{"guid": "b93da581-d93b-4892-a518-03708d6a8f92:e13b2c0d-e780-4754-932e-16cf01ce0e12", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1", "spisova_znacka": "10Asan/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/5/2019 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 10Asan/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1", "identifikacne_cislo": "6018200032", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14a.odsek-1", "nazov": "§ 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-14a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-14a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-14", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-14a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e13b2c0d-e780-4754-932e-16cf01ce0e12", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/5/2019\n6018200032\n26. 02. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu:\nTomáš Stančík - VORON, Školská 1 573/33, Hriňová, IČO: 50205218, zastúpeného JUDr. Ladislavom\nMiklošom, advokátom so sídlom Vodná č. 6, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská\nobchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,\nPrievozská č. 32, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: SK/0719/99/2016 z 13.\nnovembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 24S/13/2018-84 z 27. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 24S/13/2018-84 z 27. septembra 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici podľa §\n191 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0719/99/2016 z 13.\nnovembra 2017 a prvostupňové rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. P/0276/06/16 z 27. októbra 2016 z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie\nkonanie.\n2. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre\nBanskobystrický kraj ako prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 13. júla 2016 kontrolu\nv prevádzkovej jednotke žalobcu - ARMY SHOP, Lúčna 3320, Hriňová, zameranú na dodržiavanie\nustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona\nč. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, pričom pri vykonanej kontrole boli zistené\nnedostatky, o ktorých bol spísaný inšpekčný záznam. Následne bolo voči žalobcovi vedené správne\nkonanie, ktoré bolo ukončené vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorým Inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj uložil žalobcovi pokutu vo výške 970\neur za porušenie povinností predávajúceho ustanovených v § 4 ods. 1 písm. d) (správne účtovať\nceny), § 16 ods. 1 (vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe), § 14 (zreteľne označiť výrobok predajnou\ncenou), § 14a ods. 1 (označiť výrobky jednotkovou cenou) a § 10a ods. 1 písm. k) zákona o\nochrane spotrebiteľa (spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť\ninformáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenie sporov v prípadoch ustanovených\nosobitným predpisom).\n\n3. Žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že časť výroku v znení\n„pre porušenie povinnosti predávajúceho zreteľne označiť výrobok predajnou cenou, keď pri kontrole\nplnenia správnosti poskytovaných informácií o cene bol inšpektormi zistený nedostatok u výrobku 400\nml ARMY spray farebný, t. j. u jedného druhu ponúkaného výrobku, u ktorého predávajúci nedodržal\npovinnosť zreteľne označiť výrobok cenou, čím došlo k porušeniu § 14“ a „pre porušenie povinnosti\npredávajúceho označiť výrobky jednotkovou cenou, keď v ponuke predaja sa nachádzali výrobky 400\nml ARMY spray farebný, 400 ml Montana black spray a 10,- EUR a 90 ml Lotos štandard impregnačný\nspray a 5,50 EUR, t. j. celkovo 3 druhy výrobkov, ktoré neboli označené informáciou o jednotkovej cene\nnapriek tomu, že sa u nich táto povinnosť vyžaduje, čím došlo k porušeniu § 14a ods. 1“ nahradil znením\n„pre porušenie povinnosti predávajúceho označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou, keď v ponuke\npredaja sa nachádzal výrobok 400 ml ARMY spray farebný, t. j. 1 druh ponúkaného výrobku nebol\noznačený predajnou cenou a výrobky 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml Montana black spray a 10,EUR a 90 ml Lotos štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, t. j. celkovo 3 druhy výrobkov, ktoré neboli\noznačené informáciou o jednotkovej cene napriek tomu, že sa u nich táto povinnosť vyžaduje, čím došlo\nk porušeniu § 14a ods. 1“ Zvyšná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostala bezo zmeny.\n4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že upravil znenie výroku prvostupňového rozhodnutia\npokiaľ išlo o právnu kvalifikáciu porušenia povinnosti označiť výrobok predajnou cenou. Uvedené\nkonanie subsumoval pod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty správneho deliktu, pričom táto\nzmena nemala vplyv na zistený skutkový stav ani na výšku uloženej sankcie. Zdôraznil, že povinnosťou\nžalobcu bolo správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, označiť\nvýrobky predajnou a jednotkovou cenou, spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným\nspôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v\nprípadoch ustanovených osobitným predpisom, čo žalobca porušil.\n5. Krajský súd v Banskej Bystrici sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal so žalobnými\nnámietkami, pričom náležite vysvetlil, z akých dôvodov neakceptoval námietky žalobcu ohľadne\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia\naj rozhodnutia žalovaného, nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania inšpekčného\nzáznamu ako dôkazu v správnom konaní, nevypočutia inšpektorov ako svedkov a nenariadenia ústneho\npojednávania.\n6. Krajský súd uviedol, že výkon kontroly predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní a\nzadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétnej\nkontrolovanej osoby v určenom čase a ich porovnávanie s požiadavkami platných právnych predpisov.\nInšpekčný záznam patrí medzi podklady k rozhodnutiu orgánu verejnej správy, je záznamom z kontroly,\nv ktorej inšpektori opíšu zistený skutkový stav na mieste samom. Výkon kontroly nemá charakter\nrozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy, a preto sa dokazovanie v rámci kontroly nevykonáva.\nZ platnej právnej úpravy nevyplýva inšpektorátu SOI povinnosť dokazovať v rámci vyhotovenia\ninšpekčného záznamu zistené porušenia predpisov. Inšpekčný záznam obsahoval opis zistených\nskutočností a ich porovnanie s požiadavkami zákona o ochrane spotrebiteľa. Okrem kontrolných zistení,\nzáväzných pokynov a vyjadrenia žalobcu obsahoval aj označenie subjektu, ktorý kontrolu vykonal,\noznačenie kontrolovaného subjektu, čas a miesto vykonanej kontroly, jej predmet, označenie žalobcu\nako zodpovednej osoby za zistené nedostatky a podpisy inšpektorov aj žalobcu. Jeho súčasťou bol\ndoklad o kúpe č. 0001 z 13. júla 2016.\n7. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nUviedol, že spochybnenie kontrolných zistení bez konkrétnych tvrdení, že skutkový stav bol iný,\nnež ako bol zaznamenaný v inšpekčnom zázname a bez predloženia alebo označenia dôkazov na\npreukázanie prípadne tvrdených skutočností, nebolo spôsobilé dôvodnosť tejto námietky preukázať.\nŽalobca skutkové zistenia, ktoré odôvodňovali jeho zodpovednosť za porušenie právnych povinností,\npreukázateľným spôsobom nevyvrátil. Jeho argumentácia mala len povahu spochybňovania skutkového\nstavu zisteného inšpektormi počas kontroly. Jeho tvrdenie, že nemusí preukazovať svoju nevinu, bolo\nmylné.\n8. Nevykonaním výsluchu inšpektorov v pozícii svedkov nemohlo dôjsť podľa názoru krajského súdu\nk porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie, pretože v postavení svedka môže byť vypočutá\nlen taká osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala konanie iného alebo iné okolnosti vnímateľné vo\n\nvonkajšom svete. Z logiky veci vyplýva, že inšpektori nemôžu byť svedkami skutočností, ktorých boli sami\naktérmi. Ich výsluchom v procesnom postavení svedka preto nebolo možné zistiť správnosť priebehu\nvykonanej kontroly a kontrolných zistení tak, ako to žalobca tvrdil. Svoje prípadné výhrady voči priebehu\nvykonávanej kontroly či kontrolným zisteniam mal možnosť uplatniť v podanom vyjadrení k inšpekčnému\nzáznamu. Z jeho obsahu však nevyplýva, že by postup inšpektorov či výsledky ich kontrolnej činnosti\nnejakým spôsobom spochybnil. V následnom správnom konaní mal právo preukazovať ním tvrdené\nskutočnosti, ale žiadne dôkazy nepredložil.\n9. Krajský súd vyslovil záver, že žalovaný sa v potrebnom rozsahu zaoberal posúdením otázky\nnariadenia ústneho pojednávania v administratívnom konaní v súlade s okolnosťami danej veci i\nustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nŽalobca neuvádzal, aká konkrétna ujma mu nenariadením ústneho pojednávania bola spôsobená,\nteda akým spôsobom by nariadenie ústneho pojednávania mohlo ovplyvniť zistený skutkový stav.\nSprávny poriadok ani zákon o ochrane spotrebiteľa neukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť\nústne pojednávanie. Je na jeho rozhodnutí, aby posúdil vhodnosť, resp. potrebu nariadenia ústneho\npojednávania, čo vyplýva z § 21 ods. 1 Správneho poriadku. V prípadoch, v ktorých vzhľadom na\ndostatočne zistený skutkový stav veci nie je nariadenie ústneho pojednávania nevyhnutné, by bolo jeho\nnariadenie v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Žalovaný\nzvážil, či by nariadenie ústneho pojednávania bolo prispelo k objasneniu veci a dospel k záveru,\nže by nezmenilo skutkový stav, zistený v čase kontroly vykonanej inšpektormi, preto jeho nariadenie\nnepovažoval za potrebné. Žalobca mal pritom po doručení oznámenia o začatí správneho konania\nmožnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, svoje právo využil a s jeho tvrdeniami a námietkami sa\nprvostupňový orgán verejnej správy dostatočne vysporiadal.\n10. Krajský súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia\nveci, a to vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu povinnosti označiť výrobky predajnou a jednotkovou\ncenou, keď jeden druh výrobku nebol označený predajnou cenou a tri druhy výrobkov neboli označené\ninformáciou o jednotkovej cene, čím podľa žalovaného došlo k porušeniu § 14a ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Krajský súd zdôraznil, že ustanovenie § 14a ods. 1, podľa ktorého je predávajúci povinný\noznačiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou, je potrebné vykladať v spojení s ustanovením\n§ 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ho podrobnejšie definuje tým, že povinnosť predávajúceho\ninformovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť\nvýrobok alebo službu alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť vzťahuje jednak na označenie\nvýrobkov predajnou cenou a jednak na označenie výrobkov jednotkovou cenou.\n11. Z obsahu inšpekčného záznamu vyplynulo, že inšpektori zistili porušenie povinnosti predávajúceho\nzreteľne označiť konkrétne výrobky predajnou, resp. jednotkovou cenou, svojou kontrolnou činnosťou\nvšak nezistili, či predajná alebo jednotková cena kontrolovaných výrobkov nebola žalobcom ako\npredávajúcim pre spotrebiteľa sprístupnená iným vhodným spôsobom. Z ustanovenia § 14 zákona\no ochrane spotrebiteľa vyplýva, že okrem informovania spotrebiteľa o cene predávaného výrobku\nje predávajúci povinný výrobok aj zreteľne označiť cenou alebo informáciu o cene inak vhodne\nsprístupniť. To znamená, že len v prípade, že výrobok nebol predávajúcim zreteľne označený cenou\na zároveň nebola informácia o cene výrobku predávajúcim ani inak vhodne sprístupnená, je možné\npodľa názoru krajského súdu dospieť k záveru, že povinný svoju povinnosť informovať spotrebiteľa\no cene nesplnil, pričom sa uvedená povinnosť vzťahuje k predajnej aj k jednotkovej cene výrobku.\nInšpektori u výrobku 400 ml ARMY spray farebný nezisťovali, či jeho predajná cena nebola žalobcom\npre spotrebiteľa inak vhodne sprístupnená a u výrobkov 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml MONTANA\nblack spray a 10,- EUR, 90 ml LOTOS štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, t. j. u troch druhov\nvýrobkov nezisťovali, či informáciu o jednotkovej cene týchto výrobkov žalobca spotrebiteľovi inak\nvhodne nesprístupnil. Žalovaný napriek uvedenému nedostatku konštatoval u žalobcu porušenie právnej\npovinnosti vyplývajúcej z § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto bolo jeho rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré sa vzťahovalo aj na rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy.\n12. Krajský súd dal za pravdu žalobcovi, že označenie právnej kvalifikácie zisteného porušenia zákona\nvo výroku rozhodnutia len číslom paragrafu bez uvedenia zákona je nedostatočné. Poukázal pritom\nna to, že prvostupňový orgán verejnej správy v závere výroku prvostupňového rozhodnutia zhrnul\nvšetky zistené porušenia povinností uvedením čísla paragrafu, čísla a názvu zákona. Takýto výrok\n\nrozhodnutia správneho orgánu je podľa krajského súdu čiastočne mätúci. V prejednávanej veci však\nsprávny súd nepovažoval tento nedostatok výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy\nza tak podstatný, že mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Všetky porušenia\nprávnych povinností vyplývali len zo zákona o ochrane spotrebiteľa, preto výrok nebol nezrozumiteľný,\naj keď nebol bez výhrad súladný s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku.\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n14. Žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, že povinnosť informovať spotrebiteľa o cene výrobku\nnie je splnená vtedy, ak nebol výrobok zreteľne označený cenou a zároveň nebola informácia o cene\nvýrobku ani inak vhodne sprístupnená. Záver krajského súdu, že ustanovenie § 14a je potrebné\nvykladať v spojení s § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa považuje žalovaný za svojvoľný výklad\nzákona. Ustanovenie § 14a zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá predávajúcemu povinnosť označiť\nvýrobok predajnou a jednotkovou cenou, pričom nepojednáva o možnosti sprístupnenia informácie o\npredajnej a jednotkovej cene iným vhodným spôsobom. Žalovaný neskúmal, či informácie o predajných\na jednotkových cenách výrobkov, pri ktorých boli zistené nedostatky, neboli sprístupnené iným vhodným\nspôsobom, nakoľko protiprávne konanie žalobcu bolo subsumované pod znenie skutkovej podstaty §\n14a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý neumožňuje predávajúcemu sprístupniť informáciu o predajnej\na jednotkovej cene iným vhodným spôsobom.\n15. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n17. Podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene\npredávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo\ninformáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby\nkúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o\ncene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo\nposkytovanú službu.\n18. Podľa § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou\ncenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.\n19. Podľa § 14a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa označenie podľa odseku 1 sa neuplatní na\na) výrobok poskytovaný ako súčasť služby,\nb) predaj na dražbe a predaj umeleckých diel a starožitností.\n20. Podľa § 14a ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa označenie jednotkovou cenou sa nevzťahuje na\na) výrobok s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml,\nb) rôzne druhy výrobkov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu,\nc) výrobok, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť\noznačovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje, alebo ktorý sa obvykle neoznačuje\núdajom o dĺžke, hmotnosti, objeme, ploche,\nd) predaj koncentrovaných a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá\nalebo čiastočne hotové jedlá.\n21. Podľa § 14a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa predajná cena a jednotková cena musia byť ľahko\nrozlíšiteľné a ľahko čitateľné.\n\n22. Podľa § 14a ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ak pri balených výrobkoch ustanovenia osobitných\npredpisov vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení, jednotkovú cenu stačí uviesť\npre čistú hmotnosť po vysušení.\n23. Podľa § 14a ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa pri výrobkoch predávaných s bonusom pre\nspotrebiteľa uvádza predávajúci jednotkovú cenu, ktorú vypočíta bez bonusu pre spotrebiteľa.\n24. Podľa § 14a ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa výrobok predávaný na množstvo sa označuje\nlen jednotkovou cenou.\n25. Podľa § 14a ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa ak sa v reklame uvádza predajná cena výrobku,\nmusí sa uviesť aj jednotková cena.\n26. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie sťažovateľa, ktorým bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 970 eur za porušenie povinností predávajúceho, ustanovených v § 4 ods. 1 písm. d)\n(správne účtovať ceny), § 16 ods. 1 (vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe), § 14a ods. 1 (označiť výrobky\npredajnou a jednotkovou cenou) a § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa (spotrebiteľovi\npred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na\nsubjekt alternatívneho riešenie sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom).\n27. Pokiaľ išlo o porušenie povinnosti označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou, v tomto smere\npovažoval krajský súd právne posúdenie veci sťažovateľom za nesprávne, pričom vyslovil názor, že\nustanovenie § 14a ods. 1 je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 14 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. S týmto záverom krajského súdu sťažovateľ nesúhlasil a bolo úlohou najvyššieho súdu v\ntomto kasačnom konaní posúdiť jeho argumenty.\n28. Vykonanou kontrolou v prevádzke žalobcu inšpektori zistili, že výrobok 400 ml ARMY spray\nfarebný nebol označený predajnou cenou a výrobky 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml MONTANA\nblack spray a 10,- EUR a 90 ml LOTOS štandard impregnačný spray a 5,50 EUR neboli označené\njednotkovou cenou. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval tieto skutky ako porušenie § 14 zákona\no ochrane spotrebiteľa (v prípade neoznačenia výrobku 400 ml ARMY spray farebný predajnou\ncenou) a porušenie § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (v prípade neoznačenia uvedených\ntroch výrobkov jednotkovou cenou). Druhostupňový správny orgán zmenil právnu kvalifikáciu a všetky\nuvedené porušenia kvalifikoval ako porušenie§ 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n29. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou a relevantnou právnou úpravou na ňu sa vzťahujúcou\ndospel najvyšší súd k rovnakému záveru ako krajský súd, t. j. že ustanovenie § 14a ods. 1 je potrebné\nvykladať v spojení s ustanovením § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 14 zákona\no ochrane spotrebiteľa je generálne ustanovenie upravujúce povinnosť predávajúceho informovať\nspotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby. V rámci tejto informačnej\npovinnosti je predávajúci povinný zreteľne označiť výrobok či službu cenou alebo informáciu o cene inak\nvhodne sprístupniť. Následne ustanovenie § 14a ods. 1 (ktoré bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa\nimplementované s účinnosťou od 1. novembra 2008 a ktorým bola v podstate prebratá Smernica 98/6/\nES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien\nvýrobkov ponúkaných spotrebiteľovi) upravuje povinnosť predávajúceho označiť výrobok predajnou\ncenou a jednotkovou cenou. Ustanovenie § 14 stanovuje všeobecnú povinnosť informovať spotrebiteľov\no cene predávaných výrobkov, ustanovenie § 14a ods. 1 bližšie špecifikuje, že predávané výrobky musia\nbyť označené predajnou cenou a jednotkovou cenou. Ustanovenie § 14 (ako generálne ustanovenie)\npritom jasne uvádza, že v rámci informovania spotrebiteľa o cene je potrebné výrobok či službu zreteľne\noznačiť cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť.\n30. Námietky sťažovateľa, ktorý nesúhlasí s tým, že ustanovenie § 14a je potrebné vykladať spolu s\nustanovením § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, nie sú dôvodné. Argumentácia sťažovateľa smeruje k\ntomu, že ustanovenie § 14 vety prvej zákona o ochrane spotrebiteľa sa v praxi nebude vôbec aplikovať.\nUstanovenie § 14a zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje povinnosť označiť výrobok predajnou a\njednotkovou cenou, upravuje prípady, kedy sa takéto označenie neuplatní a ďalej upravuje konkrétne\npravidlá a spôsoby označovania výrobkov jednotkovou cenou. Aj keď znenie § 14a obsahuje viac-menej\ndostatočne podrobnú úpravu, prax môže priniesť také situácie, resp. konkrétne výrobky, na ktoré nie\n\nje možné uplatniť žiadne z konkrétnejšie definovaných pravidiel a v takom prípade nastupuje aplikácia\nvšeobecného pravidla. Všeobecne definované pravidlo je potrebné aplikovať takým spôsobom, aby\nreflektovalo konkrétnu skutkovú situáciu za súčasného zachovania ducha a účelu tohto pravidla.\n31. Interpretácia sťažovateľa smeruje skôr k otrockému a doslovnému kopírovaniu vybraného\nustanovenia zákona bez nazerania na celé znenie zákona v jeho komplexnosti. Najvyšší súd zastáva\nnázor, že jednotlivé ustanovenia právneho predpisu je potrebné vykladať a aplikovať vždy vo vzájomnej\nlogickej a systematickej súvislosti a v súlade s účelom daného právneho predpisu. V prejednávanej\nveci najvyšší súd už vyššie ozrejmil vzťah ustanovení § 14 a 14a zákona o ochrane spotrebiteľa.\nNa tomto mieste ešte považuje za potrebné dodať, že pri aplikácii zákona o ochrane spotrebiteľa je\npotrebné nestratiť zo zreteľa samotný účel zákona, ktorý je stručne, ale veľmi výstižne obsiahnutý\nuž v samotnom jeho názve. Povinnosti, ktoré sú kladené týmto zákonom jednotlivým predávajúcim,\nnemožno chápať samoúčelne, ako povinnosti samé pre seba, ale je potrebné sledovať naplnenie účelu,\nktorý k stanoveniu týchto povinností viedol, a ktorým je ochrana spotrebiteľa. Preto aj kontrola plnenia\npovinnosti informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku (§ 14 v spojení s § 14a zákona o\nochrane spotrebiteľa) musí mať za cieľ zistiť, či spôsob označenia výrobkov cenami je dostatočný pre\njednoduché a bezproblémové oboznámenie sa spotrebiteľa s predajnou a jednotkovou cenou. Zákon\npritom neurčuje konkrétnu formu označenia, len všeobecne stanovuje, že výrobky či služby musia byť\noznačené cenou, resp. že informácia o cene musí byť inak vhodne sprístupnená. Uvedená formulácia\nzákonnej povinnosti dáva priestor na to, aby bol zvolený najvhodnejší spôsob informovania spotrebiteľa\no cene, pričom zvolený spôsob je potrebné hodnotiť vo vzťahu k naplneniu účelu realizácie zákonnej\npovinnosti, zohľadniac pritom konkrétny typ kontrolovaného výrobku či služby. Je pritom na kontrolnom\norgáne, aby posúdil, či zvolený spôsob a forma označovania výrobkov a služieb cenami sú dostatočné\npre naplnenie účelu informovania spotrebiteľa o cenách predávaných výrobkov a služieb.\n32. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že sťažovateľ\nvec nesprávne právne posúdil, ak splnenie povinnosti ustanovenej v § 14a ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa (označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou) neposudzoval v spojení so všeobecnejšie\ndefinovanou povinnosťou informovať o cenách výrobkov ustanovenou v § 14 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Najvyšší súd poukazuje pritom na skutočnosť, že žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k ustanoveniu § 14\nzákona o ochrane spotrebiteľa. Sťažovateľ na námietky žalobcu reagoval strohým konštatovaním, že\nporušenie povinnosti podľa § 14 prekvalifikoval na porušenie povinnosti podľa § 14a ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd musí konštatovať, že zvoleným spôsobom argumentácie sťažovateľ\nnereagoval relevantne na konkrétne námietky účastníka správneho konania.\n33. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že inšpektori nezisťovali, či predajná alebo jednotková cena\nkontrolovaných výrobkov nebola pre spotrebiteľa sprístupnená iným vhodným spôsobom, najvyšší súd\npovažuje za potrebné uviesť, že inšpektori v inšpekčnom zázname dokumentujú zistený skutkový stav\nv kontrolovanej prevádzke, pričom predávajúci, ktorý sa priamo na mieste pri výkone kontroly vyjadruje\nku kontrolným zisteniam, má možnosť do inšpekčného záznamu uviesť skutočnosti, ktoré môžu zistenia\na konštatovania inšpektorov istým spôsobom doplniť, vysvetliť, či vyvrátiť. Aby v prejednávanej veci\nnevznikla pochybnosť, najvyšší súd zdôrazňuje, že nebolo povinnosťou inšpektorov vyhľadávať a\nzisťovať, či informácie o cenách kontrolovaných výrobkov neboli sprístupnené spôsobom, ktorý pri\nvýkone kontroly bežným vnímaním nezaregistrovali a nezaznamenali, a ktorý by bolo možné kvalifikovať\nako splnenie povinnosti informovať spotrebiteľa o predajnej a jednotkovej cene výrobku. Ak si bol\npredávajúci vedomý toho, že informačnú povinnosť o cenách výrobkov splnil akýmkoľvek zákonne\nsúladným spôsobom, bolo jeho právom a imanentným záujmom takúto skutočnosť oznámiť kontrolnému\norgánu (uviesť do inšpekčného záznamu) a svoje tvrdenie relevantne preukázať v priebehu vykonávanej\nkontroly a následného správneho konania.\n34. Ako vyplýva z uvedeného, krajský súd dospel v prejednávanej veci k správnym záverom o\nnesprávnom právnom posúdení veci zo strany sťažovateľa, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zamietol. Správne orgány oboch\nstupňov sú povinné v novom konaní rešpektovať právne závery krajského a najvyššieho súdu a riadiť\nsa nimi v ďalšom rozhodovaní o veci.\n\n35. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto\nkonaní nebol úspešný, čo znamená úspech žalobcu.\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}