{"guid": "3e0cb8e5-0c6f-4acf-abfb-098c21ed990b:d378e124-55db-4e01-9daa-d586e42c8802", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1", "spisova_znacka": "6Sžk/14/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/14/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 6Sžk/14/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1", "identifikacne_cislo": "6018200225", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-44", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d378e124-55db-4e01-9daa-d586e42c8802", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/14/2019\n6018200225\n20. 05. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200225.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1.\nC. T., bytom H. X, M., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Kubincová, advokátka, so sídlom M. Rázusa 20,\nBanská Bystrica, 2. Združenie Slatinka, občianske združenie, so sídlom J. Kozáčeka 11, Zvolen, IČO: 31\n936 105, 3. Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, občianske združenie, so sídlom Rieka 2307,\nČadca, IČO: 42 225 671, 4. Hereditas HH, občianske združenie, so sídlom Námestie SNP 310, Hliník nad\nHronom, IČO: 42 393 388, 5. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina,\nIČO: 00 178 209, žalobcovia 2.-5. právne zastúpení: Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, so sídlom\nHolubyho 37, Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti: 1. Hydro Company, s.r.o., Ladomerská\nVieska 1030, IČO: 47 502 011, 2. Klub slovenských turistov, občianske združenie so sídlom Záborského\n33, Bratislava, IČO: 00 688 312, 3. Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, P.O. Box\n218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4. BUILDER - DE s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava, IČO: 44 478\n089, 5. TRIO GROUP a.s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 622 478, 6. PEBA motors s.r.o.,\nso sídlom M. R. Štefánika 460/11, Žiar nad Hronom, IČO: 44 609 001, 7. GENERAL TRUCKING a.s., so\nsídlom SNP 151, Žiar nad Hronom, IČO: 36 037 940, 8. URSTA - import, export s.r.o., so sídlom SNP 7,\nŽiar nad Hronom, IČO: 31 639 470, 9. D. R., G.. V. XX/XX, Ž. U. T., 10. Hron pre slobodné rieky, občianske\nzdruženie so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO:42 190 720,11. B.. G. M., R. 3, R., 12. B..\nC. F. V.., R. Č.. XXX, R., 13. C. N., T. XXX/XX, Ž. U. T., 14. C. L., C. M. XXX, 15. Okresný úrad Banská\nBystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-BB-OVBP2-2018/006718-3,TS zo dňa 8. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného, kasačnej\nsťažnosti účastníka konania Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, IČO: 47 502 011, proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/59/2018-326 zo dňa 29. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalovaného: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so\nsídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica a kasačnú sťažnosť účastníka konania: Hydro Company, s.r.o.,\nso sídlom Ladomerská Vieska 1030, IČO: 47 502 011, z a m i e t a.\nŽalobcovia v 1. - 5. rade m a j ú p r á v o proti žalovanému na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nOstatným účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“ alebo krajský súd) rozsudkom č.k.\n24S/59/2018-326 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj „rozsudok správneho súdu“, „napadnutý rozsudok“)\nzrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Banská\nBystrica (ďalej aj „žalovaný“) č. OU-BB-OVBP2-2018/006718-3,TS zo dňa 08.02.2018 (ďalej aj\nako „napadnuté rozhodnutie “) ako aj rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom, stavebného úradu\n(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1933/2017;O:20156/2017 zo dňa 23.08.2017 (ďalej len\n„prvostupňové správne rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) a vrátil vec\nprvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcom plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalším účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov 1 - 5 proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým umiestnil líniovú stavbu „Malá vodná elektráreň Žiar nad\nHronom, r.km 130,113“ (ďalej len „MVE“) na pozemkoch špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ako\nlíniovú stavbu, s parametrami tak, ako sú špecifikované a podmienkami v prvostupňovom správnom\nrozhodnutí, ktoré zároveň potvrdil.\n2. Správny súd s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1, § 177 ods.1, § 191\nods. 1 zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), § 35 ods. 1 až 4, § 37\nods. 1 až 4, § 38, § 39 ods. 1, ods. 2, § 39a ods. 1, ods. 2 § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6,\n§ 139 ods. 3, ods. 4 stavebného zákona, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona konštatoval, že obchodná spoločnosť\nHydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030 (ďalej len „Hydro Company, s.r.o.“) podala Mestu\nŽiar nad Hronom, ako stavenému úradu (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 06.02.2017 návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113“ v\nrozsahu stavebných objektov stavby: Skupina 1 - So 101 až So 113, Skupina 2 - So 201 až So 205,\nSkupina 3 - So 301 až So 303, Skupina 4 - So 401 až So 403 a Prevádzkových súborov stavby: PS\n01.1 MVE strojnotechnologická časť, PS 01.2 MVE elektrotechnologická časť, PS 02.1 Vaková hať elektrotechnologická časť, na pozemkoch uvedených v prílohe v kat. území Ž. U. T. (ďalej len „MVE“).\nPrílohu návrhu bol situačný výkres stavu územia, dokumentácia pre územné rozhodnutie vypracovaná\nodborne spôsobilou osobou, súhlas vlastníkov pozemkov, kópia katastrálnej mapy a záväzné stanoviská\ndotknutých orgánov štátnej správy. Predložené bolo aj rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom,\nodboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016, v zmysle ktorého\nsa navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ umiestnená v k.ú. Ž. U. T. na r.km\n130,137/130,130 nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 24/2006 Z.z.“). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že na realizáciu sa odporúča variant č. 1, to znamená\nvybudovanie príhaťovej MVE na rieke Hron v r.km 130,137 s výškou hrádze nad terénom 4,0 m s\ninštalovaným výkonom cca 2000 kW. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2016. Ďalej\nbolo predložené záväzné stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné\nprostredie č. OU-ZH-OSZP-2017/003234 z 28.02.2017, v zmysle záverov ktorého je návrh na začatie\núzemného konania o umiestnení stavby MVE v k.ú. Ž. U. T. v rozsahu uvedených stavebných objektov,\ns prihliadnutím na nepodstatné zmeny, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie, v súlade so zákonom\na s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania vydaným Okresným úradom Žiar\nnad Hronom. Na základe uvedeného toto záväzné stanovisko v závere potvrdilo súlad predloženej\nžiadosti navrhovateľa Hydro Company, s.r.o. na začatie územného konania o umiestnení stavby MVE\nso zákonom a s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Stavebný úrad listom z\n08.02.2017 oznámil začatie konania o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná\nelektráreň Žiar nad Hronom v r.km 130,113“ na rieke Hron v rozsahu podľa podaného návrhu a nariadil\nústne pojednávanie na deň 02.03.2017 o 13:00 hod. Z uskutočneného ústneho pojednávania bola\nspísaná zápisnica, z ktorej vyplynulo, že k územnému konaniu boli viacerými osobami zúčastnenými na\npojednávaní podané námietky, resp. stanoviská. Stavebný úrad následne rozhodnutím zo 06.03.2017,\noznámeným verejnou vyhláškou, prerušil konanie vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení\nMVE do doby doručenia vyžiadaných stanovísk dotknutých orgánov - Okresný úrad Žiar nad Hronom,\nodbor starostlivosti o životné prostredie a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné\nprostredie k námietkam smerujúcim k obsahu stanovísk, ktoré k predmetnému konaniu dotknuté orgány\nvydali. Následne bolo na žiadosť stavebného úradu predložené stanovisko Okresného úradu Žiar\nnad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie z 15.03.2017, v ktorom uviedol, že v plnom\nrozsahu trvá na vydanom záväznom stanovisku z 28.02.2017, ktoré bolo vydané v súlade s platnými\nustanoveniami zákona. Bolo predložené tiež stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru\n\nopravných prostriedkov zo 17.05.2017, ktoré v plnom rozsahu potvrdilo vydané záväzné stanovisko\nOkresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 28.02.2017. Z listu\nOkresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie z 23.03.2017 k súladu s\npožiadavkami uvedenými v § 16 ods. 6 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)\n(ďalej len „vodný zákon“) uviedlo, že svoje záväzné stanovisko z 31.03.2016 na základe námietok\nnemení. K problematike, ku ktorej sa vyjadruje záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica\nOU-BB-OSZP2-2016/009525-002 z 31.03.2016 zaujalo stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR\nv zmysle § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) listom z 05.06.2017, v ktorom potvrdilo\ncitované záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica.\n3. Následne stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol o umiestnení stavby\nMVE líniová stavba na tam uvedených pozemkoch v kat. území Ž. U. T. v Meste Žiar nad Hronom\nv r.km 130,137 na rieke Hron, tak ako je uvedené v grafickej prílohe rozhodnutia v rozsahu podľa\nnávrhu na vydanie územného rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie v ďalšom pokračovaní výrokovej\nčasti upresnilo, že stavba MVE bola umiestnená na pozemkoch, ktoré opätovne špecifikovalo s\nuvedením r.km. 130,113 v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V nasledujúcej časti výroku\nprvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že záujmové územie vodného diela sa nachádza v\nintraviláne katastrálneho územia Mesta Ž. U. T. v r.km 129,400 (začiatok úpravy dna Hrona) až po r.km\n132,900 (dosah vzdutia) a v jeho priľahlej aluviálnej nive. V ďalšom pokračovaní výroku tohto rozhodnutia\nstavebný úrad deklaroval, že predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je vodné dielo Žiar nad\nHronom v r.km. 130,137. Stavebný úrad pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil konkrétne\npodmienky ako aj podmienky vyplývajúce zo stanovísk vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov,\nosobitné podmienky a všeobecné podmienky. Stanovisko Združenia domových samospráv Bratislava\nstavebný úrad vyhodnotil ako námietky smerujúce k obsahu záväzných stanovísk, ktoré vydali dotknuté\norgány štátnej správy a v konaní o ktorých postupoval podľa ustanovenia § 140b ods. 5 stavebného\nzákona, na základe ktorého postupu boli tieto stanoviská nadriadenými orgánmi potvrdené. Námietky\nZdruženia Slatinka, OZ Hereditas HH a Klubu slovenských turistov stavebný úrad zamietol. Pripomienky\nObčianskeho združenia Rieka - Združenie na ochranu vodných tokov stavebný úrad vyhodnotil ako\nneopodstatnené, resp. ich zamietol a zamietol aj námietky TRIO GROUP, a.s. Bratislava. Námietky\npodané C. T., M. zobral na vedomie, pričom námietku č. 2 zamietol, avšak námietke č. 1 týkajúcej sa\nprevádzkových hladín stavby MVE Žiar nad Hronom vo vzťahu k MVE Lutila čiastočne vyhovel. Za\nnedôvodné považoval námietky Slovenského rybárskeho zväzu RADA Žilina, a preto ich zamietol s\nvýnimkou náhradného neresiska v priestoroch pod haťou, a tiež bolo vyhovené námietkam vo vzťahu\nk nedokončenej MVE Lutila. Stavebný úrad vyhovel aj miestnej organizácii Slovenského rybárskeho\nzväzu, ako aj rešpektoval námietku Veolia Utilitis Žiar nad Hronom, a.s. týkajúcu sa zachovania zdroja\npitnej vody. Ďalšie námietky Združenia domových samospráv Bratislava považoval za neodôvodnené\nalebo nedôvodné, a preto ich stavebný úrad zamietol. Napokon zamietol aj námietku URSTA - import,\nexport, s.r.o. Žiar nad Hronom, týkajúci sa podmáčania pozemku, na ktorom sa nachádza sídlo tejto\nspoločnosti. Záverom stavebný úrad poukázal na záväzné stanoviská dotknutých orgánov, na splnenie\npodmienok aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku\n2030, ktorý vláda prijala uznesením č. 12/2017 z 11.01.2017, na rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad\nHronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 03.02.2016 vydané podľa zákona č. 24/2006 Z.z.,\nna základe ktorého bolo konštatované splnenie podmienok. Ďalej považoval za splnené aj posúdenie\nvykonané v súlade s rámcovou smernicou o vode a podľa § 16 ods. 6 písm. b/ vodného zákona v\nzáväznom stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie a tým\npovažoval za splnenú aj podmienku AKHEP č. 3. Na základe uvedeného stavebný úrad posúdil návrh\nna umiestnenie stavby podľa § 37 stavebného zákona a skonštatoval, že umiestnenie stavby zodpovedá\nhľadiskám starostlivosti o životné prostredie, že týmto hľadiskám neodporuje ani životné prostredie\nneohrozuje. Stavebný úrad ďalej uviedol, že návrh posúdil v súlade s § 139 ods. 3 stavebného zákona,\npodľa ktorého sú líniovými stavbami najmä diaľnice, cesty a miestne komunikácie, pričom súčasťou\nnávrhu stavby je aj cesta v dĺžke 750 m. Ďalej sú líniovými stavbami podzemné a nadzemné vedenia\nrozvodu elektriny, pričom súčasťou návrhu stavby je aj vedenie výkonu podzemným a nadzemným\nvedením. Líniovými stavbami v zmysle zákona sú aj vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze,\nplavebné a derivačné kanály, pričom súčasťou návrhu stavby je aj kanalizácia (odvodňovacie potrubie\nv dĺžkach viac ako 1000 m), budovanie (navýšenie) ochranných hrádzí na oboch brehoch v dĺžke viac\nako 500 m, športový priepust pre vodákov - plavebný kanál. Nakoľko majú viaceré stavebné objekty\n\nstavby malej vodnej elektrárne charakter, ktorý je definovaný podľa zákona ako stavba líniová, stavebný\núrad ju jednoznačne definoval ako líniovú stavbu. Vzhľadom na to, že sa jednalo o líniovú a zvlášť\nrozsiahlu stavbu s veľkým počtom účastníkov konania stanovil, že oznamovanie sa v tomto konaní bude\nvykonávať formou verejnej vyhlášky.\n4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní účastníkov konania podanom proti\nprvostupňovému rozhodnutiu. Odvolanie o vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie líniovej\nstavby MVE zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu\nzistil, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 39 stavebného zákona, keď v územnom rozhodnutí\nvymedzil územie na navrhovaný účel, určil podmienky, ktorými zabezpečil záujmy spoločnosti v\núzemí, vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb a iných opatrení v území, predovšetkým\nstarostlivosť o životné prostredie a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Skonštatoval, že\nnávrh na vydanie územného rozhodnutia obsahoval všetky náležitosti a potrebné podklady v súlade\ns § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a bolo tiež predložené právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho\nkonania č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016 vydané podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. a\ndokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracoval projektant s odbornou spôsobilosťou v súlade so\nstavebným zákonom. Ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s § 46 až § 47 správneho\nporiadku a vysporiadal sa s jednotlivými odvolacími námietkami účastníkov konania. Odvolacie dôvody\nSlovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina nepovažoval za dôvodné pre zmenu alebo zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia, nakoľko jeho námietky už boli predmetom posúdenia príslušných orgánov\nštátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie a projektová dokumentácia stavby bola\npredmetom zisťovacieho konania, ktorého výsledkom je vydanie právoplatného rozhodnutia. Toto\nrozhodnutie vzal do úvahy aj príslušný dotknutý orgán v zmysle vodného zákona, ktorého stanovisko\nbolo potvrdené nadriadeným orgánom - Ministerstvom životného prostredia SR postupom podľa §\n140b stavebného zákona. Podmienky stanovené dotknutým orgánom na úseku vodného zákona\nprevzal aj stavebný úrad do podmienok pre umiestnenie stavby. K námietkam C. T. žalovaný uviedol,\nže stavebný úrad pri umiestňovaní stavby vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala\nodborne spôsobilá osoba - projektant, ktorý zodpovedá za to, že jeho autorské názory vyjadrené\nv projektovej dokumentácii sú v súlade s príslušnými zákonmi, normami a predpismi, v ktorých\nje vyjadrený verejný záujem. Stavebný úrad postačujúcim spôsobom reagoval na námietky, keď\nv podmienkach pre umiestnenie stavby určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t.j. v\nstavebnom konaní je potrebné zohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s\nexistujúcou rozostavanou stavbou MVE Lutila. K námietke posunu umiestnenia stavby vo vzťahu k\numiestneniu na príslušnom riečnom kilometri žalovaný uviedol, že nie je možné sa týmto dôvodom\nzaoberať v dôsledku koncentračnej zásady upravenej v § 42 ods. 5 stavebného zákona, ktorá na túto\nnámietku neumožňuje prihliadať. Napriek tomu konštatoval, že k posunu umiestnenia stavby nedošlo,\npretože tak ako bola územným rozhodnutím stavba umiestnená, išlo o umiestnenie vyplývajúce zo\nstaničenia osi obežného kolesa turbíny. Za neopodstatnené vyhodnotil aj odvolacie dôvody Združenia\nSlatinka, pretože stavebný úrad v územnom konaní posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia\naj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, pretože územnému konaniu predchádzalo zisťovacie\nkonanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a v tomto konaní uplatnili svoje stanoviská aj dotknuté orgány,\nmimo iného aj Ministerstvo životného prostredia SR, Okresný úrad Banská Bystrica, ktorý je okresným\núradom v sídle kraja a iné orgány. K namietanému stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odboru\nstarostlivosti o životné prostredie odkázal na potvrdzujúce stanovisko Ministerstva životného prostredia\nSR. K námietke nesúladu umiestnenia stavby MVE s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žiar\nnad Hronom, resp. VÚC BBSK uviedol, že v súlade s § 37 ods. 1 stavebného zákona sú územné plány\npodkladom rozhodnutia, s ktorým je navrhovaná stavba v súlade a poukázal pritom na časť územný\nplán Mesta Žiar nad Hronom, podľa ktorého je v oblasti vodných tokov a vodných diel v bode č. 1\nuvedené - realizovať VD - MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v r.km 130,137, z ktorých dôvodov bola\nnámietka zamietnutá ako nedôvodná. Ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný aj odvolacie dôvody\nOZ Rieka - Združenie na ochranu vodných tokov. Poukázal na to, že až pred vydaním stavebného\npovolenia je investor povinný požiadať príslušný správny orgán o vydanie rozhodnutia o trvalom odňatí\npoľnohospodárskej pôdy s priložením všetkých dokladov v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. a tiež uviedol,\nže stavebný úrad nemal pochybnosť o tom, že ide o líniovú stavbu v zmysle § 139 ods. 3 písm. e/\nstavebného zákona, nakoľko výpočet líniových stavieb v zmysle ustanovenia § 139 ods. 3 stavebného\nzákona je len demonštratívny vyjadreným slovom „najmä“, teda možno ho podľa povahy veci aj rozšíriť.\nĎalej žalovaný dôvodil, že stavba MVE pozostáva zo stavebných objektov ako sú kanalizácia, či\n\nprotipovodňové opatrenia, čo je naplnením stavebného zákona vo vzťahu k líniovým stavbám. Poukázal\ntiež na to, že záujmové územie vodného diela sa nachádza v intraviláne katastra Mesta Ž. U. T., v\nriečnom kilometri 129,625 až po r.km 132,900, preto bolo dôvodné doručovanie písomností v súlade s\n§ 36 ods. 4 stavebného zákona formou verejnej vyhlášky. Odvolacie dôvody OZ Hereditas Hliník nad\nHronom, ako aj odvolacie dôvody Klubu slovenských turistov žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené\ns tým, že poukázal na predchádzajúce vyjadrenia k odvolacím námietkam iných účastníkov konania.\nObdobne tak poukázal na vyjadrenia k iným odvolacím námietkam účastníkov konania aj vo vzťahu k\nnámietkam Združenia domových samospráv ohľadom stanoviska podľa § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002\nZ.z. Skonštatoval, že neopodstatnená bola námietka potreby vyjadrenia príslušného orgánu podľa §\n140c ods. 2 stavebného zákona, pretože predmetné stanovisko bolo v územnom konaní predložené len\nna základe vznesenej námietky voči jeho obsahu, stavebný úrad uplatnil postup podľa § 140b ods. 5\nstavebného zákona a nadriadený orgán toto stanovisko potvrdil. Podľa žalovaného z ustanovení zákona\nnevyplýva, že práve z výroku rozhodnutia má vyplývať, ako bolo rozhodnuté o námietkach účastníka\nkonania, pričom poukázal, že stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dostatočným\nspôsobom vysporiadal s námietkami účastníkov konania a tiež, že je úplne zrejmé, že tieto námietky\nzamietol.\n5. V napadnutom rozsudku správny súd ďalej uviedol, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy\nvydaného v správnom konaní musí byť formulovaný tak, aby nespôsoboval žiadne pochybnosti o\njeho obsahu, bol určitý a zrozumiteľný, bez potreby dodatočného výkladu, prípadne korekcií alebo\ndoplnkov. Správny súd považoval za potrebné dať za pravdu námietke žalobcov 2 až 5, pretože výrok\nrozhodnutia o umiestnení stavby bol podľa neho ako celok nezrozumiteľný, nakoľko z neho nebolo\nmožné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom (jej jednotlivých\nstavebných objektov a prevádzkových súborov) v území. Z rovnakého dôvodu bolo podľa správneho\nsúdu zmätočné aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Podľa § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1\nstavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný\núčel, určí stavebný pozemok a umiestni stavbu na ňom, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v\ngrafickej prílohe územného rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby podľa § 4 ods. 1 písm. c/\nvyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona obsahuje\ndruhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného\nrozhodnutia umiestňuje. Pokiaľ bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená ako líniová stavba (ak ide\no prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona), postačoval opis územia. Z označenej právnej úpravy tak\nvyplynul záver, že ak ide o určenie stavebných pozemkov, na ktorých má byť umiestnená líniová\nstavba, tieto pozemky sa určujú opisne. Umiestnenie stavby MVE Žiar nad Hronom bolo, vzhľadom\nna obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, nezrozumiteľné, pretože rozhodnutie neobsahoval taký\nopis územia, ktorým by bez pochybností o tom, kde sa predmet územného konania (MVE Žiar nad\nHronom) umiestňuje, toto konkrétne územie na navrhovaný účel vymedzilo. Opis územia kde sa líniová\nstavba umiestnila musí byť vymedzený jednoznačnou a zrozumiteľnou formuláciou, obsahom ktorej je\ninformácia o určení stavebných pozemkov, na ktorých bola stavba umiestnená (§ 39a ods. 1 stavebného\nzákona). Stavebný pozemok alebo pozemky sa pri líniovej stavbe určujú opisne, tzn. bez uvedenia ich\ndruhov a parcelných čísel, avšak za pomoci grafickej prílohy územného rozhodnutia, kde sa umiestnenie\nstavby vyznačí. Z účelu umiestenia stavby, z ktorého má byť nepochybné kde bola stavba umiestnená,\nvyplynulo, že prípadný nedostatok identifikačných prostriedkov v území, prostredníctvom ktorých by bolo\nmožné umiestnenie líniovej stavby opisom bezpečne ohraničiť, je potrebné odstrániť práve vyznačením\numiestnenia stavby v grafickej prílohe, ktorá je obligatórnou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby\n(§ 39a ods. 1 stavebného zákona veta druhá). V administratívnom spise stavebného úradu (č.l. 11/5)\nsa nachádzal výkres „Situácia širších vzťahov“, o ktorého oznámení (vyvesení, resp. zverejnení) spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím (č.l. 22) nie je v spise žiadna zmienka, a ktoré neobsahuje žiadne údaje\no stavebných pozemkoch, riečne kilometre vyznačuje len za každých 100 metrov ani inak nespresňuje\nvýrok o umiestnení stavby. Vnútorný rozpor výroku rozhodnutia o umiestnení stavby ohľadom riečneho\nkilometra a tiež nedostatok opisu územia, na ktorom bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená, tak nebol\nodstránený grafickou prílohou, ani vymedzením záujmového územia vodnej stavby, ktoré z povahy veci\nnemožno stotožňovať so stavebnými pozemkami, na ktorých sa stavba umiestnila.\n6. Určenie riečneho kilometra, na ktorom sa stavba MVE Žiar nad Hronom umiestnila (pokiaľ by aj\nbol jednoznačne a bez dôvodných pochybností určený), vzhľadom na charakter stavby pozostávajúcej\nz niekoľkých stavebných objektov (Skupiny 1 až 4) a prevádzkových súborov stavby (PS 01.1, 01.2\na 02.01) MVE situovaných na ploche niekoľkých desiatok až stoviek metrov, taktiež nemožno podľa\n\nsprávneho súdu považovať za opis územia, kde má byť stavba umiestnená. Územný plán mesta Žiar\nnad Hronom v záväznej časti bod 4/ Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia,\nkonkrétne v bode 4,2 (V oblasti vodných tokov a vodných diel) ods. 1. stanovil, že: „Realizovať VD MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v rkm 130,137“, pričom bližšie nevymedzil spôsob umiestnenia\nstavby. Preto bolo úlohou stavebného úradu v územnom konaní a v rozhodnutí o umiestnení stavby\nna základe záväzného regulatívu vyplývajúceho z platnej územnoplánovacej dokumentácie, spôsobom\nneodporujúcim platnému územnému plánu a zákonu, vymedziť príslušné územie a vhodným spôsobom\nv ňom umiestniť stavbu. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ale aj z úkonov prvostupňového konania\nnebolo možné podľa správneho súdu zistiť, aký stavebný objekt Skupiny 1 až 4 alebo prevádzkový súbor\nstavby MVE Žiar nad Hronom (posúdenej ako líniová stavba) a akým spôsobom mal byť umiestnený v\nr.km. 130,137 alebo r.km. 130,113 na rieke Hron, v k.ú. Ž. U. T., a v akých r.km. boli umiestnené ďalšie\nstavebné objekty, pričom jednoznačné umiestnenie stavby nebolo zrejmé ani pre absenciu dostatočne\nkonkrétneho opisu územia. O určení bodu staničenia obežného kolesa osi turbíny v niektorom z\nuvedených r.km., na čo sa žalovaný vo svojich vyjadreniach odvolával, v územnom rozhodnutí zmienka\nnie je. Preto bolo toto rozhodnutie vo výroku o umiestnení stavby nezrozumiteľné a tým v tejto časti\n(nie ako celok) nepreskúmateľné, čo však podľa krajského súdu nebránilo jeho preskúmateľnosti v\nrozsahu ďalších žalobných bodov. Vzhľadom na to, že vada nezrozumiteľnosti nebola odstránená ani\nv odvolacom konaní, kde žalovaný bez ďalšieho prevzal len tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá\nbez bližšej identifikácie spôsobu umiestnila stavbu MVE Žiar nad Hronom na rieke Hron v r.km. 130,137,\nnezákonnosťou trpelo aj napadnuté rozhodnutie.\n7. Krajský súd ďalej dôvodil, že určenie umiestnenia stavby je účelom konštitutívneho rozhodnutia\no umiestnení stavby, ktoré situáciu plánovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej\ndokumentácie. Konečné umiestnenie stavy teda nie je výsledkom projektovej dokumentácie, ktorú\nstavebný úrad len overuje postupom podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona. Projektová\ndokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého\nmožno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Pokiaľ je zrejmé, že účelom\nrozhodnutia o umiestnení stavby je určiť kde má byť táto stavba umiestnená (v zmysle - následne\nzhotovená alebo postavená), nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto\nrozhodnutia je jednoznačne určitým alebo určiteľným a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať\npolohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby ďalších projektových alebo iných technických\npodkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov).\nDôležité je to najmä z toho dôvodu, že o umiestnení stavby sa má konečným a záväzným spôsobom\nv celom rozsahu rozhodnúť v územnom konaní, pretože v stavebnom konaní, ktoré sa zaoberá najmä\nstavebno-technickými aspektmi stavby, sa táto otázka už nerieši. Tento záver nepochybne vyplýva aj z\nust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli\nohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť\nči ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom\nrozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť\nnámietky, resp. názoru ďalšieho účastníka - Hydro Compny, s.r.o., že môže ísť o prípadné posunutie\numiestnenia stavby na rieke Hron o 24 metrov, ktoré je vzhľadom na dosah vzdutia vodnej hladiny rieky\nbezvýznamné.\n8. V súvislosti s konštatovaním žalovaného k odvolacej námietke posunu umiestnenia stavby MVE\nŽiar nad Hronom vo vzťahu k umiestneniu na príslušnom riečnom kilometri, že nie je možné sa týmto\ndôvodom zaoberať v dôsledku koncentračnej zásady upravenej v § 42 ods. 5 stavebného zákona, ktorá\nna túto námietku neumožňuje prihliadať, správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu 1, že\nkoncentračná zásada sa môže vzťahovať len na skutočnosti, ktoré mohli byť účastníkom konania zrejmé\nuž pred vydaním rozhodnutia, avšak v danom prípade sa o zmene riečneho kilometra dozvedeli až z\nrozhodnutia o umiestnení stavby, pretože dovtedy bol na dokumentoch uvádzaný iba riečny kilometer\n130,113. Nie je možné, aby zákonné obmedzenia vyplývajúce z uplatňovanej zásady koncentrácie\núzemného konania (§ 36 ods. 2 a § 42 ods. 5 stavebného zákona) dopadali na účastníka územného\nkonania, ktorý namieta vady, o ktorých sa nemohol dozvedieť pred vydaním rozhodnutia, ktorého\nzákonnosť v odvolacom konaní namieta. Žalovaným prezentovaný neprimerane zužujúci výklad podľa\nkrajského súdu nebol v súlade s účelom a významom koncentračnej zásady územného konania, pretože\nobral účastníkov konania o možnosť účinne sa brániť pred účinkami územného rozhodnutia, ktoré\npovažovali za nezákonné práve v dôsledku vád, o ktorých sa mohli dozvedieť až po jeho oznámení.\n\nPrávne posúdenie uplatňovania koncentračnej zásady v územnom konaní (v štádiu odvolania) tak bolo\nzjavne nesprávne.\n9. K námietkam žalobcu 1 ako aj žalobcov 2 až 5 (spolu ďalej len „žalobcovia“) spočívajúcim v tom,\nže rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom neobsahuje výpočet všetkých pozemkov,\nna ktorých má byť postavená, resp. ktoré budú stavbou dotknuté, na základe čoho bol nedostatočne\nzistený skutkový stav, resp. že stavba bola umiestnená do iného územia ako bolo navrhované,\nje považoval správny súd za potrebné uviesť, že tento namietaný nedostatok obsahu územného\nrozhodnutia, resp. nedostatok riadne zisteného skutkového stavu veci v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nnespôsobil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. K inému záveru nebolo možné podľa krajského\nsúdu dospieť, vzhľadom na predchádzajúce časti napadnutého rozsudku zaoberajúce sa tým, že stavba\nMVE Žiar nad Hronom bola stavebným úradom posúdená ako líniová stavba, pri umiestnení ktorej nie\nje potrebné v územnom rozhodnutí uviesť čísla a druhy všetkých pozemkov, na ktorých sa umiestňuje.\nOdhliadnuc od toho platí, že pokiaľ z rozhodnutia o umiestnení stavby plynie, že stavba sa umiestnila na\nkonkrétnych pozemkoch, bude môcť byť reálne umiestnená, resp. postavená len na tých pozemkoch,\nktoré sú v jeho výroku uvedené a na žiadnych iných. Pokiaľ by rozsah stavebných pozemkov, s ktorými\npočítalo územné konanie a rozhodnutie bol v rámci ďalšej etapy, ktorou je stavebné konanie (o vydanie\nstavebného povolenia stavby) prekročený, bol by to dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie\npodľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Správne konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení\nstavby sa riadi dispozičnou zásadou, tzn. stavebný úrad mohol vydať a vydal rozhodnutie len v intenciách\nžiadosti navrhovateľa Hydro Company, s.r.o., ktorej obsahom a rozsahom vrátane jej príloh, jednou z\nktorých bol aj zoznam pozemkov dotknutých stavbou, bol viazaný. Rozsah žiadosti, ktorý bol obmedzený\nna takto vymedzený okruh pozemkov nebol stavebný úrad oprávnený svojvoľne meniť. Pokiaľ sa teda\nžalobcovia domnievali, že na účely umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom bolo potrebné (opisne)\nurčiť aj ďalšie pozemky, budú mať možnosť namietať to v konaní o vydanie stavebného povolenia stavby\nMVE Žiar nad Hronom, pokiaľ k jeho začatiu na základe ďalšieho postupu konajúcich orgánov, resp.\nnavrhovateľa dôjde.\n10. K námietke žalobcov o nedostatku vlastníckeho práva k stavebným pozemkom, resp. nedostatku\nsúhlasu ich vlastníkov so stavbou MVE Žiar nad Hronom na týchto pozemkoch v súvislosti s porušením\n§ 38 stavebného zákona, správny súd konštatoval, že k takejto námietke žalobcovia neboli v rámci\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aktívne procesne legitimovaní s poukazom na § 2\nods. 1, ods. 2 SSP, pretože neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom\nchránených záujmoch, naopak dôvodili aj s poukázaním na ústavnoprávnu ako aj zákonnú ochranu\nvlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, ktorí sú osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podaných\nsprávnych žalôb žalobcov nevyplýva. Vzhľadom na uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky\nv danom konaní nemohol posudzovať.\n11. Správny súd tiež uviedol, že nebol oprávnený posudzovať ani namietanú nezákonnosť postupu v\nrámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad\nHronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016, pretože\noznačené rozhodnutie a postupu predchádzajúci jeho vydaniu, žalobcovia nepožadovali samostatne\npreskúmať v zmysle podaných správnych žalôb. Súd môže v správnom súdnictve čiastočne postupovať\nmimo zásady ultra petitum len vo výnimočných prípadoch (napr. pri žalobe v sociálnych veciach alebo\nv oblasti správneho trestania za stanovených podmienok), avšak vo vzťahu k predmetu súdneho\nprieskumu je to úplne vylúčené. Aj v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo v žalobe označené ako\npožadovaný predmet prieskumu, nemohol by ho správny súd preskúmať pre márne uplynutie zákonnej\ndvojmesačnej lehoty od jeho oznámenia, resp. nadobudnutia právoplatnosti (ktorá je vyznačená dňom\n01.03.2016) podľa § 181 ods. 1, 3 SSP. Do úvahy nepripadal ani prieskum zákonnosti označeného\nrozhodnutia v rámci postupu podľa § 27 ods. 1 SSP, jednak opätovne v dôsledku nepodania takého\nnávrhu žalobcom (súd nie je oprávnený na tento postup bez návrhu žalobcu), ktorý by však ani nemohol\nbyť účinne podaný, pretože toto rozhodnutie bolo spôsobilé na samostatný prieskum správnym súdom\npodľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, čo je podľa zákona v rámci tohto postupu neprípustné. Správny súd\npreto rovnako ako stavebný úrad a žalovaný bol povinný rešpektovať účinky právoplatného rozhodnutia\nzo zisťovacieho konania bez ohľadu na to, že jemu predchádzajúce obdobné rozhodnutie bolo súdom\npre nezákonnosť zrušené a bez prihliadnutia na všetky ďalšie námietky smerujúce proti nemu alebo\nproti jeho akceptácii v územnom konaní. Pokiaľ teda z označeného rozhodnutia so zisťovacieho konania\njednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „MVE Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať, tento\n\nzáver platí v celom rozsahu aj v tom zmysle, že neboli zistené také vplyvy, ktoré by si to vyžadovali,\nčím aj v negatívnom zmysle vyjadril konajúci orgán autoritatívny záver ohľadom posúdenia vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie. Námietky spočívajúce v nedostatočnom posúdení vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie v dôsledku, že proces posudzovania vplyvov (EIA) sa vôbec\nneuskutočnil (uskutočnilo sa „len“ zisťovacie konanie), sú preto v rozpore s účelom právnej úpravy\nzákona č. 24/2006 Z.z., ktorej úlohou nie je „donekonečna“ skúmať otázku, ktorá bola právoplatne\nvyriešená, a to, či je potrebné vplyv na životné prostredie posudzovať alebo takáto potreba nie je. Pokiaľ\nsa rozhodlo, že takáto potreba vzhľadom na okolnosti nie je, aj takýto záver nevyhnutne musel zahŕňať\nposúdenie vplyvov na životné prostredie v miere umožňujúcej jeho prijatie, ktorý súčasne uzatvoril túto\notázku v tom zmysle, že posudzovanie v celom rozsahu nie je potrebné. Podľa § 65e zákona č. 24/2006\nZ.z. zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a\nprávoplatne neukončené pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra\n2016. Ak uvedené platí pre neskončené zisťovacie konania z podstaty veci možno rovnako akceptovať\nrozhodnutia už vydané podľa predpisov platných do 31.12.2016, ako tomu bolo aj v danom prípade.\nOpak z príslušných intertemporálnych noriem zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva a v súlade so zásadou\nretroaktivity ani vyplývať nemôže. Preto nemôže mať právnu relevanciu ani námietka žalobcov 2 až\n5, že MVE s parametrami ako MVE Žiar nad Hronom od 01.01.2017 musí byť povinne posúdená v\nkomplexnom procese EIA. Z námietky, že právna úprava zákona EIA účinná do 31.12.2014 (za účinnosti\nktorej bolo zisťovacie konanie začaté a v súlade s § 65d ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. sa malo podľa nej\naj dokončiť) ustanovila, že zisťovacie konanie prebiehalo mimo režimu správneho poriadku, na základe\nčoho neboli výstupy zákona EIA pre následný povoľovací proces záväzné, nemožno abstrahovať\nzrozumiteľný právny záver, ktorý by bol spôsobilým podkladom na prieskum napadnutého rozhodnutia.\nV rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia bola aj námietka, že stavebný úrad podľa § 39 ods.\n2 stavebného zákona v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo\nzisťovacie konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z.) neuviedol informácie o rozhodnutí\nvydanom v zisťovacom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby takéto informácie obsahuje na str. 50.\nNapokon nebola dôvodná ani námietka ďalšieho účastníka - OZ Hron pre slobodné rieky, spočívajúca v\npoukázaní na prehliadnutú existenciu skôr vydaného právoplatného rozhodnutia z roku 1995, z ktorého\nvyplýva, že obdobný projekt MVE mal byť posudzovaný ohľadom jeho vplyvov na životné prostredie,\na ktoré vydaniu nového rozhodnutia zo zisťovacieho konania bránilo. Prekážka rozhodnutej veci (res\niudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď\nv novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka\nrovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok\nalebo stav vymedzený predmetom konania vyplýva z rovnakých skutkových okolností veci, čo v danom\nprípade splnené nebolo, pretože sa posudzoval iný zámer (iná projektová dokumentácia), predložený\ninými osobami a nepochybne za zmenených okolností životného prostredia (nie je potrebné dokazovať\nskutočnosť, že od oku 1995 stav životného prostredia na uvedenom úseku nemôže byť totožný) a\ndokonca išlo o posúdenie podľa iného zákona (v roku 1995 bol účinný zákon č. 127/1994 Z.z.).\n12. K námietke žalobcov, že návrh nebol dostatočne preskúmaný z pohľadu starostlivosti o životné\nprostredie, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania a záväzné stanoviská dotknutých orgánov ochrany\nprírody nestačia na posúdenie vplyvov stavby MVE Žiar nad Hronom a že posúdením vplyvov sa mal\nzaoberať aj stavebný úrad správny súd uviedol, že taká námietka bola v tomto konkrétnom prípade\nnekonkrétna, pretože zo žalôb nevyplývalo aký konkrétny negatívny vplyv na životné prostredie, resp.\nna ochranu prírody a krajiny nebol v danom prípade posúdený alebo bol posúdený nedostatočne\na z akých dôvodov. Žalobca 1 síce namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj\nčo sa týka opatrení ohľadne starostlivosti o životné prostredie, avšak bez bližšej konkretizácie.\nŽalobcovia 2 až 5 túto námietku rozviedli v bode III. 1.2 správnej žaloby (str. 9 až 13), kde s\nodkazom na povinnosti vyplývajúce stavebnému úradu z ust. § 37 ods. 2 a § 39 ods. 1 stavebného\nzákona poukázali na tam vymenované dopady MVE na životné prostredie, ktoré namietali vo svojich\npodaniach v územnom konaní, tiež poukázali na reakciu stavebného úradu v prvostupňovom rozhodnutí,\nktorý mal za to, že tieto pripomienky boli riešené v postupe podľa zákona č. 24/2006 Z.z., čo\npovažovali za neakceptovateľné, pretože proces EIA sa vôbec neuskutočnil. Námietka absencie\n„komplexného zistenia“ predpokladaných vplyvov na životné prostredie v procese EIA vzhľadom na\nobsah predchádzajúceho bodu napadnutého rozsudku dôvodná nebola. V ďalšom bola formulovaná\nžalobcami tak, že predstavuje len všeobecný nesúhlas s postupom a rozhodnutím stavebného úradu\na žalovaného, bez odôvodnenia jej opodstatnenosti, a teda bez identifikácie a zdôvodnenia právnych\nalebo skutkových záverov žalovaného, v ktorých sa mýlil a tiež bez vlastných právnych argumentov a\n\nskutkových tvrdení žalobcov podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, na základe ktorých by mohol\nsprávny súd dospieť k odlišným záverom ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Všeobecná námietka\nnestačí a nestačí ani odkaz na predchádzajúce podania, alebo úkony žalobcov v územnom konaní,\npretože správny súd je viazaný len žalobnými dôvodmi, resp. žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej\nžalobe. Pre úplnosť je však potrebné doplniť, že žalovaný sa mýli, pokiaľ povinnosť posúdiť návrh na\nvydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v územnom konaní predovšetkým z hľadiska starostlivosti o\nživotné prostredie podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona a následnú povinnosť určiť podľa § 39 ods.\n1, § 39a ods. 2 písm. a/ stavebného zákona podmienky ich zabezpečenia, spája výlučne s posúdením\npodkladov na základe stanovísk dotknutých orgánov (§ 37 ods. 3, § 39a ods. 2 písm. d/ stavebného\nzákona). Ak tieto vopred zabezpečené stanoviská nereagujú na všetky otázky, ktorých potreba riešiť v\npriebehu územného konania vyvstane (napríklad na základe odôvodnených námietok alebo vyjadrení\núčastníkov konania alebo zainteresovanej verejnosti), na ich zákonné zodpovedanie stavebný úrad v\ntýchto stanoviskách nemá oporu pričom nejde o postup podľa § 140b ods. 5, 6 stavebného zákona. Z\ntoho vyplýva, že je to práve stavebný úrad, ktorý musí takéto situácie posúdiť, pričom spôsob, akým to\nzabezpečí, je na ňom. Uvedená nedostatočná konkrétnosť sa obdobne týka niektorých ďalších námietok\nžalobcu 1, napríklad, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami vôbec, resp. v celom rozsahu, že\nnespĺňa požiadavky podľa § 39, § 39a stavebného zákona, § 3, § 4 ods. 2, § 32 až § 34, § 46 a §\n47 správneho poriadku, čl. 2 ods. 2, čl. 20, čl. 44 a 45 Ústavy SR (na str. 3 až 5, ale aj na str. 13\naž 15 žaloby), nakoľko z takto formulovaných námietok nemožno zistiť, aký mali mať tieto vytýkané\nnedostatky konkrétny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody\npreto neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.\n13. Z argumentácie správneho súdu ďalej vyplynulo, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv\na oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou\nrozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže\ntak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a\nautoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho\npostupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd\nnie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho\nspisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy\nje v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán\nverejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej\nsprávy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R\n60/2000).\n14. Žalobca 1 podľa správneho súdu dôvodne namietal, že žalovaný sa nedostatočne, resp. nesprávne\nvysporiadal s námietkou negatívneho vplyvu MVE Žiar nad Hronom na už dostavanú MVE Lutila,\nkonkrétne vo vzťahu k jej prevádzkovej hladine a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom koordinácie\nstavieb oboch MVE v stavebnom povolení MVE Žiar nad Hronom, resp. v manipulačných poriadkoch\nMVE. Žalobca 1 tvrdil negatívne vplyvy plánovanej MVE Žiar nad Hronom už v rámci ústneho\npojednávania, kde mimo svojho vyjadrenia obsahujúceho tvrdenia ohľadom negatívneho vplyvu MVE\nŽiar nad Hronom na MVE Lutila a iných početných príloh predložil aj list B.. W. a B.. K.. R.\n(odborne spôsobilý inžinier a architekt) z 20.01.1998 označený ako „MVE Lutila, upresnenie údajov“, z\nktorého vyplynuli údaje týkajúce sa kót výšok hladiny vzdutia vody. K odvolaniu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu žalobca 1 na podporu svojej argumentácie k negatívnemu vplyvu vzdutia hladiny MVE\nŽiar nad Hronom na prevádzku MVE Lutila predložil list projektanta B.. W. z 13.09.2017 označený\nako „Vyjadrenie k prevádzkovej hladine MVE Lutila“, z ktorého v nadväznosti na list z 20.01.1998\nvyplynuli závažné závery spočívajúce v konštatovaní projektanta, že prevádzková hladina MVE Lutila\n\nbola stanovená v rámci projektu stavby a stavebného povolenia, že pri povoľovaní stavby do užívania\nsa prevádzkové hladiny už nestanovujú, nakoľko vyplývajú zo stavebného povolenia, resp. jeho príloh,\nže výškové parametre hladín MVE Lutila, ktoré uviedol, sú nemenné, že MVE Lutila je vybudovaná, že\nsa musia natrvalo zmeniť parametre hornej vzdutej hladiny pripravovanej MVE Žiar nad Hronom, že v\nprípade prevádzky MVE Žiar nad Hronom iba na krátky čas na kóte hornej hladiny 245,50 m.n.m., budú\nspodné časti vývaru a strojovne MVE Lutila zanášané sedimentmi a bahnom, že negatívne dôsledky na\nMVE Lutila bude mať v zimnom období aj zamŕzajúca vzdutá horná vodná hladina MVE Žiar nad Hronom\nspôsobená znížením rýchlosti prúdenia vody. V závere vyjadrenia konštatoval, že ak dôjde k postaveniu\nMVE Žiar nad Hronom s parametrami, aké sú uvedené v žiadosti o vydanie územného rozhodnutia,\ntak stavba MVE Lutila nebude môcť slúžiť účelu, ktorý má napĺňať. Z uvedeného bolo zrejmé, že nebol\ndôvod neprihliadať na tieto námietky s odkazom na § 36 ods. 2 a § 42 ods. 5 stavebného zákona pre\nzákonné obmedzenia v dôsledku uplatňovanej zásady koncentrácie územného konania, čím sa bránil\nžalovaný. Naopak, k včas uplatneným odôvodneným námietkam bolo potrebné zaujať zrozumiteľné\nvecné stanovisko o dôvodoch ich neakceptovania v celom rozsahu alebo ich akceptovať, a v takom\nprípade primerane procesne reagovať. Stavebný úrad ako aj žalovaný v tejto súvislosti nenáležite (bez\nďalšieho) reagovali odkázaním na projektovú dokumentáciu stavby MVE Žiar nad Hronom. Žalovaný\nargumentoval aj nepredložením dôkazov (čo je v rozpore so obsahom spisu - prílohy k vyjadreniu v\nrámci ústneho konania a k odvolaniu), nedokončenosťou výstavby MVE Lutila, resp. jej neodbornou\nvýstavbou a nedodržaním termínov (s odkazom na ohliadku, resp. štátny stavebný dohľad, o ktorých v\nspise nie je zmienka), bez odôvodnenia relevancie týchto záverov. Stavebný úrad v územnom konaní\ntak bez bližšieho odôvodnenia prijal závery projektanta MVE Žiar nad Hronom (ako odborne spôsobilej\nosoby, ktorý zodpovedá za to, že jeho autorské názory vyjadrené v projektovej dokumentácii sú v súlade\ns príslušnými zákonmi, normami a predpismi, v ktorých je vyjadrený verejný záujem) o tom, že jej\nprevádzka podľa projektovaných technických parametrov nebude negatívne ovplyvňovať MVE Lutila,\npričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že projekt a stanovisko projektanta\numiestňovanej stavby sú pre všetkých účastníkov konania, dokonca aj pre stavebný úrad záväzné,\nalebo majú vlastnosti záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona, ktoré stavebný úrad\nmusí akceptovať a na ktoré musí bez ohľadu na iné stanoviská prihliadať. Tým, že stavebný úrad\nsa v tejto otázke jednostranne sústredil len na hodnotenie podkladov predložených navrhovateľom\n(Hydro Company, s.r.o.) nezistil, skutočný stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie územného\nrozhodnutia, pretože nezohľadnil predostreté odborné podklady a námietky ďalších účastníkov konania\n(najmä žalobcu 1) a to nielen stanoviská odborne spôsobilých osôb, ale aj ďalšie podklady, ku ktorým\nsa nijako nevyjadril. V ďalšom konaní bude preto potrebné stavebným úradom zohľadniť všetky včas\npredložené stanoviská, námietky a podklady predložené účastníkmi konania, prípadne vykonať nimi\nnavrhnuté dôkazy (ak vykonané nebudú ich nevykonanie zdôvodniť) a na základe takto zisteného\nskutočného stavu veci rozhodnúť o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad\nHronom, s dostatočným a zrozumiteľným odôvodnením územného rozhodnutia.\n15. V osobitných podmienkach (bod 4.1. prvostupňového rozhodnutia), bez toho, aby sa stavebný úrad\nčo i len vecne vyjadril k odôvodneným námietkam žalobcu 1, ktoré boli podložené taktiež závermi\nodborne spôsobilej osoby navyše vo vecnej rovine nezlučiteľnými so závermi projektanta MVE Žiar\nnad Hronom, určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t.j. v stavebnom konaní je potrebné\nzohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s existujúcou rozostavanou stavbou\nMVE Lutila (stanovením prevádzkových hladín oboch MVE v manipulačných poriadkoch). Takýto postup\nstavebného úradu bol nesprávny, pretože neriešil vzniknutý rozpor v názoroch oprávnených odborne\nspôsobilých osôb v zásadnej otázke, či je možné následne koordinovať prevádzky oboch MVE. Jeho\npostup tak bol v nesúlade so zásadou rovnosti procesných práv a povinností všetkých účastníkov\nsprávneho konania v nadväznosti na ich rovnaké právo a povinnosť navrhovať dôkazy, ktoré hodnotí\npodľa svojej úvahy správny orgán (§ 4 ods. 1, § 33 a § 34 správneho poriadku), s požiadavkou na\nriadnom zistení skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku) a bez\nvyrovnania sa s námietkami žalobcu 1 (§ 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku). Žalovaný bol podľa § 59\nods. 1, § 60a správneho poriadku povinný nielen dostatočným spôsobom sa vysporiadať s odvolacími\ndôvodmi účastníkov konania a odstrániť zistené vady prvostupňového konania (viď. predchádzajúce\nbody tohto rozsudku), čo žalovaný neurobil, ale tiež bol rovnako ako stavebný úrad povinný uviesť,\nktoré skutočnosti boli podkladom na napadnuté rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Na\nzvládnutie týchto úloh nestačí odkaz na projektovú dokumentáciu stavby hoci aj spracovanú odborne\nspôsobilou osobou, ktorá však nie je orgánom verejnej správy povinným konať v súlade s čl. 2 ods. 2\n\nÚstavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon) a povinným zabezpečovať verejné záujmy chránené stavebným zákonom (§ 37\naž § 39, § 39a, § 126 stavebného zákona), a iným zákonmi (napr. vodný zákon), ako aj chrániť práva\nfyzických a právnických osôb a postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia\na uplatniť svoje návrhy, a použiť na to najvhodnejšie prostriedky a postupy (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, §\n46 správneho poriadku). Napriek tomu, že oprávnená osoba má určitú všeobecnú povinnosť chrániť\nverejné záujmy, orgánmi verejnej správy (správnymi orgánmi) boli stavebný úrad a žalovaný, iba ktorí\nboli oprávnení a povinní právne záväzným spôsobom regulovať právne vzťahy subjektov územného\nkonania tak, aby boli zachované všetky uvedené práva a právom chránené záujmy. Pokiaľ stavebný\núrad a žalovaný neposkytli právnu ochranu žalobcovi 1, ktorý riadne a včas od stavebného úradu\npožadoval ochranu svojich práv vzťahujúcich sa k vlastníctvu MVE Lutila, ktorej budúca prevádzka má\nbyť podľa jeho tvrdení stavbou MVE Žiar nad Hronom ohrozená alebo poškodená, pretože na jeho\nnávrhy, vyjadrenia a podklady spôsobom zodpovedajúcim ich obsahu a povahe nereagovali, svoj postup\na rozhodnutia zaťažili nezákonnosťou (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 ods. 1, 3 správneho\nporiadku). Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe bránil tým, že stavebný úrad nebol oprávnený zasahovať\ndo projekčnej činnosti a nariaďovať iné projekčné riešenia ako boli navrhnuté projektantom, pretože by\nišlo o neoprávnený zásah do projekčnej činnosti projektanta. Takýto postup nikto nežiadal. Z ust. § 37\nods. 2 stavebného zákona však zreteľne vyplýva, že stavebný úrad posúdi návrh na vydanie územného\nrozhodnutia z viacerých hľadísk ochrany verejných záujmov, so všeobecnými technickými požiadavkami\nna výstavbu, ako aj v súvislosti s ochranou práv fyzických a právnických osôb, ktorých práva by mohli byť\nstavbou poškodené alebo nepriaznivo dotknuté (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Pokiaľ zistí, že návrh\na projektové dokumentácia nie sú v súlade s uvedenými zákonom požadovanými hľadiskami, podľa §\n37 ods. 4 stavebného zákona návrh zamietne.\n16. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali, že potom ako prejavili pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu,\nnemal stavebný úrad právomoc urobiť si vlastný úsudok o otázke, či ide alebo nejde o líniovú stavbu\na mal v zmysle § 139 ods. 4 stavebného zákona vec postúpiť na rozhodnutie orgánu štátnej správy\npríslušnému na povolenie stavby (o povolení vodnej stavby rozhoduje špeciálny stavebný úrad, ktorým\nje príslušný okresný úrad). Z obsahu vyjadrenia Občianskeho združenia Hereditas HH predloženého\nuž v rámci ústneho pojednávania (bod 7) vyplýva odôvodnená námietka, že nejde o líniovú stavbu\ns poukázaním na postup podľa § 139 ods. 4 stavebného zákona, pričom takáto námietka bola aj\npredmetom podaného odvolania. Žalovaný na túto námietku reagoval tým, že nemal pochybnosť o tom,\nže ide o líniovú stavbu, čo odôvodnil rozsiahlosťou stavby pozostávajúcej z jednotlivých stavebných\nobjektov a neuzavretým (demonštratívnym) výpočtom líniových stavieb podľa § 139 ods. 3 stavebného\nzákona. Žalovaný a stavebný úrad označené zákonné ustanovenie vyložili príliš zužujúco, pretože\npripustili jeho použiteľnosť len v prípade, ak samotný stavebný úrad má pochybnosti o tom, či ide o\nlíniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť. Takáto interpretácia nie je v súlade so znením ust. 139\nods. 4 stavebného zákona ani s účelom zákona, pretože nezaručuje, že o povahe stavby pri rozdielnych\nnázoroch nestranne rozhodne orgán oprávnený na jej povolenie, čo je obzvlášť vypuklé pri stavbách\n(napríklad vodných), o ktorých umiestnení a povolení rozhodujú rôzne orgány (stavebný úrad rozhoduje\no umiestnení stavby, špeciálny stavebný úrad o povolení stavby) na odbornej úrovni zaručujúcej\nrešpektovanie osobitných zákonov pri výstavbe. Pokiaľ účastník konania alebo aj zainteresovaná\nverejnosť v územnom konaní odôvodnene spochybní (líniovú) povahu stavby a stavebný úrad takejto\nnámietke nevyhovie, logickým dôsledkom toho je skutočnosť, že rozdielnosťou ich názorov, resp. ich\nneodstráneným stretom, vzniká o tom pochybnosť, vyriešením ktorej je zo zákona poverený orgán\nštátnej správy príslušný na jej povolenie. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad mal vec predložiť\nna rozhodnutie príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu oprávnenému na povoľovanie vodných\nstavieb, ktorý by vec konečným spôsobom posúdil a uzavrel. Neuplatnením zákonného postupu došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).\n17. Žalobcovia samotné posúdenie MVE Žiar nad Hronom ako líniovej stavby priamo nenamietali (§\n134 ods. 1 SSP) a ďalší účastník - Združenie domových samospráv vo vyjadrení k žalobe namietal,\nlen že MVE Žiar nad Hronom je vodnou stavbou a preto nejde o líniovú stavbu, na ktorú sa vzťahuje\nosobitný vodný zákon, pre ktorú stavbu je v stavebnom konaní príslušný špeciálny stavebný úrad štátnej\nvodnej správy. Z takto formulovanej argumentácie ďalšieho účastníka konania nie je zrejmý dôvod,\npre ktorý by sa povaha vodnej stavby s líniovou stavbou mali vzájomne vylučovať ani iné dôvody\n\nnesprávneho právneho posúdenia záveru o líniovej povahe stavby MVE Žiar nad Hronom. Správny súd\nnie je oprávnený relevantnú právnu argumentáciu poskytovať sám a prisvojovať si tak oprávnenia a\npovinnosti účastníkov konania, a nie je ani ďalšou inštanciou v konaní oprávnenou nahrádzať činnosť\norgánov verejnej správy. Na základe takto všeobecne formulovanej námietky ďalšieho účastníka konania\npreto nebolo možné preskúmať zákonnosť právneho posúdenia líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom.\n18. V nadväznosti na predchádzajúce body napadnutého rozsudku je zrejmé, že nebola dôvodná\nnámietka žalobcu 1 týkajúca sa oznamovania úkonov stavebného úradu a žalovaného a doručovania,\nnakoľko v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby, ktorej (líniová) povaha žalobami nebola\nspochybnená, sa uplatňuje postup podľa § 36 ods. 4 a 42 ods. 2 stavebného zákona (oznamovanie\núkonov verejnou vyhláškou). Žalobca 1 sa mýli pokiaľ namieta, že rozhodnutie vydané v odvolacom\nkonaní sa neoznamuje spôsobom ustanoveným pre oznamovanie rozhodnutia o umiestnení stavby\nalebo úkonov, ktoré jeho vydaniu prechádzali a malo sa účastníkom konania doručiť do vlastných rúk.\nÚzemné konanie o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je správnym konaním, ktoré je skončené\nprávoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní (pokiaľ nedôjde k podaniu odvolania\nprávoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby). Uvedené správne konanie predstavuje jeden celok,\nktorý sa vnútorne člení na štádium prvostupňového konania a štádium druhostupňového konania o\nodvolaní, pričom však nie je žiadny zákonný dôvod na jednotlivé štádiá konania uplatňovať rozdielny\nprávny režim oznamovania úkonov konajúcich orgánov stavebnej správy. Naopak v rozpore s princípom\nprávnej istoty a legitímneho očakávania by bolo očakávať rozdielny prístup. Akceptovateľný dôvod na\nprekonanie tohto zaužívaného názoru žalobca 1 v podanej správnej žalobe nepredostrel.\n19. Žalobcovia namietali nesúlad napadnutého rozhodnutia s územnými plánom mesta Žiar nad Hronom,\nktorý má vyjadrovať problematickú efektívnosť využitia Hydroenergetického potenciálu z dôvodu negácie\ns MVE Lutila (žalobca 1), resp. s územným plánom Vyššieho územného celku Banskobystrického kraja v\nznení zmien a doplnkov z roku 2014 (žalobcovia 2 až 5), konkrétne so záväznými regulatívmi vyjadrenými\nv bodoch 3.1.6, 7.2.13 a 7.2.14 umožňujúcimi za priority zachovania vodnej turistiky a podmienok plavby\nna vodných cestách MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým\npotenciálom pri zohľadnení environmentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, a\nMVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s\npodmienkou spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy. Stavebný úrad k týmto námietkam\nuplatneným v rámci územného konania uviedol, že stavba je uvedená v dokumente „Aktualizácia\nkoncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030“\nschváleného uznesením vlády č. 12 z 11.01.2017 (AKHEP) a súčasťou projektovej dokumentácie MVE\nje aj opatrenie pre zachovanie splavnosti (výstavba športového priepustu - vodáckeho sklzu). Ďalej\nargumentoval, že stavba je umiestnená na zregulovanom úseku rieky Hron s umelými brehmi - existujúca\nvodohospodárska stavba a návrh rybovodu je v súlade s metodickým usmernením MŽP SR. Žalovaný\nsa s námietkou nesúladu prvostupňového rozhodnutia s územným plánom Banskobystrického kraja\nvôbec nezaoberal. Len skonštatoval, že s poukazom na § 37 ods. 1 stavebného zákona sú podkladom\núzemného rozhodnutia územné plány obcí a zón, pričom územný plán VÚC podľa jeho názoru vôbec nie\nje podkladom územného rozhodnutia a v územnom konaní nie je dôvod sa ním zaoberať. Z uvedeného\nplynie záver, že žalovaný na námietku nesúladu prvostupňového rozhodnutia s územným plánom\nmesta Žiar nad Hronom (tak ako ho naznačil žalovaný 1) a s konkrétnymi regulatívmi územného plánu\nBanskobystrického kraja (tak ako namietali žalobcovia 2 až 5) vecne nereagoval a nie je tak zrejmý\njeho názor k tejto otázke, čo spôsobilo v tejto časti nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov. Nie je zrejmé ani na akej úvahe žalovaný založil záver, že územný plán VÚC\nBanskobystrického kraja, ktorého záväzná časť bola schválená všeobecne záväzným nariadením VÚC\nBanskobystrického kraja č. 27/2014, netvorí tiež podklad rozhodnutia o umiestnení stavby. Vzhľadom na\nto, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom nevyjadril svoje závery k žalobami\nnastoleným námietkam, nie je možné na ich základe napadnuté rozhodnutie preskúmať. Všeobecne\nzáväzné nariadenie vyššieho územného celku, ktorým bola schválená záväzná časť územného plánu\nregiónu je všeobecne záväzným právnym predpisom. Preto nebol namieste prístup žalovaného, ktorý\nodkázal len na stavebným zákonom požadované podklady rozhodnutia o umiestnení stavby. Pokiaľ zo\nzásady legality (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) vyplýva, že rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal musí byť v súlade so zákonom, má sa mysli, že musí byť v súlade s právnym poriadkom,\nt.j. so všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na jeho vydanie vzťahujú. V\nsituácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý\nústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy (ale\n\naj pre orgány verejnej správy) táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení\ns čl. 152 ods. 4 ústavy (z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 354/2008-50 z 22.01.2009). V\nnadväznosti na to, bude úlohou stavebného úradu v ďalšom konaní sa ústavne konformným spôsobom\nvysporiadať s otázkou, či je alebo nie je potrebné v územnom konaní o umiestnení stavby posudzovať\nsúladnosť umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom priamo s regulatívmi územného plánu VÚC\nBanskobystrického kraja, t.j. či sa na danú stavbu územný plán regiónu vzťahuje, a podľa výsledku\nposúdenia rozhodnúť.\n20. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali nevyriešenie prednostnej otázky podľa § 6 ods. 2, 4, § 103\nods. 6 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, až po vyriešení ktorej bolo podľa ich názoru\nmožné rozhodnúť v územnom konaní. Poukázali pritom na prebiehajúce konanie v tejto otázke, ktoré\nnebolo ukončené (bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bol podaný rozklad). Podľa\nvyjadrenia žalovaného samotné rozhodnutie o umiestnení stavby nezakladá oprávnenie stavebníka\nrealizovať stavbu na vymedzenom území. Podrobnejšie formy a rozsah stavebnej činnosti je známy až\nz projektovej dokumentácie v stavebnom konaní, v ktorom sa taktiež overuje verejný záujem na základe\nstanovísk dotknutých orgánov. Orgán ochrany prírody a krajiny je dotknutým orgánom v územnom, ako\naj v stavebnom konaní, pričom v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. tento orgán upozorní v\núzemnom konaní vo svojom stanovisku, že činnosťou, ku ktorej dá vyjadrenie môže dôjsť k poškodeniu\nalebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Na uskutočnenie tejto\nčinnosti je podľa žalovaného potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, teda zákon súhlas orgánu ochrany\nprírody vyžaduje k uskutočneniu činnosti, t.j. v danom prípade k realizácii stavby a tú je možné uskutočniť\nlen na základe stavebného povolenia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade\nsa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonania týchto činností správcom vodného toku\nv súlade s osobitným predpisom a poukázal na to, že ide o činnosť, teda o realizáciu stavby, ktoré\nvšak neznamená, že ide o umiestnenie stavby. S uvedeným názorom žalovaného možno súhlasiť s\ntým, že rozhodnutie o umiestnení stavby nielenže nezakladá oprávnenie stavebníka realizovať stavbu\nna vymedzenom území ale ho neoprávňuje ani zasahovať akýmkoľvek spôsobom do mokrade alebo\niným spôsobom ohroziť záujmy ochrany prírody a krajiny. Z normatívneho textu zákona č. 543/2002\nZ.z. nevyplýva, že povolenie výnimky alebo predloženie uvedeného súhlasu je potrebné už v štádiu\núzemného konania. Obdobne sa to týka súhlasu s výrubom drevín, ktorého absenciu namieta Združenie\ndomových samospráv. Nebol tak dôvod na prerušenie konania v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku,\nako namietali žalobcovia 2 až 5. Z rozhodnutia o umiestnení stavby, v časti 4. „Osobitné podmienky“ v\nbode 4.3 a 4.4., je vydanie stavebného povolenia z hľadiska osobitných záujmov na ochrane drevín a\nna ochrane biotopov zrozumiteľne podmienené vydaním súhlasu na výrub drevín podľa § 47 až § 49\nzákona č. 543/2002 Z.z. a súhlasu podľa § 6 ods. 4 cit. zákona, čím je ochrana záujmov na ochrane\nprírody a krajiny v tejto súvislosti dostatočne zabezpečená.\n21. V súlade s § 27 ods. 1 SSP žalobcovia 2 až 5 navrhli preskúmať opatrenie - záväzné stanovisko\ndotknutého orgánu na úseku štátnej vodnej správy, ktorým bol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP2-2016/009525-002 (nesprávne označené ako č.\nOU-BB-OSZP2-2017/012587-003) z 31.03.2016. Na preskúmanie označeného opatrenie boli splnené\nzákonné podmienky, nakoľko záväzné stanovisko dotknutého orgánu predstavuje opatrenie, z ktorého\npreskúmavané rozhodnutie o umiestnení stavby vychádza a súčasne nie je samostatne preskúmateľné,\nnakoľko samo o sebe nepredstavuje zásah do práv alebo chránených záujmov fyzických alebo\nprávnických osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Žalobcovia poukázali na ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b/ vodného\nzákona, na AKHEP str. 20 až 21 a uviedli, že podkladom územného rozhodnutia je aj stanovisko\nVýskumného ústavu vodného hospodárstva z primárneho posudzovania MVE Žiar nad Hronom zo\ndňa 04.06.2015, ktoré spracovala A.. C. I. v zmysle požiadaviek z AKHEP a kde sa konštatuje, že\nvýstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien\nv útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude\nvýznamný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu,\na to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a\npripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Preto MVE Žiar nad Hronom je potrebné posúdiť podľa\nčl. 4.7 RSV (Rámcová smernica o vodách). Poukázali tiež na to, že podľa napadnutého opatrenia:\n„predložené posúdenie preukazuje opodstatnenie výnimky z dosiahnutia environmentálnych cieľov pre\ndotknutý vodný útvar povrchovej vody SKR0004“. Podľa názoru žalobcov 2 až 5 je uvedené posúdenie\n§ 16 ods. 6 písm. b/ vodného zákona v napadnutom vyjadrení nezrozumiteľné, nepodložené a mätúce,\nnakoľko podmienky na uplatnenie postupu podľa tohto ustanovenia neboli splnené. Ďalej namietali, že\n\nvo veci navyše konal orgán, ktorý na taký postup nebol v zmysle žiadneho z ustanovení vodného zákona\noprávnený, čo nijako neodôvodnili. Ďalej dôvodili, že zo strany 18 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa\ntouto odvolacou námietkou zaoberalo, vyplýva, že stanovisko dotknutého orgánu štátnej vodnej správy\npodľa § 16 ods. 6 písm. b/ vodného zákona nie je možné preskúmať a podľa názoru žalovaného orgánu\nnemajú účastníci konania, ktorí sú zároveň dotknutou verejnosťou možnosť namietať formu, spôsob\nani obsah primárneho i následného posúdenia vykonaného v jeho zmysle. Takýto názor je podľa ich\nnázoru v rozpore s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a\nprístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ako aj s aktuálnou\nrozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázal (C664/15 z 20.12.2017).\nNakoľko žalobcovia sú organizáciami na ochranu životného prostredia vzťahujú sa na nich uvedený\nrozsudok, v zmysle ktorého majú právo napadnúť rozhodnutia vydané na základe smernice 2000/60/ES\nEurópskeho parlamentu a Rady z 23.10.2000. Správny súd napriek splneným podmienkam na prieskum\nskôr vydaného opatrenia nenašiel v žalobných dôvodoch žalobcov 2 až 5 také skutočnosti, ktoré by boli\nspôsobilé na to, aby mohlo byť toto opatrenie zrušené podľa § 191 ods. 3 písm. b/ SSP. V žalobných\ndôvodoch chýba relevantná právna argumentácia, ktorá by dôvodne osvedčila rozpor opatrenia s\nkonkrétnym ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu (Rámcová smernica o vodách nie\nje priamo vykonateľným právne záväzným aktom ES/EÚ; AKHEP vo forme uznesenia vlády nemá\npovahu všeobecne záväzného právneho predpisu). Poukázanie na rozpor opatrenia s predchádzajúcim\nstanoviskom Výskumného ústavu vodného hospodárstva je len všeobecným konštatovaným nesúhlasu\nžalobcov 2 až 5 bez toho, aby sa súčasne namietalo a odôvodnilo v čom sa dotknutý orgán mýli\nalebo čím porušil všeobecne záväzný právny predpis (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP).\nPoukaz na Aarhuský dohovor, resp. na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva\nprávo organizácie na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutia o povolení projektu,\nktorý môže byť v rozpore s povinnosťou v zmysle smernice, nič nehovorí o nezákonnosti napadnutého\nopatrenia. K uvedeným námietkam možno len konštatovať, že právo z nich vyplývajúce nebolo žalobcom\n2 až 5 upreté, čoho dôkazom je práve tento rozsudok o nimi podanej správnej žalobe. Príslušnosť konať\na rozhodnúť je zachovaná, resp. jej správnosť sa prezumuje, s výnimkou prípadov, ak bolo rozhodnuté\norgánom verejnej správy, do ktorého zákonom určenej právomoci rozhodnúť o predmete konania celkom\nzjavne nepatrí (napríklad odvetvovo alebo funkčne), pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak bol žalobcami\n2 až 5 tvrdený bez kvalifikovaného odôvodnenia tejto námietky, na základe čoho správny súd nemal\ndostatok podkladov na preskúmanie príslušnosti konajúceho orgánu.\n22. V rámci preskúmavacieho konania medzi žalobcom 1 (na základe žalobného bodu ako aj na základe\nním predloženého vyjadrenia stavebného úradu z 12.11.2018) a žalovaným nebolo sporné, že časť\nlistinného materiálu tvoriaceho administratívny spis konania o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom,\nkonkrétne prílohy vyjadrenia žalovaného 1 predložené v rámci ústneho pojednávania, bola žalovanému\nstavebným úradom predložená až 11.04.2018 teda po vydaní napadnutého rozhodnutia (ktoré bolo\nvydané dňa 08.02.2018). Žalobca 1 namietal, že žalovaný tak nemal možnosť dôsledne sa oboznámiť\nso skutkovým stavom a teda rozhodoval na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Podľa § 59\nods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,\ndoterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Pokiaľ žalovaný v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia nemal k dispozícii úplný na vec sa vzťahujúci administratívny spis, v ktorom chýbali listinné\npodklady, na ktoré vo svojich podaniach v rámci konania ako aj v odvolaní poukazoval žalobca 1, ako na\npodklady preukazujúce jeho zásadné tvrdenia a námietky, nemohol zákonom požadovaným spôsobom\npreskúmať napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie v celom rozsahu, prípadne toto\nkonanie doplniť. Bez poznania priebehu prvostupňového konania a obsahu všetkých v rámci neho\npredložených listín, najmä tých, na ktorých odvolateľ (žalobca 1) zakladal svoje tvrdenia, nie je možné\nuvažovať o tom, či žalovaný ako odvolací orgán mohol objektívne a v súlade so zásadou materiálnej\npravdy, posúdiť priebeh tohto konania a jeho výsledok v podobe napadnutého rozhodnutia. Možno tak\nsúhlasiť so žalobcom 1, že žalovaný nepostupoval zákonom predpokladaným spôsobom (§ 191 ods. 1\npísm. g/ SSP), na čom nič nemení ani jeho obrana v rámci ústneho pojednávania, spočívajúca v tom, že\npo predložení týchto dokladov sa utvrdil, že neboli pre posúdenie veci relevantné, nakoľko správny súd\nje, vzhľadom na predchádzajúci obsah tohto rozsudku (súčasťou chýbajúceho materiálu boli napríklad\nvyjadrenia projektantov MVE Lutila ohľadom výšky prevádzkových hladín vodného toku) iného názoru.\nŽalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou neúplnosti spisu v podstate nevysporiadal\n(§ 47 ods. 3 správneho poriadku).\n\n23. Na uvedených záveroch nič nemenia ani námietky ďalšieho účastníka konania Hydro Company,\ns.r.o., že všetky stanoviská boli kladné, nedochádzalo k diskrepancii, kedy bolo úlohou správneho\norgánu stanoviská zjednocovať alebo žiadať ich prehodnotenie a že, extenzívne vykladanie právomoci\nnemá oporu v platnej právnej úprave a naviac je v rozpore s princípom správneho konania, pretože by\nmohlo znamenať ignoranciu odborných záverov dotknutých orgánov v podobe záväzného stanoviska\nna úkor nepodložených tvrdení konajúceho orgánu, ktoré by sa javili ako výsledok vlastného skúmania.\nŽalobcovia v rámci žalobných bodov, s ktorými sa správny súd stotožnil, však orgánom stavebnej\nsprávy nevytýkajú nedostatok záväzných stanovísk, prípadne ich vzájomné rozpory, ale procesné\nnedostatky spočívajúce mimo iného v nedostatočnom vyrovnaní sa s ich námietkami a nezachovaní\nsúladnosti postupu so základnými zásadami správneho konania, v nezrozumiteľnosti, resp. z vecnej\nstránky v neakceptovaní územnoplánovacích pokladov. Z ustanovení označených právnych predpisov\npre žalovaného a stavebný úrad vyplývajú aj ďalšie úlohy než tie, ktorých rozsah naznačuje ďalší\núčastník konania. Zvýrazniť je potrebné najmä tie, na ktorých porušenie sa zameriavajú prechádzajúce\nbody tohto rozsudku.\n24. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že správny súd nevyhovel navrhnutému dokazovaniu zo strany\nžalobcov prípadne ďalších účastníkov konania - ohliadke miesta, vypočutiu svedkov (projektantov a\nzamestnancov žalovaného a stavebného úradu) dôvodiac, že správny súd vo veciach všeobecných\nsprávnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým a nie je ďalšou\ninštanciou v administratívnom konaní, preto nemôže vykonávať hodnotenie dôkazov sám a tak sám\nzisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či\nrozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom zásadne vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP). Návrhy na vykonanie dokazovania neboli navrhnuté na\ntaké tvrdenia, ktoré by smerovali k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale skôr k zisteniu skutočného\nstavu veci, preto im vyhovené nebolo. Správny súd mal na vydanie rozsudku dostatočný podklad v\nprvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise, nakoľko mu z nich bolo\nzrejmé, že na žalobcom 1 predložené podklady prihliadnuté nebolo a samotný žalovaný nenamietal\nproti jeho tvrdeniu, že konkrétnu súčasť spisu (vyjadrenia žalovaného 1 k ústnemu konaniu) v rámci\nodvolacieho konania ako podklad rozhodnutia k dispozícii nemal.\n25. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 49 až 69 napadnutého rozsudku správny súd\ndospel k záveru, že žaloby boli dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP pre nesprávne\nprávne posúdenie veci, pre rozpornosť vo výrokoch prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia,\npre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a tiež\npreto, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nverejnej správy na ďalšie konanie.\nII.\nKasačná sťažnosť\n26. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako\n„sťažovateľ 1/“) podaním zo dňa 14.01.2019, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody kasačnej sťažnosti poukazujúc na ustanovenie §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP, uviedol, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené má spočívať v tom, že výrok rozhodnutia\nstavebného úradu o umiestnení stavby podľa žalovaného nebol neurčitý, nakoľko ide o líniovú stavbu,\nktorú nie je možné v územnom rozhodnutí vymedziť presne s určitosťou na jeden meter. Grafickú\nprílohu rozhodnutia tvoril situačný výkres v mierke 1:10 000 vypracovaný odborne spôsobilou osobou\n- projektantom, bol zverejnený na úradnej tabuli mesta Žiar nad Hronom a na jeho webovom sídle je\nzverejnený v archívnej časti dodnes, preto nie je sťažovateľovi 1/ známe, na základe akých skutočností\nmal krajský súd pochybnosti o tom, či spolu s územným rozhodnutím bola vyvesená aj jeho grafická\npríloha. Znenie § 4 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ustanovuje náležitosti územného\nrozhodnutia tak, že okrem všeobecných náležitostí obsahuje druhy a parcelné čísla pozemkov podľa\nkatastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady\nuvedené v § 36 ods. 4 stavebného zákona, postačí opis územia. Teda toto ustanovenie nezakazuje\nstavebnému úradu okrem opisu územia uviesť aj druhy a parcelné čísla pozemkov, ale poskytuje\n\nstavebnému úradu možnosť uviesť len opis územia. Preto nie je porušením zákona, ak stavebný úrad\nokrem opisu územia, ktorý je postačujúci, uviedol aj druhy a parcelné čísla pozemkov.\n27. Ku konštatovaniu krajského súdu z bodu č. 53 rozsudku týkajúceho sa nesprávneho uplatnenia\nkoncentračnej zásady žalovaný uviedol, že s uvedeným právnym názorom krajského súdu tiež\nnesúhlasí, pretože účastníci konania boli oboznámení s úplným návrhom na vydanie územného\nrozhodnutia a v určenej lehote mohli uplatniť svoje námietky, ak tak neurobili, nebolo možné k nim\nvôbec prihliadať. Stavebný zákon neuvádza žiadne výnimky z koncentračnej zásady v ust. § 42 ods. 5\nstavebného zákona, pretože by sa tým poprel jej účel stanoviť určité limity, aby sa zabránilo generovaniu\na podávaniu nových námietok, čo by značne predĺžilo celý administratívny proces a v konečnom\ndôsledku výrazne oddialilo samotnú výstavbu.\n28. Žalovaný vyjadril tiež nesúhlas s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v bode č. 58 na\nstr. 42 rozsudku, kde uviedol, že ak v územnom konaní vyvstanú otázky, na ktoré nereagujú dotknuté\norgány v záväzných stanoviskách, musí tieto otázky posúdiť stavebný úrad, pričom spôsob akým to\nzabezpečí je na ňom. Podľa sťažovateľa ak má účastník konania pochybnosť, či niektorá otázka (v\ndanom prípade na úseku životného prostredia) nebola zodpovedaná, môže uplatniť námietku voči\nobsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu a následne bude vykonaný postup podľa ust. § 140b\nods. 5 a 6 stavebného zákona, čo v danom prípade aj bolo vykonané. Stavebný úrad nemôže svojvoľne\nkonštatovať, že záujmy na úseku osobitných predpisov boli ochránené bez záväzného stanoviska\ndotknutého orgánu.\n29. Krajský súd v bodoch č. 60 a 61 rozsudku uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s podkladmi žalobcu\n1 (list B.. W. a B.. K.. R. týkajúci sa kót výšok hladiny vzdutia vody a listu B.. W. z 13.09.2017) a že\nstavebný úrad nesprávne určil bod 4.1. v podmienkach územného rozhodnutia a zároveň, že stavebný\núrad neriešil vzniknutý rozpor v názoroch oprávnených osôb odborne spôsobilých v zásadnej otázke, či\nje možné následne koordinovať prevádzky oboch MVE. V súvislosti s daným konštatovaním sťažovateľ\n1/ poukázal na § 46 ods. 1 stavebného zákona, § 3 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 13\nods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v\nznení neskorších predpisov a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej „správny poriadok“) a uviedol, že v rámci predloženého administratívneho spisu k\núzemnému rozhodnutiu sa oboznámil s obsahom všetkých podaných odvolaní účastníkmi konania s tým,\nže úlohou správneho orgánu nebolo uvádzať doslovný prepis námietok podaného odvolania a odvolací\norgán nemal povinnosť vyjadriť sa k u všetkým dôvodom odvolania, ale len k tým, ktoré mali pre vec\npodstatný význam. Keďže tieto vyjadrenia sa vzťahovali k umiestneniu stavby, žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia (na str. 17, bod 2) uviedol, že za umiestnenie stavby so zohľadnením pomerov v území\nzodpovedá projektant, ktorý dokumentáciu pre navrhovanú stavbu vypracoval. Zároveň žalovaný dodal,\nže odvolacie dôvody účastníka konania (žalobcu l), ktorých súčasťou boli aj vyjadrenia B.. W. a B.. K..\nR. mali povahu písomných tvrdení ničím nepodložených.\n30. Taktiež s konštatovaním správneho súdu v bode č. 62 napadnutého rozsudku, že stavebný úrad\nmal v prípade pochybností účastníkov konania o tom, či stavba, ktorá bola predmetom územného\nkonania je naozaj líniovou stavbou, uplatniť postup v zmysle § 139 ods. 4 stavebného zákona a mal\nvec predložiť špeciálnemu stavebnému úradu oprávnenému na povoľovanie vodných stavieb vyjadril\nžalovaný nesúhlas dôvodiac, že podľa § 139 ods. 4 stavebného zákona, v prípade pochybnosti o tom,\nči ide o líniovú stavbu alebo o jej súčasť rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie,\npričom posudzovanie stavby ako líniovej patrí do kompetencie stavebného úradu, v danom prípade\nnemajúcom žiadnu pochybnosť o tom, že „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113” je\nlíniovou stavbou. Žalovaný ďalej uviedol, že v územnom konaní sa k projektovej dokumentácii vyjadroval\ntaktiež aj dotknutý orgán na úseku štátnej vodnej správy, ktorý nepoprel tú skutočnosť, že v danom\nprípade malej vodnej elektrárne ide o líniovú stavbu. Uvedená námietka účastníka konania sa tak javí\nako účelová, s cieľom oddialiť vydanie územného rozhodnutia a postup a právny názor, ktorý vyslovil\nkrajský súd by bol okrem iného aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti správneho konania.\n31. Sťažovateľ 1/ vyjadril nesúhlas aj so záverom správneho súdu obsiahnutom v bode č. 65\nnapadnutého rozsudku, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou súladu navrhovanej stavby s územným\nplánom Banskobystrického kraja. Ako dôvod svojho nesúhlasu žalovaný s poukazom na § 37 ods.\n1 stavebného zákona uviedol, že výlučným podkladom pre posúdenie súladu navrhovanej stavby\n\ns územným plánom, bol územný plán mesta Žiar nad Hronom, ktorý je v súlade s nadradenou\núzemnoplánovacou dokumentáciou - plánom Veľkého územného celku Banskobystrického kraja.\n32. Správny súd v bode č. 68 rozsudku uviedol, že žalovaný nemal k dispozícii prílohy vyjadrenia\nžalovaného 1 a tak nemohol preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v celom rozsahu. K danému\nžalovaný uviedol, že v odvolacom konaní mal k dispozícii úplný administratívny spis stavebného úradu\npotrebný pre posúdenie rozhodnutia. Podklady pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľ\nv územnom konaní stavebnému úradu predložil, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku) a tento usúdil, že návrh bol úplný a\ndostatočný pre vydanie rozhodnutia. Listiny žalobcu 1 mali preukázať tvrdenia v podaných námietkach\núčastníka konania. Stavebný úrad sa však s námietkami účastníka konania (žalobcu 1) vysporiadal a\nako podklad k tomu nepoužil tieto listiny, ale prílohy ktoré boli súčasťou návrhu na vydanie územného\nrozhodnutia (dokumentácia pre územné rozhodnutie a vyjadrenia dotknutých orgánov), a preto právny\nnázor v odvolacom konaní nebolo potrebné overovať na podklade týchto listín. Listiny žalobcu 1 stavebný\núrad evidoval ako listiny, ktoré nesúvisia s predmetom konania, keďže išlo o komunikáciu žalobcu 1 s\ninými správnymi orgánmi. Po ich doručení stavebným úradom sa žalovaný s nimi oboznámil z dôvodu,\nči nezakladajú dôvody pre obnovu konania alebo preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania\nz vlastného podnetu, avšak takéto dôvody nezistil. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby kasačný\nsúd zrušil napadnutý rozsudok a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\n33. Podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 04.02.2019 podal riadne a včas kasačnú\nsťažnosť stavebník, spoločnosť Hydro Company, s.r.o. ako ďalší účastník konania (ďalej aj ako „účastník\n1/“ alebo „sťažovateľ 2/“), v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n34. V dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia\nneboli dané a rozsudok poškodzuje jeho dobromyseľne nadobudnuté práva. Skutkové závery\nrozhodnutia nemajú podľa neho oporu v žiadnych konkrétnych zisteniach, pretože žalobcami tvrdené\nvady rozhodnutia žalovaného či úradu I. stupňa neboli dané.\n35. V prvom rade namietol, že preskúmavané rozhodnutie bolo rozhodnutím o umiestnení stavby\nvydaným v územnom konaní, zatiaľ čo rozsah prieskumu tohto rozhodnutia jednak prekračoval žalobný\nrámec a žalobné dôvody uplatnené žalobcami v rozpore s požiadavkami predpokladanými SSP, ako aj\npodmienky potrebné pre vydanie územného rozhodnutia.\n36. Potom uviedol, že dôvodom kasačnej sťažnosti je nesprávne právne posúdenie spočívajúce\nv extenzívnom výklade žalobných dôvodov a podmienok pre vydanie územného rozhodnutia, ako\naj vyhodnotenia zásad správneho konania v tomto prípade. Pokiaľ dôvodom pre zrušenie bolo\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, potom tento dôvod v rozhodnutí nie je riadne špecifikovaný\ns ohľadom na skutočnosť, čo by mal správny orgán skúmať. Vychádzajúc z toho, že všetky podklady,\nzáväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy sú kladné, účastník 1/ považuje takýto zrušujúci\nrozsudok za zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv, kedy je jeho právom poznať v rámci princípu\nprávnej istoty, čo konkrétne je potrebné doplniť a na základe akého právneho dôvodu. Potom body 68\naž 69. napadnutého rozsudku toto nespĺňajú.\n37. Pokiaľ ide o dôvod v bode 65 rozsudku sťažovateľ 2/ konštatoval, že tento neobstojí. Nie je totiž\npravdou, žeby sa žalovaný nezaoberal súladom s územným plánom. Ak je výsledkom posúdenia súlad\ns územným plánom, tak ako v prejednávanom prípade, potom nemožno konštatovať, žeby žalovaný\nnereagoval na námietku žalobcov. Práve naopak, je zrejmé, že odkazom na § 37 ods. 1 stavebného\nzákona žalovaný jasne uviedol, že v prípade existencie územného plánu obce je tento podkladom\núzemného rozhodnutia, tak ako to bolo konštatované. Práve prvá časť bodu 65 ukazuje, že žalovaný sa\nriadne vysporiadal s uvedenou námietkou, a poskytol nielen právne, ale aj skutkové zdôvodnenie. Potom\nvôbec nie je namieste úvaha krajského súdu o tom, že je potrebné sa zaoberať otázkou, či sa územný\nplán VÚC vzťahuje na vydanie predmetného rozhodnutia. Práve zákon (č. 50/1976 Zb. stavebný zákon)\ntotiž v § 37 ods. 1 jednoznačne uvádza, čo je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Tak ako to\nvysvetlil žalovaný a ako to vyplýva ex lege, jedná sa o nesprávny výklad ustanovení stavebného zákona,\nneprípustné rozšírenie ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Predmetné\núzemné rozhodnutie bolo teda vydané v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom. Územné\n\nrozhodnutie v preskúmavanej veci nemohlo byť vydané na základe Územného plánu veľkého územného\ncelku Banskobystrický kraj, pretože obec - mesto Žiar nad Hronom mal a má spracovaný územný plán,\nktorý je a musí byť v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj, nakoľko\nsúlad návrhu územného plánu obce so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho\nstupňa (v tomto prípade (ÚPN VÚC BB) skúma okresný úrad v sídle kraja v súlade s ustanovením § 25\nzákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Žalobné dôvody ohľadne konkrétnych regulatívov územného\nplánu vyššieho územného celku boli podľa sťažovateľa 2/ plne irelevantné z dôvodu, že sa posudzuje\nsúlad s územným plánom obce, ktorý je v prípade existencie výlučným podkladom pre posúdenie\nnavrhovaného umiestnenia stavby z hľadiska súladu s priestorovým a funkčným využívaním územia.\nNapadnutý rozsudok na jednej strane považuje postup žalovaného za nesprávny keď posudzoval súlad\npráve s územným plánom obce a dodržal tak § 37 ods. 1 stavebného zákona, na strane druhej tvrdí,\nže sa nevysporiadal so žalobnou námietkou, čo jasne nie je podľa účastníka 1/ pravda. Keďže teda\núzemný plán vyššieho územného celku nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia v prejednávanom\nprípade, nemá sa prečo žalovaný vysporiadavať s údajným nesúladom s akýmikoľvek regulatívmi tohto\nplánu podľa tvrdení žalobcu inak, než záverom, že posudzoval súlad s územným plánom obce. Preto\nzáveru súdu, ktorý uviedol v odôvodnení ohľadom tejto okolnosti možno konštatovať, že sa jedná o záver\nnesprávny a nedôvodný vzhľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 stavebného zákona.\n38. Rovnako tak účastník 1/ vidí nesprávny právny výklad správneho súdu v bode 63, a to v nadväznosti\ni na bod 62, kedy súd konštatoval, že zákonnosť' posúdenia líniovej stavby nebolo možné preskúmať\npre všeobecnosť žalobných námietok. S týmto sa sťažovateľ 2/ stotožnil, avšak potom záver bodu 62 je\nrozporný s nasledovným bodom. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán o skutočnosti,\nže sa v danom prípade jedná o líniovú stavbu, nemal pochybnosť a z uvedeného dôvodu teda nebola\nzaložená domnienka o existencii pochybnosti a dôvodnosti postupu podľa § 139 ods. 4 stavebného\nzákona. Súčasne poukázal na skutočnosť, že určenie stavby ako líniovej stavby je nevyhnutné už v\npočiatku územného konania, nakoľko táto skutočnosť zásadným spôsobom určuje aplikáciu režimu\ndoručovania písomností v danom konaní (už napríklad aj samotné oznámenie o začatí územného\nkonania ako aj oznámenie o nariadení ústneho pojednávania). V prípade, ak by správny orgán čakal\nna názor účastníkov konania, či budú alebo nebudú akceptovať status navrhovanej stavby ako líniovej\nstavby, nebolo by ani možné právne nespochybniteľným spôsobom zvoliť vhodný spôsob doručovania\npísomností v danom konaní. Súčasne je nepochybné, že v prípade ak by akákoľvek námietka účastníka\nkonania voči akejkoľvek skutočnosti, o ktorej niet pochybností, mala byť prekladaná na rozhodnutie\norgánu vyššieho stupňa, jednalo by sa o neprípustný výklad, ktorý by bol priamo v rozpore so zásadami\nsprávneho konania najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.\n39. Ku konštatovaniu správneho súdu v bode 61 jeho rozsudku, že neposkytol ochranu žalobcovi,\nktorý predložil názor odborne spôsobilej osoby, sťažovateľ 2/ uviedol, že poskytovaná ochrana má\nzodpovedať štádiu konania. V prvom rade sám žalobca 1/ nemá dokončenú stavbu, ktorej ochrany sa\núdajne domáha v tomto konaní; na stranu druhú, v tomto prípade sa jedná o preskúmavanie územného\nrozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré ešte vôbec neznamená, že dôjde k realizácii a sprevádzkovaniu\nstavby. Námietky žalobcu 1/ teda nie sú v tomto konaní vôbec relevantné, pretože výsledkom tohto\nkonania nie je zrealizovanie stavby, a teda ani žiadny zásah do akýchkoľvek tvrdených práv.\n40. Účastník 1/ poukázal aj na fakt, že sám žalobca 1/ nedodržuje zásady správneho konania a pritom\nsa domáha ich dodržiavania od správnych orgánov vtedy, keď v tom vidí možnú obštrukciu (oneskorené\npodanie svojich pripomienok v prvostupňovom konaní, nezrozumiteľnosť vyjadrenia, nepodporenie\nsvojho tvrdenia žiadnymi relevantnými dokladmi - napr. príloha o rozsahu 73 strán rôznych materiálov\nbez zjavnej logickej súvzťažnosti).\n41. V územnom konaní podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad posudzuje návrh\npredovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území\na jeho dôsledkov; preskúmava návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi\nrozhodnutiami o území, posudzuje, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a\nvšeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,\nprípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti\npráce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o\nkultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ\n\nposúdenie nepatrí iným orgánom. Potom žalobca 1/ neuviedol podľa sťažovateľa 2/ žiadne subjektívne\nprávo, ktoré by vydaním územného rozhodnutia mohlo byť ovplyvnené.\n42. Sťažovateľ 2/ považuje za nesprávne tvrdenie správneho súdu, že žalovaný neposkytol ochranu práv\nžalobcu 1/ vzťahujúcich sa k vlastníctvu MVE Lutila, pretože nejde o vlastnícke právo žalobcu 1/ v tomto\nsprávnom konaní a žalobca 1/ je vlastníkom rozostavanej stavby (stavba rozostavaná už 20 rokov),\nktorá nie je sprevádzkovaná a do ktorej vlastníckeho práva územné rozhodnutie nijako nezasahuje.\nUstanovenie § 39 stavebného zákona počíta s tým, že je možné „dodatočne určiť ďalšie podmienky,\nktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia“. Preto v tomto smere opatrenia uvedené v rozhodnutí\nžalovaného resp. orgánu I. stupňa sú podľa účastníka 1/ dostatočné, hoci de facto riešia len prípadný\nbudúci vplyv.\n43. Ak správny súd konštatoval potrebu posúdenia podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona s ochranou\npráv fyzických a právnických osôb, toto je podľa sťažovateľa 2/ samo osebe extenzívnym výkladom,\npretože v prvom rade bolo potrebné určiť, aké konkrétne právo žalobcu 1/ má byť dotknuté, pretože jeho\nvlastnícke právo k MVE Lutila územným rozhodnutím dotknuté nebolo. Preto potom postup podľa § 37\nods. 4 stavebného zákona nemôže byť namieste, keď sám žalobca 1/ vznáša neurčité námietky a žiada\nochranu vlastníckeho práva. Akékoľvek parametre nesprevádzkovanej stavby, ktoré neboli v žalobe a\nani odvolaní relevantne preukázané, lež iba tvrdené, nemožno zohľadňovať v územnom rozhodnutí, v\nktorom sa parametre inej stavby rovnako neurčujú. Tieto námietky sú podľa sťažovateľa 2/ charakterovo\nnámietkami do možného stavebného konania, resp. konania o povolení užívania stavby.\n44. Negatívny vplyv (hoci len tvrdený a nepreukázaný) na MVE Lutila preto nemôže v dôsledku\núzemného rozhodnutia podľa účastníka 1/ nastať; potom je zrejmé, že umiestnením akejkoľvek stavby\nsa vždy a logicky negatívne zasahuje do práv suseda. Avšak, v tomto smere sa preto tieto práva chránia\nprostredníctvom záväzných stanovísk orgánov štátnej správy na príslušnom úseku, pretože negatívny\nvplyv „na prevádzku“ 20 rokov rozostavanej a nedokončenej stavby žalobcu 1/ v dôsledku územného\nrozhodnutia účastníka 1/ nemôže logicky nastať. Toto tvrdenie žalobca 1/ účelovo podsunul súdu a\nje nesprávne a v danom štádiu nedôvodné a je zrejmé, že súd dostatočne nepreskúmal predložené\ntvrdenia a súvisiace dôkazy a tvrdenia žalovaného a účastníka 1/.\n45. Účastník 1/ súčasne poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že súčasťou napadnutého a\nzrušeného územného rozhodnutia bol stavebným úradom pripojený a overený situačný výkres, ktorý bol\nskutočne ako príloha zverejnený na úradnej tabuli stavebného úradu ako aj na jeho webovom sídle.\n46. Z uvedeného dôvodu sa podľa sťažovateľa 2/ javí ako rozporný a chybný záver Krajského súdu\nv Banskej Bystrici uvedený v bode 49. až 54. rozsudku, v ktorom na jednej strane uvádza, že\nstavebný pozemok alebo pozemky sa pri líniovej stavbe určujú opisne, tzn. bez uvedenia ich druhov a\nparcelných čísel, avšak za pomoci grafickej prílohy územného rozhodnutia, kde sa umiestenie stavby\nvyznačí, a napriek skutočnosti, že prvostupňový aj druhostupňový orgán posúdil a rozhodol v súlade\ns uvedenou reguláciou, tak na druhej strana postup týchto orgánov označil v predmetnom rozsudku\nza nezákonný a predmetnú skutočnosť definoval ako jeden z dôvodov na zrušenie právoplatného\núzemného rozhodnutia. Súd ignoroval podľa sťažovateľa 2/ skutočnosť, že rozhodnutie správneho\norgánu je výsledkom spisového materiálu, ktorý riadne obsahuje aj rozsiahlu projektovú dokumentáciu\n(„PD“) stavby MVE Žiar nad Hronom. Táto PD obsahuje aj jednoznačné určenie umiestnenia na stavby\n- na ktorom rkm je os obežného kolesa, hať MVE a v ktorom území sa stavba nachádza. Pri takto\nrozsiahlej stavbe je zrejmé, že ju dokáže popísať len rozsiahlejšia PD nie „jednoduchý situačný náčrt” a\nignorovanie tohto faktu zo strany súdu považuje za nezákonné.\n47. K dôvodom uvedeným v bode 68. napadnutého rozsudku účastník 1/ poukázal na skutočnosť, že\nkrajský súd v rozpore so zásadami spravodlivého procesu neodôvodnil, ako mala a mohla mať vplyv\nuvedená skutočnosť na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a napriek uvedenému zrušil aj predmetné\nprvostupňové rozhodnutie. Naproti tomu sťažovateľ 2/ sa stotožnil s právnymi závermi správneho\nsúdu uvedenými v bodoch 64., 66. a 67., kedy žalobné dôvody boli nedôvodné, nepreukázané a ich\ncieľom bolo jednoznačne špekulatívne napádať zákonne vydané stanoviská a závery bez existencie\nkonkrétnych skutočností či rozporu s konkrétnymi právnymi predpismi. Rovnako tak závery v bode 64\npovažuje sťažovateľ 2/ za plne akceptovateľné a v súlade s doterajšou judikatúrou súdov.\n\nZáverom kasačnej sťažnosti účastník 1/ dodal, že žalobcovia nemôžu svoju obranu prispôsobovať\nčomukoľvek, pretože žalovaný ako i iní účastníci musia mať možnosť presne reagovať na dôvody žaloby.\nTo aj žalovaný i účastník 1/ učinil, keď jasne v podaniach (a aj v rámci administratívneho konania)\nuviedol, že právny ani skutkový stav popísaný v rozhodnutí nie je dôvodom pre zmenu alebo zrušenie\nrozhodnutia. Tvrdenie správneho orgánu v rozhodnutí má plne oporu v právnej úprave a dokazovaní,\nhoci to žalobcovia čiastočne namietali.\n48. Nakoľko správny súd žalobe vyhovel, účastník 1/ mal za to, že jeho rozhodnutie je vo vzťahu k\nnemu arbitrárne, pretože žalobné dôvody neobstoja a je výsledkom rozšíreného a nesprávneho výkladu\na nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že rozhodnutiami žalovaného a orgánu I. stupňa\njasne nadobudol právo, ktorého spochybnenia sa žalobcovia domáhali účelovo; čo sa týka porušenia\nzásad konania tieto boli podľa neho dodržané, pričom žalobcovia samotní žalobné dôvody po podaní\nžaloby neprípustne rozširovali, keďže ich často uviedli len všeobecne a krajský súd postupoval v rozpore\ns ustanoveniami SSP, keď svojim konaním a rozhodnutím porušil zásadu rovnosti zbraní účastníkov\nkonania pred ním, a to najmä tým, že rozhodoval ultra petitum a neprimeraným spôsobom rozširoval\npreskúmanie žalobných dôvodov aj na dôvody, ktoré neboli žalobcami uplatnené a súčasne sám vytváral\nprávnu argumentáciu k týmto dôvodom za žalobcov. Podľa neho došlo uvedeným rozhodnutím k\nzrušeniu zákonne vydaných rozhodnutí, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalobcov 1/ až 5/\npovinnosťou nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n49. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili účastníci konania, a to zúčastnená osoba 3/ -Združenie domových\nsamospráv, ktorý považoval kasačné sťažnosti sťažovateľov za neodôvodnené, účelové a nezákonné\ninterpretácie, aplikácie zákona a žiadal, ako neprípustné a neopodstatnené, ich odmietnuť.\n50. Ďalej sa vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne žalobca 1/ dňa 02.05.2019, ako aj žalobcovia 2/\n- 5/ v písomnom podaní z 09.05.2019, ktorí žiadali, aby kasačný súd kasačné sťažnosti, ako nedôvodné,\nzamietol.\n51. Ku kasačnej sťažnosti stavebníka - Hydro Company, s.r.o. sa vyjadril aj žalovaný, ktorý sa s\nargumentáciou účastníka konania Hydro Company, s.r.o. v plnom rozsahu stotožnil.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n53. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného konštatuje nasledovné:\nŽalovaný dôvody kasačnej sťažnosti vzhliadol v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tvrdiac, že správny\nsúd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne\nprávne posúdenie krajského súdu (bod 50 rozsudku), podľa sťažovateľa spočíva v tom, že z účelu\numiestnenia stavby, z ktorého má byť nepochybné, kde bola stavba umiestnená plynie, že prípadný\nnedostatok identifikačných prostriedkov v území, prostredníctvom ktorých by bolo možné umiestnenie\nlíniovej stavby opisom bezpečne ohraničiť, je potrebné odstrániť práve vyznačením umiestnenia stavby\nv grafickej prílohe rozhodnutia. Ďalej konštatuje, že v administratívnom spise sa, podľa právneho názoru\nkrajského súdu, nachádza výkres „Situácia širších vzťahov“, o ktorého oznámení (vyvesení), spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím, nie je v spise žiadna zmienka. Vnútorný rozpor výroku rozhodnutia o\numiestnení stavby, ohľadom riečneho kilometra a tiež nedostatok opisu územia, nebol, podľa krajského\n\nsúdu, odstránený grafickou prílohou a keďže sa jedná o stavbu pozostávajúcu z niekoľkých stavebných\nobjektov a prevádzkových súborov, situovanú na ploche niekoľkých desiatok až stoviek metrov, nemožno\npovažovať za opis územia, kde má byť stavba umiestnená tak ako to konštatoval správny súd. Žalovaný\npoukázal na § 36 ods. 4 stavebného zákona ako aj na ustanovenia vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 4 ods.\n1, 2, § 3 ods. 3 písm. a/ a nesúhlasil s uvedeným názorom.\n54. Kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom sťažnostného bodu, vo vzťahu k rozhodnutiu správneho\nsúdu vyjadreného v bodoch 50 a 53 rozsudku, konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi\nnapadnutého rozsudku krajského súdu o neurčitosti výroku prvostupňového správneho rozhodnutia v\nspojení s rozhodnutím žalovaného, keď správny súd podrobne, vyčerpávajúco svoj názor zdôvodnil.\nKasačný súd preto na zdôvodnenie rozsudku krajského súdu, v bodoch 50 - 53 rozsudku a na ne\nnadväzujúcich, poukazuje a ich neopakuje.\n55. Kasačný súd naviac uvádza, že nemôže akceptovať názor žalovaného, že uvádzané riečne kilometre\nsú len orientačné, v kontexte s ostatnou argumentáciou žalovaného. Umiestnenie posudzovanej stavby\nmusí byť, aj podľa kasačného súdu, presné, nezameniteľné, práve charakter stavby, ktorá sa umiestňuje\nna rieke Hron, na tomto prírodnom fenoméne je východiskom pre umiestnenie posudzovanej stavby,\nv konkrétnom mieste (kilometri) vodného toku, preto presné umiestnenie stavby vyjadrené r.km (nie\nv metroch ako tvrdil žalovaný) je pre určitosť umiestnenia stavby a hodnotenia jej vplyvu na životné\nprostredie, východiskom pre hodnotenie splnenia zákonných podmienok pre umiestnenie tohto druhu\nstavby, aj podľa zákona č. 24/2006 Z.z.\n56. Kasačný súd konštatuje, že aj v prípade líniovej stavby (§ 36 ods. 4 stavebného zákona) postačí\nopis územia, je však vždy potrebné umiestnenie stavby aj tohto druhu (MVE) špecifikovať konkrétne,\nnezameniteľne a určite, tak, aby bolo zrejmé (aj charakterom opisu konkrétneho územia), kde konkrétne,\nv ktorom mieste (kilometri) rieky, sa stavba umiestňuje. Kasačný súd vyhodnotil túto námietku za\nnedôvodnú a v plnej miere sa stotožnil s bodom 53 rozsudku krajského súdu a s jeho podrobnou\nargumentáciou. Naviac dodáva, že presné údaje umiestnenia stavby musia byť účastníkom konania\nzrejmé tak, aby sa mohol účastník konania k tomuto podstatnému aspektu umiestňovania stavby\ntohto druhu (MVE) vyjadriť. Pokiaľ existujú rozpory v čase územného konania (v štádiách oznámenia\no začatí správneho konania, ústneho pojednávania, miestneho zisťovania a ďalšieho konania pred\nrozhodnutím vo veci samej), týkajúce sa umiestnenia stavby, nie je možné na uvedenú skutkovú a\nprávnu situáciu riadne aplikovať koncentračnú zásadu (§ 36 ods. 2, § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976\nZb.). Akceptáciou názoru žalovaného by došlo k porušeniu práv žalobcov byť oboznámený s podkladmi\nrozhodnutia pred jej vydaním, zvoliť si účinný prostriedok obrany, aj vo vzťahu k námietkam, ktoré má\nprávo účastník konania podať v lehote na podanie námietok a môže dôjsť týmto spôsobom k porušeniu\nďalších práv účastníka správneho konania. Uvedený názor žalovaného je možné aplikovať len vo vzťahu\nk námietkam týkajúcich sa skutočností, ktoré účastník správneho konania reálne mal k dispozícii z\ninformácií, z podkladov v správnom konaní a mohol sa a bol spôsobilý sa s ním oboznámiť. Opačným\npostupom by boli popreté práva účastníka namietať skutočnosti týkajúce sa správneho konania len z\ndôvodu, že správny orgán informácie (napr. presné, určité vymedzenie umiestnenia stavby) účastníkovi\nsprávneho konania, pred vydaním rozhodnutia neposkytol, resp. poskytol iné, odlišné informácie,\nnež ktoré sú obsahom rozhodnutia vo veci samej, resp. poskytol informácie, ktoré nezodpovedajú\nskutočnému umiestneniu stavby. Presné vymedzenie (km) umiestnenia stavby súvisí aj s riadnym\nzistením skutkového stavu veci a aplikáciou zásady materiálnej pravdy.\n57. Žalovaný nesúhlasí s názorom, že výrok rozhodnutia o umiestnení stavby je neurčitý. Argumentuje\npri tom ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), že výrok rozhodnutia\nmá obsahovať druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia. S týmto argumentom sa\nvšak kasačný súd nemôže stotožniť, pretože rozpor v určovaní riečnych kilometrov považujeme za\npríliš veľký, aby sa dalo určiť o aké územie umiestnenia stavby sa napokon jedná. Stavba „Malá\nvodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113“ umiestnená na pozemkoch v katastrálnom území Ž.\nU. T. v riečnom kilometri 130,137 na rieke Hron, pričom sa územie vodného diela má nachádzať v\nr.km 129,400 až po r.km 132,900. Navyše Krajský súd rozhodnutie odôvodňuje tým, že ani grafická\npríloha neodstránila pochybnosti v presnejšom opise územia a určenia riečneho kilometra aj na\nzáklade týchto skutočností má kasačný súd za to, že aj zisťovacie konanie, podľa ustanovenia\n§ 18 zákona č. 24/2006 Z.z. nemohlo byť vykonané zákonným spôsobom. Z hľadiska závažnosti\n\npotreby správneho a zákonného posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti, považuje tieto skutočnosti,\nza skutočnosti spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia, spôsobenú nedostatočným zistením skutkového\nstavu a nedostatočným vykonaním zisťovacieho konania.\n58. Kasačný súd nespochybňuje, že zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery sú súčasťou\nprávneho poriadku Únie. Inštitúcie Európskej únie, ale aj členské štáty ich pri výkone právomoci,\nktoré im zveruje právna úprava únie, musia dodržiavať (rozsudky Netto Supermarket, C 271/06,\nEU:C:2008:105, bod 18 a Plantanol C 201/08, EU:C:2009:539, bod 43). Účelom posudzovania vplyvov\nna životné prostredie je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie. Posudzovanie vplyvov musí zahŕňať všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré z\nurčitého projektu a zo stavu dotknutého životného prostredia vyplývajú k danému okamihu. Pokiaľ\nsa medzičasom zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt takým spôsobom, že\nsú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je potrebné sa zaoberať otázkou či výsledky\nposúdenia vplyvov na životné prostredie, v čase zisťovacieho konania, „reflektujú“ možné významné\nvplyvy na životné prostredie, v súvislosti s vydaním rozhodnutia vo veci samej územného rozhodnutia\nna umiestnenie stavby (rozsudok Súdneho dvora C 201/02, bod 47, C 290/03, bod 47 a nasl., C 508/03,\nbody 103 až 106, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.02.2012, str.\n13). Podľa názoru kasačného súdu, pre zistenie či „staré“ stanovisko vydané z EIA vydané v zisťovacom\nkonaní je možno použiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby MVE, vydanom za\nniekoľko rokov a za prísnejšej environmentálnej úpravy, než bolo vydané rozhodnutie v zisťovacom\nkonaní, je potrebné vyhodnocovať v kontexte či došlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti,\npodmienok v dotknutom území, novým skutočnostiam súvisiacich s vecným obsahom rozhodnutia\nvydaného v zisťovacom konaní, k vývojom nových technológií na realizáciu navrhovanej činnosti ako\naj z hľadiska zmien (pri sprísnení kritérií environmentálnej ochrany), a teda aj postupov v rámci zákona\nEIA, ktorá predpokladá zásadnú hrozbu závažného negatívneho vplyvu na životné prostredie.\n59. Z ust. zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, je iba jedným z\npodkladov získaným pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pokiaľ by\nbolo vydané záverečné stanovisko, je povoľujúci orgán povinný k záverečnému stanovisku prihliadať,\navšak nie je ním viazaný. Právo na spravodlivosť je potrebné hodnotiť vo vzťahu k procesu ako celku, čo\nznamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní bol žalovaný kompetentný, ako povoľovací orgán,\npreskúmavať ako podklad rozhodnutia vo veci samej a hodnotiť jeho závery vo vzťahu k umiestneniu\nMVE, v rozhodnutí, v časových a právnych súvislostiach, v čase konania a rozhodovania príslušného\norgánu o umiestnení stavby MVE, čo je v súlade so zásadou materiálnej pravdy.\n60. Zo skutkovej podstaty celého prejednávaného prípadu, ktorý sa začal už v roku 1997 je zrejmé, že\nstavebník podnikol všetky potrebné kroky k uspokojeniu všetkých nárokov a požiadaviek vznesených\npríslušnými a kompetentnými orgánmi. Z tohto hľadiska je na jednej strane obava narušenia právnej\nistoty stavebníka, ktorý má právo po podaní návrhu a splnení všetkých zákonných podmienok na vydanie\npozitívneho rozhodnutia vo veci.\n61. Na druhej strane však je potrebné zachovať zákonnosť postupu v rozhodovaní o umiestnení stavby\npodľa stavebného zákona a nadväzujúceho osobitného predpisu - zákona o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie v súvislosti so „zisťovacím konaním“ podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „zákon č. 24/2006\nZ.z.“). Na základe nepriamych a nekonkrétnych vyjadrení činných orgánov nedošlo k dostatočnému\nvykonaniu zisťovacieho konania, ktoré je esenciálnym prvkom pri posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie, a preto nemohol byť vplyv umiestnenia MVE Žiar nad Hronom na životné prostredie v danej\noblasti posúdený správne. Taktiež vzhľadom na dĺžku trvania celého konania v rozhodovaní o umiestnení\nstavby MVE Žiar nad Hronom je pravdepodobná zmena pomerov a skutočností v životnom prostredí\ndaného územia. Už podľa všeobecného právneho predpisu, zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody\na krajiny- § 4 ods. 1 „Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť\nrastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému\núhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.“ Aj z týchto dôvodov za záujem spoločnosti je riadne vykonanie\nzisťovacieho konania a splnenie zákonných náležitostí vyplývajúcich zo zákona o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie.\n\n62. Už spomínaná dĺžka celého konania naskytuje však viacero otázok, ktoré je potrebné zvážiť. Správne\na zákonné posúdenie vplyvov na životné prostredie je nevyhnutné pre dodržanie environmentálnoprávnej zásady trvalo udržateľného rozvoja a všeobecnej ochrany životného prostredia vyplývajúcej z\npovinnosti všetkých orgánov verejnej správy, i fyzických a právnických osôb.\n63. V implicitne naskytujúcej sa otázke, či sa riadiť podľa starej právnej úpravy (zákona o posudzovaní\nvplyvov) účinnej do 31.12.2016, alebo naopak riadiť sa podľa ustanovení právnej úpravy účinnej od\n1.1.2017 sa ponúkajú viaceré pohľady. Je preto potrebné ich zhodnotiť. Prvým pohľadom je skutočnosť,\nže stavba MVE Žiar nad Hronom je nepochybne veľkým zásahom do životného prostredia, a preto by\nmalo byť posudzovanie vplyvu budúceho vykonania tejto stavby predmetom prísneho posudzovania a\nhodnotenia vplyvov na životné prostredie. Tento fakt hovorí v prospech využitia novej, prísnejšej právnej\núpravy účinnej od 1.1.2017. Je však nutné pozrieť sa na celú problematiku s nadhľadom a zhodnotiť\ncelú skutkovú podstatu prejednávaného prípadu.\n64. Na druhej strane stojí otázka právnej istoty a zákonnosti konania správnych orgánov, aj súdov.\nKonanie vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby malej vodnej elektrárne siaha ďaleko pred dátum\n31.12.2016, a preto nachádzame odpoveď na túto otázku v § 65e zákona č. 24/2006 Z.z.. Ten hovorí,\nže zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a\nprávoplatne neukončené pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra\n2016. Samotná úvaha využitia ustanovení novej právnej úpravy, by bola porušením zákonnosti a právnej\nistoty navrhovateľa, nakoľko pôvodný návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby bol podaný pred\n31.12.2016. Všetky postupy v spojitosti s konaním o umiestnení stavby boli vykonávané na základe v\ntom čase aktuálnej a účinnej právnej úpravy, pričom stavebník nemohol vedieť, že samotné konanie sa\nnatiahne na takto neúnosne dlhý čas a že dôjde k zmene právnej úpravy.\n65. Za najpodstatnejší faktor ovplyvňujúci postup v konaní je práve posudzovanie vplyvov plánovanej\nstavby na životné prostredie. Vysporiadanie sa s touto otázkou zo strany stavebného úradu mesta Žiar\nnad Hronom a žalovaného nepovažuje kasačný súd za dostatočné. Stavba malej vodnej elektrárne má\nnepochybne obrovský vplyv a spôsobuje nespočetné množstvo zmien v životnom prostredí a preto si\ndovoľuje kasačný súd apelovať na zákonnú povinnosť uskutočnenia riadneho zisťovacieho konania. V\nnadväznosti na tieto skutočnosti považuje za prínosné zhodnotenie vplyvu a prínosu už existujúcich\nstavieb malých vodných elektrární v lokalite rieky Hron.\n66. K sťažnostnému bodu, v ktorom žalovaný vyjadril nesúhlas s právnym názorom krajského súdu,\nvyjadrený v bode 58 rozsudku správneho súdu, str. 42 rozsudku, v ktorom správny súd konštatoval, že\nv územnom konaní, ak vyvstanú otázky, na základe opodstatnených námietok účastníkov konania, na\nktoré nereagujú dotknuté orgány v záväzných stanoviskách, musí tieto otázky posúdiť stavebný úrad,\npričom spôsob, akým to zabezpečí je na ňom, k tomuto sťažnostnému bodu kasačný súd uvádza, že\nsprávne orgány zo zákona (bez ohľadu na námietky účastníkov územného konania) boli povinné posúdiť\numiestnenie stavby MVE aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, verejného záujmu a potrieb\npotrebných požiadaviek opatrení v území a jeho dôsledkov.\n67. Správne orgány sú oprávnené vyhodnocovať záväzné stanoviská podľa ich záverov vždy na základe\nnámietok účastníkov konania a nielen ich „automaticky“, (ich závery), do svojich rozhodnutí, prevziať.\nKeďže sa jedná o podklady rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím,\nboli povinné správne orgány, v prípade vznesených námietok účastníkov konania alebo ex offo zistených\nnezrovnalostí v týchto stanoviskách, stanoviská preskúmať a v dôvodoch rozhodnutí sa s námietkami,\nresp. zistenými nezrovnalosťami, vysporiadať. Bolo povinnosťou správnych orgánov v inštančnom\npostupe, v dôvodoch svojich rozhodnutí, sa vysporiadať aj s námietkami účastníkov o vplyve MVE na\nživotné prostredie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v bode 4, str. 19/22, odkazuje na stanoviská\ndotknutých orgánov, podľa vlastného vyjadrenia dotknutého orgánu Okresného úradu Žiar nad Hronom,\npozemkový a lesný odbor zo dňa 16.02.2016, z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy a k námietke\núčastníka konania, ktorý namieta posúdenie návrhu dotknutých orgánov (námietka žalobcu v 3. rade),\nsprávny orgán odkazuje na vyjadrenie k odvolacím dôvodom žalobcu v 2. rade, v bode 3 rozhodnutia, v\nktorom označený subjekt, žalobca v 3. rade, namietal nezákonnosť záväzného stanoviska dotknutého\norgánu na úseku štátnej vodnej správy - Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o\nživotné prostredie č. OÚ-BB-OSPZ2-2017/012587-003 zo dňa 31.03.2016, v ktorom správny orgán\npoukazuje, že v prípade, že účastník konania uplatní námietku proti obsahu záväzného stanoviska,\n\nstavebný úrad vykoná postup podľa § 140b ods. 5 zákona, pričom podľa vyjadrenia žalovaného v\nrozhodnutí, k takémuto postupu došlo, keď stavebný úrad si vyžiadal vyjadrenie od dotknutého orgánu\nstarostlivosti o životné prostredie, na úseku štátnej vodnej správy, ktorý zotrval na obsahu svojho\nzáväzného stanoviska, požiadal o zmenu alebo potvrdenie vydaného záväzného stanoviska nadriadený\norgán (Ministerstvo životného prostredia SR), ktoré potvrdilo obsah záväzného stanoviska dotknutého\norgánu, a to stanoviskom z 05.06.2017. Správny orgán konštatoval, že odvolateľ (žalobca v 3. rade),\nale ani stavebný úrad ako žalovaný, nie sú oprávnení spochybňovať príslušnosť správneho orgánu,\nprávomoc preskúmať záväzné stanovisko správneho orgánu prvého stupňa, keď právomoc Ministerstva\nživotného prostredia SR je vymedzená osobitným právnym predpisom - zákonom č. 575/2001 Z.z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Bližšie sa námietkami účastníka konania\n- žalobcu v 2. rade, vo vzťahu k označenému záväznému stanovisku v dôvodoch rozhodnutia, žalovaný\nnevyjadroval.\n68. Výraz „verejný záujem“ je nevyhnutne extenzívny. Predpokladá za prirodzené, že miera voľnej\núvahy, ktorú požíva zákonodarný orgán pri zavádzaní rôznych opatrení bude široká (napr. sociálnych,\nhospodárskych a iných) a bude rešpektovať názor zákonodarného orgánu o tom, čo je „vo verejnom\nzáujme“, pokiaľ tento názor nebude zjavne bez rozumného odôvodnenia. Zásah do práv subjektu,\nmajetkových práv, práv na podnikanie subjektu, ktoré sú vykonané z dôvodov legitímnej sociálnej,\nhospodárskej alebo inej politiky (environmentálnej politiky, politiky ochrany životného prostredia), môže\nbyť vo verejnom záujme aj vtedy, ak tento zásah bezprostredne nemá z neho úžitok celá spoločnosť\n(obdobne sa vyjadril vo veci James a ďalší v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 21.02.1986, Séria A č.\n98, obdobne aplikovateľné záležitosti). V prípade umiestňovania MVE dochádza k zásahu do viacerých\nverejných záujmov - ochrana životného prostredia, ochrana prírodného bohatstva, ktorého súčasťou je\nzáujem na ochrane a zachovaní zdravého životného prostredia\n69. Medzi požiadavkami verejného alebo všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany\nzákladných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá „spravodlivá rovnováha“.\n70. Z hľadiska posudzovania zákona č. 50/1976 Zb., z hľadiska zmyslu a účelu tohto zákona, je\npotrebné vyvodiť záver, že verejným záujmom v zmysle uvedeného zákona bude predovšetkým vo\nvzťahu k prejednávanej veci zabezpečiť ochranu životného prostredia v súvislosti s umiestnením a\npovolením MVE - posudzovanej stavby. Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi, ktoré vyplývajú\nzo záväzných stanovísk, sa postupuje podľa § 136 zákona č. 50/1976 Zb., ak námietky účastníkov\nkonania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od\ndotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad\nsi vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom\ndotknutého orgánu. Záväzné stanovisko z hľadiska konania žalobcu sleduje konečný hospodársky,\nspoločenský cieľ, ktorý je konkrétne, v posudzovanom prípade, stavba MVE. Získanie kladného\nzáväzného stanoviska, potrebného pre konanie a rozhodovanie žalovaného vo veci, je iba jedným\nz viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musel stavebník, ako účastník správneho konania, pre\nuskutočnenie svojho cieľa, uskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným\nzáujmom určité územie a jeho rozvoj a v tejto súvislosti, z pohľadu umiestňovania MVE, umiestnenie\ntohto typu stavby v súlade s rešpektovaním ochrany životného prostredia v umiestňovanom území.\nAby bol tento chránený záujem rešpektovaný, vzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov konkrétnych\nsubjektívnych cieľov, majú orgány územnej správy a stavebné úrady postupovať vo vzájomnej súčinnosti\ns dotknutými orgánmi chrániace verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Táto spolupráca sa\nprejavuje už spomínaným vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1, § 140b ods. 1\nstavebného zákona). Je potrebné zdôrazniť, že z ust. § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona vyplýva, že\npre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o umiestnení MVE ako aj pre rozhodnutie o stavebnom\npovolení, nie je potrebné získať len jediné (v predmetnej veci spochybňované záväzné stanovisko),\nale celý súbor stanovísk, vyjadrení a pod., ktoré vytvárajú z pohľadu verejného práva spoločné reálne\npodmienky pre uskutočnenie subjektívneho cieľa. Záväzné stanoviská slúžia ako podklad pre vydanie\núzemného rozhodnutia. Záväzné stanoviská, ktoré boli posudzované a namietané účastníkmi aj v\nprejednávanej veci, nemožno napadnúť samostatnou žalobou a preskúmať v súdnom prieskume, s\npoukazom na ustálenú judikatúru, preto obsah a skutočnosti uvádzané v záväzných stanoviskách,\nktoré sú premietnuté vo výroku a dôvodoch rozhodnutia žalovaného, spojeného s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím, sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo znamená, že žalovaný\nje povinný v dôvodoch svojho rozhodnutia nielen „bezhlavo“ prevziať obsah a argumenty uvádzané\n\ndotknutými orgánmi vo vydaných záväzných stanoviskách, ale vysporiadať sa určite, konkrétne,\ndostatočne a logicky s argumentami účastníkov správneho konania, ktoré závery týchto dotknutých\norgánov, uvedené v záväzných stanoviskách, spochybňujú. V tomto smere je potrebné, aby odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu vydané vo veci samej (rozhodnutie o vydaní územného rozhodnutia,\nstavebného povolenia na umiestnenie stavby, aj v prejednávanej veci, bolo riadne odôvodnené a\njeho odôvodnenie reflektovalo na argumenty účastníkov konania, ktorí zákonnosť záväzných stanovísk\nspochybňujú. Nie je možné akceptovať, bez ďalšieho, názor žalovaného, vyjadrený v rozhodnutí\nvo veci samej, ktorý poukazuje na závery záväzných stanovísk, ktoré boli podkladmi pre vydanie\nrozhodnutia žalovaného bez toho, aby argumentačne, v odôvodnení rozhodnutia, žalovaný zdôvodnil\nzákonnosť týchto záväzných stanovísk a riadne sa vysporiadal so skutkovými a právnymi argumentami\núčastníkov konania, ktoré tieto záväzné stanoviská spochybňujú. Pokiaľ rozhodnutie žalovaného vo\nsvojich dôvodoch odkazuje iba na závery záväzných stanovísk dotknutých orgánov, bez ďalšieho, nie\nje možné považovať takéto rozhodnutie žalovaného za dostatočne zdôvodnené a konštatovať jeho\nzákonnosť. Kasačný súd zdôrazňuje, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby je nielen orgán,\nktorému náleží len „zhromažďovanie“ predložených dokladov a mechanické zachytenie ich obsahu\nvo vydávanom rozhodnutí stavebnému úradu patrí aj povinnosť posúdiť a vyhodnotiť, okrem iného,\naj súlad predložených podkladov s právnymi predpismi, na ochrane ktorých je verejný záujem, a to\nnielen vzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania, ale aj bez ohľadu na vznesené námietky.\nTakto je povinný správny orgán postupovať pred vydaním rozhodnutia vo veci samej ex offo, teda\nbez ohľadu na vznesené námietky účastníkov konania, avšak pokiaľ konkrétne námietky účastníka\nkonania spochybňujú zákonnosť vydaného záväzného stanoviska dotknutého orgánu, je povinný v\ndôvodoch rozhodnutia sa s týmito argumentami účastníkov konania riadne, argumentačne vysporiadať.\nToto vysporiadanie musí byť subsumované v dôvodoch rozhodnutia vo veci samej o to viac, keď\nzáväzné stanoviská dotknutých orgánov nemôžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu a\nich zákonnosť sa preskúmava v súvislosti s prieskumom zákonnosti rozhodnutia vo veci samej tak, ako\nto bolo v prejednávanej veci.\n71. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.12.2017, sp.zn. 6Sžo/2/2016, ktorý\nkonštatuje: „Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej\nsféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Dotknutý\norgán v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov má postavenie sui generis.\nPodstatou záväzného stanoviska je na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej\nstrane ochrana verejných záujmov, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, a to v zmysle osobitných\nprávnych predpisov a záväzné stanovisko sa tak stáva jedným z podkladov pre rozhodnutie.“\n72. Záväzné stanoviská v zmysle ustálenej judikatúry nie sú samostatným predmetom súdneho\nprieskumu, pokiaľ sú podkladmi pre rozhodovanie správnych orgánov vo veci samej, tak ako záväzné\nstanoviská boli podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov v konaní o umiestnení a povolení\nstavby MVE.\n73. Kasačný súd konštatuje, že pri riešení sporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúci zo záväzných\nstanovísk sa postupuje podľa § 136 zákona č. 50/1976 Zb. Ak námietky účastníkov konania smerujú\nproti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého\norgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada\npotvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého\norgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Záväzné\nstanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie,\nktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t.j. je rozhodnutím, resp.\nopatrením dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom\na stavebnom konaní, ktoré následne bude možno preskúmať súdom. Záväzné stanovisko z hľadiska\nkonania žiadateľa - stavebníka, sleduje konečný hospodársky či spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne,\nv posudzovanom prípade stavba MVE. Získanie kladného záväzného stanoviska v prejednávanej veci\nje iba jedným z viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí stavebník pre uskutočnenie svojho cieľa\nuskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom určité územie a\njeho rozvoj. Aby bol tento chránený záujem rešpektovaný (vzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov\nkonkrétnych subjektívnych cieľov), majú orgány územnej správy a stavebné úrady postupovať vo\nvzájomnej súčinnosti s dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov).\nTáto spolupráca sa prejaví vydaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1, § 140b\n\nods. 1 stavebného zákona). Kasačný súd dospel k názoru, že žalovaný ani prvostupňový správny\norgán sa nevysporiadal s námietkami účastníkov konania, vo vzťahu k záväzným stanoviskám, za toto\nvysporiadanie nie je možné považovať postup, ktorý bol realizovaný podľa § 140b ods. 5 stavebného\nzákona. Kasačný súd vyhodnotil zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného za nedostatočné, v rozpore so\nzákonom, ktoré v konečnom dôsledku popiera právo účastníkov správneho konania na prejednanie ich\nnámietok a riadne zdôvodnenie správneho rozhodnutia vo veci.\n74. Kasačný súd naviac dodáva, že v prejednávanej veci nie je pochýb, že verejným záujmom bude pri\numiestňovaní MVE na „živom organizme“, v prírode, na rieke Hron, predovšetkým ochrana životného\nprostredia a jednotlivých živočíchov, biotopov v tomto prostredí, čo s súčasnej dobe, kedy sa neustále\nglobálne kladie dôraz na ochranu planéty, ochranu živočíšnych druhov a zdravého životného prostredia,\nochrana prírodného bohatstva, súčasťou je ochrana a zachovanie zdravého životného prostredia, je\npodľa názoru kasačného súdu, jednoznačná preferencia verejného záujmu v tejto prejednávanej veci\nnad záujmom na výrobe elektrickej energie, ktorú má priniesť budúca prevádzka umiestnenej malej\nvodnej elektrárne. Tento záver nie je, podľa názoru kasačného súdu, v rozpore s aktualizáciou koncepcie\nvyužitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá je\nsúčasťou predloženého administratívneho spisu, kde sú vyhodnotené prínosy, negatíva MVE, avšak\nlen z hľadiska odhadov pre hrubé množstvo elektrickej energie vyrobenej vodnými elektrárňami. Táto\nkoncepcia nie je vyhodnocovaná (toto vyhodnotenie nie je preukázané z obsahu administratívneho\nspisu) ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý by argumentami - napr. aj ekonomickými, v prípade, že\ntakéto argumenty existujú, preukázal prínos výroby elektrickej energie z MVE oproti zásahu, ktorú\nich výstavba a prevádzka spôsobuje a v budúcnosti bude spôsobovať životnému prostrediu (vrátane\nneodvrátiteľných škôd a nenahraditeľných škôd), a to aj vzhľadom k zisteniam finančného aspektu, čo\nsa týka hodnoty vyrobenej elektrickej energie z MVE a štátnych (európskych) dotácií, ktoré smerujú\nna jej výstavbu, teda zisteniu „čistého“ ekonomického účinku, efektivity, výstavby a prevádzky MVE.\nTieto skutočnosti nie sú súčasťou administratívneho spisu, ani hodnotenia orgánov verejnej správy\nv tomto smere v rozhodnutiach, preto nie je možné, bez vyhodnotenia ďalších skutočností, hodnotiť\nvyužívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov, formou aj MVE, ako efektívne v takej miere, že\nefektivita, hlavne hospodárska, finančná, v prospech Slovenskej republiky a jeho občanov prevyšuje (aj\npodstatne) následky (škodové následky), ktoré výstavba a prevádzka MVE sprevádza, a to aj konkrétnej\nMVE, ktorá bola umiestňovaná preskúmavaným správnym rozhodnutím na rieke Hron, z hľadiska\nvplyvu (negatívneho vplyvu), vzniknutých škôd a nenahraditeľných, neodvrátiteľných škôd na životnom\nprostredí.\n75. Aj z tohto pohľadu nie je možné jednoznačne konštatovať, že umiestnenie MVE, vzhľadom aj na\nskutočnosť, že na vodnom toku rieky Hron sú umiestňované a prevádzkované v súčasnosti aj ďalšie\nMVE, je v súlade s verejným záujmom, keď rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho\norgánu, vo svojich dôvodoch a z obsahu administratívneho spisu, nepreukazuje tento záver.\n76. Preto kasačný súd sa stotožnil aj s argumentáciou správneho súdu vyjadrenej v bode 60 a 61\nrozsudku správneho súdu.\n77. Kasačný súd konštatuje, že Koncepcia predpokladá monitorovanie, str. 29, ktoré predpokladá\nv súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. sledovanie a vyhodnocovanie vplyvu schválených\nstrategických dokumentov (Koncepcie), na životné prostredie, okrem toho aj vyhodnocovanie vplyvov\nstavby a jej prevádzky na životné prostredie, vo väzbe na prijaté opatrenia na ochranu životného\nprostredia. Z koncepcie, str. 31, vyplýva, podľa Prílohy č. 1 aktualizácie koncepcie využitia\nhydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, aj povinnosť\nvykonávania monitorovania vplyvov na životné prostredie a na stav vodného útvaru počas jej prípravy,\nrealizácie a jej prevádzkovania, subjektom odborne spôsobilým, s dostatočnými skúsenosťami a\nrelevantných referenciami ako aj evidovanie a uchovávanie výsledkov monitorovania v súlade s\npožiadavkami povoľujúcich orgánov štátnej správy. Uvedené skutočnosti sa v obsahu administratívneho\nspisu nenachádzajú tak, aby bolo možné relevantne posúdiť vplyvy umiestnených MVE z hľadiska\nvplyvov na životné prostredie, a teda aj vyhodnocovať, nielen aktuálnosť, ale aj účinnosť a dôsledky\nkoncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ktorá bola prijatá na základe\nuznesenia vlády SR č. 178/2011 zo dňa 09.03.2011, pričom vzhľadom na rozhodovanie správnych\norgánov vo veci umiestnenia MVE (v roku 2018), predpokladá aj kasačný súd, že existuje dokumentácia,\n\nktorá uvedenú koncepciu, z hľadiska jej efektívnosti, prínosov a negatív dostatočne vyhodnocuje, a to\naj vzhľadom na časový úsek, ktorý uplynul od prijatia tejto koncepcie.\n78. Vo vzťahu k projektom MVE je záujem, aby ich realizácia a spôsob využitia bol ekologický a v\nčo najmenšom rozsahu zasahoval (negatívne) do životného prostredia. Kasačnému súdu sú známe\naj „hlasy“ verejnosti, ochranárov, laickej verejnosti, poukazujúce na negatívne dôsledky výstavby a\nprevádzky MVE, často umiestňované „nelogicky“ na vodných tokoch a na životné prostredie. Odborná\nverejnosť kladie väčší dôraz na otázku či energetickú účinnosť elektrární a ich ekonomický prínos,\nvzhľadom aj na zdroje, ktoré boli na výstavbu poskytnuté (štátne a dotácie z EÚ - verejné zdroje), či\nekonomický prínos prevýšil (a v akom rozsahu), zasahovania a trvalý zásah do životného prostredia,\nktorý je spojený s výstavbou a prevádzkou MVE. Tento zásah častokrát je spojený s nemožnosťou\nobnovy životného prostredia, do ktorého výstavba, umiestnenie a prevádzka MVE zasiahla. Efektívnosť\nvýrobnej kapacity a využitia hydroenergetického potenciálu lokality a jej prínos by mal prevyšovať\nenvironmentálny a celospoločenský negatívny aspekt výstavby a prevádzky MVE. Tak ako konštatoval\nkasačný súd, z Koncepcie vyplýva povinnosť orgánov správy životného prostredia viesť a uchovávať\nevidenciu požiadaviek na výkon monitoringu vplyvu na životné prostredie, uplatnený v rozhodnutiach\no povolení stavby a od investora vyžadovať odovzdávanie výsledkov monitorovania, v zmysle\nposudzovania vplyvu umiestňovanej a prevádzkovanej MVE na životné prostredie a výsledky tohto\nmonitoringu vyhodnocovať priebežne, dopĺňať do evidencie. Z obsahu administratívneho spisu nie sú\nzrejmé výsledky tohto monitoringu vo vzťahu k MVE, ktoré sú prevádzkované už na rieke Hron a ich vplyv\nna životné prostredie, ako aj na iných riekach, v tomto smere absentuje zo strany správnych orgánov\naktualizácia Koncepcie a jeho monitoring, vo vzťahu k vodnému toku, na ktorom MVE má byť umiestnená\ntak, aby boli k dispozícii všetky objektívne skutočnosti svedčiace o pozitívnych, ale aj negatívnych\ndôsledkov umiestnenia a prevádzky MVE na vodnom toku Hronu, pričom aj tieto skutočnosti, podľa\nnázoru kasačného súdu, mali byť jedným z podkladov pre vydanie územného rozhodnutia § 37 ods. 2\nzákona č. 50/1976 Zb., kde zákonodarca priamo zakotvuje povinnosť stavebného úradu posúdiť návrh\npredovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Rámec tohto kritéria by mal byť nosným\nkritériom pre umiestňovanie MVE na vodnom toku, keď takáto stavba jednoznačne zasahuje, pri jej\numiestnení, do existujúceho životného prostredia a bude trvale zasahovať aj svojou prevádzkou.\n79. Ekonomický aspekt prínosu MVE je potrebné hodnotiť nielen z hľadísk výroby elektrickej energie,\nnapr. porovnávaním výroby elektrickej energie získanej v SR z iných zdrojov, ale aj pri „výnosoch“\nzohľadniť náklady (z verejných zdrojov - štátne dotácie, dotácie EÚ, iné verejné zdroje), ktoré boli\nna výstavbu MVE vynaložené a v súlade s uvedenými kritériami a najmä komplexne hodnotiť otázku\nvýstavby ako aj prevádzky MVE, elektrickej energie vyrobenej v MVE. Kasačnému súdu nie je zrejmý\nani z obsahu administratívneho spisu a vôbec už z rozhodnutia žalovaného, „čistý“ prínos - efektívnosť\nvýroby elektrickej energie MVE rovnakého charakteru - druhu, ako je umiestňovaná MVE, o to viac, keď\nna verejnosti stále častejšie prenikajú názory aj odbornej verejnosti, že výstavba MVE a jej prevádzka,\nznamenajúca výrobu elektrickej energie, nie je efektívnym prínosom pre spoločnosť a stále vo väčšom\nsa poukazuje na argumenty, že k výstavbe MVE dochádza najmä z dôvodu „výhodnej“ dotačnej\npolitiky SR a EÚ. Pričom vyhodnotenie práve efektivity MVE, v zmysle vyššie uvedených skutočností a\nhľadísk odborne spôsobilou osobou, môže priniesť závery, ktoré bude možné považovať za objektívne\nskutočnosti, ktoré hodnotia pozitíva ako aj negatíva spojené s umiestnením a prevádzkou MVE, s\npoukazom na rozsah vplyvov (negatívnych vplyvov, ktoré je taktiež možné predpokladať a vyčísliť) na\nživotné prostredie, v ktorom sa výstavba MVE realizuje a vykonáva sa následne, po jej výstavbe, jej\nprevádzka.\n80. Kasačný súd poukazuje na zmätočnosť rozhodnutia správnych orgánov, vo vzťahu k určitosti a\njednoznačnosti umiestnenia stavby, vychádzajúc z výrokových častí týchto rozhodnutí a rozpore s\núzemným plánom Mesta Žiar nad Hronom, záväzná časť regulatívy územného rozvoja mesta z apríla\n2009 (v bode 4.2 v oblasti vodných tokov a vodných tiel, v bode 1, realizovať BD-MVE Žiar nad Hronom,\nna toku Hrona v r.km 130, 137).\n81. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorý nesúhlasil s bodom 62 rozsudku a vyjadril sa k námietke\núčastníkov konania, ktorí prejavili pochybnosti o tom či ide o líniovú stavbu, kasačný súd poukazuje, že\nvzhľadom na obsah administratívneho spisu, charakter umiestňovanej a povoľovanej stavby, nie je, ani\npodľa názoru kasačného súdu, možné jednoznačne konštatovať, že umiestňovaná stavba je líniovou\nstavbou v súlade s § 139 ods. 4 SSP, vzhľadom na gramatický výklad znenia § 139 ods. 4 zákona\n\nč. 50/1976 Zb., na rozdiel od krajského súdu, podľa názoru kasačného súdu, žalovaný bol povinný v\nsúlade so znením § 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodniť, že sa\njedná o líniovú stavbu. Podľa názoru kasačného súdu, v rozhodnutí vyjadrený názor žalovaného, že sa\njedná o líniovú stavbu nemá oporu v znení § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej\naj „zákon o vodách“), keď sa správny orgán nedostatočne vysporiadal s touto podstatnou námietkou\núčastníkov konania, od ktorej správnosti posúdenia závisí vyhodnocovanie zákonnosti ďalších postupov\na rozhodnutí správnych orgánov. Preto kasačný súd dáva do pozornosti správnemu orgánu znenie\n§ 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z. vo väzbe na ust. § 139 ods. 4 zákona č. 50/1976\nZb. Správny orgán je povinný v zmysle uvedených ustanovení a charakteru umiestňovanej stavby,\nvychádzajúc z jej projektovej dokumentácie a ďalších identifikačných znakov tejto stavby, vyhodnotiť\nči skutočne je možné takúto stavbu považovať za líniovú stavbu, keď nie je možné, bez riadneho\nzdôvodnenia rozhodnutia konštatovať, tak ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, že nemal\npochybnosť o tom, že sa jedná o líniovú stavbu, čo odôvodnil rozsiahlosťou stavby, pozostávajúcej\nz jednotlivých stavebných objektov a demonštratívnym výpočtom líniových stavieb v § 139 ods. 3\nstavebného zákona. Takáto interpretácia líniovej stavby, vo väzbe na umiestňovanú stavbu žalovaným\nje nedostatočná, nepresvedčivá a vzhľadom na projektovú dokumentáciu a uvádzané znenie zákonných\nustanovení, v tomto štádiu konania, nedostatočne zdôvodnená a tým aj nepreukázaná. Pokiaľ stavebný\núrad nebol kompetentný otázku charakteru uvedenej stavby posúdiť a zdôvodniť, mal predložiť túto\notázku na vyriešenie špecializovanému stavebnému úradu, čo však neznamená, že závery tohto\nposúdenia špecializovaného stavebného úradu nie je možné ďalej posudzovať, vyhodnocovať aj v\nsúdnom prieskume vo veci samej. V tomto smere kasačný súd neakceptoval názory správneho orgánu\nvyjadrené v napadnutom rozhodnutí, nevzhliadol presvedčivosť záverov, že sa jedná o líniovú stavbu,\nvzhľadom na nedostatočnú argumentáciu správneho orgánu v preskúmavanom rozhodnutí.\n82. K námietke žalovaného, ktorý nesúhlasil s bodom 65 rozsudku, v ktorom žalobcovia namietali\nnesúlad napadnutého rozhodnutia s územným plánom mesta Žiar nad Hronom, kasačný súd poukazuje,\nže správny súd konštatoval nezrozumiteľnosť rozhodnutia vo vzťahu k umiestneniu MVE na príslušnom\nkilometri. V tomto smere kasačný súd súhlasí s názorom, že rozhodnutie žalovaného, v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím, je v tejto časti nezrozumiteľné, keď nie je, vzhľadom na už\nvyššie uvádzané nezrovnalosti, zrejmé, na ktorom konkrétnom kilometri má byť predmetná stavba\numiestňovaná, rozpor výrokových častí s odôvodnením, tak ako už podrobne sa správny súd, ale aj\nkasačný súd k týmto námietkam vyjadroval, vo väzbe na túto námietku potom treba vyhodnocovať\naj námietku nesúladu rozhodnutia s územnou plánovacou dokumentáciou, keď územný plán mesta\nŽiar nad Hronom z apríla 2009 v bode 4.2 v oblasti vodných tokov a vodných diel, upravil realizovať\nMVE Žiar nad Hronom, na toku Hronu, v r.km 130, 137, čo znamená, že iba v týchto kilometroch\nje, podľa územnoplánovacej dokumentácie, umiestnenie MVE v súlade so zákonom. Bez vyriešenia\njednoznačnosti umiestnenia MVE, nie je možné ani v tomto kontexte zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nvyhodnotiť. V tomto smere treba poukázať aj na stanovisko kasačného súdu, vyjadrené v tomto\nrozhodnutí, ku Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 a\nnutnosť jej aktualizácie a vyhodnotenie ich pozitív a negatív z hľadiska úspory elektrickej energie a\nprínosov do verejných zdrojov, pri spočítaní pozitív a negatív, ktoré sa týkajú výstavby a prevádzky\nMVE a negatívnych vplyvov (trvalých a neobnoviteľných a obnoviteľných negatívnych vplyvov) na\nživotné prostredie, ktoré je možné v určitom rozsahu aj vyčísliť. Následne po určení presného\numiestnenia stavby je možné vyhodnocovať nielen umiestnenie stavby v súlade s územnoplánovacou\ndokumentáciou, ale aj ďalšími aspektami územnoplánovacích podkladov, v súlade s ktorými každé\nrozhodnutie o umiestnení stavby musí byť súladné. Taktiež je potrebné, aby súčasťou predloženého\nadministratívneho bola kompletná územnoplánovacia dokumentácia (ktorá v administratívnom spise\nabsentuje, súčasťou predloženej územnoplánovacej dokumentácie bol len územný plán mesta Žiar\nnad Hronom, ktorá je podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov a na ktorú správne orgány\nv dôvodoch svojho rozhodnutia poukazujú a taktiež je potrebné, aby svoje rozhodnutie náležitým\nspôsobom, zrozumiteľne, riadne, správne orgány, zdôvodnili. Aj tento sťažnostný bod vyhodnotil kasačný\nsúd ako nedôvodný.\n83. K sťažnostným námietkam účastníka konania Hydro Company s.r.o. týkajúcich sa posúdenia\nzrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného ohľadne umiestnenia MVE, rozporu rozhodnutia žalovaného\ns územnoplánovacou dokumentáciou, nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu v\ntomto smere, ako aj zdôvodnenia posúdenia či sa jedná o líniovú stavbu, sa vyjadril kasačný súd\nvo vzťahu k sťažnostným bodom sťažovateľa 1/ - žalovaného a na ne poukazuje v plnom rozsahu,\n\npreto opakovane sa k týmto sťažnostným námietkam (ktoré sú totožné so sťažnostnými námietkami\nsťažovateľa 1/ žalovaného), nevyjadruje.\n84. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa 2/, že nesúhlasí s názorom správneho súdu vyjadrený v bode\n68 rozsudku, ktorý konštatuje porušenie práv žalobcu v 1. rade v správnom konaní, v tom smere,\nže pred vydaním rozhodnutia žalovaného nebol žalovaným predložený kompletný administratívny\nspis, v plnej miere sa kasačný súd s argumentáciou správneho súdu v bode 68 stotožňuje. Ďalej\npoukazuje, že správny orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu, je povinný mať k dispozícii kompletný administratívny spis, všetky podklady, ktoré boli\npodkladmi pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia a pokiaľ k takejto procesnej vade\nzo strany žalovaného dôjde, dôjde k vydaniu rozhodnutia žalovaného bez existencie kompletného\nadministratívneho spisu, ktorý bol súčasťou administratívneho spisu pred prvostupňovým správnym\norgánom, vrátane všetkých podaní, opravných prostriedkov, podkladov a dôkazov, ktoré predkladajú\núčastníci po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia, tak je nutné konštatovať, že postup, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného, nebol súladný so zákonom.\n85. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát.“\n86. Podľa čl. 44 ods. 1 až 4 Ústavy SR: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý\nje povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru\nustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne\npamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť\no životné prostredie a zabezpečuje ochranu určitým druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich\nživočíchov.“\n87. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 223/09-131 zo dňa 27.05.2010,\nv ktorom Ústavný súd SR uviedol, že: „Účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou\n(čl. 44 ods. 4 Ústavy SR), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na životné prostredie je každý (čl. 44 ods.\n1 Ústavy SR). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pritom základné\nformy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy\npre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu\npožiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej\nprávnej sily. Okrem ústavy ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré v\notázkach spojených s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom\nna to, že subjektom práva na životné prostredie je, podľa ústavy, každý, Slovenská republika prijala\nviaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov\nverejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodnoprávnej rovine ide najmä o dohovor\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v\nzáležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. 43/2006 Z.z., ďalej len „Aarhuský dohovor“). V\nzákonnej rovine ide napríklad o ZIPaKZ, do ktorého bola implementovaná smernica Rady 96/61/ES o\nintegrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES ako aj zákon č. 24/2006\nZ.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon EIA“).\n88. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach vyzdvihuje\nnarastajúci počet oblastí správneho práva, kde správne orgány čoraz viac čelia výzve na ochranu\nkolektívnych záujmov pri ochrane krajiny, prírody (tzv. prvkom nenahraditeľným spôsobom spojených\nso životným prostredím) a logicky sú preto orgány štátnej moci častejšie prizývané na vydávanie\nuvedených kolektívnych rozhodnutí. Odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií)\nzastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu\ntýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu (článok I. zásada II.b/ a VII. odporúčania).\n89. Podľa § 37 stavebného zákona ku dňu 08.02.2018, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia\nsú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny,\npodkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa §\n3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20191001#paragraf-3> a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20191001#paragraf-7a>;\n\ninak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady,\nnajmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (ods. 1).\nStavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s\npodkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (ods. 2).\nStavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a\nposúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,\nktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (ods. 3).\nAk stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená\ndokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,\nso všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne\n(ods. 4).\n90. K sťažnostnej námietke, nesúhlasu sťažovateľa 2/ s názorom, že došlo k porušeniu subjektívneho\npráva žalobcu v 1. rade vydaním rozhodnutia žalovaného, kasačný súd poukazuje, že aj tento aspekt\nje potrebné hodnotiť z hľadiska verejného záujmu v kontexte, či umiestnenie ďalšej vodnej elektrárne\nna rieke Hron je v súlade s verejným záujmom, predovšetkým pri zohľadňovaní skutočnosti, akým\nspôsobom, kde a v akom rozsahu sú umiestňované (a umiestnené) na rieke Hron iné vodné elektrárne\nprevádzkované. Z tohto pohľadu, verejný záujem prevažuje aj záujem žalobcu 1/ a jeho základné právo\nvlastniť a užívať majetok a právo podnikať. Práve existencia verejného záujmu, je nosným východiskom\npre posudzovanie zákonnosti umiestňovanej stavby - MVE.\n91. Z obsahu podkladov rozhodnutia žalovaného kasačný súd zistil a duplicitne k sťažnosti sťažovateľa\n2/ uvádza, že správne orgány konali o umiestnení stavby MVE na 130 a 113 km, zo zápisnice 1933/2017,\nv rozhodnutí o verejnej vyhláške zo dňa 06.03.2017 nevyplýva, že by došlo k umiestneniu MVE na 130\na 113 km a z administratívneho spisu a existujúcej dokumentácie nevyplývajú tieto závery. Kasačný súd\npoukazuje, že výrok rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný (v rozpore) k odôvodneniu rozhodnutia,\nobsahu prvostupňového rozhodnutia a obsahu podkladov rozhodnutia (predloženého administratívneho\nspisu), keď v rozhodnutí žalovaného sa umiestňuje MVE Žiar nad Hronom v r.km 130 a 113, sám\nžalovaný v bode 2 rozhodnutia konštatuje, že v návrhu na vydanie územného rozhodnutia ako aj\noznámení o začatí územného konania vyplýva, že stavba má byť umiestnená na r.km 130 a 113 a nie\n130 a 137. V prvostupňovom rozhodnutí, vo výrokovej časti, je umiestňovanie MVE na r.km 130 a 113\ntak ako vyplýva z výrokovej časti, uvedenie riečneho km, tento záver je v rozpore s obsahom oznámenia\no začatí konania a umiestnenie MVE na r.km 130 a 113 je v rozpore s územným plánom mesta Žiar\nnad Hronom z apríla 2009 (ktorý nespochybňoval stavebník) s bodom 4.2, bod 1, v ktorom územná\nplánovacia dokumentácia počíta s realizovaním MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v r.km 130 a 137.\n92. V súlade s ust. zákona č. 50/1976 Zb. bolo potrebné, aby správne orgány aplikovali regulatívy,\núzemnoplánovaciu dokumentáciu VÚC, ktorá je nadradená územnoplánovacej dokumentácii mesta Žiar\nnad Hronom, keď nie je možné aplikovať územný plán obce, pokiaľ je v rozpore s územným plánom\nVÚC (§ 30 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s regulatívmi VÚC\n7.13, 7.14 (ktorá nie je súčasťou administratívneho spisu a predložili ju žalobcovia).\n93. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom celého rozsudku správneho súdu, vrátane bodu 57 a výkladu\nsprávneho súdu k aplikácii § 65e zákona č. 24/2006 Z.z., keď nie je pochýb o tom, akým spôsobom je\npotrebné vykladať prechodné ustanovenia.\n94. Kasačný súd k bodu 57 rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné:\nJe potrebné konštatovať, že zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. začalo na základe\nnávrhu stavebníka podaného do 31.12.2014, dňa 23.12.2014 a vzhľadom na úpravu § 65e zákona č.\n24/2006 Z.z. sa zisťovacie konanie vykonalo a umiestnenie stavby sa posudzovalo, v súlade s úpravou\nzákona č. 24/2006 Z.z. účinného do 31.12.2014. Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré bolo\nsúčasťou administratívneho spisu Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné\n\nprostredie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 (ďalej len „rozhodnutie v zisťovacom\nkonaní“) nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2016 a nebolo predmetom, tak ako vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu, súdneho prieskumu, i keď takéto rozhodnutia boli a sú spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu, čo preukazuje jednotná a rozsiahla súdna prax. Úpravu § 65e zákona č. 24/2006\nZ.z. napriek jednoznačnému gramatickému výkladu nie je možné, podľa kasačného súdu, hodnotiť\nvýlučne gramaticky a absolútne. Kasačný súd poukazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a\nRady 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014 (ďalej aj „smernica“), ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o\nposudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, účinná od\n15.05.2014, transpozícia 16.05.2017.\n95. V bode 27 smernica upravuje zisťovacie konanie a v bode 29 stanovuje: „Pri určovaní\npravdepodobnosti významného vplyvu projektu na životné prostredie by príslušné orgány mali\nidentifikovať najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť a mali by vziať do úvahy informácie, ktoré\nby mohli byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie, v\nzáujme efektívneho a transparentného uplatňovania zisťovacieho konania. V tejto súvislosti je vhodné\nbližšie určiť obsah rozhodnutia zo zisťovacieho konania, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie\nvplyvov na životné prostredie. Okrem toho, zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli\nbyť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, aj keď sa nevyžadujú\nžiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania, predstavuje dobrý správny postup.“\n96. Podľa bodu 27 „zisťovacie konanie by malo zabezpečiť, aby posúdenie vplyvov na životné prostredie\nbolo potrebné len pre projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie“.\n97. Kasačný súd sa súčasne oboznámil aj so znením bodu 39 tejto smernice, a dodáva nasledovné:\nRozhodnutie o umiestnení stavby MVE musí vychádzať z ust. § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.,\nz ktorého vyplýva povinnosť správnych orgánov posúdiť návrh stavebníka na umiestnenie stavby\npredovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Zákonodarca v ust. § 37 ods. 2 upravuje aj\nďalšie zákonnú matériu skúmania umiestnenia stavby, už okrem spomínanej podmienky ochrany prírody\naj podmienky bezpečnosti práce, dopravné podmienky a iné. Dôležitosť posudzovanie podmienok\nna umiestnenie tohto druhu stavby zákonodarca zdôrazňuje v texte zákona slovom „predovšetkým z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie“. Umiestňovanie stavby v úprave zákona č. 50/1976 Zb.\npodlieha aplikácii zásad upravených v zákone č. 71/1967 Zb., ktorým je zásada materiálnej pravdy (§ 3\nods. 4, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46, §47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 140 zákona č. 50/1976\nZb.), ktorá predpokladá zistenie všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa umiestňovania stavby\na ich relevantného posúdenia v čase rozhodovania o umiestnení stavby, a teda povinnosť správnych\norgánov zistiť riadne skutkový stav veci. Naplnením tohto zákonného postupu správnych orgánov je\npredpoklad, že vydanie rozhodnutia správnych orgánov o umiestnení stavby predpokladá riadne zistenie\nhmotnoprávnych podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia. Starostlivosť o životné prostredie a\nv ňom subsumovaný verejný záujem je potrebné, podľa kasačného súdu, skúmať z hľadiska aplikácie\nhmotnoprávnych ustanovení zákona a platnej a účinnej právnej úpravy. Podľa kasačného súdu otázku\numiestnenia stavby tohto druhu MVE z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a zabezpečenia\npodmienok ochrany prírody bol povinný správny orgán hodnotiť z hľadiska hmotnoprávnej úpravy platnej\na účinnej v čase rozhodovania o umiestnení stavby, čo v plnej miere zodpovedá aplikácii zásady\nmateriálnej pravdy.\n98. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tejto súvislosti za dôležité zdôrazniť, že jednou\nzo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutia\nsprávnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je\nzakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach\n(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je\npovinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité\npre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia,\nktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia)\n(viď rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžrk/21/2018). Za účelom získania čo najkomplexnejšieho katalógu\npodkladov pre rozhodnutie, správny poriadok v ustanovení § 32 ods. 3 zakotvuje štátnym orgánom,\norgánom územnej samosprávy, fyzickým osobám a právnickým osobám explicitne povinnosť poskytnúť\nsprávnemu orgánu súčinnosť pri získavaní potrebných informácií a podkladov (viď rozsudok NS SR\nsp.zn. 1Sžrk/15/2018).\n\n99. Kasačný súd neprehliadol existujúce skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci, časové\nhľadisko vydania rozhodnutia o umiestnení stavby, nadobudnutie jeho právoplatnosti (v roku 2018),\nt.j. niekoľko rokov od podania návrhu stavebníka na posúdenie stavby podľa zákona č. 24/2006 Z.z.\n(december 2014), posudzovanie stavby z hľadiska EIA v právnej úprave účinnej do 31.12.2014 - podľa\nprávnej úpravy, ktorá bola menej prísna než úprava účinná v čase vydania rozhodnutia o umiestnení\nstavby. Kasačnému súdu je zrejmá odlišnosť a sprísnenie právnej úpravy EIA pri porovnaní úpravy\núčinnej do 31.12.2014 a v roku 2018. Jednoznačne treba konštatovať sprísnenie kritérií pre zisťovacie\nkonanie (obsah prílohy 10 k zákonu č. 24/2006 Z.z.) a postupu odborného a verejného posudzovania\npredpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o umiestnení\nstavby, čo jednoznačne vyplýva porovnaním uvedených právnych úprav, čo je v súlade s neustále\nsa sprísňujúcou environmentálnou politikou Slovenskej republiky a Európskej únie. Tieto skutočnosti\ndotvrdzuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Kasačný poukazuje na návrh generálnej\nadvokátky vo veci C 6/04 ESD, ktorá v bode 48 konštatuje, že „včasné zohľadnenie potrieb ochrany\núzemia zabraňuje chybnému plánovaniu, ktoré musí byť prípadne korigované, ak sa až pri konkrétnom\npovoľovaní ukáže, že projekt nemôže byť realizovaný v tejto forme z dôvodu poškodenia chráneného\núzemia. Preto platí aj v rámci smernice o biotopoch myšlienka, ktorá vznikla pre smernicu 85/337/EHS\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie, že odhad dosahov musí byť uskutočnený tak skoro ako\nje to možné“.\n100. Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-418/04 Komisia - proti Írsku, ktorý v bode 5 konštatuje:\n„Čl. 6 ods. 3 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín\npodriaďuje požiadavku primeraného odhadu dosahov plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so\nsprávou lokality klasifikovanej ako osobitne chránené územie alebo pre ňu nie je potrebný v domnienke,\nže je tu pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že tento plán alebo projekt ovplyvní predmetnú\nlokalitu významným spôsobom. Berúc do úvahy osobitne zásadu predchádzania škodám, takéto\nnebezpečenstvo existuje, ak nemôže byť vylúčené na základe objektívnych skutočností, že tento plán\nalebo projekt ovplyvňuje predmetnú lokalitu významným spôsobom. Z toho vyplýva, že táto smernica\nvyžaduje, aby bol každý plán alebo projekt predmetom primeraného odhadu jeho dosahov, ak na základe\nobjektívnych skutočností nie je možné vylúčiť, že dotknutú lokalitu ovplyvní významným spôsobom.\nTakýto odhad predpokladá, že pred jeho schválením musia byť zistené, za pomoci najlepších vedeckých\npoznatkov v danej oblasti, všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení\ns inými plánmi alebo projektami ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality.“\n101. Bod 231“ podľa čl. 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch, naopak, plán alebo projekt môže\nbyť schválený len ak sa vnútroštátne orgány ubezpečia, že nepriaznivo neovplyvní integritu lokality.\nPosudzovaním na základe smernice 85/337 alebo smernice 2001/42, preto nemôže nahradiť postup\nupravený v čl. 6 ods. 3 a ods. 4 smernice o biotopoch.“\n102. Správne orgány v oboch stupňoch sa nezaoberali, v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnocovali\nvplyv výstavby ako aj prevádzky umiestnenej stavby na životné prostredie, a to aj v budúcnosti, napriek\ntomu, že od zisťovacieho konania v úprave zákona č. 24/2006 Z.z. došlo k podstatnej zmene, k\nsprísneniu kritérií pre posudzovanie stavby z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Nevyhodnocovali\nv tomto kontexte námietky účastníkov tak, aby sa jednoznačne, zrozumiteľne a hodnoverne v\ndôvodoch rozhodnutí vysporiadali so skutočnosťou, že nie je potrebné, aj napriek novej právnej úprave\nposudzovania obdobných stavieb podľa zákona č. 24/2006 Z.z. vykonať opätovné posúdenie tejto stavby\na jej vplyv na životné prostredie, vzhľadom na časový moment rozhodovania o jej umiestnení. V tomto\nkontexte absentuje akékoľvek zdôvodnenie v rozhodnutiach správnych orgánov a vysporiadanie sa\nhodnoverným spôsobom, s podanými námietkami účastníkov správneho konania. Správne orgány boli\npovinné v súlade so zásadou materiálnej pravdy sa vysporiadať s námietkami účastníkov konania,\nktorí spochybňovali závery posúdenia stavby podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v zisťovacom konaní,\na to vzhľadom na časové hľadisko podania návrhu stavebníka na posúdenie EIA, právnu úpravu,\nvývoj tejto právnej úpravy vnútroštátnej, ako aj únijnej, ktorá sprísňuje environmentálne aspekty\nposudzovania umiestňovania stavieb. Bolo povinnosťou správnych orgánov, z hľadiska aplikácie zásady\nmateriálnej pravdy, ktorý je hmotnoprávnym prvkom posudzovania, skúmať či umiestňovaná stavba\nje v súlade s ochranou životného prostredia, s verejným záujmom. Tieto aspekty ako hmotnoprávny\nprvok bolo potrebné posudzovať v súlade s platnou úpravou účinnou v čase rozhodovania orgánov o\n\numiestnení stavby. Ako už kasačný súd konštatoval, takéto vyhodnocovanie v rozhodnutí žalovaného a\nprvostupňového správneho orgánu a vysporiadaní sa s argumentami účastníkov konania, absentuje.\n103. V predloženom administratívnom spise absentuje existencia akýchkoľvek podkladov, ktoré by tieto\nskutočnosti či už nutnosť, resp. nepotrebnosť opätovného posudzovania umiestnenej stavby z hľadiska\nzákona č. 24/2006 Z.z. obsahovali.\n104. Pri hodnotení konkrétnych skutkových okolností pri umiestnení stavby MVE je na jednej strane\nverejný záujem súvisiaci s ochranou životného prostredia a na druhej strane práva stavebníka na\npodnikanie, právo vlastniť majetok ako aj právo legitímnych očakávaní a právnej istoty, ktorá súvisí s\nrozhodovaním (v danom prípade právoplatným rozhodovaním v zisťovacom konaní podľa zákona č.\n24/2006 Z.z., právnej úprave do 31.12.2014). V danom prípade nebráni správnemu orgánu vyhodnotiť\npomer prienikov verejného záujmu súvisiaceho s ochranou životného prostredia ako ústavnými právami\n„verejnosti“, v danom prípade žalobcov, ktorí podali správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného\n(čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), s právom stavebníka na podnikanie, na vlastnenie majetku ako aj s\nústavným právom legitímneho očakávania, ktoré súvisí aj s princípom právnej istoty vydaným správnym\nrozhodnutiam v zisťovacom konaní. V každom jednotlivom prípade však je potrebné vyhodnocovať\ntestom proporcionality prieniky jednotlivých práv a vyhodnocovať, ktorý záujem, ktoré právo je potrebné\nzohľadňovať a požíva zvýšenú právnu ochranu. Otázku verejného záujmu, právo žalobcov na priaznivé\nživotné prostredie, ktorou si súčasne aj s podanou správnou žalobou uplatnili návrhom na zrušenie\nrozhodnutia žalovaného, je potrebné vyhodnocovať environmentálne dôsledky umiestňovania MVE vo\nvzťahu k negatívnym, neodstrániteľným dôsledkom, ktoré výstavba a budúca prevádzka MVE na životné\nprostredie majú, vyhodnocovania, aj v kontexte tých skutočností, že na rieke Hron sú už prevádzkované,\numiestňované iné MVE, vrátane MVE Lutila, z hľadiska ochrany životného prostredia zisťovať a\nvyhodnocovať negatívne vplyvy výstavby a prevádzky MVE na životné prostredie, živočíchy, rastliny,\nbiotopy a iné zložky životného prostredia, v rozsahu škôd, ktoré sú nenahraditeľné, neodstrániteľné,\nktoré z dlhodobého hľadiska je možné odstrániť alebo postupne odstraňovať, v kontexte so skutočnými\npozitívnymi aspektami vybudovania MVE - prínosom na výrobe elektrickej energie v porovnaní napr.\ns výrobou elektrickej energie inými zdrojmi (napr. zdrojmi zaťažujúcimi životné prostredie spaľovaním\nfosílnych palív), v kontexte finančných prostriedkov, ktoré do výstavby (z verejných zdrojov) sú\nposkytované na výstavbu, príp. na prevádzku MVE tak, aby verejnosť, a aj účastníci a rovnako aj správny\norgán mal dostatočne relevantné východiská, aby mohol vykonať test proporcionality. V tomto smere nie\nje možné vychádzať z Koncepcie, na ktorú poukazoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď súčasťou\nadministratívneho spisu, tak ako už konštatoval v rozsudku kasačný súd, nie sú podklady - aktualizácia a\nvyhodnocovanie tejto Koncepcie. V tomto smere kasačný súd v plnej miere odkazuje na predchádzajúce\nbody tohto rozsudku, ktorý považuje za súčasť svojej argumentácie v tomto smere, najmä body 77, 78,\n79 tohto rozsudku.\n105. Vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu stavebníka (sťažovateľa 2/) a ústavného princípu právnej\nistoty, ktorý je na strane stavebníka tým, že má „v rukách“ právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho\nkonania, je potrebné legitímne očakávanie vzhliadnuť aj na strane verejnosti, keď MVE a jej umiestnenie\nmôže byť realizované až po zistení skutkových okolností, reálnych skutočností vplyvu MVE na životné\nprostredie, existujúcich v čase umiestňovania stavby, keď normy environmentálne a verejné záujmy\nochrany životného prostredia sa globálne sprísňujú a do popredia sa vo verejnosti kladú požiadavky\nenvironmentálne ako prvoradé.\n106. Nakoľko správne orgány v dôvodoch rozhodnutí sa nevysporiadali s námietkami účastníkov\nsprávneho konania, ktorí požadovali opätovné hodnotenie stavby z hľadiska platnej legislatívy zákona č.\n24/2006 Z.z., kasačný súd považuje postup správnych orgánov v tomto smere za formalistický prístup.\n107. V každom jednotlivom prípade je potrebné zisťovať či dotknutá osoba - stavebník, sa\nmohla spoliehať na zákonnosť právoplatného rozhodnutia v zisťovacom konaní, aj ak došlo k\nvydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby, v časovom období niekoľko rokov od posudzovania\nstavby v zisťovacom konaní pri novelizovanej právnej úprave zákona č. 24/2006 Z.z. a sprísnenia\nenvironmentálnej politiky Slovenskej republiky, aj Európskej únie. Aj judikatúra európskeho súdneho\npráva pozná prípady, kedy je možné zásadu právnej istoty a legitímnej dôvery alebo istoty „porušiť“ (napr.\nbod 68) rozhodnutie vo veci C 508/03 rozsudok Súdneho dvora, prvá komora, zo dňa 04.05.2006.\n\n108. V danom prípade kasačný súd neprehliadol skutočnosť, že v uvedených prípadoch sa riešili otázky\nzrušenia nezákonného aktu, avšak práve existencia verejného záujmu a zvýšeného verejného záujmu\nverejnosti, ktorým je ochrana životného prostredia, podľa názoru kasačného súdu, nevylučuje, že aj\ntáto skutočnosť, za splnenia skutkových a právnych okolností, môže byť dôvodom legálneho zásahu\nštátu do zásady právnej istoty a legitímnej dôvery v akt štátnej správy (zákonný akt), vydaný štátnou\nsprávou vo vzťahu k účastníkovi konania. Kasačný súd poukazuje, že rozhodnutie zo zisťovacieho\nkonania sa dotýka základného ústavného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ústavy\nžalobcov (aj verejnosti) a je nepochybné, že stavba MVE predstavuje činnosť, ktorá má vplyv na životné\nprostredie nielen počas procesu výstavby, ale následne aj v súvislosti so samotnou prevádzkou tejto\nstavby a jednoznačne sa týka verejného záujmu. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu ČR, rozšíreného senátu z 08.01.2009, 1Afs/140/2008-77, ktorý konštatuje: „Zmeny\njudikatúry za situácie nezmeneného právneho predpisu by sa mali odohrávať z principiálnych dôvodov,\nnajmä preto, že sa zmenili právne predpisy súvisiace s právnym predpisom vykladaným, resp. došlo k\nzmene pre vec relevantných právnych názorov súdov, ich judikatúry, je Nejvyšší správní soud povinný\nprihliadať.“ (Kasačný súd poznamenáva, že v prejedávanej veci právna úprava zisťovacieho konania\nsa upravovala, menila).\n109. Záverom kasačný súd dopĺňa body 58, 59 až 65 rozsudku a konštatuje, že nie je možné\nabsolútne vylúčiť možnosť, v konaní o umiestňovaní posudzovanej stavby, opätovne vyhodnocovať vplyv\numiestnenej stavby podľa zákona č. 24/2006 Z.z., v úprave účinnej v čase rozhodovania o umiestnení\nstavby. Podľa kasačného súdu, tento záver nemôže byť absolútne udržateľný ani argumentom princípu\nprávnej istoty a legitímneho očakávania stavebníka, v dôsledku existencie právoplatného rozhodnutia v\nzisťovacom konaní, pokiaľ toto rozhodnutie nie je vydané v primeranom časovom horizonte v súvislosti\ns časovým aspektom rozhodovania o umiestnení stavby, keď stavba je, z hľadiska environmentálnych\nhľadísk (zákon č. 24/2006 Z.z.), posudzovaná menej prísnejšími kritériami.\n110. Z administratívneho spisu, ani z dôvodov rozhodnutia žalovaného, nie sú preukázané skutočnosti,\nktoré by hodnotenie umiestňovanej MVE z hľadiska príslušných environmentálnych kritérií, pri konkrétnej\nskutkovej a právnej situácii nevyžadovali. Takýmto aspektom nemôže byť výklad ust. § 65e zákona č.\n24/2006 Z.z.\n111. Slovenská republika je povinná ako štát dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, čo je v\nsúlade s verejným záujmom. V danom prípade však jednoznačne dochádza k stretu rôznych verejných\nzáujmov, na jednej strane je to záujem na ochrane prírodného bohatstva, ochrane a zachovaní zdravého\nživotného prostredia (čl. 44 Ústavy SR) a na druhej strane verejný záujem, ktorý spočíva vo výstavbe\na prevádzkovaní týchto MVE, ktoré produkujú výrobu elektrickej energie ekologickejším spôsobom\nnež iné zdroje, avšak tento aspekt, ako už súd konštatoval vyššie, je potrebné hodnotiť z hľadiska\nvšetkých atribútov spojených s výstavbou ako aj prevádzkovaním takejto MVE, teda prínos ekonomický,\nv porovnaní s výrobou elektrickej energie, ďalej vynakladanie verejných zdrojov na výstavbu a prevádzku\ntejto elektrickej energie a hodnotenie komplexne významu MVE a jej umiestnenia, a to predovšetkým\naktualizáciou a reálnym vyhodnotením, odbornými zložkami, skutočného efektívneho ekonomického\nprínosu a prínosov už vybudovaných a prevádzkovaných MVE, aj z hľadiska aktualizácie. Koncepcie,\nv porovnaní s právom stavebníka na podnikanie, na vlastnenie majetku v súvislosti s právom právnej\nistoty a legitímneho očakávania „nemennosti“ právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom\nkonaní. V danej veci bolo potrebné posúdiť, ktorý z uvedených verejných záujmov prevažuje, čo bolo\npotrebné, aby vyhodnotil v dôvodoch jasne, zrozumiteľne, jednoznačne a presvedčivo správny orgán žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom toto hodnotenie malo vyplývať z podkladov rozhodnutia, obsahu\nadministratívneho spisu. Porovnanie uvedených dvoch verejných záujmov ako ich vyhodnotenie či za\ndanej skutkovej a právnej situácie je možné legálne porušiť princíp právnej istoty stavebníka, právom\nna ochranu životného prostredia, ktorý bol prezentovaný a uplatnený podanou správnou žalobou.\nVšeobecne treba konštatovať, že verejný záujem pri strete so súkromným záujmom musí požívať\nzvýšenú právnu ochranu. Tento záver je na mieste práve v situácii, keď verejný záujem vo veci je\nrealizovaný základným právom účastníkov správneho konania na priaznivé životné prostredie (čl. 44\nÚstavy SR) v porovnaní s právom účastníka konania - stavebníka, ktorý má taktiež právo na zdravé\nživotné prostredie, okrem práva vlastniť majetok, podnikať. Naplnenie uvedených práv a vyhodnotenie\nich prienikov môže byť realizované správnymi orgánmi len riadnym zistením skutkového stavu, pri\naplikácii zásady materiálnej pravdy, zásady legality, zistením rozhodných skutočností aj z hľadiska\nvplyvu umiestňovanej stavby na životné prostredie. K naplneniu zásady materiálnej pravdy, a tým aj\n\nrealizácie práva účastníkov správneho konania na priaznivé životné prostredie nemôže dôjsť v prípade,\nkeď rozhodnutie o umiestnení stavby je vydané v čase, keď vnútroštátne aj únijné právne predpisy,\na tým aj environmentálne podmienky na umiestňovanie tohto druhu stavieb sú prísnejšie než tie, za\nktorých navrhovaná činnosť a stavba bola posudzovaná, keď naviac od doby posudzovania uplynulo\ndlhšie časové obdobie a došlo k sprísneniu právnej úpravy, ktorá nebola zohľadňovaná v rozhodnutí\no umiestnení stavby. Opak z obsahu administratívneho spisu, podkladov pre vydanie rozhodnutia\nžalovaného prvostupňového správneho orgánu nevyplýva a argumenty opačného charakteru nie sú\nsúčasťou riadne zdôvodneného rozhodnutia žalovaného.\n112. Ďalej je kasačný súd toho názoru, že žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia, str. 12 a\n13, nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu o zohľadnení umiestnenia posudzovanej stavby,\nvzhľadom na vydanie stavebného povolenia pre MVE Lutila. V tomto smere nie je možné priznať\nrelevanciu tvrdeniam žalovaného, že žalobca v rade 1 bol povinný predložiť manipulačný poriadok a\nprodukovať dôkazy, že umiestnenie ďalšej vodnej elektrárne na toku rieky Hron je v rozpore so zákonom.\nZ úradnej povinnosti, bez ohľadu na dôkaznú povinnosť účastníka správneho konania, je z hľadiska\nverejného záujmu povinný správny orgán vysporiadať sa so všetkými aspektmi vplyvu umiestňovanej\nstavby na existujúce životné prostredie. V dôsledku toho je potrebné, aby si správny orgán z úradnej\npovinnosti zadovážil dostatok podkladov, vykonal dokazovanie a následne ich vyhodnotil tak, aby bolo\npreukázané, v akom rozsahu, akým vplyv bude mať umiestňovaná stavba na vodný tok rieky Hron\nna existujúce životné prostredie, biotopy, chránené živočíchy, aj vzhľadom na to, že na tejto rieke\nsú umiestňované (umiestnené) viaceré MVE, vrátane MVE Lutila, ktorá sa začala stavať, na základe\nstavebného povolenia, čo v konaní nebolo sporným a pre posúdenie veci nie je podstatné či je stavba\nMVE dokončená a vykonáva prevádzku alebo je v štádiu dokončovania. Pokiaľ na túto elektráreň bolo\nvydané právoplatné stavebné povolenie, čo v konaní správny orgán nerozporoval, bolo potrebné z\núradnej povinnosti, aby správne orgány - žalovaný a prvostupňový správny orgán z hľadiska verejného\nzáujmu zisťovali vplyv umiestňovanej stavby na životné prostredie, aj vzhľadom už umiestňované MVE,\nnielen Lutila, ale aj iné MVE na vodnom toku, aby boli uvedené skutočnosti riadne zdokumentované,\nzískané potrebné podklady a vyhodnocované. V tomto smere absentujú dôvody rozhodnutia žalovaného\na správne orgány nezisťovali uvedené skutočnosti z úradnej povinnosti, čo vyplýva z administratívneho\nspisu.\n113. Vo vzťahu k námietke účastníkov o nerešpektovaní územnoplánovacej dokumentácie VÚC sa\nžalovaný vyjadril na str. 19 rozhodnutia, kde poukazuje len na územnoplánovaciu dokumentáciu mesta\nŽiar nad Hronom pod č. 29/2009 zo dňa 23.04.2009 a záväzné časti územného plánu pod VZN č. 1/2009\nz 23.04.2009, avšak sa nevyjadruje k existencii územnoplánovacej dokumentácie VÚC a prípadného\nsúladu/nesúladu oboch územnoplánovacích dokumentácií, na ktorú poukazovali účastníci v konaní. V\ntomto smere je rozhodnutie žalovaného nedostatočne zdôvodnené.\n114. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k názoru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa 1 a 2 nie\nje dôvodná, preto postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú ju zamietol. Správny orgán je viazaný\nprávnym názorom vyjadreným v napadnutom rozsudku správneho súdu spolu s vyjadrenými právnymi\nnázormi kasačným súdom v tomto rozhodnutí, § 469 SSP.\n115. Kasační sťažovatelia v konaní nemali úspech, nevzniklo im právo na náhradu trov kasačného\nkonania. Súd preto priznal úspešným účastníkom kasačného konania, žalobcom v 1. - 5. rade proti\nžalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. Ostatným účastníkom náhradu trov\nkasačného konania nepriznal, aplikujúc § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 SSP.\n116. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/59/2018", "guid": "489f9470-57fa-4878-a4b3-487d0d8a6b50:47c4e0f0-1f52-4142-9307-0b96596d2b1b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}