{"guid": "e5be1f12-8de1-4303-971c-c317be43d3bf:7116f8b7-3e2f-40d2-931a-ba940b474a53", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/46/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/46/2019 z 6. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. októbra 2020, sp. zn. 5Sžfk/46/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2", "identifikacne_cislo": "6018200737", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 50 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7116f8b7-3e2f-40d2-931a-ba940b474a53", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/46/2019\n6018200737\n06. 10. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200737.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu:\nPROFINEX trading, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Miletičova 60, Bratislava, IČO: 36 865 656, právne\nzastúpený: BDO Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102064295/2018 zo dňa 17.10.2018, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.23S/133/2018-141 zo dňa\n24. apríla 2019 a kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/133/2018-141 zo dňa 24. apríla 2019 v časti výroku o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č.k. 23S/133/2018-141 zo dňa 24. apríla 2019 z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/133/2018-141 zo dňa 24. apríla 2019 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r\na c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a p r á v o na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom\nč.k.23S/133/2018-141 zo dňa 24. apríla 2019, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n102064295/2018 zo dňa 17.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s\npoukazom na § 167 ods. 3 písm. a/ S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 102064295/2018 zo dňa 17.10.2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica č. 101221820/2018 zo dňa 25.06.2018, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku\nz dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti\nuhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami, uložil žalobcovi predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti nenakladať s nehnuteľným\nmajetkom vedeným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, obec Slovenská Ľupča,\nk.ú. Slovenská Ľupča, na LV č. 4417, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č.\n2067/7 o výmere 13 953 m2 orná pôda vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1, zaradený\nv účtovníctve 09.12.2009 v obstarávacej cene 73 113,72 €, parc.č. 2284/89 o výmere 9 891 m2\n\ntrvalé trávnaté porasty vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1, zaradený v účtovníctve\n09.12.2009 v obstarávacej cene 70 325,01 €. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že\nsprávca dane rozhodol na základe zistených skutočností v prebiehajúcej daňovej kontrole dane z príjmu\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, v zmysle ktorých bol predpoklad dorubenia dane u\nžalobcu vo výške 150 000,- €. Pri posudzovaní hodnoty majetku vychádzal z účtovnej hodnoty zistenej\nu žalobcu ku dňu 31.12.2015 z inventarizácie majetku a záväzkov. Nehnuteľnosti uvedené vo výroku\nrozhodnutia zaradil žalobca do užívania v obstarávacích cenách uvedených vo výroku rozhodnutia.\nDaňový úrad urobil analýzu účtovných výkazov porovnaním v čase rokov 2015 až 2017, keď sledoval\npomerové ukazovatele týkajúce sa likvidity a zadlženosti daňového subjektu (žalobcu), ktoré sú pre\nsprávcu dane ako cieľovej skupiny analýzy najrelevantnejšie. Konkrétne vyhodnocoval ukazovatele\npohotovej likvidity, platobnej neschopnosti, celkovú zadlženosť aktív a dlhovej hladiny. Konštatoval, že\nanalýza ukazovateľov zadlženosti u žalobcu poukazuje na nízky podiel vlastných zdrojov a signalizuje,\nže daňový subjekt nie je stabilný a nezávislý, ale labilný. Výška vyčísleného rozdielu dane vysoko\npresahuje výšku daňových povinností, ktoré daňový subjekt doposiaľ vykazoval a uhrádzal na základe\npodaných daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 102064295/2018 zo dňa 17.10.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n4. Žalobca vo svojej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnym spisom.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v prvom rade poukázal na to, že napriek predbežnej\npovahe žalobou napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia správcu dane\npodľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu\nv zmysle § 7 písm. e/ S.s.p., nakoľko mohli spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a to\naj za situácie pokiaľ by predbežné opatrenie stratilo svoju účinnosť do rozhodnutia súdu, keďže boli\nspôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 2Sžf/27/2016, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia krajského súdu, ktorý zastavil konanie vo veci\nsúdneho prieskumu z dôvodu straty účinnosti rozhodnutia uplynutím času, na ktoré bolo predbežné\nopatrenie vydané. Podľa správneho súdu, niet pochýb o tom, že v predmetnej veci je súdny prieskum\ndôvodný a opodstatnený. Z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 138/03-29 vyplýva, že pokiaľ\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorého zákonnosť má byť preskúmavaná súdom, môže zasahovať\ndo základných práv a slobôd, potom v záujme zachovania práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 2 Ústavy SR, nemôže byť takéto rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu, a to bez ohľadu na\nskutočnosť, či stratilo svoju účinnosť.\n6. Správny súd ďalej poukázal na to, že žalobcovi bola predbežným opatrením uložená povinnosť\nnenakladať s nehnuteľným majetkom - pozemkami bližšie špecifikovanými vo výroku rozhodnutia. Pojem\npráva nakladať s predmetom vlastníctva (ius dispodenti) upravený v ustanovení § 123 Občianskeho\nzákonníka v sebe zahŕňa viaceré formy nakladania s predmetom vlastníctva. Niečo vykonať, zdržať sa,\nči strpieť sa predbežným opatrením v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku ukladá daňovému subjektu\nlen v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom účelu predbežného opatrenia. Správca dane pritom\ndbá na to, aby pri výkone správy daní nedochádzalo k neprimeranému zaťažovaniu daňových subjektov.\nObsahom práva nakladať s predmetom vlastníctva, v danom prípade s nehnuteľným majetkom, a nie\nhnuteľným, ako na viacerých miestach uvádzajú daňové orgány, je disponovanie s vecami alebo právami\nprostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná\nzmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena atď.) alebo jednostranných úkonov.\nOprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických\nhodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení\nobmedzujúcim dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej\nosoby (daňového subjektu), a to najmä do základného práva užívať vlastnený majetok podľa čl. 20\nÚstavy SR, do práva slobodne podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35\nods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru a pod., keď podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho\n\nnemožno zbaviť tohto práva, s výnimkou naplnenia podmienok, ktoré ustanoví zákon a ktoré upravujú\nvšeobecné zásady medzinárodného práva. Citovaný článok nebráni právu členských štátov prijímať\nzákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zohľadniac\ndané hľadiská musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom\nproporcionality. Predbežné opatrenie nesmie nikoho obmedziť nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na\ndosiahnutie sledovaného účelu. Zákonná podmienka „v rozsahu nevyhnutne potrebnom“ implikuje\npožiadavku nevyhnutnosti a požiadavku rozsahu. Splnenie tejto podmienky závisí od súbežného\nsplnenia oboch požiadaviek. Správny súd poukázal na záver Ústavného súdu SR pri posudzovaní\nnevyhnutnej miery pri vyvlastňovaní v zmysle č. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého obmedzenie práv\nje nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia nemožno dosiahnuť inak (PL.ÚS 15/1998\nz 11.03.1999). Uvedené je použiteľné aj pre iné nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré súd\npovažoval aj zákaz disponovať s majetkom.\n7. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa neurčitosti výroku rozhodnutia\no predbežnom opatrení, ak správca dane uložil povinnosť zákazu „nakladať“ s pozemkami síce\nkonkrétne uvedenými vo výroku rozhodnutia, avšak bez toho, aby špecifikoval, v čom spočíva\n„povinnosť nenakladať“ s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa krajského súdu je žiadúce konkretizovať\nvymedzenie povinností a obmedzení, pretože takto široko formulovaný zákaz nakladať s pozemkami, v\ndanom prípade vzhľadom na predmet podnikania žalobcu, môže viesť k neprimeranému obmedzovaniu\ndaňového subjektu nad rozsah nevyhnutne potrebný. Navyše, napríklad prenajatie pozemkov by mohlo\nviesť k zvyšovaniu príjmov daňového subjektu, čo by sa mohlo pozitívne odraziť na jeho daňovej\npovinnosti.\n8. Krajský súd taktiež uviedol, že odôvodnená obava musí byť reálna, teda skutočnosti odôvodnenej\nobavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že\njej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami musí byť preukázané, resp. aspoň osvedčené,\nčo v danom prípade nie je v dostatočnom rozsahu, len na základe analýzy pomerových ukazovateľov\ntýkajúcich sa likvidity a zadlženosti žalobcu. Samotná indícia o nepriznanej dani, resp. o nesprávne\npriznanej dani, nepostačuje sama o sebe bez súčasného osvedčenia odôvodnenej obavy pre záver o\nnutnosti vydať predbežné opatrenie. Vysporiadanie sa s odôvodnenou obavou považoval správny súd za\nnedostatočné, a v tomto rozsahu rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane za nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Z odôvodnení rozhodnutí tak žalovaného, ako aj správcu dane nevyplýva žiadne\nkonkrétne konanie žalobcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave z nesplnenia si\ndaňovej povinnosti, resp. o tom, že by mohli v budúcnosti vzniknúť ťažkosti pri vymáhaní dane. Navyše,\npredbežné opatrenie môže byť vydané len v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre naplnenie sledovaného\núčelu. V danom prípade, ak správca dane nekonkretizuje v čom má spočívať zákaz nakladania s\npozemkami, teda sa jedná o absolútny zákaz v rozsahu všetkých foriem nakladania s pozemkami, čo\npotvrdzuje aj žalovaný, ak uvádza, že sa tým myslí zákaz akéhokoľvek nakladania s majetkom uvedeným\nvo výroku rozhodnutia, nemôže sa podľa názoru správneho súdu jednať o obmedzenie iba v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom, ak by postačovalo obmedzenie určením len niektorých foriem dispozície.\n9. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nie je zrejmé z akých zistených skutočností správca dane\npri vydávaní rozhodnutia o predbežnom opatrení vychádzal, k tomuto správny súd uviedol, že z\nvykonávanej daňovej kontroly správca dane mal už poznatky v dostatočnom rozsahu o tom, že môže\nbyť vo vyrubovacom konaní dovyrubená daň v predpokladanej výške cca 150 000,- € v súvislosti\ns úpravou daňového základu v dôsledku neuznanej predajnej ceny pozemkov, za ktorú žalobca\npreviedol pozemky spoločnosti PROFINEX dealing, s.r.o. Uvedená skutočnosť musela byť žalobcovi\nzrejmá, ak sám predložil ďalší znalecký posudok, ktorým preukazoval správnosť ceny, za ktorú boli\npozemky prevedené. Niet pochýb o tom, že indícia o nesprávne určenej dani existovala, avšak táto\nsama o sebe je nepostačujúcim dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia bez splnenia ďalších\nzákonom predpokladaných podmienok, ktorými je odôvodnená obava, že nastanú situácie v súvislosti\ns nezaplatením dane, ktoré predpokladá zákon v ustanovení § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný\nv odôvodnení svojho rozhodnutia nereflektoval na všetky žalobcom uplatnené odvolacie námietky, čo\ndo nepreukázania, neosvedčenia odôvodnenej obavy. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane,\nktorého správna úvaha na základe akých skutočností považoval odôvodnenú obavu za osvedčenú,\nje zrejmá, ak v odôvodnení rozhodnutia poukázal na analýzu účtovných výkazov porovnaním v\nčase rokov 2015 až 2017, keď sledoval pomerové ukazovatele týkajúce sa likvidity a zadlženosti\n\ndaňového subjektu, ktoré ako sám správca dane uviedol považoval za najrelevantnejšie. Žalovaný sa\nvšak nevysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu, neodôvodnil prečo ich považoval za\nbezvýznamné, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\nzároveň nezrozumiteľnosť, ak nedáva odpoveď na namietané skutočnosti v odvolaní. Z rozhodnutia\nžalovaného nevyplýva, prečo považoval za jediné relevantné dôkazy pre preukázanie odôvodnenej\nobavy len výsledky vykonanej analýzy ukazovateľov zadlženosti u žalobcu, resp. celkovej analýzy\núčtovných výkazov a nezohľadňoval ďalšie žalobcom tvrdené a namietané skutočnosti, najmä čo sa týka\nsamotného správania žalobcu a plnenia si daňových povinností, ale aj vo vzťahu k namietanej nesprávne\nvykonanej analýze. Daňový poriadok dáva možnosť správcom dane vydávať predbežné opatrenia v\nzmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku, avšak môže sa tak stať len v zmysle zákonom predvídaných\nskutočností, ktoré musia byť preukázané. Aj podľa názoru správneho súdu samotná možnosť redukcie\nmajetku daňového subjektu nepostačuje pre záver o existencii odôvodnenej obavy, že tak žalobca naozaj\naj urobí, ak z jeho správania nevyplýva, že by úmyselne zmenšoval svoj majetok. Odôvodnená obava\nby nemala byť posudzovaná len z objektívneho hľadiska, bez zohľadnenia aj správania sa daňového\nsubjektu. K tvrdeniu žalobcu v replike, že za podstatné považuje to, že žalovaný ani správca dane\ndoposiaľ nijakým spôsobom nepreukázali konkrétne konanie žalobcu, z ktorého by mohli možné obavy\nvyvodiť, žalovaný nezaujal stanovisko.\n10. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil pre jeho\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a preto, že vychádzalo z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie a zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Rozhodol tak napriek tomu, že žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie správcu dane, navyše\nbez vrátenia veci na ďalšie konanie, zastávajúc názor, že v danom prípade vôbec nebol preukázaný\ndôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil.\nPovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodov vyššie uvedených, čo vyústilo do zrušenia\nrozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ S.s.p. Poukázal i na to, že v súlade s\n§ 191 ods. 4 S.s.p. môže správny súd aj bez návrhu po zrušení rozhodnutia, vrátiť vec na ďalšie konanie\norgánu verejnej správy, čo závisí od okolností konkrétneho prípadu.\n11. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ S.s.p.. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa videl v tom, že žalobcu nepovažoval v konaní za úspešného v úplnom rozsahu, ak\nsprávny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného a navyše vec mu vrátil na ďalšie konanie napriek tomu,\nže žalobca v zmysle petitu žiadal zrušiť obe rozhodnutia bez vrátenia veci na ďalšie konanie zastávajúc\nnázor, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec vydané, s čím sa však správny súd nestotožnil.\n12. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej krajskému\nsúdu vytýkal nesprávne posúdenie veci. Vo vzťahu k záveru krajského súdu o nedostatočnej\nšpecifikácii „povinnosti nenakladať“ s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku rozhodnutia o uložení\npredbežného opatrenia uviedol, že s týmto názorom sa nemožno stotožniť. Citoval dotknutú výrokovú\nčasť rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a konštatoval, že takto vymedzenou povinnosťou\nnenakladať s nehnuteľnosťami sa logicky myslí zákaz akéhokoľvek nakladania (zákaz predaja, prevodu,\ndarovania, atď. ...) s týmto majetkom. Žalovaný taktiež zotrval na svojom stanovisku, že vo svojom\nrozhodnutí sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia\nje zrejmé, že rozhodnutie bolo vydané z dôvodu obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v\ndobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane\nspojené so značnými ťažkosťami. Rozhodnutie je teda vydané ako záruka na splnenie predpokladanej\ndaňovej povinnosti v čase, kedy ešte nie je presne známa výška daňovej povinnosti, je v ňom podrobne a\npresne špecifikovaný majetok, na ktorý sa zákaz nakladania vzťahuje, ako aj likvidita daňového subjektu.\nTaktiež poznamenal, že mnohé námietky, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní sú relevantné, avšak až\nvo vyrubovacom konaní a nie v konaní o zabezpečení dane. Podľa žalovaného odôvodnenie jeho\nrozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre ich\nvydanie. Účinky týchto rozhodnutí nemohli nijako obmedziť podnikateľskú činnosť žalobcu či zasiahnuť\ndo jeho ústavných práv narušením jeho dobrej povesti, tak ako to uvádzal žalobca. Žiadal preto, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.\n13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že z kasačnej sťažnosti vôbec nie\nje zrejmé, v čom videl žalovaný právne pochybenie krajského súdu pri jeho rozhodovaní ani jeho názor,\nako inak mala byť vec právne posúdená. Zopakovanie argumentácie žalovaného, s ktorou sa krajský\nsúd vysporiadal v rozsudku žalobca nepovažoval za zákonom požadované odôvodnenie kasačnej\n\nsťažnosti. Žalovaný ako sťažovateľ bol povinný podradiť dôvody kasačnej sťažnosti pod niektorý z bodov\nuvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. a/ až j/ S.s.p. a tieto aj zákonným spôsobom vymedziť. Dôvodom\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 S.s.p. nie je, ak sťažovateľ nekonkretizuje vady v konaní,\nči vady v právnom posúdení, ktorých sa mal krajský súd dopustiť. V tejto spojitosti poukázal napr. na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/36/2017. Žalobca sa ďalej stotožnil so záverom krajského\nsúdu o nedostatočnej špecifikácii „povinnosti nenakladať“ s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku\nrozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, keď žalovaný v kasačnej sťažnosti nepredložil žiadny\nargument o tom, že záver krajského súdu je nesprávny. Taktiež ako krajským súdom správne posúdený\na žalovaným v kasačnom konaní nespochybnený vyhodnotil záver o nedostatočnom vysporiadaní\nsa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu. S poukazom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol, resp. zamietol ako nedôvodnú.\n14. Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania podal z dôvodu uvedeného v ust. §\n440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že krajský súd mu nepriznal náhradu\ntrov konania napriek tomu, že mal plný úspech vo veci. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že uplatnil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že žalobcu nepovažoval v konaní\nza úspešného v úplnom rozsahu, ak správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného a navyše vec\nmu vrátil na ďalšie konanie napriek tomu, že žalobca v zmysle petitu žiadal zrušiť obe rozhodnutia\nbez vrátenia veci na ďalšie konanie zastávajúc názor, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec\nvydané, s čím sa však správny súd nestotožnil. Odvolávajúc sa na odbornú literatúru ako aj judikatúru\nvyslovil názor, že pre posúdenie miery úspechu nie je rozhodujúce, nakoľko žalobca uspel s uplatnením\nžalobných bodov. Rovnako irelevantné je aj to, či správny súd zrušil spolu s napadnutým rozhodnutím\naj rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v nižšej inštancii. V zmysle ustálenej judikatúry platí,\nže ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr\nvydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t.j. ak k ich zrušeniu nedôjde, no\nžalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tento „dielčí“ neúspech nemá\nvplyv na náhradu trov konania. Pokiaľ sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na\nrozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. 2MCdo/17/2009 zdôraznil, že ust. §\n167 ods. 3 písm. a/ S.s.p. nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa\nna základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, nemožno\nnepriznať náhradu trov podľa tohto ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho\ndosah rozhodnutia o určitom druhu nárokov konaní. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať\nosobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Žalobca preto\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách konania\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť žalovaného\nbola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. Kasačný súd taktiež preskúmal rozsudok krajského\nsúdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.), keď po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná a rozsudok krajského súdu\nje potrebné v časti výroku o trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n16. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n18. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n\n19. Kasačný súd vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalovaného uvádza, že z hľadiska dôvodov kasačnej\nsťažnosti Správny súdny poriadok v ust.§ 440 ods. 2 veta prvá presne definuje, že dôvod kasačnej\nsťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ tohto zákona možno odôvodniť iba dôvodmi tam uvedenými a\ndôvod kasačnej sťažnosti musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vzhľadom na to, že\nkasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, je potrebné, aby sťažovateľ\nkonkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor\nna jej riešenie. Kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších\nprocesných pochybení a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry\nso svojim nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu, právnej istoty, z tohto hľadiska nie je\nani prípustné, aby sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom napr. poukázal\nna svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť\nprípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná\nsťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súd vecne prejedná.\n20. V predmetnej veci kasačný súd z obsahu kasačnej sťažnosti zistil, že žalovaný v nej výslovne\nnekonkretizoval, v ktorom z kasačných dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. vzhliadol\npochybenie krajského súdu, keď len zotrval na svojej doterajšej argumentácii obsiahnutej v jeho\nrozhodnutiach, resp. vyjadreniach podaných krajskému súdu. Napriek tomu možno z obsahu kasačnej\nsťažnosti vyvodiť, že žalovaný v nej nesúhlasiac so záverom krajského súdu o nedostatočnej\nšpecifikácii „povinnosti nenakladať“ s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku rozhodnutia o\nuložení predbežného opatrenia predložil vlastnú argumentáciu, podľa ktorej (citujúc dotknutú výrokovú\nčasť rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia) takto vymedzenou povinnosťou nenakladať s\nnehnuteľnosťami mal na mysli zákaz akéhokoľvek nakladania (zákaz predaja, prevodu, darovania,\natď. ...) s týmto majetkom. Žalovaný však konkrétne nešpecifikoval právnu otázku, resp. neuviedol,\nprečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie, a preto nemožno uzavrieť, že by\ndošlo k právne relevantnému nastoleniu otázky zásadného právneho významu, ktorou by žalovaný\nkonfrontoval svoje právne závery s právnym posúdením veci krajským súdom. Aj napriek tomu\nvšak kasačný súd považoval za potrebné zaujať právny názor k otázke vymedzenia/určitosti výroku\nrozhodnutia o predbežnom opatrení a jeho vplyvu na zákonnosť rozhodnutia. Zákonodarca v ust.\n§ 50 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku síce explicitne nevymenúva možné spôsoby dispozície s\nmajetkom, na ktoré sa obmedzenie uložené predbežným opatrením vzťahuje (uvádza iba všeobecnú\npožiadavku nenakladať s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí), avšak je zrejmé, že ide o\nvšetky spôsoby nakladania s majetkom, ktoré vedú k zníženiu jeho hodnoty, resp. k zmareniu účelu\nsledovaného predbežným opatrením. Predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. b/ Daňového\nporiadku je inštitútom, ktorým správca dane dočasne a v rozsahu nevyhnutne potrebnom obmedzuje\nprávo daňového subjektu nakladať s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí, ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Kasačný\nsúd zastáva názor, že s ohľadom na neprípustnosť neprimeraného obmedzenia daňového subjektu nad\nrozsah nevyhnutne potrebný je namieste i vymedzenie/špecifikácia spôsobov nakladania s majetkom,\nktoré sa predbežným opatrením zakazujú, keďže primeranosť obmedzenia sa týka nielen rozsahu\nmajetku, ale nepochybne aj okruhu možných dispozičných úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k zníženiu\njeho hodnoty, resp. k ohrozeniu úhrady či vymožiteľnosti dane. Pokiaľ je predbežným opatrením uložené\nzdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom (v danom prípade s nehnuteľnosťami), spadá tu i\nnapr. užívanie nehnuteľnosti jej vlastníkom, či také nakladanie s nehnuteľnosťou, s ktorým je spojené\ndosahovanie príjmu, čo by sa nepochybne nepriečilo účelu sledovaným predbežným opatrením. V\ntejto spojitosti nemožno opomínať ani požiadavku viažucu sa k predvídateľnosti postupu správcu dane,\nktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty, keď daňovému subjektu (z výroku rozhodnutia, ako jeho\nvykonateľnej časti) musí byť zrejmý okruh dispozičných úkonov, vykonaním ktorých by došlo k porušeniu\npovinnosti uloženej mu správcom dane. Kasačný súd preto závery krajského súdu týkajúce sa otázky\nurčitosti výroku rozhodnutia o predbežnom opatrení, ako aj ich zdôvodnenie považoval za správne a\ndostatočné.\n21. Žalovaný v kasačnej sťažnosti pridržiavajúc sa svojich podaní mal za to, že vo svojom rozhodnutí sa\nvysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, keď z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé,\nže rozhodnutie bolo vydané z dôvodu obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej\nsplatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so\n\nznačnými ťažkosťami. V tejto spojitosti kasačný súd (tak, ako to konštatoval vyššie) musel uviesť, že\nžalovaný v kasačnej sťažnosti len zopakoval svoje argumenty, ktoré uvádzal vo svojich skôr podaných\nvyjadreniach a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal. Žalovaný v kasačnej sťažnosti\nnepredostrel žiadnu právnu argumentáciu, ktorou by spochybnil správnosť, či dostatočnosť záverov\nkrajského súdu týkajúcich sa otázky odôvodnenia napadnutých rozhodnutí daňových orgánov.\n22. S poukazom na vyššie uvedené preto kasačnému súdu neostávalo nič iné ako kasačnú sťažnosť\nžalovaného zamietnuť podľa § 461 S.s.p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n23. Kasačný súd taktiež preskúmal rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti žalobcu, ktorou krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle\n§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. v súvislosti s tým, že krajský súd mu nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania napriek tomu, že mal plný úspech vo veci. Kasačný súd preskúmavajúc napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v časti výroku o trovách konania zistil, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane (bez vrátenia veci na ďalšie konanie). Krajský\nsúd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade\ntrov konania rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ S.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa\nvzhliadol v tom, že žalobcu nepovažoval v konaní za úspešného v úplnom rozsahu, ak správny súd\nzrušil len rozhodnutie žalovaného a navyše vec mu vrátil na ďalšie konanie napriek tomu, že žalobca\nv zmysle petitu žiadal zrušiť obe rozhodnutia bez vrátenia veci na ďalšie konanie zastávajúc názor, že\npredbežné opatrenie nemalo byť vôbec vydané, s čím sa však správny súd nestotožnil.\n24. V zmysle § 167 ods. 1 S.s.p. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že základným kritériom pre nárok na náhradu trov v\nsúdnom preskúmavacom konaní je miera/pomer úspechu, ktorú správny súd posudzuje tak, že porovná\nžalobný návrh a výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ sa týka posúdenia\nmiery úspechu nie je podstatným, nakoľko žalobca uspel s uplatnením žalobných bodov a na mieru\núspechu nemá vplyv ani to, že správny súd zrušil aj ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia s ohľadom\nna ich závislú povahu k výroku, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca úspešný. Ako bezvýznamné pre\nposúdenie miery úspechu je aj to, či správny súd zruší spolu s napadnutým rozhodnutím aj rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa. „Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy alebo skôr vydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie,\nt.j. ak k ich zrušeniu nedôjde, no žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\n(či opatrenia), tento ,,dielčí“ neúspech nemá vplyv na náhradu trov konania.“ (str.816 komentára k\nSprávnemu súdnemu poriadku, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kolektív, 2018) Pokiaľ sa teda žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane (bez vrátenia veci na ďalšie\nkonanie) a krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zrušil iba rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, nevyhovenie žalobnému návrhu v takomto rozsahu (či už vo vzťahu k\nzrušeniu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, prípadne zrušenia rozhodnutia bez vrátenia\nveci na ďalšie konanie) nemohlo mať vplyv na úspech žalobcu v konaní a s tým spojený nárok na\nnáhradu trov konania. V súvislosti s krajským súdom zvolenou aplikáciou § 167 ods. 3 písm. a/ S.s.p., je\npotrebné uviesť, že predmetné ustanovenie nemožno interpretovať tak, že ho možno použiť kedykoľvek\nbez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Za tohto stavu, t.j. keď žalobca bol v\nkonaní úspešný, nemožno mu nepriznať náhradu trov konania podľa tohto ustanovenia, resp. považovať\nza dôvod hodný osobitného zreteľa (predstavujúci odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok,\nktorá sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch majúcich základ v iných procesných, ale aj faktických\nskutočnostiach) skutočnosť, že výrok rozsudku nezodpovedal v plnom rozsahu žalobnému petitu.\n25. Kasačný súd preto rozsudok krajského súdu v časti výroku o nároku na náhradu trov konania\npostupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie\nnaznačenom smere, t.j. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bude vychádzať z úspechu\nžalobcu v konaní.\n26. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s\n§ 175 ods. 1 a 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/133/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}