{"guid": "09472d82-9d38-4cb7-85d4-796834fdfdef:619fd4c6-d7e0-47f6-8615-3a7a02ad5d34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2", "spisova_znacka": "1Sžk/13/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/13/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 1Sžk/13/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2", "identifikacne_cislo": "6018200175", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/619fd4c6-d7e0-47f6-8615-3a7a02ad5d34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/13/2019\n6018200175\n27. 07. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200175.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu ( v\nkonaní sťažovateľ) : Silicate World, s.r.o., Maloveská 68, Lučenec, IČO: 358 529 41, zastúpený: JUDr.\nEva Füköová, advokátka, Hviezdoslavova č. 3, Rimavská Sobota, proti žalovanému: Inšpektorát práce\nBanská Bystrica, Partizánska cesta č. 98, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/51/2018-191 zo dňa 21. septembra 2018, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nProcesný postup orgánu inšpekcie práce\n1. Dňa 21.4.2017 vykonal žalovaný na pracovisku žalobcu v bývalom areáli ZŤS na Fiľakovskej ceste\n285 v Lučenci inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona\nč. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 125/2006 Z.z.\"), o výsledku ktorej dňa 27.9.2017 vypracoval protokol č.: IBP-185-62-2.7/PE28-17/2043 (ďalej aj len „protokol\"). Inšpektori práce v protokole zachytili skutkové zistenia z kontroly,\nuviedli ich právnu kvalifikáciu, zaznamenali podklady, z ktorých vychádzali a konštatovali zistené\nnedostatky. Podľa protokolu žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú\nprácu fyzických osôb V. P., O. P., O. N. a G. P., ktorí pri kontrole dňa 21.4.2017 o 10,10 hod. vykonávali pre\nžalobcu pracovné činnosti - rozbíjanie betónu, hoci s nimi žalobca nemal založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, čo\nje porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.\").\n2. V závere protokolu inšpektori žalovaného v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z.\nnariadili odo dňa prevzatia protokolu postupovať v zmysle platných právnych predpisov a podľa § 14\nods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložili žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na\nodstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu.\n\n3. V zmysle poučenia uvedeného v protokole zaujal žalobca k protokolu dňa 5.10.2017 nesúhlasné\nstanovisko, v ktorom namietal, že s ním protokol nebol prerokovaný, ďalej že s kontrolovanými\nfyzickými osobami nemal vzťah zamestnanecký, ale obchodnoprávny a že skutkovú situáciu žalovaný\nzle vyhodnotil. Žiadal o zrušenie protokolu a vyhotovenie nového záznamu o výsledku inšpekcie práce.\n4. Na základe obsahu uvedeného stanoviska vypracoval žalovaný dodatok č. 2 k protokolu, v ktorom\nsa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu a na záver konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne nové\ndôkazy, ktoré by rozporovali objasnenie skutkového stavu uvedeného v protokole, ktorý sa predmetným\ndodatkom uzatvára a považuje sa za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n5. Proti protokolu podal žalobca všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd\"), v ktorej namietal, že :\n- bez prerokovania so žalobcom a zohľadnenia ním predložených listinných dôkazov je protokol\nnepreskúmateľný;\n- žalovaný neprihliadol na platne uzatvorené zmluvy o dielo zo dňa 20.4.2017, podľa ktorých\nkontrolované fyzické osoby nevykonávali pre žalobcu závislú prácu;\n- z protokolu nevyplýva, prečo žalovaný považoval výkon práce týchto fyzických osôb za závislú prácu,\nkeď sami kontrolovaní uviedli, že v čase kontroly vykonávali prácu po dohode so zamestnancom žalobcu\nM. A. a nie so žalobcom ako zamestnávateľom;\n- zamestnanec žalobcu M. A. mohol prekročiť rámec svojich práv a povinností vyplývajúcich mu z\npracovnej zmluvy so žalobcom, kontrolované osoby za ich činnosť nevyplácal žalobca, ale zamestnanec\nM. A.;\n- žalovaný sa v dodatku k protokolu dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu;\n- nešlo o kontrolované osoby nevykonávali závislú prácu, pretože k žalobcovi neboli vo vzťahu\npodriadenosti, na základe zmluvy o dielo vykonávali vypratávanie priestorov (zber nepotrebných\nkovových predmetov), pričom tak robili v čase, ktorí si sami určili; práce vykonávali nepravidelne,\nnepodliehali žiadnej kontrole zo strany žalobcu, ktorému preto nevznikla evidenčná povinnosť;\n- zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) je\nmožné uzavrieť aj v prípade, ak jedna zo strán (prípadne obe strany) nie je podnikateľom;\n- žalovaný pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania vychádzal v prípade žalobcu výlučne z\ngramatického výkladu právnych noriem, čo v právnom štáte nespĺňa požiadavku právnej istoty a\nspravodlivosti;\n- žalovaný sa nevysporiadal s novými dôkazmi, ktoré žalobca predložil po spísaní protokolu.\n6. Ku všetkým žalobným bodom zaujal žalovaný nesúhlasné, podrobne zdôvodnené stanovisko.\n7. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 21.9.2018 rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n8. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd zaoberal prípustnosťou súdneho preskúmania protokolu,\npričom konštatoval, že nakoľko boli v protokole uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov\na povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť správu\no splnení týchto opatrení, ktoré boli jednotne formulované vo vzťahu k zistenému porušeniu zákazu\nnelegálneho zamestnávania, je podľa krajského súdu potrebné protokol považovať za opatrenie orgánu\nverejnej správy, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu.\n9. K jednotlivým žalobným bodom krajský súd uviedol, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa obsahu\nprotokolu (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.) nie je povinnou náležitosťou protokolu, aby orgán verejnej\nsprávy uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil\njednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Správny súd preto konštatoval, že nemôže vykonať prieskum\n\nzákonnosti protokolu v tom zmysle, či bol skutkový stav veci s ohľadom na hodnotenie dôkazov zistený\nsprávne, pretože nepoznal úvahu orgánu verejnej správy, na základe ktorej dôkazy hodnotil. Na výkon\ninšpekcie ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok\"), preto protokol nemá a ani nemusí mať náležitosti rozhodnutia\nupravené v § 47 tohto zákona.\n10. Podľa krajského súdu výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní,\nzaznamenávaní a zadokumentovaní skutočností, ktoré počas vykonanej inšpekcie boli zistené. Zaujal\nnázor, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom, keďže žalovaný zadokumentoval všetky\nrelevantné inšpekčné zistenia a tieto zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý v spojení s jeho\ndodatkom č. 2 obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Keďže v rámci inšpekcie sa dokazovanie\nnevykonáva, žalovaný nemá povinnosť preukazovať žalobcovi zistené porušenia právnych predpisov\nv rámci vyhotovenia protokolu, jeho skutkové zistenia nie sú založené na hodnotení dôkazov, ale\nvychádzajú len z posúdenia inšpekčných zistení na mieste samom, prípadne z posúdenia žalobcom\npredložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce. Z tohto dôvodu podľa krajského\nsúdu neobstoja žalobcom uplatnené dôvody nezákonnosti spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení\ndôkazov, či nepreskúmateľnosti uložených opatrení pre nedostatok dôvodov.\n11. Krajský súd tiež uviedol, že protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení právnych\npredpisov je jedným z podkladov pre ďalší postup žalovaného pre účely uloženia ďalších opatrení a pre\nsamostatné správne konanie o správnom delikte v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.,\nna ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku i záruky spravodlivého procesu.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu / stanovisko žalovaného\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\"),\nnamietajúc nesprávny procesný postup krajského súdu, v dôsledku ktorého malo dôjsť k porušeniu práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces, ako aj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\n13. V sťažnostných bodoch nesúhlasil sťažovateľ s krajským súdom v tom, že môže byť objektívne\npriamo dotknutý na svojich právach len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia. Tvrdil,\nže uloženiu samotných opatrení predchádzalo nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a z tohto\ndôvodu bolo nevyhnutné preskúmanie protokolu z hľadiska jeho obsahu ako celku, o to viac, že žalovaný\ndňa 6.10.2017 zapísal žalobcu do „Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz\nnelegálneho zamestnávania\" a to napriek tomu, že protokol zo dňa 27.9.2017 v čase zápisu nebolo\nmožné považovať za prerokovaný, pretože vyjadrenie sťažovateľa žalovaný obdržal len dňa 9.10.2017.\n14. Sťažovateľ ďalej vytýkal krajskému súdu, že po preskúmaní veci nevzhliadol žiadne dôvody\nnezákonnosti protokolu a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a poukázal na to, že žalovaný odvodil\nsplnenie základných atribútov závislej práce od pokynov nie zamestnávateľa, ale len zamestnanca,\nktorý nie je ani konateľom sťažovateľa a ani jeho spoločníkom, keď vyslovil, že „vzťah nadriadenosti\na podriadenosti bol preukázaný tým, že nadriadený zamestnanec M. A. zadával vyššie spomínaným\nosobám prácu a aj ich vyplácal, prácu vykonávali osobne podľa jeho pokynov a v pracovnom\nčase...\" Sťažovateľ trval na tom, že kontrolované osoby vykonávali činnosť po dohode s menovaným\nzamestnancom, ktorý mohol prekročiť rámec svojich práv a povinností vyplývajúcich mu z pracovnej\nzmluvy v čase neprítomnosti sťažovateľa ako zamestnávateľa.\n15. Podľa názoru sťažovateľa má definícia závislej práce kogentnú povahu, t. j. na určenie, či ide\no závislú prácu alebo iný právny vzťah je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky,\npričom naplnenie týchto znakov bol žalovaný povinný náležite preukázať a odôvodniť. V prejednávanom\nprípade sa podľa sťažovateľa nemohlo jednať o závislú prácu a teda nelegálne zamestnávanie,\npretože kontrolované osoby neboli voči sťažovateľovi vo vzťahu podriadenosti. Žalovaný preto podľa\n\nsťažovateľa prekročil svoju právomoc a svojvoľne subsumoval pod závislú prácu aj legálne konanie\nsťažovateľa, ktoré tieto znaky nevykazovalo, pričom sťažovateľovi napriek tomu krajský súd neposkytol\nnáležitú ochranu pred neoprávneným zásahom. Krajský súd pristúpil k veci podľa sťažovateľa\nformalisticky, keď sa náležite nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, hoci bol podľa jeho názoru\npovinný podrobne preveriť opodstatnenosť tvrdení sťažovateľa, tobôž za stavu, kedy už mal k dispozícii\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty sťažovateľovi za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania.\n16. Rozsudok krajského súdu je podľa sťažovateľa porušením ústavnoprávne i medzinárodnoprávne\ngarantovaných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípov materiálnej spravodlivosti a\nochrany zákonnosti, princípov riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva\ni predvídateľnosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.\nNavrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť protokol a\nvec na ďalšie konanie vrátiť žalovanému.\n17. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach,\npričom rozsudok považoval za správny a presvedčivo odôvodnený.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „Najvyšší súd\" alebo „kasačný súd\")\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa §\n461 S.s.p. zamietol.\n19. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, preto\nnaň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu krajského súdu,\nobmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery.\n20. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vyplýva, že súdny prieskum protokolu z inšpekcie\npráce je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému subjektu uložené konkrétne\npovinnosti, pričom rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti\nuložených povinností (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 10Sžk/33/2018 zo dňa\n28.2.2019, 8Sžk/18/2019 zo dňa 22.8.2019). V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do\nprávneho postavenia kontrolovaného subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo\nniečoho sa zdržať, možno takýto protokol považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej\npovahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa\npreto v správnom súdnictve nepreskúmava (§ 7 písm. e/ S. s. p.).\n21. Krajský súd postupoval vo veci v intenciách relevantnej judikatúry a napadnutý protokol preskúmal\nlen z toho hľadiska, či uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a na\npredloženie správy o ich splnení zodpovedajú zisteniam z vykonanej inšpekcie a či majú zákonný\npodklad. Dospel pritom k správnemu záveru, že povinnosť vykonať uvedené opatrenia a predložiť správu\no ich splnení vo vzťahu k zistenému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania boli uložené na\nzáklade zákona (§ 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 125/2006 Z.z.), pričom tieto\nopatrenia nariadil orgán, ktorý mal zákonom zverenú kompetenciu tak urobiť. Preto v danom štádiu\nvyvodzovania dôsledkov zo zistení vyplývajúcich z vykonanej inšpekcie krajský súd vyhodnotil postup\nžalovaného po právnej stránke správne, keď v nariadených opatreniach zaznamenaných v protokole a\nv procesnom postupe, ktorý im predchádzal, nevidel porušenie zákona.\n22. Kasačný súd je taktiež toho názoru, že protokol ako záznam z vykonanej inšpekcie práce slúži\npredovšetkým na zadokumentovanie inšpekčných zistení, ktoré je príslušný inšpektorát práce oprávnený\n\nvyhodnotiť ako porušenie zákona, uložiť preventívne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a\nnásledne vyvodiť z týchto zistení voči kontrolovanému subjektu deliktuálnu zodpovednosť. Protokol teda\nslúži predovšetkým ako jeden z kľúčových podkladov pre ďalšie rozhodovanie žalovaného o uložení\nsankcie za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\n23. Krajský súd správne konštatoval, že postup pri inšpekcii práce a spracovaní protokolu sa z\nprocesného hľadiska nespravuje zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (Správny poriadok), preto nebol žalovaný povinný viesť v rámci inšpekcie práce dokazovanie\nna preukázanie porušenia zákona, prípadne dôkazy vyhodnocovať a po právnej stránke zdôvodňovať\nsvoje predbežné závery. Protokol totiž nie je konštitutívnym rozhodnutím o právach a právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sťažovateľa, hoci je spôsobilý do jeho právneho postavenia zasiahnuť vo\nforme uložených preventívnych (nie sankčných) povinností. Žalovaný v súlade so zákonom zaznamenal\nzistenia z inšpekcie, tieto predbežne vyhodnotil ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnania a\nnariadil opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, pričom uložil sťažovateľovi vyjadriť\nsa ku kontrolným zisteniam a v dodatku k protokolu zaujal stanovisko k obsahu vyjadrenia sťažovateľa.\n24. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že fyzické osoby, ktoré v čase vykonania inšpekcie pracovali u sťažovateľa,\nnevykonávali závislú prácu a teda k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany sťažovateľa\nnedošlo, má sťažovateľ možnosť v administratívnom konaní o správnom delikte, ktoré podľa jeho\nvyjadrenia prebieha, presvedčiť odvolací orgán o nesprávnom vyhodnotení predložených dokladov,\nprípadne o nedostatočných zisteniach či nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako to tvrdí v\nsťažnostných bodoch. V štádiu preskúmania protokolu však bol krajský súd povinný preveriť na základe\nžalobných bodov len zákonnosť uložených opatrení a v tomto smere dospel k záverom, ktoré sú v súlade\nso zákonom.\n25. Kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s tým názorom sťažovateľa, že protokol sa nemal považovať\nza uzavretý pre tvrdený nesprávny procesný postup žalovaného pri jeho prerokovaní so sťažovateľom,\nnakoľko z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť protokol prerokovať\nso žalovaným jednak ústne (čo bez primeraných dôvodov nevyužil) a k obsahu protokolu zaujal písomné\nstanovisko. Žalovaný sa v dodatku k protokolu s týmto stanoviskom vysporiadal, hoci nie k spokojnosti\nsťažovateľa.\n26. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný zápis spoločnosti do zoznamu fyzických a právnických\nosôb, ktoré v posledných piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, kasačný súd\nrozumie tvrdeniam sťažovateľa o zásahu do jeho oprávnených záujmov vykonaním tohto zápisu\nbez právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania (§ 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z.). Tento zápis však nerobí protokol\nnezákonným a nezakladá dôvod na jeho zrušenie, ako to správne konštatoval aj krajský súd. Ak je\nsťažovateľ toho názoru, že predmetný zápis do zoznamu bez dostatočného zákonného podkladu je\nnezákonným zásahom do jeho právneho postavenia, nič mu nebráni využiť tomu zodpovedajúce právne\nprostriedky ochrany.\n27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n1 S.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol\núspešný a na postup podľa § 168 S.s.p. nevidel dôvod.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}