{"guid": "9b2d0969-35c6-430e-bbec-21640db4ec6a:0758c376-969b-463a-bbb8-fe13a857b6a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1", "spisova_znacka": "4Asan/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/22/2019 z 2. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2020, sp. zn. 4Asan/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1", "identifikacne_cislo": "6018200602", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2020-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0758c376-969b-463a-bbb8-fe13a857b6a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/22/2019\n6018200602\n02. 06. 2020\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200602.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: W.. W.\nM., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom Ľ.. T. XXX/X, K., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová,\nadvokátka, so sídlom Strážovská 4, Banská Bystrica, IČO: 50 601 881, korešpondenčná adresa: Na\nTroskách 12, Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície,\nSládkovičova 25, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBB1-2018/026506-008 zo dňa 20. júna 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/117/2018-90 zo dňa 13. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/117/2018-90 zo dňa 13. februára 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol\nžalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008\nzo dňa 20. júna 2018 a zároveň zamietol alternatívny návrh žalobcu na sankčnú moderáciu. Predmetným\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej aj ako „orgán verejnej správy 1. stupňa“)\nč. 1/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53\nods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a to zníženie služobného platu o 5\n% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 4. októbra 2016 v čase o 17.09 hod., v služobných\npriestoroch Oddelenia cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Banská Bystrica, v čase, kedy\nnemal plánovanú službu, vykonal na základe požiadavky pani F. Z. Ď., prostredníctvom konta M. lustráciu\nosoby F. J. v informačnom systéme Policajného zboru a následne jej poskytol informáciu z informačného\nsystému, týkajúcu sa osoby F. J., čím konal v rozpore s čl. 9 písm. e/ Nariadenia ministra vnútra SR\nč. 164 zo dňa 12. novembra 2013 o ochrane osobných údajov (ďalej len „nariadenie ministra vnútra č.\n164/2013“) a porušil základnú povinnosť policajta ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998\nZ.z. Uvedeným konaním žalobca spôsobil porušenie záujmu chráneného zákonom č. 122/2013 Z.z. o\nochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 122/2013 Z.z.“), ktorým je ochrana spracovávaných osobných údajov.\n\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobca v prevažnej\nčasti žalobných námietok iba všeobecným spôsobom poukazoval na nedostatky preskúmavaných\nrozhodnutí. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že úlohou správneho súdu pri prieskume zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy nie je vyhľadávať konkrétne nedostatky v postupoch a rozhodnutiach\norgánov verejnej správy na základe všeobecných žalobných námietok. Vzhľadom na skutočnosť, že\nv danom prípade ide o vec správneho trestania, krajský súd vychádzal zo žalobných námietok v\ntakom rozsahu, v akom boli v konkrétnostiach namietané nedostatky v postupe a v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy a nad rozsah a dôvody správnej žaloby preskúmal správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutia len v medziach daných v ustanovení § 195 SSP, pričom konštatoval, že nad rozsah správnej\nžaloby vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP nezistil.\n3. Krajský súd zastáva názor, že v preskúmavanom disciplinárnom rozkaze orgánu verejnej správy\n1. stupňa, vydanom po zrušení predošlých rozhodnutí orgánov verejnej správy správnym súdom, je\ndostatočným a nezameniteľným spôsobom vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, pričom\nbol zároveň odstránený a vysvetlený aj nedostatok týkajúci sa konkrétneho času lustrácie vykonanej\nžalobcom.\n4. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci krajský\nsúd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sám žalobca nepopiera, že informácie poskytol, dňa\n4. októbra 2016 sa na pracovisku mimo plánovanú službu nachádzal, pričom čas lustrácie nijako\nnerozporuje, nie je súdu zrejmé, v akom smere a aké dôkazy by mali byť ešte vykonané, a čo by nimi\nmalo byť preukázané.\n5. Krajský súd považoval za správnu právnu kvalifikáciu disciplinárneho previnenia, zdôrazňujúc,\nže žalobca porušil služobnú disciplínu, keď mimo svojej aktívnej služby lustroval údaje o pobyte\ncudzinca a tieto poskytol jeho bývalej manželke, ktorá nemala splnomocnenie na riešenie akýchkoľvek\nadministratívnych záležitostí bývalého manžela, súvisiacich s jeho pobytom na území Slovenskej\nrepubliky.\n6. V predmetnom kontexte krajský súd poukázal na argumentáciu orgánov verejnej správy o tom, že\nzákon č. 122/2013 Z.z. nevymedzuje taxatívne v konkrétnostiach všetky údaje, ktoré sa považujú za\nosobné údaje fyzickej osoby. Údaj o pobyte na území Slovenskej republiky je jedným z osobných údajov\ntýkajúcich sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola v predmetnom prípade určená inými identifikačnými\núdajmi, na základe ktorých žalobca vykonal jej lustráciu.\n7. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa vrátenia uloženého disciplinárneho opatrenia 5 % zo služobného platu a neposkytnutia odmeny krajský súd uviedol, že tieto presahujú rámec\nsúdneho prieskumu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Uvedený druh námietok proti postupu\nžalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa je žalobca oprávnený uplatňovať cestou iných\nprostriedkov ochrany svojich práv a nie správnou žalobou, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.\n8. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že z údajov obsiahnutých v\nadministratívnom spise vyplýva, že žalobca bol s výsledkom preverenia skutočného času lustrácie\noboznámený v žiadosti o vyjadrenie zo dňa 13. marca 2018, z obsahu ktorej vyplýva, že orgán verejnej\nsprávy 1. stupňa žalobcu oboznámil s tým, že požiadal Ministerstvo vnútra SR, Sekciu informatiky,\ntelekomunikácií a bezpečnosti MV SR, odbor systémov a komunikácie, o spresnenie času lustrácie\nosoby F. J. dňa 4. októbra 2016, pričom bolo oznámené, že lustrácia bola vykonaná dňa 4. októbra\n2016 o 17.09 hod. stredoeurópskeho letného času. Po doručení vyjadrenia žalobcu zo dňa 26. marca\n2018 mu bola sprístupnená písomnosť- informácia zo Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti\nMV SR, ktorá však neobsahovala žiadne významné skutočnosti v porovnaní s tým, o čom orgán\nverejnej správy 1. stupňa oboznámil žalobcu vo výzve na vyjadrenie. Napokon mal žalobca možnosť\nsa s obsahom písomnosti oboznámiť pri oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, pričom v\npriebehu ďalšieho administratívneho konania, ani v priebehu súdneho konania, nič konkrétne vo vzťahu\nk času vykonanej lustrácie nenamietal. Keďže nie je sporné, že lustrácia bola vykonaná (čo nepopiera\nani žalobca) a išlo len o upresnenie času skutku (za účelom zabezpečenia jeho vymedzenia tak, aby bola\n\nzachovaná požiadavka jeho nezameniteľnosti), žalobnú námietku o porušení procesných práv žalobcu\nkrajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n9. Za nedôvodnú označil krajský súd taktiež námietku, že žalobcovi nebola poskytnutá možnosť\nobhajovať sa pred poradnou komisiou žalovaného. Žalobca sám uviedol, že zloženie poradnej komisie\nmu bolo oznámené a voči zloženiu nemal žiadne výhrady. Odvolací orgán pritom vychádzal len z\npodkladov rozhodnutia, ktoré obstaral orgán verejnej správy 1. stupňa, s týmito bol žalobca oboznámený\na žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v odvolaní neuviedol.\n10. Krajský súd považoval preskúmavané rozhodnutia za dostatočne odôvodnené, konštatujúc, že\norgány verejnej správy dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vysporiadali sa aj s námietkami\nprednesenými žalobcom v priebehu administratívneho konania. Pri ukladaní sankcie a jej odôvodnení\nrešpektovali ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom odstránili aj nedostatky\nvytýkané správnym súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Z rozhodnutia je zrejmé, na čo pri uložení\nsankcie prihliadali- záujem chránený zákonom, potreba dodržiavania služobnej disciplíny, zabezpečené\nvzdelávanie žalobcu v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj jeho postoj k plneniu služobných\npovinností. Ako podstatnú označil krajský súd aj skutočnosť, že žalobca bol už v minulosti disciplinárne\npotrestaný a trikrát mu bolo uložené písomné pokarhanie ako miernejšia forma sankcie. Krajský súd\nzdôraznil, že pri ukladaní sankcie je potrebné predovšetkým zabezpečiť dodržanie jej základných cieľov,\na to represie, ako aj individuálnej a generálnej prevencie, čo v danom, prípade bolo naplnené.\n11. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy nad rozsah a\ndôvody správnej žaloby z aspektov vymedzených v ustanovení § 195 SSP krajský súd konštatoval, že\nnezistil v tomto smere žiadne pochybenia. Skutkový stav bol zistený dostatočne, nedošlo k uplynutiu\nprekluzívnej lehoty, v ktorej mohla byť vyvodená zodpovednosť za disciplinárne previnenie, boli dodržané\nzásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ako aj zásady ukladania trestov podľa Trestného\nzákona.\n12. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu týkajúcej sa sankčnej moderácie krajský súd zdôraznil, že v zmysle\n§ 198 ods. 2 SSP môže moderovať sankciu uloženú orgánom verejnej správy len v medziach, ktoré\nsú dané osobitným právnym predpisom pre orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o administratívnom\npotrestaní.\n13. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na relevantné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. (§ 52 ods. 1,\n§ 54, § 55), zo znenia ktorých je zrejmé, že sankčná moderácia tak, ako ju navrhol v petite správnej žaloby\nžalobca (súd upúšťa od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie žalobcu, keďže\núčel správneho trestania bol dosiahnutý aj samotným prejednaním veci), nezodpovedá zákonnému\nrámcu sankcionovania disciplinárneho previnenia. Z uvedeného dôvodu krajský súd návrh žalobcu\nna sankčnú moderáciu zamietol, argumentujúc, že z ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva\nmožnosť upustiť od potrestania, ale len možnosť neuloženia disciplinárneho opatrenia pri súčasnom\nuložení výčitky. Krajský súd mal však za to, že v prejednávanej veci by účel správneho trestania nebolo\nmožné dosiahnuť len samotným prejednávaním veci s ohľadom na dôvodnosť vyžadovania plnenia\nslužobných povinností.\n2.\n14. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,\nktorou sa domáhal, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/117/2018-90\nzo dňa 13. februára 2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008\nzo dňa 20. júna 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne aby kasačný súd\nzrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň požadoval priznanie\nnáhrady trov konania.\n15. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa s námietkami uvedenými v správnej žalobe\nvysporiadal iba čiastočne, pričom tieto podľa názoru žalobcu nesprávne právne posúdil.\n16. Žalobca v kasačnej sťažnosti zopakoval viaceré námietky totožné s tými, ktoré uplatnil v podanej\nsprávnej žalobe. Žalobca naďalej považuje rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za arbitrárne,\n\nbez odôvodnenia skutkových okolností, z obsahu ktorých nie je zrejmé, či došlo k poskytnutiu osobných\núdajov, resp. aké osobné údaje mali byť poskytnuté. Podľa názoru žalobcu správne orgány nepreukázali\nposkytnutie osobných údajov s uvedením konkrétnych údajov, ktorých sa malo poskytnutie týkať.\n17. Žalobca opätovne namietal porušenie zásady prezumpcie neviny zo strany správnych orgánov,\nargumentujúc, že nie je povinnosťou policajta dokazovať svoju nevinu, keďže dôkazné bremeno nesie\npráve orgán verejnej správy. Žalobca zdôraznil, že v prípade existencie akýchkoľvek rozumných\npochybností o tom, či sa policajt tvrdeného disciplinárneho deliktu dopustil, bude potrebné tieto vykladať\nv prospech policajta a nie naopak.\n18. Žalobca zastáva stanovisko, že v rozhodnutiach správnych orgánov naďalej absentuje presné\npopísanie skutku. Žalobca zároveň uviedol, že nemá vedomosť na základe akého dôkazu správne\norgány odvodili záver, že došlo k skutočnému poskytnutiu osobných údajov fyzickej osoby.\n19. Vo vzťahu k charakteru poskytnutých údajov žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru osobné údaje\nfyzickej osoby sú také údaje, ktoré bližšie charakterizujú fyzickú osobu ako takú. Platnosť, prípadne\nneplatnosť povolenia na pobyt a možnosť pricestovať na tento doklad na územie SR žalobca nepovažuje\nza osobný údaj, ktorý by bližšie určoval a špecifikoval fyzickú osobu.\n20. Správne orgány pri ukladaní sankcie podľa názoru žalobcu neprihliadali v zmysle § 56 ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z.z. na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,\njeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalobca\nopätovne zdôraznil, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť skutočné ohrozenie spoločenských\nzáujmov chránených všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo internými predpismi a či je toto\nohrozenie vyššie alebo nepatrnej intenzity. Žalobca sa domnieva, že zároveň bolo nevyhnutné zohľadniť\naj skutočnosť, či disciplinárne konanie bolo začaté na podnet osoby, ktorej sa poskytnutie informácií\nmalo týkať, a či sa táto osoba cítila byť dotknutá konaním policajta.\n21. Žalobca taktiež nesúhlasil s tým, že pri ukladaní sankcie majú byť zohľadnené minulé disciplinárne\npotrestania, keďže správny súd nepozná konkrétne okolnosti týchto potrestaní, ako aj z dôvodu ich\nzahladenia v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\n22. Vo vzťahu k návrhu na sankčnú moderáciu uplatnenému v správnej žalobe žalobca uviedol, že tento\nbolo potrebné chápať ako požiadavku navyše, ktorou sa domáhal aj zmeny napadnutého rozhodnutia\npopri jeho zrušení, ak by správny súd dospel k záveru, že je na mieste rozhodnutie žalovaného zmeniť\nbez jeho zrušenia.\n23. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd sa napadnutým rozsudkom odchýlil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a ostatných súdov, keďže nevzal do úvahy rozhodnutia,\nna ktoré žalobca poukázal v správnej žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npublikované pod R 51/2011, R 26/2012, R 90/2012, R 98/2012, R 22/2013, ako aj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/12/2009 zo dňa 17. decembra 2009).\n3.\n24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v\nBanskej Bystrici dňa 4. júla 2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 24S/117/2018-90 zo dňa 13. februára 2019 v celom rozsahu potvrdil.\n25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojom vyjadrení,\nže skutkový stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený, pričom boli dodržané zásady správneho\nkonania v zmysle zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“), ako aj zásady ukladania trestov v zmysle zákona č. 73/1998 Z.\nz. Žalovaný má za to, že žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza iba svoje domnienky, ktoré nedoložil\nžiadnymi relevantnými dôkazmi, na rozdiel od žalovaného, ktorý zistené pochybenie žalobcu podložil\nvýstupmi z informačných systémov Policajného zboru, čím riadne preukázal skutkový stav veci.\n26. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalobca nepopiera fakt, že informácie získané lustráciou\nv informačných systémoch Policajného zboru poskytol tretej osobe, čo potvrdil aj vo svojom vyjadrení\ndoručenom orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 26. marca 2018. Z uvedeného podľa názoru\n\nžalovaného vyplýva, že informácie získané z informačných systémov Policajného zboru boli poskytnuté\nneoprávnene tretej osobe, preto nemožno mať pochybnosti o existencii konkrétnych dôkazov. Žalovaný\nzastáva stanovisko, že z jeho strany bolo pochybenie žalobcu preukázané a skutkový stav veci bol riadne\nzistený. Žalovaný preto označil námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu\nveci za irelevantnú, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca v predložených vyjadreniach uviedol len svoje\ndomnienky, ktoré nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.\n27. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného preukázania zavinenia podľa\nustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca porušil základné\npovinností policajta ustanovené § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z., a to tým, že nedodržal\nslužobnú disciplínu spočívajúcu v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými\nzákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi\nnariadeniam, príkazmi a pokynmi. Uvedené žalovaný považuje za postačujúce preukázanie zavinenia\nzo strany žalobcu. Porušenie vyššie uvedených právnych predpisov je zdokladované výpismi z\ninformačných systémov Policajného zboru, ktoré boli poskytnuté žalovanému odborom inšpekčnej\nslužby Stred, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.\n28. Žalovaný zdôraznil, že vstup do informačného systému Policajného zboru v čase, kedy žalobca\nneplnil žiadne služobné povinnosti (nemal plánovanú službu), lustrácia osoby a následné poskytnutie\ninformácií inej osobe, bolo v rozpore s internými predpismi upravujúcimi ochranu osobných údajov\na prevádzku informačného systému Policajného zboru- evidencia cudzincov s povoleným pobytom.\nŽalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca bol náležite oboznámený s problematikou\nochrany osobných údajov a o právach a povinnostiach oprávnenej osoby bol v súlade s § 21 zákona\nč. 122/2013 Z.z. riadne poučený.\n29. V súvislosti s charakterom údajov a spôsobom, resp. adresátom ich poskytnutia žalovaný uviedol,\nže v danom prípade žalobca poskytol informácie získané z informačných systémov Policajného zboru\nosobe, ktorá nebola splnomocnená účastníkom konania, zdôrazňujúc, že išlo o bývalú manželku\núčastníka konania, ktorá následne mohla získané informácie využiť vo svoj prospech, resp. v neprospech\núčastníka konania. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca, ako zástupca správneho orgánu, nemôže\nkonať nad rámec zákona, ale len v jeho intenciách. Poskytnutie údajov získaných žalobcom z\ninformačných systémov Policajného zboru tretej osobe, ktorá nebola na konanie nijako splnomocnená,\nani o poskytnutie informácie nežiadala v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, bolo\nprotizákonné.\n30. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom skutočností, na ktoré správne orgány prihliadali pri svojom\nrozhodovaní žalovaný uviedol, že práve z dôvodu opakovaného porušovania základných povinností\npolicajta zo strany žalobcu, pristúpil žalovaný k uloženiu disciplinárneho opatrenia- zníženia služobného\nplatu o 0,5% na dobu jedného mesiaca. Žalovaný zastáva stanovisko, že aj napriek skutočnosti, že v\nzmysle § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa disciplinárne opatrenie po roku zahladzuje, nie je možné\nprehliadať skutočnosť, že žalobca sa opakovane dopúšťa porušovania základných povinností policajta, z\nčoho možno odvodiť záver, že disciplinárne tresty, ktoré mu boli doposiaľ uložené, zjavne nepostačovali\nna jeho nápravu.\n4.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n33. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n34. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nza preukázané, že dňa 30. decembra 2016 bolo riaditeľom Oddelenia cudzineckej polície Policajného\nzboru Banská Bystrica začaté disciplinárne konanie voči žalobcovi pre porušenie základných povinností\npolicajta. Podnetom na začatie disciplinárneho konania bolo oznámenie o podozrení z disciplinárneho\nprevinenia, ktoré bolo zadokumentované odborom inšpekčnej služby Stred, úradu inšpekčnej služby,\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR pod č. SKIS-IS-OISS-OPČ-291-014/2016.\n35. Riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica vydal disciplinárny rozkaz\nč. 1/2017 zo dňa 18. januára 2017, v ktorom rozhodol o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca z dôvodu\nporušenia základnej povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárny\nrozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 19. januára 2017.\n36. Žalobca podal proti predmetnému disciplinárnemu rozkazu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BB-135-011/2017 zo dňa 3. mája 2017 tak, že disciplinárny rozkaz potvrdil.\n37. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBB-135-011/2017 zo dňa 3. mája 2017 na základe správnej žaloby, o ktorej rozhodol krajský súd\nrozsudkom č. k. 23S/96/2017-96 zo dňa 6. decembra 2017 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nPPZ-HCP-BB-135-011/2017 zo dňa 3. mája 2017 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia cudzineckej\npolície Policajného zboru Banská Bystrica č. 1/2017 zo dňa 18. januára 2017 a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy 1. stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch\nstupňov zo strany krajského súdu bola nepreskúmateľnosť rozhodnutí, najmä pokiaľ išlo o výrokovú\nčasť rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. Nedostatky sa týkali vymedzenia skutku s uvedením\nmiesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších konkretizujúcich popisných informácií, ako aj uvedenie\nrelevantnej právnej kvalifikácie.\n38. Po vrátení veci vydal riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica\ndisciplinárny rozkaz č. 1/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne\nopatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to zníženie služobného platu o 5\n% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 4. októbra 2016 v čase o 17.09 hod., v služobných\npriestoroch Oddelenia cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Banská Bystrica, v čase, kedy\nnemal plánovanú službu, vykonal na základe požiadavky pani F. Z. Ď., prostredníctvom konta M. lustráciu\nosoby F. J. v informačnom systéme Policajného zboru a následne jej poskytol informáciu z informačného\nsystému, týkajúcu sa osoby F. J., čím konal v rozpore s čl. 9 písm. e/ nariadenie ministra vnútra č.\n164/2013 a porušil základnú povinnosť policajta ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998\nZ.z. Týmto konaním žalobca spôsobil porušenie záujmu chráneného zákonom č. 122/2013 Z.z., ktorým\nje ochrana spracovávaných osobných údajov.\n39. Proti uvedenému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008 zo dňa 20. júna 2018 tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská\nBystrica č. 1/2018 zo dňa 18. apríla 2018 potvrdil.\n5.\n40. Podľa § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.\n41. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n42. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je\na) písomné pokarhanie,\nb) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,\nc) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,\nd) zákaz činnosti,\n\ne) prepadnutie veci.\n43. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej\ndisciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,\nvýčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.\n44. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n45. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n46. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý\nrozhodnutie vydal.\n47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo\nurčiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä\nna základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík\nalebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo\nsociálnu identitu.\n48. Podľa čl. 9 písm. e/ Nariadenia ministra vnútra č. 163/2013, oprávnená osoba pri plnení úloh a pri\nzískavaní a spracovávaní osobných údajov najmä zachováva mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými\npríde do styku.\n49. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania\nna návrh žalobcu rozsudkom\na) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného\nrámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter,\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n50. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa\nosobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.\n6.\n51. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení námietok žalobcu uplatnených v kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a\npripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne\na súladné so zákonom. Z dôvodu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky neopakoval pre účastníkov\nznáme skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na\ndoplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\n52. V prvom rade považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za podstatné poukázať na špecifický\ncharakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, ktorý je svojou povahou inštitútom\nverejného práva - ide o štátnozamestnanecký právny pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou,\nale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú\ndobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom\nsúkromnoprávnym. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného\npomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších\nprípadov rozhodovania služobných orgánov. Tieto vzťahy sú založené na tuhšej podriadenosti a\n\nnadriadenosti subjektov služobného pomeru. Právna povaha takéhoto služobného pomeru odráža\nosobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia\npolicajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone.\n53. Zákon č. 73/1998 Z.z. kladie na policajtov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru\npre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená,\nže vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení.\n54. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/117/2018-90 zo dňa 13. februára 2019, ktorým zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008 zo dňa 20. júna 2018, a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v\nzásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa\nkrajský súd náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nVo vzťahu k obsahu jednotlivých námietok Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že\nobdobne ako žalobné námietky, aj viaceré námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti boli naformulované\npríliš všeobecným spôsobom, bez konkretizácie nedostatkov v konaní, ako aj v samotnom rozhodnutí\nkrajského súdu.\n56. Ako prvou sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa\npretrvávajúcej absencie presného popísania skutku v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa,\nktorú súd označil za nedôvodnú, konštatujúc, že v predmetnej otázke sa v plnej miere stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, a to, že v disciplinárnom rozkaze je dostatočným a nezameniteľným spôsobom\nvymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť (vymedzením miesta, času, ako aj spôsobu jeho\nspáchania), pričom po zrušení rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB-135-011/2017 zo dňa 3. mája\n2017 v spojení s disciplinárnym rozkazom č. 1/2017 zo dňa 18. januára 2017 rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/96/2017-96 zo dňa 6. decembra 2017 došlo zároveň k odstráneniu\nnedostatku týkajúceho sa určenia konkrétneho času lustrácie vykonanej žalobcom.\n57. V predmetnom kontexte Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zdôraznil, že v prejednávanej\nveci neexistovali pochybnosti o tom, že k poskytnutiu informácií týkajúcich sa povolenia na pobyt osoby\nF. J. jeho bývalej manželke pani F. Z. Ď. zo strany žalobcu došlo, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojich\nvyjadreniach v rámci disciplinárneho konania.\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že protiprávne konanie žalobcu bolo správne\nprávne kvalifikované ako disciplinárne previnenie, zdôrazňujúc, že žalobca porušil služobnú disciplínu,\nkeď mimo svojej aktívnej služby lustroval prostredníctvom konta selecký298371 v informačnom systéme\nPolicajného zboru údaje o pobyte cudzinca F. J. a tieto poskytol jeho bývalej manželke F. Z. Ď.,\nktorá nedisponovala žiadnym splnomocnením na riešenie akýchkoľvek administratívnych záležitostí\ntýkajúcich sa jej bývalého manžela, súvisiacich s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podčiarkuje, že žalobca ako príslušník Policajného zboru je oprávnený\nvyužívať informácie získané z informačných systémov Policajného zboru výlučne na služobné účely\na poskytovať ich môže len účastníkom konania, resp. ich splnomocneným zástupcom, čo v tomto\nprípade preukázateľne splnené nebolo. Žalobca preto uvedeným konaním porušil povinnosť zachovávať\nmlčanlivosť o osobných údajoch dotknutých osôb, s ktorými príde do styku, ktorá mu vyplýva z čl. 9\npísm. e/ nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013.\n59. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa charakteru poskytnutých údajov, podľa názoru\nktorého platnosť povolenia na pobyt nemožno považovať za osobný údaj, bližšie špecifikujúci fyzickú\nosobu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zákon č. 122/2013 Z.z. taxatívnym spôsobom\nnevymedzuje údaje, ktoré je potrebné klasifikovať ako osobné údaje fyzickej osoby. V zmysle § 4 ods.\n1 zákona č. 122/2013 Z.z. je pod osobnými údajmi potrebné rozumieť údaje týkajúce sa určenej alebo\nurčiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä\n\nna základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík\nalebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo\nsociálnu identitu.\n60. V zhode s právnym názorom krajského súdu a žalovaného, považuje Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky za nepochybné, že údaje, ktoré žalobca v danej veci poskytol pani F. Z. Ď., týkajúce sa pobytu\nF. J. na území Slovenskej republiky, spadajú do kategórie osobných údajov v zmysle § 4 ods. 1 zákona\nč. 122/2013 Z.z., týkajúcich sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola v predmetnom prípade určená inými\nidentifikačnými údajmi, na základe ktorých žalobca vykonal jej lustráciu.\n61. Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu, že správne\norgány pri ukladaní sankcie nezohľadnili okolnosti, na ktoré sú v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z.z. povinné prihliadať. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu\nrozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa možno jasným spôsobom identifikovať skutočnosti,\nna ktoré pri rozhodovaní o uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia prihliadal, ktorými boli\npredovšetkým záujem chránený zákonom, nevyhnutnosť dodržiavania služobnej disciplíny, skutočnosť,\nže žalobca absolvoval vzdelávanie v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj postoj žalobcu k plneniu\nslužobných povinností policajta.\n62. V predmetnom kontexte Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za správny postup orgánu verejnej\nsprávy 1. stupňa, ktorý pri rozhodovaní o uložení konkrétnej sankcie za disciplinárne previnenie prihliadol\ntaktiež na skutočnosť, že žalobca bol v minulosti opakovane disciplinárne potrestaný, pričom trikrát\nmu bolo uložené písomné pokarhanie ako miernejšia forma sankcie. Na uvedenom závere nemení\nnič ani skutočnosť, že medzičasom došlo v zmysle § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. k zahladeniu\ndisciplinárnych opatrení za minulé disciplinárne previnenia žalobcu, nakoľko aj zahladené disciplinárne\npotrestanie dáva obraz o osobe disciplinárneho previnilca a o jeho tendencii dopúšťať sa disciplinárnych\nprevinení, resp. nerešpektovať základné povinnnosti policajta.\n63. Inými slovami povedané, zahladením disciplinárneho opatrenia nedochádza k zániku skutočnosti,\nže disciplinárny previnilec sa dopustil disciplinárneho previnenia. Zahladenie disciplinárneho opatrenia\nnebráni tomu, aby orgán verejnej správy pri hodnotení možností nápravy disciplinárneho previnilca\nprihliadol na skutočnosť, že tento sa už v minulosti dopustil disciplinárneho previnenia, a na základe\ntejto skutočnosti vyvodil príslušné závery vo vzťahu k voľbe adekvátnej sankcie.\n64. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastáva stanovisko, že pri rozhodovaní o disciplinárnom\nopatrení bolo bezpochyby potrebné zohľadniť aj fakt, že žalobca opakovane porušuje základné\npovinnosti policajta, z čoho možno odvodiť záver, že disciplinárne opatrenia, ktoré mu boli doposiaľ\nuložené, zjavne nepostačovali na jeho nápravu. Vzhľadom na uvedené argumenty považuje Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky záver orgánu verejnej správy 1. stupňa, že v danom prípade nepostačuje na\nzabezpečenie nápravy žalobcu a na obnovenie služobnej disciplíny-výčitka, za opodstatnený.\n65. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom osoby iniciujúcej začatie disciplinárneho konania Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že v danom prípade sa nevyžaduje, aby konanie bolo začaté na podnet\nosoby, ktorej sa poskytnutie informácií malo týkať. Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za preukázané, že v prejednávanej veci bolo disciplinárne konanie začaté\nriaditeľom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, a to na podnet odboru\ninšpekčnej služby Stred, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra\nSR, týkajúci sa oznámenia o podozrení z disciplinárneho previnenia. Predmetné disciplinárne konanie\nbolo preto podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky začaté v súlade so znením ustanovenia\n§ 235 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z..z., v zmysle ktorého konanie začína buď na návrh účastníka konania\nalebo služobného úradu.\n66. Rovnako považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za neopodstatnený argument žalobcu\nohľadom potreby skúmať, či sa osoba, ktorej sa poskytnuté informácie týkali, cítila byť konaním\nžalobcu dotknutá. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom kontexte uvádza, že pre naplnenie\nznakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nspočívajúceho v porušení základnej povinnosť policajta ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. h/ zákona\nč. 73/1998 Z.z., je irelevatné, či sa osoba, k poskytnutiu osobných údajov ktorej v danom prípade\n\ndošlo, cíti byť konaním žalobcu nejakým spôsobom dotknutá. Orgán verejnej správy sa touto otázkou\nnie je povinný zaoberať, pričom v rámci disciplinárneho konania obligatórne skúma predovšetkým\nnaplnenie objektívnych a subjektívnych znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, medzi\nktoré bezpochyby nemožno zaradiť subjektívny postoj dotknutej osoby k žalobcovmu konaniu.\n67. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom údajného odchýlenia sa krajského súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a ostatných súdov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že\ntáto je opätovne formulovaná príliš všeobecne, bez náležitej argumentácie spojenej s konkretizáciou\nrelevantných rozhodnutí, od ktorých sa mal krajský súd odchýliť.\n68. Žalobca v správnej žalobe, rovnako ako aj v kasačnej sťažnosti síce citoval vybrané časti rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak bez bližšieho prepojenia na prejednávanú vec a skutkové\na právne otázky, ktoré v danej veci vyvstali. Z uvedeného dôvodu nie je Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky jasné, akým spôsobom mal krajský súd na tieto rozhodnutia prihliadať, keďže žalobca závery v\nnich obsiahnuté nepremietol na podmienky prejednávanej veci a zároveň opomenul v kasačnej sťažnosti\nšpecifikovať, ako konkrétne sa mal krajský súd od daných rozhodnutí odchýliť.\n69. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej\nveci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, že žalobca sa svojim\nkonaní dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., čo malo za\nnásledok uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a preto krajský súd\nnepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd sa po preskúmaní oboch správnych rozhodnutí,\nako aj konaní, ktoré ich vydaniu predchádzali, podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a\ndospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona,\npričom svoj právny záver, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje, aj náležitým\nspôsobom odôvodnil. Vo svetle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461\nSSP ako nedôvodnú zamietol.\n7.\n70. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v kasačnom konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému\nkasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a v\nsúvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}