{"guid": "6511a999-181d-4fff-a458-84a7b77b2c56:6579544f-22d9-4a02-b3dc-e3da5d2e37b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1", "spisova_znacka": "3Asan/30/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/30/2019 z 12. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2020, sp. zn. 3Asan/30/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1", "identifikacne_cislo": "6018200641", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2020-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6579544f-22d9-4a02-b3dc-e3da5d2e37b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/30/2019\n6018200641\n12. 02. 2020\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200641.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca\nspravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nS. N., nar. XX.XX.XXXX, H., zastúpený: JUDr. Lucia Filipková, advokátka, Sládkovičova 26, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný\ninšpektorát, 9. mája 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BBKDI2-18/2018 zo dňa 06.08.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sa/16/2018-68 zo dňa 21.03.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj\nlen ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. ORPZ-BB-ODI2-282/2017-SK zo dňa 14.06.2018 (ďalej aj\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990\nZb.“), ktorý spáchal tým, že dňa 21.06.2017 v čase o 09.25 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej\nznačky Volkswagen Sharan, evidenčné číslo D. po ceste č. II/591 v smere jazdy od obce Horná\nMičiná do Banskej Bystrice, kde bol pri betonárke zastavený a kontrolovaný hliadkou prvostupňového\norgánu. Pri kontrole sa na základe výzvy policajta podrobil dychovej skúške za účelom zistenia požitia\nalkoholu. Dychová skúška bola vykonaná prístrojom AlcoQuant 6020+ výrobné číslo A409655 (ďalej aj\nlen ,,meradlo“), ktorý žalobcovi po prefúknutí dňa 21.06.2017 v čase o 09.30 hod. nameral hodnotu 0,15\nmg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, čo bol pozitívny výsledok. Následne bol žalobca podrobený\nopakovanej dychovej skúške, kedy mu v čase o 09.48 hod. bola nameraná hodnota 0,13 mg etanolu\nna liter vydýchnutého vzduchu, čo je tiež pozitívny výsledok. Lekárske vyšetrenie spojené s odberom\nkrvi v zdravotníckom zariadení nežiadal. Ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná. Žalobca týmto\nporušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 8/2009\nZ. z.“), za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške\n400,- euro a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods.\n2 zákona č. 372/1990 Zb. sa do času zákazu započítava čas od zadržania vodičského preukazu odo\ndňa 21.06.2017. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nsprávny orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, tzn. povinnosť zistenia skutočného stavu veci bez\ndôvodných pochybností tým, že nezohľadnil odchýlku meradla uvedenú v návode na použitie, časti 7,\n\ntzv. Technická špecifikácia, podľa ktorej maximálna chyba merania vo vzťahu k etanolovému štandardu\nje rozsah do 0,48 mg/l sa = +/- 0,024 mg na liter absolútne. Poukázal na to, že nemožno opomenúť ani iné\nfaktory ovplyvňujúce výsledok merania a že v zmysle nariadenia Prezídia policajného zboru č. 55/2018\n(ďalej aj len ,,nariadenie PPZ“) sa za pozitívne zistenie alkoholu považuje, ak je nameraná hodnota 0,15\na viac mg. etanolu na liter. Súčasne žiadal doplniť dokazovanie dožiadaním relevantného stanoviska\nÚradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Namietal taktiež zákonnosť\nsankcie s ohľadom na čas spáchania priestupku a dĺžku priestupkového konania. Žalovaný rozhodnutím\nč. KRPZ-BB-KDI2-18/2018 zo dňa 06.08.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n2. V odôvodnení poukázal na listinné dôkazy, ktoré predložil prvostupňový orgán. Zo správy o\nvýsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-BB-ODI1-133/2017-DH zo dňa 21.06.2017, zápisu o\ndychovej skúške, certifikátu o overení č. 0776/321.08/17 zo dňa 05.05.2017 s platnosťou overenia do\n05.11.2017, návodu na použitie AlcoQuant 6020+, stanoviska k žiadosti o zaujatie odborného stanoviska\nč. 2017/900/014966/04471 zo dňa 16.11.2018 vydaného Úradom pre normalizáciu, metrológiu a\nskúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,stanovisko ÚNMS“), zápisnice z ústneho pojednávania\nč. ORPZ-BB-ODI2-282/2017-SK zo dňa 21.06.2017, výpovedí svedkov a úradných záznamov ppráp.\nMgr. X. I., práp. N. W. a pplk. Mgr. S. Z.. ORPZ-BB-ODI1-133/2017 DH zo dňa 07.07.2017 mal\nžalovaný za preukázané, že žalobca v rozhodnom čase viedol motorové vozidlo, pričom bol zastavený\na kontrolovaný hliadkou prvostupňového orgánu a pri dychovej skúške mu prístrojom AlcoQuant\n6020+ bolo v čase o 09.30 hod. namerané 0,15 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu a v čase\no 09.48 hod. 0,13 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu. Bol poučený o spôsobe vykonania\ndychovej skúšky aj o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia spojeného s odberom krvi, čo však\nnežiadal. Odchýlka meradla uvedená v časti 7. Technickej špecifikácie v návode na použitie meradla\nje rozsah do 0,48 mg/l sa = +/- 0,024 mg na liter absolútne. Meradlo slúži na rýchle a presné zistenie\nprítomnosti alkoholu v aktívnom režime, čiže na určenie presnej hladiny alkoholu vo vydýchnutom\nvzduchu. Podstatnou metrologickou charakteristikou analyzátora dychu je hodnota najväčšej dovolenej\nchyby, pričom analyzátor musí vyhovovať požiadavke najväčšej dovolenej chyby pri jeho uvádzaní\nna trh, do používania a pri následnom overení. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm.\nd) zákona č. 8/2009 Z. z. a § 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. Konštatoval, že meradlo zodpovedá\nschválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške Úradu pre normalizáciu,\nmetrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,vyhláška č. 210/2000 Z. z.“) a ustanoveniach zákona č.\n142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 142/2000 Z.\nz.“), pričom hodnoty najväčších dovolených chýb uvedené v citovanej prílohe sú určené pre technické\nskúšky na účely schvaľovania typu za predpísaných pracovných podmienok, teda nie pri využívaní\ntohto technického prostriedku pri výkone oprávnenia policajta. Nameranú hodnotu považuje za konečnú\nbez potreby dodatočného prepočtu. Nevykonal navrhované doplnenie dokazovania s odvolaním sa na\nstanovisko ÚNMS. Predložené dôkazy vyhodnotil ako zákonné, hodnoverné a dôveryhodné, pričom tieto\nhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a nadobudol presvedčenie, že vytvárajú ucelený súbor,\nz ktorého je logicky možné vyvodiť záver o vine žalobcu. Sankciu považoval za primeranú a zákonnú aj\ns ohľadom na skutočnosť, že je v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie a v prípade pokuty táto\nbola uložená v rámci polovice možnej sadzby za najprísnejšie postihnuteľný priestupok a v prípade dĺžky\nzákazu činnosti v dolnej polovici za najprísnejšie postihnuteľný priestupok. Poukázal aj na Evidenčnú\nkartu vodiča, z ktorej je zrejmé, že žalobca bol v predchádzajúcom období právoplatne postihnutý za\nvedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, kedy mu bola uložená pokuta 800,- euro a zákaz činnosti na 4\nmesiace. Citujúc relevantné zákonné ustanovenia konštatoval, že postup a rozhodnutie prvostupňového\norgánu sú v súlade so zákonom.\nII.\n3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23Sa/16/2018-68 zo dňa 21.03.2019 tak, že žalobu zamietol a\nžalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\n4. Namietal uloženú sankciu a postup žalovaného, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že každé elektronické/\nmeracie zariadenie má pri meraní odchýlku, čo preukazuje aj samotný certifikát o overení meradla a\nspochybňoval tvrdenie, že tolerancia prístroja, ktorú uvádza výrobca v návode na použitie je určená pre\n\nvykonanie technických skúšok a slúži na účely schválenia do prevádzky, v dôsledku čoho je odchýlka\nuž implementovaná, tzn. zahrnutá vo výsledku, ktorý sa zobrazí na displeji prístroja. Neaplikovaním\nodchýlky žalovaný nezabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Žalovaný reagoval\nna námietku tak, že ustanovenia o rozšírenej neistote merania nemajú k výsledkom overenia žiaden\nvzťah v tom zmysle, že by bolo potrebné vykonávať akékoľvek prepočty výsledkov merania. Musia\nbyť v certifikáte uvedené, aby boli zrejmé metódy použité pri výpočte neistoty merania, pričom\nsamotná neistota merania musí byť zahrnutá do výpočtov meraní pred konštatovaním o vyhovení\nalebo nevyhovení meradla. Poukázal na to, že žalobca bol poučený o možnosti vykonať lekárske\nvyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, čo však nežiadal s odôvodnením,\nže má dohodnuté stretnutie so správcom dane na Daňovom úrade v Banskej Bystrici. Žalobcovi\ntak bola v konaní ponúknutá dostatočná možnosť podložiť svoje tvrdenie relevantným dôkazom výsledkom laboratórneho vyšetrenia odobratej krvnej vzorky. Ten v replike zotrval na svojich pôvodných\nvyjadreniach, poukázal na zásadu in dubio pro reo a na to, že druhé meranie bolo v zmysle nariadenia\nPPZ negatívne. Žalovaný v duplike uviedol, že dňa 01.07.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 157/2018\nZ. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 157/2018 Z. z.“), z\nktorého § 11 ods. 4 vyplýva, že pri používaní určeného meradla na účel podľa ods. 1 a 2 je hodnotou\nmeranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom.\n5. V odôvodnení rozsudku krajský súd správne citoval § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., §\n22 ods. 1 písm. e) a § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 372/1990 Zb., § 11 zákona č. 157/2018 Z.\nz., prílohu č. 25 prvú časť a druhú časť bod 2.1. k vyhláške č. 210/2000 Z. z. a § 15 ods. 1 zákona\nč. 142/2000 Z. z. Z obsahu spisu zistil, že prvou dychovou skúškou bol žalobcovi nameraný výsledok\n0,15 mg/l a druhou skúškou v priebehu ďalších 18 minút hodnota 0,13 mg/l, z čoho mal za jednoznačne\npreukázané, že žalobca v čase, kedy bolo vykonané prvé meranie, mal pozitívny výsledok na alkohol,\ntzn. že naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. v\nspojení s § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. Konštatoval, že aj po zohľadnení prípadnej\nodchýlky resp. stanoviska Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti, podľa ktorého koncentrácie pod 0,14\nmg/l nie sú z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky významné, to nič nemení na administratívnoprávnej zodpovednosti a povinnosti nebyť v čase jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Bolo\njednoznačne preukázané, že žalobca bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu bez ohľadu na skutočnosť,\nči došlo k započítaniu odchýlky merania. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca nežiadal\nlaboratórne vyšetrenie krvi, čím by jednoznačne vyvrátil pochybnosť, či v čase skutku bol pod vplyvom\nalkoholu. Námietku voči neprimeranosti sankcie považoval za irelevantnú vzhľadom na maximálnu výšku\nsankcie, ktorú je možné za daný priestupok uložiť a s poukazom na vyhodnotenie „Evidenčnej karty\nvodiča - výpis“. Zistenie skutkového stavu bolo pre riadne posúdenie veci správne a nedošlo k porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\nIII.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.\n7. Žalobca v kasačnej sťažnosti s poukazom na svoju predchádzajúcu argumentáciu v žalobe namietal,\nže odôvodnenie krajského súdu v časti, v ktorej mal za preukázané, že žalobca bol v rozhodnom\nčase pod vplyvom alkoholu, čím mu vznikla administratívno-právna zodpovednosť, je nedostatočné\na nepreskúmateľné. Krajský súd sa nezaoberal zohľadnením odchýlky merania. Z jeho pohľadu\nbola preukázaná nepresnosť merania a krajský súd neuviedol úvahy, ktorými bol vedený a nezaujal\nstanovisko k návrhom a námietkam žalobcu. Opätovne poukázal na zásadu in dubio pro reo a namietal\naj vyhodnotenie primeranosti sankcie, ktoré považuje za nedostatočne odôvodnené.\n8. Opätovne poukázal na konštantnú neistotu merania dotknutého meradla (U=0,019 mg/l), ktorá sa\npremieta na nameranú hodnotu pri prvej dychovej skúške (0,15 mg/l) v kladnom, ako aj zápornom\nvyjadrení, v dôsledku čoho je interval nameranej hodnoty od 0,131 mg/l do 0,169 mg/l. Uvedené\nzohľadnenie odchýlky považuje za korektné a zodpovedajúce požiadavke zistenia presného a\núplného skutočného stavu veci. Nepresnosť analyzátorov dychu bola experimentálne potvrdzovaná, čo\n\npreukazuje medzirepubliková česko-slovenská štúdia z roku 2010, podľa ktorej výsledok iba jedného z\npiatich meraní sa zhodoval so skutočnou hladinou alkoholu v krvi. Odôvodnenie krajského súdu, ktorý\npopri opise skutkového stavu konštatuje, že aj po zohľadnení odchýlky resp. stanoviska Slovenskej\nsúdnolekárskej spoločnosti, z ktorej vyplýva, že koncentrácie pod 0,14 mg/l vydychovaného vzduchu\nnie sú z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky významné, to nič nemení na administratívno-právnej\nzodpovednosti a to nebyť v čase jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, považuje za\nnepreskúmateľné, nakoľko krajský súd neuviedol úvahy, ktorými bol vedený a nekriticky len prevzal\nnázor žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že podmienkou legitimity rozhodnutia súdu v\nprávnom štáte je jeho dostatočné a presvedčivé zdôvodnenie. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Listinu\nzákladných práv a slobôd, v zmysle ktorých mal krajský súd uviesť argumenty, ktorými podopiera svoje\nzávery, nakoľko účastník má právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal aj na\nstanovisko ÚNMS, podľa ktorého používateľ určeného meradla by mal na zabezpečenie relevantnosti\ndôkazného prostriedku a tým zabezpečenie právnej istoty svojho konania najväčšiu dovolenú chybu\nuvedenú v bode 2.1 prílohy č. 25 k vyhláške zohľadňovať v nameranom výsledku. V zmysle judikatúry\nNajvyššieho súdu SR má správne trestanie podliehať rovnakému režimu a zárukám ako trestný postih\nza trestné činy, pričom skutkový stav má byť zistený bez dôvodných pochybností a súd má povinnosť\noprieť svoje rozhodnutie o vine o bezpečne zistené a preukázané fakty.\n9. Vzhľadom na to, že je presvedčený o tom, že sa má zohľadňovať odchýlka merania, ďalej namietal,\nže krajský súd sa nezaoberal touto odchýlkou vo vzťahu k tomu, akým spôsobom bola zohľadnená,\nkto ju zohľadnil (súd alebo žalovaný) a kde sa táto odchýlka premietla. Nekriticky prevzal tvrdenie\nžalovaného a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR\nuviedol, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať tiež nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia.\n10. Vo vzťahu k uloženým sankciám namietal, že krajský súd konštatoval primeranosť sankcií vzhľadom\nna rozpätie jednotlivých sankcií a s poukazom na vyhodnotenie Evidenčnej karty vodiča, avšak\nneuviedol, akým spôsobom vyhodnotil Evidenčnú kartu vodiča, v dôsledku čoho uvedené považuje za\nnesprávne a arbitrárne posúdenie.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť a pridržal sa argumentácie vo\nsvojich predchádzajúcich vyjadreniach.\nIV.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len ,,S.s.p.“)) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa)\nnie je dôvodná.\n13. Z predloženého spisového materiálu má kasačný súd skutkový stav za ustálený a to tak, že žalobca\nv rozhodnom čase viedol motorové vozidlo, kedy bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou.\nV rámci kontroly bol podrobený dychovej skúške, kedy mu bola pri prvej skúške nameraná hodnota\n0,15 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu a pri opakovanej skúške hodnota 0,13 mg. Priznal, že\npredchádzajúci večer požil alkohol. Bol poučený o možnosti absolvovania lekárskeho vyšetrenia krvi,\nčo však nežiadal s odôvodnením, že má dohodnuté stretnutie so správcom dane. Ďalšia jazda mu bola\nzakázaná. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 372/1990 Zb. V nadväznosti na uvedené mu bola uložená pokuta 400,- euro a zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov.\n14. Po preskúmaní spisového materiálu a kasačnej sťažnosti je z pohľadu kasačného súdu kľúčovým\nposúdenie otázky, či je v danom prípade možné oprieť výrok o vine resp. zodpovednosť za priestupok\no výsledok dychovej skúšky vykonanej meradlom, ktoré má odchýlku merania a ak áno, za akých\npodmienok.\n15. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu v organizme vodiča musí byť vykonaná prístrojom,\nspoľahlivosť ktorého je preukázaná certifikátom o overení tohto analyzátora dychu, po poučení vodiča\no spôsobe vykonania dychovej skúšky. Na základe spisového materiálu možno konštatovať, že tieto\n\npredpoklady boli v danom prípade splnené. V Slovenskej republike je tzv. nulová tolerancia vo\nvzťahu k prítomnosti alkoholu v organizme vodiča. Presné číselné vymedzenie hodnoty alkoholu v\norganizme je relevantné pre kvalifikáciu určitého skutku ako konkrétneho priestupku, alebo prípadne\ntrestného činu. Pokiaľ sa pohybujeme v rovine priestupkov, je rozdielom, či je v organizme vodiča\ntaké množstvo alkoholu, ktoré sa môže javiť len ako mizivé, alebo množstvo, ktoré vodiča uvádza do\nstavu vylučujúceho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je\npostačujúce množstvo alkoholu v organizme, ktoré prekračuje nulovú hranicu tak, ako tomu bolo aj v\nprejednávanom prípade a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola zohľadnená odchýlka merania. Žalobcovi\nboli v organizme namerané také hodnoty, ktoré by sa ani po prípadnom zohľadnení odchýlky (znižujúcej)\nvôbec nepribližovali k nulovej hodnote.\n16. V zmysle nariadenia PPZ sa za pozitívny výsledok považuje hodnota 0,15 mg/l. S poukazom na\nvýsledok prvej skúšky tak možno konštatovať, že sa jednalo o pozitívny výsledok. Výsledok druhej\nskúšky bol 0,13 mg/l. Z hľadiska relevancie nemožno jednoznačne priznať jej vyššiu mieru v závislosti\nod toho, či išlo o prvú alebo druhú skúšku. Pri prvej skúške je však potrebné brať do úvahy, že\nbýva vykonaná z časového hľadiska bližšie k momentu vedenia vozidla. Pokiaľ však výsledok nie\nje úplne jednoznačný a spoľahlivý, nebolo by možné výlučne na podklade výsledku prvej skúšky\npreukázať vinu zo spáchania priestupku. Ak teda výsledok prvej dychovej skúšky nie je absolútne\njednoznačný, na účely preukázania viny je potrebné zaobstarať ďalšie dôkazy, ako napr. vykonať\nopakovanú dychovú skúšku, vypočuť svedkov a pod. Na druhej strane, aj jednoznačný výsledok\ndychovej skúšky možno spochybniť vykonaním iného dôkazu, ktorým je napr. lekárske vyšetrenie krvi.\nŽalobca lekárske vyšetrenie krvi nežiadal, čo odôvodňoval plánovaným stretnutím so správcom dane\nna Daňovom úrade v Banskej Bystrici. Na jednej strane tak žalobca spochybňuje výsledky dychových\nskúšok s ohľadom na možnú nepresnosť nameraných hodnôt spôsobenú odchýlkou merania, na strane\ndruhej nepožiadal o vyšetrenie odberom krvi, ktorého výsledok by bol dôkazom preukazujúcim presnú\nhodnotu hladiny alkoholu v krvi bez akejkoľvek odchýlky. V tomto smere tak ostal pasívnym, čím sa\nsám ukrátil o možnosť obstarania dôkazu spochybňujúceho alebo vyvracajúceho výsledky predmetných\ndychových skúšok resp. dôkazu spôsobilého preukázať nespochybniteľnú - presnú hodnotu hladiny\nalkoholu v krvi. V tomto prípade mal vo vlastnom záujme uprednostniť vyšetrenie krvi pred stretnutím so\nsprávcom dane, nakoľko stretnutie so správcom dane nie je závislé na objektívnom plynutí času tak, ako\nvyšetrenie krvi. Inak povedané, stretnutie so správcom dane je možné posunúť, avšak vyšetrenie krvi\nje potrebné realizovať čo najskôr (t. j. nie s odstupom času), nakoľko v tele prebiehajú určité biologické\nprocesy, ktoré ovplyvňujú hladinu alkoholu v krvi a tak by vyšetrenie krvi realizované až s výraznejším\nodstupom času nebolo spôsobilé preukázať hodnoty relevantné pre posúdenie veci. S ohľadom na\nuvedené tak aj žalobcova argumentácia medzirepublikovou česko-slovenskou štúdiou z roku 2010,\npodľa ktorej iba výsledok jedného z piatich meraní sa zhodoval so skutočnou hladinou alkoholu v krvi,\npôsobí tendenčne, nakoľko pokiaľ by mal naozaj záujem na absolútne presnom zistení hladiny alkoholu\nv krvi prostredníctvom lekárskeho vyšetrenia, mal využiť možnosť absolvovania tohto vyšetrenia tak,\nako bol poučený. Dokazovanie v práve všeobecne vychádza zo zásady tzv. materiálnej pravdy; zo\nzásady formálnej pravdy je prípustné vychádzať len vtedy, ak je tak výslovne stanovené na základe\nnejakého rozumného dôvodu. Prihliadnuc aj na zásadu in dubio pro reo by sa mala vo všeobecnosti\nzohľadňovať dychová skúška priaznivejšia pre vodiča, pričom uvedené však podľa názoru kasačného\nsúdu nemožno chápať izolovane od iných skutočností relevantných pre prípad, ako napr. od výsledku\nprvej skúšky, či od ostatných dôkazov preukazujúcich určitú skutočnosť. Je zrejmé, že ani zásada\nin dubio pro reo nie je absolútna v tom zmysle, že by v situácii, o akú ide vo veci samej, mal súd\nprihliadať napr. výlučne len na výsledok opakovanej dychovej skúšky, ktorá bola v zmysle nariadenia\nPPZ negatívna a to len z toho titulu, že nameraná hodnota bola nižšia ako pri prvej dychovej skúške\na teda výsledok opakovanej skúšky sa javí pre žalobcu ako priaznivejší. Zásada in dubio pro reo úzko\nsúvisí so zásadou prezumpcie neviny, ktorej realizácia v priestupkovom konaní znamená, že správny\norgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v\nprospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Aplikácia zásady in dubio pro reo teda má byť\nzohľadňovaná v prípade, ak existujú určité pochybnosti, pričom spravidla pôjde o jav označovaný aj\nako ,,dôkazná núdza“. Kasačný súd je presvedčený, že na zásadu in dubio pro reo taktiež nemožno\nnahliadať čisto formalisticky a význam bude mať vtedy, ak je výsledok určitej dychovej skúšky naozaj\npriaznivejším pre páchateľa. Naozaj priaznivejším v tom zmysle, že by preukazoval napr. nulovú hodnotu\nprítomnosti alkoholu v organizme, alebo by bol rozhodujúcim vo vzťahu k posúdeniu, či je hladina\nalkoholu na takej úrovni, ktorá spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť, avšak to za predpokladu, že takéto\nposúdenie bude závisieť výlučne od dvoch dychových skúšok s rôznymi výsledkami bez toho, aby boli\n\nk dispozícii iné dôkazy spôsobilé hodnoverne preukázať určitý záver. Aplikáciu zásady in dubio pro\nreo treba vnímať čo možno najextenzívnejšie, avšak popri takomto vnímaní je nevyhnutné zachovávať\npri jej aplikácii taktiež určitú racionalitu, aby sa zadosťučinilo jej skutočnému účelu a aby sa nestala\nprostriedkom pre jej tendenčné zneužívanie. Orgány aplikujúce právo totiž musia pri svojej činnosti\npostupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny\nnormatívny systém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý\nnie je možné od ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto tak pri\nmyšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a\npredstáv. Rozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov sú konzistentné a ich argumenty podporujú\npríslušný záver.\n17. V danom prípade bola na základe prvej dychovej skúšky zistená prítomnosť alkoholu v organizme\nžalobcu, pričom prítomnosť, hoci zníženého množstva alkoholu, bola zistená aj na podklade výsledku\nopakovanej (druhej) skúšky. Medzi hodnotami jednotlivých dychových skúšok neboli tak výrazné\nrozdiely, ktoré by mohli indikovať chybnosť meradla. Zohľadnenie odchýlky (znižujúcej) meradla by\nv danom prípade nemalo za následok spochybnenie prítomnosti alkoholu v organizme žalobcu.\nŽalobca bol poučený o možnosti lekárskeho vyšetrenia krvi, ktoré však nežiadal, čím sa sám ukrátil\no svoje právo resp. možnosť obstarania dôkazu spochybňujúceho alebo vyvracajúceho výsledky\npredmetných dychových skúšok. Žalobcovu argumentáciu odchýlkou merania možno s ohľadom na\nuvedené vyhodnotiť ako nedostatočnú na účely vyvrátenia skutkových záverov, ktoré zistil správny\norgán, nakoľko aj v prípade, ak by bola zohľadnená (znižujúcim spôsobom), stále by ani len nehraničila\ns nulovou hodnotou prítomnosti alkoholu v jeho organizme, kedy by mala svoje opodstatnenie. Okrem\ntoho treba brať do úvahy aj skutočnosť, že žalobca napáda najmä technickú stránku veci a teda\nnezohľadnenie odchýlky merania, pričom však mal možnosť absolvovať vyšetrenie krvi, pri ktorom\nby nemusel znášať riziko spočívajúce v prípadnej odchýlke merania. Kasačný súd pripomína, že v\nzákonných ani podzákonných predpisoch nie je v súčasnosti ustanovená povinnosť zohľadňovať túto\nodchýlku pri vykonávaní orientačných dychových skúšok. K námietke žalobcu, v rámci ktorej poukázal aj\nna stanovisko ÚNMS, podľa ktorého používateľ určeného meradla by mal na zabezpečenie relevantnosti\ndôkazného prostriedku a tým zabezpečenie právnej istoty svojho konania najväčšiu dovolenú chybu\nuvedenú v bode 2.1 prílohy č. 25 k vyhláške zohľadňovať v nameranom výsledku je potrebné poukázať\nna skutočnosť, že odchýlka merania je nielen v kladnom, ale aj zápornom vyjadrení, čo má za následok,\nže nemožno tvrdiť, že by jej zohľadnenie prispelo k právnej istote, práve naopak. Dotknutému subjektu\nby nebolo zrejmé, či má uplatňovať kladnú alebo zápornú odchýlku, čoho dôsledkom by vznikalo riziko\nnejednotného postupu a s tým spojenej nepredvídateľnosti. Z uvedeného dôvodu tak túto námietku\nmožno hodnotiť ako irelevantnú.\n18. Vo vzťahu k aplikácii zásady in dubio pro reo, ktorou argumentoval žalobca, kasačný súd poukazuje\nna to, že táto by bola aplikovateľná, ak by výsledky orientačných dychových skúšok neboli podložené\nďalšími dôkazmi, ktoré vyvracajú ich prípadnú pochybnosť. V tejto súvislosti možno poukázať na listinné\ndôkazy, ktorými sú správa o výsledku objasňovania priestupku, zápis o dychovej skúške, certifikátu\no overení, zápisnice z ústneho pojednávania a úradné záznamy, všetky špecifikované vyššie. Ani\nzohľadnením odchýlky by u žalobcu nenastala situácia, kedy by v jeho organizme nebol prítomný\nalkohol, preto túto argumentáciu možno vyhodnotiť ako formalistickú a irelevantnú vzhľadom na to, že\nnezohľadňuje hlavnú myšlienku resp. účel zásady in dubio pro reo. Vzhľadom na to, že v danom prípade\nvýsledok dychovej skúšky s ohľadom na možnú odchýlku merania môže spôsobovať určité pochybnosti\no jeho jednoznačnosti, správny orgán vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby ostatné zabezpečené\ndôkazy boli spôsobilé odstrániť tieto pochybnosti s prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo.\n19. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že s poukazom na relevantné zákonné aj\npodzákonné citované ustanovenia, aj po zohľadnení prípadnej odchýlky resp. stanoviska Slovenskej\nsúdnolekárskej spoločnosti, z ktorej vyplýva, že koncentrácie pod 0,14 mg/l vydychovaného vzduchu\nnie sú z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky významné, to nič nemení na administratívno-právnej\nzodpovednosti a tom, že vodič nesmie byť v čase vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.\nRozhodnutie krajského súdu považuje za preskúmateľné. O nepreskúmateľné rozhodnutie by totiž\nišlo v prípade, kedy by krajský súd svoje tvrdenia opieral o skutočnosti, ktoré v konaní buď neboli\nzisťované vôbec, alebo boli zisťované v rozpore so zákonom. Zo znenia rozsudku krajského súdu však\nmožno identifikovať právny rámec, ako aj východiská, ktoré pri rozhodovaní zohľadnil. Hoci odôvodnenie\nkrajského súdu nie je zdĺhavé, z jeho obsahu je zrejmé, ktoré argumenty považuje za relevantné a\n\nnaopak, ktorým neprikladal väčší význam, pričom závery uvádza až po vymedzení argumentov, ktorým\npriznal určitú relevanciu. Odôvodnenie krajského súdu obsahuje dostatočnú odpoveď na tie právne a\nskutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce.\n20. Nad rámec uvedeného treba mať na zreteli aj skutočnosť, že dňa 01.07.2018 nadobudol účinnosť\nzákon č. 157/2018 Z. z., v ktorého § 11 sa ustanovujú prípady, v ktorých je povinné používanie\nurčených meradiel a to vtedy, ak sa požaduje zvýšená ochrana subjektov, ktoré sa podieľajú na\nmeraní alebo výsledok merania môže ovplyvniť ich záujmy alebo nesprávny výsledok by mohol\npoškodiť záujmy občana, spoločnosti, poškodiť zdravie alebo ohroziť ľudské životy alebo poškodiť\nživotné prostredie. V odseku 4 citovaného ustanovenia normotvorca jasne ustanovil, že pri používaní\nurčeného meradla na účel podľa ods. 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej\nmiery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. V predchádzajúcej úprave absentovalo zreteľné\nvymedzenie toho, že hodnotou meranej veličiny je hodnota indikovaná určeným meradlom, avšak je\nzrejmé, že pokiaľ takéto ustanovenie zákonodarca zaviedol do nového zákona č. 157/2018 Z. z., tak\nto vyhodnotil ako potrebné pre prax. Hoci tak neuvádza priamo v dôvodovej správe, je zrejmé, že\nuvedené ustanovenie má prispieť k určeniu jasného postupu, akým treba pristupovať k hodnotám\nvyobrazeným na jednotlivých meradlách. Hodnoty namerané a vyobrazené na meradle sa v zmysle §\n11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. majú považovať za konečné, v dôsledku čoho neostáva priestor\npre diskusiu ohľadom prípadného zohľadnenia alebo nezohľadnenia odchýlky merania. Možno dôvodne\npredpokladať, že zákonodarca úmyselne precizoval normatívny text tak, ako je uvedené vyššie, aby\nodstránil aplikačné problémy vznikajúce v praxi, čo taktiež prispieva k posilneniu právnej istoty adresátov\nnormy. Hoci predmetná právna úprava v rozhodnom čase absentovala, kasačný súd sa domnieva, že pri\nposudzovaní prejednávanej veci nemožno absolútne odignorovať spresnenie, ktoré priniesla vo svojom\n§ 11 ods. 4, nakoľko je očividné, že zákonodarca takto do normatívneho textu ,,pretavil“ už skôr želaný\nstav, ktorý však až do prijatia citovanej úpravy nebol výslovne upravený.\n21. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný v danej veci vykonal dokazovanie v súlade s\nprávnym poriadkom a so zásadami dokazovania. Účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami\núčastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného\nrozhodnutia. Pri vykonávaní dokazovania spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy\nvykoná a ktoré nebude vykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov kasačný súd poukazuje na svoju\npredchádzajúcu judikatúru, v zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je\nvykonaným dôkazom prisudzovaná určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie.\nSprávny orgán pri tejto činnosti určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o\ntieto dôkazy môže oprieť svoje skutkové zistenia.\n22. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich\nlogických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma\na iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo\nvšak neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu\njednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky\núkony, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch.\n23. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky\nv ich vzájomnej súvislosti, pričom uvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám\nlogického myslenia a uvažovania.\n24. Skutočnosť, že vykonané dôkazy boli v konečnom dôsledku vyhodnotené v neprospech žalobcu\nneznamená, že by hodnotenie dôkazov bolo jednostranné, či tendenčné. Záver, ku ktorému dospel\nžalovaný po vyhodnotení všetkých dôkazov, považuje kasačný súd zhodne s krajským súdom za logický\na správny na účely zistenia skutočného stavu v súlade so zásadou materiálnej pravdy.\n25. Vo vzťahu k námietke nezákonnosti sankcie sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu,\nktorý okrem zákonnej úpravy vzal do úvahy aj Evidenčnú kartu vodiča - výpis, z ktorej jasne vyplýva,\nže žalobca už bol postihnutý za obdobný skutok, o aký ide vo veci samej. Krajský súd ozrejmil, že\nvzal do úvahy tento dôkaz, pričom z textu rozsudku je zrejmé, že bral do úvahy práve skutočnosť,\nže žalobca už bol v minulosti postihnutý v podobnej veci. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\nsa pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho\n\nspáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a\nna osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo\ndisciplinárnom konaní. Pokuta bola žalobcovi uložená vo výške polovice maximálnej možnej sadzby za\ndaný priestupok a zákaz činnosti v dolnej polovici sadzby. Stanovená výška sankcie je preto adekvátna\nzohľadňujúc na jednej strane relatívne nízku hladinu alkoholu v organizme a na strane druhej skutočnosť,\nže žalobca už bol za obdobný skutok postihnutý v roku 2010. Okresný dopravný inšpektorát Banská\nBystrica uložil žalobcovi zákaz činnosti na dobu 4 mesiace a pokutu vo výške 800,- euro v konaní č. ORPDI-PR-263/201, čo vyplýva z Evidenčnej karty vodiča - výpis. Poukazujúc na svoju predošlú judikatúru\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.09.2019, sp. zn. 5 Asan/12/2018) kasačný súd pripomína, že\nadministratívne trestanie vychádza z princípu striktnej individualizácie sankcie prihliadnuc na konkrétne\nokolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného správneho deliktu. Je potrebné zdôrazniť, že v\ndanom prípade výšku uloženej pokuty resp. dĺžku zákazu činnosti ovplyvnila aj tá skutočnosť, že\nsankcie uložené v predchádzajúcom období (t. j. v roku 2010) očividne nesplnili svoj účel z pohľadu\nindividuálnej prevencie a preto bolo žiadúce, aby príslušný správny orgán zvolil výšku sankcií, ktoré\nnapriek ich primeranosti môže žalobca vnímať ako represívnejšie. Nemožno sa stotožniť s námietkou\nžalobcu, že v prípade rozsudku krajského súdu ide o arbitrárne posúdenie. Postup krajského súdu pri\nodôvodňovaní jeho právneho záveru nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,\nnakoľko z jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Skutočnosť,\nže žalobca sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o\nzjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti názoru krajského súdu.\n26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, právo na ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v\nspojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov\nv konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/16/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}