{"guid": "7af8d499-7e5f-4619-b153-075d922d5f02:e98268a6-ac44-42f8-a1ec-c64a5afede30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/3/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 8Sžfk/3/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1", "identifikacne_cislo": "6019200016", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e98268a6-ac44-42f8-a1ec-c64a5afede30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/3/2020\n6019200016\n25. 11. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:6019200016.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň\ns.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529, právne zastúpeného spol.\nAdvokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236\n655, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102055973/2018 zo 16. októbra 2018 a o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/15/2019-177 zo 14.\naugusta 2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/152019-177 zo 14.\naugusta 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu\nBanská Bystrica č. 101219293/2018 z 25. júna 2018, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 80 586,89 Eur na DPH za zdaňovacie\nobdobie marec 2016; a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne určil povinnosť žalovaného zaplatiť\nžalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená\nv uznesení o výške trov konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní\nod právoplatnosti uznesenia o výške trov.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade\nak žalovaný svoje rozhodnutie postaví na tvrdení, že v danom prípade bol preukázaný „fiktívny“ obchod\nmedzi dodávateľom a žalobcom, je nutné sa vysporiadať s otázkou existencie tovaru a zrozumiteľne a\nteda preskúmateľne uviesť dôkazy, ktoré preukazujú, že tovar buď nebol dodaný tak ako je deklarované\nalebo že došlo k dodaniu iného tovaru. V takomto prípade však má správny súd za to, že správca dane aj\nžalovaný musí úvahu o pôvode tovaru priamo a preskúmateľne uviesť vo svojich rozhodnutiach. Správny\nsúd mal za to, že ak žalovaný vo svojom rozhodnutí uvedie, že tovar dodaný spoločnosťou SIVESPOL,\ns.r.o. žalobcovi nebol nadobudnutý od spoločnosti MIRMAJ s. r. o. a zároveň žalobca túto skutočnosť\nnamietol aj v podanom odvolaní, musí žalovaný vo svojom rozhodnutí jednoznačne a zrozumiteľne\nuviesť, prečo z dôkaznej situácie vyplýva, že nejde o deklarovaný tovar. Len samotná skutočnosť,\n\nže dodávateľ tovar nenadobudol od svojho subdodávateľa ešte jednoznačne nepreukazuje, že tovar\ndodaný nebol. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukazoval na to, že vedel resp. mohol vedieť o skutočnosti,\nže V. O. zorganizoval celú sieť asociálov, nakoľko bol jeho jediným odberateľom, podľa správneho súdu\ntáto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia\nbude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že skutočnosť, konštatovaná v rozhodnutí, že konateľ žalobcu V. W.\nvedel, resp. mohol vedieť, že predmetnými faktúrami bol realizovaný fiktívny obchod založený z\nfiktívnych plnení, nevyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia spôsobom, ktorý to preukazuje.\nOpísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie, resp. nepreukázanie nadobudnutia tovaru\nv subdodávateľských reťazcoch Basia s.r.o., Slovakovo s.r.o., MIRMAJ s. r. o., SIVESPOL, s.r.o. avšak správca dane a žalovaný nedostatočne vyhodnotili skutočnosti týkajúce sa vedomosti žalobcu o\ntýchto fiktívnych prevodoch. Rovnako preukázanie skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel,\nalebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým\núnikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť\ndaňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú\nmožno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené\nso zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Správny\nsúd za danej situácie dospel k záveru, že správca dane a žalovaný nesprávne podmieňovali uznanie\nuplatnenia odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Správne orgány\nsíce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo\nv ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami.\nJe právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť\nza účelom zistenia skutkového stavu veci. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že dôkazný postup\nje potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť,\npričom aká by mala byť štruktúra odôvodnenia rozhodnutia popísal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.\n5Sžfk/38/2017 z 19. júna 2019 (bod 71).\n4. Správny súd uzavrel, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s namietanými skutočnosťami tvrdenými\nžalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalovaný\nnedostatočne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom neuviedol preskúmateľným spôsobom,\nprečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu zistených skutočností. Zároveň nedostatočne\nodôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti\nžalobcu o tvrdených skutočnostiach. Žalobca teda správne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 z 24. mája 2017, z ktorého vyplýva, že podstatnou vadou spôsobujúcou\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných záverov žalovaného. V ďalšom\nkonaní bude úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy tak, aby bolo\nzrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar dodaný dodávateľom nemohol byť dodaný, pričom sa\nnemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho nenadobudol od subdodávateľa. Zároveň sa\nmusí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar bol následne dodaný do zahraničia, pričom bude úlohou\nžalovaného vyhodnotiť dôkazy tak, aby bolo zrejmé prečo tovar, ktorý bol dodaný do zahraničia nie je\ndeklarovaným tovarom a zároveň prečo považuje za jednoznačne a za nesporné, že tento nebol dodaný\nzahraničnému odberateľovi a bude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie\nDPH v zmysle zákonných podmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru.\n5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že plne úspešnému žalobcovi\npriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.\n6. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhoval, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n7. V odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v\nžalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré správny súd nesprávne právne posúdil, a v ktorom dostatočne\nzdôvodnil a preukázal, že v predmetných obchodných prípadoch nedošlo k zdaniteľným obchodom tak\nako to tvrdil žalobca. Správca dane preveroval predložené doklady a tvrdenia daňového subjektu a\njeho dodávateľa vzhľadom na skutočnosti, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti\n\na pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal teda len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt,\nale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Na to aby si platiteľ mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené,\ntzn., že je nepostačujúce uplatňovať si nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, len na\nzáklade predložených faktúr, ale platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne\nuskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Dôkazné bremeno je teda na strane daňového subjektu. V\ndaňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca\ndane, tieto dôkazy len preveruje. Správca dane splnil svoje dôkazné bremeno, nakoľko preukázal\nsvojou verifikáciou v rámci jednotlivých skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, jeho\ndodávateľa a subdodávateľov. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený\n(viď napr. Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09-17 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011). Daňový subjekt síce nezodpovedá za správanie jeho\nobchodných partnerov, ale ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011 mal\nby mať však vedomosť o tom, či partner s ktorým uzatvára obchodný vzťah je funkčný a či riadne\nuskutočňuje podnikateľskú činnosť. K námietke ohľadom dôkazného bremena je potrebné v prvom rade\nuviesť, že v predmetnom prípade je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, t. j., ktoré skutočnosti\nvýznamné pre správne posúdenie práva uplatneného daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt.\nV prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle §\n24 ods. 1 daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil. V uvedenom\nprípade prevzal dokazovanie správca dane a zaobstaral si dôkazy, z ktorých bol oprávnený prijať\nprávny záver uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia. Správca dane postupoval tiež v súlade\ns uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09-17, preukázateľne spochybnil vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňový subjektom, preto možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov\nuvedených v prvostupňovom rozhodnutí.\n8. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole preveroval doklady vystavené\ndeklarovaným dodávateľom, a teda daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr\npodľa zákona o dani z pridanej hodnoty, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci,\nna realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona o\ndani z pridanej hodnoty na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru\na následného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Preto neobstojí námietka žalobcu, že\nnemohol porušiť ustanovenia zákona o DPH, nakoľko hmotný podklad obchodu existuje a žalobca\ntiež disponuje riadnou faktúrou od dodávateľa - platiteľa DPH. Splnenie zákonných podmienok nie\nje viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony\nmali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie odpočtu dane podložený\nkonkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky pre uznanie nároku nie je možné viazať len na\nreálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda\nmedzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre. Dôvodom neuznania odpočtu\nuplatneného žalobcom v prejednávanej veci bola práve skutočnosť, že správca dane spochybnil dodanie\ndodávateľom uvedeným na faktúre a žalobca svoje tvrdenie nepreukázal. Vo vzťahu k namietanému\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu najvyšší súd uvádza, že žalobca nesprávne interpretuje závery\nnapadnutého rozsudku, keď konštatuje, že krajský súd pripisuje na ťarchu žalobcu zistenia ohľadne\nnedostatkov v prostredí dodávateľa, pričom žalobca má za to, že nenesie zodpovedať za dôkaznú\npovinnosť iného daňového subjektu, k čomu Najvyšší súd SR uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane na základe ním predloženej faktúry, musí byť potom schopný preukázať,\nže obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný na predloženej faktúre; v prejednávanom\nprípade teda musí preukázať nielen to, že reklamná plocha bola poskytnutá, ale že prenájom reklamnej\nplochy poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo relevantne\nspochybnené dodanie od deklarovaného dodávateľa, nemožno interpretovať tak, že dôkazné bremeno\nspočívajúce na dodávateľovi žalobcu bolo prenesené na žalobcu. Dodanie tovaru od dodávateľa\ndeklaroval sám žalobca a na ňom teda spočívalo bremeno deklarovanú transakciu aj reálne preukázať.\n9. Rozloženie dôkazného bremena ako aj otázku aktívnej starostlivosti o svoje obchody a obchodných\npartnerov rozoberá Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/31/2016 zo 17. októbra 2017. Aj z\n\nuvedeného rozsudku vyplýva nesprávne posúdenie predmetnej veci správnym súdom. Najvyšší súd\nSR v rozsudku uviedol, že nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky\nopatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude\nviesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej\nsp. zn. C-499/10 Vlaamse Olicmaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04, C-440/04 Axel\nKittel a Recolta Recycling). Pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel,\nje hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca\nspoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných\nopatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil\nsvojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Uvedené žalobca nepreukázal, čím dôsledok\ntakéhoto konania dopadne na neho. Správca dane ako aj žalovaný podrobne v svojich rozhodnutiach\nuviedli, prečo nebol tovar nadobudnutý od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o., MIRMAJ s. r. o.. Nie je\núlohou správnych orgánov odpovedať na každú námietku žalobcu. Z kontrolných zistení, ktoré sú\npodrobne opísané v rozhodnutiach správnych orgánov a tiež z podporných dôkazov získaných z Prezídia\nPolicajného zboru na základe Zápisníc o výsluchoch obvinených W. M. a V. Š. bolo dokázané, že p.\nO. zorganizoval celú sieť asociálov za účelom vyhotovovania faktúr na základe fiktívnych plnení pre\nspoločnosť SIVESPOL, s.r.o., o ktorej V. W. vedel alebo mohol vedieť, nakoľko bol jediným odberateľom\ntohto fiktívneho tovaru. Zo zistení uvedených v týchto rozhodnutiach nie je možné prijať iný logický\nzáver, ako prijal správca dane a aj sťažovateľ (že sa uvedený zdaniteľný obchod neuskutočnil tak\nako to deklaroval žalobca). Sťažovateľ tvrdí, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane má\npresvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový\nstav, dôvody a úvahy správcu dane na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane.\nTakto vypracované rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 daňového\nporiadku, preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné a konanie správcu dane považované za\nsvojvoľné a neodborné, nakoľko konal v zmysle § 3 cit. zákona. Sťažovateľ znovu dáva do pozornosti,\nže v daňovom konaní nie je potrebné vysporiadať sa s každou námietkou, ale z rozhodnutia musí\nbyť zrejmé, prečo nedošlo k neuznaniu žalobcom uplatnenému nároku, čo rozhodnutie podľa názoru\nsťažovateľa spĺňa.\n10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že táto nespĺňa náležitosti riadne odôvodnenej\nkasačnej sťažnosti podľa 440 S.s.p. a navrhol túto odmietnuť. Pre prípad, že by kasačný súd dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť náležitosti zákona spĺňa, poukázal na odôvodnenie žaloby a osobitne\nuviedol, že záver správcu dane a rovnako aj sťažovateľa o neunesení dôkazného bremena je nesprávny,\nkeďže len ak by správca dane vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt a toto dokazovanie\nby neprinieslo nové skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt a pre skutočnosti tvrdené a preukazované\ndaňovým subjektom, potom by správca dane a žalovaný mohli dospieť k záveru, že daňový subjekt\nneuniesol dôkazné bremeno. Správca dane teda nemôže na jednej strane odoprieť vykonať dokazovanie\nnavrhované daňovým subjektom len s nepreskúmateľným a vyslovene formálnym a nekonkrétnym\nvyjadrením, že by toto dokazovanie nemalo vplyv na výsledky daňovej kontroly a na druhej strane\ndaňovému subjektu vytknúť, že dokazovaním nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdí v daňovom priznaní\na ďalších dokumentoch. V dôsledku nevykonaného dokazovania nemohlo ani dôjsť k neuneseniu\ndôkazného bremena, pretože toto by mohlo nastať len pri vykonaní navrhnutých dôkazov a zároveň v\nprípade, ak by tieto dôkazy nepriniesli pre žalobcu pozitívne výsledky. Sťažovateľ k otázke nevykonania\nnavrhovaného dokazovania v svojom rozhodnutí uviedol len to, že navrhnuté dôkazy by neovplyvnili\nzávery, ktoré boli vyvodené na základe kontrolných zistení ako aj podporných dôkazov. Správny súd\nna túto skutočnosť poukázal v svojom rozsudku ako na jedno z viacerých pochybení žalovaného\nspočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a\nustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho\nsúdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia §\n\n441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej\nporade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452\nods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n12. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015\nZ. z. S.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica č. 101219329/2018 z 25. júna 2018, ktorým tento podľa § 68 ods. 5\nDaňového poriadku určil rozdiel dane v sume 80 586,89 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola tá skutočnosť, či sa žalovaný\nsprávne vysporiadal s namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, či vecne a právne správne reagoval na žalobcom\nnavrhnuté dôkazy a ako a prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu zistených skutočností.\nZároveň bol rozpor či žalovaný dostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo\nvzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach, ako aj pre absenciu\nvlastných záverov žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia.\n14. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade krajský súd postupoval v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu v obdobných veciach.\n15. Kasačný súd zdôrazňuje, že rozloženie dôkazného bremena ako aj otázku aktívnej starostlivosti o\nsvoje obchody a obchodných partnerov riešil kasačný súd aj v citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžfk/31/2016\nzo 17. októbra 2017, ž ktorého vyplýva, že nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby daňový\nsubjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré\nuskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v\nbode č. 43, ďalej sp. zn. C-499/10 Vlaamse Olicmaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04,\nC-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).\n16. Podľa kasačného súdu však dôležitou otázkou zostáva povinnosť správcu dane ako aj v odvolacom\nkonaní žalovaného preukázať daňovému subjektu buď podvodný úmysel (vedomý úmysel zúčastniť\nsa daňového podvodu), alebo či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca\nobchodov poznačených daňovým podvodom (vedomá nedbanlivosť), ako aj skutočnosti či v rámci\nprebiehajúcich zdaniteľných obchodov prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil svojej, hoc aj nevedomej\núčasti na daňovom podvode.\n17. Aj kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia\nvyplýva len tá skutočnosť, že správcom dane opísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie,\nresp. nepreukázanie nadobudnutia tovaru v subdodávateľských reťazcoch Basia s.r.o., Slovakovo\ns.r.o., MIRMAJ s. r. o., SIVESPOL, s.r.o., pričom boli nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotené\ntie skutočnosti, ktoré sa týkajú vedomosti žalobcu o týchto fiktívnych prevodoch a rovnako tak aj\nskutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude\npodieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom.\n18. Ako už bolo zdôraznené kasačným súdom v iných obdobných veciach je právom, ale aj povinnosťou\nsprávcu dane dôkazy zabezpečiť, tieto náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu veci, aby jeho rozhodnutie bolo argumentačne presvedčivé nielen pre účastníkov\nkonania, a aj pre prípadný spor na správnom súde. Preto správny súd v tejto súvislosti poukázal na\nto, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým\nspôsobom odôvodniť. Správne orgány síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich\ndôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového\nsúvisu s použitými zákonnými ustanoveniami. Je právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy\nzabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. V tejto\n\nsúvislosti správny súd uviedol, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a\nlogicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť, pričom aká by mala byť štruktúra odôvodnenia\nrozhodnutia popísal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/38/2017 z 19. júna 2019 (bod 71).\n19. Aj kasačný súd sa priklonil k názoru správneho súdu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal\ns namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní a žalovaný nedostatočne\nreagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom neuviedol, prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé\nprivodiť iné rozhodnutie vo veci. Žalobca zároveň nedostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri\nhodnotení dôkazov vo vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Ak\nžalovaný chcel dosiahnuť toho, aby jeho rozhodnutie vo veci nebolo vyhodnotené ako nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, musí svoje rozhodnutie doplniť o vlastné závery.\n20. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy\ntak, aby bolo zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar dodaný dodávateľom nemohol byť dodaný,\npričom sa nemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho nenadobudol od subdodávateľa.\nZároveň sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar bol následne dodaný do zahraničia, pričom\nbude úlohou žalovaného vyhodnotiť dôkazy tak, aby bolo zrejmé prečo tovar, ktorý bol dodaný do\nzahraničia nie je deklarovaným tovarom a zároveň prečo považuje za jednoznačne a za nesporné, že\ntento nebol dodaný zahraničnému odberateľovi a bude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný\nnárok na odpočítanie DPH v zmysle zákonných podmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru.\n21. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol krajský súd podľa § 467 ods. 1 v spojitosti\ns ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/15/2019", "guid": "063a0f10-fe54-49bd-9dfd-cbee3cd4d312:1ad9115f-8ecb-4bab-898c-bcb650002ef9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}