{"guid": "ba66cb54-6c4b-4431-941d-9771456d0767:bb599b28-98b5-4fe6-b93a-0fe6c4e6eea0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1", "spisova_znacka": "7Sk/47/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/47/2019 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 7Sk/47/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1", "identifikacne_cislo": "6019200174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-2", "nazov": "§ 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-3", "nazov": "§ 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb599b28-98b5-4fe6-b93a-0fe6c4e6eea0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/47/2019\n6019200174\n30. 09. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:6019200174.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nG. O., narodená XX. D. XXXX, bytom v H., Ž. N. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej z 13. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok,\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. júna 2019, č.k.\n24Sa/5/2019-37, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. júna 2019, č.k.\n24Sa/5/2019-37 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 13. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 27. júna 2019, č.k.\n24Sa/5/2019-37 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej z 13. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X tak, že:\nPodľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988\nZb.“; pozn. súdu) sa žalobkyni od 22. septembra 2017 priznáva invalidný dôchodok v sume 255,10 eur\nmesačne.\nV uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o\núprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho\nzabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení\ndôchodkov v roku 2003.\nPodľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, §293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalobkyni od 22. septembra\n2017 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 298,30 eur mesačne.\nPodľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. patrí invalidný dôchodok\nv sume 298,30 eur mesačne podľa zákona účinného od 01. januára 2004 a súčasne zaniká nárok na\ninvalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 v sume 255,10 eur mesačne.\n\nPodľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od\n01. januára 2018 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 305,50 eur mesačne.\nPodľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa od 01. januára 2019 zvyšuje suma invalidného\ndôchodku na 313,50 eur mesačne.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 263 ods. 1,\n§ 263a ods. 5, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1,2, § 73 ods. 1, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., § 29 ods.\n1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 37 ods. 3 písm. b/, ods. 5, § 12 ods. 6, § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.\na postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu\nžalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa\nPrvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná sa pri rozhodovaní dôsledne riadila\nprávnou úpravou aplikovanou v konaní o žiadosti žalobkyne, o zvýšenie invalidného dôchodku. V\nkonaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od 22. septembra 2017. Taktiež\nje invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. od 22. septembra 2017. Lekársku\nposudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia, ústredia (§ 153 ods. 1, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Mieru poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňa nespochybňovala, pričom súd zdôraznil, že sa\njedná o odbornú medicínsku otázku, správnosť ktorej neprináleží spochybňovať bez ďalšieho ani\nsúdu. Žalobkyňa má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,\nt.j. suma invalidného dôchodku sa určuje v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku\nnároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok\ndo dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Žalovaná správne poukázala na to,\nže ďalšie zvyšovanie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nebude\nmať za následok zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Po zistenej zmene v posudkovom závere\nposudkového lekára sociálneho poistenia, postupovala Sociálna poisťovňa správne, ak v dôsledku\nskutočnosti jej invalidity podľa obidvoch právnych predpisov prepočítala výšku invalidného dôchodku\nprichádzajúceho do úvahy jednak podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jednak podľa zákona č. 461/2003 Z.z.;\nuvedený postup bol plne v súlade s ustanovením § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (po správnosti\n§ 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; pozn. súdu).\n4. Krajský súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ďalej uviedol, že žalobkyni vznikol\nnárok na invalidný dôchodok 27. januára 2015. Skonštatoval správnosť záveru Sociálnej poisťovne,\npokiaľ vypočítala sumu invalidného dôchodku 291,20 eur mesačne ako súčin priemerného osobného\nmzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5852 x 43,8302 rokov obdobia dôchodkového\npoistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 291,20 eur mesačne.\nTáto suma invalidného dôchodku bola v súlade s § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e/ zákona č.\n461/2003 Z.z. zvýšená od 22. septembra 2017 o 7,10 eur na sumu 298,30 eur mesačne. Následne bola\nsuma invalidného dôchodku za každý rok zvyšovaná, naposledy od 01. januára 2019 na sumu 313,50\neur mesačne. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola suma invalidného dôchodku vypočítaná z priemerného\nmesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2014, 2012, 2013, 2009, 2011 vo výške\n330,82 eur. Po jeho úprave v súlade s § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje sumu 134,89 eur.\nInvalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie pri započítaní doby zamestnania rozhodnej\nna určenie sumy dôchodku 42 rokov (po odpočítaní doby pred 18. rokom veku), aplikujúc ustanovenie\n§ 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Invalidný dôchodok je 67 % priemerného mesačného zárobku po\núprave v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. 90,40 eur mesačne. V súlade so zákonom č.\n306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. bol invalidný dôchodok zvýšený o 112,1 % mesačnej sumy\ndôchodku, a o sumu 42,16 eur, spolu na sumu 233,90 eur mesačne. Súčasne bol dôchodok zvýšený\npodľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, t. j. o 14,10 eur na sumu 248,- eur mesačne. Napokon bola suma\ninvalidného dôchodku zvýšená o 7,10 eur na sumu 255,10 eur mesačne podľa § 82, § 293dq a § 293dr\nods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona\nč. 100/1988 Zb. porovnala aj priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok\nv roku 1992, ktorý neobmedzený predstavuje sumu 3.347,-Sk, t. j. 111,10 eur, čo je nižšia suma ako\npriemerný mesačný zárobok z rozhodného obdobia ku dňu vzniku novej invalidity k 22. septembru 2017.\n\nTým, že došlo k zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia a bola zvýšená\npercentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne od 22. septembra\n2017, bolo potrebné pri výpočte sumy invalidného dôchodku túto skutočnosť zohľadniť. Významná je,\nvzhľadom na pravidlá uplatňované pri výpočte sumy invalidného dôchodku len pre zvýšenie invalidného\ndôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že podľa zákona č.\n461/2003 Z.z. je suma invalidného dôchodku ku dňu vzniku novej invalidity vo výške 298,30 eur\nmesačne, čo je viac ako suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. k tomuto istému\ndátumu (255,10 eur). Keďže žalobkyni môže patriť len jeden invalidný dôchodok, a to ten, ktorý je vo\nvyššej sume, rozhodnutie žalovanej krajský súd vyhodnotil ako správne vydané v súlade s platnými\nprávnymi predpismi o sociálnom zabezpečení / poistení.\n5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnej žalobkyni právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Vyjadrila nesúhlas s konštatovaním krajského súdu, že nárok na invalidný dôchodok mal žalobkyni\nvzniknúť dňa 27. januára 2015, nakoľko invalidita jej vznikla už dňa 02. novembra 1992; tento nesprávny\nzáver spôsobil, že bola nesprávne vypočítaná výška invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988\nZb., keďže bolo nesprávne určené rozhodné obdobie. V tejto súvislosti ďalej namietala, že nakoľko jej\ninvalidita vznikla 02. novembra 1992, nie je možné, aby ako rozhodné obdobie boli uvádzané roky 2014,\n2013, 2012, 2011 a 2009, pretože rozhodným obdobím musia byť roky pred dátumom 02. november\n1992. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/89/2013 podľa\nktorého cit.: „Priemerný osobný mzdový bod nie je možné určiť z iných rokov ako z tých, z ktorých sa\nvychádzalo pri výpočte sumy invalidného dôchodku.“ S odkazom na § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 100/1988 Zb. a § 63 ods. 1,6 a § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že pri porovnávacom\nvýpočte výšky invalidných dôchodkov podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z.z. nie je\nmožné počítať výšku invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. tak, že rozhodným obdobím\nbudú roky 2014, 2013, 2012, 2011 a 2009, ktoré nasledovali až po vzniku „prvej“ invalidity (t.j. 02.\nnovembra 1992). Pri vzniku invalidity v roku 1992 bola určená výška invalidného dôchodku podľa\npríjmu z rokov, ktoré predchádzali vzniku invalidity v roku 1992. Tento záver je logickejší aj v tom, že\npríjem, ktorý žalobkyňa dosahovala v čase, keď ešte nemala zdravotné problémy, bol vyšší, keďže bola\nzamestnaná na plný úväzok. Následne po vzniku zdravotných problémov, popri poberaní invalidného\ndôchodku pracovala na skrátený úväzok. Z toho plynie záver, že príjmy spred roka 1992, ktoré boli\nrozhodné pre určenie výšky „prvého“ invalidného dôchodku sú vyššie ako príjmy, ktoré dosahovala\npo vzniku zdravotných problémov, t.j. po vzniku invalidity v roku 1992. Poukázala tiež na 263 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého výška invalidného dôchodku, ktorá bola určená za podmienok\nustanovenými predpismi účinnými do 31. decembra 2003 ostáva nezmenená. Inak povedané, keď už\nraz bol určený vznik invalidity v roku 1992, pri porovnávacom výpočte nie je možné brať ako rozhodujúce\nobdobie roky nasledujúce po vzniku invalidity v roku 1992.\n10. Ako nesprávny tiež považovala záver krajského súdu, že žalovaná pre výpočet sumy invalidného\ndôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. porovnala aj priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol\nvypočítaný invalidný dôchodok v roku 1992, ktorý neobmedzený predstavuje sumu 3.347,-Sk, t. j.\n111,10 eur, čo je nižšia suma ako priemerný mesačný zárobok z rozhodného obdobia ku dňu vzniku\nnovej invalidity k 22. septembru 2017. Uviedla, že výška priemerného mesačného zárobku (111,10\neur), z ktorého bol následne vypočítaný invalidný dôchodok nebola následne upravená, respektíve\nvalorizovaná / navýšená, nakoľko k navyšovaniu invalidného dôchodku dochádzalo každý rok o určité\npercento, napríklad podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z., podľa zákona č.\n222/2003 Z.z.\n\n11. Čiastočne sa stotožnila so záverom krajského súdu, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť malo vplyv len na zvýšenie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,\na teda že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je suma invalidného dôchodku ku dňu vzniku novej invalidity\nvo výške 298,30 eur mesačne, čo je viac ako suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988\nZb., ktorá predstavovala sumu 255,10 eur. Dodala však, že nie je možné jednoznačne tvrdiť, že výška\ninvalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola nižšia, než podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,\nkeďže jej výpočet nebol správny a pôsobil zmätočne. Nie je jasné, ako ho Sociálna poisťovňa vypočítala,\npretože pri invalidite z roku 1992 nevychádzala z jej príjmov, ktoré predchádzali vzniku invalidity, nie je\nzrejmé, ako sumu 330,82 eur upravila podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. na sumu 134,89 eur,\npri zvyšovaní výšky invalidného dôchodku (každoročne) použila ustanovenia len niektorých zákonov,\nako napríklad zákona č. 306/2002 Z.z. a zákona č. 222/2003 Z.z. a neprihliadala na to, že k zvyšovaniu\nsumy invalidného dôchodku dochádzalo každý rok.\n12. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 16. septembra 2019 s tým, že\nkrajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovanej, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a\njeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske\nznalosti, ktoré sú v tomto prípade zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Nárok na invalidný\ndôchodok bol posúdený podľa zákona č. 100/1988 Zb. a aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a bolo\npreukázané, že suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je vyššia ako suma\ninvalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. K dátumu invalidity v roku 1992 žalovaná\nuviedla, že žalobkyňa bola v roku 1992 uznaná invalidnou, v roku 1994 došlo k zmene stupňa invalidity\nna čiastočnú z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu, od 25. novembra 1994 bola uznaná za čiastočne\ninvalidnú a následne bol invalidný dôchodok od 08. februára 1995 odňatý. Rozhodnutím z 09. marca\n1995 bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok.\n14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n15. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 26. septembra 2019 na vedomie.\nV.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n22. Podľa § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nveci podľa § 6 ods. 2 písm. c/, ak je žalobcom fyzická osoba.\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej z 13. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX\nX tak, že:\nPodľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 zákona\nč. 100/1988 Zb. sa žalobkyni od 22. septembra 2017 priznáva invalidný dôchodok v sume 255,10 eur\nmesačne.\nV uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o\núprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho\nzabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení\ndôchodkov v roku 2003.\nPodľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, §293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalobkyni od 22. septembra\n2017 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 298,30 eur mesačne.\nPodľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. patrí invalidný dôchodok\nv sume 298,30 eur mesačne podľa zákona účinného od 01. januára 2004 a súčasne zaniká nárok na\ninvalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 v sume 255,10 eur mesačne.\nPodľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od\n01. januára 2018 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 305,50 eur mesačne.\nPodľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa od 01. januára 2019 zvyšuje suma invalidného\ndôchodku na 313,50 eur mesačne.\n24. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že rozhodnutím z 18. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX\nX prvostupňový správny orgán podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol\nžiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára\nsociálneho poistenia z 11. augusta 2017 je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,\nlebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o\nviac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť bola u žalobkyne i naďalej určená na 60 %.\n25. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 18. júla 2006, invalidný dôchodok\na čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,\nsa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31.\ndecembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.\ndecembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 18. júla 2006, trvanie invalidity na\nnárok na invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 Sociálna poisťovňa preskúma podľa tohto zákona pri\nkontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri\n2003. Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi\ninvalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená\nlehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na\nvýplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa\nodseku 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.\n27. S účinnosťou od 01. októbra 2006 bol zákonom č. 529/2006 Z.z. do zákona č. 461/2003 Z.z. vložený\n§ 263a, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS.\n\n25/05, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 460/2006 a nadobudol\núčinnosť 19. júla 2006. Ústavný súd Slovenskej republiky týmto nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia\n§ 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n28. Podľa § 263a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., poistencovi, ktorému\nbolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa\npreskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak\ntento zákon neustanovuje inak, a rozhodne\na/ o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona\núčinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.\njúla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa\n§ 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,\nb/ o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do\n31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára\n2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca\ninvalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný\ndôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od\nzmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného\ndo 18. júla 2006, alebo\nc/ o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume\nurčenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho\npodľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania\ninvalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo\nčiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.\n29. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., ak poistenec uvedený\nv odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona\núčinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona\núčinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej\nsume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných\ndôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.\n30. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa\nstal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity\nnesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.\n31. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.\n32. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný\ndôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z\nposledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.\n33. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný\ndôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z\nposledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.\n34. Podľa § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., ak bol občan predo dňom vzniku nároku na\ninvalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje\nnajmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku 50 % priemerného mesačného zárobku.\n35. K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm. a/ a b/ od 21. roku\nzamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania v III. pracovnej\nkategórie 1 % a pripočítanej doby 1 % s tým, že pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba\nzamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov (§ 30 ods. 3 a 4 zákona č. 100/1988 Zb.).\n\n36. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých\nzárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak\nprichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer\nhrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.\n37. Podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., rozhodným obdobím je obdobie desiatich po\nsebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.\n38. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje\nporovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.\n39. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov\n1 až 5 prevyšuje sumu 2 500 Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6\n000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk\nsa neprihliada.\n40. Dňa 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z.\n41. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n42. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n43. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik\nnároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.\n44. Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na\ninvalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.\n45. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má\npercentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku\nnároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok\ndo dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta\nplatia rovnako.\n46. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., priemerný osobný mzdový bod na určenie\nsumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v\njednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v\nrozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje\nna štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané\ndni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie\ndôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n47. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného\nosobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na\ndôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.\n2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno\nurčiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.\n48. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n\n49. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom\nrozsahu.\n50. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti\nnahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,\norganizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n51. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n52. Najvyšší súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu mal preukázané, že\n- žalobkyni bol rozhodnutím z 09. novembra 1992, číslo XX XX XX (v znení rozhodnutia zo 04. decembra\n1992) podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný invalidný dôchodok od 02. novembra 1992,\n- na základe posudku príslušnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 02. januára\n1995 bol od 08. februára 1995 žalobkyni odňatý invalidný dôchodok a súčasne rozhodnutím z 09. marca\n1995 priznaný od 08. februára 1995 čiastočný invalidný dôchodok,\n- následne v rokoch 1996, 1998 a 2002 boli realizované kontrolné lekárske prehliadky so záverom, že\nžalobkyňa je i naďalej čiastočne invalidná,\n- na základe kontrolnej lekárskej prehliadky uskutočnenej dňa 27. apríla 2006 (teda za účinnosti\nzákona č. 461/2003 Z.z.) bolo zo strany príslušného posudkového lekára konštatované, že žalobkyňa\nje invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nmá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou; konkrétne miera poklesu u žalobkyni bola stanovená na 60 %,\n- následne v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS.\n25/05, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 460/2006 (pozri bod\n27 tohto rozsudku) bol posúdený zdravotný stav žalobkyne na účely čiastočnej invalidity na základe\nkontrolnej lekárskej prehliadky dňa 05. decembra 2008 so záverom, že táto je i naďalej čiastočne\ninvalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených\npracovných podmienok (kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená na mesiac december 2011),\n- žalovaná v tomto zmysle dňa 02. februára 2009 v súlade s § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z. rozhodla, že žalobkyni i naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok a nárok na jeho výplatu\npodľa zákona č. 100/1988 Zb. vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.,\n- v predpísanom mesiaci december 2011 sa uskutočnilo ďalšie posúdenie zdravotného stavu žalobkyne\nso záverom, že táto je i naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988\nZb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné\nzamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok (ďalšia kontrolná lekárska prehliadka\nbola stanovená na mesiac január 2015),\n- v predpísanom mesiaci január 2015 (konkrétne 27. januára 2015) sa uskutočnilo ďalšie posúdenie\nzdravotného stavu žalobkyne so záverom, že táto je i naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať\ndoterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a\nzároveň na základe žiadosti samotnej žalobkyne bol posúdený jej zdravotný stav aj v režime zákona č.\n461/2003 Z.z. so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo\npre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; konkrétne miera poklesu u žalobkyni bola stanovená na\n60 %; dátum vzniku invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol stanovený k 27. januáru 2015 s tým,\nže čiastočná invalidita k 27. januáru 2015 trvá (ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola vyhodnotená\nako nepotrebná),\n- na podklade lekárskej správy žalovaná rozhodnutím zo 14. júla 2015 žalobkyni podľa § 70 ods. 1 a § 82\nzákona č. 461/2003 Z.z. od 27. januára 2015 priznala invalidný dôchodok v sume 167,20 eur mesačne\na súčasne ďalším rozhodnutím zo 14. júla 2015 rozhodla o zániku nároku na invalidný dôchodok podľa\nzákona č. 100/1988 Zb., ktorého suma bola nižšia (162,20 eur mesačne),\n\n- Krajský súd v Banskej Bystrici následne rozsudkom z 31. mája 2017, č.k. 26Sd/365/2015-46 potvrdil\nrozhodnutie zo 14. júla 2015 o priznaní invalidného dôchodku,\n- následne v roku 2017 žalobkyňa požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku s tým, že aj na podklade\nlekárskeho posudku posudkového lekára z 11. augusta 2017 bola táto žiadosť rozhodnutím z 18. augusta\n2017 zamietnutá\n[príslušný posudkový lekár stanovil u žalobkyne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nna 60 %],\n- na odvolanie žalobkyne žalovaná na podklade lekárskeho posudku prijatého posudkovým lekárom\nžalovanej z 09. novembra 2017 (v znení jeho následnej opravy / doplnenia z 30. januára 2018) pristúpila\nrozhodnutím z 30. novembra 2017 ku zmene prvostupňového správneho rozhodnutia z 18. augusta\n2018 a zvýšila žalobkyni postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003\nZ.z. invalidný dôchodok od 22. septembra 2017 na sumu 298,30 eur mesačne a od 01. januára 2018\nzvýšeného na sumu 305,30 eur mesačne\n[zvýšenie sumy invalidného dôchodku spočívalo vo zvýšení percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne z pôvodne stanovených 60 % na 75 % od 22. septembra 2017\npodľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; súčasne k tomuto dňu došlo aj v režime zákona č. 100/1988\nZb. ku zmene čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. na invaliditu podľa\n§ 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., keď žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nje neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie],\n- žalobkyňa napadla predmetné rozhodnutie z 30. novembra 2017 správnou žalobou, pričom po podaní\nžaloby žalovaná vydala dňa 09. apríla 2018 ďalšie rozhodnutie (taktiež napadnuté správnou žalobou),\nv ktorom žalovaná (na rozdiel od rozhodnutia z 30. novembra 2017) už vykonala porovnávací výpočet\ninvalidného dôchodku tak podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj podľa § 100/1988 Zb.,\n- Krajský súd v Banskej Bystrici konajúci o oboch správnych žalobách uznesením z 11. septembra\n2018, č.k. 24Sa/2/2018-54 spojil obe veci (súdny prieskum rozhodnutia z 30. novembra 2017, ako aj\nrozhodnutia z 09. apríla 2018) na spoločné konanie,\n- Krajský súd v Banskej Bystrici následne rozsudkom z 31. októbra 2018, č.k. 24Sa/2/2018-66 zrušil obe\nsprávnymi žalobami napadnuté rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie\n[rozhodnutie z 30. novembra 2017 zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (nevykonanie\nporovnávacieho výpočtu invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj zákona č.\n100/1988 Zb.) a rozhodnutie z 09. apríla 2018 pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej],\n- žalovaná po vrátení veci vydala tu preskúmavané rozhodnutie z 13. februára 2019.\n53. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností\nnamietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,\nalebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.\n54. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo\nsvojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že\nnezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy)\nsa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť\nsúdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy\nje presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia\nrozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže\nbyť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v\nkonaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené.\n\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii,\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné\na je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n55. V predmetnej veci nebolo sporným posudkovými lekármi určené rozhodujúce zdravotné postihnutie;\nrovnako nebola sporná ani stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v rozsahu 75 % podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a rovnako tiež nebola sporná zmena čiastočnej\ninvalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. na invaliditu podľa § 29 ods. 3 písm. a/\nzákona č. 100/1988 Zb. od 22. septembra 2017. Žalobkyňa v priebehu tak konania dávkového, ako aj\nkonania pred správnym súdom v prvom rade namietala nesprávny výpočet výšky invalidného dôchodku\nv režime predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že pri výpočte bolo\nchybne určené rozhodné obdobie.\n56. Najvyšší súd pre objasnenie veci na úvod poukazuje na to, že žalobkyni bol pôvodne rozhodnutím\nz 09. novembra 1992 (v znení rozhodnutia zo 04. decembra 1992) priznaný od 02. novembra 1992\ninvalidný dôchodok v sume 2.722,-Kčs (včítane výchovného), a to na podklade záverov plynúcich z\nposúdenia invalidity žalobkyne z 29. októbra 1992. Invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej\nkategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1991, 1990, 1989, 1988 a 1987 v\nsúlade s § 12 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. Následne na základe posudku\nposudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z 25. novembra 1994 bol žalobkyni počnúc 08. februárom\n1995 odňatý invalidný dôchodok a súčasne rozhodnutím z 09. marca 1995 od 08. februára 1995 priznaný\nčiastočný invalidný dôchodok v sume 1.344,-Kčs. Čiastočný invalidný dôchodok bol vymeraný z III.\npracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1991, 1990, 1989, 1988 a\n1987. Následne v rokoch 1996, 1998 a 2002 boli realizované kontrolné lekárske prehliadky so záverom,\nže žalobkyňa je i naďalej čiastočne invalidná. Dňom 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č.\n461/2003 Z.z., ktorý priniesol zásadné zmeny vedúce k zavedeniu nového rozsahu sociálneho poistenia,\ndošlo k transformácii systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I.\npiliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní, čo sa samozrejme odzrkadlilo aj\nv zásadných zmenách pri výpočte nemocenského poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia,\npoistenia v nezamestnanosti, ako aj dôchodkového poistenia, kam patrí aj invalidný dôchodok. V tomto\nsmere najvyšší súd ďalej uvádza, že vzájomný vzťah medzi „novou“ právnou úpravou (tu založenou\nzákonom č. 461/2003 Z.z.) a „starou“ právnou úpravou (tu zákon č. 100/988 Zb.) vyjadrujú prechodné\nustanovenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy. Ich funkcia spočíva v\nzabezpečení plynulého prechodu z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských\nvzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce\nprávnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, respektíve aj novej právnej úpravy na\nuž v minulosti vzniknuté právne vzťahy (pozri napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\n07. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS. 25/05). Takýmto ustanovením v kontexte zákona č. 461/2003 Z.z. je\nustanovenie § 263 ods. 1 vyjadrujúce transformáciu invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných\ndôchodkov priznaných za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (podľa zákona č. 100/1988 Zb.) na\ninvalidné dôchodky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. za súčasného zachovania podmienok ich vyplácania\na tiež sumy, ktorá sa vypláca. V zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 v spojení s ustanovením § 263a zákona\nč. 461/2003 Z.z. [prijatým ako reakcia na vyslovenú neústavnosť § 263 ods. 2, 4 až 7 zo strany Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (PL. ÚS. 25/05)] bola žalobkyňa dňa 05. decembra 2008 predvolaná pred\nposudkového lekára za účelom posúdenia zdravotného stavu na účely čiastočnej invalidity so záverom,\nže žalobkyňa je i naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie\nlen za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Z tohto dôvodu jej bol vyplácaný i naďalej čiastočný\ninvalidný dôchodok v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb. vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho\npodľa zákona účinného od 01. januára 2004, t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. O tejto skutočnosti bola\nžalobkyňa upovedomená rozhodnutím z 02. februára 2009. Zásadná zmena v pohľade na čiastočný\ninvalidný dôchodok žalobkyne nastala v roku 2015, kedy žalobkyňa pred posudkovým lekárom v rámci\nkontrolnej lekárskej prehliadky konanej dňa 27. januára 2015 požiadala o posúdenie zdravotného\n\nstavu aj v režime zákona č. 461/2003 Z.z. Za tohto stavu potom posudkový lekár vykonal posúdenie\nzdravotného stavu žalobkyne podľa oboch zákonov s tým záverom, že žalobkyňa je podľa § 37 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. naďalej čiastočne invalidná a podľa zákona č. 461/2003 Z.z. jej bola\nurčená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Zároveň uzavrel, že čiastočná invalidita podľa zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu 27. januára\n2015 trvá a invalidita podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vznikla k 27. januáru 2015. Najvyšší súd zároveň\nuvádza, že nakoľko bola invalidita žalobkyne posudzovaná podľa oboch právnych predpisov, žalovaná\nsprávne pristúpila k porovnaniu výšky čiastočného invalidného dôchodku s výškou invalidného dôchodku\nvypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a pokiaľ po realizovanom prepočte výška invalidného\ndôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bola vyššia ako výška čiastočného invalidného dôchodku,\nžalovaná správne rozhodla o zániku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. V tejto\nsúvislosti súd odkazuje na rozhodnutia zo 14. júla 2015.\n57. Ďalší zásadný moment relevantný pre žalobkyňu z pohľadu stanovenia výšky invalidného dôchodku\npredstavoval rok 2017, v ktorom si žalobkyňa požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, žiadosti\nbolo v konečnom dôsledku vyhovené, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola\nzvýšená počnúc 22. septembrom 2017 z pôvodných 60 % na 75 %; rovnako k tomuto dňu sa stala\nžalobkyňa invalidnou podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Za tohto stavu bolo potom\nnutné pristúpiť k vykonaniu porovnávacieho výpočtu výšky invalidného dôchodku tak podľa zákona č.\n461/2003 Z.z., ako aj podľa zákona č. 100/1988 Zb.\n58. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, ako\naj rozhodnutia žalovanej a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil, že žalovaný správny orgán\nsvoje rozhodnutie (čo do realizovaného výpočtu invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb.)\nzaložil na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobkyňu dostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil.\n59. Žalovaná v tomto smere pochybila už v časti výpočtu upraveného priemerného mesačného zárobku,\nkeď vypočítanú výšku odôvodnila iba citáciou právnej úpravy § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. bez\nbližšieho zdôvodnenia svojho postupu, t.j. ako k uvedenej sume 134,89 eur aj reálne a pre žalobkyňu\nzrozumiteľným spôsobom dospela.\n60. Rovnako žalovaná postupovala aj v prípade valorizácie sumy invalidného dôchodku, keď sumu 90,40\neur zvýšila s odkazom na zákon č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 112,1 % mesačnej\nsumy dôchodku, t.j. o sumu 42,16 eur na 233,90 eur a súčasne podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %,\nt.j. 14,10 eur na sumu 248,00 eur mesačne a následne podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e/\nzákona č. 461/2003 Z.z. o sumu 7,10 eur na sumu 255,10 eur mesačne. Z tohto výpočtu nie je zrejmé,\nna základe akých skutočností, žalovaná pristúpila k zvýšeniu invalidného dôchodku výlučne za rok 2002\n(zákon č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. upravuje zvýšenie dôchodkov v roku 2002 a\núpravu dôchodkov priznaných v roku 2003), ďalej za rok 2003 (zákon č. 222/2003 Z.z. upravuje zvýšenie\ndôchodkov v roku 2003) a následne až za rok 2017 (keďže § 293dq v spojení s § 293dr upravuje pevnú\nsumu zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017).\n61. Za tohto stavu je potom plne legitímne a dôvodné zo strany účastníka konania, o ktorého sociálnu\ndávku sa jedná, očakávať, na základe akých skutočností, dospel príslušný správny orgán k výpočtu\nsumy konkrétnej dôchodkovej dávky. O to viac uvedené platí v prípade, keď sociálna dávka, o ktorej\nsa rozhoduje, môže predstavovať jediný zdroj príjmu tohto účastníka. Je teda povinnosťou správneho\norgánu pri výpočte dôchodkovej dávky zohľadniť všetky na vec sa vzťahujúce skutočnosti a konečnú\nvýšku sumy riadne zdôvodniť vrátane postupu, ktorý jej určeniu predchádzal.\n62. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 209 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.\nDôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia.\nMenovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti,\nktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Správny orgán musí v odôvodnení\nopísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal a ako\nsa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami\nk vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\n\npovažuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia\nuvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.\n63. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a\nhospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského\nsúdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa žalovanej z 13. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyššie uvedeného\na svoje rozhodnutie v dotknutej časti, t.j. v časti týkajúcej sa výpočtu invalidného dôchodku v režime\nzákona č. 100/1988 Zb. riadne a náležite odôvodniť.\nVI.\n64. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}