{"guid": "76e51c35-d652-48a7-a096-6ce75b6abf47:93b9bce8-33a7-41f0-86a8-1847f9963f57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1", "spisova_znacka": "10Asan/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/6/2019 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 10Asan/6/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1", "identifikacne_cislo": "6018200159", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "nazov": "§ 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165e.odsek-2", "nazov": "§ 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165e.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-154", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-155", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b9bce8-33a7-41f0-86a8-1847f9963f57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/6/2019\n6018200159\n30. 06. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: KAMWOOD,\ns.r.o., IČO: 36 628 654, Skladištná 4676, Lučenec, právne zastúpeného: Advokátska kancelária\nUHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n100013964/2018, č. 100013850/2018, č. 100013567/2018, č. 100013916/2018, č. 100013781/2018, č.\n100013647/2018, č. 100013472/2018 a č. 100013736/2018, všetky zo dňa 03.01.2018 a o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100701709/2018, č. 100703323/2018 a č. 100702723/2018, všetky\nzo dňa 10.04.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti I., II., IV. a V. výroku právoplatného rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/49/2018-158 zo dňa 17.10.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Banská Bystrica ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č.\n102362150/2017 zo dňa 13.11.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2\ndaňového poriadku, uložil žalobcovi pokutu vo výške 562 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.\ng) daňového poriadku, za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2011 vo\nvýške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100013964/2018\nzo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n2. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102361163/2017 zo dňa 10.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do\n31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, vo výške 1.031,10 eur za správny delikt\npodľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie október 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa\nzákona o DPH. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100013850/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním\nnapadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n3. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102356800/2017 zo dňa 13.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\n\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 1.647,30 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2011 vo výške, ktorá\nje väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 100013560/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n4. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102361880/2017 zo dňa 13.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 1.401,20 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške, ktorá\nje väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 100013916/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n5. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102360710/2017 zo dňa 10.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 806,20 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 vo výške,\nktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím č. 100013781/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné\nrozhodnutie potvrdil.\n6. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102359133/2017 zo dňa 10.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 1.939,40 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 vo výške, ktorá\nje väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 100013647/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n7. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102355908/2017 zo dňa 10.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 797 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 vo výške, ktorá\nje väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 100013472/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n8. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 102359813/2017 zo dňa 10.11.2017\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku, vo výške 4.204,70 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške, ktorá je\nväčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 100013736/2018 zo dňa 03.01.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdil.\n9. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 100112938/2018 zo dňa 12.01.2018\nuložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom do\n31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, vo výške 3.382,10 eur za správny delikt\npodľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie apríl 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa\nzákona o DPH. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100701709/2018 zo dňa 10.04.2018 odvolaním\nnapadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n10. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 100113269/2018 zo dňa\n12.01.2018 uložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, v nadväznosti\nna § 165e ods. 2 daňového poriadku, vo výške 6.199,60 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1\npísm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo\n\nvýške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím č. 100703323/2018 zo dňa 10.04.2018 odvolaním napadnuté prvoinštančné\nrozhodnutie potvrdil.\n11. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, rozhodnutím č. 100113137/2018 zo dňa\n12.01.2018 uložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom\ndo 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, vo výške 4.930,90 eur za správny\ndelikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za\nzdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo\nuplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100702723/2018 zo dňa 10.04.2018\nodvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie na krajskom súde\n12. Uznesením Krajského súdu Banskej Bystrici č. k. 23S/49/2018-47 zo dňa 22.05.2018 došlo k\nspojeniu vecí (1/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100013964/2018\nzo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn. 23S/49/2018; 2/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľa č. 100013850/2018 zo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn. 23S/50/2018;\n3/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100013560/2018 zo dňa\n03.01.2018 vedená pod sp. zn. 23S/51/2018; 4/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsťažovateľa č. 100013916/2018 zo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn. 23S/52/2018; 5/ správna žaloba\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100013781/2018 zo dňa 03.01.2018 vedená\npod sp. zn. 24S/47/2018; 6/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č.\n100013647/2018 zo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn. 24S/48/2018; 7/ správna žaloba o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100013472/2018 zo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn.\n24S/49/2018; 8/ správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100013736/2018\nzo dňa 03.01.2018 vedená pod sp. zn. 24S/50/2018) s tým, že ďalej budú vedené v spoločnom\nkonaní pod sp. zn. 23S/49/2018, nakoľko správny súd mal preukázanú skutočnosť, že sa jedná o\ntotožnosť účastníkov konania a zároveň veci spolu skutkovo súvisia, pričom právna argumentácia\nžalobcu obsiahnutá v správnych žalobách je totožná.\n13. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/49/2018-126 zo dňa 04.09.2018 došlo k\nspojeniu vecí, ktoré boli spojené na spoločné konanie vyššie uvedeným uznesením a sú vedené pod\nsp. zn. 23S/49/2018 a vecí, ktoré začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/75/2018\n(správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 100701709/2018 zo dňa\n10.04.2018), sp. zn. 23S/76/2018 (správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa\nč. 100703323/2018 zo dňa 10.04.2018 ), sp. zn. 23S/77/2018(správna žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľa č. 100702723/2018 zo dňa 10.04.2018) na spoločné konanie, ktoré bude\nvedené pod sp. zn. 23S/49/2018.\n14. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí a postupu žalovaného č. 100013567/2018, č. 100013647/2018, č. 100013472/2018 a\nč. 100013736/2018, všetky zo dňa 03.01.2018 a preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu\nžalovaného č. 100701709/2018, č.100703323/2018 a č. 100702723/2018, všetky zo dňa 10.04.2018,\nzamietol ako nedôvodné s tým, že rozhodnutia žalovaného č. 100013964/2018, č. 100013850/2018,\nč. 100013916/2018, č. 100013781/2018, všetky zo dňa 03.01.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.\nzrušil pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a veci vrátil žalovanému na ďalšie konania.\nNáhradu trov konania krajský súd priznal žalobcovi v plnom rozsahu vo veciach, v ktorých bol úspešný\n(vo výroku I., II., IV. a V.).\n15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že všetky žaloby (11), o ktorých sa\nkoná v spoločnom konaní sú žalobami vo veciach správneho trestania. Pokuty boli uložené žalobcovi\nvo všetkých 11-tich prípadoch za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods.\n1 písm. g) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého správneho deliktu sa\ndopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý\nsi mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. Pokuty boli uložené (v prvých ôsmich žalobách) v\nzmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015. V ostatných\n\nprípadoch bola pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom\ndo 31.12.2015.\n16. V ďalšom správny súd uviedol, že v prvých ôsmich žalobách navrhuje žalobca zrušiť rozhodnutia\nz dôvodu § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. (je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov) a z dôvodu § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej) a v posledných troch žalobách žiada zrušiť rozhodnutia pre dôvod ustanovený v § 191 ods.\n1 písm. e) S.s.p. (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci), konkrétne z dôvodov bližšie popísaných a rozvedených v jednotlivých žalobách.\n17. Poznamenal, že ak žalobca tvrdil, že rozhodnutia o pokute sú vydané predčasne vzhľadom\nna prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR, tak podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom\nprerušenia konania o pokute, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre správcu dane\nmožnosť nevyrubiť pokutu v dôsledku tejto skutočnosti, ak rozhodnutia vydané vo vyrubovacom\nkonaní sú právoplatné. Podanie ústavnej sťažnosti považoval správny súd za irelevantné vo vzťahu k\nposudzovaniu možnosti vydať rozhodnutia o pokute. Správca dane nemá možnosť zvažovať či vydá\nrozhodnutie o pokute, vzhľadom na znenie § 155 daňového poriadku, ak nastali zákonom predpokladané\nskutočnosti. Ani podanie správnej žaloby, ktorou by bolo napadnuté rozhodnutie vydané vo vyrubovacom\nkonaní, za predpokladu, že by jej nebol priznaný odkladný účinok (predtým odklad vykonateľnosti)\nneznamená prekážku pre správcu dane na vydanie rozhodnutia o pokute.\n18. Čo sa týka žalobnej námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý nepostačoval na\nprávne posúdenie veci, krajský súd konštatoval, že žalobca neuviedol, v čom konkrétnom spočíva\ntáto vada, čo malo byť preukázané, resp. čo preukázané nebolo. Žalobca neuviedol aké úkony by\nbolo potrebné doplniť, ktoré neboli urobené, prípadne aké ďalšie dôkazy by mal orgán verejnej správy\nzadovážiť, aby bolo zistenie skutkového stavu postačujúce. Ak rozhodnutia vydané vo vyrubovacom\nkonaní sú právoplatné, potom je dostatočne preukázané, že došlo k spáchaniu správnych deliktov, za\nktoré boli žalobcovi dôvodne uložené pokuty. Z uvedených dôvodov žaloby na základe žalobných bodov,\npre ktoré žiadal žalobca zrušiť rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. (posledné tri žaloby) a\npísm. g) S.s.p. (prvých osem žalôb), podľa názoru konajúceho súdu neobstoja.\n19. V ďalšom správny súd posudzoval dôvodnosť žalôb na základe žalobných bodov, pre ktoré žiadal\nžalobca zrušiť rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. (prvých osem žalôb) a tiež či je daný\nniektorý z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) S.s.p., čo by odôvodňovalo postup správneho súdu podľa\n§ 196 S.s.p., a to u všetkých jedenástich žalobách.\n20. Krajský súd ustálil, že právo na uloženie pokút nebolo prekludované, pretože správne delikty boli\nzistené v roku 2015, všetky rozhodnutia vydané vo vyrubovacích konaniach, na základe ktorých bolo\nnásledne vydané rozhodnutie o pokutách, nadobudli právoplatnosť dňa 07.10.2015. Teda päťročná\nlehota na uloženie pokút plynie do 31.12.2020, pričom pokuty boli uložené správcom dane v roku 2017\n(13.11.2017, 10.11.2017 a posledné tri rozhodnutia 12.01.2018), resp. rozhodnutia žalovaného, ktorými\ndošlo k potvrdeniu týchto rozhodnutí nadobudli právoplatnosť v januári 2018, posledné 3 v apríli 2018\n(t. j. za predpokladu, že v zákonom stanovenej lehote musia byť už právoplatne uložené pokuty).\n21. V ďalšom zdôraznil, že v danom prípade neprichádza do úvahy použitie absorpčnej zásady, pretože\nto nie je účelné, ale ani možné.\n22. Zároveň krajský súd uviedol, že posudzoval otázku, či daňové orgány nepochybili, ak v jednotlivých\nrozhodnutiach konštatujú, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa\n§ 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku účinného od 01.01.2012, ak k uplatneniu si nároku podľa\nzákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo žalobca uplatniť došlo v roku\n2011, t. j. k podaniu daňových priznaní (s výnimkou zdaňovacieho obdobia december 2011, za ktoré\npodal daňové priznanie dňa 23.01.2012). Dodal, že s uvedeným súvisí zodpovedanie otázky, kedy\ndošlo k spáchaniu správneho deliktu. Správny súd vyjadril názor, že nie je v zásade správne tvrdenie,\nže delikvent svojím konaním naplní skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona, ktorý v čase\njeho spáchania ešte nebol účinný. Je potrebné odlišovať určenie akého správneho deliktu a podľa akého\nprávneho predpisu (v ktorom je definovaná skutková podstata správneho deliktu) sa žalobca dopustil\n\nod ukladania sankcie za takéto konanie, ktoré v danom prípade rieši prechodné ustanovenie v § 165\nods. 2 daňového poriadku. Prípadným pochybením však nedošlo k zásahu do žiadnych práv žalobcu,\nnebol ukrátený na svojich právach, vzhľadom na obdobnú (v podstate rovnakú) právnu úpravu v zákone\nč. 511/1992 Zb., v zmysle ktorej bolo konanie žalobcu tiež považované za správny delikt a vzhľadom\nna rovnaký dôsledok, teda rovnaký trest (pokuta sa ukladala podľa rovnakého algoritmu, v rovnakej\nvýške), preto správny súd v rámci posudzovania, či nedošlo k porušeniu zásad trestania nemusí na\ntúto skutočnosť prihliadať, v konečnom dôsledku nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nDodal, že v oboch prípadoch sa rovnako uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nplatná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Porovnaním právnej úpravy\npodľa zákona č. 511/1992 Zb. a podľa daňového poriadku konštatoval, že právna úprava v zákone č.\n511/1992 Zb. nie je, čo sa týka výšky sankcie, pre žalobcu priaznivejšia, právna úprava je rovnaká,\npreto daňové orgány postupovali správne, ak pristúpili k priamej aplikabilite daňového poriadku, a to aj\nv prípade ak by sa sankcie odvíjali od spáchania deliktov pred 01.01.2012 (za predpokladu, že by za\nrozhodujúci bol považovaný dátum podania daňového priznania).\n23. Následne správny súd vyslovil názor, že ukladanie pokuty sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia\nvydaného vo vyrubovacom konaní, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie sankcie, ktorú\npredpokladá § 165 ods. 2 daňového poriadku, od tohto okamihu plynie aj lehota pre trestanie, preto\naplikovanie daňového poriadku správny súd považoval jednoznačne za správne. Ďalej správny súd\nposudzoval, a to aj napriek zneniu § 165e ods. 2 daňového poriadku, či daňové orgány postupovali\nsprávne, ak vo všetkých posudzovaných veciach v čase ukladania pokút neaplikovali § 155 ods. 2\ndaňového poriadku v znení platnom od 01.01.2016, ak nový algoritmus výpočtu výšky pokuty zavedený\ndo daňového poriadku novelou zákonom č. 269/2015 Z. z. by bol pre žalobcu priaznivejší, teda\nvypočítaná pokuta by bola nižšia pri zohľadnení doby trvania správneho deliktu (v danom prípade odo\ndňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do uplynutia lehoty podľa §\n16 ods. 9 daňového poriadku), v zmysle zásady, že pri trestaní, ukladaní trestu sa má vždy aplikovať\nnová právna úprava ak je pre páchateľa/delikventa výhodnejšia.\n24. Na rozdiel od algoritmu výpočtu pokuty platného do 31.12.2015 (používal sa aj podľa zákona č.\n511/1992 Zb.), keď sa určovala vo výške 10 x základná úroková sadzba ECB x suma, nový algoritmus\nzohľadňuje už aj počet dní trvania správneho deliktu, čo je vždy priaznivejšie, ak doba trvania správneho\ndeliktu je kratšia ako 365 dní, keďže bola zavedená ročná úroková sadzba (p.a.). Novelou daňového\nporiadku, účinnou od 01.01.2016 sa teda zaviedol do výpočtu pokuty časový prvok (doba trvania\nsprávneho deliktu), t. j. významnou veličinou pre výpočet pokuty je počet dní omeškania s „dorubom“\nna príslušnej dani zistenom pri daňovej kontrole a úroková sadzba sa zmenila na ročnú (p.a.). Po\nprepočítaní výšky pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca v jednotlivých zdaňovacích\nobdobiach za použitia nového algoritmu je zrejmé, že pokuta je nižšia, teda výhodnejšia pre žalobcu pri\nsankcionovaní porušenia povinností pri daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011 (cca\n773 Eur namiesto 806,20 Eur), október 2011 (cca 902 Eur namiesto 1.031,10 Eur), november 2011 (cca\n1.109 Eur namiesto 1.401,20 Eur) a december 2011 (cca 397 Eur namiesto 562 Eur), pri zohľadnení\ndoby trvania správneho deliktu.\n25. S poukazom na ustanovenie § 74 ods. 2 daňového poriadku a posudzujúc žalobnú námietku o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov správny súd dospel k záveru, že je dôvodná\nvo vzťahu k žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam žalovaného o pokute za zdaňovacie obdobia\nseptember 2011, október 2011, november 2011 a december 2011, pretože daňové orgány sa v\nodôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevyporiadali s neaplikovaním (vylúčením) novej priaznivejšej\nprávnej úpravy pre žalobcu, ako daňový subjekt postihovaný sankciou. Súhlasil s argumentáciou\nžalobcu, že rozhodnutie má byť presvedčivé a argumentácia v odôvodnení má poslúžiť ako\nprotiargumentácia pre účastníka konania, ktorý s rozhodnutím nesúhlasí. Ak teda v týchto žalobách\nkonštatoval správny súd opodstatnenosť žalobných námietok síce v konečnom dôsledku súvisiacich s\nmožným porušením zásad trestania, nepovažoval správny súd za potrebné postupovať podľa § 196\nS.s.p., pretože už uznanie žalobnej námietky o tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí v dôsledku\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutí, vyústilo do zrušenia žalobami napadnutých rozhodnutí podľa\n§ 191 ods. 1písm. d) S.s.p.\n26. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou vo všetkých žalobách o nedostatočnom odôvodnení, ale\nvyhodnotil, že u tých žalôb, kde výška pokuty vypočítaná podľa algoritmu pred novelou (do 31.12.2015)\n\nbola pre žalobcu priaznivejšia, t. j. v týchto veciach neboli zistené žiadne potenciálne vady trestania\n(§ 195 S.s.p.), a teda v ďalšom konaní po prípadnom zrušení a vrátení týchto vecí, by nebolo možné\nočakávať iný, pre žalobcu priaznivejší výsledok, nebol dôvod pristúpiť k zrušeniu týchto rozhodnutí. Preto\nsúd zrušil len tie rozhodnutia žalovaného z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, kde\nje potrebné sa zo strany žalovaného vysporiadať s novou priaznivejšou právnou úpravou pre žalobcu,\nplatnou od 01.01.2016, v zmysle ktorej vzhľadom na zistený skutkový stav v konkrétnych zdaňovacích\nobdobiach, za použitia nového algoritmu výpočtu výšky pokuty, ktorý počíta s časovým prvkom - trvaním\nsprávneho deliktu, by mu mohla byť uložená pokuta v nižšej výške. Podľa názoru správneho súdu,\nžalovaný reflektujúc na odvolania, mal zaujať stanovisko aj k možnosti uplatnenia zásad pri ukladaní\npokút majúcich vplyv na ich výšku, a nie sa uspokojiť len so závermi správcu dane s konštatovaním, že\nžalobca v odvolaniach konkrétne nenamietal výšku uložených pokút.\n27. Krajský súd dal do pozornosti, že významným pri sankcionovaní správnych delikventov je dokument,\nupravujúci zásady pri ukladaní administratívnych trestov (vrátane pokút ukladaných daňovými orgánmi),\na to Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách.\nZo Zásady č. 2 bod 2 Odporúčania vyplýva, že pri ukladaní sankcií sa má aplikovať právny predpis\npriaznivejší pre páchateľa; predmetná zásada upravuje okamžité uplatnenie menej prísnych právnych\npredpisov. Zásady vyplývajúce z Odporúčania R(91)1, ako aj z Trestného poriadku (zásady trestného\nkonania) a z Trestného zákona (zásady ukladania trestov), t. j. uplatňované zásady trestania musia byť\ndodržané už aj v konaní pred daňovými orgánmi, inak by vždy boli ich rozhodnutia zaťažené vadami\ntrestania, t. j. potenciálnym zrušením takýchto rozhodnutí v rámci správneho súdnictva (§ 195 písm.\na) až e) S.s.p.), keďže správny súd musí prihliadať na ich dodržanie, a to aj nad rozsah žalobných\nbodov. Preto podľa názoru správneho súdu prechodné ustanovenie § 165e ods. 2 daňového poriadku\nje správne aplikované len na tie zdaňovacie obdobia, kde by aplikácia daňového poriadku v znení do\n31.12.2015, bola pre postihovaného pokutou výhodnejšia. Zrušením rozhodnutí žalovaného a vrátením\nvecí žalovanému na ďalšie konanie je zabezpečená garancia riadneho dvojinštančného konania, t.\nj. žalovaný v ďalšom konaní vyhodnotí nanovo odvolania, na základe ktorých preskúma napadnuté\nrozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom v jednotlivých odvolaniach, teda v celom rozsahu a v\nzmysle § 74 ods. 2 druhá veta daňového poriadku zohľadní pri právnom posúdení veci možnosť postupu\nza dodržania zásad trestania a vyhodnotí správnosť rozhodnutí správcu dane aj z hľadiska dodržania\nzásad trestania (zásad trestného konania a zásad pri ukladaní trestov), pričom svoje rozhodnutie náležite\nodôvodní v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n28. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou s tým, že s rozsudkom správneho súdu sa\nnestotožnil, pretože zrušené rozhodnutia správcu dane Daňového úradu považoval za opodstatnené\nz dôvodov, ktoré už sťažovateľ uviedol tak vo svojich rozhodnutiach, ako aj vo svojom stanovisku k\nžalobám. Vyjadril nesúhlas so závermi správneho súdu obsiahnutými v napadnutom rozsudku, nakoľko\nzastáva názor, že senát správneho súdu rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n29. Sťažovateľ nesúhlasí so záverom prijatý správnym súdom, že žalobná námietka žalobcu o\nnepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nedostatok dôvodov je dôvodná, nakoľko\ndaňové orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali s aplikovaním (vylúčením)\nnovej priaznivejšej právnej úpravy pre žalobcu, ako daňový subjekt postihovaný sankciou.\n30. Podmienky postupu správcu dane pri ukladaní pokuty podľa § 155 daňového poriadku v znení\núčinnom do 31.12.2015 a podľa § 155 daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2016 sú\njednoznačne stanovené práve v prechodnom ustanovení § 165e ods. 2 citovaného zákona. Keďže ku\nskutočnosti rozhodujúcej pre výpočet výšky pokút uložených žalobcovi - spísanie zápisnice o začatí\nsprávcom dane vykonanej daňovej kontroly došlo do 31.12.2015 (Zápisnica o začatí daňovej kontroly\nbola spísaná dňa 20.09.2012), sťažovateľ trvá na to, že postup správcu dane bol plne v súlade s\ncitovaným prechodným ustanovením daňového poriadku, a teda v danej veci nemala byť výška pokút\nuložených žalobcovi vypočítaná podľa ustanovenia § 155 daňového poriadku v znení účinnom od\n01.01.2016.\n31. Sťažovateľ trval na tom, že žalobcom podané odvolania proti rozhodnutiam správcu dane preskúmal\nv zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku, a že pri preskúmavaní odvolaniami napadnutých\n\nrozhodnutí nevyšli najavo skutočnosti či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré\nby mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti - žalobca v\npodaných odvolaniach nenamietal neaplikovanie novej právnej úpravy pri ukladaní uložených pokút\na v nadväznosti na citované prechodné ustanovenie daňového poriadku, má žalovaný za to, že\nnevysporiadanie sa s neaplikovaním (vylúčením) novej priaznivejšej právnej úpravy pre žalobcu v\nodôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, nemôže byť dôvodom preukazujúcim nepreskúmateľnosť\nžalobami napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov tak, ako to správny súd uzavrel v bode 120.\nnapadnutého rozsudku.\n32. Sťažovateľ trval na tom, že odôvodnenia žalobou napadnutých a správnym súdom zrušených\nrozhodnutí obsahujú všetky zákonné náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku a že v\ndostatočnom rozsahu reflektoval na žalobcom podané odvolania proti rozhodnutiam správcu dane.\n33. Podľa názoru žalovaného je potrebné s analógiou trestného práva disponovať tak, aby nedochádzalo\nk ujme ani na strane daňových subjektov, ani na strane záujmov štátu, ktoré sú chránené predpismi\nsprávneho práva. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 As\n27/2008-67 konštatoval, že v daňovom poriadku nie je „medzera“, pre ktorú by bolo potrebné aplikovať\ntrestné konanie na správne (administratívne) trestanie.\n34. Samotná skutočnosť, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom\nkonaní, sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená,\nže sa v rámci správneho trestania v daňovom práve majú aplikovať' úplne všetky práva obvineného,\nktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Trestné konanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti,\npričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy, než tie, ktoré sa uplatňujú\nv trestnom konaní (Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2013).\n35. V Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. (91)1 členským štátom o správnych sankciách sú\nuvedené zásady zákonnosti, retroaktivity, ne bis in idem, rýchlosti konania, ukončenia každého konania\nrozhodnutím, informovanosti o obvinení a povahe dôkazov. V predmetnom Odporúčaní sa nenachádza\npožiadavka na to, aby sa pomocou analógie aplikovali na oblasť správneho trestania bez výhrad všetky\nustanovenia týkajúce sa trestného práva. Sťažovateľ mal zato, že v danej veci boli všetky zásady\nuvedené v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy rešpektované a dodržané už konaním v súlade\ns daňovým poriadkom.\n36. Nedostatky v rozhodovaní správneho súdu, zhrnuté v prijatých záveroch súdu uvedených v\nsťažnosťou napadnutom rozsudku, predstavujú podstatnú vadu konania, ktorá zakladá kasačné dôvody\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p, keďže správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia.\n37. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n38. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 21.03.2019, v ktorom s poukazom\nna ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že síce v podaných odvolaniach nenamietal\nneaplikovanie novej priaznivejšej právnej úpravy, no sťažovateľ bol povinný na túto okolnosť prihliadnuť\na náležite sa s ňou vysporiadať. Pokiaľ tak neurobil a vydal rozhodnutie bez zohľadnenia tak\nzávažnej okolnosti akou bolo opomenutie prvostupňového orgánu aplikovať na daný skutkový stav novú\npriaznivejšiu právnu úpravu, podľa žalobcu niet pochýb o tom, že rozhodnutia sťažovateľa, ktoré krajský\nsúd zrušil, trpeli vadou nepreskúmateľnosti. Rozsudok krajského súdu tak považoval za vecne správny.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal\nmu náhradu trov konania vo výške 100 %.\nIV. Právny názor NS SR\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n40. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu v tej časti, v ktorej zrušil rozhodnutia\nžalovaného č. 100013964/2018, č. 100013850/2018, č. 100013916/2018, č. 100013781/2018, všetky\nzo dňa 03.01.2018, ktorým zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia orgánu verejnej správy\nprvej inštancie č. 102362150/2017 zo dňa 13.11.2017, č. 102361163/2017 zo dňa 10.11.2017, č.\n102361880/2017 zo dňa 13.11.2017, č. 102360710/2017 zo dňa 10.11.2017, ktorými boli žalobcovi\nuložené pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s\nnávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nPodľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok\npodľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa\nosobitných predpisov.\nPodľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej\nsa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy o ktorú správca\ndane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).\nPodľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej\nsa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej\ndaňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní\nalebo v dodatočnom daňovom priznaní.\nPodľa § 165e ods. 2 daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri\nukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o\nurčovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o\ndaňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k\ndoručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.\n41. Krajský súd rozhodujúc o žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu\nžalovaného kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom preskúmavané rozhodnutia žalovaného\nč. 100013964/2018, č. 100013850/2018, č. 100013916/2018, č. 100013781/2018, všetky zo dňa\n03.01.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že\ntieto trpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Ostatné správne žaloby žalobcu podľa § 190\nS.s.p. zamietol.\n\n42. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti v zásade zameral na konštatovanie súladu zrušených rozhodnutí\nsťažovateľa s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku s tým, že tieto obsahujú všetky zákonné\nnáležitosti a v dostatočnom rozsahu reflektovali na žalobcom podané odvolania, preto nesúhlasil so\nzáverom správneho súdu o nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí pre nedostatok dôvodov,\nkeď sa daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali s neaplikovaním, resp.\nvylúčením novej priaznivejšej právnej úpravy pre žalobcu, ktorý je daňovým subjektom postihovaným\nsankciou. Dal do pozornosti, že žalobca vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane\nnamietal výlučne skutočnosti súvisiace s nepriznamím nároku na oslobodenie od dane za zdaňovacie\nobdobie január 2011 a podanie ústavnej sťažnosti v súvislosti so zdaňovacím obdobím august\n2011. Zdôraznil, že postupoval v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2016\n(ustanovenie § 165e ods. 2 daňového poriadku), a teda pri ukladaní pokuty postupoval podľa\nustanovenia § 155 v znení účinnom do 31.12.2015. Mal za to, že v predmetnej veci boli všetky zásady\nuvedené v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy rešpektované a dodržané už konaním v súlade\ns daňovým poriadkom.\n43. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a\npre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka,\nči žalobami napadnuté rozhodnutia sťažovateľa obsahujú odôvodnenie v súlade s ustanovením § 63\nods. 5 daňového poriadku.\n44. Je nutné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou,\nktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu\nsprávneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel\nkonania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne\nvedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z\nvydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že\nkaždé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému\nuplatňovaniu opravných prostriedkov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho\nvydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä\nak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového)\norgánu musí zodpovedať skutočným výsledkom správneho (daňového) konania tak, ako to predpokladá\n§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\n45. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd stotožnil s tvrdením sťažovateľa o odvolaní žalobcu voči\nprvoinštančným správnym rozhodnutiam, nakoľko zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nsťažovateľa niet pochýb o tom, že žalobca v odvolaniach smerujúcich proti rozhodnutiam správcu dane,\nktorými mu bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku,\nuviedol námietky, ktoré sa týkali výlučne nepriznania nároku na oslobodenie od dane a podania ústavnej\nsťažnosti, nenamietal výšku uloženej pokuty ani jej výpočet.\n46. Kasačný súd považuje za dôležité uviesť, že rozumie postupu sťažovateľa, ktorý pri ukladaní sankcie\npostupoval v súlade s ustanovením § 165e ods. 2 daňového poriadku, ktorý obsahuje prechodné\nustanovenia vzťahujúce sa k ukladaniu pokút. V nadväznosti na úpravu pokút pri ich ukladaní sa\nustanovuje postupovať podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015, ak k podaniu dodatočného\ndaňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej\nkontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň\ndošlo do 31.12.2015. Vzhľadom ku skutočnosti, že Zápisnica o začatí daňovej kontroly bola spísaná dňa\n20.09.2012, kasačný súd súhlasí s tvrdením sťažovateľa, že postup správcu dane bol plne v súlade s\nuvedeným prechodným ustanovením daňového poriadku.\n47. Zároveň je však nutné povedať, že samotná skutočnosť, že postup správcu dane bol súladný\ns právnou normou vyjadrenou v ustanovení § 165e ods. 2 daňového poriadku ešte sama o sebe\nneznamená, že rozhodnutia správcu dane, resp. sťažovateľa sú v súlade so zásadami uplatňovanými\npri ukladaní administratívnych trestov, ktoré musia daňové orgány pri ukladaní pokút vždy brať na zreteľ.\n48. Ustanovením čl. 1 ods. 2 ústavy sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné\nzáväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\n\nmedzinárodné záväzky. V intenciách čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky je Európsky dohovor o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (publ. pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou právneho poriadku\nSlovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a\nslobôd. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky\nobčianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru, vykladať autonómne od\nich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok\nNeumeister v. Rakúsko z júla 1976).\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,\nktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá\ntrest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna\nzodpovednosť.\n50. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách,\nschválené Výborom ministrov 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam\nčlenských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania.\nPokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty,\nktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty\nalebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy\npostihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci\nsprávneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho\nkonania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.\n51. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\no postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú vec\nčl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru.\n52. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014: „Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania\nvýboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov\n13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojej dnes už ustálenej judikatúre opakovane vyslovil názor, že trestanie za správne delikty\n(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí\npodliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky\na práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného\nčinu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon\nvyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci\nsprávneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho\nkonania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom\nopomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za\nktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené\nprirodzeno-právnymi princípmi. ... S poukazom na vyššie uvedené, najvyšší súd opätovne dáva do\npozornosti, že v správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré\npatrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege\n(žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež\nvyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné\n\nju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a\nukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len\ntrestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. ... Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri\nbližšie napr. sp. zn. 3Sž/68/2004, sp. zn. 3Sž/85/2007, sp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 8Sžo/147/2008,\nsp. zn. 2Sžf/9/2010, sp. zn. 2Sžf/44/2011, či sp. zn. 5Sž/21/2010) je jednotná v tom, že tieto princípy\nsa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne\ndelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa\nposkytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd\na deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú\nodôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie\nvýboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13. februára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa\nktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s\ntým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa judikatúry ESĽP trestnoprávny charakter, treba vychádzať\nz Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona.“\n53. Z uvedeného vyplýva, že v rámci správneho trestania vyvodzujú orgány verejnej správy\nadministratívnoprávnu zodpovednosť voči spravovaným fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa\ndopustili protiprávneho konania porušením spoločenských vzťahov chránených správnym právom.\nOrgán verejnej správy je pri tomto druhu konania (správne trestanie) povinný aplikovať niekoľko druhov\nzásad. Tieto základné pravidlá, idey či hodnoty právnej úpravy ovplyvňujú výklad a aplikáciu právneho\npredpisu a ich nerešpektovanie môže mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia alebo\nopatrenia.\n54. Navyše je potrebné uviesť, že právne vzťahy zo správy daní patria do oblasti práva verejného, a\nv rámci neho potom porušenia zákona sankcionované ukladaním pokuty patria do oblasti správneho\ntrestania. Ukladanie pokuty je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda\nmajú nesporne sankčný charakter, a preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní, dodržiavať\naj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny predpis môže použiť len\nvtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (daňový subjekt) výhodnejšie. V\ndanom prípade je preto nepochybné, že sťažovateľ a správca dane ako daňové orgány musia tieto\nzásady správneho trestania rešpektovať.\n55. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd ustálil, že správca dane a sťažovateľ boli povinní\nrešpektovať základné princípy správneho trestania, v posudzovanom prípade predovšetkým zásadu\nneprípustnosti analógie v neprospech páchateľa, čo znamená, že pri ukladaní pokuty sa dáva prednosť\nnovšiemu zákonu, ak je pre páchateľa priaznivejší. Táto výnimka sa vzťahuje výlučne na zákony pre\npáchateľa priaznivejšie, v žiadnom prípade sa nemôže vzťahovať na zákon, ktorý je pre páchateľa\nnepriaznivejší. Vzhľadom na to, že rozhodnutia daňových orgánov oboch inštancií vykazujú absenciu\nodôvodnenia v načrtnutom smere, kasačný súd nemohol konštatovať, že v konaní pred daňovými\norgánmi boli zachované základné princípy správneho trestania.\n56. Z odôvodnenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd zrušil vyššie\nuvedené preskúmavané rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.,\npretože tieto považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že daňové orgány sa\nv odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevyporiadali s neaplikovaním (vylúčením) novej priaznivejšej\nprávnej úpravy pre žalobcu.\n57. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská, tak sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.\n58. Na zdôraznenie správnosti záveru krajského súdu kasačný súd dopĺňa, že nie je postačujúce,\naby orgán verejnej správy bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený\nzáver, ku ktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal na dostatočné, jasné,\nzrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov,\nna ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou orgánov verejnej správy dbať, aby ich rozhodnutia boli po\n\nobsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych\nzáverov samotného orgánu verejnej správy. K uvedenému súčasne dodáva, že absencia odôvodnenia\nrozhodnutí daňových orgánov v otázke aplikácie novšieho a pre žalobcu priaznivejšieho zákona pri\nukladaní sankcií spôsobila, že tieto rozhodnutia vykazujú znaky nepreskúmateľnosti.\n59. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších\nvád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu,\nktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať.\nZjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno\nzistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.\n60. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových\ndôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto\nvady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v\nkonaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Vlastný výrok\nrozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je\nzhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu\nzodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je potrebné,\naby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami\nbezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo nedostatkom dôvodov.\n61. Kasačný súd poukazuje na to, že daňové konanie je ovládané určitými zásadami, pričom jednou z\nnich je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby skutočnosti nevyhnutné na účely\nsprávy daní boli zistené čo najúplnejšie. To, či bol skutočný stav zistený čo najúplnejšie, musí vyplývať\naj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ pochybil, ak\npredmetné rozhodnutia správcu dane potvrdil, nakoľko v odôvodnení rozhodnutí správcu dane absentuje\nvysvetlenie, prečo pri stanovení pokuty nepoužil pre žalobcu neskoršiu právnu úpravu, nakoľko táto bola\npre žalobcu priaznivejšia. Zrušené rozhodnutia žalovaného uvedený deficit rozhodnutí správcu dane\nneodstránili. Sťažovateľ bol v odôvodnení rozhodnutí o odvolaní povinný vysporiadať sa so všetkými\nnámietkami uvedenými v odvolaní, vrátane skutkových či právnych okolností neuplatnených žalobcom,\nktoré vyšli najavo pri preskúmavaní veci a ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Ak sa\nsťažovateľ v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, resp. neprihliadol\npri rozhodovaní na všetky významné okolnosti, ktoré vyšli najavo, je to dôvodom, aby správny súd zrušil\ntakéto rozhodnutia z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n62. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ak sťažovateľ napriek uvedenému ustálil,\nže odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia správcu dane sú súladné so zákonnom, nemožno takýto\njeho právny záver vyhodnotiť ako správny. V preskúmavanej veci tak kasačný súd dospel k záveru, že\nsťažovateľ v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol\nzákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutia napadnuté odvolaním žalobcu.\n63. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, keď\nnapadnuté rozhodnutia sťažovateľa zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť.\nZ odôvodnenia krajského súdu je dostatočne zrejmé, z akých dôvodov krajský súd konštatoval\nnepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a sťažovateľa. Z uvedeného tak logicky\nvyplýva, že správna úvaha orgánu verejnej správy tak, ako ju uviedol v napadnutom rozhodnutí\nsťažovateľ (a predtým správca dane) je nedostatočná, pretože v kontexte žalobných námietok žalobcu\nv procese súdneho prieskumu rozhodnutia sťažovateľa táto neobstála, z čoho prirodzene vyplýva,\nže úlohou sťažovateľa je, aby v ďalšom konaní na základe svojho uváženia a viazaný rozhodnutím\nsprávneho súdu rozhodol opätovne, pričom zvolí taký konkrétny postup, aby vytknuté pochybenia\nodstránil.\n64. Kasačný súd vyhodnotil odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za správne, zrozumiteľné a\ndostatočne podrobné. Je potrebné, aby sťažovateľ podrobnejšie popísal všetky rozhodujúce skutočnosti\n\ntak, aby bol zrejmý postup orgánu verejnej správy, a aby bolo rozhodnutie bez väčších ťažkostí\npreskúmateľné.\n65. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že žalobami napadnuté rozhodnutia sťažovateľa nespĺňajú\nkritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia. Kasačný súd má za to, že správny súd postupoval v\nsúlade so zákonom, vychádzal zo žalobných bodov žalobcu, z ktorých námietku nepreskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí zo strany žalobcu považoval za dôvod na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí\nsťažovateľa.\n66. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu proti rozhodnutiam sťažovateľa za dôvodné a\nrozhodnutia žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.,\nkasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie. Ďalšie námietky\nuvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\n67. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle § 461 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej\nsťažnosti, pretože konanie pred daňovými orgánmi nebolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval\npreto vecne správne, keď zrušil rozhodnutia žalovaného a veci vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n68. Rozhodnutia sťažovateľa vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a napadnuté\nrozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočné odôvodnenie. Sťažovateľ je v ďalšom konaní\nviazaný názorom kasačného súdu, jeho povinnosťou bude predovšetkým vysporiadať sa novšou\npriaznivejšou právnou úpravou v naznačenom smere a následne vo veciach znovu rozhodne s tým, že\nrozhodnutia budú náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.\n69. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky\npodľa § 168 S.s.p.). Úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady bude rozhodnuté\nv zmysle § 175 ods. 2 S. s. p.\n70. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b8e50eb3-4619-4e8e-90f7-b7e0c55d87ff:3504d04d-2c4a-4934-b937-748226e3a5e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201242.1", "spisova_znacka": "8Stk/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/9/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201242.1"}, {"guid": "9a342a85-1f6d-4ce9-8e0f-cea9d78b18ac:0c1dcb49-3339-40b1-9fe0-bc30b3db0503", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8018200495.3", "spisova_znacka": "6Asan/14/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/14/2020 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8018200495.3"}, {"guid": "08d936db-45d6-4dad-bf76-802bd6d2fabf:b053cb02-33d1-40b7-a708-97ace1475426", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200374.1", "spisova_znacka": "2Sfk/42/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/42/2024 z 22. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200374.1"}, {"guid": "23fc1cee-f0e6-41eb-bddc-70d0642c1173:f0d0586f-aa0a-4d4a-8d4f-a7ed890b94af", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/9/2020 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1"}, {"guid": "ea6aa5d8-a98a-40b9-a668-e2946ae0cb1d:896387b3-aeaf-4bfd-91ec-a914660c834f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200158.1", "spisova_znacka": "2Asan/11/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/11/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200158.1"}, {"guid": "90991e91-30ba-41f0-9093-225915f78994:e2327f9b-0c29-43fc-999b-8386e34f2cbb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3", "spisova_znacka": "BA-1S/84/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/84/2019 z 21. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3"}, {"guid": "007a404d-f998-4f3d-a586-f602b2616773:d08d4909-acb5-4ae5-a582-126099a4d510", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200251.3", "spisova_znacka": "NR-15S/61/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/61/2019 z 17. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200251.3"}]}