{"guid": "74ee23b4-15d6-47a3-9648-a08f8f0bbf52:cf6b7d4c-56eb-4b94-9a71-61e87a0e2c7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/126/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/126/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/126/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1", "identifikacne_cislo": "6019200141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/571#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf6b7d4c-56eb-4b94-9a71-61e87a0e2c7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/126/2019\n6019200141\n25. 11. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:6019200141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nM. U., nar. XX. A. XXXX, bytom I. XXXX/XX, M., právne zast. Advokátska kancelária Žitňanský s. r. o., so\nsídlom M. Hricku 1833/32, Trenčín, IČO: 52 020 991, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/3493 UN zo dňa 31. januára 2019, o kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/2/2019-68,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/2/2019-68, z a m i e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom\nzo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/2/2019-68, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN SSD1/SOC/2019/3493 UN zo dňa 31. januára 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV1/OHNNVaSSD/SOC/2018/24806-7 zo\ndňa 14. decembra 2018 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni ako oprávnenej osobe\npri starostlivosti o dieťa: G. U., nar. XX.XX.XXXX bol podľa § 7 ods. 4 písm. a), § 3 ods. 1 a ods. 2 písm.\nb) zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 571/2009 Z.z.“) odňatý rodičovský príspevok od 01. januára\n2019 v sume 214,70 Eur.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen v\nprvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že z posudku č. ZV1/KP/SOC/2018/ 43406 zo dňa 03.\ndecembra 2018 vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré dovŕšilo 3 roky veku dňa XX. D. XXXX, nemá dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy H53 zaradenej do\nkapitoly č. VII., H53 - H54, podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“). Z posudku bolo zistené, že mal. dieťa\n\nmá dokumentovanú amblyopiu ľavého oka, pri dokumentovanom víze nie je odkázané na osobitnú\nstarostlivosť rodičov o dieťa do 6-tich rokov veku, na základe čoho žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok\nnároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu, ktorou je riadna starostlivosť do 6 rokov veku dieťaťa,\nktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa\nodvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmysle právnej úpravy môže oprávnená osoba, t.j. v tomto prípade\nmatka ako rodič dieťaťa poberať rodičovský príspevok aj v prípade, že dieťa dovŕšilo 3 roky veku, ak\nide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyžaduje osobitnú starostlivosť, a to do\ndovŕšenia 6-tich rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je choroba alebo stav, ktoré sú\nuvedené v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., a ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12\npo sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe\nnasledujúcich kalendárnych mesiacov (prípadne aj choroba a stav, ktoré vylučujú schopnosť sústavne\nsa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť) a vyžadujú si osobitnú starostlivosť podľa\nprílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.\n4. V konaní nebolo sporným, že u mal. dieťaťa G. U. bola stanovená diagnóza H53 Amblyopia i. sin medii\net anisometropia a H52 Hypermetropia o. u levis. Posudkoví lekári vyhodnocovali odborné lekárske\nnálezy vyhotovené očnou lekárkou J.. G. z decembra 2018, zo dňa 06. novembra 2018, 06. septembra\n2018, 03. októbra 2018 a 26. septembra 2018, v ktorých bola konštatovaná stredne ťažká tupozrakosť\nľavého oka a ľahká ďalekozrakosť oboch očí. Zdravotný stav maloletého dieťaťa bol posudzovaný\nposudkovým lekárom orgánu verejnej správy prvého stupňa a výsledok posúdenia bol zachytený v\nposudku č. ZV1/KP/SOC/2018/43406 zo dňa 03. decembra 2018. Po podaní odvolania posudkový lekár\nprvostupňového orgánu zaujal stanovisko, že závery posudku zo dňa 03. decembra 2018 zostávajú\nbez zmeny a pri vyjadrení zobral do úvahy aj závery odborného lekárskeho nálezu ošetrujúcej lekárky\nz decembra 2018, v ktorom neboli konštatované zmeny zdravotného stavu. Zdravotný stav dieťaťa bol\nposudzovaný aj posudkovým lekárom žalovaného a výsledok posúdenia bol v lekárskom posudku č.\nUPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2019/3505 zo dňa 28. januára 2019. V posudku bol nesprávne uvedený\ndátum jeho vyhotovenia, čo bolo posudkovou lekárkou opravené dňa 26. februára 2019.\n5. Krajský súd poukázal na to, že nie je kompetentný posudzovať odborné otázky medicínskeho\ncharakteru. Tak ako orgán verejnej správy, aj krajský súd vychádzal z posudkov, ktoré tvorili podklad\nrozhodnutia a preskúmaval posudky z hľadiska ich presvedčivosti, úplnosti a logickej preskúmateľnosti.\nV prejednávanom prípade podľa krajského súdu posudky o zdravotnom stave dieťaťa boli úplné, boli\nzobraté do úvahy všetky žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy, ktoré sa týkali rozhodujúceho\nzdravotného ochorenia a závery posudkov boli presvedčivo odôvodnené.\n6. Krajský súd uviedol, že z § 5 zák. č. 571/2009 Z.z. vyplýva, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\ndieťaťa je definovaný tak, že ide o chorobu alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.,\nktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov\nalebo je predpoklad, že bude trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžaduje\nosobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenia\nvyplýva, že pre záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa nestačí, aby išlo o chorobu\nalebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., ale zároveň pre účely rodičovského príspevku\nje potrebné, aby si choroba alebo stav vyžadovali osobitnú starostlivosť. Kritériá osobitnej starostlivosti\nsú vymedzené v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. a aj zhodnotenie potreby osobitnej starostlivosti\nje v kompetencii posudkového lekára. Podľa názoru krajského súdu žalovaný neuplatnil svojvoľne a\nextenzívne výklad prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., pretože z lekárskych posudkov je zrejmé, ako\nbola diagnóza dieťaťa vyhodnotená a ako bola vyhodnotená potreba osobitnej starostlivosti.\n7. Podľa názoru krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne, že posudkoví lekári sa nevysporiadali\ns nálezmi a odporúčaniami očnej lekárky J.. G., pretože závery jej nálezov boli posudkovými lekármi\npreskúmateľne vyhodnotené. Posudkový lekár žalovaného sa v posudku vysporiadal aj s potrebou\npleoptického cvičenia oboch očí, ako aj s potrebou pobytu v očnej materskej škôlke a sprevádzaním\ndieťaťa do materskej škôlky.\n8. Podkladom pre rozhodnutia orgánov verejnej správy boli posudky o dlhodobo nepriaznivom\nzdravotnom stave dieťaťa, ktoré posudky považoval krajský súd za preskúmateľné a rovnako považoval\n\nza preskúmateľné aj rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré z týchto\nposudkov vychádzali. Posudkoví lekári vychádzali z komplexného očného vyšetrenia, ktoré bolo\nrealizované ošetrujúcou očnou lekárkou tak, ako to požaduje zák. č. 461/2003 Z.z.\n9. Rovnako tak podľa názoru krajského súdu neobstála ani námietka žalobkyne o porušení jej\nprocesných práv preto, že nemala možnosť oboznámiť sa s posudkami o dlhodobo nepriaznivom\nzdravotnom stave dieťaťa a vzniesť voči nim námietky. Podľa § 8 ods. 7 zák. č. 571/2009 Z.z. na konanie\no rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33\nods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z\ncitovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zák. č. 571/2009 Z.z. vylučuje v administratívnom konaní\npostup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého by orgán verejnej správy mal povinnosť dať\núčastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť\nk jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n10. Krajský súd zdôraznil, že námietky týkajúce sa vyhodnotenia zdravotného stavu je účastník konania\noprávnený vzniesť v odvolaní a voči vyhodnoteniu realizovanému v odvolacom konaní v správnej\nžalobe. Preto účastníkom tohto druhu administratívneho konania nie sú upreté práva vyjadriť nesúhlas\ns posúdením zdravotného stavu. Obdobný názor bol vyjadrený aj Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.\nzn. 9Sžso/205/2015 zo dňa 14. decembra 2016, kde sa Najvyšší súd SR vyjadroval k aplikácii § 33 ods.\n2 Správneho poriadku v tomto druhu administratívneho konania.\n11. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa sa dňa 15. januára 2019 vyjadril len k\nzdravotnému stavu dieťaťa v reflexii na podané odvolanie, a to, či mu prípadne nie je možné vyhovieť v\nrámci autoremedúry, nevypracoval nový posudok. Vyjadrenie posudkového lekára bolo potrebné len pre\núčely ďalšieho postupu v konaní, za účelom posúdenia, či odvolanie bude predložené nadriadenému\norgánu.\n12. K žalobným námietkam smerujúcim voči odbornosti posudkových lekárov, krajský súd uviedol,\nže ani tieto nie sú dôvodné. Otázky posúdenia zdravotného stavu osôb pre účely rozhodovania o\nuplatnených nárokoch na štátne sociálne dávky sú právnou úpravou zverené posudkovým lekárom,\nktorí majú príslušné medicínske vzdelanie, a tým aj odbornú kompetenciu na posúdenie týchto\notázok. Kompetencia ošetrujúceho lekára s príslušnou potrebnou špecializáciou taktiež nebola sporná.\nOšetrujúci lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť, teda realizuje príslušné potrebné vyšetrenia,\nstanovuje diagnózu a liečebný režim. V jeho kompetencii ale nie je vyhodnocovať splnenie podmienok\nstanovených právnou úpravou pre nároky na dávky sociálneho zabezpečenia. Táto kompetencia patrí\nposudkovému lekárovi, ktorý zohľadňuje v rámci posúdenia zdravotného stavu odborné lekárske nálezy,\nresp. práve z nich vychádza. Podľa názoru krajského súdu závery posudkových lekárov zodpovedajú\npredloženým odborným lekárskym nálezom.\n13. Krajský súd tiež poukázal na to, že neobstojí tvrdenie, že odvolacie konanie bolo začaté pred\ndoručením rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Posudkový lekár orgánu verejnej správy\nprvého stupňa sa vyjadril k posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa dňa 15. januára 2019 po podaní\nodvolania, a aj posudkový lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav dieťaťa v priebehu odvolacieho\nkonania.\n14. Podľa krajského súdu bol dostatočne odôvodnený postup, keď boli zhodnotené odborné lekárske\nnálezy bez vyšetrenia dieťaťa s tým, že závery odborných lekárskych nálezov neboli sporné a neboli v\nnich konštatované ani zmeny zdravotného stavu.\n15. Za nedôvodné považoval krajský súd aj námietky vznesené v replike, a to, že vyjadrenie posudkovej\nlekárky k správnej žalobe svedčí o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Posudkový lekár ako\nosoba oprávnená na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa len za žalovaného reflektovala na žalobné\nnámietky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu, vysvetlila postup a závery zhodnotenia zdravotného\nstavu, neuviedla nič rozdielne, čo by nebolo obsiahnuté už v lekárskych posudkoch. Posudkový lekár je\nzamestnancom žalovaného, preto nie je prekážkou, aby participoval aj na zostavovaní vyjadrenia pre\nsúdne konanie, najmä ak ide o otázky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu.\n\n16. Na pojednávaní žalobkyňa predložila potvrdenie od všeobecnej lekárky pre deti a dorast J.. H. O.\nzo dňa 27. júna 2019, v ktorom je konštatované, že dieťa máva často bolesti brucha a tráviace ťažkosti,\nodmieta pestrú stravu a v materskej škole odmieta jedávať. Je uvedené, že potvrdenie je vydané na\nžiadosť matky a že bol priložený aj psychologický nález. Ďalším predloženým dôkazom bola správa z\ndiagnostického vyšetrenia - psychologického zo dňa 27. júna 2019, realizovaného v Centre špeciálnopedagogického poradenstva, Zvolen. Z tejto správy vyplýva, že ide o dieťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami v dôsledku zrakového postihnutia. V rámci odporúčania je odporúčané zaradiť\ndieťa do materskej škôlky a postupovať podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Ďalej\nje uvedené, že zákonný zástupca má právo na slobodnú voľbu školy, že dieťa je potrebné zaradiť do\nstarostlivosti klinického logopéda, a že bola zároveň uskutočnená aj špeciálno-pedagogická diagnostika\na na základe jej výsledkov budú odporúčané ďalšie postupy a modifikácie pre výchovno-vzdelávací\nproces.\n17. Krajský súd oboznámil na pojednávaní obsah žalobkyňou predložených dôkazov a poskytol ich k\nnahliadnutiu aj poverenej zástupkyni žalovaného, ktorá na pojednávaní pred krajským súdom poukázala\nna to, že predložené dôkazy sú z obdobia po rozhodnutí žalovaného, a preto ich nepovažovala za\npodstatné a nežiadala odročiť pojednávanie za účelom oboznámenia sa s ich obsahom a zaujatia\nstanoviska k nim.\n18. Krajský súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou na pojednávaní, zohľadniac aj\noprávnenie v zmysle § 203 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych\nveciach je možné rozsah a dôvody žaloby meniť a doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Po\noboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel krajský súd k záveru, že ani tieto nie sú spôsobilé\nprelomiť závery správnych orgánov, lebo predložené dôkazy sú z júna 2019 a pre krajský súd je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa v konaní pred\nžalovaným alebo orgánom verejnej správy prvého stupňa ani neargumentovala tým, že by boli ešte\nrealizované ďalšie diagnostické vyšetrenia, ktoré by mohli byť zásadné, a na ktorých výsledok by bolo\npotrebné počkať za účelom ich vyhodnotenia.\n19. Na základe uvedeného krajský súd považoval postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy za\nsúladné so zákonom a žalobné námietky žalobkyne za nedôvodné.\n20. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá\nnebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n21. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP kasačnú sťažnosť. Uviedla v nej, že žalovaný vykladá zák. č. 461/2003 Z.z. a jeho prílohu\nč. 2 extenzívnym spôsobom, k čomu ako orgán verejnej moci nie je podľa Ústavy Slovenskej\nrepubliky oprávnený, keď trval na tom, že na splnenie nároku na rodičovský príspevok má mať dieťa\nzdravotné postihnutie ťažkého stupňa. Podmienkou pre nárok na rodičovský príspevok je v zmysle\nprávnych predpisov starostlivosť o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci\nosobitnú starostlivosť a nie závažné zdravotné postihnutie ťažkého stupňa. Žalovaný si právne predpisy\nvykladá svojvoľne a nesprávne, jeho odôvodnenie je zmätočné, vnútorne rozporné a na základe\ntoho dospel k nesprávnemu záveru a rozhodnutiu. Skutočnosť, že posudkoví lekári majú k samotnej\nžalobe akýmkoľvek spôsobom odlišné alebo obšírnejšie stanovisko, ako k zdravotnému stavu dieťaťa\nžalobkyne v správnom konaní, preukazuje, že žalovaný nezistil v správnom konaní v prvom stupni\nskutkový stav spôsobom dostačujúcim na riadne posúdenie veci. Úlohou odvolacieho konania nebolo\ndopĺňať nedostatky konania prvého stupňa.\n22. Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné v posudku posudkového lekára a následne i v samotnom\nrozhodnutí vysporiadať sa s diagnostikovaným ochorením zaradeným do prílohy č. 2 k zák. č.\n461/2003 Z.z., posúdiť závažnosť diagnostikovaného zdravotného stavu, posúdiť, či sa jedná o dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa, t.j. o chorobu a stav, ktoré sú uvedené v prílohe č.\n2 k zák. č. 461/2003 Z.z., a či si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Pokiaľ mal. syn\nžalobkyne trpí ochorením, ktoré je ako diagnóza zaradené v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.,\n\nbolo povinnosťou posudkových lekárov dôslednejšie posúdiť jeho zdravotný stav zo všetkých aspektov\na na základe skutočností, ktoré obsahujú odborné lekárske nálezy predložené žalobkyňou, a to s\npoukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 571/2009 Z.z., zák. č. 600/2003 Z.z., zák. č. 461/2003 Z.z.,\nale i s poukazom na ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym\nspôsobom nevysporiadal so zisteniami, resp. odporúčaniami očnej lekárky J.. G., pričom s uvedenými\nnálezmi sa nevysporiadal ani posudkový lekár žalovaného.\n23. Rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu,\nnemožno odôvodniť len odkazom na lekársky posudok o tom, že maloleté dieťa žalobkyne nemá\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie podľa\nprílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobkyne o priznanie rodičovského príspevku na dieťa do 6-tich\nrokov jeho veku musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení,\nz akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí\nbez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané a akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní\nriadil.\n24. Odborný lekár, t.j. očná lekárka vo svojich nálezoch o.i. uviedla, že maloleté dieťa žalobkyne je\npotrebné zaradiť do očnej materskej školy, kde však bude len pol dňa, a doma vyžaduje špeciálnu\nstarostlivosť, t.j. pleoptické cvičenia pre zrakovo znevýhodnené dieťa. Ak napriek uvedenému nebolo\nvyhovené žiadosti žalobkyne o poberanie rodičovského príspevku do šiestich rokov veku jej maloletého\nsyna, bolo povinnosťou správnych orgánov, aby dostatočne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutie\nnáležite a v súlade so zákonom zdôvodnili. V predmetnej veci z posudku a ani z rozhodnutia žalovaného\nnevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s vyššie uvedenými odporúčaniami očného lekára a\nprečo žalobkyňa napriek týmto odporúčaniam nemá nárok na poskytovanie rodičovského príspevku do\nšiestich rokov veku jej dieťaťa. V tomto smere je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho\norgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n25. Rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o\nnevyhovení žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jej maloleté dieťa do 6-tich\nrokov jeho veku, malo okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s námietkami\nžalobkyne v podanom odvolaní, ale najmä s odporúčaniami odborných lekárov. Riadne, logické a\npre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho\no zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia, alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto\nrozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky.\n26. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je potrebné ho zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Len z rozhodnutia, ktoré je náležite odôvodnené možno zistiť, či bolo\nvydané v súlade so zákonom a na základe predchádzajúceho dostatočne zisteného skutkového stavu.\n27. Podľa názoru žalobkyne krajský súd neprávne právne posúdil vec, keď sa s uvedenými argumentami\nžalobkyne nevysporiadal.\n28. Žalobkyňa zotrvala na tom, že predmetné rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že spolu s týmto\nrozhodnutím jej bol doručený aj posudok o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý\nbol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na to, že tento posudok jej bol doručený až spolu\nso samotným rozhodnutím, žalobkyňa sa nemohla s týmto posudkom oboznámiť a ani sa k nemu alebo\nk skutočnostiam v ňom obsiahnutým, relevantným spôsobom vyjadriť, čím boli porušené jej procesné\npráva. Žalobkyňa nespochybnila, že zák. č. 571/2009 Z.z. vylučuje v administratívnom konaní postup\npodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, no aplikácia § 3 ods. 2 Správneho poriadku nie je vylúčená ani\nzák. č. 571/2009 Z.z., ani iným zákonom v tomto administratívnom konaní.\n29. Aj táto skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo bola žalobkyňa schopná predložiť dodatočné\ndokumenty týkajúce sa zdravotného stavu dieťaťa až na samotnom pojednávaní. Konaním žalovaného\njej bola odopretá možnosť predložiť tieto podklady v samotnom administratívnom konaní, čím boli\nporušené jej procesné práva. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že ich predkladá\n\nnajmä z dôvodu potvrdenia a preukázania tvrdenia, že procesné práva žalobkyne boli konaním\nžalovaného porušené, keď sa nemohla riadne vyjadrovať k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich\ndoplnenie. Napriek uvedenému krajský súd konštatoval, že tieto námietky sú neodôvodnené, pričom\nsa vôbec nezaoberal aplikáciou § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ani dôvodmi, prečo boli žalobkyni\ndoručované podklady, t.j. posudky, pre rozhodnutia žalovaného až spolu so samotnými rozhodnutiami.\nAni s touto námietkou sa krajský súd nevysporiadal.\n30. Žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na ďalšie konanie a žalobkyni priznal náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n31. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobkyňa podala žalobu na krajský\nsúd elektronicky, a teda je predpoklad, že rozsudok bol jej právnemu zástupcovi zaslaný a doručený\nelektronicky, a to v ten istý deň, ako aj žalovanému, t.j. 18. augusta 2019. V danom prípade sa mala\nkasačná sťažnosť podať najneskôr dňa 18. septembra 2019. V prípade, ak bol rozsudok doručený\nprávnemu zástupcovi žalobkyne elektronicky dňa 18. augusta 2019, tak kasačná sťažnosť zo dňa 26.\nseptembra 2019, by bola podaná po mesačnej lehote na jej podanie, pričom zmeškanie lehoty nie je\nmožné odpustiť.\n32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v kasačnej sťažnosti sú uvedené identické dôvody ako v žalobe,\npričom k jednotlivým dôvodom sa už vyjadril a zastával názor, že aj krajský súd sa v napadnutom\nrozsudku s týmito dôvodmi jasne a zrozumiteľne vysporiadal.\n33. K tvrdeniam žalobkyne žalovaný uviedol, že podľa prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. sú jednotlivé\ndiagnózy zaradené do kapitol. V tejto veci ochorenie dieťaťa žalobkyne bolo zaradené do kapitoly VII.\nChoroby oka a jeho adnexov (H00-H59), H53-H54 Poruchy videnia a slepota, v prvej časti VII. kapitoly\nje posudzovaná aj závažnosť zdravotného postihnutia, pričom sa skúma, či ide o obojstrannú praktickú\nalebo obojstrannú úplnú slepotu, resp. či pri iných ochoreniach oka sú následky na úrovni obojstrannej\npraktickej alebo obojstrannej úplnej slepoty.\n34. Vzhľadom na uvedené v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nchoroby oka diagnostikované ako obojstranná praktická alebo úplná slepota popísal závažnosť\nzdravotného postihnutia ako zdravotné postihnutie ťažkého stupňa s poukazom na to, že ak osoba pri\npostihnutých očiach vidí, má postihnutie ľahšieho stupňa. Je to bežný výraz používaný v komunikácií\npri závažnosti ochorenia.\n35. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa v zmysle prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. nemá závažné\nzdravotné postihnutie ťažkého stupňa, ktoré by podmieňovalo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nvyžadujúci osobitnú starostlivosť, žalovaný konštatoval, že žalobkyňa po dovŕšení troch rokov veku\ndieťaťa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 600/2003 Z.z. nespĺňa nárok\nna rodičovský príspevok a na jeho výplatu, pretože nezabezpečuje starostlivosť o dieťa do šiestich rokov\nveku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.\n36. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo\nvysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Jednotlivé skutočnosti preskúmal a vyhodnotil ich,\npričom dospel k záveru, že na ďalšie poskytovanie rodičovského príspevku v prospech žalobkyne nie\nsú splnené zákonné podmienky, t.j. jej mal. syn nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci\nosobitnú starostlivosť.\n37. Krajský súd posúdením napadnutého rozhodnutia v rozsudku, a to najmä v bodoch 24., 25., 26.,\n27., 28. a 30., uviedol relevantné skutočnosti v právnej veci, t.j. aj zdravotný stav dieťaťa žalobkyne, a aj\nz akého dôvodu neboli splnené zákonné podmienky na priznanie rodičovského príspevku na maloleté\ndieťa žalobkyne.\n38. V zmysle § 6 zák. č. 600/2003 Z.z. príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu dieťaťa je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Teda posudkový lekár správneho\n\norgánu. Iný, aj keď odborný, lekár má liečiť a nie posudzovať stav dieťaťa na účely rodičovského\npríspevku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa § 6 zák. č. 600/2003 Z.z. posudkový lekár\nsprávneho orgánu hodnotil zdravotný stav syna žalobkyne, teda postup bol v súlade so zákonom a vo\nsvojom posudku stanovil posudkový záver, ktorý bol uvedený aj v napadnutom rozhodnutí.\n39. Posudkoví lekári správnych orgánov nemajú zo zákona určené, že musia zaujímať stanovisko k\nnávrhom odborných lekárov. Naviac aj v bode 22. rozsudku sa krajský súd s odkazom na rozhodnutie\nNS SR sp.zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27. júna 2012 s týmto tvrdením žalobkyne vysporiadal so záverom,\nže názory a odporúčania odborných lekárov nie sú pre správny orgán pri jeho rozhodovacej činnosti\nzáväzné, pretože nie sú podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n40. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z objektívneho a dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, pričom krajský súd vo svojom rozsudku popísal relevantný stav právnej veci,\nt.j. aj zdravotný stav dieťaťa žalobkyne, ako aj skutočnosti, na základe ktorých nespĺňa dieťa zákonnú\npodmienku na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Krajský súd\nriadne rozsudok zdôvodnil a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu\nzamietol.\n41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n43. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25. novembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n44. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n45. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n46. Kasačný súd v prvom rade s poukazom na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti, považuje za\npotrebné uviesť, že kasačná sťažnosť žalobkyne bola podaná včas, keď napadnutý rozsudok krajského\nsúdu jej bol doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01. septembra 2019 a kasačná sťažnosť\nbola doručená krajskému súdu dňa 27. septembra 2019.\n47. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/2/2019-68, ktorým krajský súd žalobu zamietol.\n48. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí\na rodiny č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/3493 UN zo dňa 31. januára 2019, ktorým zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen\nč. ZV1/OHNNVaSSD/SOC/2018/24806-7 zo dňa 14. decembra 2018, ktorým žalobkyni ako oprávnenej\nosobe pri starostlivosti o dieťa G. U., nar. XX. D. XXXX bol podľa § 7 ods. 4 písm. a), § 3 ods. 1 a ods.\n2 písm. b) zák. č. 571/2009 Z.z. odňatý rodičovský príspevok od XX. H. XXXX v sume 214,70 Eur.\n49. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\n\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n50. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP).\n51. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).\n52. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nveci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n53. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n54. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n55. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n56. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n57. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, splnenie zákonných podmienok, za\nexistencie ktorých bolo možné žalobkyni odňať rodičovský príspevok na maloleté dieťa.\n58. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z. tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku.\n59. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n60. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa\na) do troch rokov veku,\nb) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 5 a 6 Zákona o prídavku\nna dieťa) alebo\nc) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §\n2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej\nistej oprávnenej osobe.\n61. Podľa § 8 ods. 7 zák. č. 571/2009 Z.z. na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o\nsprávnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n62. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav\nuvedené v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť\n\npo sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po\nsebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.\n63. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 600/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a\nstav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne\nsa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.\n64. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len \"platiteľ\") podľa miesta\ntrvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.\n65. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 600/2003 Z.z. posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa\nvydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými\nprostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou.\n66. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 600/2003 Z.z. platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.\n67. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n68. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n69. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n70. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n71. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n72. Podľa kapitoly VII. prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., na ktorú odkazuje § 5 ods. 1 zák. č. 600/2003\nZ.z., CHOROBY OKA A JEHO ADNEXOV (H00 - H59) H53 - H54 Poruchy videnia a slepota, závažnosť\nzdravotného postihnutia sa posudzuje na základe komplexného očného vyšetrenia na oboch očiach po\nkorekcii, či ide o obojstrannú praktickú alebo obojstrannú úplnú slepotu. V prípade iných ochorení oka,\nprípadne centrálneho nervového systému sa posudzuje, či následky sú na úrovni obojstrannej praktickej\nalebo obojstrannej úplnej slepoty po korekcii. V časti Osobitná starostlivosť sa uvádza, že zdravotný stav\nvyžaduje osobitnú starostlivosť, najmä sprevádzanie v neznámom prostredí, prevenciu úrazov, pomoc\npri komunikácii, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, pomoc pri čítaní, písaní\nšpeciálnym písmom pre nevidiacich, pomoc pri výučbe, zaškolenie v špecializovaných zariadeniach pre\nnevidiacich a slabozrakých.\n\n73. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni ako oprávnenej osobe\npri starostlivosti o mal. dieťa odňatý rodičovský príspevok od XX. H. XXXX v sume 214,70 Eur.\n74. Kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský\nsúd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v\nstručnosti z neho vyberá nasledovné:\n75. V konaní nebolo sporným, že mal. syn žalobkyne trpí ochorením H53 Amblyopia, zaradeným do\nkapitoly č. VII. prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., na ktorú odkazuje § 5 ods. 1 zák. č. 600/2003\nZ.z., Choroby oka a jeho adnexov, H53 - H54 Poruchy videnia a slepota. Žalobkyňa namietala záver\nžalovaného o nesplnení zákonných podmienok na priznanie nároku na rodičovský príspevok, keď\npoukazovala na vyžadujúcu osobitnú starostlivosť o mal. syna. Spornou otázkou v konaní bolo, či\nzdravotný stav mal. syna žalobkyne z hľadiska jeho odkázanosti na osobitnú starostlivosť podľa prílohy\nč. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. je alebo nie je dlhodobo nepriaznivý v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zák. č.\n571/2009 Z.z.\n76. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, určená oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej\nstarostlivosti o dieťa do 6-ich rokov veku, v prípade, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje zdravotný stav dieťaťa pri naplnení troch\nkumulatívnych predpokladov, a to: 1. choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003\nZ.z., 2. čas trvania choroby alebo stavu je dlhší ako 12 mesiacov a 3. choroba alebo stav vyžadujú\nosobitnú starostlivosť. Osobitná starostlivosť je síce v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z. vymedzená\ndemonštratívne, t.j. dieťaťu, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav môže byť poskytovaná aj\niná osobitná starostlivosť, ako je uvedené v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., avšak táto osobitná\nstarostlivosť sa vždy viaže ku konkrétnemu stavu alebo chorobe v prílohe vymedzenej.\n77. V zmysle relevantnej právnej úpravy, nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky\n(bez ďalšieho) chápať ako vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. V prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.\nsú osobitne pre skupiny medicínskych diagnóz patriacich do príslušnej (spoločnej) kapitoly stanovené\ncharakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) postihnutia.\nAž po zistení prítomnosti atribútov závažnosti určených pre jednotlivé kapitoly príslušnej prílohy, možno\nto ktoré ochorenie či stav kvalifikovať ako vyžadujúce, resp. nevyžadujúce si osobitnú starostlivosť.\n78. Mal. syn žalobkyne bol posudzovaný pre poruchy videnia podľa kapitoly VII. prílohy č. 2 k zák. č.\n461/2003 Z.z. Ako vyplynulo z lekárskych posudkov z 03. decembra 2018 a 28. januára 2019, mal. dieťa\nmá amblyopiu ľavého oka, t.j. tupozrakosť, nemá poruchu videnia na úrovni obojstrannej praktickej alebo\nobojstrannej úplnej slepoty, nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Kapitola VII. prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003\nZ.z. predpokladá obojstrannú praktickú alebo obojstrannú úplnú slepotu. V prípade iných ochorení oka,\nprípadne centrálneho nervového systému sa posudzuje, či následky sú na úrovni obojstrannej praktickej\nalebo obojstrannej úplnej slepoty po korekcii. Iba takýto stav možno uznať za dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť podľa § 5 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. U mal.\nsyna žalobkyne nebola zistená obojstranná praktická slepota, obojstranná úplná slepota ani stav, ktorý\nby bol na úrovni obojstrannej praktickej alebo obojstrannej úplnej slepoty po korekcii. Mal. dieťa trpí\ntupozrakosťou ľavého oka, druhé oko má zdravé. Zákon však predpokladá pri nepriaznivom zdravotnom\nstave obojstrannú slepotu, resp. stav, ktorý by bol na úrovni obojstrannej praktickej alebo obojstrannej\núplnej slepoty po korekcii, čo však nie je prípad mal. syna žalobkyne, ktorý netrpí chorobou alebo stavom\nuvedeným v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.\n79. K námietkam žalobkyne, že žalovaný vykladá zák. č. 461/2003 Z.z. a jeho prílohu č. 2 extenzívnym\nspôsobom, keď trval na tom, že na splnenie nároku na rodičovský príspevok má mať dieťa zdravotné\npostihnutie ťažkého stupňa - kasačný súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného\nvyplýva, že žalovaný v rozhodnutí nepodmieňoval nárok žalobkyne na rodičovský príspevok zdravotným\npostihnutím ťažkého stupňa mal. dieťaťa. Hoci žalovaný tento výraz ,,zdravotné postihnutie ťažkého\nstupňa“ v rozhodnutí použil, avšak z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že žalovaný podmieňoval\nnárok na rodičovský príspevok dlhodobo nepriaznivým stavom mal. dieťaťa, vyžadujúcim osobitnú\nstarostlivosť v zmysle prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z.\n\n80. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v posudku posudkového lekára a následne v napadnutom rozhodnutí\nbolo potrebné vysporiadať sa s diagnostikovaným ochorením zaradeným do prílohy č. 2 k zák. č.\n461/2003 Z.z., posúdiť závažnosť diagnostikovaného zdravotného stavu, posúdiť, či sa jedná o dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav mal. dieťaťa a či si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy\n- kasačný súd mal za to, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj posudok o dlhodobo\nnepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa sa riadne vysporiadali so závažnosťou zdravotného stavu\nmaloletého, ako aj s otázkou potreby osobitnej starostlivosti o maloleté dieťa. Napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je jasné, zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené, obsahuje, na základe akých skutkových\nzistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Rovnako tak z\nodôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, aké dôkazy boli vykonané a akými úvahami sa správny orgán\npri posudzovaní riadil.\n81. Kasačný súd rovnako neprisvedčil námietke žalobkyne, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nžiadnym spôsobom nevysporiadal so zisteniami, resp. odporúčaniami očnej lekárky J.. G., pričom s\nuvedenými nálezmi sa nevysporiadal ani posudkový lekár žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia, ako\naj z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vyplýva, že jednak žalovaný a rovnako\ntak posudkový lekár sa lekárskou správou J.. G. zaoberali, keď táto odporúčala dieťa zaradiť do očnej\nmaterskej školy a doma špeciálnu starostlivosť, t.j. pleoptické cvičenie pre zrakovo znevýhodnené deti.\n82. K námietkam žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že spolu s\nrozhodnutím jej bol doručený aj posudok o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý\nbol podkladom pre vydanie rozhodnutia i vzhľadom na § 3 ods. 2 Správneho poriadku, kasačný súd\npoukazuje na bod 66. odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, pričom zhodne s krajským\nsúdom zastáva názor, že žalobkyni neboli odňaté jej práva. Žalobkyni bol posudok o dlhodobom\nnepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa doručený spolu s prvostupňovým rozhodnutím, pričom voči\ntomuto rozhodnutiu bola oprávnená podať odvolanie, a teda mohla namietať skutočnosti uvedené\nv posudku. Navyše bolo aj na žalobkyni, aby žalovanému predložila dôkazy potvrdzujúce potrebu\nosobitnej starostlivosti o mal. dieťa. Žalobkyňa bola oprávnená v podanom odvolaní predložiť dodatočné\ndokumenty týkajúce sa zdravotného stavu dieťaťa, prípadne mohla v odvolaní uviesť, že v dodatočnej\nlehote doloží žalovanému ďalšie lekárske správy. Nemožno tiež opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyňa\nnedoručenie posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa namietala až v konaní pred\nkrajským súdom, v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu túto skutočnosť o nemožnosti vyjadriť sa\nk podkladu rozhodnutia nenamietala.\n83. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n84. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že aj skutočnosť, že posudok jej bol doručený až s prvostupňovým\nrozhodnutím, bola jedným z dôvodov, prečo bola schopná predložiť dodatočné dokumenty, týkajúce\nsa zdravotného stavu dieťaťa až na samotnom pojednávaní, kasačný súd uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je zo dňa 31. januára 2019 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 14.\ndecembra 2018, pričom lekárske správy predložené na pojednávaní sú zo dňa 27. júna 2019, t.j. boli\nvyhotovené s odstupom takmer pol roka po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Kasačný\nsúd v tejto súvislosti ešte poznamenáva, že na lekárske nálezy datované po právoplatnosti rozhodnutia\nžalovaného nebolo možné s poukazom na § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť.\n85. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n86. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\n\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n87. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\n88. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v tomto\nkonaní nebola úspešná a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania.\n89. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}