{"guid": "b9883a95-7e7c-42a2-81d0-7db293b51527:4d038917-40ab-4e95-8a57-e76ccbf2ead2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1", "spisova_znacka": "3Spv/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Spv/1/2018 z 14. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. 3Spv/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1", "identifikacne_cislo": "6017200498", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d038917-40ab-4e95-8a57-e76ccbf2ead2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Spv/1/2018\n6017200498\n14. 01. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:6017200498.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\n(spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): Výskumný ústav chemických vlákien, a.s., so sídlom Štúrova 2, 059 21\nSvit, IČO: 31 714 129, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia\n93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova\n43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti ďalšieho účastníka: UNICOL, s.r.o., Traktorová 589/1, 058 01\nPoprad, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Berníkom, Advokátska kancelária, so sídlom Karpatská\n3256/15, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky č. P 286263/11-37-2017 zo dňa 26. mája 2017, v konaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/104/2017-134 zo dňa\n10.05.2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 286263/11-37-2017 zo dňa 26. mája 2017, ktorým žalovaný\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s\n§ 46 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových\nochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nzamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zn. PP 289-2004/P 286263/1-16-2015 z 28. apríla\n2015.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zn. PP 289-2004/P 286263/1-16-2015 z 28. apríla 2015\nbol v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných\nosvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „patentový\nzákon“) zrušený patent č. 286263 s názvom „Koncentrát aditíva na termostabilizáciu polyamidových\nvlákien“, ktorého majiteľom bol žalobca. Návrh na zrušenie podal ďalší účastník UNICOL, s.r.o.,\nTraktorová 589/1, 058 01 Poprad podľa § 46 ods. 1 písm. a) patentového zákona z dôvodu, že napadnuté\nriešenie nie je nové a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti so záverom, že odborník v danej\noblasti by na základe všeobecných znalostí odborníka v danom odbore v kombinácii s informáciami\nvyplývajúcimi z dokumentu D5[patent US 5686513 s názvom „Proces výroby koncentrátu stabilizátora\npre polyamid“ zverejnený 11.11.1997 (príloha 6 a, b)], v spojení s dokumentom D9 [prospekt konferencie\nkoncernu Ciba v Pekingu, konanej 23. a 24.4.2002 (príloha č. 10 a, b)], dospel k predmetu ochrany\nhlavného patentového nároku napadnutého patentu bez uplatnenia vynálezcovskej činnosti.\n\n3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že žalovaný a prvostupňový orgán svoje rozhodnutia založili\nna zistení, že technické riešenie vynálezu nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, a preto nebolo\nspôsobilé na patentovú ochranu. Konajúce orgány oboch stupňov sa v konaní zaoberali splnením\npodmienky vynálezcovskej činnosti, v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne vysvetlili, z akého\ndôvodu mali zato, že táto zákonná podmienka patentovej ochrany vynálezu splnená nebola. Poukázali\nna skutočnosť, že technické riešenie obsiahnuté v patente má najbližšie k technickému riešeniu\nuvedenému v namietanom dokumente D5, pričom podrobne odôvodnili, že znaky technického riešenia\nzapísaného patentu, ktoré nie sú uvedené v dokumente D5, sú obsiahnuté v iných namietaných\ndokumentoch (Dl, D9, D10, D15), predstavujúcich stav techniky, pre odborníka v danej oblasti zrejmý,\nresp. vyplývajú zo stavu techniky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil, prečo\npri posudzovaní podmienky vynálezcovskej činnosti je prípustná kombinácia viacerých dokumentov\ntvoriacich stav techniky alebo spojenia viacerých častí jedného dokumentu, ktorá sa pri posudzovaní\nnovosti nepoužíva. Zásada prípustnosti kombinácií informácií z viacerých zdrojov pri hodnotení splnenia\npodmienky vynálezcovskej činnosti vyplýva z podstaty vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1\npatentového zákona.\n4. Krajský súd konštatoval, že platná právna úprava za vynález považuje výsledok vynálezcovskej\nčinnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky (§ 8 ods. 1 patentového\nzákona). Pokiaľ sú jednotlivé prvky a znaky vynálezu obsiahnuté vo viacerých namietaných\ndokumentoch tvoriacich stav techniky alebo vo viacerých častiach jedného dokumentu, nemožno\nhovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde len k ich skombinovaniu do jedného vynálezu. Podmienky\nvynálezcovskej činnosti nespĺňa ani prípadný nový prvok alebo kombinácia prvkov alebo znalostí, pokiaľ\ntieto pre odborníka v danej oblasti vyplývajú z doterajšieho stavu techniky. Muselo by ísť o nové použitie\nprvkov, znakov alebo poznatkov zrejmých zo stavu techniky, ktoré by však muselo byť natoľko inovatívne,\nže by sa ním dosiahlo pre odbornú obec doposiaľ nepoznané, nezvyčajné, resp. prekvapujúce využitie,\nnež je zrejmé zo stavu techniky. Teda na to, aby išlo o vynálezcovskú činnosť, musí vlastník majiteľ\npatentu (resp. jeho prihlasovateľ) k znakom známym zo stavu techniky (tu namietané dokumenty DlD 13, D15, D16) pripojiť aj ďalší prvok, ktorý zo stavu techniky nevyplýva, a ktorý pochádza práve z\njeho vynálezcovskej činnosti, ktorou majiteľ presiahol rámec bežnej odbornej schopnosti. Ak napadnutý\npatent takýto znak neobsahuje, nemôže ísť o vynález, ktorý požíva patentovú ochranu. Žalobca v žalobe\nnepreukázal (a ani netvrdil), ktorý jednotlivý konkrétny znak patentu je tým znakom, ktorý pochádza\nvýhradne z jeho vynálezcovskej činnosti. Podstatnú časť obsahu žaloby venoval vysvetleniu rozdielov\nmedzi patentovými nárokmi napadnutého patentu a dokumentu D5, prípadne iných dokumentov (čl. VIII.\nžaloby). Tieto vysvetlenia však tvrdenia a argumentáciu v uvedenom smere neobsahujú.\n5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že\nkrajský súd v bode 34 rozsudku sa odmietol zaoberať argumentáciou žalobcu spočívajúcom v tom, že ani\njeden správny orgán sa nevyrovnal s tým, že pri udeľovaní patentu nevzali na vedomie ani jeden jediný\nzo zahraničných a domácich patentov, pre ktoré neskôr patent žalobcu po siedmych rokoch vymazali.\nKrajský súd odôvodnil tento svoj postup tým, že podľa jeho názoru ide o nové žalobcove tvrdenie, ktoré\nbolo vznesené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a to až v replike zo dňa 23.3.2018. S\nuvedeným názorom krajského súdu nesúhlasil. Nedostatok odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych\norgánov namietal už v žalobe zo dňa 7.8.2017. Podstatná časť obrany žalobcu v správnom konaní,\nako aj v konaní pred krajským správnym súdom spočíva práve v tom, že správne orgány dospeli k iným\nzáverom pri povinnej medzinárodnej rešerši vypracovanej v roku 2007 a k iným záverom pri rozhodovaní\no výmaze patentu v roku 2015. Správne orgány pri skúmaní novosti a vynálezcovskej činnosti v roku\n2007 nedospeli k názoru, že kombináciou postupov uvedených v skôr zapísaných patentoch môže\nodborník dospieť k výrobe „Koncentrátu aditíva na termostabilizáciu polyamidov vlákien“.\n6. Sťažovateľ ďalej namietal, že ani v roku 2012 správne orgány nemali žiadnu pochybnosť o dôvodnosti\nudelenia patentu, keď dvakrát zamietli prihlášku úžitkového vzoru spoločnosti UNICOL s.r.o., ktorá\nobsahovala takmer identické riešenie ako patent č. 286263, s odôvodnením, že technické riešenie „nie\nje nové“ s poukazom práve na patent č. 286263. Až v roku 2015 dospel žalovaný k presne opačnému\nnázoru, dôvodiac, že výrobok síce spĺňa podmienku novosti, ale nespĺňa podmienku vynálezcovskej\nčinnosti, keďže k jeho výrobe je možné dospieť kombináciou postupov známych už pred udelením\npatentu. Sťažovateľ opakovane namietal, že z rozhodnutia správnych orgánov sa nedozvedel, prečo\namerický patent z roku 1997, japonský patent zo dňa 14.6.1988, 17.8.1990, slovenský patent zo dňa\n\n8.11.1999 a ďalšie, v celkovom počte 13 v roku 2007 neboli prekážkou udelenia patentu, ale stali sa\nňou až v roku 2015. Všetky tieto patenty boli pritom preukázateľne v čase prihlášky patentu, ako aj v\nčase rešerše a udelenia patentu správnym orgánom známe. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\n7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa19.10.2018 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nie je možné opomenúť\nskutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu bolo konanie o zrušenie patentu, a nie konanie o udelení\npatentu, pričom sťažovateľove námietky smerujú ku konaniu o udelení patentu. Sťažovateľ (pôvodne\nžalobca) v zásade napádal skutočnosť, že predmetnému vynálezu bola vôbec udelená ochrana. Výrok\no naplnení podmienok zákona nevyhnutných pre udelenie patentu však nemôže byť s ohľadom na\nmnožstvo, resp. rozsah patentových dokumentov založený na absolútnej pravde. Uvedené je súladné s\nkonštatovaním najvyššieho súdu uvedeným v bode 25 rozsudku 3Sžh/1/2010 dňa 7.12.2010, konkrétne:\n„udelením patentu pre majiteľa patentu vznikla právna situácia, že benefituje z prezumpcie splnenia\npodmienok pre udelenie patentu, pokiaľ sa nepreukáže opak“. Uvedenej problematike sa venoval aj\nMěstský soud v Prahe, keď v rozsudku 8A 245/2010-34-47 zo dňa 23.1.2014 konštatoval: „Rozhodovaní\no udelení patentu je však založeno na okolnosti, že v době rozhodnutí nebyl nalezen materiál, ktorý\nby udelení patentu bránil. Takovýto materiál je však hledán v sume informací, která je natolik veliká, že\nnelze ani statisticky vyloučiť faktor lidského pochybení pri utváření podkladu pro rozhodnutí. Obecně\nplatí, ať již z důvodu obtížnosti či dokonce nemožnosti vedení důkazu o neexistenci nejaké skutečnosti,\nže rozhodnutí o udělení patentu není res iudicata. Odstránění stavu, který je prípadně v rozporu se\nskutkovým stavem, je obecné patentovým právem zajišténo institutem zrušení patentu. Zrušení patentu\npak není opravným řízením proti rozhodnutí o udělení patentu, ale zkoumáním splnení podmínek pro\nudělení patentu na vynález jiným způsobem, a to vždy jen ve vztahu k namítaným dokumentům. Městský\nsoud v Praze musel tomuto vysvětlení žalovaného přisvědčit a považovat uvedenou námitku jako\nnerelevantní, neboť žalobce sám nenapadá závery žalovaného o nepatentovatelnosti (t.j. napadené\nrozhodnutí žalovaného), nýbrž napadá skutečnost, že předmětnému vynálezu byla vůbec udělená\nochrana“.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že vo vzťahu k námietkam sťažovateľa\nje kľúčovou otázka, či úrad v rámci úplného prieskumu zistil resp. či mohol zistiť existenciu týchto\ndokumentov, a následne na základe kombinácie týchto dokumentov sformulovať zmysluplnú a dôvodnú\nargumentáciu voči nesplneniu podmienky vynálezcovskej činnosti.\n9. V rámci úplného prieskumu patentovej prihlášky žalovaný vykonáva rešerš zameranú na nájdenie\ntakých dokumentov tvoriacich stav techniky, ktoré sú najviac relevantné (najviac príbuzné) vo vzťahu\nk vynálezu tvoriacemu predmet tejto patentovej prihlášky. Rešerš sa vykonáva vo viacerých, úradu\ndostupných databázach patentových dokumentov a databázach dokumentov nepatentovej literatúry,\na taktiež v internej databáze slovenských patentových dokumentov. Tieto databázy obsahujú milióny\nzverejnených dokumentov. V rámci rešerše v databázach patentových dokumentov sa vyhľadáva\nnajmä pomocou kľúčových slov. Z dôvodu veľkého množstva dokumentov prítomných v databázach\npatentových dokumentov sa rešerš obyčajne obmedzí na dokumenty, ktorých predmet sa týka iba\nurčitej oblasti techniky. Na takéto obmedzenie slúži zadefinovanie rozsahu rešerše pomocou symbolov\nMedzinárodného patentového triedenia alebo prípadne iného systému triedenia (napr. Kooperatívne\npatentové triedenie). Každému patentovému dokumentu prítomnému v databáze je priradený jeden\nalebo viac symbolov, na základe toho, do ktorej oblasti techniky vynález (príp. technické riešenie),\nktorý je predmetom daného dokumentu, spadá, a na základe podstatných znakov tohto vynálezu resp.\ntechnického riešenia. Symboly zatriedenia zverejňovanému dokumentu obyčajne prideľuje orgán (úrad),\nktorý tento dokument vydáva resp. zverejňuje.\n10. Žalovaný ďalej objasňoval vykonanú správnu úvahu tým, že „dokument D5 bol zverejnený s\npridelenými symbolmi C08K 5/47 a C08K 5/3417, čo vyjadruje, že úrad, ktorý tento dokument vydal,\nvyhodnotil, že predmet tohto dokumentu spadá do oblasti organických makromolekulových zlúčenín,\nich výroby alebo chemického spracovania, a zmesí na nich založených (C08), konkrétnejšie, že sa\ntýka použitia anorganických alebo nemakromolekulových organických látok ako prísad (C08K), a ešte\npresnejšie použitia organických prísad (C08K 5/00), konkrétne tiazolov (C08K 5/47) a heterocyklických\nzlúčenín obsahujúcich v kruhu dusík, ktoré sú tvorené päťčlennými kruhmi kondenzovanými s\n\nkarbocyklickými kruhmi (C08K 5/3417). Z rešeršnej správy vypracovanej v rámci úplného prieskumu PP\n289-2004 (položka 6 spisu), na základe ktorej bol udelený patent SK 286 263 B6 vyplýva, že jednou\nz rešeršných stratégií bolo obmedzenie rešerše na relevantnú oblasť techniky spadajúcu pod symboly\nD01F 6/00 (prírodné alebo chemické nite alebo vlákna; pradenie - jednozložkové umelé vlákna a pod. zo\nsyntetických polymérov, ich výroba) a D01F 11/00 (prírodné alebo chemické nite alebo vlákna; pradenie ďalšie chemické spracovanie umelých vlákien a pod v priebehu výroby). Z tohto porovnania je zrejmé, že\npri uplatnenom obmedzení rešerše pomocou symbolov D01F 6/00 aD0lF11/00 nemohlo dôjsť k nájdeniu\ndokumentu D5. Súčasne konštatoval, že úrad nemal v úplnom prieskume žiadny presvedčivý dôvod na\nto, aby predpokladal, že najviac relevantný dokument (dokument najbližšieho stavu techniky), ktorého\npredmet zjavne spadá prioritne do oblasti textilu a umelých (syntetických) vlákien (stĺpec 1, riadky 11 až\n13 dokumentu D5), nebude zverejnený so symbolom zatriedenia odrážajúcim túto skutočnosť, t. j. so\nsymbolom D01F 6/00 príp. iným hierarchicky podradeným symbolom“.\n11. Žalovaný poukazoval na to, že v niektorých prípadoch sú jednotlivé špecifické okolnosti a skutočnosti\ntaké, že aj pri najväčšej snahe osoby vykonávajúcej rešerš a pri uplatnení viacerých rešeršných stratégií\nsa nepodarí nájsť zverejnený dokument, ktorého obsah môže byť vo vzťahu k prihláške podrobovanej\núplnému prieskumu relevantný. Táto skutočnosť je v príslušnej priemyselno-právnej oblasti známa a\nvšeobecne uznávaná. Preto je štandardom, že v národných alebo medzinárodných právnych systémoch\npatentovej ochrany vynálezov je zakotvená možnosť zrušenia resp. zneplatnenia udeleného patentu,\nak sa na základe návrhu tretej osoby preukáže, že patent nemal byť udelený. Treťou osobou býva\nmnohokrát konkurenčný subjekt, ktorý má dôkladný a komplexný prehľad o väčšine relevantných\ndokumentoch, ktoré sa týkajú príslušnej úzkej oblasti techniky, alebo ktoré s ňou nejako súvisia. Často\nje to osoba, ktorá vie o existencii takýchto zverejnených relevantných dokumentov, ktoré sa príslušnému\norgánu v rámci rešerše nepodaril nájsť. To, že úrad v rámci úplného prieskumu nenašiel dokument\nD5 a na základe neho nenamieta nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, bolo teda zjavne\npodmienené súhrou všetkých uvedených okolností. Bez odkazu na obsah zverejneného dokumentu\nD5, hoci aj pri vedomosti o existencii zverejnených dokumentov Dl a D10, nie je možné sformulovať\nzmysluplný a dôvodný argument voči nesplneniu požiadavky vynálezcovskej činnosti patentového\nnároku 1. Preto úrad v úplnom prieskume nevzniesol (a z dôvodu chýbajúcich dostatočných dôvodov\nani nemohol vzniesť) námietku nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti patentového nároku 1.\nPatentové nároky 2 až 5 sú nároky závislé prioritne na patentovom nároku 1, a teda obsahujú, popri\niných, dodatočných znakoch, všetky znaky patentového nároku 1. Navrhoval, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n12. Ďalší účastník v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 09.10.2018 ku kasačnej sťažnosti\nuviedol, že sťažnosť sťažovateľa je nekonkrétna, nejasná, je len opakovaním subjektívnych dôvodov,\npre ktoré sťažovateľ nie je spokojný s predchádzajúcimi rozhodnutiami vo veci konajúcich správnych\norgánov, sťažovateľom viackrát v predchádzajúcich konaniach opakovaných, dôvodov, s ktorými sa\nkonajúce orgány vo svojich rozhodnutiach náležité vyrovnali a ktorých irelevantnosť pre rozhodovanie\no sťažovateľom podanej správnej žalobe náležité odôvodnil i krajský súd v sťažnosťou napadnutom\nrozsudkom. Dôvod podania sťažnosti sťažovateľ uvádza len odkazom na ustanovenie v § 440 ods. 1\npísm. f) SSP, čím sťažnosť nespĺňa náležitosti stanovené § 445 ods. 1 písm. c) SSP. Navrhoval, aby\nju kasačný súd odmietol.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal procesný postup žalovaného, ktorý v konaní o zrušenie\npatentu podľa § 46 ods. 1 písm. a/ patentového zákona prehodnotil správnu úvahu ohľadne naplnenia\nvynálezcovskej činnosti, ktorú pôvodne konštatoval pri udelení patentu č. 286263 s názvom „Koncentrát\naditíva na termostabilizáciu polyamidových vlákien“. Sťažovateľ tvrdil, že ide o zásah do jeho právnej\nistoty, ktorý mu spôsobuje aj značné škody.\n\n15. Kasačný súd rozumie námietke týkajúcej sa právnej istoty, musí však konštatovať, že ide o zákonné\nnastavenie právneho systému, v ktorom udelenie patentovej ochrany nevytvára prekážku res iudicata,\nale vzhľadom na právnu možnosť dodatočného zrušenia patentu podľa § 46 ods. 1 patentového zákona\nvykazuje znaky iba podmienečnej ochrany, ktorá platí dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Takéto\nkonanie môže úrad začať ex offo, prípadne na návrh tretej osoby, pričom podanie návrhu nie je viazané\nna žiadne prekluzívne alebo premlčacie lehoty. Kasačný súd nehodnotil, či takéto nastavenie systému\nje v súlade so zásadou proporcionality, keďže ide o obvyklý systém patentovej ochrany, keďže obdobná\nprávna úprava je uvedená i v čl. 138 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 56 Európskeho patentového dohovoru,\nuverejneného ako Oznámenie MZV SR č. 376/2002 Z. z. Majiteľ patentu musí byť pripravený obhájiť\nsplnenie podmienok pre udelenie (udržanie) patentu, teda aj požiadavku vynálezcovskej činnosti podľa\n§ 8 patentového zákona počas celej doby platnosti patentu.\n16. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že zrušenie patentu žalobcu č. 286263 s názvom „Koncentrát\naditíva na termostabilizáciu polyamidových vlákien“ je založené na správnej úvahe žalovaného,\nže napadnuté riešenie nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 8 patentového zákona.\nPodmienku novosti § 7 patentového zákona podľa žalovaného spĺňalo.\n17. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení účinnom ku dňu 28.4.2015 vynález\nsa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo\nstavu techniky.\n18. Z uvedeného je zrejmé, že podľa patentového zákona posudzovať otázku vynálezcovskej činnosti\nmôže odborník v danej oblasti techniky. Ide o odbornú otázku, ktorá je predmetom odbornej správnej\núvahy žalovaného, ktorej podkladom je aj odborná argumentácia patentových zástupcov účastníkov\nkonania.\n19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti (bod 10) vysvetlil, že „pri uplatnenom obmedzení\nrešerše pomocou symbolov D01F 6/00 aD0lF11/00 nemohlo dôjsť k nájdeniu dokumentu D5. Súčasne\nkonštatoval, že úrad nemal v úplnom prieskume žiadny presvedčivý dôvod na to, aby predpokladal,\nže najviac relevantný dokument (dokument najbližšieho stavu techniky), ktorého predmet zjavne spadá\nprioritne do oblasti textilu a umelých (syntetických) vlákien (stĺpec 1, riadky 11 až 13 dokumentu D5),\nnebude zverejnený so symbolom zatriedenia odrážajúcim túto skutočnosť, t. j. so symbolom D01F 6/00\npríp. iným hierarchicky podradeným symbolom.“\n20. Kasačný súd konštatuje, že podstatnou okolnosťou bola existencia dokumentu D5 patent US\n5686513 s názvom „Proces výroby koncentrátu stabilizátora pre polyamid“ zverejnený 11.11.1997\n(príloha 6 a, b)], US patent, ktorý nebol súčasťou pôvodne vykonávanej rešerše. Žalovaný túto okolnosť\nriadne objasnil.\n21. Žalovaný vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k návrhu na zrušenie patentu prípisom zo dňa 16.6.2014\n(čl. 17 admin. spisu), pričom doručil sťažovateľovi aj návrh.\n22. Sťažovateľ v zastúpení patentovým zástupcom Ing. T. K. vo vyjadrení zo dňa 15.10.2014 uviedol,\nže „Predmetom navrhovateľom predloženého dôkazového patentového spisu US5686513 je proces\n(metóda, postup) výroby tabliet koncentrátu stabilizátora pre aplikáciu do polyamidovej hmoty. Tablety\nobsahujú viacero zložiek stabilizátora, o.i. aj CuI a KI. Proces prípravy spočíva v zmiešaní zložiek\nstabilizátora a spájajúceho činidla na báze vosku (nie na báze PA polymemého nosiča) a následná\núprava do formy tabliet prebieha za absencie tekutých dispergačných prostriedkov, dodatočného tepla\nlen pôsobením tlakovej sily“.\n23. Ďalší účastník ako navrhovateľ zrušenia patentu v replike k vyjadreniu majiteľa patentu zo dňa\n30.12.2014 ku Koncentrátu stabizátora podľa US5686513 uviedol, že „význam priloženého USA patentu\nč. US5686513, ktorý rieši koncentrát stabizátora je v tom, že tento patent už pred zaregistrovaním\nmajiteľa napadnutého patentu č. 286263 bol známy a bol vyrábaný s rovnakými zložkami CuI a\nKI s rozdielnym dispergátorom (voskom), ktorý slúži iba ako spájadlo zložiek v procese výroby a\nnemá podstatný vplyv na stabilizáciu polyamidu. Teda ide rovnaký princíp stabilizácie polyamidového\npolyméru, ako aj rovnaký výsledok v procese výroby a termostabilizácie polyamidu. To majiteľ patentu\n\nvo svojom vyjadrení ani nerozporuje. Dôležitým prvkom patentu je i pojem koncentrát stabilizátora,\nktorý jasne hovorí o tom, že pre ďalšie aplikácie a lepšiu manipulovateľnosť u ďalšieho spracovateľa je\nneprášivá forma požadovaná, vhodná a možná“.\n24. Žalovaný v odôvodnení prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 289-2004/P 286263/1-16-2015 z 28.\napríla 2015 zrušenie patentu na s. 21 odôvodnil nasledovne:\na. „Namietaný dokument D5 patrí do rovnakej oblasti techniky ako napadnutý patent a je zameraný\nna rovnaký účel, keďže sa zaoberá prípravou koncentrátov (masterbatchov) stabilizátorov, najmä na\ntepelnú stabilizáciu, ako to vyplýva z podstaty vynálezu, príkladov uskutočnenia vynálezu a patentových\nnárokov predmetného namietaného dokumentu a tiež obsahuje anorganické termostabilizátory a\nvoskové pojidlo. Vzhľadom na uvedené možno považovať namietaný dokument D5 za najbližší stav\ntechniky k riešeniu podľa napadnutého patentu.\nb. Pri porovnaní riešenia podľa dokumentu D5 s riešením hlavného patentového nároku napadnutého\npatentu možno uviesť, že koncentráty stabilizátora uvedené v dokumente D5 (patentové nároky 1,\n6 a 7) pozostávajú rovnako ako v prvom patentovom nároku napadnutého patentu z anorganických\ntermostabilizátorov, ktorými môžu byť aj soli CuI a KI s koncentráciou 0,5 až 20 % hmotnosti a z pojidla\nna báze vosku. Rozdiel pri porovnaní znakov dokumentu D5 a znakov hlavného patentového nároku\nnapadnutého patentu spočíva v tom, že koncentrát podľa dokumentu D5 neobsahuje polymérny nosič,\nfarbiace prostriedky a namiesto dispergátora je obsiahnuté pojidlo na báze vosku.\nc. Na základe posúdenia technických účinkov uvedených rozdielnych znakov riešenia podľa dokumentu\nD5 a napadnutého patentuje potrebné považovať predmet hlavného patentového nároku za alternatívne\nriešenie k najbližšiemu stavu techniky, a preto je možné za objektívny technický problém existujúci\nv stave techniky pokladať to, ako je potrebné modifikovať koncentráty aditíva na termostabilizáciu\npolyamidov vyplývajúce z najbližšieho stavu techniky (dokumentu D5), aby sme získali alternatívne\nriešenie koncentrátov aditíva na termostabilizáciu podľa napadnutého patentu.\nd. Pre posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti vzhľadom na stav techniky a vzhľadom na\ndefinovaný objektívny technický problém je ďalej potrebné určiť, či by odborník v danej oblasti techniky\nčeliaci danému objektívnemu technickému problému priamo uplatnil poznatky odvodené z namietaných\ndokumentov na vyriešenie tohto problému, teda či by zrejmým spôsobom zmenil alebo uplatnil najbližší\nstav techniky v očakávaní vyriešenia objektívneho technického problému.\ne. Podľa rozhodnutia sťažnostného senátu T 95/90 rôzne časti textu v jednom dokumente môžu byť\nkombinované pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti len ak odborníkovi nič nebráni, aby tak urobil.\nf. Namietaný dokument D5, v jeho opisnej časti, konkrétne v časti „Doterajší stav techniky“, pojednáva o\njednotlivých spôsoboch prípravy koncentrátov stabilizátorov obzvlášť na teplotnú stabilizáciu polyamidov\n(strana 2, odsek 1, riadky 5-8 dokumentu D5), pričom je uvedená aj metóda, keď sa aditívum pridáva\ndo polymérneho nosiča, ktorý je roztavený, v ňom sa v hnetacích zónach disperguje a roztavený\nkoncentrát sa vytlačí vo forme strún do chladiaceho vodného kúpeľa a potom sa granuluje (strana\n2, odsek 2 dokumentu D5), t. j. uvádza alternatívne riešenie koncentrátov aditív na termostabilizáciu\npolyamidov, ktorého podstatným znakom je aj polymérny nosič, tak ako je aj v hlavnom patentovom\nnároku napadnutého patentu.\ng. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na koncentráty stabilizátorov pre polyamidy zverejnené v\ndokumente D5 (v podstate vynálezu, v príkladoch uskutočnenia vynálezu a v patentových nárokoch\npredmetného dokumentu) ako najbližšom stave techniky v spojení s informáciami uvedenými v\nčasti „Doterajší stav techniky“ dokumentu D5, by pre odborníka v danej oblasti techniky nemalo\nbyť problémom navrhnúť koncentrát aditív na termostabilizáciu polyamidových vlákien založený na\npolyamidovom nosiči, ako je predmetom ochrany hlavného patentového nároku napadnutého patentu\na to bez uplatnenia vynálezcovskej činnosti.\nh. Ďalším rozdielnym znakom medzi hlavným patentovým nárokom a najbližším stavom techniky\nreprezentovaným dokumentom D5 je použitie pojidla - vosku verzus dispergátora. Vzhľadom na\nchemické a fyzikálne vlastnosti uvedených látok je odborníkovi zrejmé, že vosk môže vystupovať aj\nako dispergátor, keďže vosky sú estery mastných kyselín s vyššími jednosýtnymi alebo dvojsýtnymi\n(voskovými) alkoholmi. Vosky najčastejšie obsahujú kyselinu laurovú, myristovú, palmitovú a kyselinu\nsteárovú. Ďalej v oboch prípadoch je uvedená zložka pridávaná za účelom zlepšenia spracovateľských\nvlastností zmesí, ich homogenizáciu, úpravu tokových vlastností a podobne, t. j. ide o chemické látky\ns podobnými účinkami, ktoré sú navzájom zameniteľné podľa potreby, a tak pre odborníka predstavujú\nlen rutinnú činnosť vhodnej voľby.\n\ni. Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že odborník v danej oblasti by na základe\nvšeobecných znalosti odborníka v danom odbore v kombinácii s informáciami vyplývajúcimi z dokumentu\nD5 v spojení s dokumentom D9 dospel k predmetu ochrany hlavného patentového nároku napadnutého\npatentu bez uplatnenia vynálezcovskej činnosti“.\n25. Kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžh/1/2010\nzo dňa 07.12.2010, uverejnenú v ASPI JUD 65303SK s právnou vetou: „Posúdenie technického stavu\nveci pri zrušení patentu je zákonnou kompetenciou Úradu priemyselného vlastníctva , a preto úrad na\ntento predmet znalca neustanovuje. Po udelení patentu jeho majiteľ benefituje z obráteného dôkazného\nbremena, ktoré zaťažuje úrad a navrhovateľa zrušenia patentu“.\n26. Právny záver ohľadne naplnenia resp. nenaplnenia pojmu vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8\nods. 1 patentového zákona je zákonom povolenou správnou úvahou Úradu priemyselného vlastníctva\nSR, ktorý vec posudzuje z hľadiska abstraktnej úvahy odborníka v stave techniky. Rozsah súdneho\nprieskumu zákonnosti správny súd uskutočňuje podľa § 27 ods. 2 SSP.\n27. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) pri rozhodnutí, opatrení\nalebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods.\n1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n28. Pri rozhodnutiach vydaných na základe správnej úvahy sa súdny prieskum zákonnosti sústreďuje\nna zistenie dodržania procesných pravidiel, ktoré viedli k rozhodnutiu a vnútornú logickú nerozpornosť\nodôvodnenia vytvorenej správnej úvahy.\n29. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade správna úvaha bola vyjadrená zrozumiteľne\na je výsledkom riadneho administratívneho konania o zrušenie patentu. Pri vyhodnotení pojmu\nvynálezcovská činnosť kasačný súd vníma vysokú mieru voľnej správnej úvahy žalovaného, zverenej\nmu zákonom. Obsah pojmu vynálezcovská činnosť ustaľuje konštitutívne žalovaný v rámci jemu\nzverenej kompetencie zákonom. Žalovaný v podstate tvrdil, že keby mal k dispozícii dokument D5 v\nčase prihlasovania patentu táto okolnosť by vylučovala jeho udelenie sťažovateľovi. Kasačný súd toto\nvysvetlenie akceptoval.\n30. Správny súd nevykonáva dokazovanie, ale uskutočňuje súdny prieskum zákonnosti danej veci\nna základe obsahu spisu. V danom prípade nezistil existenciu judikatúry Európskeho patentového\núradu, prípadne odborných znaleckých posudkov, ktoré by spochybňovali stav techniky reprezentovaný\nDokumentom č. 5.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nĎalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nevznikol v zmysle § 169 SSP, keďže\nkrajským súdom v prípise zo dňa 27.09.2018 mu nebola uložená povinnosť vyjadriť sa ku kasačnej\nsťažnosti.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nUdelenie patentovej ochrany nevytvára prekážku res iudicata, ale vzhľadom na právnu možnosť\ndodatočného zrušenia patentu podľa § 46 ods. 1 patentového zákona vykazuje znaky iba podmienečnej\nochrany, ktorá platí dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak.\nPrávny záver ohľadne naplnenia resp. nenaplnenia pojmu vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods.\n1 patentového zákona je zákonom povolenou správnou úvahou Úradu priemyselného vlastníctva\nSR, ktorý vec posudzuje z hľadiska abstraktnej úvahy odborníka, v stave techniky. Rozsah súdneho\nprieskumu zákonnosti správny súd uskutočňuje podľa § 27 ods. 2 SSP.\n\nPri rozhodnutiach vydaných na základe správnej úvahy sa súdny prieskum zákonnosti sústreďuje na\nzistenie dodržania procesných pravidiel, ktoré viedli k rozhodnutiu a vnútornú logickú nerozpornosť\nodôvodnenia vytvorenej správnej úvahy.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/104/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}