{"guid": "e2dc7242-2352-4aff-9d54-927a0edffea9:90889e47-97af-4af2-b8a1-b205662cddbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1", "spisova_znacka": "1Obo/16/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/16/2019 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 1Obo/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1", "identifikacne_cislo": "6019200056", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90889e47-97af-4af2-b8a1-b205662cddbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/16/2019\n6019200056\n30. 09. 2020\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2020:6019200056.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v právnej veci žalobcu STAVEBNOSERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze\", so sídlom Bánovská cesta 6, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 922,\nzastúpeného JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca,\nproti žalovanému v 1. rade N.. P. L., narodenému XX. K. XXXX, bytom XXX XX P. XXX, žalovanému v 2.\nrade Y.. T. I., L.., advokátovi s miestom podnikania Y.. W. XX, XXX XX Z., zastúpenému BAKO LEVRINC\n- advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842 a proti žalovanému v 3.\nrade Y.. T. J., narodenému X. T. XXXX, bytom XXX XX W. I. XXX (v pôvodnom konaní označený ako\nadvokát so sídlom B.. U. XX, XXX XX X. X.), zastúpenému Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom\nMurgašova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 191, o obnovu konania vedeného na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52Cbi/32/2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 43Cbi/1/2019-232 z 27. júna 2019, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cbi/1/2019-232 z 27. júna 2019 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 43Cbi/1/2019-232 z 27.\njúna 2019 zamietol žalobu o obnovu konania, pôvodne vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 52Cbi/32/2009, a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal obnovy konania,\nprávoplatne skončeného zamietnutím žaloby a priznaním nároku žalovaným v 1., 2. a 3. rade (ďalej\naj „žalovaní“) na náhradu trov konania, v ktorom išlo o uplatnenú náhradu škody žalobcu vo výške\n33.193,91 eur s príslušenstvom (ďalej aj „pôvodné konanie“). Predmetnú škodu mali žalobcovi spôsobiť\nžalovaní v 1. a 2. rade ako správcovia konkurznej podstaty žalobcu a žalovaný v 3. rade ako ich advokát\nv spore vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4Cb/25/2007 a na Krajskom súde v Žiline pod\nsp. zn. 13Cob/331/2008 (ďalej aj „základný spor“). Žalovaní podľa názoru žalobcu nevynaložili odbornú\nstarostlivosť, ani tzv. povinnosť všeobecnej prevencie, keď podanú žalobu, za ktorú bol z majetku\nžalobcu zaplatený súdny poplatok, nevzali späť pred prvým pojednávaním, hoci protistrana uplatnila\nnámietku premlčania. Žalobca v žalobe na obnovu konania zrekapituloval rozhodujúce skutočnosti,\ntýkajúce sa základného sporu, ktorý sa začal dňa 7.03.2007 podaním žaloby na zaplatenie 33.965.000,Sk s príslušenstvom žalovaným v 1. rade ako správcom konkurznej podstaty žalobcu, v zastúpení\nžalovaným v 3. rade ako advokátom. V základnom spore bol žalovaným T. L. (predseda predstavenstva\nžalobcu), ktorý dňa 3.04.2007 podal písomné vyjadrenie, v ktorom (okrem iného) vzniesol námietku\n\npremlčania žalobného nároku. V základnom spore došlo k postúpeniu veci z Krajského súdu Banská\nBystrica na Okresný súd Čadca, ktorý uznesením zo dňa 26.09.2007 zastavil konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku 1.000.000,- Sk, čo zvrátil žalovaný v 2. rade ako nový správca konkurznej podstaty\nžalobcu dňa 15.11.2007 zaplatením poplatku z majetku konkurznej podstaty žalobcu. Žalovaný T. L.\nna premlčanie opakovane upozorňoval s tým, že strate, spočívajúcej v zaplatenom poplatku, možno\nzabrániť späťvzatím žaloby do prvého pojednávania. Žalovaní na námietku premlčania nereagovali a\ntakto nečinní zostali až do právoplatného skončenia základného sporu, a to zamietnutím žaloby z dôvodu\npremlčania.\n3. Prípustnosť podanej žaloby na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že existuje nové rozhodnutie,\ntýkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom\nkonaní, a ktoré pre neho môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v zmysle § 397 písm. a/\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Podľa tohto nového rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/1998 zo dňa 23.07.2018 bol N.. P. L. (žalovaný v\n1. rade) zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu. Nakoľko nové rozhodnutie bolo vydané\npo právoplatnom skončení pôvodného konania, pre žalobcu bolo objektívne nemožné navrhnúť, aby súd\nv pôvodnom konaní vykonal dôkaz rozhodnutím, ktoré v čase pôvodného konania neexistovalo. Dôvody\nvydania nového rozhodnutia konkurzného súdu spočívali podľa mienky žalobcu v tom, že žalovaný\nv 1. rade nebol nikdy zapísaný v zozname správcov konkurzných podstát ako správca konkurznej\npodstaty, ale vždy bol vedený iba ako osobitný správca, ktorého zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a\nvyrovnaní (ďalej aj „ZKV“) zmocňoval len na pomoc správcovi. Žalovaný v 1. rade ako zapísaný osobitný\nsprávca mohol vykonávať len funkciu pomocníka správcu, a teda nebol oprávnený podať žalobu proti\nT.. L.. K vedomosti žalovaného v 1. rade o týchto skutočnostiach existuje dôkaz zo spisu Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici Spr. 350/03. Žalovaný v 1. rade dňa 20.03.2003 prevzal oznámenie predsedu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bol oboznámený so svojím zápisom a možnosťou byť\nustanovený len za osobitného správcu. Žalobca dospel k záveru, že keďže predsedom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici ako kompetentnou osobou bola odbornosť N.. L. vyhodnotená len na úroveň pomocníka\nsprávcu, bolo jeho povinnosťou odmietnuť ustanovenie za správcu žalobcu. Fakt, že tak žalovaný v 1.\nrade neurobil, ale naopak, ďalších 14 rokov sa vydával za riadneho správcu žalobcu, je objektívnym\nprejavom porušenia zákonnej povinnosti, ale tiež prejavom jeho nekalého, nepoctivého a podvodného\númyslu s konkurzom žalobcu. Podľa žalobcu tieto fakty ukazujú na hrubé a vedomé porušenie povinnosti\nžalovaného v 1. rade postupovať s odbornou (profesijnou) starostlivosťou. Poukázal tiež na to, že\nspôsob ustanovenia žalovaného v 1. rade do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu je predmetom\ndohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vyjadril názor, že žalovaný v 1. rade uviedol\ndo omylu celý rad sudcov, ktorí s ním konali ako so zákonným správcom.\n4. Keďže žalobca sa o uvedených faktoch dozvedel až z nového rozhodnutia, nezahrnul ich do svojich\ntvrdení, argumentov a dôkazov v rámci pôvodného konania. Nové rozhodnutie a v ňom obsiahnuté\nfakty však majú zásadný dopad na pôvodné konanie a môžu privodiť žalobcovi úspech, pretože jeho\npredmetom je škoda 33.193,91 eur spôsobená žalobcovi tým, že žalovaný v 1. rade - hoci nikdy nebol\nsprávcom v zmysle ZKV - využil jedno zo zákonných oprávnení správcu v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/\nZKV, a to právo podať žalobu a konať v mene žalobcu v spore proti T.. L.. Pritom spolu so žalovanými\nv 2. a 3. rade dosiahol výsledok v podobe prehry a povinnosti zaplatiť súdny poplatok 33.193,91 eur\nz podstaty žalobcu, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhal v pôvodnom konaní. Za\ntýchto okolností žalovaný v 1. rade zodpovedá žalobcovi za svoje protiprávne konanie s následkom\nškody 33.193,91 eur. Spolu s ním žalobcovi zodpovedajú aj žalovaní v 2. a 3. rade, prinajmenšom\nz nedbanlivosti, ktorá stačí na vyvodenie ich zodpovednosti. Zároveň je za týchto okolností obrana\nžalovaných, že žalobca prišiel o 33.193,91 eur pre prehratý spor, ale oni žiadnu povinnosť odbornej\nstarostlivosti neporušili, absurdná. Prístup žalovaných bol neakceptovateľným porušením ich odbornej\nstarostlivosti, keďže nešlo o chybu, ktorá sa môže stať pri každej práci, ale o to, že žalovaní svojej práci\nnevenovali starostlivosť tak, aby konkurznú podstatu uchránili od straty peňazí.\n5. Včasnosť podania žaloby na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že ju podal v zákonnej 3mesačnej lehote, odkedy sa mohol dozvedieť o novom rozhodnutí, počítanej odo dňa 23.07.2018, kedy\nbolo rozhodnutie vydané a zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici. Zároveň ju\npodal v zákonnej 3-mesačnej lehote, počítanej odo dňa 26.07.2018, kedy nahliadnutím do konkurzného\nspisu prvýkrát zistil, že nové rozhodnutie bolo vydané a zverejnené. Upozornil, že počítanie lehoty s\nprihliadnutím na doručovanie nového rozhodnutia žalobcovi nie je možné, pretože nové rozhodnutie\n\nžalobcovi nebolo doručované. Zdôraznil tiež, že žalobu na obnovu konania podáva v zákonnej 3ročnej lehote počítanej odo dňa 18.04.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 52Cbi/32/2009 zo dňa 22.09.2014, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa 09.02.2017, ktorým sa právoplatne\nskončilo pôvodné konanie v tejto veci.\n6. Žalovaní voči žalobe na obnovu konania namietali, že je podaná oneskorene, neoprávnenou osobou\na tiež neprípustná, pretože žalobcom uvádzané skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, týkajúce sa výlučne\nosoby žalovaného v 1. rade, sú vo vzťahu k predmetu veci irelevantné a nemôžu privodiť pre žalobcu\npriaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom spore o náhradu škody. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na\nznenie poslednej vety § 8 ods. 1 ZKV (účinné v čase jeho ustanovenia za správcu konkurznej podstaty\nžalobcu), podľa ktorého mohol súd výnimočne ustanoviť za správcu aj osobu do zoznamu správcov\nnezapísanú, ak spĺňala podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu. Podľa jeho názoru z citovaného\nustanovenia vyplýva, že pri jeho ustanovení do funkcie správcu nebolo vôbec rozhodujúce, či bol\nvedený v zozname správcov, lebo aj pri nezapísaní jeho osoby do zoznamu správcov ho súd mohol\nustanoviť za správcu konkurznej podstaty žalobcu v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil tiež, že\nfunkcie správcu sa neujal svojvoľne, ale o tom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, preto nerozumie\ntvrdeniam žalobcu, že bol uzrozumený s tým, že vo funkcii správcu bol nezákonne, resp. že by mal\nuviesť do omylu celý rad sudcov. K informácii, že jeho ustanovenie do funkcie správcu konkurznej\npodstaty žalobcu je preverované Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, žalovaný v 1. rade\nuviedol, že z oznámenia č. 33624/2019/152 SKP zo dňa 22.03.2019 o výsledku prešetrenia vo veci\nsp. zn. 51-24K/312/1998 č. 33624/2019/152 SKP zo dňa 22.03.2019 je zrejmé, že v posudzovanom\nkonkurznom konaní sa nedopustil porušenia povinnosti správcu, teda konania, ktoré by odôvodňovalo\nzačať voči jeho osobe správne konanie s uložením sankcie.\n7. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami nie je sporné, že spor\no náhradu škody, vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52Cbi/32/2009, bol v spojení s\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 rozhodnutý tak,\nže žaloba žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 18.04.2017. Dovolanie voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nako súdu odvolacieho bolo odmietnuté, pričom rozhodnutie dovolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť\ndňa 11.12.2018. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 51K/312/1998 zo dňa 23.07.2018, v konkurze vedenom na žalobcu ako úpadcu, bol žalovaný\nv 1. rade zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený\nJUDr. Ján Čipka.\n8. Sporné medzi stranami zostalo posúdenie včasnosti podania žaloby na obnovu konania, kedy\nžalovaní upozorňovali na skutočnosť, že žalobca podal žalobu viac ako 3 mesiace odo dňa, keď sa\nnepochybne dozvedel o tom, že žalovaný v 1. rade bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej\npodstaty, i keď bol zapísaný iba do zoznamu osobitných správcov, pričom poukazovali na to, že túto\ninformáciu poskytol sám žalobca, podaním doručeným konkurznému súdu dňa 15.05.2018. Žalobca\nnaopak tvrdil, že žaloba bola podaná včas, čo odôvodňoval tým, že dôvodom pre podanie žaloby je\nvydanie uznesenia konkurzného súdu sp. zn. 51K/312/1998 zo dňa 23.07.2018, preto pokiaľ žalobu\ndoručil 22.10.2018, tak ju podal pred uplynutím 3-mesačnej lehoty. Sporné medzi stranami zostalo\naj posúdenie toho, či vydanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51K/312/1998-3870\nzo dňa 23.07.2018 je takou skutočnosťou, ktorá sa týka strán a predmetu pôvodného konania, ktorú\nžalobca v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť a ktorá by zároveň mohla pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Kým žalobca zotrval na stanovisku, že predmetné rozhodnutie je takou\nskutočnosťou, žalovaní toto tvrdenie popreli a poukázali na to, že rozhodnutie konkurzného súdu o\nodvolaní žalovaného v 1. rade z funkcie správcu by vplyv na rozhodnutie v pôvodnom konaní nemalo.\nŽalovaní v 2. a 3. rade navyše zdôraznili, že rozhodnutie týkajúce sa žalovaného v 1. rade nemá žiadny\nvplyv na ich postavenie, keďže sa ich netýka.\n9. Súd prvej inštancie poukázal na špecifický charakter konania o obnovu konania, v ktorom konajúci\nsúd nepreskúmava rozhodnutia súdov v pôvodnej veci, nezaoberá sa vyjadreniami strán v pôvodnej\nveci, neopakuje dokazovanie, ani nehodnotí, či súdy v pôvodnej veci dospeli k správnym právnym\nzáverom. Preto pokiaľ aj strany v konaní prezentovali argumenty, ktoré smerovali k popretiu zistení\nsúdov v pôvodnej veci, súd k takýmto argumentom nemohol prihliadať, ale sa sústredil výlučne na\n\nskúmanie toho, či je daný žalobcom tvrdený dôvod pre povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm.\na/ CSP. Žalobca ako primárny dôvod, pre ktorý sa domáha obnovy konania, uviedol skutočnosť, že\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 51K/312/98 zo dňa 23.07.2018 rozhodol o odvolaní\nžalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu. Zároveň však prezentoval aj\ndôvody, pre ktoré sa domnieva, že žalovaný v 1. rade nemal byť vôbec ustanovený do funkcie správcu.\nSúd prvej inštancie preto na pojednávaní preveril, z ktorého z týchto dôvodov sa žalobca domáha\npovolenia obnovy konania. Žalobca jednoznačne potvrdil, že dôvodom, pre ktorý sa domnieva, že\nsú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol po\nrozhodnutí súdov v pôvodnej veci odvolaný z funkcie správcu. Súd prvej inštancie preto v ďalšom\nvyhodnocoval výlučne otázku, či odvolaním žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty\nžalobcu sú splnené predpoklady pre povolenie obnovy konania a nezaoberal sa dokazovaním v tom\nzmysle, či žalovaný v 1. rade (ne)mohol byť ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Zdôraznil\ntiež, že v rámci konania o obnove konania nie je ani oprávnený skúmať, či žalovaný v 1. rade (ne)bol\nustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu v súlade s právnymi predpismi, pretože túto\notázku môže skúmať výlučne konkurzný súd, v ktorého kompetencii je správcu ustanoviť alebo odvolať.\nDohľad nad činnosťou správcov konkurznej podstaty vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, do kompetencii ktorého súd v konaní o obnove konania rovnako nemôže zasahovať. Otázka\nsprávnosti ustanovenia žalovaného v 1. rade do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu preto\nnebola predmetom rozhodovania súdu pri posúdení podmienok na povolenie obnovy konania a súd sa\nsústredil výlučne na skutočnosť, že konkurzný súd po právoplatnosti rozhodnutí vydaných v pôvodnom\nkonaní vydal rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty.\nVzhľadom na túto skutočnosť posudzoval aj včasnosť podania žaloby na obnovu konania, kde z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesenie o odvolaní žalovaného v 1. rade z funkcie správcu\nkonkurznej podstaty bolo vydané a zverejnené dňa 23.07.2018. Z potvrdenia o odoslaní podania vyplýva,\nže žaloba na obnovu konania, odoslaná dňa 22.10.2018 o 21.52 hod., bola podateľňou Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zaevidovaná dňa 23.10.2018. Žalobca tak žalobu podal pred uplynutím 3mesačnej lehoty počítanej v zmysle § 121 ods. 3 CSP, ktorá sa končila dňom, ktorý sa svojím označením\nzhoduje s dňom, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, teda 23.10.2018. Súd prvej inštancie\npreto neprihliadol k námietke žalovaných, že žaloba nebola podaná včas.\n10. Ako nedôvodnú posúdil súd prvej inštancie tiež námietku žalovaných, že žalobca nemá aktívnu vecnú\nlegitimáciu na podanie žaloby na obnovu konania s poukazom na skutočnosť, že je úpadcom a preto by v\njeho mene mali byť súdne konania vedené správcom konkurznej podstaty. V tejto súvislosti poukázal na\nustanovenie § 14 písm. c/ ZKV, v zmysle ktorého je správca sporovou stranou v tých konaniach, ktoré sa\ntýkajú majetku patriaceho do podstaty. V prípade žaloby o obnovu konania sa samotné konanie netýka\nmajetku patriaceho do podstaty, keďže toho sa týkalo pôvodné konanie. Konanie o obnovu konania sa\ntýka výlučne toho, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy iného súdneho konania. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že úpadca, ktorý vyhlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu a ako\nsubjekt práva naďalej existuje, má aj procesnú subjektivitu v tom zmysle, že sa môže domáhať obnovy\nkonania v pozícii žalobcu.\n11. Následne súd prvej inštancie skúmal, aký vplyv by malo rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade\nz funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu na rozhodnutie v pôvodnej veci (týkajúcej sa žaloby o\nnáhradu škody voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade), ak by bolo súdom konajúcim v pôvodnej veci známe\nešte pred vyhlásením rozsudku. Žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie konkurzného súdu otvorilo\notázku porušenia odbornej starostlivosti žalovanými v novej skutkovej a právnej rovine, ktorá mu môže\nprivodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a že žaloba na obnovu konania je prípustná s ohľadom na\nznenie právnych predpisov, ktoré platili v čase, keď bol žalovaný v 1. rade ustanovený do funkcie správcu\nkonkurznej podstaty žalobcu. Zároveň poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade nemal byť ustanovený\ndo funkcie správcu, a preto ani nebol oprávnený viesť súdne spory, vrátane sporu na Okresnom súde\nČadca, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok vo výške 1.000.000,- Sk. V ostatnom sa žalobca vo svojej\nargumentácii zameral skôr na otázku, z akého dôvodu nemal byť žalovaný v 1. rade vymenovaný do\nfunkcie správcu konkurznej podstaty, čím sa však súd prvej inštancie (z vyššie uvedených dôvodov) v\nkonaní nezaoberal.\n12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej\npodstaty žalobcu by žiadnym spôsobom neovplyvnilo posudzovanie nároku na náhradu škody voči\nžalovanému v 1. rade. Poukázal na to, že zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu, ktorú\n\nsvojim konaním úpadcovi spôsobí, je upravená v § 8 ZKV tak, že správca je pri výkone funkcie povinný\npostupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré\nmu ukladá zákon alebo ktoré mu uloží súd. Táto zodpovednosť nezaniká ani odvolaním správcu z\nfunkcie, z čoho podľa názoru súdu vyplýva, že aj keby žalovanému v 1. rade zanikla funkcia správcu\npred vydaním rozhodnutia v pôvodnej veci (napríklad aj z dôvodu porušenia jeho povinnosti správcu),\ntáto skutočnosť by neovplyvnila posúdenie predpokladov uplatneného nároku na náhradu škody voči\nžalovanému v 1. rade. Ak sa totiž žalobca v pôvodnom konaní domáhal nároku na náhradu škody,\ndomáhal sa toho, že správca porušil konkrétnu právnu povinnosť, z ktorého porušenia vznikla škoda,\na to bolo aj predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Keďže zodpovednosť správcu nezaniká ani\nodvolaním z funkcie, samotné odvolanie žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty\nby nemalo vplyv na posudzovanie rozsahu jeho zodpovednosti, lebo tá by zostala rovnaká. Preto aj\nkeby bol žalovaný v 1. rade odvolaný zo svojej funkcie pred rozhodnutím súdov v pôvodnej veci,\nich rozhodnutie by to neovplyvnilo a žalobcovi by to neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nAk by takéto rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodovanie v pôvodnej veci, potom ani jeho prijatie po\nprávoplatnom rozhodnutí v pôvodnej veci nemôže byť dôvodom na obnovu konania, teda na tak zásadný\nzásah do právnej istoty strán, akým je zrušenie právoplatného rozhodnutia. Súd rozhodujúci o nároku na\nnáhradu škody, spôsobenej žalovaným v 1. rade vo funkcii správcu konkurznej podstaty, by vychádzal\nz rovnakej skutkovej situácie a rovnakých právnych ustanovení, rovnako by vyhodnocoval porušenie\nprávnej povinnosti, prípadný vznik škody a kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a\nvznikom škody ku dňu, kedy došlo k tvrdenému porušeniu povinnosti (zaplateniu súdneho poplatku).\nVydanie rozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty, bez ohľadu\nna to, či bolo vydané pre porušenie jeho povinností správcu alebo z iného dôvodu, by nepredstavovalo\nnovú skutkovú situáciu, ktorá by ovplyvnila právne závery súdov v pôvodnej veci a v zmysle ktorej by\nsúdy mohli rozhodnúť inak.\n13. Pokiaľ žalobca v konaní opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemal\nbyť ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty a nemal právo vykonávať úkony správcu, čo\nznamená, že nemal ani právo podať žalobu v základnom spore, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok\n(tvoriaci predmet náhrady škody), súd prvej inštancie k tomu uviedol, že funkcia správcu konkurznej\npodstaty vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o ustanovení do funkcie a správca ju v zásade vykonáva\naž do právoplatnosti rozhodnutia o jeho odvolaní (s výnimkou osobitných právnych skutočností, akou je\nnapríklad smrť správcu). Kým je správca ustanovený do funkcie, je oprávnený robiť všetky úkony, ktoré\nako správca konkurznej podstaty môže v zmysle ZKV vykonávať. Aj keď dôjde k odvolaniu správcu z\nfunkcie, bez ohľadu na dôvody odvolania, všetky úkony, ktoré správca medzičasom vykonal, zostanú\nzachované a hľadí sa na ne tak, že ich vykonal ako právoplatne ustanovený správca, teda osoba\nktorá mala na ne oprávnenie. Preto aj v krajnom prípade, kedy by konkurzný súd do funkcie ustanovil\nosobu, ktorá by v čase ustanovenia nespĺňala predpoklady ustanovenia do funkcie správcu konkurznej\npodstaty (čo však súd v prejednávanej veci neskúmal), úkony tejto osoby sú úkonmi správcu, a to vrátane\npodávania žalôb a domáhania sa nárokov v prospech konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie opätovne\nzdôraznil, že dôvody, pre ktoré bol žalovaný v 1. rade odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty,\nnie sú v danom prípade podstatné, keďže podstatné je to, že samotné jeho odvolanie by nemalo vplyv na\nposúdenie právnych otázok nastolených v pôvodnom konaní. Preto samotné rozhodnutie o odvolaní z\nfunkcie správcu nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mohla vo veci privodiť iné (priaznivejšie) rozhodnutie\nv prospech žalobcu.\n14. Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade posudzoval súd prvej inštancie splnenie skutočností\nodôvodňujúcich obnovu konania samostatne, čo odôvodnil tým, že ani v pôvodnom konaní žalovaní\nnetvorili nerozlučné procesné spoločenstvo a o nároku na náhradu škody voči nim bolo rozhodované\nsamostatne. Zdôraznil, že žalobca neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by nastali po právoplatnosti\nmeritórneho rozhodnutia v pôvodnej veci a ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania voči\nžalovaným v 2. a 3. rade. Skutočnosť, že bolo vydané uznesenie o odvolaní žalovaného v 1. rade z\nfunkcie správcu konkurznej podstaty žiadnym spôsobom nezasahuje do postavenia žalovaných v 2. a\n3. rade, preto je nedôvodné, aby sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania voči nim z dôvodov,\nktoré sa ich žiadnym spôsobom netýkajú. Argumentácia žalobcu, že CSP neumožňuje, aby v žalobe\nna obnovu konania zmenil okruh sporových strán, je podľa názoru súdu nedôvodná. Rozhodnutie o\nzamietnutí nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovaným v 2. a 3. rade je právoplatné a ich právnu\nistotu nie je možné narušiť z dôvodov, ktoré sa ich netýkajú.\n\n15. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že hoci by odvolanie žalovaného\nv 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu nemalo vplyv na posúdenie rozsahu jeho\nzodpovednosti v pôvodnom konaní o náhradu škody, malo by vplyv na zmenu aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu. Žalobca je totiž aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody len voči svojmu\naktuálnemu správcovi konkurznej podstaty, a nie voči iným osobám. Preto ani v pôvodnom konaní\nnebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako úpadcu voči žalovaným v 2. a 3. rade, čo konštatoval\naj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní v pôvodnej veci (sp. zn. 5Obo/2/2015,\n5Obo/16/2015). Bola však daná voči aktuálnemu správcovi, ktorým bol v čase vedenia konania žalovaný\nv 1. rade. Odvolaním žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovením nového\nsprávcu by už žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu ani voči žalovanému v 1. rade a konanie o\nnáhradu škody by musel viesť nový správca konkurznej podstaty voči predchádzajúcemu správcovi,\nresp. voči ďalším osobám. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti podotkol, že jeho úlohou v predmetnom\nkonaní nie je hypoteticky analyzovať, či by správca konkurznej podstaty (v prípade povolenia obnovy\nkonania) v obnovenom konaní naďalej uplatňoval nárok na náhradu škody voči žalovaným v 1., 2. a\n3. rade. Konštatovaním zmien na strane aktívnej vecnej legitimácie v pôvodnom konaní však chcel\nupozorniť na to, že podmienky, za ktorých bolo pôvodné konanie vedené, už nie je možné opätovne\ndocieliť vzhľadom na nový skutkový stav, ktorý nastal po právoplatnom skončení konania vo veci samej.\n16. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodnutie konkurzného súdu o\nodvolaní žalovaného v 1. rade z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu nie je takou skutočnosťou,\nktorá by mohla v pôvodnom konaní privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a preto nie\nsú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania voči žalovanému v 1. rade. Zároveň vo vzťahu k\nžalovaným v 2. a 3. rade žalobca nepreukázal, že by došlo ku skutočnosti, ktorá by mohla v pôvodnom\nkonaní privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie preto žalobu na obnovu\nkonania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným v 1., 2. a 3.\nrade, ktorí boli v konaní úspešní voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.\n17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodu, že súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.\nh/ CSP).\n18. Na odôvodnenie uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by\npovolenie obnovy konania neprivodilo pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Argumentoval tým,\nže v obnovenom konaní by mal možnosť získať späť do konkurznej podstaty sumu 33.193,91 eur\ns príslušenstvom, predstavujúcu škodu, ktorú žalovaní spôsobili svojou neodbornou činnosťou v\nzákladnom spore. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie prijatý k otázke, či by prípadné zbavenie\nžalovaného v 1. rade funkcie správcu ovplyvnilo meritórne rozhodnutie v pôvodnom spore. Prijaté závery\nsúdu prvej inštancie sú podľa názoru odvolateľa v rozpore s § 8 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.\na/ ZKV a § 2 písm. b/, § 11 ods. 2 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu\nžalobcu. On totiž kľúčovo tvrdil, že obnova konania je prípustná, keďže uznesenie o zbavení správcu\nfunkcie (ako nové rozhodnutie) zakladá právoplatne posúdený stav, podľa ktorého žalovaný v 1. rade k\nokamihu ustanovenia do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu, nebol zákonným správcom. Ako\nnezákonný správca žalovaný v 1. rade nemal právo podať žalobu a viesť spor proti T. L. a pokiaľ tak\nurobil, porušil povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle druhej vety § 9 ods. 1 a § 8 ods. 2 ZKV. Žalovaný\nv 1. rade nemohol byť ustanovený do funkcie správcu ani ako zákonom prípustná výnimka, pretože v\nčase jeho ustanovenia bolo v konkurze žalobcu vedených množstvo súdnych sporov, čo sa opakovane\nkonštatovalo aj v uznesení ustanovujúcom žalovaného v 1. rade do funkcie správcu (uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.08.2004, sp. zn. 51-24K/312/98). Keďže žalobca o tomto\nporušení odbornej starostlivosti žalovaným v 1. rade nevedel, neuplatnil ho v pôvodnom spore a z\ntoho istého dôvodu o ňom nekonal a nerozhodol ani súd prvej inštancie, konajúci samosudkyňou JUDr.\nMiroslavou Púchovskou, ktorá bola zároveň konkurznou sudkyňou. Až po náhodných zisteniach o jeho\nnezákonnom ustanovení v roku 2018 vydala táto sudkyňa uznesenie o zbavení správcu funkcie, ktoré\npodľa názoru žalobcu zakladá prípustnosť jeho žaloby na obnovu konania - ako rozhodnutie spôsobilé\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nevzal do\núvahy a zároveň ani nevysvetlil, prečo nie sú spôsobilé privodiť povolenie obnovy konania. Namiesto\ntoho konštatoval, že pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci iba fakt zbavenia žalovaného v 1. rade funkcie\nsprávcu, nie však už dôvody takéhoto rozhodnutia a ani zákonnosť ustanovenia žalovaného v 1. rade\n\ndo funkcie. Podľa názoru odvolateľa ide o nepreskúmateľné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu k uplatneným dôvodom žaloby na obnovu konania.\n19. Zároveň odvolateľ súdu prvej inštancie vyčítal prílišný formalizmus, odopierajúci spravodlivé\nrozhodnutie jeho veci, keď súd prvej inštancie ako dôvod pre povolenie obnovy konania nevnímal\nprávoplatne posúdený stav, podľa ktorého žalovaný v 1. rade nebol a nemal byť správcom konkurznej\npodstaty žalobcu, a to už od okamihu jeho ustanovenia do funkcie. Keďže správa žalovaného v 1. rade\nbola nezákonná, nezákonné boli aj jeho úkony ako správcu, vrátane podania žaloby a vedenia sporu proti\nT. L.. Fakt, že žalovaný v 1. rade vedel a mal vedieť, že nie je správca, ale iba osobitný správca určený\nna pomoc správcovi, bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná osobným spisom N.. L. Spr.\n350/03, v ktorom sa nachádza doklad, preukazujúci prevzatie oznámenia o zápise žalovaného v 1. rade\ndo zoznamu osobitných správcov konkurzných podstát (20.03.2003). Podľa názoru odvolateľa, žalovaný\nv 1. rade zodpovedá za porušenie odbornej (profesijnej) starostlivosti, lebo k okamihu ustanovenia\ndo funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu vedel a mal vedieť, že nie je kompetentnou osobou\nna výkon tejto funkcie. Uvedený výklad okamihu vzniku zodpovednosti žalovaného v 1. rade pritom\nvychádza z výkladu trestnoprávneho kolégia NS SR (zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia\nNS SR, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 6/2017, pod č. 51). Podľa mienky\nodvolateľa by mal žalovaný v 1. rade za predstieranú správu niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť, o\nto viac, že jej následkom sú značné materiálne škody na konkurznej podstate žalobcu, pričom len na\nzaplatenom súdnom poplatku ide o sumu 33.193,91 eur.\n20. Odvolateľ súdu prvej inštancie vyčítal tiež to, že uznesenie o zbavení žalovaného v 1. rade funkcie\nsprávcu považoval za podstatné len z hľadiska samotného výroku, a nie aj z hľadiska odôvodnenia.\nOdvolateľ voči tomu namietal, že každé súdne rozhodnutie treba vykladať ako celok, teda vrátane\nodôvodnenia, na ktorom je výrok založený. V tejto súvislosti potom neobstoja ani závery súdu prvej\ninštancie (body 71 - 72 napadnutého rozsudku), že ak by obnovu pôvodného sporu povolil, zostalo\nby rovnaké dokazovanie, vrátane posudzovania rovnakého porušenia právnych povinností, ako aj\nnezmenená skutková a právna situácia, o ktorej už súd konal a rozhodol, a preto by nemohol rozhodnúť\ninak. Tieto závery neobstoja už len preto, že v pôvodnom spore žalobca aj súd vychádzali z predpokladu,\nže žalovaný v 1. rade bol oprávnený podať žalobu a viesť spor proti T.. L., pričom tento predpoklad\nsa na základe uznesenia o zbavení žalovaného v 1. rade funkcie správcu ukázal ako nesprávny. Súd\nprvej inštancie pochybil aj v tom, keď bez opory v zákone považoval účinky úkonov žalovaného v 1.\nrade ako správcu za zachované, vrátane podanej žaloby a vedenia sporu proti T.. L.. Podľa mienky\nodvolateľa zostávajú účinky úkonov správcu zachované iba u zákonných správcov, ktorým žalovaný\nv 1. rade preukázateľne nebol. Pokiaľ by však aj bol záver súdu prvej inštancie (že účinky podanej\nžaloby a vedeného sporu v mene žalobcu zostali zachované) správny, nič to nemení na zodpovednosti\nžalovaného v 1. rade, že takúto žalobu podal a spor viedol, hoci k tomu nemal kompetenciu a ani\npostavenie zákonného správcu. Podľa názoru odvolateľa nie je správne nerozlišovať medzi správcom\na osobitným správcom a medzi rozsahom kompetencií, ktoré zákon zveroval jednému a druhému len\npreto, že žalovaný v 1. rade disponoval súdnym rozhodnutím, ktorým bol ustanovený za správcu. Takýto\nnáhľad poškodzuje žalobcu ako účastníka konkurzu, ktorý má právo na zákonného správcu, pričom ide o\nobdobné právo, aké má strana sporu, t. j. aby jej vec rozhodoval zákonný sudca, a nie napr. vyšší súdny\núradník alebo súdny tajomník, ktorý by sa za sudcu iba vydával alebo by bol zaň ustanovený omylom.\nCez takto použitú analógiu sa podľa názoru odvolateľa stáva jasnejším, do akej neprijateľnej miery\nžalovaný v 1. rade porušoval povinnosť odbornej (profesijnej) starostlivosti, keď predstieral zákonnosť\nsvojej správy a úkonov, ktoré počas nej vykonal. Keďže jedným z týchto úkonov bolo aj podanie žaloby\na vedenie sporu proti T. L. s následkom značnej škody (33.193,91 eur), súd prvej inštancie podľa mienky\nodvolateľa rozhodol nesprávne a nezákonne, keď obnovu pôvodného sporu nepovolil.\n21. Napokon odvolateľ spochybnil tiež správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý účinky žaloby na\nobnovu konania posudzoval samostatne vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, pričom dospel k záveru,\nže žaloba proti nim nebola dôvodná, lebo žalovaní netvorili nerozlučné procesné spoločenstvo. Podľa\nnázoru odvolateľa, zákon (CSP) neumožňuje v rámci žaloby na obnovu konania meniť okruh strán v\nporovnaní s tými, ktoré sa zúčastnili pôvodného sporu. Žalobca preto žalobu na obnovu konania uplatnil\nsprávne aj voči žalovaným v 2. a 3. rade ako stranám pôvodného sporu. Okrem toho je uvedený záver\nsúdu prvej inštancie aj nesprávny, lebo žalobca v pôvodnom spore žaloval všetkých žalovaných spoločne\na nerozdielne, vychádzajúc z kauzálneho priebehu vzniku škody spoločným a nerozdielnym konaním,\nresp. nečinnosťou všetkých žalovaných. Zdôraznil, že žalovaný v 1. rade bol ten, kto podal žalobu proti\n\nT. L., žalovaný v 2. rade bol ten, kto za túto žalobu zaplatil z majetku konkurznej podstaty žalobcu súdny\npoplatok 33.193,91 eur a žalovaný v 3. rade bol ten, kto žalovaného v 1. rade zastupoval pri podaní\nžaloby a zároveň nevzal žalobu späť najneskôr pred prvým pojednávaním, čím by sa dalo zabrániť škode\nna majetku konkurznej podstaty žalobcu.\n22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj\n„NS SR“) odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že povolí obnovu konania, pôvodne vedeného na\nKrajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52Cbi/32/2009 a na NS SR pod sp. zn. 5Obo/2/2015,\n5Obo/16/2015. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade a navrhol, aby NS SR potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny. Uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej\ninštancie, že konanie o povolenie obnovy konania nie je takým konaním, v ktorom by sa mala skúmať\n(ne)správnosť pôvodného právoplatne skončeného konania, v ktorom bol žalovaný o náhradu škody na\ntom skutkovom základe, že ako správca mal porušiť konkrétnu právnu povinnosť s následkom vzniku\nškody. Povinnosťou súdu v tomto konaní je výlučne skúmať, či sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy\ntýkajúce sa žalovaného v 1. rade a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol\npoužiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm.\na/ CSP). Podanú žalobu na obnovu konania označil za neprípustnú a zároveň podanú po zákonnej\nlehote neoprávnenou osobou. Podľa jeho názoru, žalobcom tvrdené nové skutočnosti, že žalovaný v\n1. rade nemal byť nikdy ustanovený za správcu a že bol odvolaný z funkcie správcu, nemajú žiadny\nvplyv na posudzovanie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému v 1. rade na náhradu škody a\nnemôžu tak pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade\nmajú byť tieto skutočnosti posudzované samostatne s tým záverom, že nemôžu privodiť priaznivejšie\npostavenie žalobcu vo veci uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovaným v 2. a 3. rade, nijako\nsa nedotýkajú ich osoby a ani predmetu konania voči nim. Zdôraznil, že funkcie správcu sa neujal\nsvojvoľne, ale na základe rozhodnutia konkurzného súdu, pričom jeho dôvera v zákonnosť ustanovenia\nza správcu bola posilnená rozhodnutím NS SR, ktorý už raz jeho zbavenie funkcie správcu v uvedenom\nkonkurznom konaní preskúmaval a ustálil, že je nezákonné (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/216/2007\nzo dňa 20.11.2007). Okrem toho bolo jeho ustanovenie do funkcie správcu konkurznej podstaty v súlade\ns ustanovením § 8 ods. 1 ZKV v znení účinnom v rozhodnom čase, ktoré umožňovalo jeho ustanovenie\nza správcu bez ohľadu na skutočnosť, či bol alebo nebol zapísaný do zoznamu správcov. Keďže o\njeho ustanovení do funkcie správcu rozhodol ten istý Krajský súd v Banskej Bystrici, žalovaný v 1.\nrade nerozumie absurdným tvrdeniam žalobcu, že by bol uzrozumený s tým, že je vo funkcii správcu\nnezákonne, resp. že by mal uviesť do omylu celý rad sudcov. Poukázal na odôvodnenie odvolaním\nnapadnutého rozsudku (bod 23), z ktorého vyplýva, že účinky ním doteraz vykonaných úkonov zostávajú\nzachované. Pokiaľ žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade nemal\nbyť nikdy ustanovený za správcu, ide podľa názoru žalovaného v 1. rade o žalobu podanú po zákonnej\nlehote, pretože žalobca touto vedomosťou disponoval už 15.05.2018, kedy do konkurzného spisu doručil\npodnet na odvolanie žalovaného v 1. rade z funkcie správcu. Zároveň ide o žalobu na obnovu konania\npodanú neoprávnenou osobou, keďže odvolaním žalovaného v 1. rade z funkcie správcu a zároveň\nustanovením nového správcu, žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o náhradu škody voči\nžalovanému v 1. rade. Pričom aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na obnovu konania by\nbol jedine nový správca JUDr. Čipka. Prípadný nárok na náhradu škody, ktorý voči nemu žalobca uplatnil\nv pôvodnej žalobe, je majetkom (pohľadávkou), patriacim do podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ\nPODNIK a.s. „v konkurze“, pričom v zmysle § 14 písm. c/ ZKV je procesne legitimovanou sporovou\nstranou v konaniach, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty, iba správca.\n24. K odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie tiež žalovaný v 2. rade. Podanú žalobu na obnovu konania\noznačil za neprípustnú s poukazom na to, že žalobcom tvrdené skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy\ntýkajúce sa žalovaného v 1. rade, nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo vzťahu k\nosobe žalovaného v 2. rade a vo vzťahu k predmetu veci sú irelevantné. Žalobcom tvrdená skutočnosť,\nže žalovaný v 1. rade nemal byť nikdy ustanovený za správcu, resp. že bol odvolaný z funkcie správcu,\ntotiž žiadnym spôsobom neovplyvní posudzovanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody\nz dôvodu porušenia povinnosti správcu. Okrem toho žalovaný v 1. rade vykonával funkciu správcu\nna základe uznesenia konkurzného súdu a jeho ustanovenie za správcu bolo predmetom prieskumu\nodvolacieho súdu, ktorý (ako nezákonné) zrušil rozhodnutie konkurzného súdu o zbavení žalovaného v\n1. rade funkcie správcu. Žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti navrhol vykonať ako dôkaz uznesenie NS\n\nSR sp. zn. 4Obo/216/2007 zo dňa 20.11.2007. Vyjadril tiež presvedčenie, že žalobca podal žalobu na\nobnovu konania po lehote ustanovenej v § 403 CSP, lebo ju podal po viac ako 3 mesiacoch, odkedy sa\nmohol dozvedieť o dôvode obnovy konania. Poukázal na to, že z uznesenia Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 51K/312/1998-3870 zo dňa 23.07.2018 vyplýva, že žalobca mal už od 15.05.2018 vedomosť\no dôvodoch, na ktorých zakladá žalobu na obnovu konania. Navrhol predmetné uznesenie vykonať ako\ndôkaz, vrátane naň nadväzujúceho uznesenia NS SR ako súdu odvolacieho, ako aj všetky podania\nžalobcu a T. L., resp. nimi poverených osôb, doručené do konania Krajského súdu Banská Bystrica sp.\nzn. 51K/312/1998 počnúc dňom 1.12.2007 až po súčasnosť a pripojiť spisy sp. zn. 51K/312/1998 a Spr.\n350/03. Napokon žalovaný v 2. rade poukázal tiež na to, že na majetok žalobcu je stále vedený konkurz a\ndopadajú naň účinky konkurzu. Posudzované súdne konanie sa týka majetku patriaceho do konkurznej\npodstaty, nakoľko aj prípadný nárok na náhradu škody, ktorý žalobca v pôvodnom konaní uplatnil voči\nžalovaným v 1. až 3. rade, by bolo možné - v prípade preukázania jeho existencie - kvalifikovať ako\npohľadávku patriacu do podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze“. Keďže\npodľa § 14 písm. c/ ZKV je procesne legitimovanou sporovou stranou v konaniach, ktoré sa týkajú\nmajetku patriaceho do konkurznej podstaty, iba správca, ktorým je v súčasnosti JUDr. Čipka, štatutárny\norgán úpadcu pán T. L. nebol oprávnený podať odvolanie a ani samotnú žalobu na obnovu konania. Na\nzáklade uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.\n25. Žalobca zaslal k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade (odvolacie) repliky, v ktorých sa vyjadril k\n(podľa jeho mienky) kľúčovej otázke oprávnenosti a zákonnosti ustanovenia žalovaného v 1. rade do\nfunkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu. K tvrdeniam žalovaných v 1. a 2. rade, podľa ktorých\nmá uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/216/2007 zo dňa 20.11.2007 preukazovať to, že žalovaný v 1.\nrade bol zákonne ustanovený za správcu, odvolateľ uviedol, že opak je pravdou. Podľa jeho názoru\nžalovaný v 1. rade preukázateľne vedel a mal vedieť, že Krajský súd v Banskej Bystrici ho zapísal iba\ndo zoznamu osobitných správcov, ale nie do zoznamu správcov konkurzných podstát. O chýbajúcom\nzápise žalovaného v 1. rade v zozname správcov konkurzných podstát však evidentne nevedel Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v čase vydania rozhodnutia, ktorým žalovaného v 1. rade potvrdil vo funkcii\nsprávcu, pretože tak urobil s predpokladom, že žalovaný v 1. rade je zapísaný v zozname správcov\nkonkurzných podstát. Vyplýva to z obsahu citovaného uznesenia, ktoré tak plne spochybňuje legálnosť\naj legitímnosť výkonu funkcie správcu žalovaným v 1. rade. Jediný problém spočíva v tom, že on v\ntom čase o nezapísaní žalovaného v 1. rade do zoznamu správcov nevedel a preto na túto skutočnosť\nnemohol poukázať ako na dôvod zbavenia správcu funkcie. K zbaveniu žalovaného v 1. rade funkcie\nsprávcu z dôvodu neexistujúceho zápisu do zoznamu správcov došlo až uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/1998 zo dňa 23.07.2018, potvrdeného uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/17/2018 zo dňa 25.10.2018, z ktorých obsahu vyplýva, že\nsúdy uznali funkciu žalovaného v 1. rade ako správcu za nezákonnú. Preto je podľa názoru odvolateľa\nnepochopiteľné, že žalovaný v 1. rade aj naďalej tvrdí, že bol zákonný správca bez ohľadu na to, či\nbol alebo nebol zapísaný do zoznamu správcov. Nezákonnú činnosť žalovaného v 1. rade neaprobuje\nani ustanovenie § 8 ods. 5 ZKV, pretože podľa tejto normy zostávajú zachované len účinky doteraz\nvykonaných právnych úkonov správcu a nie osobitného správcu. Naopak zodpovednosť žalovaného v 1.\nrade za porušenie povinnosti odbornej starostlivosti počas výkonu funkcie správcu zostala zachovaná,\nčo konkurzný súd aj výslovne uviedol v odôvodnení uznesenia o zbavení funkcie správcu. Z uvedeného\npodľa názoru odvolateľa vyplýva dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania.\n26. K vyjadreniu žalobcu ako odvolateľa zaslali žalovaní v 1. a 2. rade svoje vyjadrenia (dupliky). Keďže\nv nich len zopakovali argumenty z predchádzajúcich vyjadrení k odvolaniu (viď body 23 a 24 odôvodenia\ntohto rozsudku), odvolací súd nepovažoval za potrebné ich opätovne uvádzať.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas strana\nsporu (žalobca), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané (§ 359 CSP), po\nprejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil súd prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n28. Primárne NS SR uvádza, že o odvolaní žalobcu rozhodoval ako súd odvolací, vzhľadom na\nrozhodovanie v prvej inštancii Krajským súdom v Banskej Bystrici v súlade s ust. § 470 ods. 4 CSP,\npodľa ktorého konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde\npodľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.\n\n29. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je\nvo výroku vecne správne.\n30. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n31. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a\nz dôvodov vymedzených odvolateľom, nebola zistená opodstatnenosť podaného odvolania, v dôsledku\nktorej by bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ súd prvej\ninštancie žalobu na obnovu konania zamietol, tak ide vo výroku o vecne správne rozhodnutie vzhľadom\nna správnosť dôvodov zamietnutia žaloby, pričom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n32. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový\nstav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom\nrozsahu stotožnil a považuje za nadbytočné ich znovu opakovať.\n33. K spornej otázke včasnosti podania žaloby na obnovu konania odvolací súd uvádza, že žaloba bola\nžalobcom podaná včas a nebolo možné postupovať podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP a žalobu odmietnuť\nako oneskorene podanú. V tejto časti odkazuje odvolací súd na odseky 65. a 66. napadnutého rozsudku,\nv ktorých súd prvej inštancie riadne odôvodnil počítanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.\n34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právna úprava konania\no žalobe na obnovu konania je obsiahnutá v ustanovení § 397 až § 418 CSP. Obnova konania je\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - za podmienok ustanovených v zákone - dosiahnuť\nnápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou\nna obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní\npôvodnej veci alebo nesprávností procesnej povahy - na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa\npovahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť\nrozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť\nobnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (teraz § 397 CSP) [pozri rozhodnutie NS SR publikované v\nčasopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000].\n35. Odvolaciu námietku žalobcu, že povolenie obnovy pôvodného sporu by malo privodiť pre úpadcu\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Preukázanie potenciálne\npriaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania, pričom\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie správne v odseku 75. napadnutého\nrozsudku uviedol, že samotné rozhodnutie o odvolaní z funkcie správcu (správne má byť uvedené\nzbavenie funkcie správcu - poznámka odvolacieho súdu) nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mohla\nvo veci privodiť iné rozhodnutie v prospech žalobcu. Odvolací súd dodáva, že pôvodné konanie\nvedené pod sp. zn. 52Cbi/32/2009 bolo konaním o náhradu škody vo výške 33.193,91 eur s prísl. V\ntomto konaní sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala vzniknúť konaním žalovaného v 1. rade,\nžalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade, ktorí údajne nevynaložili odbornú starostlivosť a ani\ntzv. povinnosť všeobecnej prevencie, keď žalobu s premlčanou pohľadávkou, po vznesení námietky\npremlčania, nevzali pred prvým pojednávaním späť. To znamená, že jednou z podstatných náležitostí\nuplatnenej náhrady škody malo byť uvedené ne/konanie subjektov na strane žalovaných. Žalobcom\ntvrdená skutočnosť, že rozhodnutie o zbavení žalovaného v 1. rade funkcie správcu konkurznej podstaty\nby mohlo v pôvodnom konaní privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nie je opodstatnené.\nSamotné zbavenie žalovaného v 1. rade funkcie správcu nemá vplyv na posúdenie otázok nastolených\nv pôvodnom konaní. Žalovaný v 1. rade bol oprávnený, ako správca ustanovený konkurzným súdom,\npodať pôvodnú žalobu a konajúci súd, ktorý rozhodoval o žalobe na náhradu škody voči správcovi, ktorý\nbol konkurzným súdom následne zbavený tejto funkcie, skúmal, či tento správca svojím konaním, resp.\nnekonaním s odbornou starostlivosťou spôsobil žalobcovi škodu.\n\n36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou, že zbavenie žalovaného v 1.\nrade funkcie správcu ovplyvnilo meritórne rozhodnutie v pôvodnom spore. Žalovaný v 1. rade bol do\nfunkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n51-24K/312/98-984 zo dňa 24.08.2004. Právoplatnosťou tohto uznesenia žalovanému v 1. rade vznikli\npráva a povinnosti vyplývajúce z funkcie, do ktorej bol ustanovený. Žalovaný v 1. rade nekonal ako\nsprávca konkurznej podstaty svojvoľne, konal na základe ustanovenia do tejto funkcie rozhodnutím súdu.\nFunkcia správcu konkurznej podstaty vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o ustanovení do funkcie a\nsprávca ju v zásade vykonáva až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho odvolaní, resp. zbavení funkcie,\npričom o ustanovení do funkcie a o zbavení funkcie správcu môže rozhodnúť len konkurzný súd. Kým je\nsprávca ustanovený do funkcie, je oprávnený robiť všetky úkony, ktoré ako správca konkurznej podstaty\nmôže v zmysle ZKV vykonávať. Aj keď dôjde k zbaveniu funkcie správcu, bez ohľadu na dôvody,\nvšetky úkony, ktoré správca medzičasom vykonal, zostanú zachované a hľadí sa na ne tak, že ich\nvykonal ako právoplatne ustanovený správca, teda osoba, ktorá bola oprávnená k uskutočneniu týchto\núkonov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní o nároku na náhradu škody, spôsobenej\nžalovaným v 1. rade vo funkcii správcu konkurznej podstaty, by vychádzal z rovnakej skutkovej situácie\na rovnakých právnych ustanovení, rovnako by vyhodnocoval porušenie právnej povinnosti, prípadný\nvznik škody a kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a to ku dňu, kedy\ndošlo k tvrdenému porušeniu povinnosti (zaplateniu súdneho poplatku). Odvolací súd, tak ako aj súd\nprvej inštancie konštatuje, že rozhodnutie o zbavení žalovaného v 1. rade funkcie správcu konkurznej\npodstaty, bez ohľadu na to, či bolo vydané pre porušenie jeho povinností správcu alebo z iného dôvodu,\nby nepredstavovalo novú skutkovú situáciu, ktorá by ovplyvnila právne závery súdov v pôvodnej veci a v\nzmysle ktorej by súdy mohli rozhodnúť inak. Rozsah a podstata jeho zodpovednosti v zmysle ustanovení\nZKV zostáva rovnaká. V tomto smere odkazuje odvolací súd na odseky 71 až 74 napadnutého rozsudku.\n37. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade odvolací súd uvádza, že nie je smerodajné,\nako žalobca v pôvodnom konaní žaloval subjekty na strane žalovaných (spoločne a nerozdielne), ale to,\nako spoločenstvo žalovaných posúdil konajúci súd a či ho posúdil správne. Žalovaní netvorili nerozlučné\nprocesné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP, čo súd prvej inštancie správne posúdil a aj odôvodnil v\nodsekoch 76. a 77. napadnutého rozsudku, a preto aj účinky žaloby na obnovu konania bolo potrebné\nposudzovať samostatne vo vzťahu ku každému žalovanému, teda aj žalovanému v 2. rade a žalovanému\nv 3. rade. Tvrdenie odvolateľa, že konania o žalobe na obnovu konania sa musia zúčastniť rovnaké\nsubjekty, aké boli účastníkmi pôvodného sporu (ktorého obnova sa navrhuje), nemá oporu v platnej\nprávnej úprave, keďže CSP v rámci úpravy žaloby na obnovu konania (§ 397 a nasl.) takúto požiadavku\nnestanovuje.\n38. Odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku\nposúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky náležitosti ustanovenia § 220\nods. 2 CSP, je jasné a zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky relevantné sporné skutočnosti, ktoré\nboli v konaní medzi stranami sporu.\n39. Ostatné odvolacie dôvody, týkajúce sa nezákonnosti ustanovenia žalovaného v 1. rade do funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty, nemali žiaden vplyv na správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko sa týkali\nskutočností, ktoré je oprávnený posudzovať výlučne konkurzný súd. Odvolací súd má za to, že žalobca\nani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal\na riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného\ndokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a s jeho závermi\nsa odvolací súd plne stotožňuje.\n40. Ako vecne správne vyhodnotil odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II.\no nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc\nzo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.\n41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n\n42. Úspešnou stranou v spore boli žalovaní, ktorým proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP) samostatným uznesením.\n43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\nPodľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}