{"guid": "123db6a6-5e2f-4725-9472-6faf377b4554:a22e7424-7e2e-405c-9de3-5f4c9769d972", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1", "spisova_znacka": "6Sžk/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/7/2019 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 6Sžk/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1", "identifikacne_cislo": "6018200056", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-16.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-16.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-5", "nazov": "§ 14 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-14", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a22e7424-7e2e-405c-9de3-5f4c9769d972", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/7/2019\n6018200056\n08. 07. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200056.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: myWood\nPolomka Timber, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 50, Polomka, IČO: 36 693 979, právne zastúpená:\nMatejka & Haluška s.r.o., so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO:47 257 415 proti žalovanému:\nInšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, Banská Bystrica, IČO: 00 166 375,\no preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IBB-29-15-2.2/P-B22,23, 25-17/3568\nzo dňa 9. novembra 2017 v znení Dodatku z 27. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/20/2018-71 zo dňa 2. augusta 2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) č.k.\n24S/20/2018-71 zo dňa 02.08.2018 (ďalej len „rozhodnutie správneho súdu“, „napadnutý rozsudok“),\nsúd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu\nč. IBB-29-15-2.2/P-B22,23,25-17/3568 zo dňa 09.11.2017 v znení Dodatku z 27.11.2017 (ďalej len\n„protokol“) podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s\npoukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobca v konaní pred správnym súdom úspech\nnemal.\n2. Správny súd poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 7 ods. 3, 11, 12, § 12 ods. 1, 2 písm. b/, § 13 ods.\n2, 3, § 14 ods. 1, 2, 3, 4, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce o zmene a doplnení zákona\nč. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“, „zákon o inšpekcii práce“), ako aj na § 2\nods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 124/2006 Z.z.“ alebo „zákon o BOZP“) a uviedol, že žalovaný vykonal u kontrolovaného subjektu\n- žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie vybraných právnych predpisov na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 09.11.2017\nprotokol obsahujúci opis predmetu činnosti žalobcu, zoznam žalobcom predložených podkladov pri\nvýkone inšpekcie práce ako aj zoznam podkladov, ktoré napriek výzve žalovaného neboli žalobcom\n\npredložené. V časti „B Zistené nedostatky“ sú v bodoch č. 1 až 35 protokolu popísané nedostatky, resp.\nporušenia predpisov, ktoré boli zistené inšpektormi práce pri výkone inšpekcie.\n3. Správny súd ďalej konštatoval, že inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a/ zákona o inšpekcii\npráce presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním\npredpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv,\n3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinný\nv prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol, a ten\nprerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol, okrem\nidentifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu, obsahuje miesto a čas vykonania\ninšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv,\npodpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam\nuvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum\nprerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce\nzároveň uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona\no inšpekcii práce a povinnosť kontrolovanej osoby prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení\npredpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej\nlehote.\n4. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd ďalej uviedol, že protokol sa môže týkať\nsubjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení\nporiadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok\n(§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má\nprotokol, s výnimkou uložených opatrení, predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha\nsúdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka konania.\nZ uvedeného podľa správneho súdu vyplynulo, že súdnemu prieskumu podliehal protokol v rozsahu\nuložených opatrení, voči ktorým žaloba v podstate nesmeruje.\n5. Protokol je o výsledku inšpekcie práce. Z toho vyplýva, že právne významné sú len tie skutočnosti\nobsiahnuté v protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu. Sú to zistené\nporušenia právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov.\nV preskúmavanej veci žalobca namietal nepreskúmateľnosť protokolu pre absenciu odôvodnenia, t.j.\nskutkových alebo právnych dôvodov (chýbajúca analýza východísk a pod.), na ktorých spočíval a\nnamietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie, na ktorých bol\nprotokol založený.\n6. Z uvedenej právnej úpravy obsahu a náležitostí protokolu krajskému súdu vyplynulo, že táto\nprávna úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť protokolu, aby správny orgán uviedol, z akých\ndôkazov, ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti\n(odôvodnenie protokolu). Preto správny súd nemohol vykonať prieskum zákonnosti v zmysle toho, či\ndošlo k správne zistenému skutkovému stavu z dôvodu správneho hodnotenia dôkazov alebo nie,\nnakoľko nepoznal úvahy správneho orgánu, ktorými boli dôkazy hodnotené. Súd nie je ďalšou inštanciou\nv administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať\nskutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je\nalebo nie je v súlade so zákonom.\n7. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je\nsúdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. V prípade, že správny\norgán dospeje na základe protokolu a v ňom uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky\nna uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa §\n19 zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré sa už riadi správnym poriadkom, má účastník právo\npredkladať dôkazy. Správny orgán rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle § 47\nsprávneho poriadku a uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže\nvychádzať z domnienok a predpokladov, pri deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na\npreukázaných skutočnostiach. Z týchto dôvodov neboli dôvodné žalobné body týkajúce sa tvrdenej\nnezákonnosti protokolu, spočívajúcej v nesprávnosti skutkových zistení, resp. v nedostatku skutkových\na právnych záverov, ako aj z dôvodu, že sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.\n\n8. Nepreskúmateľným je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie, alebo\nktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré\nsi vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti (tiež\nnezrozumiteľnosti) napadnuté opatrenie podľa správneho súdu netrpelo jednak preto, že medzi zákonné\nobsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí a tiež z toho dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé,\nna čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal (nedostatky č.\n1-35 protokolu a zoznam podkladov). Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože\ndokazovanie bude viesť až v správnom konaní o správnom delikte. Nestotožnenie sa žalobcu s obsahom\nalebo formuláciou zaznamenaných nedostatkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,\nresp. jeho posúdenie zistených nedostatkov založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s\nnezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.\n9. Dôvodná nebola, podľa správneho súdu, ani žalobná námietka neurčitosti protokolu, obsiahnutá\nvo viacerých (väčšine) žalobných bodoch, spočívajúca v tom, že žalovaný, podľa názoru žalobcu,\nniektoré kontrolné zistenia po skutkovej stránke nedostatočne vyjadril alebo identifikoval, čo žalobcovi\nznemožnilo z protokolu porozumieť, aké konkrétne konanie mu bolo vytýkané, zaujať k nemu\nkvalifikované vecné stanovisko a vykonať konkrétne kroky za účelom zjednania nápravy. Táto námietka\nje v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobcu, pri prerokovaní ktorého prítomný poverený\nzamestnanec - vedúci výroby p. Šándor, nemal žiadne námietky k jeho obsahu. Konkrétne sa v spise\nnachádza list žalobcu z 05.01.2018, označený ako „Informácia o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov“ (č.l. 18), v ktorom ku bodom č. 1 až 35 protokolu (okrem bodov č. 5, 13,\n14 a 33) žalovanému oznámil, že tieto zistené nedostatky boli odstránené alebo bolo zabezpečené ich\nodstránenie. K tomuto listu priložil fotodokumentáciu osvedčujúcu odstránenie zistených nedostatkov.\nZ listu žalobcu z 09.02.2018 „Informácia o prijatých opatreniach a ich splnením“ ďalej vyplynulo,\nže bezodkladne po oboznámení sa s obsahom protokolu pristúpil k iniciácii procesu smerujúceho k\nrektifikácii skutkových stavov popísaných v protokole ako príslušné kontrolené zistenia, vydaním príkazu\nobsahujúceho záväzné pokyny adresované kompetentným zamestnancom na vykonanie opatrení na\nodstránenie týchto stavov. V ďalšom texte listu ozrejmil svoj postup pri odstránení nedostatkov. Jedine\nk bodu č. 5 protokolu žalobca vyjadril pochybnosť o dostatočnej určitosti protokolu, na čo žalovaný\nlistom z 19.02.2018 odkázal na príkazný list konateľa žalobcu č. 09/2017 k bodu č. 5 protokolu (navrhol\nzebezpečiť pohybujúce sa časti linky krytom), z ktorého vyplýva, že predmetný nedostatok bol žalobcom\nsprávne pochopený. Táto spornosť sa teda týkala skôr spôsobu odstránenia nedostatku ako jeho\nidentifikácie (podľa Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z. bodu 2.8., ak je možný kontakt\ns pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť\nvybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva\nalebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi\ndo zóny nebezpečenstva). Pokiaľ žalobca bol schopný odstrániť inšpekciou práce zistené nedostatky\nuvedené v bodoch č. 1 až 35 protokolu, ktorých odstránenie, resp. zabezpečenie odstránenia označené\nlisty žalobcu preukazujú, nemohol im nerozumieť, a preto správny súd nemohol akceptovať túto účelovú\nnámietku žalobcu.\n10. Taktiež podľa krajského súdu nebola opodstatnená námietka materiálnej nevykonateľnosti uložených\nopatrení, pretože tieto opatrenia, čo do zistených porušení predpisov, ktoré majú byť ihneď odstránené\n(resp. majú byť prijaté opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a podaná správa o ich prijatí), odkazujú\nna body č. 1 - 35 (všetky zistené nedostatky) a tým spôsobom zrozumiteľne, funkčne nadväzujú na časť\nprotokolu tvoriaci jeden celok obsahujúci v špecifickej forme zistené nedostatky - porušenia právnych\nprepisov aj uložené opatrenia. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu\nsa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu neboli kladené nároky\nzodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 správneho poriadku). Samotné zistené\nnedostatky - porušenia právnych predpisov, boli podľa správneho súdu skutkovo vymedzené určito a\nzrozumiteľne, keďže boli v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením zákonných ustanovení, ktoré\nboli porušené a spôsobilé na odstránenie.\n11. Podľa krajského súdu žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné\ninšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu obsahujúceho\nvšetky náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný nebol povinní zadovažovať ďalšie\npodklady alebo dôkazy, pretože zákon o inšpekcii práce ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu\ntakúto povinnosť neukladá. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri\n\nvýkone inšpekcie práce sa správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce) a ani z\nplatnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva žalovanému povinnosť zistené porušenia predpisov\nv rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. To znamená, skutkové zistenia žalovaného, uvedené v\nprotokole ako zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov,\nvychádzajú len z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. najmä z\ninšpekčných zistení na mieste samom. V úvahu správny súd zobral aj tú skutočnosť, že len špecifická\nvnútorná systematika, resp. štruktúra opatrenia - protokolu ako správneho aktu sui generis, ktorá je\ndiametrálne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok,\nodôvodnenie, poučenie), sama o sebe nemôže znamenať nezrozumiteľnosť protokolu, t.j. opatrení\nnadväzujúcich na jednotlivé zistené nedostatky.\n12. K žalobcom namietanej krátkosti určenej 8-dňovej lehoty na vyjadrenie k protokolu a jej nepredĺženiu\nžalovaným. Správny súd uviedol, že primárne nebolo zrejmé, aký mala mať táto lehota vplyv na\nuloženie alebo obsah opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov, nakoľko protokol sa\nmôže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Prieskumné oprávnenie správneho\nsúdu je pritom limitované rozsahom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3, § 7 písm. e/ SSP), na čo\nje správny súd povinný prihliadať. Odhliadnuc od toho boli námietky žalobcu podľa krajského súdu\nneopodstatnené, nakoľko v otázke spôsobu časového ohraničenia lehoty na vyjadrenie k protokolu\nurčenej žalobcovi nebol žalovaný limitovaný žiadnym zákonným rozpätím (hornou a dolnou hranicou),\ntzn. použil voľnú (správnu) úvahu, ktorú je správny súd oprávnený preskúmať iba v tom rozsahu či\nnevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Z medzí a hľadísk zákona\ntáto úvaha, podľa správneho súdu, nevybočila, pretože na určenie zákonom nelimitovanej lehoty bol\nžalovaný zákonom oprávnený a súčasne určenú lehotu 8 dní nie je možné považovať za lehotu\nneprimeranú alebo brániacu účinnej ochrane práv žalobcu. Žalovaný pri jej určení primerane zohľadnil\nrozsah inšpekčných zistení (šesť strán textu), a to aj so zohľadnením skutočností, že žalobca svoj\npodnik a jeho špecifiká výroby detailne poznal, bol o zistených nedostatkoch informovaný už v priebehu\nvýkonu inšpekcie (najneskôr 11.10.2017) a pri prerokovaní protokolu boli jednotlivé nedostatky ústne\nozrejmené a vysvetlené poverenému zamestnancovi - vedúcemu výroby, ktorý pri prerokovaní protokolu\nnič nenamietal. Lehota stanovená v obdobnom rozsahu je bežná v praxi orgánov verejnej správy\nrôznych odvetví, a to aj v správnych konaniach, výsledkom ktorých sú rozhodnutia priamo zasahujúce\ndo práv alebo právom chránených záujmov účastníkov konania. Žalobca nemal povinnosť určenú lehotu\npredĺžiť ani jej nepredĺženie obsiahle odôvodňovať, nakoľko zákon o inšpekcii práce mu takú povinnosť\nnestanovuje a správny poriadok sa na postup podľa § 14 cit. zákona nevzťahuje. Podľa správneho súdu\nbola námietka, porovnávajúca čas vypracovania protokolu žalovaným s dĺžkou lehoty určenej žalobcovi\nna vyjadrenie k nemu, zavádzajúca, nakoľko žalobca sa od skončenia výkonu inšpekcie práce nemohol\nzaoberať výhradne inšpekciou vykonanou u žalobcu, čo preukazuje aj obsah protokolu, kde žalovaný\n(v prvom odseku) uviedol, že kontrolu vykonal na inšpektoráte práce v dňoch 04., 06., 23., 24.10.,\n09.11.2017. Naopak, prisvedčiť možno, podľa krajského súdu, vyjadreniu žalovaného, že život a zdravie\nohrozujúce zistené nedostatky si vyžadovali dynamický prístup.\n13. Žalobca ďalej namietal uzavretie inšpekcie práce bez toho, aby žalovaný prihliadal na jeho\ndodatočné vyjadrenie z 30.11.2017. Podľa jeho názoru mal byť vypracovaný dodatok k protokolu\npodľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, pretože žalobca k protokolu (dodatočne po\npodrobnom preskúmaní protokolu) podal vyjadrenie, kde namietal jeho obsah. Ani táto námietka nebola,\npodľa správneho súdu, dôvodná, pretože podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce bol žalovaný\npovinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať len na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené\nžalobcom počas výkonu inšpekcie práce, do prerokovania protokolu. V prípade písomného vyjadrenia\nkontrolovaného zamestnávateľa, doručeného mu v určenej lehote, má žalovaný podľa § 14 ods. 3\nzákona o inšpekcii práce povinnosť vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedie svoje stanovisko\nk vyjadreniu. Z citovaných ustanovení zreteľne plynie záver (a contrario), že pokiaľ zamestnávateľ\n(žalobca) svoje vyjadrenie nepredloží v určenej lehote, žalovaný nemá povinnosť naň prihliadať.\nProtokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 09.11.2017, kedy voči zisteniam uvedeným v protokole\nneboli vznesené žiadne námietky. Keďže žiadne vyjadrenie podané nebolo ani v určenej lehote do 8\ndní od prevzatia protokolu, žalovaný vystavil dňa 27.11.2017 Dodatok k protokolu, ktorým inšpekciu\npráce uzavrel. Vyjadrenie žalobcu k výsledkom inšpekcie práce malo byť jeho jediným dostupným\nprostriedkom obrany proti inšpekčným zisteniam, ktoré je možné prostredníctvom dodatku k protokolu\nkorigovať, resp. modifikovať. Vzhľadom na nepodanie vyjadrenia v lehote určenej žalovaným, nebol\n\ndôvod vyhotoviť ďalší dodatok k protokolu, ktorým by svoje zistenia - opatrenia akokoľvek prehodnocoval\nalebo menil. Podanie vyjadrenia je zákonom koncentrované na časové obdobie výkonu inšpekcie práce,\ndo prerokovania protokolu, resp. do uplynutia určenej lehoty po jeho prerokovaní. Účinné podanie\nvyjadrenia obsahujúceho námietky tak musí konečnému prerokovaniu protokolu (vrátane dodatku), resp.\nnáslednému uplynutiu lehoty určenej inšpektorom práce, predchádzať. Vyjadrenie žalobcu z 30.11.2017\npotom, čo bol protokol dňa 09.11.2017 prerokovaný a potom, čo dňa 17.11.2017 uplynula určená lehota\n8 dní na podanie vyjadrenia, teda nemohlo vyvolať povinnosť jeho posúdenia žalovaným a prípadne\npovinnosť vyhotovenia ďalšieho dodatku k protokolu podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, pretože\nto platná právna úprava nepripúšťa. Žalovaný tak v danom prípade nebol povinný ani (so zohľadnením\nzásady proporcionality) skúmať namietanú kolíziu proti sebe stojacich záujmov žalobcu a žalovaného,\npretože nebol dôvod na oneskorené vyjadrenie žalovaného vecne reagovať. Po doručení dodatočného\nvyjadrenia žalobcu k protokolu preto žalovaný, v súlade so zásadou súčinnosti (§ 3 ods. 2 správneho\nporiadku), upovedomil žalobcu neformálnym oznámením z 15.12.2017 o tom, že na jeho dodatočné\nvyjadrenie neprihliadal s tým, že žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k protokolu v lehote do 8 dní, čo\nžalobca nevyužil, a preto žalovaný protokol uzavrel dodatkom.\n14. Žalobca namietal aj tie kontrolné závery (zistené nedostatky uvedené v protokole pod č. 1, 9, 15 až\n20, 22, 24 až 27 a 29), kde žalovaný pri vymedzení konania hodnoteného ako protiprávneho podľa neho\nnarábal výlučne s odkazmi na Slovenské technické normy (STN), pri ktorých sa neuplatňuje domnienka\nvšeobecnej známosti a zároveň ktorých znenie nebolo inkorporované do obsahu protokolu. S názorom,\nže STN nepredstavujú všeobecne záväzné právne predpisy, u ktorých platí, že sú známe každému\nkoho sa týkajú, sa podľa krajského súdu bolo možné stotožniť. Avšak z obsahu opatrení uložených\nprotokolom vyplýva, že žalovaný neuložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky, resp. prijať\nvlastné opatrenia na ich odstránenie, výlučne spôsobom uvedeným v STN. Žalobca ako zamestnávateľ\nmal pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možnosť postupovať spôsobom alebo postupom\nupraveným v STN, pričom toto plnenie sa v súlade s § 38 ods. 1 zákona o BOZP vždy považuje\nza splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca mal súčasne\nmožnosť tieto povinnosti splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom, v čom mu protokol nijako\nneprekážal. Bolo teda na ňom, či pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci využije postup\npodľa STN alebo sa rozhodne zabezpečiť požiadavky ochrany iným, akceptovateľným spôsobom, preto\nnebolo potrebné obsah príslušných STN do protokolu inkorporovať. Pokiaľ žalobca v žalobných bodoch\nnetvrdil, že povinnosť zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola počas výkonu inšpekcie\npráce splnená spôsobom alebo postupom upraveným v STN, resp. iným preukázateľne primeraným\nspôsobom, jeho námietky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu so zistenými nedostatkami,\nktoré v rámci preskúmania zákonnosti opatrenia správnym súdom v rozsahu podanej žaloby nemohli\nobstáť. K námietke smerujúcej k bodu č. 26 protokolu považoval správny súd za potrebné dodať,\nže na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú rozhodujúce požiadavky zákona o BOZP,\nprípadne iných všeobecne záväzných predpisov v tejto oblasti, pričom rozhodnutia odvetvovo odlišných\norgánov štátnej správy, ktoré užívanie kotolne povolili, nemajú na nedodržiavanie jednotlivých povinností\nzamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozhodujúci vplyv. Inak\npovedané, pokiaľ v stavebnom, resp. kolaudačnom konaní bolo stavebným úradom povolené užívanie\nnedostatočne odvetranej kotolne, nespôsobuje to následok, že tento zistený nedostatok, majúci vplyv\nna bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, mal žalovaný ponechať bez povšimnutia.\n15. Všeobecné tvrdenia, z ktorých plynie, že zistené nedostatky sú neurčité alebo nezrozumiteľné,\nbez spochybnenia ich vecného obsahu a rozsahu odôvodneným tvrdením opaku zistení s oporou v\nnavrhnutých dôkazoch, na tento účel, podľa krajského súdu, nepostačil. Vyjadrenie prostého nesúhlasu,\nresp. tvrdenia bez právneho významu, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia\ndôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nnemohlo založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto formulovanými žalobnými námietkami\nvo vzťahu k nedostatkom zaznamenaným v protokole, napr. pod bodmi č. 9, 15, 16, 20, 22, 24 až\n27, žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho\nvlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi,\nčo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. K bodom č. 9 a č. 22 protokolu žalobca namietal\nzistenie, že nemá určenú osobu zodpovednú za prevádzku elektrického zariadenia a zistenie, že\nnemá označené potrubné rozvody bezpečnostným náterom, pričom súčasne netvrdil, že takúto osobu,\nresp. bezpečnostný náter má, resp. nedôvodil, prečo sa takáto osoba alebo náter nevyžadovali. Pri\nnámietkach proti bodom č. 15, 16, 20 protokolu žalobca netvrdil, že tam identifikované elektrické\n\nzariadenia technickým normám neodporujú, resp. sú inak zaistené na splnenie podmienok zaistenia\nochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, resp. sa vytýkané absentujúce požiadavky na tieto zariadenia\nnevzťahovali a prečo je tomu tak. Obdobne absentovali takéto tvrdenia k nedostatkom vytýkaným bodmi\nč. 24 až 27 protokolu. Podľa správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu\nverejnej správy nebolo jeho úlohou vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia a ani ich\nza žalobcu špecifikovať.\n16. Ďalej správny súd konštatoval, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených\nzáujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením, nezákonnosťou rozhodnutí a\npostupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby\nvyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie,\nale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo\nopatrenia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti\n(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody\nnezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne\nuplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.\n17. Úlohou správneho súdu, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo\nnečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby\nposudzovať či orgán verejnej správy, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil\nvo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nPri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý\ntu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.\n1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len\ntaké dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j.\njeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy, teda posúdiť či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom\n(napr. R 60/2000).\n18. K námietke žalobcu, vo vzťahu k bodom č. 10 a č. 21 protokolu, správny súd uviedol, že povinnosťou\nžalobcu bolo vedieť, ktoré ním prevádzkované technické zariadenia sú vyhradené (VTZ) a viesť\nich evidenciu spôsobom stanoveným zákonom. Splnenie tejto povinnosti žalobca nenamietal. Obsah\nprotokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona (§ 2, § 5, § 6 a nasl. zákona o BOZP)\ntakým spôsobom, ktorý podporuje reálne zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavaním\nzákonných povinností kontrolovaného zamestnávateľa.\n19. Žalobca ďalej namietal formuláciu skutkových zistení - nedostatkov uvedených v bodoch č. 9 a č.\n22 protokolu, ktoré podľa jeho názoru mohli byť jedine komisívne (bod č. 9), resp. omisívne (bod č 22\n- formou opomenutia). Pri uplatnení týchto námietok žalobca podľa krajského súdu nezohľadnil účel\ninšpekcie práce ani metódy a formy jej vykonávania. V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje\ndodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené\nporušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky) a nadväzujúce opatrenia\nuložené na ich odstránenie. Výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní,\nzaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti\npracovnoprávnych vzťahov, u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu), v určenom období (zisťovane\nskutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci, tzn. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľom v tejto\noblasti so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2\n\nods. 1 zákona o BOZP. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného v medziach žaloby\nnebol krajským súdom zistený rozpor so zistenými nedostatkami - porušeniami právnych prepisov ani\nsvojvôľa alebo iné zjavné zneužitie práva, pred ktorými správny súd poskytuje ochranu.\n20. Inšpekcia práce bola podľa krajského súdu vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri jej\nvýkone zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne\nzaznamenal do protokolu, ktorý v špecifickej forme obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na\nuvedené bola použitá formulácia týchto zistených nedostatkov (popísaným stavom zistenej objektívnej\nreality) v nadväznosti na platnú právnu úpravu navonok zrozumiteľná, nevzbudzujúca pochybnosti o\nobsahu inšpekčných zistení, čo je pre účel inšpekcie práce rozhodujúce.\n21. Žalobca namietal aj to, že z protokolu nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom absentujúce označenie\nohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Vysvetľovanie podstaty ohrozenia bezpečnosti a zdravia\nzamestnancov pri jednotlivých zisteniach (s poukázaním aj na body č. 34 až 37 tohto rozsudku) úlohou\nžalovaného nebolo. Žalobca namietal, že žalovaným označené nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z.\npovinosť označiť potrubné rozvody neukladá, čo je v rozpore s jeho obsahom, konkrétne s § 2 a s\nPrílohou č. 5 „Minimálne požiadavky na označenie nádob a potrubí“. Navyše ani k tejto námietke žalobca\nnetvrdil (a nepreukázal), že vytýkané právne povinnosti v čase inšpekcie práce neboli nedodržané, čím\nsa námietka z vecného hľadiska opätovne ocitla len v rovine všeobecného tvrdenia nespôsobilého na\npreskúmanie správnym súdom.\n22. Žalobná námietka k bodu č. 12 a č. 32 protokolu (Chýbajúce kontroly stavu bezpečnosti elektrických\nzariadení prehliadkami a skúškami, resp. Chýbajúce overenie bezpečnosti vzdušníka a rozvodov),\nspočívajúca v názore žalobcu, že protokol v tomto bode odkazuje na právne normy blanketnej\npovahy, ktoré neobsahujú substanciálnu informáciu o konkrétnom čase povinných odborných prehliadok,\ntaktiež nebola podľa správneho súdu dôvodná. Pokiaľ mal byť obsahom námietky záver, že ak nie\nsú lehoty kontrol prehliadkami a skúškami zariadení exaktne stanovené právnym predpisom, nie\nje potrebné žiadne kontroly vykonávať, táto námietka je contra legem. Z ust. § 9 ods. 1 písm.\na/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 9 ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 508/2009 Z.z. jednoznačne\nplynie povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,\nvrátane stavu technických zariadení (mimo iného odbornými skúškami a odbornými prehliadkami)\na to počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok, na základe posúdenia rizika, najmenej v\nustanovených lehotách. Žalovaný vytýkal žalobcovi nevykonávanie odborných skúšok a odborných\nprehliadok elektrických zariadení prevádzkovaných podľa projektovej dokumentácie 06/2016 a 08/2016\na tlakového zariadenia - vzdušníka. Podľa krajského súdu je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie\nje potrebné dokazovať, že lehoty na prehliadky a skúšky technických zariadení vyplývajú z technických,\nresp. projektových dokumentácií k technickým (technologickým) zariadeniam, ktoré určuje najmä\nvýrobca, alebo projektant (čo vyplýva aj z § 4 ods. 1, 2 zákona o BOZP), resp. ich určujú STN. Žalobca v\ntomto prípade netvrdil, že kontroly pred vykonaním inšpekcie práce vykonal v súlade s pokynmi výrobcu,\nv súlade s odporúčaniami technickej alebo projektovej dokumentácie zariadení alebo podľa STN a\nnetvrdil ani to, že ich vykonal iným preukázateľne primeraným spôsobom (§ 38 ods. 1 zákona o BOZP).\nŽalobca súčasne nenamietal, že projektová alebo iná technická dokumentácia intervaly odborných\nskúšok a odborných prehliadok predmetných elektrických zariadení nestanovuje alebo tieto skúšky a\nprehliadky sa na ním prevádzkované technické zariadenia z iných dôvodov nevzťahujú, na základe čoho\nnámietka nedosahovala potrebnú vecnú relevanciu na konštatovanie nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP).\n23. K námietke žalobcu, že protokolom mu boli neopodstatnene vytýkané kontrolné závery spočívajúce\nv konaní, ktoré žalovaným identifikovanú právnu normu neporušuje, v konaní osôb odlišných od žalobcu,\nv porušení právnej normy, ktorá mu žiadnu povinnosť neukladala alebo dokonca v konaní iného subjektu\na zároveň porušujúcom výlučne činnosť iného (body č. 9, 10, 17, 18, 19, 21, 22, 28, 29, 31 a 33 až\n35 protokolu). Správna žaloba ďalej k uvedeným bodom protokolu obsahuje v podstate len tvrdenia\na názory žalobcu vzťahujúce sa k povahe alebo obsahu platnej právnej úpravy, resp. vyjadrenie\nnesúhlasu so zistenými nedostatkami, avšak bez relevantnej (preukazujúcej) skutkovej a právnej\nargumentácie smerujúcej k tomu, že k porušeniu stavu, ktorý nie je konformný so zákonom nedošlo, na\nzáklade čoho niet vecného podkladu na prieskum správnym súdom. Nesplnenie povinností alebo iné\nnedostatky v činnostiach, ktoré zaťažujú iné osoby (zamestnancov, Technickú inšpekciu, a.s., prípadne\nrevízneho technika) neboli žalobcovi vytýkané ako ním zapríčinené nedostatky v rámci jeho priamej\nzodpovednosti, ale ako objektívne zistený závadný stav v úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n\nZ tohto dôvodu protokol v dotknutých bodoch neobsahoval ustanovenia právneho predpisu zakladajúce\nkonkrétnu povinnosť porušenú žalobcom. Naopak, protokol v týchto bodoch smeroval k jeho objektívnej\nzodpovednosti zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a jej prevenciu, ktorá mala byť\nkomplexná a mala zahŕňať nevyhnutnú súčinnosť s vlastnými zamestnancami alebo inými oprávnenými\nosobami (§ 2, § 4, § 5, § 6, § 7, § 9, § 10, § 12, § 13, a nasl. zákona o BOZP). Najmä bolo podľa\nsprávneho súdu potrebné poukázať na § 6 ods. 10 zákona o BOZP, z ktorého vyplýva, že nesplnenie\npovinností, ktoré zákon ukladá zamestnancom nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Správny súd opätovne poukázal na účel zákona a formy,\nakým je inšpekcia práce vykonávaná, ktorej cieľom je dosiahnutie požadovanej úrovne bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci. Vzhľadom na uvedené bolo vytknutie akéhokoľvek inšpekciou práce zisteného\nnedostatku v úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci aj zapríčineného inou osobou, v záujme\nzamestnávateľa - žalobcu. Podľa krajského súdu bolo potrebné vziať v úvahu aj skutočnosť, že inšpekcia\npráce sa vykonáva predovšetkým u zamestnávateľov, ktorý sú povinní v nevyhnutnej súčinnosti s inými\noprávnenými osobami, svojim zamestnancom zabezpečiť a garantovať vysokú mieru bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci, za čo nesú objektívnu zodpovednosť. Objektom výkonu inšpekcie práce\n(kontrolovanými osobami) nie sú revízni technici, technická inšpekcia a už vôbec nie zamestnanci. Z\ntohto dôvodu by pri interpretácii zákona presadzovanej žalobcom nedostatky zistené práve u týchto\nosôb, ktoré taktiež nemalou mierou vplývajú na úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemohli\nbyť navonok nijako vyjadrené a tým by nebol ani zabezpečený účel zákona o BOZP, spočívajúci v\nzaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich kontrole.\n24. Záverom správny súd poukazoval na fakt, že konštatovania obsiahnuté v protokole, z hľadiska\njeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu protokolu\nneboli konštatovaniami, ktoré by žalovaného a aj žalobcu, z hľadiska ďalšieho postupu, nezvratne\nzaväzovali (napr. žalovaný nebude voči žalobcovi vyvodzovať deliktuálnu zodpovednosť za nesplnenie\npovinností iných subjektov). Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom\npredmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho či bola naplnená skutková podstata\nsprávneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi správnym poriadkom,\nmusí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t.j. odlíšiť, v akej časti jeho\nobsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom\nobsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie\núčastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť\njednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené\na ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť\nsprávneho orgánu nahradiť, a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n25. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“),\npodaním zo dňa 15.10.2018 a žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že protokol o\nvýsledku inšpekcie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, súčasne mu prizná v plnom rozsahu\nprávo na náhradu trov konania pred kasačným súdom ako aj správnym súdom.\n26. V kasačnej sťažnosti uviedol, že s rozsudkom krajského súdu sa nemohol stotožniť, považoval ho\nza nesprávny, namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n(sťažnostný dôvod podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n27. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ konštatoval, že primárnym dôvodom nezákonnosti napádaného\nopatrenia bol postup žalovaného spočívajúci najmä v (a) určení prima facie neprimeranej lehoty\nna podanie vyjadrenia k protokolu (ďalej aj len ako „vyjadrenie”), (b) nevyhovení odôvodnenej a\ndôvodnej žiadosti kontrolovaného subjektu o jej predĺženie a napokon tiež (c) vydaní Dodatku ešte\npred uplynutím primeranej lehoty na poskytnutie vyjadrenia a následnom odmietnutí zohľadniť písomné\nstanovisko žalobcu (ďalej aj ako „stanovisko”) vyústiaci, v konečnom dôsledku, do upretia jediného, a\ntým kľúčového procesného oprávnenia žalobcu, priznávaného mu zákonom o inšpekcii práce, za účelom\nvplyvu na obsah protokolu a zaťažiaci tak administratívne konanie zavŕšené napádaným opatrením\npodstatnou vadou majúcou za následok jeho nezákonnosť. Právne úvahy, o ktoré žalujúca strana\nprezentovaný syntetický záver v konaní pred krajským súdom argumentačne opierala (nota bene, ak\n\nzostali odôvodnením rozsudku z väčšej časti polemicky nedotknuté), (aj) s ohľadom na explicitný zákaz\nkompozície sťažnostnej argumentácie výhradne odkazom na predchádzajúce podania (ust. § 440 ods.\n2 druhá veta SSP), in extenso zopakujeme v nasledujúcich bodoch.\n28. Právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie práce predstavuje podľa sťažovateľa jediný\nprostriedok obrany kontrolovaného voči záverečným zisteniam inšpekcie. Preto aj inšpektor práce, ako\nsubjekt realizujúci kontrolu, musí k námietkam obsiahnutým vo vyjadrení, pristupovať zodpovedne a\nriadne sa nimi zaoberať, vyhodnotiť ich a svoje závery náležite odôvodniť. Dodatok k protokolu totiž\npredstavuje formu skutkového a právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce,\nale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu orgánom kontroly.\n29. Popísanému esenciálnemu významu diskurzívneho procesu zloženého z reakcie subjektu\npodrobovaného kontrole na vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie a nadväzujúceho stanoviska\ninšpektora, v ktorom prijaté závery kontroly alebo argumentačne obháji alebo pôvodné zistenia\ninkorporované do protokolu zodpovedajúcim spôsobom modifikuje, pre aspoň bazálnu ochranu\nprávneho postavenia kontrolovaného a zabezpečenie riadneho výkonu verejnej správy, je potrebné\npriznať rozhodujúcu úlohu aj pri nachádzaní práva (zisťovaní konkrétneho obsahu právnej normy)\nvyjadreného ustanovením § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, prostredníctvom interpretácie.\nHoc by sa preto z izolovaného jazykového výkladu založeného výlučne na jeho slovnom vyjadrení (dikcii)\nmohlo zdať, že (a) inšpektorovi práce ukladá povinnosť vysporiadat' sa vo vyhotovenom dodatku k\nprotokolu s vyjadrením len v prípade, pokiaľ bolo doručené v (akejkoľvek) lehote (b) určenej inšpektorom\npodľa neobmedzeného a voľného uváženia, takýto interpretačný výsledok, ponechávajúci skutočnú\nrealizáciu práv kontrolovanej osoby na ľubovôli orgánu vykonávajúceho inšpekciu a ocitajúci sa tak v\npríkrom rozpore so samotnou podstatou inštitútu vyjadrenia garantovaného práve normatívnym textom\npodrobovaným výkladu, podľa názoru žalobcu nemožno akceptovať a javí sa nevyhnutným siahnuť pri\nzisťovaní jeho skutočného významu k ďalším výkladovým modalitám.\n30. Jediným plauzibilným výsledkom nachádzania práva vyjadreného ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona\no inšpekcii práce, rešpektujúcim jeho teleologické východiská a zároveň v maximálnej možnej miere,\nšetriacim tiež ostatné účely a hodnoty, na ktorých sú či už priamo zákon o inšpekcii práce, administratívne\nprocesy vo všeobecnosti alebo právny poriadok ako jednotný celok vybudovaný a ktoré by čo i len\npotenciálne mohli byť v tejto súvislosti dotknuté, je doplnenie normy oprávňujúcej inšpektora práce\nurčiť pre písomné vyjadrenie lehotu, a zároveň ukladajúcej aj povinnosť vysporiadať sa s vyjadrením\ndoručeným v lehote vypracovaním dodatku, o korektív primeranosti (proporcionality).\n31. Uvedené potom podľa sťažovateľa jednak znamená, že lehota určená pre podanie písomného\nvyjadrenia by vždy mala zodpovedať zisteným konkrétnym okolnostiam individuálneho prípadu (či už\nsvojim charakterom objektívnym alebo subjektívnym) a jednak zreteľne signalizuje, že podstata úvah\ninšpektora práce pri jej určovaní spočíva v myšlienkovom procese optimalizácie, hľadajúcom prienik\nv miere presadenia práv a právom chránených záujmov stojacich vo vzájomnom napätí tak, aby ani\njeden z takýchto záujmov či hodnôt (in casu právo na vyjadrenie) nebol obmedzovaný vo väčšej miere,\nnež sa javí nevyhnutné pre ochranu druhého z nich. Takéto posúdenie je nevyhnutné uskutočniť ako\npri určovaní lehoty, tak v prípade eventuálnej žiadosti kontrolovaného subjektu o jej predĺženie, a nie\nje ho možné strácať zo zreteľa ani pri rozhodovaní o ďalšom postupe za situácie, ak je po uplynutí\nstanoveného časového limitu inšpektorátu vecné vyjadrenie predsa len doručené.\n32. Pri konfrontácii so skutočným priebehom konania inšpektorátu, vo vzťahu ku právu na podanie\nvyjadrenia žalobcovi, žiaľ, nezostáva iné ako konštatovať, že žalovaný orgán pri svojom postupe\npožiadavku primeranosti zásahu do práva kontrolovanej osoby na zaujatie stanoviska k protokolu\nnielenže napokon nenaplnil, ale, zdá sa, takúto ambíciu od počiatku vôbec nemal. Dôvody, ktoré nás k\nformulácii uvedeného kritického záveru viedli, sú predovšetkým nasledovné.\n33. Poskytnutie vyjadrenia k protokolu o výsledku inšpekcie práce si na strane jeho adresáta\nnevyhnutne vyžaduje dôkladný prieskum Plnohodnotný prieskum protokolu obsahujúceho tridsaťpäť\n(35) kontrolných záverov a im zodpovedajúcich uložených opatrení a povinností, nehovoriac už o\nskoncipovaní kvalifikovaných námietok do písomného vyjadrenia, je len mimoriadne obtiažne, ak vôbec,\nmožné uskutočniť v lehote, do rámca ktorej spadá len päť (5) pracovných dní.\n\n34. Podľa sťažovateľa spôsobilým dôvodom pre obmedzenie jedného z najzákladnejších procesných\noprávnení kontrolovaného subjektu, vo vzťahu k výkonu inšpekcie práce, prostredníctvom určenia lehoty\npre jeho realizáciu, môže byť jedine existencia inej právom chránenej a presadzovanej hodnoty či\nzáujmu, ktorý sa s právom na podanie vyjadrenia ocitá vo vzájomnej kolízii. So zreteľom na uvedené však\npri rozhodovaní o dĺžke určenej lehoty nie je významná otázka, aký je minimálny časový úsek umožniaci\nosobe podrobovanej inšpekcii s vynaložením maximálneho úsilia, ktoré čo i len teoreticky (napríklad pri\nzameraní jej pozornosti práve a len na daný úkon) pripadá do úvahy, poskytnúť ku protokolu o výsledku\ninšpekcie písomné stanovisko, ale je naopak potrebné sa pýtať či vôbec existuje naliehavý záujem alebo\nhodnota kolidujúca s právom na vyjadrenie a pokiaľ áno, do akej miery je prípadné obmedzenie tohto\npráva stanoveným časovým limitom pre jeho vykonanie nevyhnutné. Aj pokiaľ by sa preto žalovaný\nvo svojej odpovedi na prvú z uvádzaných otázok nemýlil, čo samozrejme odmietame, takýto záver\nnie je pre opodstatnenie odmietnutia požiadavky na predĺženie lehoty Oznámením o nesúhlase vôbec\nvýznamným, nie to ešte samostatne postačujúcim.\n35. Sťažovateľ ďalej dôvodil, že so zreteľom na uvedené a keďže odmietnutie zohľadniť vyjadrenie\nako jedna z možností postupu pripadajúca do úvahy, po márnom uplynutí určenej lehoty, predstavuje\nvýznamný zásah do subjektívnych práv a postavenia kontrolovanej osoby, pričom na strane druhej\nsa ponúka alternatíva vysporiadať sa aj s oneskoreným vyjadrením k protokolu prostredníctvom\njeho dodatku, žalobca sa nazdáva, že aplikačnou prioritou by zásadne mala byť nadaná prvá z\nvariant šetriaca oprávnenia kontrolovaného, ibaže by pre uprednostnenie druhej z nich v konkrétnych\nokolnostiach prípadu vyvstával relevantný legitimizujúci dôvod. Že takúto spôsobilú oporu pre\nrozhodnutie inšpektorátu neprihliadnuť na stanovisko, ktoré bolo podané v primeranej lehote, pričom\nvyhotovenie dodatku uzatvárajúceho protokol (alebo jeho oznámenie žalobcovi) od momentu spísania\nstanoviska (alebo jeho odoslania či doručenia adresátovi) na časovej osi delili výlučne dni, žalujúca\nstrana in casu nenachádza, v dôsledku čoho bol žalovaný v každom prípade povinný na stanovisko\nďalším dodatkom k protokolu vecne reagovať.\n36. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že krajský súd námietke nezákonnosti napádaného opatrenia\nspočívajúcej v postupe inšpektorátu odopierajúcom vo svojich dôsledkoch uplatnenie procesného práva\nžalobcu na vyjadrenie, neprisvedčil. Úvahy, ktorými sa pri formulácii prijatého právneho záveru o\nzákonnosti postupu žalovaného predchádzajúceho napádanému opatreniu spravoval, pritom aj napriek\nzjavnému ťažiskovému významu predmetnej otázky z pohľadu žaloby a dôkladnej argumentácii žalujúcej\nstrany cieliacej na podporu záveru opačného, boli koncentrované do dvoch bodov odôvodnenia rozsudku\nnasledovne:\na) nie je zrejmé, aký mala dĺžka určenej lehoty vplyv na uloženie a obsah uložených opatrení a\npovinností; v každom prípade žaloba je v tomto ohľade neopodstatnená, nakoľko\nb) lehota nie je neprimeraná ani brániaca účinnej ochrane práv žalobcu, pretože:\n- žalovaný primerane zohľadnil rozsah inšpekčných zistení (šesť strán textu) ;\n- žalobca svoj podnik a jeho špecifiká detailne pozná, pričom (A) o zistených nedostatkoch bol\ninformovaný už v priebehu výkonu Inšpekcie (najneskôr 11.10.2017), a (B) pri prerokovaní protokolu boli\njednotlivé nedostatky ústne ozrejmené a vysvetlené poverenému zamestnancovi žalobcu - vedúcemu\nvýroby, ktorý pri prerokovaní protokolu nič nenamietal;\n- lehota stanovená v obdobnom rozsahu je bežná v praxi orgánov verejnej správy rôznych odvetví,\na to aj v správnych konaniach, výsledkom ktorých sú rozhodnutia, ktoré (pravdepodobne na rozdiel\nod napádaného opatrenia) priamo zasahujú do práv alebo právom chránených záujmov účastníkov\nkonania;\n- Inšpektorát nemal povinnosť určenú lehotu predĺžiť ani jej nepredĺženie obsiahle odôvodňoval, nakoľko\nZákon o inšpekcii práce ani iný predpis mu takú povinnosť neukladá; a\n- námietka porovnávajúca čas vypracovania protokolu s dĺžkou lehoty určenej na vyjadrenie je\nzavádzajúca, keďže žalovaný sa od skončenia jej výkonu nemohol zaoberať výhradne Inšpekciou;\nnaopak, život a zdravie ohrozujúce zistené nedostatky si vyžadovali dynamický prístup;\n(c) podľa 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce povinnosť inšpektorátu práce vyhotoviť dodatok k protokolu,\nv ktorom uvedie svoje stanovisko k vyjadreniu kontrolovanej osoby, vzniká len za predpokladu podania\nvyjadrenia v určenej lehote; nakoľko in casu písomné stanovisko žalovaného Inšpektorátu v lehote\ndoručené nebolo, vypracovanie dodatku k protokolu nepripadalo do úvahy.\n37. Žalobca právne posúdenie a argumentáciu predstavenú krajským súdom považuje za nesprávne\na neudržateľné.\n\n38. Z pohľadu žalobcu totiž odôvodnením rozsudku artikulované úvahy neobstoja, pretože ako uviedol:\na) vzhľadom na funkčný vzťah medzi kontrolnými závermi vyjadrenými protokolom na jednej strane\na uloženými opatreniami a povinnosťami na strane druhej (obsah a rozsah kontrolných zistení\npriamo a bezprostredne determinuje rozsah a obsah opatrení a povinností ukladaných za účelom\nzjednania nápravy) žalobca, na rozdiel od krajského súdu, vplyv nezákonnosti postupu Inšpektorátu\nv oblasti určovania a vyvodzovania následkov zo zmeškania lehoty, spôsobiaci v konečnom dôsledku\nznemožnenie efektívneho výkonu oprávnenia žalobcu poskytnúť k protokolu svoje vyjadrenie (teda\njediného procesného prostriedku vplyvu kontrolovanej osoby na konečné znenie protokolu), vníma ako\nzrejmý a nepopierateľný;\nb) posúdenie krajského súdu ohľadne primeranosti lehoty na poskytnutie vyjadrenia v trvaní ôsmich\n(8) dní, do rámca ktorej navyše spadá len päť (5) pracovných dní, uvádzané v odôvodnení rozsudku\nneobstojí, keďže (popri argumentoch plynúcich priamo z odlišnej koncepcie testovania primeranosti\nlehoty prizmou optimálneho, resp. proporcionálneho prieniku medzi kolidujúcimi právami a záujmami\ntak, ako bola predstavená žalobou):\n1) rozsah inšpekčných záverov inkorporovaných do protokolu nemožno simplexne kvantifikovať počtom\nstrán, na ktorých boli tieto zaznamenané, ale je potrebné vziať na zreteľ, že kvalifikovaná reakcia\nna napádané opatrenie na strane žalobcu nevyhnutne predpokladala autonómne vyhodnotenie 35\nkontrolných zistení (zložených zo skutkovej a právnej vety) a následnú tvorbu písomného vyjadrenia ku\nskutkovému podkladu alebo právnej stránke tých zistení, voči ktorým kontrolovaný subjekt identifikoval\nvýhrady; vo svojej podstate tak prieskum a eventuálne námietky voči protokolu boli svojimi časovými a\nďalšími nárokmi porovnateľné so zaujatím stanoviska k 35 výrokom správneho rozhodnutia;\n2)\nskutkové východisko ohľadne informovania žalobcu o (niektorých alebo dokonca všetkých) kontrolných\nzisteniach už v priebehu výkonu inšpekcie a ich následného ústneho ozrejmenia a vysvetlenia (v rámci\nprerokovania Protokolu) poverenému zamestnancovi žalobcu, nemá v administratívnom spise žiadnu\noporu; nad rámec uvedeného však žalobca musí opätovne zdôrazniť, že vyjadrenie je stanoviskom\nkontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam, ktoré boli, a tak ako boli, artikulované navonok\nprostredníctvom protokolu;\n3) nie je vôbec zrejmé, o aké pramene poznatkov sa konštatovanie krajského súdu o bežnom výskyte\nlehôt obdobných lehote v praxi orgánov verejnej správy rôznych odvetví, opiera; v každom prípade,\nžalobcovi sa na základe (nereprezentatívneho) prieskumu niekoľkých predpisov z oblasti verejnej správy\nnepodarilo identifikovať úpravu, ktorá by pre realizáciu oprávnení účastníka konania funkčne obdobných\nprávu na podanie vyjadrenie (ako jediného disponibilného prostriedku brojenia proti kontrolným záverom\nrealizovanej inšpekcie práce) vyhradzovala časový úsek kratší než 15 dní;\n4) sme presvedčení, že aj napriek absentujúcej explicitnej úprave je právnou povinnosťou inšpektorátu\npredĺžiť, na žiadosť kontrolovanej osoby, lehotu na vyjadrenie, pokiaľ sa jej pôvodne určené trvanie, a\nto napríklad vo svetle žiadateľom oznamovaných skutočností, viažucich sa k jeho osobe, z hľadiska\npotenciálu reálneho uplatnenia zákonom priznaných práv, ukáže neprimerane obmedzujúcim;\n5) žalobca si je, samozrejme, vedomý a nespochybňuje, že vo vzájomnej kolízii s jeho právom na\npodanie vyjadrenia sa vo všeobecnosti môže nachádzať tiež verejný záujem na realizácii uložených\nopatrení a povinnosti, ktoré by mali zabezpečovať rektifikáciu stavu ohrozujúceho (podľa názorového\nstanoviska inšpektorátu nekonfrontovaného s vyjadrením kontrolovanej osoby, ktoré našlo svoj odraz\nv znení Protokolu) bezpečnosť prevádzky podniku žalobcu. V názorovej opozícii so správnym súdom\nje však zároveň presvedčený, že pokiaľ by presadenie posledného uvedeného záujmu pre naliehavosť\nsituácie vyžadovalo minimalizáciu časového úseku od momentu zistenia nedostatkov v bezpečnosti\npráce, do momentu ich odstránenia (na podklade uložených opatrení a povinností), a to aj na úkor výkonu\nkľúčového oprávnenia žalobcu poskytnúť k protokolu vyjadrenie, inšpektorát by písomný protokol vydal\nbezodkladne po skončení výkonu inšpekcie, nie takmer mesiac po zistení namietaných nedostatkov na\nmieste samom.\nc) Zákon o inšpekcii práce situáciu doručenia vyjadrenia, po uplynutí určenej lehoty, výslovne\nneupravuje; na rozdiel od krajského súdu, ktorý uvedenú otázku vyriešil za použitia argumentu a\ncontrario, žalobca po vykonanej analýze zmyslu a významu právnej úpravy vyjadrenej ust. 14 ods.\n3 zákona o inšpekcii práce a zohľadnením jeho teleologických východísk, v spojení so zásadou\nuprednostnenia interpretácie šetriacej práva kontrolovanej osoby, dospel k záveru, podľa ktorého\ninšpektorát bol povinný na doručené stanovisko vecne reagovať.\n\n39. Sťažovateľ vyjadril názor, že namietané právne posúdenie, aprobujúce prístup žalovaného k\nčasovému obmedzeniu výkonu oprávnenia žalobcu poskytnúť k protokolu svoje vyjadrenie, bez zreteľa\nna jeho nevyhnutnosť (považujúc za dostatočný minimálny úsek umožniaci osobe podrobovanej\ninšpekcii s vynaložením maximálneho úsilia, ktoré čo i len teoreticky pripadá do úvahy, lehotu dodržať) a\nuspokojace sa bez komplexnejšieho interpretačného úsilia, za použitia širokého spektra metodologicky\nkorektných argumentov nachádzania práva, so závermi odôvodňovanými absentujúcou explicitnou\núpravou niektorých otázok s významom pre rozhodnutie dikciou zákona o inšpekcii práce, nemôže v\nprieskume iniciovanom podávanou kasačnou sťažnosťou, obstáť.\n40. Uvedené pritom, z perspektívy sťažovateľa, platí o to viac s vedomím, že právo žalobcu vyjadriť\nsa k protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorého výkon mu bolo postupom žalovaného a následným\nnamietaným právnym posúdením v konečnom dôsledku upretý, predstavovalo nielen jediný dostupný\nprostriedok obrany voči záverečným zisteniam inšpekcie (a na ne nadväzujúcim uloženým opatreniam\na povinnostiam) v procedurálnom rámci samotného zákona o inšpekcii práce, ale zároveň tiež jediný\ninštrument, ktorým by protokol mohol byť (prostredníctvom obligatórneho vyhotovenia dodatku k\nprotokolu reagujúceho na argumentáciu žalobcu prezentovanú stanoviskom) doplnený o príslušné\nodôvodnenie. Bez ohľadu na to či by inšpektorát dodatkom k protokolu, na základe poskytnutého\nstanoviska, pôvodné kontrolné závery (a na ne nadväzujúce uložené opatrenia a povinnosti) napokon\núplne alebo aspoň čiastočne revidoval. Protokol, v znení dodatku, vecne reagujúci na stanovisko, by\nuž len v dôsledku doplneného odôvodnenia, umožňoval podstatne širší substantívny prieskum daného\nopatrenia v správnom súdnictve, než napokon, práve s odkazom na obmedzenia plynúce z chýbajúceho\nodôvodnenia napádaného opatrenia, uskutočnil krajský súd.\n41. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že Protokol z\n09.11.2017 v znení jeho Dodatku z 27.11.2017 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a aby\npriznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania na krajskom i kasačnom súde v plnom\nrozsahu.\n42. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20.02.2019 a žiadal, aby kasačný súd\nkasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP).\nKasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP).\n44. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok správneho súdu v medziach podanej kasačnej\nsťažnosti, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy - Protokolu č. IBB-29-15-2.2/P-B22,23,25-17/3568\nzo dňa 09.11.2017 v spojení s Dodatkom zo dňa 27.11.2017, najmä z toho pohľadu, či kasačné body\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia správneho súdu.\n45. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\n\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,\nkeď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n46. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému\nzamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n47. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného\nvyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,\nv ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\n48. Podľa § 14 ods. 5 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce\ndoručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom.\n49. Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. zamestnávateľ je na požiadanie povinný\nposkytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon\ninšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.\n50. Kasačný súd konštatuje, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti\nza porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden\nzo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj\npreventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť na\ndozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany\nživota a zdravia zamestnancov.\n51. Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súdny prieskum protokolu je možný len za\npredpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré\nmajú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec\nsúdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú\nzásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná\ntýmto rozsahom a správny súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia\npovinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie.\nLen uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí\nprotokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n52. Ďalej dáva kasačný súd do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne\na obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých\nnáležitosti, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho\nvýsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších\nčinnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení,\npodnety na zlepšenie ochrany práce), ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného\nprostredia a pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje\nprotokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré\nzamestnávateľovi navrhuje, t.j. odporúča, prijať na zlepšenie pracovných podmienok alebo ukladá,\nt.j. dozorovaný subjekt je povinný ich realizovať. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie\npráce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o\nvýsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, aby sa oboznámili\ns protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný\nsubjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole\n\no výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom\ndodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko\ninšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia.\n53. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/4/2012 z 20. marca 2012\npublikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2013: „Ak účastník nesplnil povinnosť uloženú mu\nv právoplatnom rozhodnutí o uložení nápravného opatrenia, je táto skutočnosť sama osebe dôvodom\nna uloženie sankcie za správny delikt ...“. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 2Sžo/90/2016 z 27. marca 2019.\n54. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n54. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ namietal\nnesprávne právne posúdenie.\n55. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný\nsúd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03, III.ÚS\n60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (III.ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd\nsa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a\nvyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a\nnepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n56. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského\nsúdu boli v podstate totožné so žalobnými námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred\nsprávnym súdom, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, či dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n57. Kasačný súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia\nkonštatuje, že zistenia kontrolných orgánov uvedené v časti B Protokolu zistené nedostatky\nprevádzkovej budovy a objekty sa týkali, pod bodom 2 - 8 bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,\nporušení, ktoré ohrozujú zdravie a život zamestnancov ako aj iných osôb nachádzajúcich sa v\nkontrolovaných budovách a prevádzke žalobcu. Tieto skutkové zistenia neboli relevantne zo strany\nžalobcu spochybnené, ani v písomnom podaní z 30.11.2017. Keďže nedostatky v bodoch 2 - 8\nbezprostredne ohrozovali bezpečnosť a prácu zamestnancov žalobcu na pracoviskách žalobcu, jednalo\nsa o nedostatky, ktoré na pracovisku žalobcu vôbec nemali existovať, keď žalobca bol povinný zo zákona\nvytvoriť svojim zamestnancom vo výrobnom procese bezpečné pracovné prostredie neohrozujúce ich\nbezpečnosť a život, potom lehota 8 dní, ktorú správny orgán určil žalobcovi ako lehotu na vyjadrenie sa\nk zisteniam obsiahnutých v protokole, považuje kasačný súd za primeranú povahe veci, keď kontrolou a\n\nkontrolnými zisteniami, vo väzbe na uložené opatrenia, v protokole vo vzťahu k bodom 2, 8, 24, 25, 28, 29\na 30 bolo povinnosťou žalobcu promptne - urýchlene odstrániť uvedený stav porušovania bezpečnosti\na zdravia pri práci na kontrolovanom pracovisku žalobcu.\n58. Kasačný súd zdôrazňuje, že predovšetkým zamestnávateľ má vykonávať podnikateľskú činnosť tak,\naby neporušoval žiadne bezpečnostné predpisy a tým neohrozoval zdravie, bezpečnosť a život svojich\nzamestnancov ako aj iných osôb nachádzajúcich sa v jeho prevádzke.\n59. Dôvodom kasačnej sťažnosti žalobcu bol argument nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g/ SSP) správnym súdom, keď podľa sťažovateľa správny súd v dôvodoch rozhodnutia\nneakceptoval argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie sa k Protokolu,\nnebola mu správnym orgánom poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k Protokolu a že správny\norgán nepostupoval zákonne, keď k stanovisku žalobcu zo dňa 30.11.2017 sa nevyjadril, a to vydaním\ndodatku k protokolu. Tieto argumenty sťažovateľa sú totožné s jeho argumentáciou uvedenou v správnej\nžalobe, ku ktorej sa správny súd vyjadril najmä v bodoch 38 a 39 rozsudku v kontexte aj s ostatnými\ndôvodmi jeho rozsudku.\n60. Kasačný súd konštatuje, že zistené nedostatky uvedené v časti B protokolu, najmä v bodoch 2\n- 8, tak ako konštatoval vyššie, sa týkajú porušovania bezpečnosti predpisov žalobcu na pracovisku,\nktoré bezprostredne ohrozujú a ohrozovali zdravie a život nielen zamestnancov žalobcu a mohli byť\nkaždou sekundou príčinou pracovného úrazu zamestnancov, resp. poškodenia zdravia iných osôb\nnachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu. Tieto skutkové zistenia obsiahnuté v Protokole, ako aj skutkové\nzistenia, podľa kasačného súdu neboli žalobcom relevantne spochybnené, jednak v procese kontroly,\ndo prerokovania protokolu o kontrole, v priebehu kontroly, ktorá bola vykonávaná v priebehu dvoch\nmesiacov, ani v lehote, v ktorej bol oprávnený žalobca námietky proti obsahu protokolu správnemu\norgánu doručiť. Rovnako kasačný súd, ako správny súd, námietky vyjadrené žalobcom v podaní zo dňa\n30.11.2017 považuje za účelové, v tomto smere sa plne stotožňuje s argumentáciou správneho súdu\n(bod 40 - 41 rozsudku) a zdôrazňuje, že pokiaľ by zistené nedostatky neexistovali, boli nekonkrétne a\nnevedel žalobca čo, ako má odstrániť (aké nedostatky), nepristúpil by k ich odstráneniu, a to promptne\na v určených lehotách, tak ako konštatuje správny súd v bode 36 rozsudku (aj administratívneho spisu),\nvo väzbe na kontext ďalších dôvodov rozsudku správneho súdu. Keďže žalobca nespochybnil, že\npromptne, v stanovených lehotách, pristúpil a odstraňoval zistené nedostatky, v dôsledku čoho žalobca\nsám negoval argumenty vyjadrené v podaní zo dňa 30.11.2017 o nekonkrétnosti skutkových zistení\nnedostatkov a tým aj nemožnosti pristúpiť k náprave po vykonaní kontroly, v dôsledku toho kasačný\nsúd, zhodne s názorom správneho súdu, považoval tieto argumenty žalobcu vyjadrené v podaní zo dňa\n30.11.2017 za účelové. Správny orgán nebol povinný, s poukazom na ust. § 13 ods. 2 v spojení s § 14\nods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii, prihliadať na vyjadrenie zo dňa 30.11.2017 a vypracovať dodatok k\nprotokolu, týkajúci sa prerokovania obsahu týchto námietok. Kontrola zamestnancov a iných osôb, ktoré\nsa v tejto prevádzke nachádzajú bola realizovaná v priebehu dvoch mesiacov.\n61. Kasačný súd nezistil, že by stanovená lehota na vyjadrenie sa k záverom protokolu a skutkovým\nzisteniam obsiahnutých v protokole bola odlišná, akú v obdobných kontrolách týkajúcich sa zistenia\nobdobných nedostatkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pri porovnateľných kontrolných\nzisteniach, bola iným podnikateľským subjektom poskytovaná vo väčšom rozsahu ako bola poskytnutá\nžalobcovi. Preto kasačný súd nezistil porušenie precedenčnej zásady v postupe správnych orgánov,\nktorá je aplikovateľná aj na preskúmavaný postup žalovaného (zásada upravená v § 3 ods. 5 zákon č.\n71/1967 Z.z).\n62. Kasačný súd, vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že námietky žalobcu vyjadrené v písomnom\nvyjadrení zo dňa 30.11.2017, najmä o neidentifikovateľnosti zariadení, v ktorých boli zistené nedostatky a\nnekonkrétnosti podľa tvrdenia sťažovateľa ďalších konkrétnych zistení, sú v rozpore s ďalším postupom\nžalovaného, ktorý promptne pristúpil k odstráneniu zistení týkajúcich sa porušovania bezpečnosti a\nzdravia pri práci a v konečnom dôsledku samotný následný postup žalobcu, po ukončení inšpekcie,\nspochybňuje relevantnosť skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných vo vyjadrení zo dňa 30.11.2017.\nKasačný súd aj z tohto dôvodu, rovnako ako správny súd, považoval dôvody uvedené vo vyjadrení\nžalobcu zo dňa 30.11.2017 nielen za nerelevantné pre vyhodnotenie postupu žalovaného v procese\nkontroly vykonávanej u žalobcu žalovaným. Kasačný súd rovnako ako správny súd považoval tieto\nnámietky za účelové, keď neboli predložené žalobcom v určenej lehote, ktorú považoval kasačný súd\n\nza primeranú na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedených v protokole o výsledku inšpekcie, preto aj\npodľa kasačného súdu nemal žalovaný povinnosť, k stanovisku žalobcu zo dňa 30.11.2017, sa vyjadriť\nformou dodatku k protokolu.\n63. Žalobca mal prioritne a urýchlene zistené nedostatky odstrániť, hneď vytvoriť na pracovisku, ktorý\nbol predmetom kontroly stav, ktorý je bezpečný, neohrozuje zdravie a život ľudí (hlavne zamestnancov\nžalobcu) a bol povinný vytvoriť na pracovisku stav, ktorý bol zo zákona povinný mať na svojich\nprevádzkarňach pred výkonom kontroly a ktorý (zistený správnymi orgánmi) vôbec nemal existovať.\nKasačný súd zdôrazňuje, že zistené skutočnosti boli zistené v priebehu kontroly, ktorá trvala v priebehu\nmesiacov október a november 2017, kedy bolo zrejmé, ktoré prevádzky a ich časti sú inšpektorátom\nkontrolované, žalobca si priebežne musel byť vedomý, aké nedostatky kontrola žalovaného zistila, ktoré\nsa týkajú ochrany zdravia, života jeho zamestnancov a ktoré následne uložením v protokole bol povinný\nodstrániť a ich aj odstraňoval. Preto ani z tohto pohľadu neobstojí argumentácia žalobcu, že lehota 8 dní\nplynúca od 09.11.2017 je neprimeraná. Zamestnávateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť - výrobnú\nčinnosť, pri ktorej je povinný dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, má vykonávať svoju\npodnikateľskú činnosť tak, aby neporušoval žiadne bezpečnostné predpisy a tým neohrozoval zdravie a\nbezpečnosť ako aj život svojich zamestnancov, ako aj iných osôb nachádzajúcich sa v jeho prevádzke.\n64. Záverom kasačný súd zdôrazňuje, že kontrolné zistenia uvedené v bodoch 2, 8, 24, 25, 28, 29,\n30 nariadil kontrolný orgán odstrániť ihneď. Jednalo sa o opatrenia, ktoré bolo potrebné realizovať s\ntýmto promptným termínom, v záujme ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, najmä zamestnancov\nvykonávajúci pracovný proces u žalobcu v jeho objektoch a prevádzkarňach. Urgentnosť a akútnosť\nvykonania opatrení vyjadrených v protokole, vo vzťahu ku skutkovým zisteniam uvedených bodov\npreukazuje nutnosť odstrániť nedostatky ohrozujúce bezpečnosť a zdravie zamestnancov a iných\nľudí nachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu, v snahe zabrániť vzniku pracovných úrazov s rôznymi\nnásledkami. Čo sa týka zistení v bodoch 10, 11, 13, 15, 21, 27 kasačný súd konštatuje, že sa\njedná o opatrenia síce administratívneho charakteru, ktoré však s bezpečnosťou práce úzko súvisia,\na preto aj určenie lehoty odstránenia nedostatkov 1 mesiac, resp. 2 mesiace, vyjadrovalo, vo\nvzťahu k nedostatkom, ktoré nariadil správny orgán odstrániť ihneď, akútnosť odstraňovania zistených\nnedostatkov.\n65. Na základe uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že rozhodnutie\nžalovaného orgánu verejnej správy je v medziach súdneho prieskumu v súlade so zákonom a ani\nnámietky žalobcu uvádzané v podanej kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu neboli\nspôsobilé spochybniť závery, ku ktorým správny súd a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v\nodôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani kasačný súd,\npreto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 461 SSP.\n66. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi\n(sťažovateľovi), ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP).\n67. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, keď si tento nárok neuplatnil, navyše jeho priznanie žalovanému nemožno ani spravodlivo\npožadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/20/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}