{"guid": "d7191684-ae65-4b40-93d7-4e02709fe9be:16549995-6861-4d99-8b81-ab97c4fe0a2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/25/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/25/2019 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 9Sžsk/25/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1", "identifikacne_cislo": "6018200401", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/448", "nazov": "zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/448-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16549995-6861-4d99-8b81-ab97c4fe0a2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/25/2019\n6018200401\n30. 06. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: L.. Š. L.Š.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom L.. D.. Š. XX, XXX XX R., zastúpený zákonnou zástupkyňou L.. I. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom L.. D.. Š.M. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností\nBanská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, za účasti: Úrad komisára pre osoby so\nzdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava 35, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant z 05.11.2015, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23Sa/9/2018-42 z 23.\naugusta 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy kasačného konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, č. k. 23Sa/9/2018-42 z 23.08.2018 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant z 05.11.2015 v spojení s Oznámením\no oprave chyby č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/2094 z 10.06.2016 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV3/\nRPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 z 03.07.2015, ktorým žalobcovi nebol priznaný príspevok na\nosobnú asistenciu.\n2. Zrušenie uvedených rozhodnutí krajský súd odôvodnil tým, že podľa komplexného posudku Ústredia\nje maloletý žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80\n% podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných\npríspevkoch“) pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c/. Posudkový lekár odvolacieho\norgánu vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podkladom pre vypracovanie\nkomplexného posudku bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/8532/\nPD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015. Posudkový lekár odvolacieho orgánu\npri hodnotení zdravotného stavu maloletého Š. L. (ďalej len „maloletý“) vychádzal z nasledovných\npredložených nálezov: vyšetrenie všeobecným lekárom zo dňa 16.03.2015, neurologické vyšetrenie\nzo dňa 08.10.2015 s vykonaním MRI vyšetrením mozgu v auguste 2015 a psychiatrického vyšetrenia\nzo dňa 17.09.2014. Maloletý je od detstva sledovaný na odborných ambulanciách. V popredí je\ndiagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so\n\nsekundárnymi prejavmi. V klinickom obraze je celková hypotómia svalstva. Postoj je možný len s\noporou, presuny sú možné len na mechanickom vozíku. Nerozpráva, iba vydáva zvuky, výzvam rozumie\na je usmerniteľný. Podľa predložených odborných nálezov má slabšie aj horné končatiny, úchop je\nzachovaný, napr. naje sa sám. Hygienické návyky nemá fixované, je plienkovaný, intelekt je na úrovni\nstrednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v súčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez\nepileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie sú uvedené. V súčasnosti je stav hodnotený na základe\naktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je maloletý odkázaný na celodenný dohľad. Z výsledkov\nšetrenia sociálnych dôsledkov dňa 17.09.2015 vyplýva, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s\nmatkou, ktorá je zamestnaná v Banskej Bystrici a študuje popri zamestnaní na Filozofickej fakulte UMB\nv Banskej Bystrici. Počas matkinej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje stará matka,\nktorá je na starobnom dôchodku. Maloletý sa po byte pohybuje štvornožky, prípadne sa posúva po\nzadku. Matka, prípadne stará matka ho musí dvíhať. Po vonku sa premiestňuje na mechanickom vozíku,\nktorý vie sám ovládať. Snaží sa chodiť, a to tak, že ho matka drží v podpazuší, prípadne za ruku, dokáže\nprejsť približne 20 krokov. Pri prechádzkach po rovine je schopný niekedy prejsť cca 500 metrov. Chôdza\nje knísavá a neudrží rovnováhu. Po schodoch smerom hore prejde v sprievode inej osoby a smerom\ndolu ho musia zniesť. Matka uviedla, že maloletý dokáže komunikovať kombinovanou formou, a to\nposunkami, prípadne povie pár slov a je presvedčená, že vie prejaviť svoje potreby. Komunikáciu trénuje\npomocou tabletu a obrázkov. Navštevuje Domov sociálnych služieb v Detve, kde ho matka dovezie\nosobným motorovým vozidlom ráno o 06:30 hod.. Do školy sa premiestňuje s personálom zariadenia v\nrámci budovy Domova sociálnych služieb. Vyučovanie začína o 08:00 hod. a končí približne o 12:00 hod..\nPo vyučovaní sa znova premiestni s pomocou personálu do Domova sociálnych služieb, kde zotrváva do\n16:00 hod., do príchodu matky. V čase od 12:00 hod. do 16:00 hod. má maloletý personálom zariadenia\nzabezpečený program. Chodí na prechádzky do prírody, vypracúvajú rôzne kognitívne úlohy a učia sa\nsebaobsluhe. Počas pobytu v zariadení môže relaxovať a využívať aj snoezelenovú miestnosť. V rámci\ndomova sociálnych služieb sa premiestňuje prostredníctvom mechanického vozíka. V prípade, že ho\npersonál premiestni napr. do polohovacieho vaku, túto činnosť vykonávajú dve pracovníčky. Na WC sa\npremiestni prostredníctvom mechanického vozíka, pri tomto úkone spolupracuje a pridržiava sa madla.\nMatka žiada osobnú asistenciu z dôvodu, že považuje čas strávený v Domove sociálnych služieb od\n06:30 hod. do 16:00 hod. za veľmi dlhý a pre syna namáhavý. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že\nmaloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom\nzariadenia, kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Matka\nmaloletého uviedla, že osobnú asistenciu žiada pre syna v čase ranného vstávania, prípravy do školy\na cesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Maloletý\npre únik moču aj stolice používa plienky. Matka uviedla, že osobnú asistenciu by potrebovala pri\núkonoch vstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka\nučí spolupracovať, o čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri obliekaní, vyzliekaní, pri podávaní stravy,\nnakupovaní potravín, aj vecí osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do supermarketov\na obchodov s bezbariérovým prístupom. Pri dodržiavaní liečebného režimu a akútnom ochorení jej\npomáha matka, ktorá uviedla, že nebýva často chorý. Na dovolenky nechodí. Spoločne s matkou\nnavštevujú starú mamu, ktorá býva v L., raz týždenne chodia do prírody na dlhšie prechádzky. Maloletý\nraz ročne v sprievode matky absolvuje kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Podľa vyjadrenia matky by\npotreboval pomoc osobného asistenta i počas školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na\nvzdelávacie a voľnočasové aktivity.\n3. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo v komplexnom posudku navrhnuté\nkompenzovať týmito formami:\n1) peňažným príspevkom na opatrovanie\n2) peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla\n3) peňažným príspevkom na opravu pomôcky - druhý mechanický vozík\n4) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s\nopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia\n5) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky\nosobného motorového vozidla\n4. Zo záverov komplexného posudku Ústredia vyplýva, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osobe v zmysle § 14 ods. 2 o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba,\nstarostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej\n\nstarostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, i napríklad sprevádzanie dieťaťa\ndo a zo školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je\nrodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.\n5. Krajský súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd\nsa nestotožňuje so záverom k akému dospel žalovaný pri aplikovaní ustanovenia § 20 ods. 2\nzákona o peňažných príspevkoch. Citované ustanovenie bolo interpretované neprimerane reštriktívnym\nspôsobom, v rozpore s účelom zákona. Zo strany žalovaného ide o prísne formalistický výklad. Aj\norgány verejnej správy sú povinné vykladať aplikované zákony v súlade s účelom a zmyslom zákona.\nNič na tom nemení príkaz podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého orgány verejnej správy\nsú povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Orgán verejnej správy precenil význam možného vzdelávania, sebarealizácie odkázanej osoby.\nNajmä, ak konštatoval, že minimálne možná progresia v zlepšení zdravotného stavu maloletého žalobcu\nvylučuje priznať osobnú asistenciu, keďže by to bolo v rozpore so sledovaným účelom tejto formy\nkompenzácie. Podľa žalovaného u maloletého, vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia,\nnemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože\njeho odkázanosť na pomoc inej osoby je vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008\nZ. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“). Takýmto\nprístupom by boli znevýhodnené tie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých zdravotným\npostihnutím sú také choroby, pri ktorých sa predpokladá zdĺhavejší, pomalší proces vzdelávania,\nnapredovania, najmä pri rôznych chorobách mozgu, mentálnej retardácii a podobne, rovnako ako u\nmaloletého žalobcu. Podľa názoru súdu, z ničoho nevyplýva, že osobná asistencia by nebola vhodná aj\npre deti a dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen fyzickým, ale aj zmyslovým, mentálnym\nči kombinovaným, rovnako pre osoby s psychiatrickými ochoreniami a autizmom. V takom prípade však\nnemožno očakávať vysoko nastavený osobnostný potenciál, naopak treba vychádzať z osobnostného\npotenciálu, ktorý zodpovedá zdravotnému postihnutiu. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom Úradu\nkomisára, že je potrebné akceptovať aj zdanlivo bezvýznamné pokroky, ktoré prispievajú k začleneniu\ntakto handicapovaného jednotlivca do spoločnosti.\n6. V konaniach o peňažných príspevkoch je potrebné rešpektovať právny princíp ius dispositiva a\ntaktiež odlíšiť okruh oprávnených subjektov v jednotlivých konaniach, lebo podľa § 40 ods. 1 zákona\no peňažných príspevkoch sa peňažný príspevok na opatrovanie vypláca osobe, ktorá odkázanú osobu\nopatruje a táto osoba je súčasne žiadateľom o tento príspevok, pričom podľa § 22 ods. 2 zákona\no peňažných príspevkoch sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu vypláca osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím, ktorá je zároveň aj žiadateľom o tento druh príspevku. Zákon o peňažných\npríspevkoch upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych\ndôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho\nzačlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri\nzachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať vtedy, ak sa poskytuje opatrovanie podľa § 40\nalebo opatrovateľská služba (§ 22 ods. 4) a naopak. V danom prípade zákonná zástupkyňa maloletého\nžalobcu žiadala priznať v mene maloletého žalobcu osobnú asistenciu, čo odôvodňovala vážnym\nzdravotným stavom maloletého žalobcu v súvislosti so starostlivosťou o neho a manipuláciou s ním. V\nžiadosti požiadala, aby jej bolo umožnené byť prítomná pri posudzovaní posudkovým lekárom.\n7. Vzhľadom na rozdielnosť týchto kolidujúcich druhov kompenzácie pri odkázanosti na pomoc inej\nfyzickej osoby, rozdielnosť účelu, rozdielnosť prijímateľov príspevku, ako aj rozdielnosť subjektov,\nktoré zabezpečujú pomoc odkázanej fyzickej osoby, t. j. opatrovateľ, resp. asistent bolo potrebné\nzohľadňovať aj ďalšie okolnosti pri posudzovaní vhodnosti priznania formy kompenzácie, a to na strane\npotenciálnych poskytovateľov pomoci odkázanej osobe. Najmä, ak orgán verejnej správy nevyhovel\nžiadosti o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, ale v rozpore so žiadosťou priznal príspevok na\nopatrovanie. Možno súhlasiť s matkou maloletého žalobcu, že takýmto spôsobom ju orgán verejnej\nsprávy nepriamo núti ukončiť pracovný pomer a stať sa opatrovateľkou alebo prihlásiť minimálne na\nprechodný pobyt do ich dvojizbového bytu cudziu osobu - opatrovateľa (§ 40 ods. 4 zákona o peňažných\npríspevkoch). Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu pritom žiadala o peňažný príspevok na osobnú\nasistenciu len za účelom premiestnenia žalobcu do a zo školy a za účelom jeho premiestnenia na\nvoľnočasové aktivity.\n\n8. Ústavou garantované základné ľudské práva a slobody najmä právo na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, právo na ochranu pred zasahovaním do rodinného života (článok 19) ako aj ústavou\ngarantované sociálne práva si vyžaduje taký výklad príslušných ustanovení zákona, ktorý by zabezpečil\npriznanie osobnej asistencie v danom prípade. Inak by neboli zachované ústavou garantované práva,\nale aj práva v zmysle vyššie uvedených článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím\na Dohovoru o právach dieťaťa. Najmä ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo\ninterpretované neprimerane reštriktívnym spôsobom, v rozpore s účelom tohto zákona, ale aj zásady\nuvedenej v písm. h/ a v písm. j/ preambuly Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré\nsa SR zaviazala dodržiavať.\n9. Krajský súd konštatoval pochybenie pri lekárskej posudkovej činnosti, ak bol akceptovaný lekársky\nposudok, ktorý zohľadňoval lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia staršiu ako 6 mesiacov z\n17.09.2014, t. j. posudkový lekár nevychádzal z aktuálneho lekárskeho nálezu, pričom možnosť jeho\npoužitia nebola odôvodnená. Takýto postup nie je v súlade § 11 ods. 3, ods. 6 a ods. 8 zákona o\npeňažných príspevkoch. V súlade so zákonom nie je ani posúdenie zdravotného stavu osoby ťažko\nzdravotne postihnutej bez jej prítomnosti, ak zákonná zástupkyňa trvala na osobnej účasti maloletého\nžalobcu (§ 11 ods. 10 cit. zákona). Vadou je aj absencia sociálneho šetrenia v domácom prostredí,\nv dôsledku čoho krajský súd konštatoval nedostatočne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na\nnamietanie tejto skutočnosti zo strany zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu, súd zastáva názor,\nže na túto vadu bolo potrebné prihliadnuť napriek tomu, že na vzniku vady v postupe orgánu verejnej\nsprávy sa svojim postojom podieľala aj ona sama. Žalovaný pochybil, ak v odvolacom konaní na tieto\nnedostatky nereagoval adekvátnym spôsobom, ale prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n10. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ), ktorú\nodôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ\nnamieta, že krajský súd vyslovil diametrálne odlišný právny názor od predchádzajúceho posúdenia, len\nna základe stanoviska zákonnej zástupkyne a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,\nnapriek tomu, že nedošlo k takej zmene zákona, ktorá by odôvodňovala iné posúdenie. Poukázal na to,\nže pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia. Z rozsudku\nkrajského súdu nevyplýva, čo je dôvodom zmeny jeho právneho názoru. Považoval takýto postup súdu\nza nezákonný a odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé.\n11. Sťažovateľ ďalej nesúhlasí, že v prípade maloletého rozhodoval neprimerane reštriktívnym\nspôsobom, v rozpore so zákonom a prísne formalisticky. Naopak má za to, že išlo o logické a\nzákonné uplatňovanie pravidiel platného zákona. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n10Sžsk/84/2017, v ktorej sa najvyšší súd vyjadril k charakteru osobnej asistencie. Opakovane uviedol,\nže dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o osobnú asistenciu bola skutočnosť, že ťažké zdravotne\npostihnutie maloletého je možné vhodne kompenzovať príspevkom na opatrovanie, pretože vyžaduje\npomoc a celodenný dohľad inej osoby. Príspevok na osobnú asistenciu maloletému nebol navrhnutý.\nSúčasné poberanie príspevku na opatrovanie a príspevku na osobnú asistenciu sa vylučuje. Sťažovateľ\nnesúhlasil s tvrdením zákonnej zástupkyne žalobcu, že ju nepriamo núti ukončiť pracovný pomer.\nPeňažný príspevok na opatrovanie maloletého bol poskytovaný od 01.06.2011 do 28.02.2017, pričom\nod 01.06.2011 do 31.10.2013 bol vyplávaný pani I.. S. B., od 01.11.2013 do 31.01.2015 pani L.. V. Š.\na od 01.02.2015 do 28.02.2017 opäť pani I.. S. B..\n12. Sťažovateľ ďalej uviedol, že posudkový lekár neporušil zákon, ak vzal do úvahy lekársky nález starší\nako 6 mesiacov, pretože s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch mu\nto zákon umožňuje. V súvislosti s vadami, ktoré krajský súd vytýkal žalovanému ohľadom posúdenia\nzdravotného stavu maloletého bez jeho prítomnosti a absencie sociálneho šetrenia sťažovateľ uviedol,\nže žalovaná síce požiadala v odvolaní o stretnutie s posudkovým lekárom pri posúdení zdravotného\nstavu jej syna, avšak počas telefonického rozhovoru so zamestnankyňou uviedla, že na stretnutí netrvá.\nTáto skutočnosť je dokumentovaná aj v komplexnom posudku Ústredia. Z uvedeného dôvodu žalovaný\nust. § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch neporušil. Skutočnosť, že žalovaný vyšiel v ústrety\nmatke žalobcu a uskutočnil šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej syna\npodľa jej želania a bez zbytočného zaťažovania účastníka konania, je teraz zneužité ako argument v\nneprospech žalovaného. Tento právny názor sťažovateľ považuje za porušenie zákona (§ 3 ods. 2 a\n\n4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), najmä ak krajský súd konštatuje, že na vzniku vady v\npostupe správneho orgánu sa svojím postojom podieľala aj matka žalobcu.\n13. V celom preskúmavanom rozhodnutí sa podľa žalovaného nenachádza zmienka o tom, že minimálna\nmožná progresia v zlepšení zdravotného stavu maloletého vylučuje priznať osobnú asistenciu, keďže\nby to bolo v rozpore so sledovaným účelom tejto formy kompenzácie. Sťažovateľ poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/84/2017, v ktorom súd uviedol, že osobná asistencia\nako nástroj sociálnej pomoci je určený pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré\nsú schopné samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť.\nFyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím prestáva byť v pozícií opatrovaného a stáva sa\naktívnym subjektom riešenia svojej životnej situácie. Pri osobnej asistencii sa od fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím očakáva vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania\na preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie. Sťažovateľ poukázal na to, že znenie\nzákona o peňažných príspevkoch týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú\nasistenciu neodporujú Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“). V\nuznesení sp. zn. II ÚS 737/2015 Ústavný súd SR uviedol, článok 19 Dohovoru neobsahuje priamo\naplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje\nzásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie\npráva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych\nprávnych aktov. Správny orgán nemôže rozhodovať na základe emócií. Opakovane zdôraznil, že\npeňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojím\ncharakterom dávky fakultatívne, teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich\npriznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie\no nich rozhodovať. U maloletého vzhľadom na charakter jeho postihnutia nemožno očakávať dosiahnutie\nsamostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej\nfyzickej osoby je vyjadrená stupňom VI podľa prílohy č. 3 zákona čo sociálnych službách. U maloletého\nby nebol osobnou asistenciou dosiahnutý účel, pretože pri svojom postihnutí nie je schopný rozhodovať\nsa a ovplyvňovať vykonávanie uvedených aktivít za účelom sociálneho začlenenia. Maloletý je odkázaný\nna opatrovanie a kompenzáciu sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia peňažným\npríspevkom na opatrovanie považuje za adekvátnu a vhodnú formu kompenzácie. Sťažovateľ navrhoval\nzrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n14. Zákonná zástupkyňa maloletého ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôležitým faktorom pre vydanie\npôvodného rozsudku krajského súdu vo veci bolo vyjadrenie ústredia k stanovisku komisára, ku ktorému\nsa žalobca pred vydaním rozsudku nemal právo vyjadriť. K diametrálne odlišnému rozsudku krajského\nsúdu došlo v dôsledku skúmania všetkých skutočností prípadu, čím možno jednoznačne konštatovať,\nže krajský súd sa vecou zaoberal explicitne. Žalobca s postupom správneho orgánu nesúhlasí a za\nlogické a zákonné uplatňovanie právneho predpisu považuje uplatňovanie nie formalistický a reštriktívny\nvýklad právnej normy. Žalobca žiadal o osobnú asistenciu z dôvodu, aby sa predišlo segregácii\nz rodinného prostredia a izolácií v domove sociálnych služieb. Keďže forma priznaného príspevku\nbola v podmienkach žalobcu nevyhovujúca. Poberanie príspevku na opatrovanie bolo ukončené z\ndôvodu zdravotných problémov zákonného zástupcu žalobcu a rovnako zdravotných problémov v osobe\nopatrovateľa (starej matky), na čo bolo poukazované pri opakovaných žiadostiach o peňažný príspevok\nna osobnú asistenciu. Dokonca došlo k takému vyhroteniu situácie, kedy bol žalobca umiestnený na\ntýždňové pobyty v domove sociálnych služieb predovšetkým v dôsledku nepriaznivého zdravotného\nstavu blízkych osôb. V súvislosti s námietkou žalovaného, že posudkový lekár vychádzal z lekárskej\nsprávy staršej ako mesiacov žalobca uviedol, že závery správneho orgánu boli konštatované výlučne na\nzáklade doloženej lekárskej správy, avšak z odôvodnenia rozhodnutia iné skutočnosti zrejmé neboli, z\nčoho vyplýva, že ďalšie argumenty žalobcu neboli zohľadnené, resp. sa nimi správny orgán dostatočne\nnezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že závery sociálneho šetrenia boli založené predovšetkým na\nzáklade telefonického rozhovoru so sociálnou pracovníčkou DSS Detva, kde sa žalobca zdržiaval na\ndenných pobytoch, na základe ktorého správny orgán skonštatoval, že žalobcovi sú všetky potreby\nuspokojené profesionálnym personálom domova sociálnych služieb. Žalobca uviedol, že bol porušený\nčl. 152 Ústavy SR, ktorá garantuje všetkým občanom základné ľudské práva a slobody, najmä právo\nna zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu pred zasahovaním do rodinného života, pričom\nv konkrétnom prípade správny orgán zamietnutím žiadosti žalobcu nepriamo donútil žalobcu meniť\nformu aj spôsob života, pre ktorý sa žalobca nemohol rozhodnúť slobodne a dobrovoľne. V dôsledku\nuvedených skutočností žalobca trávi podstatnú časť svojho života v zariadení sociálnych služieb, keďže\n\ndošlo k zamietnutiu žiadosti o takú formu kompenzácie, prostredníctvom ktorej by sa zachoval pobyt\nžalobcu v prirodzenom domácom prostredí. Toto bolo sledované žiadosťou o pomoc, aby sa predišlo\ntakto vzniknutej situácii, v dôsledku ktorej došlo k segregácii od rodiny (matky), ktorá v dôsledku\npredchádzajúcich okolností, nepriaznivého zdravotného stavu, nevyhovujúceho bývania bola donútená\nžalobcu umiestniť na dlhodobú formu pobytu v domove sociálnych služieb, pretože ako samoživiteľka\nnemohla opustiť zamestnanie. Zdôraznil, že žiadaná forma pomoci bola v podmienkach žalobcu jediná\nprípustná alternatíva, keďže už nebolo možné do budúcna počítať s takou blízkou osobou, ktorá by plnila\núlohu opatrovateľa. Keďže v súčasnosti má žalobca viac ako 80 kg je nad fyzické možnosti, aby s ním\nmanipulovala iba jedna dospelá osoba. Rovnako bol žalobca nútený zmeniť trvalé bydlisko z dôvodu\nzabezpečenia bezbariérového prostredia. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá poukázal\nna rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/29/2017. V uvedenom rozsudku súd konštatoval,\nže je nepochybné, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je možné priznať aj osobe, ktorá\ndovŕšila 6. roku veku, pričom konštatovanie, že maloletý nie je duševne schopný riadiť osobu, ktorá\nby mu zabezpečovala pomoc, plánovať si, rozhodovať a ovplyvňovať svoje aktivity nemôže byť\nrozhodujúcou skutočnosťou preto, aby maloletému nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú\nasistenciu. Nedostatočným odôvodnením sa fyzickej osobe (účastníkovi) odníma možnosť náležite\nskutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu. Ďalej poukázala na to, že podľa názoru\nodborníkov je osobná asistencia vhodná pre deti aj dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen\ns fyzickým, ale aj zmyslovým, mentálnym či kombinovaným. Je vhodná aj pre ľudí s psychiatrickými\nochoreniami alebo deti s autizmom. Je vhodná pre toho, kto potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých\nalebo všetkých činnostiach, ako napríklad pri hygiene, obliekaní, polohovaní, premiestňovaní z vozíka\nna posteľ či toaletu, dorozumievaní alebo pomoc pri voľno-časových aktivitách. A tiež pri preprave a\npremiestňovaní na tieto aktivity. Medzi činnosti osobnej asistencie patrí aj dohľad. Poukázala na čl. 1, čl.\n19 a čl. 20 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“) a uviedla,\nže je potrebné zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím také podmienky, aby mohli realizovať\nsvoje želania a mohli sa mimo domova zapojiť do všetkých oblastí života. Bežné služby musia byť\nnielen prístupné osobe so zdravotným postihnutím, ale musia zodpovedať konkrétnym potrebám osôb so\nzdravotným postihnutím. Preto komplexný proces vyhodnocovania potrieb jednotlivcov so zdravotným\npostihnutím by sa mal zakladať na sociálnom modeli zdravotného postihnutia.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok - SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nemožno\nvyhovieť.\n17. Po preskúmaní rozsudku krajského súdu a administratívneho spisu žalovaného, kasačný súd\nsúhlasí s názorom krajského súdu, považuje však za potrebné doplniť dôvody, pre ktoré bolo potrebné\npreskúmavané rozhodnutie zrušiť.\n18. V danom prípade predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia, ktorým žalobcovi nebol priznaný\npríspevok na osobnú asistenciu z dôvodu, že jeho zdravotné postihnutie je natoľko závažné, že je\nodkázaný na opatrovanie a osobná asistencia by u neho nesplnila účel.\n19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených\nv odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do\nspoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach\nuvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.\n21. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa\nosobitného predpisu.\n\n22. Podľa § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch; osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva\nosobný asistent.\n23. Podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch; účelom osobnej asistencie je aktivizácia,\npodpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej\nnezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných\naktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.\n24. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na\nosobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia\nvykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.\n25. Podľa § 22 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch; peňažný príspevok na osobnú asistenciu\nnemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba,\nktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu,\nalebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,\ndeti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPeňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje\nopatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 39 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch; účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne\npomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch\nstarostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom\nprostredí.\n28. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa §\n15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej\nosobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.\n29. Podľa § 40 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch fyzickou osobou na účely poskytovania\npeňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala\ndieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická\nosoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý\nrodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za\nnevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený\nmuž po dcére svokry alebo svokra.\n30. Podľa § 40 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva\ns fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak\nmá fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo\nprechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická\nosoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby,\nktorá ju opatruje a s ktorou býva.\n31. Podľa § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím.\n32. Podľa § 40 ods. 23 zákona o peňažných príspevkoch; peňažný príspevok na opatrovanie nemožno\nposkytnúť, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na\n\nosobnú asistenciu, alebo ak sa tejto fyzickej osobe poskytuje opatrovateľská služba viac ako osem hodín\nmesačne, týždenná pobytová sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí,\nak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje pobytová sociálna služba v útulku,\ndomove na polceste alebo v zariadení núdzového bývania.\n33. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta diametrálne odlišný právny názor krajského súdu a to\nlen na základe stanoviska zákonnej zástupkyne žalobcu a Úradu komisára pre osoby so zdravotným\npostihnutím, napriek tomu, že nedošlo k zmene zákona, ktorá by odôvodňovala iné posúdenie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že nie je možné prihliadať na\nrozsudok súdu, ktorý bol v konaní o kasačnej sťažnosti zrušený. Zrušený rozsudok krajského súdu nie\nje pre krajský súd v novom konaní záväzný. Záväzný je pre krajský súd právny názor kasačného súdu\nvyjadrený v zrušujúcom rozsudku, pričom je potrebné poukázať na to, že v danom prípade sa kasačný\nsúd vôbec nezaoberal právnym posúdením veci iba procesnou stránkou veci. Nebol teda vyslovený pre\nkrajský súd záväzný právny názor ohľadom právneho posúdenia veci.\n34. Žalovaný ďalej namieta, že neprimerane reštriktívnym spôsobom, v rozpore s účelom zákona a\nprísne formalisticky rozhodol o žiadosti žalobcu. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné\nuviesť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale\nlen preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne\npredpisy. Inými slovami, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom,\nktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nSprávny súd nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc\nvhodným spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy však nemôže byť nikdy\narbitrárne, a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického\nmyslenia.\n35. Zákonná zástupkyňa v mene žalobcu žiadala o príspevok na osobnú asistenciu z dôvodu, že forma\npríspevku na opatrovanie je v podmienkach žalobcu nevyhovujúca. Zákonná zástupkyňa uviedla, že\npoberanie príspevku na opatrovanie bolo ukončené kvôli zdravotným problémom opatrovateľa (starej\nmatky) ako aj zákonnej zástupkyne žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný ani prvostupňový správny orgán\nvôbec nevzali do úvahy a ani sa ňou nezaoberali. Podľa názoru kasačného súdu je správny orgán pri\nvyhodnocovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia povinný pristupovať ku každému\nžiadateľovi individuálne s ohľadom na individuálne vlastnosti a predovšetkým zdravotné problémy\nkaždej zdravotne ťažko postihnutej osoby. Je preto nevyhnutné v rámci rozhodnutia správneho orgánu\nsa vysporiadať aj s argumentami žiadateľa (resp. jeho zákonného zástupcu), že navrhovaná forma\nkompenzácie nie je v jeho podmienkach možná. Pokiaľ by sa totiž preukázalo, že navrhovaná forma\nkompenzácie aj napriek splneniu zákonných predpokladov nie je reálne možná, nemohol by navrhnutím\ntakejto formy kompenzácie byť naplnený účel zákona o peňažných príspevkoch.\n36. Atribúty poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na\nosobnú asistenciu sú vymedzené zákonodarcom odlišne a ich poskytovanie súčasne zákonodarca\nvylučuje. Avšak len poskytovanie, ktorému predchádza samotné priznanie jedného z uvedených\npeňažných príspevkov (opatrovanie alebo osobná asistencia) vylučuje poskytovanie druhého príspevku.\nZákonodarca vylučuje možnosť poskytovať oba príspevky súčasne. Rozhodujúcou pre posúdenie tohto\nkritéria je skutočnosť, či v čase rozhodovania o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu žiadateľ je\npoberateľom, resp. je mu priznaný príspevok na opatrovanie.\n37. Predmetom prieskumu v tomto prípade nie je splnenie podmienok pre priznanie príspevku na\nopatrovanie. Predmetom prieskumu je rozhodnutie, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca nemá nárok\nna priznanie osobnej asistencie, a teda aj peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pre uvedený\nzáver bol žalovaný povinný preukázať také skutkové zistenie, ktoré by jednoznačne vyhodnotilo, že v\nsúlade s úpravou § 20 ods. 1 vo väzbe na ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch a prílohu č. 4 k tomuto\nzákonu nespĺňa žalobca podmienky na priznanie osobnej asistencie. Z ustanovení zákona o peňažných\npríspevkoch podľa názoru kasačného súdu nevyplýva, že by osobe, ktorá splnila podmienky osobnej\nasistencie upravené v § 20 ods. 1, 2 a súčasne prílohy č. 4 cit. normy, nemohla byť priznaná osobná\nasistencia iba z dôvodu, že je posudzovaná z hľadiska odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\n\npostihnutím na kompenzáciu formou opatrovania, keď peňažný príspevok na opatrovanie nepoberá, a\nani jej rozhodnutím nebol priznaný.\n38. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona\no peňažných príspevkoch, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci\npri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných\nsociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe\nrovnakého veku. Uvádza, že ide napríklad o sprevádzanie dieťaťa zo školy a do školy. V tejto súvislosti\nkasačný súd poznamenáva, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentom zákonnej zástupkyne ohľadom\nfyzickej náročnosti manipulácie s maloletým. Je nepochybné, že sprevádzanie dieťaťa je bežnou\nsúčasťou rodičovskej starostlivosti. Nemožno však ignorovať skutočnosť, že sprevádzanie maloletého\ndo školy vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie si vyžaduje aj ďalšie úkony, keďže sám\nnechodí, je potrebné ho dvíhať a pod. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že\nzáver prvostupňového správneho orgánu, že u žalobcu priznanie osobnej asistencie nenapĺňa zákonný\núčel, nie je dostatočne zdôvodnený, pričom tento nedostatok nebol odstránený žalovaným v rámci\nodvolacieho konania.\n39. Čo sa týka námietok sťažovateľa, že nepochybil pri lekárskej posudkovej činnosti, ak akceptoval\nlekársky posudok, ktorý zohľadňoval správu zo psychiatrického vyšetrenia staršiu ako 6 mesiacov,\nvzhľadom na znenie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch, je potrebné dať za\npravdu žalovanému, že na takýto postup je oprávnený, a preto nedošlo k pochybeniu. Kasačný súd\nrovnako dáva za pravdu žalovanému, že nie je vadou v postupe správneho orgánu, ak vyšiel v ústrety\nzákonnej zástupkyni žalobcu a na jej žiadosť nevykonal sociálne šetrenie v domácom prostredí, ale na\núrade. V tejto súvislosti avšak upozorňuje, že vadou v konaní by takýto postup mohol byť v prípade,\nak by bez šetrenia v domácom prostredí správny orgán nemohol získať dostatok informácií pre vydanie\nrozhodnutia.\n40. Kasačný súd súhlasí aj s názorom žalovaného, že článok 19 Dohovoru neobsahuje priamo\naplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje\nzásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva\nsú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych\naktov. Nie je preto možné z neho vyvodiť nárok na konkrétnu dávku. V danom prípade však vzhľadom\nna uvedené pochybenia žalovaného tieto argumenty sťažovateľa neodôvodňujú zrušenie rozsudku\nkrajského súdu.\n41. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, aj keď čiastočne\nz odlišných dôvodov, a preto kasačnú sťažnosť žalovaného v zmysle § 461 SSP zamietol.\n42. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že úspešnej\nžalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.\n43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}