{"guid": "a4f7aade-60f3-41fb-ba46-8e2ba3e17647:844917a5-0aee-441f-bdd4-b3822ac74e04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1", "spisova_znacka": "10Sžak/20/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/20/2019 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 10Sžak/20/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1", "identifikacne_cislo": "6018200712", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-12", "nazov": "§ 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "nazov": "§ 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-7", "nazov": "§ 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-34", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/844917a5-0aee-441f-bdd4-b3822ac74e04", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/20/2019\n6018200712\n29. 01. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200712.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobkyne (sťažovateľky): F. Q., štátna občianka Ukrajiny, nar. XX. P. XXXX, trvale bytom R.. Q. X/\nX, XXX XX Q., Ukrajina, prechodne bytom na území Slovenskej republiky C. XXXX, Z. B., zastúpenej\nJUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou so sídlom Strážovská 4, Banská Bystrica, proti žalovanému:\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBB2-124-001/2018-SK z 22.\naugusta 2018, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 24S/152/2018-103 z 21. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 24S/152/2018-103 z 21. marca 2019 Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP¬BB2-124-001/2018SK z 22. augusta 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru\nBanská Bystrica č. PPZ-HCP-BBS-1037-021/2018-PP zo 7. júna 2018, ktorým prvostupňový správny\norgán podľa § 34 ods. 12 a § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\nzamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože\nobnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobkyňa bola celé predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie (1. januára 2017 - 31. decembra 2017) konateľkou spoločnosti SV & Angel, s.r.o., ktorá\nnedosiahla zisk po zdanení vo výške požadovanej ustanovením § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.\nŽalovaný tiež poukázal na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, podľa ktorého podnikateľská\nčinnosť žalobkyne súvisiaca so spoločnosťou SV & Angel, s.r.o. nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky.\n3. Vykonávanie funkcie konateľky spoločnosti AKVA COM, s.r.o. v celkovej dĺžke 23 dní pred\nkoncom zdaňovacieho obdobia nepovažoval žalovaný za relevantné pre posúdenie splnenia povinnosti\nustanovenej v § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pretože vplyv žalobkyne na hospodársky výsledok\ntejto spoločnosti bol vzhľadom na krátke obdobie vo funkcii konateľky nepatrný. Poukázal pritom aj na\nvyjadrenie žalobkyne, že sa s činnosťou v tejto spoločnosti len zoznamuje, z čoho vyplýva, že v mesiaci\ndecember 2017 jej činnosť nemohla mať vplyv na podnikateľskú činnosť spoločnosti AKVA COM, s.r.o.\n\nŽalovaný poukázal aj na to, že v spoločnosti AKVA COM, s.r.o. boli okrem žalobkyne ku dňu vyhotovenia\ndaňového priznania za rok 2017 ešte ďalší štyria spoločníci, ktorí sa podieľali na podnikateľskej činnosti\ntohto subjektu, z čoho vyplýva, že sa v určitom pomere medzi nich aj prerozdeľuje zisk z hospodárenia\nspoločnosti, pričom splatený vklad žalobkyne vo výške 750 eur predstavuje jeden z najmenších vkladov\noproti ostatným spoločníkom, a teda aj podiel na zisku spoločnosti AKVA COM, s.r.o. bude pre žalobkyni\nv najmenšom pomere.\n4. Krajský súd po oboznámení sa s postupom a rozhodnutím žalovaného vo svetle žalobných\nnámietok dospel k záveru, že žalovaný postupoval v konaní v súlade so zákonom. Poukázal na to,\nže spoločnosť SV & Angel, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2017 dosiahla po zdanení zisk nižší\nako šesťdesiatnásobok životného minima a žalovaný postupoval správne, keď požiadal Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky o stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti SV &\nAngel, s.r.o. (v ktorej bola žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou) je prínosom pre hospodárske záujmy\nSlovenskej republiky, pretože bol povinný prihliadať na verejný záujem, osobitne na hospodárske záujmy\nSlovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre\nhospodárstvo Slovenskej republiky.\n5. Pokiaľ išlo o spoločnosť AKVA COM s.r.o., krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že\nžalobkyňa v tejto spoločnosti pôsobila ako štatutárny orgán len 23 dní pred koncom zdaňovacieho\nobdobia, čo nemožno považovať za podstatné k povinnosti dosiahnutia požadovanej úrovne zisku\nustanovenej v § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pretože vplyv žalobkyne na hospodársky\nvýsledok spoločnosti bol vzhľadom na krátke obdobie jej pôsobenia v tejto spoločnosti nepatrný.\nKrajský súd zdôraznil, že podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa hospodárske\nzáujmy skúmajú posudzovaním prínosu podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre\nhospodárstvo SR, nie prínos obchodnej spoločnosti, v ktorej mimo neho pôsobí ešte ďalší okruh\nosôb, ktorých podnikateľská činnosť sa neposudzuje spoločne. Relevanciu osobného prínosu štátneho\npríslušníka tretej krajiny pre výsledok hospodárskej činnosti obchodnej spoločnosti, v mene ktorej v rámci\nposudzovaného časového obdobia koná, je potrebné náležite vyhodnotiť, aby sa zamedzilo obchádzaniu\nzákona napríklad formálnym a účelovým vznikom funkcie konateľa štátneho príslušníka tretej krajiny\nbez reálneho vplyvu na dosiahnutý hospodársky výsledok spoločnosti.\n6. Pokiaľ išlo o podnikateľský zámer žalobkyne, krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že\nprvostupňový správny orgán naň prihliadol ako na jeden z podkladov rozhodnutia v rámci širšej\núvahy pri hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo SR, avšak nešlo o\nskutočnosť, na ktorej by správne orgány oboch stupňov založili svoje rozhodnutia. K namietanému\nčl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR krajský súd uviedol, že v postupe správnych orgánov sa nenachádzajú\nprvky donucovania žalobkyne, aby konala niečo, čo zákon neukladá, ani náznaky prekročenia medzí,\nrozsahu a spôsobu zákonného postupu týchto orgánov. V prijatých záveroch žalovaného nie sú prítomné\ntendencie obmedzujúce žalobkyňu vykonávať podnikateľskú činnosť v ďalších spoločnostiach, pretože\npodnikateľská činnosť nie je obmedzená počtom právnických osôb, na ktorých činnosti sa štátny\npríslušník tretej krajiny zúčastňuje, resp. ich vykonáva. Avšak posúdenie jeho prínosu na hospodársky\nvýsledok v jednotlivých spoločnostiach je otázkou, ktorú je legitímne nastoliť pri hodnotení prínosu\npodnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR. Žalobkyňa teda mohla vykonávať podnikateľskú činnosť v\nneobmedzenom počte spoločností, pričom aspoň jedna by mala dosiahnuť požadovaný zisk po zdanení\n(§ 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov).\n7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku a žiadala, aby kasačný súd zmenil napadnutý\nrozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla,\naby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľka namietala, že konštatovanie krajského súdu ohľadne nedostatočne konkretizovaného\nnezákonného postupu žalovaného je nesprávne. Sťažovateľka v správnej žalobe uviedla, že žalovaný sa\nodchýlil od svojej rozhodovacej praxe, pričom poukázala na rozhodnutie v obdobnom prípade týkajúce\nsa iného príslušníka tretej krajiny. Rovnako uviedla, že žalovaný postupoval v rozpore s § 34 ods. 7\na 10 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie žalovaného je podľa sťažovateľky nepreskúmateľné,\nnezákonné a vecne nesprávne.\n\n9. Sťažovateľka tvrdila, že splnila zákonné podmienky pre obnovenie prechodného pobytu. Žalovaný\nneobjektívne posúdil tvrdené skutočnosti zo strany sťažovateľky a nezaoberal sa dostatočne, určite,\npresne a svedomito prejednávanou vecou.\n10. Podľa názoru sťažovateľky žalovaný postupoval nesprávne, keď pri posúdení prínosu pre\nhospodárstvo SR vzal do úvahy len jednu spoločnosť, v mene ktorej sťažovateľka konala. Tiež namietala,\nže zákon o pobyte cudzincov neustanovuje povinnosť preukázania požadovaného zisku v obchodnej\nspoločnosti, v súvislosti s ktorou bol žalobkyni udelený prechodný pobyt.\n11. Sťažovateľka namietala nesprávny procesný postup krajského súdu v konaní, ktorého sa správny\nsúd dopustil tým, že sťažovateľke nedoručil vyjadrenie žalovaného na podanú repliku sťažovateľky z\n31. januára 2019.\n12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti\nneuvidela žiadne nové skutočnosti, a preto v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších stanoviskách.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n14. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľky o obnovenie\nprechodného pobytu na území SR na účel podnikania, nakoľko žalovaný dospel k záveru, že obnovenie\nprechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n15. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, keď žiadosť\nsťažovateľky zamietli.\n16. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí\npolicajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v\npracovnoprávnom vzťahu.\n17. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti\no udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko,\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka\ntretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.\n18. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n19. Podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt\nnajviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.\n20. Podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti\no obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej\nspoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne\nvo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého\npodnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny\nprojekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce\nzdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za\nkaždý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná\nv mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení\n\npodľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých\nkoná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený\nkonať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného\npobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške\ntridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.\n21. Podľa § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo\ndružstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla\nv predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada\nstanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej\nspoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n22. Podľa § 34 ods. 12 veta pred bodkočiarkou zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne\nžiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6.\n23. Kasačný súd mal za preukázaný skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval krajský súd v\nnapadnutom rozsudku v nadväznosti na zistenia správnych orgánov. Podľa názoru najvyššieho súdu\nsprávne orgány mali dostatok informácií pre posúdenie žiadosti sťažovateľky a na ich podklade na\nzistenie skutkového stavu v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci.\n24. Najvyšší súd po oboznámení sa s konaním uskutočneným na krajskom súde konštatuje, že krajský\nsúd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky a odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku spĺňa kritériá kladené naň zákonom, vyplývajúce z definície práva na spravodlivý\nproces. Krajský súd zaujal relevantný postoj k námietkam sťažovateľky (v konaní pred krajským súdom\nv postavení žalobkyne) ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, k jej námietkam ohľadne\nrozhodnutia žalovaného vo veci „Grigory Pipin“ a rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.\n1Sža/8/2012, ako aj k samotným tvrdeniam sťažovateľky ohľadne podmienok posudzovania žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd neuprel právo sťažovateľky na\nrelevantné odôvodnenie rozhodnutia.\n25. K námietke sťažovateľky ohľadne nesprávneho postupu krajského súdu v konaní najvyšší súd\nuvádza, že sťažovateľke bolo v kasačnom konaní dodatočne doručené vyjadrenie žalovaného z 19.\nfebruára 2019 na podanú repliku žalobkyne z 31. januára 2019. Zároveň uvádza, že v zmysle § 106\nods. 2 Správneho súdneho poriadku po vyčerpaní repliky a dupliky nemusí správny súd na ďalšie\nvyjadrenia prihliadať, pričom o tejto skutočnosti bola sťažovateľka krajským súdom poučená, keď jej\nbolo doručované vyjadrenie žalovaného k žalobe.\n26. Pokiaľ ide o právne posúdenie prejednávanej veci, najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť,\nže podľa § 34 ods. 10 v nadväznosti na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov pri\nrozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalovaný prihliada na verejný záujem, osobitne\nna bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti\nštátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR. Ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná\nštátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom\nobdobí zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, policajný útvar\nsi vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť\nobchodnej spoločnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n27. Nakoľko spoločnosť SV & Angel, s.r.o., v ktorej bola sťažovateľka konateľkou v predchádzajúcom\nzdaňovacom období (rok 2017), nedosiahla v tomto relevantnom zdaňovacom období požadovaný zisk\npo zdanení (minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima), žalovaný požiadal Ministerstvo\nhospodárstva SR o stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti SV & Angel, s.r.o.\nje prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo\nstanovisko, podľa ktorého podnikateľská činnosť sťažovateľky nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy SR. Na toto stanovisko bol žalovaný zo zákona povinný prihliadať, nakoľko prínos podnikateľskej\nčinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky je jedným zo\nzákladných zákonných kritérií podstatných pre rozhodovanie o udelení prechodného pobytu na účely\npodnikania. Nakoľko spoločnosť SV & Angel, s.r.o. (v ktorej bola sťažovateľka konateľkou) nedosiahla\n\npožadovaný zisk, na účely obnovenia prechodného pobytu sťažovateľky nemal žalovaný inú zákonnú\nmožnosť, ako požiadať ministerstvo hospodárstva o zaujatie stanoviska k hospodárskemu prínosu\nuvedenej obchodnej spoločnosti pre Slovenskú republiku a toto stanovisko pri svojom rozhodovaní\nzohľadniť.\n28. Pokiaľ išlo o pôsobenie sťažovateľky v spoločnosti AKVA COM, s.r.o., ako jednej z konateľov\ntejto spoločnosti, kasačný súd považuje za súladný so zmyslom a účelom zákona o pobyte cudzincov\npostup žalovaného, ktorý prihliadol na dĺžku pôsobenia sťažovateľky vo funkcii konateľa spoločnosti\nAKVA COM, s.r.o. (23 dní pred koncom posudzovaného zdaňovacieho obdobia) a uvedenú skutočnosť\nvyhodnotil tak, že vplyv sťažovateľky na hospodársky výsledok tejto spoločnosti bol vzhľadom na\nkrátkosť jej pôsobenia nepatrný, preto tento hospodársky výsledok nemôže byť zohľadnený pre účely\nposúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania. Samotná sťažovateľka sa\nv správnom konaní vyjadrila, že s predmetom činnosti spoločnosti AKVA COM, s.r.o. sa ešte len\nzoznamuje.\n29. Na základe uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutie\nžalovaného je v súlade so zákonom a ani námietky sťažovateľky uvádzané v kasačnej sťažnosti neboli\nspôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel krajský súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel\nk záveru, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú preto kasačný súd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá nemala v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}