{"guid": "393a35d4-8627-4844-91c6-d90957d0b6cd:44be05f2-b882-473f-8630-03c3eb33b790", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1", "spisova_znacka": "7Sk/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/2/2020 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 7Sk/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1", "identifikacne_cislo": "6018200799", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44be05f2-b882-473f-8630-03c3eb33b790", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/2/2020\n6018200799\n16. 12. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200799.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nP. S.Á., nar. XX. H. XXXX, bytom H. X. Z. XXX/X, N., právne zast. JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom\nso sídlom Dolná 13, Banská Štiavnica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29.\naugusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/19/2018-62, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/19/2018-62, z a m i e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i\nz n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“)\nprávoplatným rozsudkom zo dňa 18. júla 2019, č.k. 30Sa/19/2018-62 postupom podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 18. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne\na potvrdené prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa\n20. júna 2018 vo veci odňatia invalidného dôchodku, č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 20. júna 2018\nvo veci priznania čiastočného invalidného dôchodku, č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 20. júna 2018 vo\nveci priznania invalidného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 20. júna 2018 vo veci nároku\nna výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 a súčasne zániku nároku\nna invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.\n2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 20. júna 2018 žalovaná rozhodla, že podľa § 263 ods.\n1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej\nlen „zák. č. 461/2003 Z.z.“) a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) tak, že žalobkyni od 14. septembra 2016 odňala invalidný\ndôchodok poukazujúc na to, že 05. júna 2018 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený so záverom, že\nnie je invalidná od 04. februára 2015 podľa § 29 ods. 3 zák. č. 107/1999 Z.z., ale je čiastočne invalidná\n\npodľa § 37 ods. 3 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. a od 04. februára 2015 je invalidná podľa § 71 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %.\n3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 20. júna 2018 žalovaná rozhodla podľa § 263\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb.\ntak, že od 14. septembra 2016 priznala žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok v sume 129,40 Eur\nmesačne. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na závery lekárskeho posudku o\ninvalidite zo dňa 05. júna 2018 s tým, že z tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa už nie je invalidná,\nale iba čiastočne invalidná. Podľa zák. č. 100/1988 Zb. obojstranná gonartróza III. stupňa podľa rtg s\npridruženým postihnutím chrbtice zodpovedá čiastočnej invalidite, pričom v roku 2007 bola popisovaná\ngonartróza I. stupňa vpravo a II. stupňa vľavo s ľahkým obmedzením hybnosti. V čase posudzovania\nbola žalobkyňa krátko po operačnom zákroku s neukončenou liečbou a nebol vylúčený ďalší operačný\nzákrok, skončilo podporné obdobie, a preto bola uznaná invalidnou s predpokladanou zmenou po roku.\nNásledne nebol stav doriešený, opakovane žalobkyňa absolvovala rehabilitačné pobyty. Od odstránenia\nzostávajúceho osteosyntetického materiálu bolo upustené, možná bola artroplastika pri progresii nálezu.\nPodľa predložených ortopedických nálezov je pravé koleno bez obmedzenia pohyblivosti, jazva po\noperácii stehnovej kosti je pevná. Popisovaná je gonartróza II. stupňa na rtg. ľavé koleno je len diskrétne\ndefigurované, flexia v kolene bola 100 až 110 stupňov, extenzia len minimálne viazla, podľa posledného\nnálezu z marca 2018 je flexia vľavo 90 stupňov, čo je stále ľahké obmedzenie pohyblivosti, koleno\nje bez opuchu. Pretrváva mierna hypotrofia svalového stehna ľavej dolnej končatiny. Odľahčovanie\nľavej dolnej končatiny s polovičnou záťažou bolo doporučené pre devastáciu chrupavky ľavého kolena\ns plastikou. Opakovane je podávaná intraartikulárna liečba pre poškodenie chrupavky. Iná liečba a\nzákroky neboli indikované. Ďalej žalovaná poukázala na konštatovanie ortopéda zo dňa 16. júna 2016 o\nmožnej progresii nálezu, ku ktorej sa vyjadril posudkový lekár tak, že objektívne je v náleze popisovaná\nflexia v ľavom kolene 110 stupňov, rtg gonartróza II. stupňa vľavo, nález nezmenený. Posudkový lekár\nuviedol, že neposudzoval možnú progresiu, ale aktuálny stav a ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu,\nbude tento opätovne prehodnotený. Podľa neurologických nálezov pretrváva obmedzenie pohyblivosti\nchrbtice s tým, že poškodenie fibulárneho nervu sa vyšetrením nepotvrdilo, pretrváva periférna lézia vo\nsvaloch, ktorá môže byť reziduálnym následkom po úraze, ale nemá vplyv na motoriku dolných končatín.\nK diagnóze osteoporóza posudkový lekár uviedol, že táto je potvrdená v hraničnom pásme na chrbtici, v\npásme osteopénie v oblasti stehnovej kosti. Je hodnotená ako osteoporóza z inaktivity. Naďalej pretrváva\nľahké obmedzenie pohyblivosti kolien aj napriek pokročilým rtg zmenám. Ohľadne odborných lekárskych\nnálezov zo psychiatrickej ambulancie posudkový lekár uviedol, že psychiater udáva pretrvávanie\ndepresívnej nálady. Podľa predložených nálezov bol v roku 2013 stav kompenzovaný, nálada bola vo\nviacerých nálezoch popisovaná ako normotýmna, a napriek tomu bola v závere opakovane kopírovaná\ndiagnóza epizóda ťažkej depresie. Aktuálne psychiater hodnotil kolísanie nálady od stredne ťažkej až\npo ťažkú depresiu, pričom hospitalizácia indikovaná nebola. Liečba nebola vyťažená, ani výraznejšie\nupravovaná. V náleze zo dňa 06. marca 2015 psychiater pre posudkové účely konštatoval nespôsobilosť\npracovať, pričom okrem somatických ťažkostí a dedukcií je v objektívnom náleze uvedené len to,\nže sa jedná o organicko-postraumatickú depresiu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s odvolaním\nsa na psychologické vyšetrenie. Psychologické vyšetrenie je len z roku 2010 a potvrdená je ľahká\naž stredne ťažká organická patológia CNS a stredne ťažká depresia. Psychológ považoval pracovný\npotenciál za obmedzený, ale nekonštatoval úplnú neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ako to\nprezentoval psychiater. Kontrolné psychologické vyšetrenie indikované nebolo. Podľa posudkového\nlekára pri uvedenom hodnotení a minimálnom neurologickom náleze, so zohľadnením psychiatrického\nochorenia, bol pracovný potenciál už znížený len na úroveň čiastočnej invalidity. Obojstranná gonartróza\nIII. stupňa s pridruženými dorzalgiami zodpovedá čiastočnej invalidite. V priebehu rokov chirurgické\nriešenie indikované nebolo. Absolvuje sa vysoko suplementačná liečba do kolien a ani ďalšou\nintenzívnou rehabilitáciou už nie je očakávané zlepšenie funkčného nálezu. Podľa posudkového lekára\npri dosiahnutom vzdelaní je žalobkyňa schopná vykonávať administratívne a ľahké manuálne práce\nna skrátený úväzok. Posudkový lekár sa vysporiadal aj s požiadavkou na vykonanie znaleckého\ndokazovania a uviedol, že plne akceptuje ortopedické nálezy s popisom rtg rozsahu pohyblivosti,\nnemá pochybnosti o postupnom zhoršovaní rtg nálezu a funkčného obmedzenia. Posudkový lekár\nale neposudzuje predpokladanú progresiu, ale aktuálny funkčný stav, ktorý zodpovedá uvedenému\nposúdeniu podľa oboch zákonov a v tomto prípade znalec z odboru ortopédie ani traumatológie nie\nje oprávnený posudzovať zdravotný stav na účely invalidity. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že\nnebolo, resp. nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, pričom má sama pocit mierneho zhoršenia, k\ntomuto bolo uvedené, že invalidita bola priznaná len s ohľadom na skončenie podporného obdobia\n\ns predpokladom jej zmeny na čiastočnú invaliditu a následne ponechaná pre zvažovanú extrakciu\nosteosyntetického materiálu a nutnosť dlhodobej rehabilitácie. Posudkový lekár neočakával zlepšenie,\nlen stabilizáciu následkov. To, že invalidita bola ponechaná až do roku 2015, neodôvodňuje ďalšie\ntrvanie.\nĎalej žalovaná v rozhodnutí uviedla, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok žalobkyni vznikol dňa\n04. februára 2015 a súčasne sa k tomuto dňu vyplácalo nemocenské priznané pred vznikom nároku\nna čiastočný invalidný dôchodok, preto nárok na výplatu dôchodku vznikol až po ukončení vtedy\nposkytovaného nemocenského, t.j. od 14. septembra 2016. Suma čiastočného invalidného dôchodku\nbola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2004,\n2002, 2007, 2006 a 2005. Priemerný mesačný zárobok bol určený vo výške 351,81 Eur a tento bol\nupravený na sumu 135,- Eur. Čiastočný invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie ako\n68 % priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 12 ods. 6 zák. č. 100/1988 Zb., t. j. 91,80\nEur mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok predstavuje polovicu sumy invalidného dôchodku, t. j. 45,90\nEur mesačne. Invalidný dôchodok bol ďalej podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002\nZ.z. upravený o 112,1 % mesačnej sumy, na ktorú má občan nárok ku dňu priznania dôchodku, a o\nsumu 21,08 Eur mesačne na sumu 118,50 Eur mesačne a súčasne bola suma čiastočného invalidného\ndôchodku zvýšená podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, t.j. o 7,20 Eur mesačne na sumu 125,70\nEur mesačne. So zohľadnením nasledujúcich valorizácii bola suma čiastočného invalidného dôchodku\nurčená vo výške 129,40 Eur mesačne.\n4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-III. zo dňa 20. júna 2018 žalovaná podľa § 70 ods. 1 a § 82\nzák. č. 461/2003 Z.z. priznala žalobkyni od 14. septembra 2016 invalidný dôchodok v sume 217,90\nEur mesačne. Nárok na invalidný dôchodok vznikol dňa 04. februára 2015 a invalidný dôchodok bol\npodľa § 80 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný od 14. septembra 2016. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zák.\nč. 461/2003 Z.z. ďalej žalovaná od 01. januára 2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 221,90 Eur\nmesačne. Podľa § 82 a § 293 dx zák. č. 461/2003 Z.z. žalovaná zvýšila invalidný dôchodok od 01. januára\n2018 na sumu 226,00 Eur mesačne. Žalovaná poukázala na závery v odbornom posudku o invalidite\nzo dňa 05. júna 2018, kde v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. bola stanovená miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 50 % po zlomenine stehnovej kosti s nutnosťou používania\nopory a ortézy. Bolo ďalej konštatované, že nie sú prítomné poruchy periférnych nervov, končatina nie je\nskrátená ani deformovaná. Pre ostatné ochorenia bola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o 10 % na celkových 60 %. Žalovaná poukázala na závery lekárskeho posudku\nobdobne ako vo svojom rozhodnutí, ktorým rozhodla o priznaní čiastočného invalidného dôchodku.\nPoukázala na § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. s tým, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z\ndôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Posudkový lekár vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidnom\ndôchodku s tým, že ak by došlo v budúcnosti k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo\nstanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho\nzdravotného postihnutia, môže žalobkyňa požiadať o znovuposúdenie jej invalidity. Žalovaná ďalej\nuviedla, že invalidný dôchodok bol podľa § 80 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný až od zastavenia výplaty\nnáhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nemocenského priznaného pred\nvznikom nároku na invalidný dôchodok, t. j. od 14. septembra 2016. Výška invalidného dôchodku\nbola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,6875, obdobia dôchodkového\npoistenia spolu s pripočítaným obdobím vo výške 47,2165 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo\nvýške 10,9930 a percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %.\nTakto bola suma invalidného dôchodku určená vo výške 214,20 Eur a pri zohľadnení nasledujúcich\npríslušných valorizácii bola určená suma invalidného dôchodku na konečnú sumu 226,- Eur mesačne.\n5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-IV. zo dňa 20. júna 2018 žalovaná rozhodla, že podľa § 263a\nods. 5 a § 112 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. má od 14. septembra 2016\nžalobkyňa nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 v sume\n217,90 Eur mesačne a súčasne od 14. júna 2015 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona\núčinného do 31. decembra 2003. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že zdravotný\nstav žalobkyne bol posúdený dňa 05. júna 2018 so záverom, že už nie je invalidná podľa § 29 ods.\n3 zák. č. 107/1999 Z.z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. a\nod 04. februára 2015 je zároveň invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Žalovaná ďalej poukázala na § 263a ods. 5\nzák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. a ďalej konštatovala, že ku dňu 14. septembra\n\n2016 suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 je 129,40 Eur mesačne\na suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 je 217,90 Eur mesačne. Z\nuvedeného dôvodu žalovaná rozhodla, že zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného\ndo 31. decembra 2003.\n6. Žalobkyňa podala proti uvedeným rozhodnutiam odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým\nrozhodnutím.\n7. Predmetné rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovanej boli vydané po\ntom, ako boli predchádzajúce rozhodnutia žalovanej správnym súdom zrušené. Vo svojom predošlom\nrozhodnutí správny súd vyjadril požiadavku voči lekárskym posudkom, a to, aby z nich jednoznačne\na preskúmateľne vyplývalo, či a ako došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne, keď posudkoví\nlekári prijali záver, že už nie je invalidná, ale čiastočne invalidná v zmysle zák. č. 100/1988 Zb. Zároveň\nsprávny súd vyjadril požiadavku, aby preskúmateľným spôsobom odôvodnili určenie konkrétnej miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.\n8. Žalobkyňa v žalobe namietala, že pokynmi správneho súdu sa žalovaná, resp. posudkoví lekári\nneriadili, avšak krajský súd mal za to, že tieto žalobné námietky neboli dôvodné. Posudkoví lekári vo\nsvojich posudkoch, na ktoré odkázali orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaná, a z ktorých pri\nsvojich rozhodnutiach ako z podkladov vychádzali, dostatočným a preskúmateľným spôsobom opísali\nvývoj zdravotného stavu žalobkyne a jednotlivých ochorení od roku 2002, resp. 2003, kedy utrpela úraz.\nPosudkoví lekári vysvetlili preskúmateľným spôsobom vyhodnotenie odborných lekárskych nálezov\nvystavených ošetrujúcim lekárom - ortopédom. V zmysle požiadavky vznesenej správnym súdom v\nrozsudku sp. zn. 20Sd/283/2015 zo dňa 20. apríla 2016 bolo realizované aj vyšetrenie prizvaným\nortopédom Z.. D. a aj jeho stanovisko bolo vzaté do úvahy. V lekárskych posudkoch je opísaný\npriebeh liečebných úkonov po úraze a je preskúmateľným spôsobom s oporou v odborných lekárskych\nnálezoch (ortopéd, fyziater pri prijatí na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, prepúšťacia správa z\nhospitalizácie v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej) vyhodnotená dynamika v kolenách.\nPosudkoví lekári vysvetlili a popísali funkčný stav dynamiky bez porúch a jednotlivé stupne poškodenia,\nzároveň preskúmateľne vyhodnotili aj konkrétne funkčné parametre u žalobkyne (flexia a extenzia) s\noporou v odborných lekárskych nálezoch. Taktiež boli preskúmateľným spôsobom vyhodnotené ostatné\nochorenia žalobkyne zdokumentované predloženými odbornými lekárskymi nálezmi.\n9. Preskúmateľným spôsobom, zodpovedajúcim predloženým odborným lekárskym nálezom\nošetrujúceho lekára psychiatra, bola vyhodnotená aj diagnóza stanovená ošetrujúcim psychiatrom,\na to stres po polytraume a následne konštatované epizódy ťažkej depresie, neskôr epizódy stredne\nťažkej depresie, liečbou dobre ovplyvnené. Vyhodnotenie diagnózy osteoporóza podľa krajského súdu\nzodpovedá predloženým odborným lekárskym nálezom reumatológa a záverom z nich vyplývajúcim.\nOproti predchádzajúcim lekárskym posudkom bol podľa krajského súdu záver o zmene posúdenia\nzdravotného stavu preskúmateľným spôsobom vysvetlený.\n10. Krajský súd mal za to, že posudkoví lekári preskúmateľne odôvodnili zmenu invalidity v režime\nzák. č. 100/1988 Zb. na čiastočnú invaliditu v zmysle kritérií stanovených týmto zákonom. Rovnako\npreskúmateľným spôsobom posudkoví lekári vyhodnotili posúdenie zdravotného stavu v zmysle\nkritérií stanovených zák. č. 461/2003 Z.z. Preskúmateľným spôsobom stanovili rozhodujúce zdravotné\nochorenie a zdôvodnili konkrétne zvolenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50\n%. Ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nbol stanovený stav po zlomenine dolnej časti stehnovej kosti liečený konzervatívne aj osteosyntézou s\nporušenou funkciou končatiny, jej výraznou deformáciou a svalovou artrofiou. Ochorenie je zaradené\nv rámci kapitoly V., oddiel G, položka 43, písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. Posudkový lekár vysvetlil, že\nstrednú hranicu percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na to, že nie je prítomná porucha motorickej\ninervácie ľavej dolnej končatiny a jej skrátenie o 4 cm a viac. Záver o stanovenej miere poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z percentuálneho rozpätia 45 % - 60 % tak považoval\nkrajský súd za preskúmateľný. Rovnako boli zohľadnené aj ďalšie ochorenia žalobkyne, ktoré zvýšili\nmieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo je maximálna výška stanovená zák. č.\n461/2003 Z.z. Do úvahy bola vzatá posttraumatická stresová porucha, recidivujúca depresívna porucha\ns epizódou stredne ťažkej depresie, dorzalgie, osteoporóza z imobility.\n\n11. Zároveň z lekárskych posudkov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, bolo zrejmé, ktorý\nposudkový lekár posudok vypracoval a posudky sú príslušným posudkovým lekárom aj podpísané.\n12. Krajský súd sa zaoberal aj konštatovaním posudkového lekára, že žalobkyňa bola uznanou za\ninvalidnú pre skončenie podporného obdobia, neukončenie liečby, preto je irelevantné hľadať zlepšenie\nzdravotného stavu. Posudkový lekár žalovanej uviedol, že išlo o citlivé posudzovanie zdravotného\nstavu u žalobkyne a už v predchádzajúcich obdobiach (roky 2007, 2009, 2010 a 2011) mohlo\ndôjsť k zmene stupňa invalidity. Žalobkyňa namietala, že takéto závery sa v predošlých lekárskych\nposudkoch a rozhodnutiach žalovanej nenachádzali, a že žalovaná neočakávala zlepšenie zdravotného\nstavu, a preto je nelogické, že zmenu stupňa invalidity konštatovala z dôvodu zlepšenia zdravotného\nstavu. Krajský súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom lekárskych posudkov a s obsahom\npreskúmavaných rozhodnutí, vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke žalobkyne uviedol, že dospel k\nzáveru, že posudkoví lekári dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali vývoj zdravotného stavu\na vyhodnotenie jednotlivých ochorení. Preskúmateľným spôsobom popísali zlepšenie zdravotného stavu\nv už predchádzajúcich obdobiach, a to v porovnaní s obdobím, kedy bola žalobkyňa uznaná za invalidnú\npodľa zák. č. 100/1988 Zb. a tieto skutočnosti považoval krajský súd za podstatné a zásadné.\n13. Krajský súd sa nestotožnil s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, a to ani v rámci súdneho\nkonania alebo v rámci administratívneho konania. Uviedol, že diagnózy dokumentované v žalobkyňou\npredložených odborných lekárskych nálezoch neboli sporné. Posudkoví lekári majú zákonom zverenú\nkompetenciu na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Krajský súd preskúmava\nposudky posudkových lekárov z hľadiska ich preskúmateľnosti, logickosti a s ohľadom na to, či boli\nvzaté do úvahy závery odborných lekárskych nálezov predložených žiadateľom o invalidný dôchodok.\nŽalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy boli podľa krajského súdu dostatočne, preskúmateľne\na logicky zhodnotené a bol vysvetlený vývoj zdravotného stavu od obdobia, kedy bol invalidný dôchodok\npriznaný. Krajský súd preto nevzhliadol potrebu nariadenia znaleckého dokazovania.\n14. Krajský súd poukázal tiež na to, že v prípade, že dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne,\ntáto je oprávnená požiadať o znovuposúdenie zdravotného stavu s predložením aktuálnych odborných\nlekárskych nálezov.\n15. Podľa krajského súdu sa orgány verejnej správy dostatočným spôsobom zaoberali vysvetlením\ndátumu, ku ktorému bola konštatovaná zmena zdravotného stavu, pri rešpektovaní toho, že predošlé\nrozhodnutia boli zrušené pre nepreskúmateľnosť, a vyhodnotenie záverov predložených odborných\nlekárskych nálezov zodpovedajú obdobiu, ku ktorému bola stanovená zmena invalidity.\n16. Krajský súd tak považoval preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce\nprvostupňové rozhodnutia za správne. Žalovaná správne vypočítala, so zohľadnením správnych\nvstupných údajov, výšku čiastočného invalidného dôchodku v zmysle zák. č. 100/1988 Zb., ako aj výšku\ninvalidného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Správnym spôsobom tieto dve dávky, na ktoré vznikol\nžalobkyni nárok, porovnala a rozhodla o tom, že žalobkyňa má nárok na výplatu invalidného dôchodku\npodľa zák. č. 461/2003 Z.z. v sume 217,90 Eur mesačne, čo je vyššia suma invalidného dôchodku\nako suma čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa zák. č. 100/1988 Zb. Takýto\npostup zodpovedá § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého, ak sú splnené podmienky\nnároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a podmienky\nnároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004, vypláca sa iba\njeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa § 263a\nods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma\nje nižšia.\n17. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá\nnebola v konaní úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n\n18. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f)\nSSP kasačnú sťažnosť dôvodiac, že napadnutý rozsudok bol nedostatočne odôvodnený v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd: „Každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom...\". Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť spravodlivý\nvyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. Európsky súd\nstabilne uvádza, že podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon\nspravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené\n(napr. Garcia Ruiz v. Španielsko).\n20. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR k tomuto ustanoveniu uviedol: „Toto\nzákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého\nimanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na\npríslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné\ndôvody na základe ktorých je založené“ (napr. II. ÚS 410/06).\n21. Podľa Európskeho súdu: ,,účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli\nvypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako\naj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnené\nrozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva“ (napr. Suominen v. Fínsko, 37, 1. júl\n2003, Tatishvili v. Rusko, 58, 22. február 2007).\n22. Podobne podľa Ústavného súdu SR „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia\nsúdu boli zdôvodnené a presvedčivé...Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania\nspravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj\nzárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny“ (III. ÚS 311/07).\n23. Ústavný súd SR vo vzťahu k povinnosti súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uviedol:\n„Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu” (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR ďalej uviedol:\n„Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument“ (II. ÚS 410/06).\n24. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania.\nIba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá účastníkom\nnajavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti,\nže proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom\núčastníci uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší\nz argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci).\n25. V náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 Ústavný súd SR naznačil príklon k téze, že právo je argumentatívny\nfenomén, čo znamená, že k tomu, čo je právom, t.j. čo je významom právneho predpisu, sa dopracováva\nprocesnou argumentáciou, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto\nargumentov nakoniec určí výsledok: „Vo všeobecnej rovine nemožno presne vyjadriť hierarchiu\njednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti, za ktorých má mať jednotlivý\nargument prednosť pred argumentom iným. Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do\núvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum\ndanej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej\njudikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca\nusiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na skutkové a právne otázky, ktoré pred neho\nstrany sporu predložia.“\n\n26. Analyzovanie povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax\nveľký význam. Ústavný súd SR má totiž právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutí všeobecných\nsúdov a už mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov práve z dôvodu, že sa súdy dostatočne\nnevyrovnali s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné právo na spravodlivý proces.\nTiež Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces preto, že rozhodnutia\nvnútroštátnych súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania.\n27. Európsky súd v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko (Rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol: ,,...jednou\nz požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentami\nvznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.\nHoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností\nprípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentami alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne)\nzaoberanie sa takýmito argumentami je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.”\n28. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach tiež bližšie konkretizoval, čo znamená vyrovnať sa s\nargumentmi. V náleze sp.zn. IV. ÚS 296/09 uviedol: ,,V prípade argumentácie navrhovateľa obsiahnutej\nv žalobe o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu spochybňujúcej správnosť právnych záverov\nnapadnutého rozhodnutia je nevyhnutné, aby s jeho myšlienkovými konštrukciami, na ktorých je táto\nargumentácia založená, sa všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal\na vyporiadal sa s nimi a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil.\nIba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedného zo\nzákladných atribútov spravodlivého procesu.“ Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 311/07, v ktorom\nposudzoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uviedol, že: „rozsudok najvyššieho súdu podrobil prísnej\nkonfrontácii s argumentami sťažovateľa obsiahnutými v dovolaní majúc na pamäti, že účastníkovi\nkonania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného\nrozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach“.\n29. Z uvedených rozhodnutí možno podľa názoru žalobkyne vyvodiť, že vyrovnať sa s argumentom\núčastníka konania znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd\nodmietne nejaký argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň\nspochybniť, alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný.\n30. Uvedenie dôvodu pre prijatie alebo odmietnutie argumentu účastníka konania je tiež argumentáciou,\na to uvádzaním argumentov reagujúcich na argumenty účastníka konania. Argumenty súdu uvedené\npre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne,\naby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania. Za arbitrárne\nzaoberanie sa argumentmi možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú\nnesprávne alebo irelevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za nesprávne\nalebo irelevantné.\n31. Možno tiež konštatovať, že čím je dôkladnejšia a podrobnejšia argumentácia účastníka konania, tým\nmusí byť dôkladnejšia aj argumentácia súdu, ak chce súd tieto argumenty vyvrátiť alebo spochybniť.\nAk súd na tieto konkrétne a podrobné argumenty účastníka konania zareaguje iba všeobecným\nkonštatovaním, takáto argumentácia súdu nemôže byť považovaná za konkrétny protiargument a\nnemôže byť ani považovaná za dostatočné vyrovnanie sa s argumentmi účastníka konania.\n32. Vo viacerých rozhodnutiach Európsky súd uviedol, že ak sa vnútroštátny súd nevyrovnal s\nargumentom alebo návrhom predloženým účastníkom konania, „nie je možné zistiť, či súd jednoducho\nopomenul zaoberať sa touto otázkou alebo či ho zamýšľal zamietnuť, a ak to bolo jeho úmyslom, aké\nboli dôvody pre takéto rozhodnutie” (napr. Ruiz Torija v. Španielsko, § 30).\n33. V napadnutom rozhodnutí sa krajský súd nedostatočne vyrovnal s argumentmi žalobkyne, ktoré\nuviedla v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 15. apríla 2019. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v\nbodoch 83 až 96 je všeobecné, bez uvádzania konkrétnych skutkových okolností, z ktorých krajský súd\nvychádzal a bez uvádzania konkrétnych logických úvah, ktorými podradil tieto skutkové okolnosti pod\nkonkrétne zákonné ustanovenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v uvedených bodoch žalobkyňa\npovažovala za nepresvedčivé. Napadnuté rozhodnutie tak porušuje § 139 ods. 2 SSP, podľa ktorého by\n\nmalo byť odôvodnenie rozsudku presvedčivé. Zároveň napadnuté rozhodnutie je v uvedených bodoch\ndo takej miery neurčité, že je nepreskúmateľné.\n34. Žalobkyňa poukázala na svoje argumenty zo žaloby a z vyjadrenia zo dňa 15. apríla 2019, s ktorými\nsa krajský súd v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal. Napadnuté rozhodnutia boli vydané\nna základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20sa/2/2017-45 zo dňa 15. februára 2018,\nktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia v predmetnom konaní. V rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č.k. 20Sa/2/2017-45, bolo uvedené: ,,\nv lekárskych posudkoch je len konštatované, že aktuálne lekárske nálezy odôvodňujú zmenu stupňa\ninvalidity na úroveň čiastočnej invalidity bez toho, aby bol tento záver v konkrétnostiach odôvodnený.\nV lekárskych posudkoch a následne aj v preskúmavaných rozhodnutiach preto absentuje jednoznačný\nzáver, ako boli skutočnosti o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne vyhodnotené vo vzťahu k\npodmienkam podľa § 29 ods. 3 a 37 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení, teda prečo žalobkyňa\nnie je invalidnou osobou, ale čiastočne invalidnou osobou v zmysle uvedeného zákona,“ bod 31. Ďalej\ntam bolo uvedené: ,,ak je rozhodujúcim zdravotným postihnutím rovnaké zdravotné postihnutie ako bolo\npri uznaní úplnej invalidity, pre preskúmavanie záveru o tom, že osoba je už len čiastočne invalidná a\nnie úplne invalidná, je podľa názoru správneho súdu potrebná aj konfrontácia aktuálnych lekárskych\nnálezov so staršími lekárskymi nálezmi, na základe ktorej je možné preskúmať záver o zlepšení\nzdravotného stavu,“ bod 31. Odôvodnenie predmetného rozsudku ďalej obsahovalo ,,Nedostatočne je\npodľa správneho súdu ale odôvodnený záver vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopností vykonávať\nzárobkovú činnosť. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne určená\nvo výške 50 %. Z preskúmavaných rozhodnutí a ani z predložených lekárskych posudkov ale nie je\nzrejmé, ako bolo ochorenie u žalobkyne konkrétne vyhodnotené vo vzťahu k určeniu miery poklesu\nschopností vykonávať zárobkovú činnosť a prečo bola určená miera poklesu schopností vo výške 50 %.\nZa účelom preverenia správnosti záveru o invalidite žalobkyne z hľadiska medicínskeho hodnotenia je\npreto potrebné, aby v lekárskom posudku bolo preskúmateľným spôsobom zdôvodnené, ako posudkoví\nlekári dospeli ku konkrétnej výške miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda ktoré\nprejavy ochorenia a prípadné zdravotné komplikácie z tohto ochorenia boli zobraté do úvahy ako\nrozhodujúce, resp. prečo do úvahy neboli zobraté“, bod 34. ,,Správny súd z administratívneho spisu,\nktorý mu bol predložený, zistil, že na lekárskych posudkoch absentuje údaj o posudkových lekároch,\nktorí lekárske posudky vypracovali a ich podpis, preto aj táto žalobná námietka je dôvodná,“ bod 35. A\nnakoniec krajský súd v predmetnom rozsudku uviedol, že ,,v ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej\nsprávy 1. stupňa opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že pri rozhodovaní zohľadní závery uvedené v\npredchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí č.k. 20Sd/283/2015-35, zo dňa 20.\napríla 2016. Najmä bude potrebné zamerať sa na to, aby závery lekárskych posudkov boli dostatočne\nodôvodnené, vrátanie zohľadnenia stanoviska lekára z odboru ortopédie.“\n35. Hlavným dôvodom, z ktorého vychádzajú napadnuté rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite\nzo dňa 05. júna 2018, ktorý nerešpektoval uvedené pokyny krajského súdu. Ani jeden z uvedených\npokynov nebol v posudku spomenutý a ani naplnený. Vzhľadom na to, že ide o opakované očividné\nnerešpektovanie súdnych rozhodnutí zo strany žalovanej, žalobkyňa požiadala, aby súd procesne\nzamedzil takémuto konaniu žalovanej.\n36. Žalobkyňa ďalej uviedla, že posudok nevychádza z nálezu nezávislého ortopéda. Podľa rozsudku\nkrajského súdu sp.zn. 20Sd/283/2015, zo dňa 20. apríla 2016, posudkový lekár mal na podporu\nsvojich tvrdení citovať „iný objektívny odborný nezávislý nález”. Ortopéd mal tak tento nález vypracovať\nosobitne.\n37. Žalobkyňa poukázala na zlý systém uvedeného lekárskeho posudku. Podľa jej názoru na to, aby\nboli zistené zmeny odôvodňujúce závery tohto posudku, je potrebné poznať a konštatovať pôvodný\nzdravotný stav žalobkyne, oproti ktorému tie zmeny mali nastať. Až následne je možné vysvetľovaním\na porovnávaním s pôvodným zdravotným stavom žalobkyne konštatovať zlepšenie jej zdravotného\nstavu. V uvedenom posudku sa nikde nekonštatuje pôvodný zdravotný stav žalobkyne a následne sa\nneporovnáva údajný zmenený zdravotný stav s pôvodným zdravotným stavom. Otázkou potom je, ako\nmôže byť v posudku konštatovaný zmenený zdravotný stav žalobkyne, keď nie je z neho známy jej\npôvodný zdravotný stav.\n\n38. Pred uvedeným posudkom bol zdravotný stav žalobkyne kontrolovaný Z.. Z., o čom bola vyhotovená\nlekárska správa zo dňa 31. augusta 2011, kde je zachytený pôvodný zdravotný stav žalobkyne, z ktorého\nmal vychádzať aj uvedený posudok, pričom táto lekárska správa bola doložená ako dôkaz do súdneho\nspisu spolu so žalobou. Žalobkyňa zo svojho subjektívneho pohľadu nevidí žiadne pozitívne zmeny na\njej zdravotnom stave, naopak konštatuje mierne zhoršenie všetkých jej zdravotných problémov.\n39. Okrem uvedeného žalobkyňa namietla aj retroaktivitu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí, ktoré\nmu predchádzali, ktoré sú zo dňa 18. októbra 2018 a 20. júna 2018, vychádzajú z odborného posudku\no invalidite zo dňa 05. júna 2018, ktoré neodôvodnene odnímajú žalobkyni invalidný dôchodok od 14.\nseptembra 2016. Takéto rozhodovanie s účinnosťou dva roky pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nnemá oporu v zákone. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí vôbec nie je uvedené, na základe čoho\nje použitý deň 14. septembra 2016.\n40. V texte vyjadrenia žalovanej zo dňa 18. marca 2019 na strane 2 je uvedené: „Ako je v odbornom\nposudku o invalidite zo dňa 05.06.2018 výslovne, konkrétne a podrobne vysvetlené žalobkyňa bola\nuznaná invalidnou pre skončenie podporného obdobia a neukončenie liečby, preto je irelevantné hľadať\nzlepšenie v jej zdravotnom stave.“ Toto odôvodnenie je čo sa týka dôvodov uznania invalidity žalobkyne\nabsolútne neurčité a nezrozumiteľné, keďže žalovaná sa odvoláva na podporné obdobie a neukončenie\nliečby bez bližšej konkretizácie. Zároveň je tu výslovne uvedené, že žalovaná nevychádzala zo\nzlepšeného zdravotného stavu žalobkyne a dokonca toto zlepšenie zdravotného stavu ani neskúmala,\nlebo je to podľa jej názoru irelevantné. Týmto žalovaná vyslovene odmieta plniť pokyny krajského súdu\nuvedené v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach. Zároveň žalovaná si týmto konštatovaním odporuje\nsama sebe, keďže napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzali, založila práve na\núdajnom zlepšení zdravotného stavu žalobkyne, ktoré viackrát výslovne konštatovala.\n41. V texte vyjadrenia žalovanej zo dňa 18. marca 2019 na strane 2 bolo uvedené: „Napriek tomuto\nkonštatovaniu u žalobkyne už nie sú indikované ďalšie chirurgické zákroky. Stav je stabilizovaný...”.\nToto konštatovanie je v rozpore so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, kde sa vo viacerých správach\nortopéda uvádza, že žalobkyňu ešte čaká výmena kolenného kĺbu. Tiež žalovaná nezohľadnila zistenú\ndiagnózu žalobkyne osteoporózu, pretože podľa posudkovej lekárky ju má údajne krátko.\n42. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby jej kasačný súd priznal\nnáhradu trov konania pred krajským a kasačným súdom.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n43. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepovažovala jej dôvody za opodstatnené. Mala\nza to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil,\npričom nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej nezistil.\n44. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne\nozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu\núplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou,\nsú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Pochybnosti žalobkyne\no tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej\nsubjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov\nprijatých v konaní. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu\nodôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n47. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n48. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n49. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n50. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\na) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity\nnesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo\nb) invalidným následkom pracovného úrazu.\n51. Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\na) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,\nb) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí\nobčania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce\ninvaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nvšeobecne záväzným právnym predpisom.\n52. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal\na) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo\nb) čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.\n53. Podľa § 37 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav\na) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného\nzamestnania u zdravých občanov, alebo\nb) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených\npracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, alebo\nc) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce\nvšeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky všeobecne záväzným právnym predpisom.\n54. Podľa § 37 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného\ndôchodku.\n55. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n56. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou.\n57. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,\nktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej\nvedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n\n58. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nporovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti\nzdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada\nna zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\n59. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nna základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n60. Podľa § 71 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\nuvedená v prílohe č. 4.\n61. Podľa § 71 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nv percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n62. Podľa § 71 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n63. Podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n64. Podľa § 80 zák. č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný\ndôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má\npoistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného\npredpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného\ndôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.\n65. Podľa § 112 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa\nzistí, že sa dávka priznala neprávom.\n66. Podľa § 112 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa\nnasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.\n67. Podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré\nboli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za\ninvalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj\npo tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca,\npráce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne\nnemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon\ntýchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.\n68. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I.\nzo dňa 20. júna 2018 vo veci odňatia invalidného dôchodku, č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 20. júna\n2018 vo veci priznania čiastočného invalidného dôchodku, č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 20. júna\n2018 vo veci priznania invalidného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 20. júna 2018 vo veci\n\nnároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 a súčasne zániku\nnároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.\n69. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaná a krajský súd správne vyhodnotili lekárske\nposudky posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne.\n70. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca\nsa v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou, resp. v zmysle § 29 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.\n71. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je taký zdravotný\nstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov\nlekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nporovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti\nzdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.\n4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\nJednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10\n%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,\ndosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).\n72. Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sa\nvyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý\nzdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %.\n73. Kasačný súd sa s právnym záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj\njemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia sú správne, stotožnil vychádzajúc zo skutkového stavu,\nktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, a preto pre účastníkov konania známe fakty\na skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n74. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola pôvodne uznaná za invalidnú podľa § 29 ods. 3 písm. a)\nzák. č. 100/1988 Zb. Pri opätovnom posúdení jej zdravotného stavu dospeli posudkoví lekári žalovanej\nk záveru, že je len čiastočne invalidná v zmysle § 37 ods. 3 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. a zároveň\ninvalidná v zmysle § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nvo výške 60 %. Spornou bola zmena stupňa invalidity žalobkyne na čiastočnú invaliditu, ako aj dátum\nodňatia invalidného dôchodku žalobkyni. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala aj nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu.\n75. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli žalovanou\nvydané po tom, ako Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 20Sa/2/2017-45 zo dňa 15. februára\n2018 zrušil rozhodnutia žalovanej v predmetnej veci z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov vo vzťahu k hodnoteniu medicínskej stránky invalidity a následného nároku na invalidný\ndôchodok u žalobkyne.\n76. Po zrušení rozhodnutí žalovanej bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými\nlekármi žalovanej dňa 05. júna 2018 a 18. septembra 2018, ktorí zhodne určili 50 % mieru poklesu\nza rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,\noddiel G - postihnutie končatín, položka 43 - Stavy po zlomenine stehennej kosti (kŕčka, diafýzy,\nepikondylu) liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou, písm. b) - s porušenou funkciou\nkončatiny (výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrátenie o 4 cm a\n\nviac) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., pričom za iné postihnutia navýšili mieru poklesu o 10 %,\nt. j. celková miera poklesu bola určená 60 %. Ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári žalovanej stanovili stav po zlomenine\ndolnej časti stehennej kosti liečený konzervatívne aj osteosyntézou s porušenou funkciou končatiny, jej\nvýraznou deformáciou a svalovou artrofiou, keď bolo riadne zdôvodnené, prečo bola určená stredná\nhranica percentuálneho rozpätia 45 % - 60 %. Posudkoví lekári zohľadnili ďalšie ochorenia žalobkyne,\nktoré zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo je maximálna výška\nstanovená zák. č. 461/2003 Z.z.\n77. Aj podľa názoru kasačného súdu žalovaná, a rovnako tak jej posudkoví lekári sa vyčerpávajúcim\nspôsobom vyporiadali so zdravotným posúdením žalobkyne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, že žalovaná sa vyporiadala s otázkou zlepšenia zdravotného stavu, keď uviedla jednak,\nže ,,žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre skončenie podporného obdobia a neukončenie liečby,\npreto je irelevantné hľadať zlepšenie v jej zdravotnom stave, pričom uvedené vyplýva aj z lekárskeho\nposudku žalovanej“. Zároveň žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na vývoj zdravotného\nstavu žalobkyne odo dňa, keď jej bol priznaný nárok na invalidný dôchodok, pričom uviedla, že\npostupne dochádzalo vzhľadom na uvedené lekárske závery k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne.\nLekárske posudky žalovanej riadne zdôvodňujú zmenu invalidity na čiastočnú invaliditu, rovnako tak\npriznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a možnosť opätovného zaradenia\ndo pracovného procesu. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej jasne vyplýva, že u žalobkyne sa\nzdravotný stav postupne zlepšil do takej miery, že nebola viac neschopná vykonávať akékoľvek sústavné\nzamestnanie, čo vyplýva aj z lekárskych posudkov posudkových lekárov žalovanej.\n78. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvod pochybovať\nani kasačný súd. Vyššie uvedené posudky považoval za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám\nupraveným v zák. č. 461/2003 Z.z., pričom posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so\nvšeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom\npostihnutí a o miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo\nodôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.\n79. V zmysle uvedeného nemožno vyhovieť námietke žalobkyne, že odborné posudky o invalidite, resp.\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej nerešpektovali pokyny uvedené v odôvodnení rozsudku krajského\nsúdu č.k. 20Sa/2/2017-45 zo dňa 15. februára 2018.\n80. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že v napadnutom rozsudku sa krajský\nsúd nedostatočne vyrovnal s jej argumentmi, ktoré uviedla v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 15. apríla\n2019, nakoľko má za to, že krajský súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, relevantnými argumentmi\nžalobkyne sa dostatočne zaoberal, pričom uviedol skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal. Krajský súd\nzároveň poukázal na správnosť záveru žalovanej, keď správne vypočítala výšku čiastočného invalidného\ndôchodku v zmysle zák. č. 100/1988 Zb., ako aj výšku invalidného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z.,\ntieto dávky porovnala a rozhodla o tom, že žalobkyňa má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa\nzák. č. 461/2003 Z.z. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu spĺňa požiadavky uvedené\nv § 139 ods. 2 SSP.\n81. K námietke žalobkyne, že posudok nevychádza z nálezu nezávislého ortopéda - hoci podľa\nrozsudku krajského súdu sp.zn. 20Sd/283/2015 zo dňa 20. apríla 2016 mal posudkový lekár na podporu\nsvojich tvrdení citovať „iný objektívny odborný nezávislý nález”, a teda ortopéd mal tak tento nález\nvypracovať osobitne - kasačný súd poukazuje na bod 84. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde\nsa krajský súd s uvedenou námietkou riadne vysporiadal, keď bolo vykonané aj vyšetrenie prizvaným\nortopédom, ktorý poskytol vo veci posúdenie zdravotného stavu žalobkyne ako prísediaci odborný lekár,\npričom nebolo potrebné, aby ortopéd nález vypracoval osobitne.\n82. K námietke žalobkyne vo vzťahu k retroaktivite napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí, ktoré mu\npredchádzali a k tomu, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, na základe čoho je použitý deň\n14. septembra 2016, kasačný súd poukazuje na bod 94. odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 20. júna 2018. V uvedenom rozhodnutí žalovaná v\nrámci odôvodnenia uviedla, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok žalobkyni vznikol dňa 04. februára\n2015 a súčasne sa k tomuto dňu vyplácalo nemocenské priznané pred vznikom nároku na čiastočný\n\ninvalidný dôchodok, preto nárok na výplatu dôchodku vznikol až po ukončení vtedy poskytovaného\nnemocenského, t.j. od 14. septembra 2016.\n83. Kasačný súd zároveň uvádza, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu\nSR vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nkonania na spravodlivý proces.\n84. Kasačný súd na záver dodáva, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n85. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\n86. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže žalobkyňa nebola\núspešná a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\n87. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Sa/19/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}