6ce5e-3661-4c43-b072-b6e08c7b8704:c330d8ae-ec28-455a-b149-92a19d8d87c5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}