{"guid": "48d9d80a-3c00-4720-82f7-a74a4107e0bc:9144f200-8928-432c-a144-c47fbd549ffb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1", "spisova_znacka": "5Sžk/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/11/2019 z 27. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2020, sp. zn. 5Sžk/11/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1", "identifikacne_cislo": "6018200569", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2020-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-7", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9144f200-8928-432c-a144-c47fbd549ffb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/11/2019\n6018200569\n27. 02. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200569.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu Stredoslovenská\ndistribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianske 2927/8, 010 47 Žilina, IČO:36442151, proti sťažovateľovi\n(pôvodne žalovanému) Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, č. IBB-14-58-2.3/\nP-E24,25-18 z 27. júna 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č.k. 24S/109/2018-66 zo 17. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 24S/109/2018-66 zo 17. januára 2019 z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi právo na plnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), napadnutým rozsudkom č.k. 24S/109/2018-66\nzo 17. januára 2019 protokol č. IBB-14-58-2.3/P-E24,25-18 Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 27.\njúna 2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj „SSP“) zrušil z dôvodu, že bol sčasti vydaný orgánom, ktorý nebol na to oprávnený a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. O trovách správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalovaného\nzaviazal plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20\ndní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\n2. V protokol č. IBB-14-58-2.3/P-E24,25-18 z 27. júna 2018 žalovaný uložil žalobcovi povinnosť a) prijať\nopatrenie odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; b) doručiť žalovanému písomnú správu\no plnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 1 mesiaca odo dňa prerokovania\nprotokolu.\n3. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne\npríslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom\npojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.\n4. Žalobnú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného vyhodnotil správny súd, ako sčasti dôvodnú.\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 125/2006 Z. z. citovaného v bode 9 tohto rozsudku inšpekcia práce\nje dozor nad dodržiavaním právnych predpisov špecifikovaných v tomto ustanovení, ktorý sa vykonáva\nna pracoviskách zamestnávateľov a v priestoroch, v ktorých vykonávajú prácu domáci zamestnanci\n\na zamestnanci podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podľa § 7 ods.\n1 zákona č. 125/2006 Z.z. sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a\núzemnými obvodmi krajov. Týmito ustanoveniami je vymedzená miestna príslušnosť inšpektorátu práce\npre vykonávanie svojich kompetencií pre územný obvod, v ktorom má sídlo. Z uvedených ustanovení\nvyplýva, že inšpektorát práce je oprávnený vykonať inšpekciu práce na pracoviskách zamestnávateľov,\nktoré sa nachádzajú v územnom obvode toho-ktorého inšpektorátu práce. Žalobca sa podľa správneho\nsúdu mýli, keď tvrdí, že významným z hľadiska miestnej príslušnosti inšpektorátu práce na výkon\ninšpekcie práce je sídlo zamestnávateľa. Je tomu tak z dôvodu, že zákon č. 125/2006 Z.z. v § 2 jasne\na jednoznačne stanovil miesto výkonu inšpekcie práce, ktorým je vždy pracovisko zamestnávateľa.\nNeobstojí preto ani vyjadrenie žalovaného, že inšpektori práce fyzicky neprekročili hranice územného\nobvodu, a preto bola požiadavka miestnej príslušnosti zachovaná. Podstatné je to, že predmetom\ninšpekcie práce v preskúmavanom prípade bol dozor nad dodržiavaním vybraných pracovnoprávnych\npredpisov vo vzťahu k vybraným zamestnancom žalobcu, z ktorých len štyria mali v pracovných\nzmluvách dohodnuté pracovisko v územnom obvode žalovaného. Žalovaný vykonal teda dozor nad\ndodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k ďalších štyrom pracovníkom žalobcu, ktorí\nmali miesto výkonu práce dohodnuté na pracoviskách zamestnávateľa nachádzajúcich sa v územnom\nobvode iného inšpektorátu práce a to v Žilinskom kraji. Inšpekciu práce nie je možné vykonať na inom\nmieste ako na pracovisku zamestnávateľa, resp. na mieste uvedenom v § 2 ods. 2, písm. a/ a b/ zákona č.\n125/2006 Z.z.. Nemá preto ani žiadnu vypovedaciu hodnotu zaužívaná formulácia používaná žalovaným\nv protokoloch o výsledku inšpekcie práce o miestach výkonu inšpekcie práce a to tak, že inšpekcia\npráce bola vykonaná na inšpektoráte práce s uvedením konkrétnych dátumov, v ktorých boli vykonávané\njednotlivé úkony inšpektormi práce vo vzťahu ku kontrolovanému zamestnávateľovi v sídle inšpektorátu\npráce. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov na konkrétnom pracovisku si logicky vyžaduje\naj vykonanie úkonov na inšpektoráte práce, napr. kontrolu predložených dokladov, resp. prejednanie\nprotokolu so zamestnávateľom, čo však nič nemení na tom, že v zmysle zákona ide o inšpekciu práce na\nkonkrétnom pracovisku alebo na konkrétnych pracoviskách zamestnávateľa. To znamená, že keď bola\ninšpekcia práce, t.j. dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v preskúmavanom prípade\nvykonaná vo vzťahu k členom odborových organizácií, mohol byť v zmysle zákona tento dozor, a teda\ninšpekcia práce vykonaná len na tých pracoviskách zamestnávateľa, na ktorých mali dohodnuté miesto\nvýkonu práce zamestnanci - členovia odborovej organizácie. Z uvedeného vyplýva, že inšpekcia práce\nvykonaná na pracoviskách žalobcu v Žilinskom kraji, t.j. dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych\npredpisov pri poskytovaní pracovného voľna členom odborovej organizácie, ktorých miesto výkonu\npráce, a teda pracovisko zamestnávateľa sa nachádzalo v Žilinskom kraji, čo je mimo územného obvodu\nžalovaného, bola vykonaná žalovaným ako miestne nepríslušným orgánom. Inak povedané, orgánom,\nktorý nemal oprávnenie na týchto pracoviskách inšpekciu práce vykonať. Potom nebolo v súlade so\nzákonom ani vyhotovenie protokolu a uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Žalobná\nnámietka miestnej nepríslušnosti tak bola sčasti dôvodná.\n5. Správny súd mal z obsahu preskúmavaného protokolu a uložených opatrení za to, že tieto sa\nviažu k zisteniam inšpekcie práce vykonanej na pracoviskách v územnom obvode žalovaného a mimo\núzemného obvodu žalovaného, pričom ich nie je možné rozdeliť. Preto bolo potrebné zrušiť protokol v\ncelom rozsahu. Správny súd preto zrušil protokol žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP z dôvodu,\nže bol sčasti vydaným orgánom, ktorý nebol na to oprávnený.\n6. Ďalšie žalobné námietky podľa správneho súdu neboli dôvodné. Všeobecne uplatnené námietky\no neurčitosti, nezrozumiteľnosti, či zmätočnosti protokolu pre ich nekonkrétnosť neumožňujú súdny\nprieskum zákonnosti. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Oprávnenie\nkonkretizovať žalobné dôvody na preskúmavaný prípad, a teda vyhľadávať dôvody nezákonnosti\nza žalobcu správnemu súdu neprináleží, nakoľko správny súd je viazaný dôvodmi nezákonnosti\nuplatnenými v žalobe.\n7. Námietka nezákonnosti protokolu z dôvodu nesprávnosti uloženého opatrenia na odstránenie\nnedostatkov spočívajúcich v neposkytnutí pracovného voľna členom ZO NOE v konkrétnych v protokole\nšpecifikovaných dňoch, ktorá nesprávnosť mala spočívať v tom, že títo pracovníci zneužívali svoje\npráva, keď žiadali v roku 2018 o 56 dní pracovného voľna, nemohla obstáť. Žalovaný zistil, že žalobca\nv konkrétnych dňoch, ktoré boli špecifikované v protokole, neposkytol pracovné voľno na vzdelávanie\nkonkrétnym pracovníkom, ktorí boli členom orgánu ZO NOE a ani žiadnym spôsobom týmto pracovníkom\nnezdôvodnil takýto postup. Námietka, teda nesmeruje proti zistenému skutkovému stavu. Žalobca síce\n\nuviedol, že pracovníci neuviedli, o aké školenie malo ísť, avšak v žalobe nenamietal z tohto dôvodu\nnedostatočne zistený skutkový stav. Namietal, že zo strany pracovníkov išlo o zneužitie práva. Správny\nsúd preto takejto námietke nemohol vyhovieť. Je potrebné pritom zdôrazniť, že správny súd nie je súdom\nskutkovým. Je viazaný skutkovým stavom tak, ako bol zistený správnym orgánom, skúma len, či tento\nskutkový stav bol zistený v súlade so zákonom a v rozsahu potrebnom na prijatie rozhodnutia avšak len\nna základe žalobných námietok.\n8. Pokiaľ sa námietky nezákonnosti opatrenia na odstránenie nedostatku zisteného ako porušenie §\n240 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol oprávnený poskytovať členom oboch odborových\norganizácií pracovné voľno v rozsahu nad rámec § 240 ods. 3 Zákonníka práce týka, túto vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z vyššie citovaného\n§ 240 ods. 3 Zákonníka práce je zrejmé, že ide o kogentné ustanovenie, nakoľko z jeho povahy\nvyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 1 ods. 6 Zákonníka práce). Obsahuje pravidlo, ktoré\nbráni tomu, aby nastala nečinnosťou odborovej organizácie a činnosťou zamestnávateľa taká situácia,\nktorá by znevýhodňovala len niektorú z odborových organizácií. Zákaz poskytovať pracovné voľno s\nnáhradou mzdy na činnosť obidvoch odborových organizácií tak pôvodnej ako aj novovzniknutej až\ndo času, kým nedôjde k dohode o rozdelení pracovného voľna, alebo nerozhodne o tom odborovými\norganizáciami určený rozhodca, chráni odborové organizácie, resp. chráni členov odborových orgánov\npred možným znevýhodnením, a preto má takú povahu, ktorá bráni tomu, aby sa bolo možné od toho\nustanovenia odchýliť. Nebolo sporu o tom, že odborové organizácie pôsobiace u žalobcu sa po vzniku\nZO NOE nedohodli o rozdelení pracovného voľna s náhradou mzdy na činnosť odborovej organizácie.\nPovinnosť dohodnúť na rozdelení vyplýva zo štvrtej vety § 243 ods. 3 Zákonníka práce v prípade, ak u\nzamestnávateľa pôsobia viaceré odborové organizácie. Zo zákona preto zástupcom nepatrí pracovné\nvoľno až do času, kým odborové organizácie zamestnávateľovi doručia písomné oznámenie o rozdelení\npracovného voľna. Vyplýva to zo znenia vety za bodkočiarkou v piatej vete § 240 ods. 3 Zákonníka práce:\n„Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o rozdelení pracovného\nvoľna rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia rozdelenia pracovného\nvoľna zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno“. V predmetnom období tak\nžiadnemu z členov odborových orgánov zo zákona nepatrí pracovné voľno. Žalobca preto nebol ani\noprávnený ani povinný poskytovať pracovné voľno s náhradou mzdy členom odborovej organizácie a to\nani na základe záväzku obsiahnutého v kolektívnej zmluve.\nII.\n9. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ SSP a navrhol aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n10. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, ktorý za nezákonné označil konanie žalovaného,\na to z dôvodu, že medzi kontrolovanými zamestnancami boli okrem zamestnancov s výkonom práce\nna pracovisku v Banskobystrickom kraji aj zamestnanci vykonávajúci prácu v Žilinskom kraji - mimo\núzemného obvodu inšpektorátu práce. Sťažovateľ uviedol, že miestom výkonu inšpekcie práce nie\nje vždy len pracovisko zamestnávateľa, výkon inšpekcie práce prebieha aj na inšpektorátoch práce,\nčo je podľa sťažovateľa jednoznačne uvedené aj v samotnom protokole. Sťažovateľ sa domnieva, že\nzákonodarca mal v úmysle vymedziť miestnu príslušnosť z dôvodu miestneho šetrenia. Z toho vplýva, že\nfyzický výkon inšpekcie práce je možný len v rámci miestnej príslušnosti a teda obstojí aj sťažovateľov\nargument, že inšpektori práce neprekročili hranice kraja.\n11. Účelom zákona podľa názoru sťažovateľa bolo vymedziť inšpekciu práce v rámci miestnych výkonov\ninšpekcie práce (keď sa inšpektori práce fyzicky nachádzajú na mieste výkonu práce zamestnanca pracovisku) a rozdeliť miestnu príslušnosť. Avšak týmto ustanovením nie je obmedzený výkon inšpekcie\npráce v prípadoch kontroly pracovnoprávnych vzťahov, ktorý môže prebiehať aj bez miestneho šetrenia,\nkeďže sa vychádza len z dokladov predložených zamestnávateľom. Záverom mal sťažovateľ za to, že\nak by sa mal v praxi stroho uplatňovať názor správneho súdu, vo veľa prípadoch by tak bol radikálne\npopretý účel inšpekcie práce, ktorým je hlavne presadzovanie ochrany zamestnancov pri výkone práce.\nIII.\n\n12. Žalobca sa napriek výzve súdu ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal riadne a včas účastník konania zastúpený v\nsúlade s ustanovením § 449 ods. 1 SSP, preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 27. februára 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n14. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n15. Predmetom kasačného konania je kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č.k.\n24S/109/2018-66 zo 17. januára 2019, ktorým súd protokol č. IBB-14-58-2.3/P-E24,25-18 Inšpektorátu\npráce Banská Bystrica z 27. júna 2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP zrušil z dôvodu, že\nbol sčasti vydaný orgánom, ktorý nebol na to oprávnený a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n16. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nsprávneho súdu.\n17. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n18. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP\n(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce\n(1) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním\n1/ pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,\n2/ právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)\n3/ právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)\nvrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,\n4/ právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,\n5/ záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,\n6/ osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú\nzmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca\nvykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej\nkategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva\npráce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,\n7/ osobitného predpisu, 3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,\n\n8/ osobitného predpisu 3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov\nna výkon prác pri poskytovaní služieb,\nb) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie\nzáväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,\nc) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi\n4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o\nspôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).\n(2) Inšpekcia práce sa vykonáva\na) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú\nzamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach\nfyzických osôb,\nb) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých\nzamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)\n20. Podľa § 7 ods. 1 a 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce\n(1) Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. 11) Sídla\na územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad\ndodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území\nSlovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa\nodseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto\nrozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná\ninšpektorát práce určený v písomnom poverení.\n(3) Inšpektorát práce\na) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie\ndohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú\n1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného\nprostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych\nfaktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení\na\n2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.\n21. K namietanému posúdeniu miestnej nepríslušnosti inšpektorátu práce zo strany správneho súdu\nuvádza kasačný súd, že sa s týmto sťažnostným bodom nestotožňuje a závery, ktoré vyvodzuje z\nodôvodnenia rozhodnutia správneho súdu sťažovateľ, nie sú správne. V ustanoveniach zákona, tak\nako ich citoval aj správny súd je jasne vymedzená príslušnosť inšpektorátu práce pre vykonávanie\nkompetencií pre ten územný obvod, v ktorom má sídlo. Inšpektorát práce je oprávnený vykonať inšpekciu\npráce na pracoviskách zamestnávateľov, ktoré sa nachádzajú v územnom obvode konkrétneho\ninšpektorátu práce. V preskúmavanom prípade bol predmetom inšpekcie práce dozor nad dodržiavaním\nvybraných pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k vybraným zamestnancom žalobcu, kedy sťažovateľ\nvykonal dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k štyrom pracovníkom žalobcu,\nktorí mali miesto výkonu práce dohodnuté na pracoviskách zamestnávateľa, ktoré sa nenachádzali v\núzemnom obvode sťažovateľa ale v územnom obvode iného inšpektorátu práce. Kasačný súd má za to,\nže samotný dozor nad dodržiavaním právnych predpisov na konkrétnom pracovisku si logicky vyžaduje\naj vykonanie úkonov na inšpektoráte práce, tak ako to uviedol aj sám sťažovateľ, avšak to nič nemení\nna tom, že podľa uvedených ustanovení zákona ide o inšpekciu práce na konkrétnom pracovisku alebo\nna konkrétnych pracoviskách zamestnávateľa.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru že inšpekcia práce vykonaná vo vzťahu k\nčlenom odborových organizácií (v Žilinskom kraji), mohla byť vykonaná len na tých pracoviskách\nzamestnávateľa, na ktorých mali dohodnuté miesto výkonu práce sťažovateľom kontrolovaní členovia\nodborovej organizácie. Tým, že pracovisko zamestnávateľa sa nachádzalo v Žilinskom kraji, čo je mimo\núzemného obvodu sťažovateľa, inšpekcia práce vykonaná na pracoviskách žalobcu v Žilinskom kraji,\nbola vykonaná sťažovateľom, ako miestne nepríslušným orgánom. Z uvedeného je možné vyvodiť, že\nvyhotovenie protokolu a uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov nebolo vykonané v\nsúlade so zákonom.\n\n23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle\nnámietok uvedených v kasačnej sťažnosti, aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru dospel kasačný\nsúd k záveru, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutý protokol zrušil a vec vrátil\nsťažovateľovi na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný súd podľa § 461 SSP\nzamietol. Pre správny orgán je záväzný právny názor správneho súdu korigovaný právnym názorom\nkasačného súdu.\n24. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 v spojení s\nustanovením § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, o výške ktorej rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia, v súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP.\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/109/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}