{"guid": "8d8a9762-2e6f-4d6a-94c7-24aa41de21b8:e3ed59e9-1ae9-4453-8bcb-0e97a0063a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/62/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/62/2019 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 8Sžfk/62/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "identifikacne_cislo": "6018200672", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3ed59e9-1ae9-4453-8bcb-0e97a0063a72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/62/2019\n6018200672\n08. 07. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200672.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu : Športcentrum\nEkoma, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Sekier - Osada 8746, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko\n& partners, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 37, IČO : 36 856 517, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o správnej žalobe\nproti rozhodnutiu žalovaného z 10. augusta 2018 č. 101548799/2018, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalovaného (sťažovateľa) proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna 2019 č. k. 23 S\n115/2018-92, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 12. júna 2019 č. k.\n23 S 115/2018-92 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného z 10. augusta 2018 č. 101548799/20182015 (ďalej aj ako „rozhodnutie\nžalovaného“), ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“\nalebo „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zo 17. januára 2018 č.\n100161613/2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo „rozhodnutie\nsprávcu dane“), ktorým Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako „prvostupňový orgán verejnej správy“\nalebo „správca dane“) podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu\n(žalobcovi v konaní pred správnym súdom) rozdiel dane v sume 18 483,52 eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie december 2014 a rozhodnutie správcu dane a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nverejnej správy na ďalšie konanie. Správny súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu.\n2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 19 ods. 1 a\nods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“) a uviedol, že vo vzťahu k neuznaniu\npráva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi X. D., Š., OTVORENÉ\nOKNO, s.r.o. a BETEX, s.r.o. správny súd uznal ako dôvodné tie žalobné námietky, ktorými žalobca\nnamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov a ich arbitrárnosť. Predovšetkým správny\nsúd poukázal na štruktúru rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, v ktorom sú doslovne\n\nskopírované obsahy jednotlivých podaní žalobcu a vyjadrenia správcu dane, ktoré boli zaujaté v priebehu\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Rozhodnutie je značne neprehľadné a nepreskúmateľné,\npričom tieto nedostatky rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy neboli odstránené ani\nžalovaným v odvolacom konaní.\n3. Ďalej správny súd uviedol, že správca dane na strane 7 svojho rozhodnutia konštatoval, že v\nrámci daňovej kontroly zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti DPH,\nže plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie DPH,\npričom právo na odpočítanie DPH je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.\nSprávca dane ďalej ale poukazoval na potrebu preukázania reálnosti obchodných transakcií s tým, že\nnepostačuje len predloženie dokladov - teda splnenie formálnej stránky. Podľa správcu dane žalobca\nnepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť deklarovaných obchodných transakcií. V inej\nčasti svojho rozhodnutia (str. 34) správca dane uviedol, že pri miestnom zisťovaní (fyzická ohliadka\npriestorov areálu žalobcu) bolo zistené, že práce boli vykonané ale nebolo preukázané dodanie zo strany\ndeklarovaného dodávateľa predložením daňových a účtovných dokladov. Vo vzťahu k vyjadreniam\nžalobcu, predneseným vo vyrubovacom konaní, správca dane uviedol, že zotrváva na záveroch\nuvedených v protokole z daňovej kontroly. Za podstatné k deklarovaným dodávateľom považoval\nsprávca dane v závere svojho rozhodnutia to, že ak sa daňový subjekt vyhýba správcovi dane a\nnekomunikuje s ním, je sám nedôveryhodný. Rozhodnutie správcu dane je konštruované tak, že z neho\nnie je možné zistiť, ako správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a skutkové zistenia, ktoré z nich\nvyplynuli, k akým záverom dospel a ako vec právne posúdil.\n4. Podľa správneho súdu oproti vyššie uvedeným záverom správcu dane žalovaný vo svojom rozhodnutí,\nv reakcii na odvolacie námietky žalobcu, až nadbytočne poukazoval na všeobecne známe závery z\njudikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR o povinnosti daňového subjektu, ktorý si uplatňuje\nprávo na odpočítanie DPH, uniesť svoje dôkazné bremeno. Rovnako nadbytočne žalovaný opakovane\nrozvádzal formálne a materiálne podmienky stanovené pre uplatňovanie nároku na odpočítanie DPH bez\ntoho, aby reflektoval na konkrétne okolnosti tohto prípadu a na závery správcu dane. Je nepochybné, že\npri uplatňovaní nároku na odpočítanie DPH nepostačuje len predloženie dokladov (formálna stránka) ale\nje potrebné preukázať reálnosť deklarovaných obchodných transakcií (materiálna stránka). Žalovaný v\nprejednávanej veci, zdôrazňujúc to, že samotné predloženie faktúry pre odpočítanie dane nepostačuje,\nvôbec nezobral do úvahy konštatovanie správcu dane, že pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že práce\nboli dodané, teda nespochybnil existenciu materiálneho plnenia.\n5. Z rozhodnutia daňových orgánov vo veciach týkajúcich sa odpočtov DPH musí jednoznačne\nvyplývať, ku akým záverom dospeli, a teda, či neuznávajú právo na odpočítanie DPH pre to, že\nneboli splnené zákonom stanovené podmienky (daňové orgány pri verifikácii daňovým subjektom\ntvrdených deklarovaných transakcií vyvrátia, že tieto sa stali deklarovaným spôsobom) alebo preto,\nže sa preukáže, že išlo o zneužitie práva (obchodné transakcie nemali ekonomické opodstatnenie\na ich účelom bolo získanie daňovej výhody) alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom,\npričom daňový subjekt o tomto nezákonnom konaní vedel alebo musel vedieť. V rozhodnutiach\nje potrebné sa zamerať na konkrétne okolnosti prípadu a v konkrétnostiach popísať, čo malo byť\npredmetom deklarovaných obchodných transakcií (dodanie tovarov alebo služieb), aké dôkazy boli\nvykonané, hodnotenie dôkazov a skutkové závery, ktoré z nich boli vyvodené, ako aj jednoznačné\nprávne posúdenie. Je nadbytočné opakovane uvádzať závery z judikatúry súdov bez toho, aby boli\nvyhodnotení konkrétne okolnosti daného prípadu. Z hľadiska požiadaviek kladených na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia je odôvodnená požiadavka, aby rozhodnutie malo takú štruktúru, z ktorej bude\nzrejmé, v ktorej jeho časti je opis priebehu konania, v ktorej je opis dôkazov a vyvodené skutkové zistenia\na v ktorej je jednoznačné právne posúdenie. Zároveň je potrebné dôsledne rozlišovať, či predmetom\ndodania na základe deklarovaných obchodných transakcií mal byť tovar alebo služby a z rozhodnutí\ndaňových orgánov potom musí jednoznačne vyplývať, či daňové orgány na základe vykonaných dôkazov\nuznávajú ich materiálnu existenciu alebo nie. Samotná nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a\nnepredloženie daňových a účtovných dokladov z jeho strany, pri súčasnom akceptovaní materiálneho\nplnenia, nepostačuje pre záver, že sa deklarovaná obchodná transakcia nestala daňovým subjektom\ndeklarovaným spôsobom.\n6. Druhú žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania nákupu hnuteľného majetku, vyhodnotil správny súd\nako nedôvodnú. V tejto časti, s ohľadom na odlišný skutkový stav, ako aj s ohľadom na odlišné dôkazy,\nktoré boli vykonané, nepovažuje správny súd rozhodnutia daňových orgánov za nepreskúmateľné. Pri\n\npreverení používania drobného hmotného majetku správca dane vychádzal zo Zoznamu drobného\nmajetku v období od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý žalobca ako evidenciu drobného majetku\npredložil správcovi dane. Správca dane následne vykonal konfrontáciu Zoznamu drobného majetku\na majetku, ktorého nákup bol preukazovaný výdavkovými pokladničnými dokladmi a potvrdeniami o\nnákupe vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou, a dospel k záveru, že majetok nakúpený\nv zmysle uvedených pokladničných dokladov sa v zozname majetku žalobcu nenachádza. Žalobca\ntento majetok nemal zaradený do podnikania, podľa správcu dane sa nejednalo o majetok žalobcu,\nktorý by bol použitý na dodávky tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto podľa\nsprávcu dane žalobca nemal právo na odpočítanie dane. Žalobca ako dôkaz slúžiaci k preukázaniu\npoužívania nakúpeného majetku sám predložil Zoznam drobného majetku, v ktorom majetok, z nákupu\nktorého uplatňoval právo na odpočítanie DPH v decembri 2014, uvedený nebol. Žalobca sa v priebehu\nadministratívneho konania, a ani v správnej žalobe, k spôsobu zostavenia uvedeného zoznamu a k jeho\nprípadnej neúplnosti nijako nevyjadril a nič v tomto smere neobjasnil. Správca dane, a ani žalovaný,\nnemali dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, že Zoznam drobného majetku predložený žalobcom je\nneúplný, alebo že neodráža skutočný stav. Daňové orgány nespochybnili, že žalobca disponuje dokladmi\npreukazujúcimi nákup majetku a ich zaradenie do evidencie DPH. Tieto skutočnosti ale predstavujú\nformálnu stránku uplatňovaného nároku na odpočet DPH. Daňové orgány svoje rozhodnutia založili na\nzávere, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnej stránky uplatňovaného nároku na odpočet DPH, a\nto použitie nakúpeného majetku v rámci svojho podnikania na uskutočnenie dodávok tovarov a služieb.\n7. Správny súd ďalej skonštatoval, že je nepochybné, že podnikateľská činnosť žalobcu je rozmanitá\na nakúpený majetok by mohol byť využiteľný pri realizácii jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň je ale\npotrebné uviesť, že ide o majetok všeobecne použiteľný - aj pre potreby realizácie inej podnikateľskej\nčinnosti, prípadne domácnosti. Nešlo teda o taký majetok, ktorý by z hľadiska účelu jeho použitia\nbol viazaný len na určitý druh podnikateľskej činnosti alebo na špecifický druh prevádzky. Žalobca\nsám predložením Zoznamu drobného majetku vytvoril určitý stupeň preukázania skutkového stavu\npodloženého dôkazom. O správnosti a úplnosti tohto dôkazu daňové orgány, ako už bolo vyššie\nuvedené, nemali dôvod pochybovať. Následná obrana žalobcu o tom, že zo žiadneho všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, a ani interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť viesť evidenciu\ndrobného majetku, je potom účelová. Ako už bolo uvedené, žalobca nijako neobjasnil vedenie\nuvedeného zoznamu majetku a jeho prípadnú neúplnosť. V priebehu administratívneho konania\npredkladal aj ďalšie dôkazy, a to potvrdenia o recyklácii, ktorými malo byť preukázané, že majetok reálne\npoužíval a bol odovzdaný na recykláciu. V správnej žalobe vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto dôkazu\nzo strany daňových orgánov nič konkrétne nenamietal. Taktiež nič konkrétne nenamietal vo vzťahu\nk vyhodnoteniu predloženej „Operatívnej evidencii za apartmánové domy č. 1 - 5, recepciu, bowling,\npráčovňu, dvojdom, spoločenskú miestnosť, reštauráciu, salaš, domček, chatku 7 a 8, dielňu, areál a\nhalu“, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní dňa 02.11.2017. Závery daňových orgánov vo vzťahu k\nneuznaniu odpočítania DPH z nákupov hnuteľného majetku preto správny súd s ohľadom na vyššie\nuvedenú argumentáciu považoval za správne.\n8. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia\nžalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu, pretože daňové\norgány rozhodli o vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným\nvýrokom. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok\nna odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaných dodávateľov a pri jeho posúdení zohľadniť závery\nsprávneho súdu.\n9. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP. O\nvýške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku\n(ustanovenie §175 ods. 2 SSP).\n10. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako\n„podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalovaného“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu znášaním trov celého konania zo svojho. Žalovaný\nnapadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodov podľa\n\nustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku - správny súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že nesprávnosť právneho posúdenia spočíva, v\nnesprávnom posúdení zisteného skutkového stavu správnym súdom, v časti týkajúcej sa neuznaného\nodpočítania DPH z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov Gustáv Záslav, BETEX s.r.o.\na OTVORENÉ OKNO s.r.o. Žalobca sa v tejto časti nestotožňuje so záverom správneho súdu.\n12.\n\nV posudzovanom prípade si žalobca za zdaňovacie obdobie december 2014 uplatnil odpočítanie dane\nz dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov X. D., BETEX s.r.o. a OTVORENÉ OKNO\ns.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie služieb ako príprava palivového dreva, opracovanie dubových\nprírezov, dodanie okien, preprava ako aj dodanie tovaru - zámkovej dlažby a palivového dreva.\nSprávca dane v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. preveroval žalobcom uplatnené odpočítanie\nDPH, pričom z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane vyplýva, že v prípade\npreverenia dodania zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom X. D. sa tento k správcovi dane\nnedostavil ani na základe opakovaného predvolania, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a ani\njeho svedeckou výpoveďou dodanie zdaniteľných plnení nebolo preukázané, keď podľa jeho tvrdení mal\npráce vykonávať W. K., ktorý však so správcom dane nespolupracoval a nepredložil žiadne dôkazy o\nvykonaní prác. X. D. ani nevedel, či faktúry vystavené pre žalobcu boli zaúčtované v jeho účtovníctve,\nnevedel sa vyjadriť k ich úhrade a svoje tvrdenia nevedel a ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ani V. E.\nbývalý konateľ dodávateľa BETEX s.r.o. nevedel uviesť, kto mal dodať tovar fakturovaný spoločnosťou\nBETEX s.r.o. pre žalobcu, nevedel predložiť žiadne doklady a ani samotnou spoločnosťou BETEX s.r.o.\na jej právnym nástupcom neboli na výzvu správcu dane predložené žiadne doklady. Rovnako aj Q. Q.\nX. bývalý konateľ spoločnosti OTVORENÉ OKNO s.r.o. svojimi tvrdeniami nepreukázal dodanie prác\npre žalobcu, neuviedol žiadnych dodávateľov, ktorí mali práce vykonať a nepredložil žiadne doklady\npreukazujúce dodanie prác. Z dôkazov získaných v prípade spoločnosti OTVORENÉ OKNO s.r.o.\ntiež vyplynulo, že touto spoločnosťou bola priznaná oveľa nižšia daň akú predstavovala daň z faktúr\nvystavených pre žalobcu.\n13. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že u deklarovaných dodávateľov X. D., BETEX\ns.r.o. a OTVORENÉ OKNO s.r.o. nedošlo k preukázaniu a potvrdeniu dodania fakturovaných prác a\ntovarov pre žalobcu, správca dane dňa 27.01.2017 vykonal so žalobcom ústne pojednávanie (spísaná\nZápisnica o ústnom pojednávaní č. 100168690/2017), v rámci ktorého ho oboznámil so zisteniami u\ntýchto dodávateľov a umožnil žalobcovi sa k týmto skutočnostiam vyjadriť. Žalobca sa so zistenými\nskutočnosťami oboznámil, ale žiadne vyjadrenia a ani dôkazy k preukázaniu dodania zdaniteľných\nplnení týmito deklarovanými dodávateľmi nepredložil. Žalobca ani na základe Výzvy na predloženie\ndôkazov č. 100341394/2017 zo dňa 22.02.2017, ktorou ho správca dane vyzval na predloženie\ndôkazov preukazujúcich dodanie a uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi X.\nD., BETEX s.r.o. a OTVORENÉ OKNO s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy. Rovnako ani na základe\nOboznámenia s výsledkami daňovej kontroly č. 100551208/2017 zo dňa 30.03.2017, ktorým ho správca\ndane opätovne oboznámil so zistenými skutočnosťami a ich vyhodnotením, nepredložil žiadne ďalšie\ndôkazy, ktoré by dodanie a uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi preukazovali.\nAni v samotnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly žalobca žiadne dôkazy\na preukazujúce tvrdenia nepredložil. Ako vyplýva z konania žalobca správcovi dane okrem faktúr a\nobjednávok nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce, že k dodaniu a uskutočneniu zdaniteľných\nplnení došlo práve týmito dodávateľmi.\n14. Žalovaný uviedol, že aj z mnoho početnej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že na preukázanie\noprávnenosti nároku na odpočítanie dane nestačí, ak na zdaniteľné plnenie, ktorého existenciu správca\n\ndane nepopiera, bola vyhotovená dodávateľská faktúra obsahujúca zákonom stanovené náležitosti. Aby\nžalobcovi ako odberateľovi deklarovaného zdaniteľného\n\nplnenia vzniklo právo na odpočítanie dane, musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné\nplnenie bolo dodané a to práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúre ako dodávateľ označený. Na\npreukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane teda nepostačuje, ak dodanie deklarovaného\nzdaniteľného plnenia nebolo sporné, pretože nesporne musí byť preukázaná aj tá skutočnosť, že\ndeklarované zdaniteľné plnenie dodal na faktúrach označený dodávateľ. Ak je táto skutočnosť\nspochybnená, ako je to v tomto prípade, tak žalobcovi nemôže vzniknúť právo na odpočítanie dane,\npretože bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že splnil všetky formálne a materiálne podmienky\npre priznanie práva na odpočítanie dane. V posudzovanom prípade bola spochybnená práve skutočnosť,\nže zdaniteľné plnenia dodali deklarovaní dodávatelia X.Á. D., BETEX s.r.o. a OTVORENE OKNO s.r.o.,\nktorí boli na faktúrach označení ako dodávatelia. Ako žalovaný uviedol aj v zrušenom rozhodnutí,\nsplnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.\nz. preukazuje žalobca, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a nespočíva len vo formálnej deklarácii ich\nsplnenia, a to predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto doklady musia mať povahu faktu.\nTeda všetky v nich deklarované skutočnosti musia mať reálny základ a musia byť ako právna skutočnosť\naj preukázané. To znamená, že ak žalobca deklaroval, že zdaniteľné plnenia boli poskytnuté dodávateľmi\nX. D., BETEX s.r.o. a OTVORENÉ OKNO s.r.o., musí byt' táto skutočnosť fakticky preukázaná a to takými\ndôkazmi, z ktorých skutočné dodanie deklarovaných zdaniteľných plnení od dodávateľov X. D., BETEX\ns.r.o. a OTVORENÉ OKNO s.r.o. vyplynie. Ako žalovaný uvádzal v rozhodnutí zo znenia ustanovenia\n§ 24 daňového poriadku nevyplýva, že dôkazné bremeno žalobcu bolo zvládnuté predložením povinnej\nevidencie a účtovných dokladov, ktorých predloženie je predpísané zákonom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje\nodpočítanie dane, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a\nprávo na odpočítanie dane vzniklo. Žalobca síce preukazoval svoje právo faktúrami a objednávkami,\nktoré správca dane a aj žalovaný vyhodnotili, že skutočné dodanie zdaniteľných plnení deklarovanými\ndodávateľmi z nich nevyplynulo. Faktúra a objednávka síce obsahovali popísané práce resp. tovar,\nktoré mali byť žalobcovi dodané, ale žiadne iné dôkazy, ktoré by napr. v prípade prác definovali rozsah,\nobdobie, čas (napr. dodací\n\nlist, súpisy prác, ktoré by špecifikovali obdobie poskytovania prác a tiež rozsah hodín, v rámci ktorých\nmali byť práce vykonávané, objednávka neobsahuje ani obdobie v ktorom by mali byť práce dodané\na pod.), spôsob ich dodania, neboli predložené. Aj v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až\npísm. c) daňového poriadku má žalobca dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, a to aj z\nhľadiska ich vierohodnosti, správnosti a úplnosti. Je teda na žalobcovi, ktorý si organizuje celú svoju\npodnikateľskú činnosti, aby si zabezpečil dostatočné a relevantné dôkazy na preukázanie oprávnenosti\nodpočítania dane. Je to žalobca ako daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol\n\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly ako to bolo aj v posudzovanom prípade. Správca\ndane vedie dokazovanie, pričom je povinný preukazovať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Primárne má teda dôkaznú povinnosť\nžalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a ktorý musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že\nskutočnosti deklarované v daňovom priznaní alebo predložených dokladoch majú reálny základ. Nie\nje povinnosťou správcu dane preukazovať, že žalobcom tvrdené a preukazované skutočnosti nie sú\núplné, správne alebo vierohodné, pretože existenciu relevantných skutočností musí nesporne preukázať\nžalobca ako daňový subjekt. Správca dane a žalovaný nepričítali na ťarchu žalobcu ani skutočnosti,\nza ktoré nezodpovedá a ani nekontaktnosť jednotlivých deklarovaných dodávateľov. Správca dane\nvychádzal z dôkazov, ktoré predložil žalobca (faktúra, objednávka) a ktorými bol povinný preukázať\nsplnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane vykonal dokazovanie a vypočul aj svedkov, ktorých\nvýpoveďami rovnako nebolo dodanie zdaniteľných plnení preukázané. Správca dane oznámil žalobcovi,\nže má pochybnosti o úplnosti, pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov a vyzval ho na\npredloženie dôkazov, ktoré preukážu existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia, ale žalobca žiadne\niné dôkazy nepredložil. Správca dane tvrdené a preukazované skutočnosti iba preveruje za účelom\nsprávneho určenia a vyrubenia dane v zmysle základných zásad správy daní. Zároveň ako vyplýva\naj z mnohopočetnej judikatúry, správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo mu označovať\ndôkazy, ktoré má predložiť. Splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva\nlen v ich formálnej deklarácii t. j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto doklady\nmusia byt' vystavené na reálnom základe a ako právna skutočnosť aj preukázané. Rovnako správca\ndane postupoval aj v súlade so záverom mnohopočetnej judikatúry, podľa ktorej zásada objektívnej\npravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viest' dokazovanie\ndovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v\ndaňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie\nnie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť\nzvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n15. V súvislosti so závermi správneho súdu, podľa ktorých nie je z rozhodnutí daňových orgánov\njednoznačné, či došlo k porušeniu zákonom stavených podmienok pre odpočítanie dane, alebo\nzneužívajúcemu resp. podvodnému konaniu žalovaný uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov boli\nzaložené na takom právnom posúdení, podľa ktorého žalobcom došlo k porušeniu ustanovení § 49\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a hoci správca dane uviedol v rozhodnutí, že zistenia\nnasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty s poukazom na rozhodnutie Súdneho\ndvora EU vo veci C-255/02, ale neuviedol žiadnu úvahu, akou malo dôjsť k aplikácii tohto rozsudku\na záverov o zneužívajúcom konaní na zistený skutkový stav. Rovnako z odôvodnení rozhodnutí\ndaňových orgánov nevyplýva ani skutočnosť, že by zistený skutkový stav bol posudzovaný z hľadiska\ndaňového podvodu. Rozhodnutie správcu dane aj žalovaného boli založené hlavne na takom právnom\nposúdení, že nebolo preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane\na preto správca dane takéto odpočítanie dane neuznal, žalovaný v odvolacom konaní potvrdil a\nnespôsobili tak nezrozumiteľnosť rozhodnutí pre nesprávnosť dôvodov.\n16. Na základe týchto skutočností tak, žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že žalovaný vyvodzoval\nzodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaných dodávateľov a neplnenie ich povinností u žalobcu.\nSprávca dane aj žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, správne vyhodnotili skutkové závery, žalobcovi\nneboli kladené za vinu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a zistený skutkový stav bol správne právne\nposúdený v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. V tomto prípade tak žalobca nesplnil\nsvoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že k dodaniu zdaniteľných plnení došlo práve deklarovanými\ndodávateľmi X. D., BETEX s.r.o. a OTVORENÉ OKNO s.r.o.\n17. Všetky uvedené skutočnosti boli tak správcom dane aj žalovaným riadne uvedené v odôvodneniach\nzrušených rozhodnutí, odôvodnenie obsahovalo všetky skutočnosti zistené správcom dane, zároveň\nboli tieto skutočnosti aj vyhodnotené a v logických krokoch zhodnotené, zároveň boli v zrušených\nrozhodnutiach uvedené aj úvahy správcu dane s príslušnými hmotno-právnymi a procesnými predpismi,\nktoré boli žalobcom porušené a obsahovali vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu. Zrušené\nrozhodnutia žalovaného a správcu dane teda jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a žalovaný tak nesúhlasí so záverom\nsprávneho súdu.\n\n18. Žalovaný uvádza, že správca dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní ako aj\nžalovaný v odvolacom konaní potupovali v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a na vyslovenie\nzáveru mali dostatok dôkazov, ktoré boli získané a hodnotené v súlade s ustanovením § 24 daňového\nporiadku ako aj v súlade so základnými zásadami správy daní uvedených v ustanovení § 3 daňového\nporiadku.\n19. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom\nz 2. septembra 2019 (ďalej aj ako „vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti“) a uviedol, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje so zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel správny súd. S kasačnou\nsťažnosťou žalovaného teda žalobca nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Na rozdiel od žalovaného je\nžalobca presvedčený, že správny súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia koherentný, t. j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný\nzáver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k prvej námietke žalobcu, a to pre\nnedostatok dôvodov v ňom uvedených.\n20. Žalovaný neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k záveru\no nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom. Žalovaný len opakovane uvádza tie isté\nskutočnosti zo svojej činnosti, resp. činnosti správcu dane, t. j. len reprodukuje svoj postup pri\nrozhodovaní, ktorý bol preskúmaný správnym súdom. Pritom rozhodnutie, ktoré rezultovalo z činnosti\nžalovaného správny súd jednoznačne vyhodnotil ako nepreskúmateľné a neodôvodnené, nakoľko z\nneho nevyplýva, ako správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a skutkové zistenia, ktoré z nich\nvyplynuli, k akým záverom dospel a ako vec právne posúdil.\nŽalovaný sa (vôbec) nevysporiadal so zistením a konštatovaním správcu dane, ktorý nespochybnil\nexistenciu materiálneho plnenia, nakoľko zistil, že práce a tovar boli žalobcovi dodané. Z rozhodnutia\nžalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva ani jednoznačný záver o tom, či správca dane\na žalovaný neuznávajú právo na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, alebo\npreto, že sa jednalo o zneužitie práva alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom\nžalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť. Žalovaný teda postupoval v rozpore so znením\nustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý ustanovuje požiadavky na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia daňového úradu.\n21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím\norgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo\niným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde.\n22. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) SSP v spojení\ns ustanovením § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas\n(ustanovenie § 443 SSP a ustanovenie § 444 SSP oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(ustanovenie § 439 ods. 1 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods.\n1 SSP a ustanovenie § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v\nrozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 SSP, ustanovenia § 441 SSP\na ustanovenia § 453 SSP a postupom podľa ustanovenia § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) podľa ustanovenia § 137 ods.\n4 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods.\n1 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n\n24. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný\npodľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým\nprvostupňový orgán verejnej správy podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil\ndaňovému subjektu (žalobcovi v konaní pred správnym súdom) rozdiel dane v sume 18 483,52 eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a rozhodnutie správcu dane a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n25. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n26. V prvom rade kasačný súd uvádza, že podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho\norgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov\no správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno\nzo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť\nrozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu\npovinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie\nprípadne preskúmavať. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli\npodkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy\nproblémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať\nnajmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy\nboli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a\nnapokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia\nnemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán\ndozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje\nzistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením\na skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny\nodkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal\na z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je\nžiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením\na právnym posúdením. Na to, aby správny orgán mohol vec správne posúdiť je však potrebné, aby\nskutkový stav bol náležite zistený a prípadné rozpory boli patričným spôsobom odstránené.\n27. V správnom súdnictve správny súd pri svojom konaní a rozhodovaní nenahrádza činnosť orgánov\nverejnej správy, ale len preskúmava „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o\nktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné (napr. II. ÚS 588/2016). Je preto\núlohou práve správneho orgánu, aby v rámci svojej činnosti vykonal potrebné dokazovanie na to, aby\nnáležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie patrične a vyčerpávajúco odôvodnil tak, aby žiadna\nzásadná otázka nezostala nezodpovedaná.\n28. V rámci správneho súdneho konania bol primárne predmetom súdneho prieskumu výrok o dorubení\ndane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie december 2014 vo výške v sume 18\n483,52 eur, pričom aj podľa kasačného súdu žalobca nedostal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaného odpoveď, nakoľko z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva ani\njednoznačný záver o tom, či správca dane a žalovaný neuznávajú právo na odpočítanie DPH z dôvodu\nnesplnenia zákonných podmienok, alebo preto, že sa jednalo o zneužitie práva alebo preto, že išlo o\nkonanie poznačené podvodom, pričom žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť. Žalovaný teda\npostupoval v rozpore so znením ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý ustanovuje\npožiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia daňového úradu.\n29. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Szd/l/2013 z 23. januára 2014, uviedol, že „...zásada\nmateriálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány\n\nnemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby\nbolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej\núpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má\nsprávny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového,\nprimeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod. ....)“ a konštatuje, že za dôkaznej situácie, ktorá sa\nnachádza v administratívnom spise žalovaného, ako aj v súdnom spise, žalobou napadnuté rozhodnutie,\nvzhľadom na svoje odôvodnenie, citovanej požiadavke materiálnej pravdy nevyhovuje.\n30. Vzhľadom na to, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodstránil rozpory v\ntom, či v danom prípade žalobcov nárok na odpočet DPH neuznávajú z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok, alebo preto, že sa jednalo o zneužitie práva alebo preto, že išlo o konanie poznačené\npodvodom, pričom žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť, je nutné toto rozhodnutie\npovažovať za zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko je v rozpore s ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z., ktorý ustanovuje požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia daňového úradu. Kasačný súd\npreto v zmysle ust. § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.\n31. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť v zmysle rozsudku správneho súdu\nč.k. 23S 115/2018-92 a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, najmä vysporiadať sa s tým, či žalobcov\nnárok na odpočet DPH neuznávajú z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, alebo preto, že sa\njednalo o zneužitie práva alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom žalobca o tomto\nkonaní vedel alebo musel vedieť.\n32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako náhradu trov konania\npred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/115/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}